Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 21. február 2025

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 16Co/125/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6121365050
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 02. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Daniela Drnáková

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2025:6121365050.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Daniely Drnákovej a sudcov

JUDr. Romana Majerského a JUDr. Ivany Štiftovej, v spore žalobcu:
C. Z., B.. X.XX.XXXX, X. XX/X, X., zastúpeného advokátkou JUDr. Katarínou Záhumenskou, Račianska
14351/64D, Bratislava, proti žalovanému: G. W., B.. X.X.XXXX, U.B. D. XXXX/XXB, G., zastúpenému:
Advokátska kancelária Ivan Švec, s. r. o., Steinov dvor 2, Bratislava, IČO: 36 864 196, o zaplatenie
3.543 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II č. k.
7C/60/2021-160, zo dňa 27.2.2023, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žalobcovi priznáva proti žalovanému plný nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 3.543 eur
s 5 %-ným úrokom z omeškania ročne od 24.5.2021 do zaplatenia a žalobcovi priznal voči žalovanému
nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. V odôvodnení uviedol, že žalobou doručenou súdu
dňa 31.5.2021 sa žalobca domáhal zaplatenia 3.543 eur s príslušenstvom.

2. Žalobu odôvodnil tým, že si ako objednávateľ u žalovaného ako fyzickej osoby - podnikateľa objednal

zhotovenie diela, a to polyuretánovej podlahy RAL 7047, vo svojom byte na adrese X. X, X.. Podkladom
bola cenová ponuka žalovaného s termínom približnej realizácie v období od 30.7.2020 do 4.8.2020,
pričom dojednaná celková cena za zhotovenie podlahy vo výške 2.961 eur bola riadne uhradená.
Žalobca ozrejmil, že pred začatím prác si žalovaný dňa 18.5.2020 obhliadol byt, v ktorom mala byť
podlaha zhotovená. Následne boli v byte realizované prípravné práce a dňa 4.8.2020 došlo k liatiu
samotnej polyuretánovej vrstvy. Dňa 7.8.2020 prišiel žalobca do bytu zhotovenú podlahu skontrolovať
a zistil, že celá podlaha je pokrytá bublinkami, preto u žalovaného podlahu ihneď reklamoval; e-mailom

zo dňa 11.9.2020 písomne zhrnul celý stav veci a žalovaného vyzval buď na bezplatné odstránenie vád
alebo na odstránenie vadnej podlahy a uvedenie bytu do pôvodného stavu. Žalovaný sa rozhodol, že nie
je možné opraviť podlahu iba na lokálnych miestach, preto prebrúsil celú vrchnú polyuretánovú vrstvu
a podkladovú vrstvu ponechal. K vyliatiu novej polyuretánovej vrstvy došlo na základe dohody strán
začiatkom novembra 2020, no podlaha vykazovala ešte väčšie vady ako po liatí predchádzajúcej vrstvy.
Na podlahe sa opäť vytvorili bublinky, boli na nej šmuhy, nemala plošne rovnakú povrchovú konzistenciu,
nebola jednoliata a hladká, ale miestami bola drsná, boli na nej hrudky zaschnutej hmoty a vyzerala ako

valčekom natretá farba na stene. Dňa 4.11.2020 preto opätovne podlahu u žalovaného reklamoval a
žalovaný znova pristúpil k bezplatnému odstráneniu vád a rozhodol sa zvoliť pre liatie podlahy iný postup
a materiál. Počas tretieho liatia sa však vyskytli vady na zhotovovanej podlahe viditeľne už aj priamo v
jej podkladovej vrstve, v dôsledku čoho žalovaný svoje práce zastavil a podlaha zostala nedokončená.Napriek opakovaným výzvam na súčinnosť buď formou odstránenia vád v podkladovej vrstve podlahy
a jej dokončenia, alebo formou odstránenia celej nedokončenej podlahy a uvedenia bytu do pôvodného
stavu už žalovaný nereagoval, preto listom zo dňa 21.1.2021, doručeným žalovanému dňa 1.2.2021,

žalobca od zmluvy o dielo odstúpil, a to z dôvodu nedokončenia podlahy riadne a včas.

3. Žalobca ďalej uviedol, že za účelom potvrdenia oprávnenosti jeho postupu a vadnosti plnenia
dodaného žalovaným si dal vypracovať odborné posúdenie zo dňa 16.2.2021, ktoré potvrdilo, že k
vadám podlahy došlo práve z dôvodov na strane zhotoviteľa, keď podľa všetkého zostali na podkladovej

vrstve póry, pričom k vzniku takýchto pórov dochádza pri nedodržaní technológie spracovania
spočívajúcej v technike spracovania nivelizačnej stierky (napr. vysoké otáčky pri miešaní) alebo v
technike jej aplikácie. Žalovaný tak porušil ako zhotoviteľ svoju povinnosť vykonať dielo s odbornou
starostlivosťou, nepostupoval podľa platných technických noriem. Nakoľko žalovaný neposkytoval
žiadnu ďalšiu súčinnosť a vady spočívali už v samotných podkladových prácach na podlahe, žalobca
bol nútený dať vadnú podlahu odstrániť, pričom voči žalovanému si uplatnil nasledovné pohľadávky:

bezdôvodné obohatenie spočívajúce v uhradenej cene za zhotovenie diela vo výške 2.961 eur, náhradu
škody spočívajúcu v nákladoch za odborný posudok vo výške 150 eur a v nákladoch za odstránenie
podlahy vo výške 432 eur. Dodal, že listom zo dňa 4.5.2021 vyzval žalovaného na vysporiadanie nárokov
zo zrušenej zmluvy o dielo a zaplatenie pohľadávky súhrnne vo výške 3.543 eur (t. j. 2.961 + 150 +
432), a to v lehote do 10 dní odo dňa doručenia výzvy, avšak žalovaný svoj záväzok ku dňu podania

žaloby nesplnil. Doplnil, že zásielka obsahujúca výzvu bola žalovaným prevzatá dňa 13.5.2021 a úroky
z omeškania si uplatnil po uplynutí 10-dňovej lehoty odo dňa vrátenia zásielky, t. j. odo dňa 24.5.2021.

4. Pokiaľ ide o stručný obsah napadnutého rozhodnutia (§ 393 ods. 2 C. s. p.), súd prvej inštancie vo
vzťahu k skutkovému stavu zistil, že podľa detailu pohybu na účte N. U., žalobca dňa 6.7.2020 uhradil

žalovanémusumu1.480,50eurasinformáciouprepríjemcu,žesajednáozálohu50%zapolyuretánovú
podlahu. Dňa 4.8.2020 žalovaný vystavil žalobcovi faktúru č. 16/2020, s dátumom splatnosti 4.8.2020,
ktorou fakturoval sumu za demontáž, brúsenie a nivelizáciu podlahy, za polyuretánovú podlahu RAL
7047 a dopravu v celkovej výške 2.961 eur, pričom záloha bola vo výške 1.480,50 eura a na doplatenie
bola fakturovaná suma 1.481 eur. Podľa detailu pohybu na účte N. U., žalobca dňa 5.8.2020 uhradil

žalovanému sumu 1.481 eur s informáciou pre príjemcu, že sa jedná o doplatok za polyuretánovú
podlahu. Následne žalobca listom zo dňa 21.1.2021, doručeným žalovanému dňa 1.2.2021, oznámil, že
vzhľadom k tomu, že nedošlo k dokončeniu a odovzdaniu diela riadne a včas, odstupuje od zmluvy o
dielo a žiada vrátenie ceny diela vo výške 2.961 eur.

5. Podľa odborného posudku zo dňa 16.2.2021, vypracovaného Cechom podlahárov Slovenska,
polyuretánová liata podlaha bola zhotovená nekvalitne, bola nedokončená, v stave bez možnosti
trvalého užívania. Uvedené sa malo stať nepreverením alebo zanedbaním vplyvov pracovného
prostredia (najmä teploty podkladu, prostredia) na možnosť aplikácie takejto stierky. K uvedomeniu
si aktuálnych pracovných podmienok malo dôjsť už na základe indikácie zo skorého tuhnutia

podkladovej nivelizačnej cementovej stierky; následne sa malo pristúpiť k riešeniu tohto problému
a prestať s aplikovaním ďalších vrstiev polyuretánovej liatej podlahy do jeho vyriešenia. V posudku
bolo tiež uvedené, že pôvodcom bubliniek na povrchu liatej polyuretánovej podlahy sú póry na
podkladovej nivelizačnej stierke. Povrch nivelizačnej stierky má byť hladký a bez pórov. Nerovný
povrch vykazuje pravdepodobne nedodržanie technológie spracovania (napr. vysoké otáčky pri miešaní,

atď.) nivelizačnej stierky alebo jej aplikácie (slabé alebo neskoré preježkovanie). Pri vysokej teplote
aplikovaná stierka rýchlo tuhne a následným ježkovaním sa v už zatuhnutej stierke vytvoria viditeľné
jamky, ktoré sa už nezlejú. Vyliatím prvej polyuretánovej vrstvy na takýto nehladký povrch sa v póroch
zachytené vzduchové bubliny snažia dostať na povrch, no po rýchlom tuhnutí stierky sa na povrch
nedostanú a zostanú zachytené v stierke. Na miestach s väčším vplyvom od vyššej teploty podkladu

tieto bubliny narástli (nepravidelný tvar bubliniek a väčšie rozmery) a na studenších miestach zostali
malé a okrúhle.

6. Súd prvej inštancie ďalej zistil, že faktúrou č. FV202104, zo dňa 16.2.2021, splatnou dňa 23.2.2021,
vyfakturoval Cech podlahárov Slovenska žalobcovi cenu za odborný posudok v sume 150 eur, ktorú

žalobca zaplatil dňa 16.2.2021. Z faktúry č. 2110043, zo dňa 15.4.2021, splatnej dňa 29.4.2021
vyplynulo, že spoločnosť ProInterier s.r.o. vyfakturovala žalobcovi odstránenie podkladu vybúraním,
strojové odbrúsenie a likvidáciu odpadu v sume 432 eur, ktorú žalobca zaplatil dňa 16.4.2021 a následnelistom zo dňa 4.5.2021, doručeným žalovanému dňa 13.5.2021, vyzval žalovaného na zaplatenie sumy
3.543 eur v lehote 10 dní od doručenia výzvy.

7. Súd prvej inštancie konštatoval, že žalobca sa v konaní domáhal od žalovaného zaplatenia sumy
čiastočne titulom bezdôvodného obohatenia a čiastočne titulom náhrady škody, pričom v konaní nebolo
sporné, že medzi stranami sporu bola uzatvorená zmluva o dielo, ktorej predmetom bolo zhotovenie
polyuretánovej podlahy RAL 7047 v byte žalobcu a že žalobca zaplatil žalovanému titulom zálohy a
doplatku ceny za dielo celkovo sumu 2.961 eur. Jednalo sa pritom o zmluvu spotrebiteľskú v zmysle §

52 Občianskeho zákonníka, keďže z účastníkov zmluvy žalovaný pri uzatváraní a plnení zmluvy konal
v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti.

8. Dodal, že listom zo dňa 21.1.2021 žalobca odstúpil od zmluvy o dielo z dôvodu, že nedošlo k
dokončeniu a odovzdaniu diela riadne a včas a zároveň žiadal, aby mu žalovaný vrátil cenu za dielo
vo výške 2.961 eur. Poukázal na to, že podľa § 48 ods. 1 Občianskeho zákonníka od zmluvy môže

účastník odstúpiť, len ak je to v tomto alebo v inom zákone ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté
a podľa § 642 ods. 2 Občianskeho zákonníka objednávateľ je oprávnený odstúpiť od zmluvy aj vtedy,
ak je zrejmé, že dielo nebude včas hotové alebo nebude vykonané riadne a ak zhotoviteľ neurobí
nápravu ani v poskytnutej primeranej lehote. Doplnil, že podľa § 48 ods. 2 Občianskeho zákonníka
odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku zrušuje, ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo

účastníkmi dohodnuté inak, pričom podľa § 457 Občianskeho zákonníka, ak je zmluva neplatná alebo
ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal. Vzhľadom
na uvedené musel najprv vyriešiť ako predbežnú otázku, či odstúpenie žalobcu od zmluvy o dielo bolo
platné a v súlade so zákonom.

9. Sumarizujúc obranu žalovaného uviedol, že žalovaný sa v konaní bránil v zásade tým, že vadnosť
zhotovenéhodielabolaspôsobenávyššouteplotoupovrchu,naktorýsapodlahaaplikovala,keďžalobca
mal žalovanému zatajiť, že v pivničných priestoroch sa nachádza kotolňa s príslušnými rozvodmi teplej
a studenej vody, ako aj kúrenia, pričom väčšina týchto rozvodov bola umiestená na strope alebo v tesnej
blízkosti stropu deliaceho pivnicu a priestor realizácie diela. Súd prvej inštancie zdôraznil, že pri zmluve

o dielo má zhotoviteľ postavenie osoby znalej veci a musí podstupovať odborne, t. j. spôsobom, akým
sa obvykle pri vykonaní takéhoto diela na to kvalifikovanými osobami postupuje. Povinnosť vykonať
dielo riadne znamená vykonať ho v obvyklej kvalite a bez vád a pokiaľ dielo nie je vykonané riadne,
objednávateľ nie je povinný ho prevziať. Na základe uvedeného dospel k záveru, že pokiaľ teplota
povrchu, na ktorý sa mala podlaha aplikovať, bola pre bezvadné vykonanie diela taká kľúčová, bolo

povinnosťou žalovaného zistiť si všetky potrebné informácie; predovšetkým si mal teplotu podlahy
odmerať, nakoľko ak by aj jej teplota bola vyššia ako je obvyklá, neznamená to, že by bola vyššia ako
25 stupňov (čo žalovaný uvádzal v odpore proti platobnému rozkazu ako maximálne prípustnú teplotu
určenú výrobcom). Taktiež pokiaľ žalovaný vedel, že sa jedná o byt na prvom nadzemnom podlaží,
mal a mohol predpokladať, že by sa pod bytom mohli nachádzať zariadenia, ktoré by mohli ovplyvniť

teplotu podlahy v byte žalobcu a túto skutočnosť mal preveriť. Žalovaný však v konaní ani netvrdil ani
nepreukázal, že by si tieto podstatné skutočnosti pred začatím zhotovovania diela riadne preveril, iba
všeobecne tvrdil, že mu žalobca zatajil podstatné skutočnosti, avšak neuviedol, či a na aké konkrétne
skutočnosti sa ho dopytoval. Objednávateľ pritom nemusel mať vedomosť aké konkrétne informácie
sú pre riadne zhotovenie diela podstatné a dôkazné bremeno, že dielo vykonal riadne a s odbornou

starostlivosťou, zaťažovalo žalovaného.

10. Poukázal tiež na skutočnosť, že žalovaný tvrdil, že pri ohliadke reklamovaného diela dňa 10.8.2020
zistil, že žalobca mu zatajil skutočnosť, že v pivničných priestoroch sa nachádza kotolňa s príslušnými
rozvodmi teplej a studenej vody ako aj kúrenia, pričom väčšina týchto rozvodov bola umiestená na strope

alebo v tesnej blízkosti stropu deliaceho pivnicu a priestor realizácie diela a že upozornil žalobcu, že pri
uvedených podmienkach nebude možné zhotoviť dielo. Žalobca však toto popieral. Súd prvej inštancie
ozrejmil, že obdobné situácie upravuje § 637 Občianskeho zákonníka, teda pokiaľ má objednávateľom
dodaný materiál nedostatky, ktoré bránia riadnemu vyhotoveniu diela alebo objednávateľ žiada, aby
bolo dielo vykonané na základe nevhodných pokynov a zhotoviteľ na to objednávateľa upozorní, má

zhotoviteľ právo od zmluvy odstúpiť. Žalovaný tvrdil, že dňa 1.12.2020 (po dvoch pokusoch odstrániť
vadu diela) od zmluvy odstúpil, pričom túto skutočnosť ničím nepreukázal (jeho zaťažovalo dôkazné
bremeno) a žalobca to popieral. Súd prvej inštancie v uvedenej súvislosti dôvodil, že ak zhotoviteľ
nevyužije právo odstúpiť od zmluvy o dielo a dielo uskutoční, nezodpovedá za vady diela, ktorýchpríčinou je vadnosť materiálu dodaného objednávateľom alebo nevhodnosť pokynov objednávateľa,
avšak iba za predpokladu, že objednávateľa na vadnosť materiálu alebo nevhodnosť pokynov upozornil.
Pokiaľ ide o formu takéhoto upozornenia, zákon pripúšťa akýkoľvek spôsob, avšak v prípade, že dôjde

k sporu, zaťažuje zhotoviteľa dôkazné bremeno preukázať, že objednávateľa na uvedené skutočnosti
upozornil. Konštatoval, že toto dôkazné bremeno žalovaný neuniesol, pričom žalobca popieral, že by ho
žalovaný na uvedené skutočnosti upozornil.
11. Na základe uvedeného dospel súd prvej inštancie k záveru, že pokiaľ by aj bola jedinou príčinou vady
diela vysoká teplota povrchu, na ktorý sa podlaha aplikovala, za túto vadu zodpovedá žalovaný, keďže

nepreukázal, že žalobcovi oznámil, že za daných podmienok nie je možné dielo zhotoviť a že by napriek
tomu žalobca na jeho vykonaní trval. Poznamenal, že nie je potom zrejmé, prečo žalovaný od zmluvy o
dielo neodstúpil. Zároveň dodal, že zo žiadnych dôkazov produkovaných v konaní pritom nevyplynulo,
že by žalovaný nejako obviňoval žalobcu, že mu zatajil skutočnosti podstatné pre realizáciu diela, že by
ho upozorňoval na to, že za daných podmienok sa nedá dielo uskutočniť a že napriek tomu žalobca
na vykonaní diela trval. Skôr o opaku svedčí skutočnosť, že žalovaný dvakrát odstraňoval vadu diela

vyhotovením novej podlahy (5.11. a 19.11.2020), ako aj SMS komunikácia medzi žalobcom a žalovaným
v období od augusta do novembra 2020 (ktorú žalovaný nespochybňoval), kde žalovaný ubezpečoval
žalobcu, že „to bude tip top“, a že chce „všetko spraviť na 100 %“.

12. Dal tiež do pozornosti, že z odborného posudku zo dňa 16.2.2021, vypracovaného Cechom

podlahárov Slovenska okrem iného vyplynulo, že pôvodcom bubliniek na povrchu liatej polyuretánovej
podlahybolipórynapodkladovejnivelizačnejstierke,keďpovrchnivelizačnejstierkymábyťhladkýabez
pórov. Nerovný povrch vykazuje pravdepodobne nedodržanie technológie spracovania (napr. vysoké
otáčky pri miešaní, atď.) nivelizačnej stierky alebo jej aplikácie (slabé alebo neskoré preježkovanie).
Žalovaný pritom tento posudok nijako nespochybňoval a nenamietal jeho závery, až do pojednávania

konaného dňa 27.2.2023. Na tomto pojednávaní zároveň založil do spisu Vyjadrenie k realizácii prác zo
dňa 24.2.2023, fotodokumentáciu a ďalšie dôkazy a tiež začal uvádzať nové skutkové tvrdenia, ktoré v
dovtedajšomkonaníneuvádzal;jednalosatedaonovéprostriedkyprocesnej obrany,ktorépodľanázoru
súdu prvej inštancie neboli v konaní uplatnené včas. Hoci žalovaný odôvodňoval túto skutočnosť tým,
že nemal vedomosť o tom, čo je to koncentračná zásada, súd prvej inštancie akcentoval, že žalovaný

bol v čase podania odporu proti platobnému rozkazu zastúpený advokátom a následne mu bolo cestou
právneho zástupcu doručené vyjadrenie žalobcu k odporu a bol poučený podľa § 153 C. s. p.. Mal
pritom za celkom zrejmé, že žalovaný musel mať fotodokumentáciu zo zhotovenia diela k dispozícii už v
čase podávania odporu, takisto mu boli (museli byť) známe skutkové okolnosti, ktoré začal uvádzať až
na pojednávaní dňa 27.2.2023. Rovnako námietky voči odbornému posudku predloženému žalobcom

mohol uviesť skôr, keďže tento mu bol dourčený spolu s platobným rozkazom (resp. podľa uvedenia
žalobcu, ktoré žalovaný nesporoval, ešte pred podaním žaloby).

13. Pokiaľ ide o odborné vyjadrenie, súd prvej inštancie argumentoval, že pokiaľ tento dôkaz aj žalovaný
nemal v čase podávania odporu, prípadne počas postupu podľa § 167

C. s. p. k dispozícii, mohol takýto dôkaz aspoň navrhnúť, resp. avizovať súdu prvej inštancie, že si chce
dať vypracovať vlastné odborné posúdenie. Pozornosť upriamil aj na skutočnosť, že platobný rozkaz bol
žalovanému doručený dňa 24.6.2021 a predmetné odborné vyjadrenie bolo zo dňa 24.2.2023, pričom
súdu prvej inštancie bolo predložené dňa 27.2.2023. Dôvodil, že v § 153 C. s. p. je vyjadrený základný
princíp zakotvený v Čl. 5 Základných princípov C.s.p., podľa ktorého môže súd odmietnuť procesné

úkony, ktorú vedú k nedôvodným prieťahom v konaní. Konštatoval, že účelom sudcovskej koncentrácie
konania je zabrániť tomu, aby strany sporu zdržiavali neskoro vykonanými procesnými úkonmi a nie
je želateľné, aby strana sporu predkladala skutkové tvrdenia alebo dôkazy až na pojednávaní, čo by
mohlo znamenať zmarenie účelu už nariadeného pojednávania a potrebu vytýčiť ďalšie pojednávanie.
Samozrejme môže nastať situácia, že predloženie skutkového tvrdenia alebo dôkazu až na pojednávaní

je v konkrétnom prípade dôvodné, napr. ak je bezprostrednou reakciou na nové skutočnosti, ktoré
vyplynuli z vykonaného dokazovania, v danom prípade však o takýto prípad nešlo. Bol preto názoru,
že všetky dôkazy a skutkové tvrdenia, ktoré žalovaný predložil až na pojednávaní dňa 27.2.2023 mohol
uplatniť už skôr a nešlo o bezprostrednú reakciu na nové skutočnosti, ktoré vyplynuli z vykonaného
dokazovania, preto na prostriedky procesnej obrany predložené žalovaným až na pojednávaní dňa

27.2.2023 neprihliadol, nakoľko v opačnom prípade by si to vyžiadalo nariadenie ďalšieho pojednávania
(súd prvej inštancie aj žalobca by sa museli s novými dôkazmi a tvrdeniami oboznámiť a žalobca by
mal právo sa k nim vyjadriť).14. Súd prvej inštancie v zmysle vyššie uvedeného dospel k záveru, že odstúpenie žalobcu od zmluvy
o dielo listom zo dňa 21.1.2021, doručeným žalovanému dňa 1.2.2021, bolo platné a dôvodné, keďže
dielo nebolo vykonané riadne a včas, pričom žalobca na to žalovaného opakovane vyzýval. Odstúpenie

od zmluvy o dielo tak bolo v súlade s § 642
ods. 2 Občianskeho zákonníka, žalobca má teda v súlade s § 457 Občianskeho zákonníka právo na
vrátenie ceny zaplatenej za dielo, keďže bolo zrejmé, že nemohol ani len čiastočne využiť výsledok
činnosti žalovaného. Sumarizujúc uviedol, že žalovaný porušil svoju zmluvnú aj zákonnú povinnosť (§
633 ods. 1 Občianskeho zákonníka), v príčinnej súvislosti s čím vznikla žalobcovi škoda spočívajúca v

zmenšení jeho majetku o sumu, ktorú musel vynaložiť na odstránenie nekvalitne vyhotovenej podlahy
(432 eur) a na vyhotovenie odborného posudku (150 eur). Žalovaný tak zodpovedá za predmetnú
škodu, pričom všeobecná zodpovednosť za škodu (§ 420 Občianskeho zákonníka) vychádza z princípu
predpokladaného zavinenia (opak by musel preukázať žalovaný).

15. Na uvedenom základe súd prvej inštancie za použitia § 48 ods. 1, ods. 2, § 415,

§ 420 ods. 1, § 420a ods. 1, ods. 3, § 442 ods. 1, ods. 3, § 451 ods. 1, ods. 2, § 457, § 517
ods.1,ods.2,§631,§633ods.1,§637ods.2,§642ods.1,ods.2a§153ods.1ažods.3 Občianskeho
zákonníka žalobe v časti istiny vyhovel v celom rozsahu a zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 3.543
eur (2.961 eur + 432 eur + 150 eur). Zároveň poukázal na skutočnosť, že žalobca vyzval na zaplatenie
tejto sumy žalovaného listom zo dňa 4.5.2021, doručeným žalovanému dňa 13.5.2021, v ktorom mu

stanovil lehotu 10 dní na zaplatenie. Keďže žalovaný do 23.5.2021 žalovanú sumu nezaplatil, žalobcovi
priznal aj úroky z omeškania odo dňa 24.5.2021 (§ 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, nariadenie vlády
SR
č. 87/1995 Z. z.).

16. Záverom uviedol, že vecnou legitimáciou je stav vyplývajúci z hmotného práva, kedy jeden účastník
civilného sporového konania (žalobca) je subjektom hmotnoprávneho oprávnenia, o ktoré v konaní
ide (je aktívne vecne legitimovaný) a účastník na opačnej procesnej strane (žalovaný) je subjektom
hmotnoprávnej povinnosti (je pasívne vecne legitimovaný). Nestotožnil sa so žalovaným vznesenou
námietkounedostatkupasívnejvecnejlegitimácie,keďdaldopozornosti,žeuvedeniemiestapodnikania

a IČO fyzickej osoby - podnikateľa, resp. uvedenie adresy trvalého pobytu a dátumu narodenia alebo
rodného čísla fyzickej osoby je len identifikačným údajom, avšak pokiaľ fyzická osoba mala oprávnenie
na podnikateľskú činnosť, ktoré jej zaniklo, neznamená to z hľadiska občianskoprávneho zánik tohto
subjektu, keď ide stále o ten istý subjekt (fyzickú osobu), len označený iným identifikačným údajom. O
trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 C. s. p. a keďže žalobca mal v konaní úspech v celom

rozsahu, priznal mu náhradu trov konania v rozsahu
100 %.

17. Proti rozsudku podal odvolanie žalovaný, ktorý žiadal rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vrátiť
súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Podstatným zhrnutím skutkových tvrdení a

právnych argumentov jeho odvolania (§ 393
ods. 2 C. s. p.) bola námietka, že súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil
strane, aby uskutočňovala jej patriace práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces, že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich
skutočností a že dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam.

18. Porušenie práva na spravodlivý proces a nevykonanie navrhnutých dôkazov namietal s poukazom
na rozhodovaciu činnosť Ústavného súdu SR (napr. rozhodnutia sp. zn. II. ÚS 168/2019 a sp. zn. III. ÚS
332/09) ako aj Najvyššieho súdu SR (napr. rozhodnutia
sp. zn. 4Cdo/100/2018 a sp. zn. 5Cdo/202/2018) z dôvodu, že súd prvej inštancie nevykonal ním

dňa 27.2.2023 predložený dôkaz, a to odborné vyjadrenie, ktoré malo preukazovať medzi stranami
konania spornú skutkovú okolnosť, ktorá bola pre meritórne posúdenie žalobného nároku významná.
Oponoval argumentácii súdu prvej inštancie o dôvodoch nevykonania predmetného dôkazu, pričom dal
do pozornosti, že v rámci predbežného prejednania veci dňa 2.5.2022 mala sudkyňa za preukázané, že
nie je právne zastúpený advokátom, predpokladala zdĺhavé dokazovanie a v tejto súvislosti apelovala,

aby sa pokúsil dohodnúť sa so žalobcom na mimosúdnom vyriešení veci, pričom ho ako osobu nie
právnicky vzdelanú nepoučila o následkoch sudcovskej koncentrácie konania a expresis verbis mu
neurčila lehotu na predloženie dôkazov s tým, že pokiaľ tieto nebudú predložené súdu v určenej lehote,
súd prvej inštancie na tieto nebude prihliadať. Sumarizujúc uviedol, že súd prvej inštancie v konaníuplatnil sudcovskú koncentráciu konania a na ním predložený dôkaz neprihliadol z dôvodu, že bol
predloženýažnapojednávanídňa27.2.2023,atobeztoho,abyhovopredriadneupozornilna„procesnú
preklúziu práva“ a potrebu svoje tvrdenia podporiť relevantným dôkazom (keď tak v rámci podaného

odporu proti platobnému rozkazu, ako aj v rámci pojednávania konaného dňa 2.5.2023 jasne popieral
tvrdenia žalobcu o neodbornom vykonaní diela a toto jeho tvrdenie bolo podporené práve dôkazom
predloženým na pojednávaní dňa 27.2.2023). Dodal, že potom, čo dňa 20.2.2023 udelil plnomocenstvo
naprávnezastupovanieadvokátovi,najehoodporúčaniebezodkladnezabezpečilvypracovaniedôkazu,
majúceho vplyv na meritórne rozhodnutie súdu prvej inštancie, nakoľko relevantným spôsobom vyvracia

tvrdenia žalobcu. Zdôraznil, že napriek jeho tvrdeniu o riadnom vykonaní diela sa súd prvej inštancie
v rámci rozhodovania oprel výlučne o dôkaz predložený žalobcom, hoci pred vyhlásením uznesenia o
skončení dokazovania mal k dispozícii aj dôkaz predložený žalovaným, ktorý relevantným spôsobom
podporil jeho argumentáciu.

19. Namietal taktiež, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym

skutkovým zisteniam, keď poukázal na odsek 45 napadnutého rozsudku, kde súd prvej inštancie
uviedol, že bolo celkom zrejmé, že všetky dôkazy a skutkové tvrdenia, ktoré (žalovaný) predložil
až na pojednávaní dňa 27.2.2023 mohol uplatniť už skôr a nešlo o bezprostrednú reakciu na
nové skutočnosti, ktoré vyplynuli z vykonaného dokazovania, resp. že nijako nespochybňoval závery
posudku až do pojednávania konaného dňa 27.2.2023. Na tomto pojednávaní zároveň produkoval nové

prostriedky procesnej obrany, ktoré podľa názoru súdu prvej inštancie neboli v konaní uplatnené včas.
Argumentoval,žeužvodporevočiplatobnémurozkazujednoznačneuviedol,žeažporealizáciipodlahy,
kedyžalobcareklamovalnedokonalostinapodlahe,bolozistené,žehožalobcaneinformovaloexistencii
rozvodov teplej úžitkovej vody a kúrenia priamo pod podlahou bytu žalobcu, ktoré mali podstatný vplyv
na realizáciu diela. V rámci riešenia nedostatku realizovanej podlahy informoval žalobcu, že dôvodom

nemožnosti riadneho realizovania je skutočnosť, že potrubie vedúce popod betónovú platňu (podlahu)
v byte žalobcu túto neustále prehrieva, čo neumožňuje „zrenie“ aplikovanej polyuretánovej podlahy a
túto skutočnosť žalobcovi prezentoval tak bezprostredne po aplikácii podlahy, ako aj následne v rámci
súdneho konania na pojednávaní konanom dňa 2.5.2022 a nie teda až na pojednávaní konanom dňa
27.2.2023, ako to uviedol súd prvej inštancie. Oponoval záveru súdu prvej inštancie, že vyjadrenia

(žalovaného) na pojednávaní konanom dňa 27.2.2023 sú niečím novým, doposiaľ neuvádzaným a preto
neuplatneným včas, nakoľko vyjadrenie zo dňa 24.2.2023, ktoré ako dôkaz predložil do súdneho spisu,
iba podporuje tvrdenia, ktoré prezentoval v rámci celého konania. Z uvedeného dôvodu bol názoru,
že predmetné závery súdu prvej inštancie sú nezrozumiteľné a nedostatočne odôvodnené. Dodal, že
pokiaľ na pojednávaní dňa 27.2.2023 uvádzal dovtedy neprezentované skutočnosti, išlo výlučne o

reakciu na tvrdenia žalobcu prezentované v rámci tohto pojednávania (napr. tvrdenia ohľadom teploty
vzduchu počas realizácie podlahy a pod.). Mal za zrejmé, že súd prvej inštancie v rámci zisťovania
skutkového stavu vychádzal výlučne z tvrdení prezentovaných žalobcom a na tvrdenia, ktoré uviedol v
rámci podaného odporu proti platobnému rozkazu, ako aj v rámci pojednávaní dňa 2.5.2022 a 27.2.2023
vôbec neprihliadal, s týmito sa nevysporiadal, resp. nijako ich nevyhodnotil.

20. Žalobca sa vo vyjadrení k podanému odvolaniu v plnom rozsahu pridržal podanej žaloby a vyjadrení,
ako aj napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie a poukázal na to, že súd nie je viazaný návrhmi
účastníkov na vykonanie dokazovania a nie je povinný vykonať všetky navrhované dôkazy, pričom v §
153 v spojení s Čl. 5 Základných princípov C. s. p. je zakotvená aj tzv. sudcovská koncentrácia konania,

teda výslovná možnosť súdu neprihliadať na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej
obrany ak tieto neboli uplatnené včas a viedli by k nedôvodným prieťahom v konaní. Zdôraznil, že
konanie bolo pôvodne vedené na Okresnom súde Banská Bystrica, ktorý dňa 7.6.2021 vydal vo veci
platobný rozkaz sp. zn. 45Up/756/2021, pričom tento bol obom stranám riadne doručený, spolu s
poučením o procesných právach a povinnostiach strán sporu v zmysle § 160 a § 292 C. s. p.. Dal do

pozornosti, že súčasťou predmetného poučenia bolo aj poučenie o možnosti dať sa v konaní právne
zastúpiť, ako aj poučenie o povinnosti strán uplatniť si prostriedky procesného útoku a prostriedky
procesnej obrany včas. Žalovaný prostredníctvom svojho právneho zástupcu podal voči platobnému
rozkazu odpor, v dôsledku čoho bol platobný rozkaz bol zrušený a vec bola postúpená Okresnému súdu
Bratislava II na ďalšie konanie, teda tvrdenie žalovaného, že nebol v konaní právne zastúpený, ako aj

tvrdenie, že nebol poučený o sudcovskej koncentrácii konania sa nezakladá na pravde. Poukázal tiež
na skutočnosť, že dôkaz (odborné vyjadrenie k realizácii prác zo dňa 24.2.2023), ktorého vykonania sa
žalovaný dovoláva, bol žalovaným predložený až na pojednávaní dňa 27.2.2023, teda viac ako po rokua pol od vydania a doručenia platobného rozkazu, dôkazov doložených žalobcom, podaného odporu a
doručenia výzvy žalovanému na vyjadrenie sa k vyjadreniu žalobcu k podanému odporu.

21. Rozporoval, že by žalovaný v podanom odpore popieral neodbornosť vykonania diela, alebo závery
odborného vyjadrenia Cechu podlahárov Slovenska zo dňa 16.2.2021, keď jeho argumenty v podanom
odpore spočívali jedine v tom, že (i) podlahu/dielo nebolo možné vykonať z dôvodu, že sa pod bytom
údajne nachádzala kotolňa s rozvodmi, čo malo brániť v zhotovení podlahy/diela v požadovanej kvalite,
a že (ii) žalovanému chýba v konaní pasívna legitimácia, nakoľko mu medzičasom zaniklo živnostenské

oprávnenie. Dôvodil, že skutočnosť, že sa žalovaný rozhodol prvýkrát relevantne vyjadriť až po roku a
pol, nemôže byť dávaná na ťarchu jemu, ani súdu prvej inštancie. Ak mal žalovaný záujem uplatniť si
nejaké prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, tieto si mal podľa § 153 ods. 1 C. s.
p. uplatniť včas. Taktiež podotkol, že tak jemu ako aj súdu prvej inštancie nemôže byť dávané na ťarchu,
že žalovaný počas konania zmenil svojho právneho zástupcu, ktorý mu odporučil iný postup, resp. inú
argumentáciuakojehopôvodnýprávnyzástupca.Opačnýpostupbydefactoznamenalto,žesudcovská

koncentrácia konania by musela byť uplatňovaná vždy nanovo pri každej zmene právneho zástupcu.
Zároveň zdôraznil, že je potrebné rozlišovať medzi sudcovskou koncentráciou konania podľa § 153 C.
s. p. a zákonnou koncentráciou konania podľa § 154 C. s. p., z ktorých sa každá uplatňuje do iného
štádia súdneho konania. Poukázal tiež na skutočnosť, že odpor voči platobnému rozkazu bol žalovaným
podaný prostredníctvom jeho právneho zástupcu, preto nemôže obstáť argument žalovaného, že nebol

zastúpený advokátom, a mal tak byť osobitnejšie poučený o sudcovskej koncentrácii.

22. Dodal, že judikatúra Najvyššieho súdu SR, na ktorú žalovaný poukázal, sa nezaoberá prípadmi, kedy
súd neprihliadol na dôkazy z dôvodu zavinenia a laxného prístupu strán sporu, teda v tomto prípade
žalovaného. Uvedené rozhodnutia tiež vychádzajú zo starej právnej úpravy, ktorá nemala posilnenú

zásadu sudcovskej koncentrácie konania tak, ako je tomu v C. s. p. a skutočnosť, že si žalovaný nesplnil
svoju povinnosť tvrdenia a dôkazného bremena včas, nemôže zakladať porušenie práva na spravodlivý
súdny proces, pričom bol názoru, že k takémuto porušeniu by naopak došlo, ak by súd prvej inštancie
na takto neskoro predložené dôkazy prihliadal. Doplnil, že žalovaný vo svojom odvolaní argumentoval,
že ho bezprostredne po aplikácii podlahy/diela upozornil, že podlahu/dielo nie je možné vykonať z

dôvodu, že sa pod bytom nachádza kotolňa s rozvodmi, čo údajne bránilo v zhotovení podlahy/diela v
požadovanej kvalite, avšak toto tvrdenie žalovaný počas celého konania nepodložil žiadnym dôkazom,
pričom žalobca v konaní namietal, že ho žalovaný na uvedené nikdy neupozornil. Dal do pozornosti,
že v konaní jednoznačne preukázal, že ho sám žalovaný po prvej reklamácii podlahy ubezpečoval, že
podlahuopravíažesamuurčitepodarídosiahnuť100%želanývýsledok(viďodsek7odpovedežalobcu

zo dňa 27.7.2021 na výzvu súdu, spolu s dôkazmi ako SMS komunikácia medzi žalobcom a žalovaným
zo dňa 27.8.2020 a zo dňa 2.11.2020), čo je v rozpore s tvrdením žalovaného o upozorňovaní, že by
nebolo možné podlahu zhotoviť v požadovanej kvalite.

23. Žalovaný sa v odvolacej replike v plnom rozsahu pridržal podaného odvolania a opakovane poukázal

na to, že postupom súdu prvej inštancie bolo porušené jeho právo na spravodlivé súdne konanie
nevykonaním dôkazu, ktorý predložil a ktorý má vplyv na posúdenie skutkového stavu v prejednávanej
veci, pričom dodal, že svoju argumentáciu v tomto smere podporil v podanom odvolaní aj rozhodnutím
Najvyššieho súdu SR z roku 2018, ktoré vychádzalo z už platnej právnej úpravy civilného sporového
konania. Poprel tvrdenie žalobcu, že si včas nesplnil svoju povinnosť tvrdenia a dôkazného bremena,

keď dôkaz majúci podstatný vplyv na posúdenie skutkového stavu predložil pred vyhlásením uznesenia
o skončení dokazovania, avšak v dôsledku postupu súdu prvej inštancie tento dôkaz vykonaný nebol, čo
malo za následok, okrem vyššie uvedeného aj to, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných
dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam.

24. Žalobca sa v odvolacej duplike pridržal doterajších vyjadrení a podanej žaloby, na ktorej zotrval
v plnom rozsahu. Poukázal na zásadu „vigilantibus iura scripta sunt“, t. j. „práva patria len bdelým“,
teda tým, ktorí sa aktívne zaujímajú o ochranu a výkon svojich práv a ktorí svoje procesné oprávnenia
uplatňujú včas a s dostatočnou starostlivosťou a predvídavosťou, pričom ak mal žalovaný záujem
uplatniť si nejaké prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, tieto si mal podľa §

153 ods. 1 C. s. p. uplatniť včas. Opakovane dal do pozornosti, že judikatúra Najvyššieho súdu SR, na
ktorú žalovaný poukázal, sa nezaoberá prípadmi, kedy súd neprihliadol na dôkazy z dôvodu zavinenia
a laxného prístupu strán sporu. Bol názoru, že ak žalovaný nedoložil dôkazy včas a riadne, nie je
pochybením súdu prvej inštancie, ak pri rozhodovaní vo veci samej nevychádzal z týchto dôkazov.Žalovaný mal totiž priestor dôkazy doložiť, o uvedenom bol riadne poučený, v konaní bol dokonca právne
zastúpený, čím došlo k naplneniu podstaty § 153 C. s. p..

25. Žalovaný bez výzvy súdu na vyjadrenie sa k odvolacej duplike, v reakcii na uvedené vyjadrenie
sa žalobcu zotrval na tom, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je nezákonné a nesprávne, a to
z dôvodov formulovaných v rámci podaného odvolania a následného písomného vyjadrenia sa.
Postupom súdu prvej inštancie, ktorý rigidne aplikoval ustanovenie C. s. p. o sudcovskej koncentrácii,
v dôsledku čoho nevykonal ním predložený dôkaz, bolo porušené jeho právo na spravodlivé súdne

konanie. Zdôraznil, že ním označená judikatúra Najvyššieho súdu SR sa vo všeobecnosti zaoberá
porušením práva na spravodlivé súdne konanie, kedy je konajúcim súdom porušená zásada rovnosti
zbraní, pričom v označených rozhodnutiach súdov bolo jednoznačne ustálené, že procesnému právu
účastníka navrhovať dôkazy zodpovedá povinnosť súdu nielen o vznesených návrhoch (a dôkazoch)
rozhodnúť, ale tiež, pokiaľ im nevyhovie, vo svojom rozhodnutí odôvodniť prečo a z akých dôvodov
tak neurobil. Poukázal na možné dôvody nevyhovenia dôkaznému návrhu strany sporu, nenaplnenie

ktorých predstavuje postup súdu v rozpore s Čl. 46 ods. 1 a Čl. 48 ods. 2 Ústavy SR, ktoré garantujú
právo na spravodlivý proces, keď táto dôkazná vada (tzv. opomenuté dôkazy) takmer vždy založí
nielen nepreskúmateľnosť vydaného rozhodnutia pre nedostatok dôvodov, ale súčasne tiež jeho
protiústavnosť. Nakoľko súd prvej inštancie predložený dôkaz majúci podstatný vplyv na posúdenie
skutkového stavu prejednávanej veci odmietol vykonať iba z dôvodu, že tento bol predložený na

pojednávaní, bol názoru, že takýto postup súdu prvej inštancie bol nezákonný a protiústavný.

26. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 ods. 1 C. s. p.)
preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie, prejednal odvolanie žalovaného bez nariadenia odvolacieho
pojednávania podľa § 385 ods. 1 a contrario C. s. p., keďže sa nejednalo o prípad, v ktorom by bolo

potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nariadenie pojednávania si nevyžadoval ani dôležitý
verejný záujem a rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil (§ 387 ods. 1 C. s. p.).
Rozsudok verejne vyhlásil dňa 21.2.2025
(§ 387 ods. 1, § 219 ods. 3 C. s. p.).

27. Podľa § 387 ods. 2 C. s. p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na konštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

28. Pretože sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia,
konštatuje správnosť jeho dôvodov. Vo vzťahu k podstatným odvolacím tvrdeniam žalovaného týkajúcim
sa nevykonania dôkazu predloženého žalovaným a vyhodnotenie uplatnenia procesnej obrany odvolací
súd podotýka, že ide v celom rozsahu o nedôvodnú argumentáciu a to s poukazom na správne
vyhodnotenie skutkových a právnych okolností vedúcich k vyhoveniu žalobnému návrhu.

29. Súd prvej inštancie v preskúmavanej veci vykonal náležité dokazovanie potrebné na zistenie
rozhodujúcich skutočností dôležitých pre posúdenie dôvodnosti žaloby, ako aj na relevantnosť tvrdení
strán konania. S argumentami strán konania sa súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia
podrobne vysporiadal, uviedol prečo na ne neprihliadol a v dostatočne primeranom rozsahu poukázal na

všetky podstatné skutočnosti vyplývajúce z vykonaného dokazovania, objasňujúce skutkový a právny
základ rozhodnutia.

30. Na zdôraznenie správnosti záverov prijatých súdom prvej inštancie v nadväznosti na odvolacie
námietky žalovaného odvolací súd uvádza, že procesný úspech strany v konaní je podmienený

unesením dvoch bremien, a to bremena tvrdiť skutočnosti procesného útoku či obrany a zároveň
bremeno tvrdené skutočnosti preukázať. Iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov leží zásadne na stranách
sporu a dôsledkom toho, že tvrdenie strany nie je preukázané v tom zmysle, že súd ho nepovažuje za
pravdivénazákladenavrhnutýchdôkazov,jeprestranunepriaznivérozhodnutie,pričomvprejednávanej
veci si žalobca v podanej žalobe splnil svoju povinnosť uviesť žalobné tvrdenia a na ich podporu predložil

v rámci podanej žaloby aj dôkaz (odborné vyjadrenie), bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno preto
prešlo na žalovaného.31. Z obsahu odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že žalovaný na pojednávaní dňa 27.2.2023
predložil nový dôkaz: vyjadrenie k realizácii prác zo dňa 24.2.2023 a začal uvádzať nové skutkové
tvrdenia, na ktoré však súd prvej inštancie aplikujúc § 153 C. s. p. o sudcovskej koncentrácii konania

neprihliadol z dôvodu, že uvedené dôkazy a skutkové tvrdenia produkované na pojednávaní dňa
27.2.2023 žalovaný mohol uplatniť už skôr.

32. Tak, ako uviedol už súd prvej inštancie, ustanovenie § 153 C. s. p. o sudcovskej koncentrácii konania
je normatívnym vyjadrením základného princípu zakotveného

v Článku 5 Základných princípov C. s. p., podľa ktorého môže súd (v rozsahu ustanovenom zákonom)
odmietnuť procesné úkony, ktoré vedú k nedôvodným prieťahom v konaní. Strana sporu má procesnú
povinnosťpredložiťprostriedkyprocesnéhoútokuaprostriedkyprocesnejobranyvčas.Ideošpecifikáciu
všeobecnejprocesnejpovinnostiriadnehovedeniasporu(procesnádiligencia).Aksúddospejekzáveru,
že strana sporu neuplatnila prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas, má
možnosť buď konanie strany ospravedlniť a na jej procesný úkon prihliadnuť, alebo vyvodiť sankčné

dôsledky, teda na omeškaný procesný úkon neprihliadnuť (nepriznať mu procesnoprávne účinky). O
tom, či súd omeškaný procesný úkon strany ospravedlnení alebo nie, nevydáva procesné uznesenie.
V odôvodnení rozsudku vo veci samej však vysvetlí, že na procesný úkon strany neprihliadol a z akých
dôvodov. Sudcovskú koncentráciu konania uplatňuje príslušný sudca podľa vlastnej úvahy, spadá preto
do jeho kompetencie rozhodnúť, či na prostriedok procesného útoku či procesnej obrany, ktorý strana

mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania, bude
prihliadať (unesenie Ústavného súdu SR
sp. zn. II. ÚS 530/2018).

33. Z obsahu spisového materiálu vyplynulo, že žalovaný bol poučený o sudcovskej koncentrácii

konania podľa § 153 C. s. p., a to v poučení zaslanom spoločne s platobným rozkazom vydaným
Okresným súdom Banská Bystrica (č. l. 40 spisu), pričom k platobnému rozkazu sa vyjadril v odpore
proti platobnému rozkazu zo dňa 8.7.2021 už cestou svojho právneho zástupcu, ktorého splnomocnil
na zastupovanie v konaní dňa 7.7.2021. Poučený podľa § 153 C. s. p. bol taktiež v texte výzvy súdu
prvej inštancie na vyjadrenie sa zo dňa 14.9.2021 a v poučení pripojenom k výzve (č. l. 76 a 77 spisu)

zaslanejžalovanémucestoujehoprávnehozástupcu,akoajvovýzvenavyjadreniesakpodaniužalobcu
zo dňa 30.9.2021, doručenej samotnému žalovanému (č. l. 88 spisu), nakoľko dňa 28.9.2021 došlo k
vypovedaniu plnej moci od právneho zástupcu žalovaného. Na pojednávaní dňa 27.2.2023 žalovaný
predložil na podporu procesnej obrany vyjadrenie zo dňa 24.2.2023 k realizácii prác a k odbornému
posudku Cechu podlahárov Slovenska a produkoval skutkové tvrdenia vo vzťahu k záverom daného

odborného posudku pripojeného žalobcom k podanej žalobe.

34. Na základe uvedeného odvolací súd ako nedôvodnú vyhodnotil námietku žalovaného, že nebol
riadne poučený o koncentrácii konania a že súd prvej inštancie nestanovil lehotu, do ktorej bolo potrebné
prostriedky procesnej obrany predložiť, nakoľko poučenie v zmysle § 153 C. s. p. bolo žalovanému

zaslané aj cestou jeho právneho zástupcu, aj osobne, pričom povinnosťou súdu prvej inštancie nebolo
určovať lehotu na predloženie dôkazov, alebo uplatnenie procesnej obrany, nakoľko včasnosť ich
predloženia/uplatnenia, vyhodnocuje súd v aktuálnych okolnostiach konkrétneho prípadu.

35. Hoci žalovaný v podanom odpore proti platobnému rozkazu uviedol na svoju procesnú obranu,

že dielo nebolo možné vykonať z dôvodu, že sa pod bytom mala nachádzať kotolňa s rozvodmi,
čo malo brániť v zhotovení podlahy v požadovanej kvalite, až na pojednávaní dňa 27.2.2023
produkoval podrobné skutkové tvrdenia k obsahu žalobcom predloženého odborného posudku, teda sa
možno stotožniť so záverom súdu prvej inštancie, že produkoval nové skutkové tvrdenia. Pozornosti
odvolacieho súdu tiež neušlo, že v zmysle zvukového záznamu z predbežného prejednania sporu,

ktoré sa konalo dňa 2.5.2022, súd prvej inštancie viacnásobne upozornil na skutočnosť, že žalovaný
nepredložil žiaden dôkaz na podporu svojich tvrdení a tiež konštatoval, že má na to dostatočný priestor,
nakoľko nový termín pojednávania bol (pôvodne) určený až na 10.10.2022, napriek tomu žalovaný
predložil odborné vyjadrenie na podporu uvádzanej procesnej obrany až na pojednávaní dňa 27.2.2023.

36. Účelom a zmyslom sudcovskej koncentrácie konania je procesná ekonomika, t. j. zabránenie
zbytočnému odročovaniu pojednávania. Odvolací súd preto dospel k záveru, že súd prvej inštancie
správne neprihliadol na prostriedky procesnej obrany prednesené a predložené žalovaným na
pojednávaní dňa 27.2.2023, keďže tieto neboli uplatnené včas a prihliadnutie na ne by si vyžiadalonariadenie ďalšieho pojednávania. Žalovaný si prostriedky procesnej obrany mohol uplatniť už skôr,
ak by konal starostlivo, so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania, keď nešlo o bezprostrednú
reakciu na nové skutočnosti, ktoré by vyplynuli z vykonaného dokazovania. Od doručenia žaloby a k

nej pripojeného odborného vyjadrenia Cechu podlahárov Slovenska mal žalovaný k dispozícii všetky
tvrdenia a dôkazy produkované žalobcom, mal teda do pojednávania dňa 27.2.2023 dostatočný časový
priestor predložiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, resp. aspoň avizovať ich predloženie.

37. S ohľadom na uvedené, ak súd prvej inštancie aplikujúc § 153 C. s. p. rozhodol o tom, že neprihliadne

na žalovaným na pojednávaní dňa 27.2.2023 predložené vyjadrenie k realizácii prác zo dňa 24.2.2023
a nové skutkové tvrdenia žalovaného, nemožno konštatovať dôvodnosť žalovaným uplatnenej námietky
porušenia práva na spravodlivý proces, ani námietky nevykonania navrhnutých dôkazov, potrebných
na zistenie rozhodujúcich skutočností, pričom v zhode s argumentáciou žalobcu je potrebné dodať, že
rozhodnutia najvyšších súdnych autorít na ktoré žalovaný v odvolaní upriamoval pozornosť nemožno
aplikovať v prejednávanej veci, nakoľko nevychádzajú zo zhodného skutkového stavu.

38. Odvolací súd na margo odvolacej argumentácie žalovaného zároveň poukazuje na rozdiel medzi
sudcovskou (§ 153 C. s. p.) a zákonnou koncentráciou konania (§ 153 C. s. p.), v zmysle ktorej
prostriedky procesného útoku a procesnej obrany možno uplatniť najneskôr do vyhlásenia uznesenia,
ktorým sa dokazovanie končí. Zákonná koncentrácia konania preto predstavuje zákonom stanovený

limit na predkladanie prostriedkov procesného útoku a obrany a je tak pre strany konania ako aj pre
súd obligatórna, avšak sudcovská koncentrácia je v diskrečnej právomoci súdu, ktorý má plne vo svojej
kompetencii rozhodnúť, či omeškaný procesný úkon strany ospravedlní.

39. Nakoľko žalovaný neprodukoval predmetné prostriedky procesnej obrany včas a súd ich omeškané

predloženie neospravedlnil, v dôsledku čoho na ne neprihliadal, bolo pre skutkové zistenia a právne
posúdenie v prejednávanej veci irelevantné, že tieto nové skutkové tvrdenia a aj vyjadrenie zo
dňa 24.2.2023 predložil žalovaný do vyhlásenia uznesenia o skončení dokazovania. Je potrebné
zdôrazniť, že súd posudzuje len skutočnosti, ktoré strany sami spravia predmetom konania. Ak žalovaný
neprodukoval včas prostriedky procesnej obrany a súd na neprihliadol, nemohol z nich súd prvej

inštancie pri posudzovaní veci ani vychádzať a preto dôvodne konštatoval, že žalovaný neuniesol
dôkazné bremeno uplatnenej obrany.

40.Pretožežalovanývpodanomodvolaníneuviedolžiadnerelevantnéskutočnosti,ktorýmibypreukázal
nesprávnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne

a právne správny potvrdil.

41. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 C. s. p. v
spojení s § 255 ods. 1 C. s. p. a § 262 ods. 1 C. s. p. tak, že žalobcovi, ktorý mal v odvolacom konaní
plný úspech, priznal proti žalovanému plný nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

42. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.) v
lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,

ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C. s. p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1
C. s. p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.).