Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 12. marec 2025

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 3To/54/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6916010229
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 03. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mário Šulej

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2025:6916010229.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mária Šuleja a sudcov

JUDr. Michaely Bucekovej, PhD., LL.M. a JUDr. Andreja Matušovica, na verejnom zasadnutí dňa 12.
marca 2025 v trestnej veci obžalovaného A. B. a spol. za pokračovací zločin daňového podvodu podľa
§ 277a ods. 1, ods. 3 písm. a) Tr. zák., spolupáchateľstvom podľa § 20 Tr. zák. a iné, o odvolaniach
obžalovaných A. B., A. C., D. B. a okresného prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Rimavská
Sobota zo dňa 09.05.2024, sp. zn. 4T/40/2016, takto

r o z h o d o l :

I. Podľa § 321 ods. 1 písm. d), e), ods. 3 Tr. por. s poukazom na § 2 ods. 1 Tr. zák., v znení účinnom od
06.08.2024, z r u š u j e napadnutý rozsudok okresného súdu v celom rozsahu.

II. Rozhodujúc sám podľa § 322 ods. 3 Tr. por. obžalovaných

1) A. B., nar. XX.XX.XXXX v E. F., trvalým bydliskom G. H. XXX, I. E. F.

X) A. C., nar. XX.XX.XXXX v E., trvalým bydliskom J., C. XX, I. E.

X) D. B., nar. XX.XX.XXXX v E. F., trvalým bydliskom
E. F., K. XXXX/X

uznáva za vinných

A. B. a A. C.
v bodoch 1), 2), 3) a 4)

z pokračovacieho prečinu daňového podvodu podľa § 277a ods. 1 Tr. zák., v znení účinnom od
06.08.2024, spolupáchateľstvom podľa § 20 Tr. zák., v znení účinnom od 06.08.2024,

D. B.
v bodoch 1) a 3)
z pokračovacieho prečinu daňového podvodu podľa § 277a ods. 1 Tr. zák., v znení účinnom od
06.08.2024, spolupáchateľstvom podľa § 20 Tr. zák., v znení účinnom od 06.08.2024,

pretože

v bode 1)
A. B., A. C. a D. B. ako konatelia spoločnosti THT Slovakia, s.r.o., Zacharovce č. 79, IČO:44535708,
ktorá ako daňový subjekt bola mesačným platiteľom dane z pridanej hodnoty, po predchádzajúcej
vzájomnej dohode si dňa 25.07.2013 na Daňovom úrade Banská Bystrica, pobočka Rimavská Sobota,

v elektronicky podanom daňovom priznaní k dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie jún 2013
neoprávnene uplatnili nárok na vrátenie dane z pridanej hodnoty v sume 63.666,67 €, na základeuplatneného práva na odpočítanie dane z pridanej hodnoty z dodávateľskej faktúry č. 130100028
(interné číslo dokladu PF13091) zo dňa 30.06.2013 v celkovej sume 382.000,- €, z ktorej čiastky
daň z pridanej hodnoty vo výške 20% predstavuje sumu 63.666,67 €, za dodanie briketovacej

linky (dva briketovacie lisy, silo na biomasu, dva cyklóny, dva dávkovacie šneky, dve odberné
zariadenia, potrubie, dva drviče), vystavenej spoločnosťou LANDOX, s.r.o., Betliarska 12, Bratislava,
IČO:46799800, ktorej konateľom v tom čase bol J. D., ktorý uvedenú faktúru vystavil bez fyzického
dodania fakturovaného tovaru s vedomím, že ide len o účelový daňový doklad slúžiaci na zdokladovanie
nadobudnutia briketovacej linky spoločnosťou THT Slovakia, s.r.o. z nezisteného zdroja pre daňové

účely bez uskutočnenia zdaniteľného plnenia od uvedeného dodávateľa, s fiktívnym deklarovaním
úhrady predmetnej faktúry na základe vzájomného zápočtu záväzkov a pohľadávok z titulu prijatých
pôžičiek spoločnosťou LANDOX, s.r.o. od spoločnosti THT Slovakia, s.r.o., ktorých zdrojom mali byť
finančné dary prijaté od A. B. a D. B., v úmysle zadovážiť sebe neoprávnený prospech a spôsobiť
tak škodu štátnemu rozpočtu SR v zastúpení Daňovým úradom Banská Bystrica, pobočka Rimavská
Sobota, pričom doposiaľ správca dane uplatnený nárok na vrátenie dane z pridanej hodnoty daňovému

subjektu nepoukázal, ale v prípade jeho vyplatenia by štátnemu rozpočtu SR v zastúpení Daňovým
úradom Banská Bystrica, pobočka Rimavská Sobota, vznikla škoda vo výške 63.666,67 €,

v bode 2)
A. B. ako konateľ spoločnosti Školský majetok, s.r.o., Zacharovce č. 79, IČO:45703795 a A. C. ako

spoločník spoločnosti Školský majetok, s.r.o., ktorý ako daňový subjekt bol štvrťročným platiteľom
dane z pridanej hodnoty, po predchádzajúcej vzájomnej dohode si dňa 24.10.2013 na Daňovom úrade
Banská Bystrica, pobočka Rimavská Sobota v elektronicky podanom daňovom priznaní k dani z pridanej
hodnoty za zdaňovacie obdobie 3. štvrťrok 2013 neoprávnene uplatnili nárok na vrátenie dane z pridanej
hodnoty v sume 10.577,33 €, na základe uplatneného práva na odpočítanie dane z pridanej hodnoty z

dodávateľskej faktúry č. 1301000 zo dňa 20.09.2013 v celkovej sume 76.770,- €, z ktorej čiastky daň
z pridanej hodnoty vo výške 20% predstavuje sumu 12.795,00 €, za dodanie osiva a hnojiva (pšenice
CAPO v množstve 24 t, hnojiva MAP 12-52 v množstve 80 t, hnojiva NPK 16-16-16 v množstve 50 t),
vystavenej spoločnosťou LANDOX, s.r.o., Betliarska 12, Bratislava, IČO:46799800, ktorej konateľom v
tom čase bol J. D., ktorý uvedenú faktúru podpísal nevedome, po jej predložení A. C. s ďalšou firemnou

agendou v postavení dodávateľa, pričom k fyzickému dodaniu fakturovaného tovaru nedošlo, predmetná
faktúra bola vystavená len ako účelový daňový doklad slúžiaci na zdokladovanie nadobudnutia osiva a
hnojiva spoločnosťou K. D., F. pre daňové účely bez uskutočnenia zdaniteľného plnenia od uvedeného
dodávateľa, s fiktívnym deklarovaním úhrady predmetnej faktúry na základe vzájomného zápočtu
záväzkov a pohľadávok z titulu prijatých pôžičiek spoločnosťou LANDOX, s.r.o. od spoločnosti Školský

majetok, s.r.o., ktorých zdrojom mali byť finančné dary prijaté od A. B., v úmysle zadovážiť sebe
neoprávnený prospech a spôsobiť tak škodu štátnemu rozpočtu SR v zastúpení Daňovým úradom
Banská Bystrica, pobočka Rimavská Sobota, pričom správca dane uplatnený nárok na vrátenie dane z
pridanej hodnoty daňovému subjektu čiastočne započítal s jeho daňovou povinnosťou za iné obdobia a
čiastočne poukázal v prospech jeho účtu, čím takto bola štátnemu rozpočtu SR v zastúpení Daňovým

úradom Banská Bystrica, pobočka Rimavská Sobota, spôsobená škoda vo výške 10.577,33 €,

v bode 3)
A. B., A. C. a D. B. ako konatelia spoločnosti THT Slovakia, s.r.o., Zacharovce č. 79, IČO:44535708,
ktorá ako daňový subjekt bola mesačným platiteľom dane z pridanej hodnoty, po predchádzajúcej

vzájomnej dohode si dňa 25.10.2013 na Daňovom úrade Banská Bystrica, pobočka Rimavská Sobota,
v elektronicky podanom daňovom priznaní k dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie september
2013 neoprávnene uplatnili nárok na vrátenie dane z pridanej hodnoty v sume 49.838,47 €, na základe
uplatneného práva na odpočítanie dane z pridanej hodnoty z dodávateľskej faktúry č. 1301000 zo dňa
20.9.2013 v celkovej sume 309.240,- €, z ktorej čiastky daň z pridanej hodnoty vo výške 20% predstavuje

sumu 51.540,- €, za dodanie fyto-agrobiomasy v množstve 4.295t, vystavenej spoločnosťou LANDOX,
s.r.o., Betliarska 12, Bratislava, IČO:46799800, ktorej konateľom v tom čase bol J. D., ktorý uvedenú
faktúru podpísal nevedome, po jej predložení A. C. s ďalšou firemnou agendou v postavení dodávateľa,
pričom k fyzickému dodaniu fakturovaného tovaru nedošlo, predmetná faktúra bola vystavená len ako
účelový daňový doklad slúžiaci na zdokladovanie nadobudnutia fyto-agrobiomasy spoločnosťou THT

Slovakia, s.r.o. pre daňové účely bez uskutočnenia zdaniteľného plnenia od uvedeného dodávateľa,
s fiktívnym deklarovaním úhrady predmetnej faktúry na základe vzájomného zápočtu záväzkov a
pohľadávok z titulu prijatých pôžičiek spoločnosťou LANDOX, s.r.o. od spoločnosti THT Slovakia, s.r.o.,
ktorých zdrojom mali byť finančné dary prijaté od A. B. a D. B., v úmysle zadovážiť sebe neoprávnenýprospech a spôsobiť tak škodu štátnemu rozpočtu SR v zastúpení Daňovým úradom Banská Bystrica,
pobočka Rimavská Sobota, pričom správca dane uplatnený nárok na vrátenie dane z pridanej hodnoty
daňovému subjektu čiastočne započítal s jeho daňovou povinnosťou za iné obdobia a čiastočne

poukázal v prospech jeho účtu, čím takto bola štátnemu rozpočtu SR v zastúpení Daňovým úradom
Banská Bystrica, pobočka Rimavská Sobota, spôsobená škoda vo výške 49.838,47 €,

v bode 4)
A. B. ako konateľ spoločnosti Školský majetok, s.r.o., Zacharovce č. 79, IČO:XXXXXXXX a A. C. ako

spoločník spoločnosti Školský majetok, s.r.o., ktorý ako daňový subjekt bola štvrťročným platiteľom
dane z pridanej hodnoty, po predchádzajúcej vzájomnej dohode si dňa 27.01.2014 na Daňovom úrade
BanskáBystrica,pobočkaRimavskáSobota,velektronickypodanomdaňovompriznaníkdanizpridanej
hodnoty za zdaňovacie obdobie 4. štvrťrok 2013 neoprávnene uplatnili nárok na vrátenie dane z pridanej
hodnoty v sume 55.249,15 €, na základe uplatneného práva na odpočítanie dane z pridanej hodnoty z
dodávateľskej faktúry č. 1301000 zo dňa 30.10.2013 v celkovej sume 393.000,- €, z ktorej čiastky daň z

pridanej hodnoty vo výške 20% predstavuje sumu 65.500,00 €, za kúpu nehnuteľnosti v k.ú. L. J., LV č.
XXX, F.. H. XXXX - kravín na parcele XXX/XX, vystavenej spoločnosťou LANDOX, s.r.o., Betliarska 12,
Bratislava, IČO:46799800, ktorej konateľom v tom čase bol K. M., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom N. H.
XXX, v mene ktorého v tejto veci konal bývalý konateľ spoločnosti LANDOX, s.r.o. J. D., ktorý uvedenú
faktúru podpísal po jej predložení A. C. v postavení dodávateľa s tým, že celá transakcia bola účelová,

nakoľko predmetná nehnuteľnosť bola v minulosti odpredaná spoločnosťou THT Slovakia, s.r.o., ktorej
konateľmi v tom čase boli aj A. B. a A. C., spoločnosti LANDOX, s.r.o., v zmysle Kúpnej zmluvy č.
2013/01 zo dňa 30.7.2013, ako i Dodatku č. 1 ku Kúpnej zmluve č. V 2052/2013 zo dňa 16.9.2013, za
sumu 3.600,- € a následne Kúpnou zmluvou medzi predávajúcim LANDOX, s.r.o. a kupujúcim Školský
majetok s.r.o. bola účelovo prevedená do majetku kupujúceho v pôvodnom nezmenenom stave za

umelo nadhodnotenú kúpnu cenu 393.000,- €, s fiktívnym deklarovaním úhrady predmetnej faktúry na
základe vzájomného zápočtu záväzkov a pohľadávok z titulu prijatých pôžičiek spoločnosťou LANDOX,
s.r.o. od spoločnosti Školský majetok, s.r.o., ktorých zdrojom mali byť finančné dary prijaté od A. B., v
úmysle zadovážiť sebe neoprávnený prospech a spôsobiť tak škodu štátnemu rozpočtu SR v zastúpení
DaňovýmúradomBanskáBystrica,pobočkaRimavskáSobota,pričomdoposiaľsprávcadaneuplatnený

nárok na vrátenie dane z pridanej hodnoty daňovému subjektu nepoukázal, ale v prípade jeho vyplatenia
by štátnemu rozpočtu SR v zastúpení Daňovým úradom Banská Bystrica, pobočka Rimavská Sobota,
vznikla škoda vo výške 55.249,15 €,

t e d a

obžalovaní A. B. a A. C.
v bodoch 1), 2), 3) a 4)
spoločným konaním si neoprávnene vo väčšom rozsahu uplatnili nárok na vrátenie dane z pridanej

hodnoty v úmysle zadovážiť sebe neoprávnený prospech,

obžalovaný D. B.
v bodoch 1) a 3)
spoločným konaním si neoprávnene vo väčšom rozsahu uplatnil nárok na vrátenie dane z pridanej

hodnoty v úmysle zadovážiť sebe neoprávnený prospech.

Za to sa o d s u d z u j ú

obžalovaný 1) A. B.

podľa § 277a ods. 1 Tr. zák., § 36 písm. j) Tr. zák., § 38 ods. 2 Tr. zák., § 39 odsods. 3 písm. e) Tr.
zák., v znení účinnom od 06.08.2024, na trest odňatia slobody vo výmere 8 (osem) mesiacov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zák., v znení účinnom od 06.08.2024, obžalovanému výkon trestu

podmienečne odkladá.

Podľa § 50 ods. 1 Tr. zák., v znení účinnom od 06.08.2024, obžalovanému určuje skúšobnú dobu 1
(jeden) rok.Obžalovaný 2) A. C.

podľa § 277a ods. 1 Tr. zák., § 36 písm. j) Tr. zák., § 38 ods. 2 Tr. zák., § 39 ods. 1, ods. 3 písm. e) Tr.
zák., v znení účinnom od 06.08.2024, na trest odňatia slobody vo výmere 8 (osem) mesiacov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zák., v znení účinnom od 06.08.2024, obžalovanému výkon trestu
podmienečne odkladá.

Podľa § 50 ods. 1 Tr. zák., v znení účinnom od 06.08.2024, obžalovanému určuje skúšobnú dobu 1
(jeden) rok.

Obžalovaný 3) D. B.

podľa § 277a ods. 1 Tr. zák., § 36 písm. j) Tr. zák., § 38 ods. 2 Tr. zák., § 39 ods. 1, ods. 3 písm. e) Tr.
zák., v znení účinnom od 06.08.2024, na trest odňatia slobody vo výmere 6 (šesť) mesiacov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zák., v znení účinnom od 06.08.2024, obžalovanému výkon trestu
podmienečne odkladá.

Podľa § 50 ods. 1 Tr. zák., v znení účinnom od 06.08.2024, obžalovanému určuje skúšobnú dobu 1
(jeden) rok.

III. Podľa § 319 Tr. por. odvolanie okresného prokurátora z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresného súdu boli obžalovaní A. B. a A. C. uznaní za vinných z v bodoch
1. až 4. z pokračovacieho zločinu daňového podvodu formou spolupáchateľstva podľa § 20, § 277a
ods. 1, ods. 3 písm. a) Tr. zák. s použitím § 124 ods. 1 Tr. zák., § 125 ods. 1 Tr. zák. a obžalovaný
D. B. bol uznaný za vinného v bodoch 1. a 3. z pokračovacieho zločinu daňového podvodu formou

spolupáchateľstva podľa § 20, § 277a ods. 1, ods. 2 písm. b) Tr. zák. s použitím § 124 ods.
1 Tr. zák., § 125 ods. 1 Tr. zák. na tom skutkovom základe, že

v bode 1. A. B., A. C. a D. B. ako konatelia spoločnosti THT Slovakia, s.r.o., Zacharovce č.
79, IČO:44535708, ktorý daňový subjekt je mesačným platiteľom dane z pridanej hodnoty, po

predchádzajúcej vzájomnej dohode si dňa 25.07.2013 na Daňovom úrade Banská Bystrica pobočka
Rimavská Sobota v elektronicky podanom daňovom priznaní k dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie
obdobie jún 2013 neoprávnene uplatnili nárok na vrátenie dane z pridanej hodnoty v sume 63.666,67
€, na základe uplatneného práva na odpočítanie dane z pridanej hodnoty z dodávateľskej faktúry
č. 130100028 (interné číslo dokladu PF13091) zo dňa 30.06.2013 v celkovej sume 382.000,- €,

z ktorej čiastky daň z pridanej hodnoty vo výške 20% predstavuje sumu 63.666,67 €, za dodanie
briketovacej linky (dva briketovacie lisy, silo na biomasu, dva cyklóny, dva dávkovacie šneky, dve
odberné zariadenia, potrubie, dva drviče), vystavenej spoločnosťou LANDOX, s.r.o., Betliarska 12,
Bratislava, IČO:46799800, ktorej konateľom v tom čase bol J. D., ktorý uvedenú faktúru vystavil bez
fyzického dodania fakturovaného tovaru s vedomím, že sa jedná len o účelový daňový doklad slúžiaci

na zdokladovanie nadobudnutia briketovacej linky spoločnosťou THT Slovakia, s.r.o. z nezisteného
zdroja pre daňové účely bez uskutočnenia zdaniteľného plnenia od uvedeného dodávateľa, s fiktívnym
deklarovanímúhradypredmetnejfaktúrynazákladevzájomnéhozápočtuzáväzkovapohľadávokztitulu
prijatýchpôžičiekspoločnosťouLANDOX,s.r.o.odspoločnostiTHTSlovakia,s.r.o.,ktorýchzdrojommali
byť finančné dary prijaté od A. B. a D. B., v úmysle zadovážiť sebe neoprávnený prospech a spôsobiť

tak škodu štátnemu rozpočtu SR v zastúpení Daňovým úradom Banská Bystrica pobočka Rimavská
Sobota, pričom doposiaľ správca dane uplatnený nárok na vrátenie dane z pridanej hodnoty daňovému
subjektu nepoukázal, ale v prípade jeho vyplatenia by štátnemu rozpočtu SR v zastúpení Daňovým
úradom Banská Bystrica pobočka Rimavská Sobota vznikla škoda vo výške 63.666,67 €,v bode 2. A. B. ako konateľ spoločnosti Školský majetok, s.r.o., Zacharovce č. 79, IČO:45703795 a
A. C. ako spoločník spoločnosti Školský majetok, s.r.o., ktorý daňový subjekt je štvrťročným platiteľom
dane z pridanej hodnoty, po predchádzajúcej vzájomnej dohode si dňa 24.10.2013 na Daňovom úrade

Banská Bystrica pobočka Rimavská Sobota v elektronicky podanom daňovom priznaní k dani z pridanej
hodnoty za zdaňovacie obdobie 3. štvrťrok 2013 neoprávnene uplatnili nárok na vrátenie dane z pridanej
hodnoty v sume 10.577,33 €, na základe uplatneného práva na odpočítanie dane z pridanej hodnoty z
dodávateľskej faktúry č. 1301000 zo dňa 20.09.2013 v celkovej sume 76.770,- €, z ktorej čiastky daň
z pridanej hodnoty vo výške 20% predstavuje sumu 12.795,00 €, za dodanie osiva a hnojiva (pšenice

CAPO v množstve 24 t, hnojiva MAP 12-52 v množstve 80 t, hnojiva NPK 16-16-16 v množstve 50 t),
vystavenej spoločnosťou LANDOX, s.r.o., Betliarska 12, Bratislava, IČO:46799800, ktorej konateľom v
tom čase bol J. D., ktorý uvedenú faktúru podpísal nevedome, po jej predložení A. C. s ďalšou firemnou
agendou v postavení dodávateľa, pričom k fyzickému dodaniu fakturovaného tovaru nedošlo, predmetná
faktúra bola vystavená len ako účelový daňový doklad slúžiaci na zdokladovanie nadobudnutia osiva a
hnojiva spoločnosťou K. D., F. pre daňové účely bez uskutočnenia zdaniteľného plnenia od uvedeného

dodávateľa, s fiktívnym deklarovaním úhrady predmetnej faktúry na základe vzájomného zápočtu
záväzkov a pohľadávok z titulu prijatých pôžičiek spoločnosťou LANDOX, s.r.o. od spoločnosti Školský
majetok, s.r.o., ktorých zdrojom mali byť finančné dary prijaté od A. B., v úmysle zadovážiť sebe
neoprávnený prospech a spôsobiť tak škodu štátnemu rozpočtu SR v zastúpení Daňovým úradom
Banská Bystrica pobočka Rimavská Sobota, pričom správca dane uplatnený nárok na vrátenie dane z

pridanej hodnoty daňovému subjektu čiastočne započítal s jeho daňovou povinnosťou za iné obdobia a
čiastočne poukázal v prospech jeho účtu, čím takto bola štátnemu rozpočtu SR v zastúpení Daňovým
úradom Banská Bystrica pobočka Rimavská Sobota spôsobená škoda vo výške 10.577,33 €,

v bode 3. A. B., A. C. a D. B. ako konatelia spoločnosti THT Slovakia, s.r.o., Zacharovce č.

79, IČO:44535708, ktorý daňový subjekt je mesačným platiteľom dane z pridanej hodnoty, po
predchádzajúcej vzájomnej dohode si dňa 25.10.2013 na Daňovom úrade Banská Bystrica pobočka
Rimavská Sobota v elektronicky podanom daňovom priznaní k dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie
obdobie september 2013 neoprávnene uplatnili nárok na vrátenie dane z pridanej hodnoty v sume
49.838,47 €, na základe uplatneného práva na odpočítanie dane z pridanej hodnoty z dodávateľskej

faktúry č. 1301000 zo dňa 20.9.2013 v celkovej sume 309.240,- €, z ktorej čiastky daň z pridanej
hodnoty vo výške 20% predstavuje sumu 51.540,- €, za dodanie fyto-agrobiomasy v množstve 4.295t,
vystavenej spoločnosťou LANDOX, s.r.o., Betliarska 12, Bratislava, IČO:46799800, ktorej konateľom v
tom čase bol J. D., ktorý uvedenú faktúru podpísal nevedome, po jej predložení A. C. s ďalšou firemnou
agendou vpostavenídodávateľa,pričomkfyzickémudodaniufakturovanéhotovarunedošlo,predmetná

faktúra bola vystavená len ako účelový daňový doklad slúžiaci na zdokladovanie nadobudnutia fyto-
agrobiomasy spoločnosťou THT Slovakia, s.r.o. pre daňové účely bez uskutočnenia zdaniteľného
plnenia od uvedeného dodávateľa, s fiktívnym deklarovaním úhrady predmetnej faktúry na základe
vzájomného zápočtu záväzkov a pohľadávok z titulu prijatých pôžičiek spoločnosťou LANDOX, s.r.o.
od spoločnosti THT Slovakia, s.r.o., ktorých zdrojom mali byť finančné dary prijaté od A. B. a D. B., v

úmysle zadovážiť sebe neoprávnený prospech a spôsobiť tak škodu štátnemu rozpočtu SR v zastúpení
Daňovým úradom Banská Bystrica pobočka Rimavská Sobota, pričom správca dane uplatnený nárok na
vráteniedanezpridanejhodnotydaňovémusubjektučiastočnezapočítalsjehodaňovoupovinnosťouza
inéobdobiaačiastočnepoukázalvprospechjehoúčtu,čímtaktobolaštátnemurozpočtuSRvzastúpení
Daňovým úradom Banská Bystrica pobočka Rimavská Sobota spôsobená škoda vo výške 49.838,47 €,

v bode 4. A. B. ako konateľ spoločnosti Školský majetok, s.r.o., Zacharovce č. 79, IČO:45703795 a A.
C. ako spoločník spoločnosti Školský majetok, s.r.o., ktorý daňový subjekt je štvrťročným platiteľom
dane z pridanej hodnoty, po predchádzajúcej vzájomnej dohode si dňa 27.01.2014 na Daňovom úrade
Banská Bystrica pobočka Rimavská Sobota v elektronicky podanom daňovom priznaní k dani z pridanej

hodnoty za zdaňovacie obdobie 4. štvrťrok 2013 neoprávnene uplatnili nárok na vrátenie dane z pridanej
hodnoty v sume 55.249,15 €, na základe uplatneného práva na odpočítanie dane z pridanej hodnoty z
dodávateľskej faktúry č. 1301000 zo dňa 30.10.2013 v celkovej sume 393.000,- €, z ktorej čiastky daň z
pridanej hodnoty vo výške 20% predstavuje sumu 65.500,00 €, za kúpu nehnuteľnosti v k.ú. L. J., LV č.
XXX, F.. H. XXXX - kravín na parcele XXX/XX, vystavenej spoločnosťou LANDOX, s.r.o., Betliarska 12,

Bratislava, IČO:46799800, ktorej konateľom v tom čase bol K. M., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom N. H.
XXX, v mene ktorého v tejto veci konal bývalý konateľ spoločnosti LANDOX, s.r.o. J. D., ktorý uvedenú
faktúru podpísal po jej predložení A. C. v postavení dodávateľa s tým, že celá transakcia bola účelová,
nakoľko predmetná nehnuteľnosť bola v minulosti odpredaná spoločnosťou THT Slovakia, s.r.o., ktorejkonateľmi v tom čase boli aj A. B. a A. C., spoločnosti LANDOX, s.r.o., v zmysle Kúpnej zmluvy č.
2013/01 zo dňa 30.7.2013, ako i Dodatku č. 1 ku Kúpnej zmluve č. V 2052/2013 zo dňa 16.9.2013, za
sumu 3.600,- € a následne Kúpnou zmluvou medzi predávajúcim LANDOX, s.r.o. a kupujúcim Školský

majetok s.r.o. bola účelovo prevedená do majetku kupujúceho v pôvodnom nezmenenom stave za
umelo nadhodnotenú kúpnu cenu 393.000,- €, s fiktívnym deklarovaním úhrady predmetnej faktúry na
základe vzájomného zápočtu záväzkov a pohľadávok z titulu prijatých pôžičiek spoločnosťou LANDOX,
s.r.o. od spoločnosti Školský majetok, s.r.o., ktorých zdrojom mali byť finančné dary prijaté od A. B., v
úmysle zadovážiť sebe neoprávnený prospech a spôsobiť tak škodu štátnemu rozpočtu SR v zastúpení

Daňovým úradom Banská Bystrica pobočka Rimavská Sobota, pričom doposiaľ správca dane uplatnený
nárok na vrátenie dane z pridanej hodnoty daňovému subjektu nepoukázal, ale v prípade jeho vyplatenia
by štátnemu rozpočtu SR v zastúpení Daňovým úradom Banská Bystrica pobočka Rimavská Sobota
vznikla škoda vo výške 55.249,15 €.

Za to boli odsúdení obžalovaní A. B. a A. C. podľa § 277a ods. 3 Tr. zák., § 36 písm. j) Tr. zák., § 38 ods.

2, ods. 3 Tr. zák., § 39 ods. 1, § 39 ods. 3 písm. d) Tr. zák. na trest odňatia slobody v trvaní 3 rokov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zák., § 51 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. súd obžalovaným výkon trestu
podmienečne odkladá na skúšobnú dobu v trvaní 3 rokov a zároveň im uložil probačný dohľad nad ich
správaním počas trvania celej skúšobnej doby.

Podľa § 51 ods. 4 písm. h) Tr. zák. súd obžalovaným uložil povinnosť podrobiť sa v súčinnosti
s probačným a mediačným úradníkom alebo iným odborníkom programu sociálneho výcviku alebo
inému výchovnému programu.

Podľa § 61 ods. 1, ods. 2, ods. 6 Tr. zák., § 39 ods. 3 písm. f) Tr. zák. súd uložil obžalovaným trest
zákazu podnikateľskej činnosti a výkonu funkcie štatutárneho orgánu právnickej osoby v trvaní 1 roka.

Obžalovaný D. B. bol odsúdený podľa § 277a ods. 2 Tr. zák., § 36 písm. j) Tr. zák., § 38 ods. 2, ods. 3
Tr. zák., § 39 ods. 1, § 39 ods. 3 písm. e) Tr. zák. na trest odňatia slobody v trvaní 2 rokov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zák. súd obžalovanému výkon trestu odňatia slobody podmienečne odložil.

Podľa § 50 ods. 1 Tr. zák. súd obžalovanému určil skúšobnú dobu v trvaní 2 rokov.

Podľa § 61 ods. 1, ods. 2, ods. 6 Tr. zák., § 39 ods. 3 písm. f) Tr. zák. súd uložil obžalovanému trest
zákazu podnikateľskej činnosti a výkonu funkcie štatutárneho orgánu právnickej osoby v trvaní 1 roka.

Proti rozsudku okresného súdu podali na hlavnom pojednávaní obžalovaní A. B. a A. C. odvolanie,
ktoré odôvodnili prostredníctvom svojho obhajcu písomným podaním doručeným okresnému súdu

dňa 13.06.2024, a to proti výrokom o vine a o treste, ako aj správnosti postupu konania, ktoré im
predchádzalo. Napadnuté rozhodnutie považovali za nezákonné, dostatočne neodôvodnené, založené
na nesprávnom skutkovom a právnom posúdení veci.

V prvom rade obžalovaní poukázali na to, že v predmetnej trestnej veci konal a rozhodol senát

v nezákonnom zložení, nakoľko zákonný sudca nebol pridelený náhodným výberom.

Na Okresnom súde Rimavská Sobota vybavovali trestnú agendu traja sudcovia a to konkrétne A. J. G.,
D. N. O. O. A. G. P.. Predmetná trestná vec bola prvotne pridelená na prejednanie a rozhodnutie sudcovi
A. J. G. Q. súdneho oddelenia 4T, uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.zn. 5Nto/9/2021

zo dňa 3.8.2021 P. A. G. vylúčený z vykonávania úkonov trestného konania v tejto veci. Dňa 3.9.2021
bola vec pridelená zákonnému sudcovi D. N. O.. Po vznesení námietky zaujatosti bol D. O. uznesením
Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.zn. 4Nto/11/2021 zo dňa 7.10.2021 taktiež vylúčený z vykonávania
úkonov trestného konania v tejto trestnej veci. Následne bola vec pridelená do senátu A. P. O. tretiemu
sudcovi zaradenému na trestný úsek po vylúčení ostatných dvoch sudcov vybavujúcich trestnú agendu

na okresnom súde.

Prípadným manipuláciám pri prideľovaní veci na zabezpečenie nestrannosti sudcu slúži princíp
náhodného výberu sudcu, ktorý bude o veci konať a rozhodovať. Po vylúčení zákonného sudcu D. N. O.G. vykonávania úkonov trestného konania, mala byť preto vec pridelená náhodným výberom spomedzi
aspoň 2 senátov, čo sa v danom prípade nestalo.

Podľa § 51 ods. 2 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov:
„Podmienka náhodného výberu podľa odseku 1 je splnená vtedy, ak sa má vec prideliť jednému z aspoň
dvoch senátov, samosudcov alebo súdnych úradníkov.“

V danej trestnej veci teda nedošlo k náhodnému prideleniu zákonného sudcu (zákonného senátu), keď

vec bola pridelená do jediného do úvahy pripadajúceho senátu A. G. P., B. vo veci konal a rozhodoval
súd v nezákonnom zložení.

Ďalším pochybením bolo, že senát nebol kreovaný v súlade s rozvrhom práce. Súd v odôvodnení
napadnutéhorozhodnutiauviedol,že„Vtejtosúvislostisažiadapripomenúť,žezkonanianebolvylúčený
celý konajúci senát, len osoba predsedu senátu. Z uvedených dôvodov prísediaci, ktorí sa už po podaní

obžaloby na súd stali zákonnými sudcami vo veci, v tejto pozícii ostali aj vo zvyšnej časti konania.“

Z Rozvrhu práce Okresného súdu Rimavská Sobota na rok 2021 vyplýva, že každému predsedovi
senátu trestnoprávneho oddelenia boli pridelení konkrétni prísediaci z radov občanov. V kontexte
predmetnej veci to znamená, že po pridelení veci zákonnému sudcovi A. G. P., ako predsedovi senátu

15T, tento mal v zmysle v tom čase účinného rozvrhu práce povinnosť dotvoriť senát na prejednanie a
rozhodnutie veci výlučne z tých prísediacich, ktorí boli príslušným rozvrhom práce určení na konanie a
rozhodovanie trestných vecí pridelených do senátu 15T.

Najvyšší súd Slovenskej republiky v uznesení sp.zn. 2Tdo/19/2018 zo dňa 30.04.2018 vyslovil: „Právo

na zákonného sudcu sa priznáva bez rozdielu medzi sudcom a prísediacim sudcom z radov občanov
Pritom už z legálnej definície zákonného sudcu vyjadrenej v § 3 ods. 3 zákona o súdoch vyplýva, že pre
uplatnenie práva na zákonného sudcu má kľúčový význam rozvrh práce súdu, nakoľko vyššie citovaná
právna úprava pre záver o tom, že ide o zákonného sudcu vyžaduje, aby sudca bol na konanie a
rozhodovanie v prejednávanej veci určený v súlade so zákonom a rozvrhom práce ustanoveným pre

kalendárny rok, v ktorom sa pre vec určuje konkrétny zákonný sudca. Na základe uvedeného je potom
potrebné vyvodiť všeobecný záver, že súd rozhoduje v zákonnom zložení, pokiaľ rozhoduje v zložení,
vyplývajúcom z rozvrhu práce súdu účinného v čase, keď k prideľovaniu veci na konanie a rozhodovanie
došlo.“

V danom prípade nebola rešpektovaná zásada pridelenia veci v súlade s
pravidlami obsiahnutými v Rozvrhu práce Okresného súdu Rimavská Sobota na rok
2021, nakoľko zvolení prísediaci N. M. O. a D. R. S. boli podľa
rozvrhu práce na rok 2021 pridelení do senátu 4T. Zákonný sudca A. G. P. J. kreovaní senátu
nepostupoval v súlade s rozvrhom práce, čím došlo k porušeniu práva dovolateľa nebyť odňatý svojmu

zákonnému sudcovi.

S poukazom na vyššie uvedené, postupom Okresného súdu Rimavská Sobota bol porušený čl. 46
ods.1 a čl. 48 ods. 1 Ústavy SR, čiže aj právo obvineného na spravodlivý súdny proces, na konanie na
nezávislom a nestrannom súde, ako aj právo obvineného na zákonného sudcu.

Vo vzťahu ku skutku v bode 1 súd v odôvodnení napadnutého rozhodnutia rozsiahle opisuje,
ktoré skutočnosti v konaní neboli preukázané, konkrétne zhodnosť linky nachádzajúcej sa v objekte
firmy obžalovaných s linkou vyrobenou pod výrobnými číslami 168 a 193 firmou Wektor v Poľsku,
nadobudnutiepredmetuobchoduspoločnosťouLANDOXs.r.o.odtretejosobypredjejpredajompreTHT

Slovakia, preprava tovaru do miesta určenia, uskutočnenie montáže ako súčasť dohodnutého plnenia
a reálne vyplatenie kúpnej ceny pre dodávateľa.

K predmetnému odôvodneniu súdu je nutné poukázať na to, že v trestnom práve neplatí tzv. obrátené
dôkazné bremeno ako v daňovom konaní, kedy správca dane môže postupovať podľa právnej

domnienky postavenej na téze, že „čo daňový subjekt riadne nepreukáže, neexistuje“.

V trestnom konaní nepreukázané výdavky či zdaniteľné plnenia neznamenajú
neexistujúce (fiktívne) výdavky alebo zdaniteľné plnenia a už vôbec nemožnonepreukázanie určitých výdavkov alebo zdaniteľných plnení stotožňovať so
spáchaním trestného činu daňového podvodu. Na orgány činné v trestnom konaní,
obzvlášť na súdy sa kladú zvýšené nároky korektnosti dokazovania, precízneho

a úplne jednoznačného vylúčenia všetkých racionálnych a logických alternatív
skutkového deja, ako aj presvedčivosti ich záverov o vine danej osoby.

Nie je možné zakladať vinu na tom, čo v konaní nebolo preukázané. V trestnom konaní súd musí svoje
rozhodnutie založiť na dôkazoch, ktoré spoľahlivo preukazujú všetky okolnosti žalovaného skutku a

usvedčujú z jeho spáchania obžalovaného a súčasne vylučujú možnosť akéhokoľvek iného záveru.

Je nutné konštatovať, že napriek rozsiahlemu dokazovaniu je výpoveď svedka D. jediným priamym
usvedčujúcim dôkazom proti obžalovaným.

Je absolútne neprijateľné, aby rozhodnutie o vine z tak závažnej trestnej činnosti akou je žalovaný

skutok bolo založené na výpovedi jediného svedka a na domnienkach súdu bez existencie relevantných,
objektívnych a nestranných dôkazov.

Poukázali na ustálenú judikatúru, podľa ktorej v prípade, ak má slúžiť výpoveď svedka ako jediný priamy
dôkaz, preukazujúci vinu obžalovaného, bez ďalších podporných dôkazov, musí byť tento dôkazný

prostriedok jasný, logický, zrozumiteľný, presvedčivý, vierohodný a zároveň nesmie byť inými dôkazmi
spochybniteľný, či dokonca vyvrátený.

Skutočnosť, že zdaniteľné obchody prebehli a ich materiálne výsledky reálne existujú dokazujú
zabezpečené účtovné doklady, reálna existencia briketovacej linky, ktorú preukázali viaceré miestne

zisťovania v daňovom konaní, výpovede svedkov E. B. a A. D., ktorí zhodne potvrdili, že boli prítomní
pri montáži novej linky, ako aj predložený znalecký posudok súdnej znalkyne N. A. M. H. 1/2018.

Po vykonaní a zhodnotení všetkých dostupných dôkazov je nutné dospieť záveru, že neboli spoľahlivo v
predmetnom prípade preukázané všetky okolnosti žalovaného skutku, a teda nebola vylúčená možnosť

akéhokoľvek iného záveru, než ako je uvedené v obžalobe.

Vo vzťahu ku skutku v bode 4. poukázali na tú rozhodnú skutočnosť, že konanie popísané v skutkovej
vete nenapĺňa skutkovú podstatu trestného činu daňového podvodu.

V predmetnom prípade išlo o prevod nehnuteľnosti staršej ako 5 rokov, kde objektívne nie je možné
uplatniť odpočet DPH z dôvodu nesplnenia zákonných podmienok.

V tejto súvislosti považovali za potrebné uviesť, že neoprávneným uplatnením nároku s poukazom na
§ 277a ods. 1 Trestného zákona je klamlivé predstieranie splnenia podmienok na takýto nárok, a teda

uvádzanie správcu dane do omylu. Obžalovaní
splnenie podmienok na odpočet DPH žiadnym spôsobom nepredstierali, obžalovaní
nemali vedomosť o tom, že v danom prípade bola faktúra chybne vystavená, a v dôsledku zložitosti
problematiky DPH a jej aplikácie v praxi bol omylom uplatnený nárok
na vrátenie dane z pridanej hodnoty.

Uvedené dokazuje písomné oznámenie účtovníčky T. J., ako aj jej výsluch na hlavnom pojednávaní,
z ktorých vyplýva, že v tomto prípade došlo k omylu v účtovaní z dôvodu, že na prijatej faktúre
nebola dodávateľom uvedená informácia o prenose daňovej povinnosti v zmysle zákona o DHP. Pri
správnom zaúčtovaní faktúry by nárok na nadmerný odpočet nevznikol, faktúra mala byť zaúčtovaná

samozdanením, čiže mala byť uplatnená aj na vstupe aj na výstupe, čoho výsledkom je nulová
povinnosť.

S poukazom na vyššie uvedené je nepochybné, že v predmetnom prípade došlo ku chybe v
účtovaní, ktoré konanie však nenapĺňa skutkovú podstatu žiadneho trestného činu. Daňové orgány

mali jednoducho na túto chybu upozorniť a právo na odpočet odmietnuť priznať z dôvodu nesplnenia
zákonných podmienok.Súd je pri hodnotení dôkazov povinný postupovať v zmysle zásady voľného hodnotenia dôkazov
uvedenej v ustanovení § 2 ods. 12 Tr. poriadku. Dôkazný postup je potrebné vyčerpávajúcim spôsobom
popísať a logicky i vecne presvedčivým spôsobom zdôvodniť. Táto požiadavka vyplýva z ustanovenia

§ 168 ods. 1 Tr. por., ktoré upravuje požiadavky kladené na odôvodnenie rozsudku. V zmysle tohto
ustanovenia je potrebné vyložiť, ktoré skutočnosti vzal súd pri svojom rozhodnutí za preukázanej o
ktoré dôkazy oprel svoje skutkové zistenia a akými úvahami sa riadil pri hodnotení dôkazov (najmä
ak si vzájomne odporujú). Z odôvodnenia musí byť tiež zrejmé, ako sa súd vyrovnal s obhajobným
tvrdením obžalovaného a akými právnymi úvahami sa riadil, keď posúdil ním zistené skutočnosti podľa

príslušných ustanovení Trestného zákona v otázke viny a trestu. Niet sporu o tom, že procesné predpisy
ponechávajú hodnotenie vykonaných dôkazov na voľnú úvahu súdu prvého stupňa, avšak voľná úvaha
nemôže byť absolútna a nesmie byť prejavom ľubovôle, resp. svojvôle. Vykonané dôkazy súd prvého
stupňa nesmie hodnotiť jednostranne, napríklad v neprospech obžalovaného, (uznesenie NS SR z 25.
11. 2010, sp. zn. 5To 20/2010).

Na preukázanie viny obžalovaného, súhrn priamych a nepriamych dôkazov musí tvoriť logickú, ničím
nenarušenú sústavu navzájom sa doplňujúcich dôkazov, ktorá vo svojom celku nielen spoľahlivo
preukazuje všetky okolnosti žalovaného skutku a usvedčuje z jeho spáchania obžalovaného, ale
súčasne vylučuje možnosť akéhokoľvek iného záveru. Vykonané dôkazy musia jednoznačné a s
najvyšším stupňom istoty preukazovať, že skutok uvedený v obžalobe sa stal, a že práve obžalovaný je

skutočné osobou, ktorá sa žalovaného skutku dopustila, V prípade existencie akýchkoľvek rozumných
pochybností p tom, či sa obžalovaní žalovaného skutku dopustili, je potrebné tieto pochybnosti vykladať
v ich prospech v zmysle zásady in dubio pro reo a nie naopak. Ani vysoký stupeň podozrenia sám o
sebe nevytvára zákonný podklad pre odsudzujúci výrok.

Majú za to, že konajúci súd napadnutým rozsudkom porušil všetky uvedené pravidlá trestného konania
a teda hrubým spôsobom odignoroval jednu zo základných a kľúčových zásad trestného konania a
to zásadu „in dubio pro reo“, ktorá zásada stanovuje nie možnosť, ale povinnosť súdu rozhodovať v
prospech obžalovaného, pokiaľ o jeho vine existujú pochybnosti, ktoré nie je možné odstrániť.

V nadväznosti na uvedené skutočnosti žiadali, aby odvolací súd starostlivo zvážil všetko vyššie uvedené
a navrhli, aby napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa podľa § 321 ods. 1 písm. b), c), d) Trestného
poriadku zrušil a sám vo veci rozhodol tak, že podľa § 285 písm. a) Trestného poriadku, v prípade skutku
v bode 4. podľa § 285 písm. b) Trestného poriadku, ich spod obžaloby oslobodí, alternatívne aby podľa
§ 322 ods. 1 Trestného poriadku vec vrátil súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu

prejednal a rozhodol.

Proti rozsudku okresného súdu podal odvolanie aj obžalovaný D. B. prostredníctvom svojho obhajcu
písomným podaním doručeným okresnému súdu dňa 18.06.2024, ktoré odôvodnil prostredníctvom
svojho obhajcu písomným podaním doručeným okresnému súdu dňa 01.07.2024, a to proti výrokom

o vine a o treste, ako aj správnosti postupu konania, ktoré im predchádzalo. Napadnuté rozhodnutie
považoval za nezákonné, dostatočne neodôvodnené, založené na nesprávnom skutkovom a právnom
posúdení veci.

V prvom rade obžalovaný poukázal na to, že v predmetnej trestnej veci konal a rozhodol senát

v nezákonnom zložení, nakoľko zákonný sudca nebol pridelený náhodným výberom a senát nebol
kreovaný v súlade s rozvrhom práce, pričom v tomto smere argumentoval rovnako ako je predtým
uvedené, t.j. rovnako ako jeho spoluobžalovaní.

Ďalej uviedol, že spáchanie skutku v priebehu celého konania popieral, pričom v spoločnosti THT

Slovakia mal na starosti rastlinnú výrobu. Pokiaľ ide o obdobie leta 2013 a obdobia predtým, jeho úloha
spočívala v prevádzkovaní pohostinstva v G.. V ostatných záležitostiach firmy nič nezabezpečoval, čo
platí aj ohľadne zabezpečenia briketovej linky uvedenej v bode 1. Rovnako nebol v žiadnej pozícii činný
ani pri zabezpečení fyto-agrobiomasy opísanej v bode 3. Pána D. vôbec nepoznal, stretol sa s ním až
na súdnom pojednávaní. Uvedené skutočnosti neboli v priebehu konania žiadnym vykonaným dôkazom

spochybnené.

Vo vzťahu k nemu súd len stručne konštatoval, že jeho aktívnu účasť na žalovaných skutkoch nemožno
pripísať, jeho postavenie ako spolupáchateľa trestného činu však bolo jednoznačne preukázané podľasúdu tým, že vlastnoručne podpísal v mene THT Slovakia s.r.o. viaceré zmluvy o pôžičke pre spoločnosť
LANDOX, s.r.o. a následne aj dohodu o započítaní týchto fiktívnych vzájomných nárokov. Týmto sa
podieľal na vyhotovení nepravdivých podkladov slúžiacich na neoprávnené uplatnenie nadmerného

odpočtu DPH v prípade skutkov 1. a 3., čo svedčí o jeho priamej angažovanosti v schéme daňového
podvodu.

K uvedenej argumentácii súdu je nutné uviesť, že podpísanie zmlúv o pôžičke a dohody o započítaní
vzájomných nárokov žiadnym spôsobom nepreukazuje jeho vedomú účasť na údajnom daňovom

podvode. V tomto prípade ide výhradne o domnienky súdu, ktoré však nie je možné povýšiť na dôkaz
v trestnom konaní.

Na preukázanie viny obžalovaného, súhrn priamych a nepriamych dôkazov musí tvoriť logickú, ničím
nenarušenú sústavu navzájom sa doplňujúcich dôkazov, ktorá vo svojom celku nielen spoľahlivo
preukazuje všetky okolnosti žalovaného skutku a usvedčuje z jeho spáchania obžalovaného, ale

súčasne vylučuje možnosť akéhokoľvek iného záveru. Vykonané dôkazy musia jednoznačne a s
najvyšším stupňom istoty preukazovať, že skutok uvedený v obžalobe sa stal, a že práve obžalovaný je
skutočne osobou, ktorá sa žalovaného skutku dopustila. V prípade existencie akýchkoľvek rozumných
pochybností o tom, či sa obžalovaný žalovaného skutku dopustil, je potrebné tieto pochybnosti vykladať
v jeho prospech v zmysle zásady in dubio pro reo a nie naopak. Ani vysoký stupeň podozrenia sám o

sebe nevytvára zákonný podklad pre odsudzujúci výrok.

Súd je pri hodnotení dôkazov povinný postupovať v zmysle zásady voľného hodnotenia dôkazov
uvedenej v ustanovení § 2 ods. 12 Tr. poriadku. Dôkazný postup je potrebné vyčerpávajúcim spôsobom
popísať a logicky i vecne presvedčivým spôsobom zdôvodniť. Táto požiadavka vyplýva z ustanovenia

§168 ods. 1 Tr. por., ktoré upravuje požiadavky kladené na odôvodnenie rozsudku. V zmysle tohto
ustanovenia je potrebné vyložiť, ktoré skutočnosti vzal súd pri svojom rozhodnutí za preukázané, o ktoré
dôkazy oprel svoje skutkové zistenia a akými úvahami sa riadil pri hodnotení dôkazov (najmä ak si
vzájomne odporujú). Z odôvodnenia musí byť tiež zrejmé, ako sa súd vyrovnal z obhajobným tvrdením
obžalovanéhoaakýmiprávnymiúvahamisariadil,keďposúdilnímzistenéskutočnostipodľapríslušných

ustanovení trestného zákona v otázke viny a trestu. Niet sporu o tom, že procesné predpisy ponechávajú
hodnotenie vykonaných dôkazov na voľnú úvahu súdu prvého stupňa, avšak voľná úvaha nemôže byť
absolútna a nesmie byť prejavom ľubovôle, resp. svojvôle. Vykonané dôkazy súd prvého stupňa nesmie
hodnotiť jednostranne, napríklad v neprospech obžalovaného, (uznesenie NS sr z 25. 11. 2010, sp. zn.
5 To 20/2010).

Je nepochybné, že vo vzťahu k nemu neboli produkované žiadne relevantné dôkazy preukazujúce jeho
vedomú účasť na žalovanom skutku. Odôvodnenie súdu je absolútne nedostatočné, v dôsledku čoho
sa mu odňala možnosť relevantne sa brániť proti napadnutému rozhodnutiu súdu.

V nadväznosti na uvedené skutočnosti žiadal, aby odvolací súd starostlivo zvážil všetko vyššie uvedené
a navrhol, aby napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa podľa § 321 ods. 1 písm. b), c), d) Trestného
poriadku zrušil a sám vo veci rozhodol tak, že ho podľa § 285 písm. c) Trestného poriadku spod obžaloby
oslobodí, alternatívne aby podľa § 322 ods. 1 Trestného poriadku vec vrátil súdu prvého stupňa, aby ju
v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.

Proti rozsudku okresného súdu podal na hlavnom pojednávaní odvolanie aj okresný prokurátor, ktoré
odôvodnil písomným podaním doručeným okresnému súdu dňa 06.06.2024, a to proti výroku o treste
v neprospech všetkých troch obžalovaných.

Súd svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že použitie trestov v základnej trestnej sadzbe by bolo
neprimerane prísne pre páchateľov, pričom pri uložení výšky trestov prihliadal na všetky okolnosti
prípadu a vyhodnotil aj osoby páchateľov, ich prístup k trestnému konaniu, mieru zavinenia na spáchaní
skutkov, ako aj dĺžku konania na súde od podania obžaloby (8 rokov) do aktuálneho rozhodnutia.

Zastával názor, že súd použil ustanovenie § 39 Tr. zákona, teda o mimoriadnom znížení trestu správne,
a zákonne a použitie tohto ustanovenia v napadnutom rozsudku dostatočne aj zdôvodnil. Nesprávne
podľa prokuratúry však uložil, aj za použitia zmierňovacieho ustanovenia, či už dĺžku trestov (zákazu
činnosti), prípadne dĺžku skúšobnej doby u podmienečných trestov.Všetci traja obžalovaní od počiatku trestného konania svoju vinu na spáchaní skutkov popierali. V ich
konaní od počiatku je zrejmá cieľavedomosť neoprávnene získať majetkový prospech a to vo forme

nadmerného odpočtu DPH. Ich konanie je ucelené a vedomé, a nie je možné hovoriť o akejkoľvek forme
nedbanlivostného, alebo náhodilého konania.

Súdom uložené tresty obžalovaným teda z týchto dôvodov nespĺňajú zásady ukladania zákonom
stanovených trestov páchateľom trestných činov čo do preventívnej, ale ani represívnej zložky. Podľa

neho by sa z preventívneho, ale aj represívneho hľadiska javilo u obžalovaných, ako správnejšie
a zákonnejšie, uloženie trestov s dlhšou dobou (zákaz činnosti), alebo dlhšou skúšobnou dobou
(podmienečné tresty odňatia slobody).

Vzhľadom k tomu navrhol, aby Krajský súd v Banskej Bystrici napadnutý rozsudok vo výrokovej časti o
treste u obžalovaných A. B. a A. C. zrušil, vo veci rozhodol sám a uložil obom obžalovaným s použitím §

39 ods. 1, § 39 ods. 3 písm. d) Tr. zákona, trest odňatia slobody v trvaní 3 roky, ktorý by bol podmienečne
odložený na skúšobnú dobu 4 - 5 rokov, a aby im bol tiež uložený probačný dohľad počas skúšobnej
doby s povinnosťou podľa § 51 ods. 4 písm. h) Tr. poriadku. Zároveň, aby im podľa § 61 ods. 1, ods. 2,
ods. 6 Tr. zákona, § 39 ods. 3 písm. f) Tr. zákona uložil trest zákazu podnikateľskej činnosti a výkonu
funkcie štatutárneho orgánu právnickej osoby v trvaní aspoň 3 rokov. U obžalovaného D. B. navrhol,

aby krajský súd zrušil napadnutý rozsudok vo výrokovej časti o treste, vo veci rozhodol sám, a uložil
obžalovanému s použitím § 39 ods. 1, § 39 ods. 3 písm. e) Tr. zákona, trest odňatia slobody v trvaní
2 rokov, ktorý by bol podmienečne odložený na skúšobnú dobu 3 - 4 rokov. Zároveň, aby mu podľa §
61 ods. 1, ods. 2, ods. 6 Tr. zákona, § 39 ods. 3 písm. f) Tr. zákona uložil trest zákazu podnikateľskej
činnosti a výkonu funkcie štatutárneho orgánu právnickej osoby v trvaní aspoň 3 rokov.

Kpodanémuodvolaniuokresnéhoprokurátorasavšetcitrajaobžalovanívyjadriliprostredníctvomsvojho
obhajcu písomným vyjadrením doručeným okresnému súdu dňa 14.06.2024.

Poukázali na to, že prokurátor v podanom odvolaní vyjadril presvedčenie, že im uložené tresty nespĺňajú

zásady ukladania zákonom stanovených trestov páchateľom trestných činov čo do preventívnej, ale
ani represívnej zložky. Z uvedeného dôvodu im prokurátor navrhol uložiť trest zákazu činnosti s dlhšou
dobou, alebo podmienečné tresty s dlhšou skúšobnou dobou.

Zdôraznili, že od skutkov uvedených v napadnutom rozhodnutí súdu uplynulo vyše 10 rokov a tiež ďalší

nemenej podstatný fakt je, že za ten čas sa nedopustili žiadnej protiprávnej činnosti. Plynutím času
sa znižuje záujem spoločnosti na potrestaní páchateľa a slabne potreba jednak individuálnej prevencie
(pokiaľ páchateľ v priebehu trestného stíhania nespáchal ďalší trestný čin, možno predpokladať, že sa
napravil) a tiež potreba generálnej prevencie (výchovné a odstrašujúce účinky trestu na ostatných členov
spoločnosti sa plynutím času znižujú). Neprimeranou dĺžkou trestného stíhania sa vytráca základný

vzťah medzi protiprávnym konaním páchateľa a ukladaným trestom. Doba, ktorá uplynie od spáchania
trestnéhočinuažpomeritórnerozhodnutiemábezprostrednývplyvnaúčeltrestu,ktorýmábyťuložením
určitého trestu dosiahnutý.

Ako súd správne uviedol, pri výmere trestu bolo nutné zohľadniť, že od začatia trestného stíhania do

vyhlásenia rozsudku uplynula neprimerane dlhá doba - obvinenie za najzávažnejší skutok bolo voči
obžalovanému vznesené dňa 12.11.2013 a obžaloba bola podaná dňa 29.4.2016. Len samotné súdne
konanie do dňa vyhlásenia rozsudku trvalo 8 rokov a celkovo bolo trestné stíhanie vedené viac ako
desať rokov, pričom do dnešného dňa nie je právoplatne skončené.

Ústavný súd ČR v náleze sp.zn. I. ÚS 554/04 zo dňa 31.03.2005 vyslovil porušenie práv sťažovateľa
podľa čl. 8 ods.2 Listiny. V bode III ústavný súd uviedol: „Právo na prejednanie veci bez zbytočných
prieťahov, resp. právo na prejednanie vecí v primeranej lehote je integrálnou súčasťou práva na
spravodlivý proces. Časový horizont toho, kedy sa účastníkovi konania dostáva konečného rozhodnutia
vo veci, je neoddeliteľnou súčasťou merítok celkovej spravodlivosti konania. Čím je tento horizont

dlhší, tým viac sa rozostrujú kontúry spravodlivosti ako v očiach priamych účastníkov konania, tak i vo
všeobecnom vnímaní verejnosti a verejnej mienky. Celkovo sa tak oslabuje kredibilita štátnej moci a
špecificky moci súdnej“.Dali tiež do pozornosti odvolaciemu súdu rozsudok ESĽP Vasilev a ost. proti Bulharsku z 08.11.2007 k
sťažnosti č. 61257/00, keď trestné stíhanie sťažovateľov stíhaných za lúpež s priťažujúcimi okolnosťami
trvalo 6 rokov a 9 mesiacov v prípade Vasilev, 7 rokov a 4 mesiace v prípade ostatných 3 sťažovateľov.

Súd súhlasil, že trestné konanie bolo príliš dlhé a skonštatoval, že zastavenie trestného stíhania
nepredstavovalo dostatočnú kompenzáciu pre sťažovateľov. Súd rozhodol, že sťažovatelia stále môžu
tvrdiť, že sú obeťou porušenia čl. 6 ods. 1 Dohovoru a priznal im spoločne 6.000,- € ako nemajetkovú
ujmu.

V tejto súvislosti poukázali na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR zo dňa 4.2.2014, sp.zn. 2Tdo V
21/2013, v ktorom uviedol, že dĺžka konania, ktorá s prihliadnutím na obtiažnosť veci, postoj obvineného
k trestnému stíhaniu a procesný postup orgánov činných v trestnom konaní alebo súdu výrazne a
neprimeranepresahujedĺžkukonaniavporovnateľnýchveciachjetakouokolnosťouprípadu,ktorámôže
odôvodniť v zmysle judikatúry ESĽP za istých okolnosti i meritórne ukončenie veci zastavením trestného
stíhania alebo oslobodením spod obžaloby. S poukazom na vyššie uvedené by bolo akékoľvek

sprísňovanie uložených trestov nedôvodné a v rozpore so spravodlivým procesom.

Vzhľadom k tomu navrhli, aby odvolací súd odvolanie Okresnej prokuratúry Rimavská Sobota proti
rozsudku Okresného súdu Rimavská Sobota zo dňa 09.05.2024, sp.zn. 4T/40/2016 podľa § 319
Trestného poriadku ako nedôvodné zamietol.

Na verejnom zasadnutí, ktoré sa vykonalo v neprítomnosti troch obžalovaných a poškodeného,
prokurátor krajskej prokuratúry vzhľadom k novele Trestného zákona navrhol, aby krajský súd zrušil
napadnutýrozsudokarozhodujúcsám,abyuznalobžalovanýchA.B.,A.C.aD.B.vinnýmizospáchania
trestného činu daňového podvodu podľa § 277a ods. 1 Tr. zák., spáchaného formou spolupáchateľstva

podľa § 20 Tr. zák., t.j. podľa súčasne platného Trestného zákona. Následne, aby uložil obžalovaným A.
B. a A. C. trest odňatia slobody v hornej polovici zákonom stanovenej trestnej sadzby s podmienečným
odkladom na primeranú skúšobnú dobu a trest zákazu podnikateľskej činnosti a výkonu funkcie
štatutárneho orgánu právnickej osoby tak, ako bol uložený v napadnutom rozsudku. Obžalovanému D.
B. navrhol uložiť trest odňatia slobody v polovici zákonom stanovenej trestnej sadzby s podmienečným

odkladom na primeranú skúšobnú dobu a trest zákazu podnikateľskej činnosti a výkonu štatutárneho
orgánu právnickej osoby tak, ako bol uložený v napadnutom rozsudku. Odvolania obžalovaných navrhol
zamietnuť ako nedôvodné.

Naproti tomu obhajca všetkých troch obžalovaných zotrval na písomných dôvodoch podaného

odvolania. Zvýraznil skutočnosť, že mimo výpovede svedka D. neexistuje žiaden relevantný dôkaz
o trestnej činnosti jeho klientov. Ďalej poukázal na dĺžku konania, ktorá bola aj zavinením Okresného
súdu Rimavská Sobota neprimerane dlhá. Vzhľadom k týmto okolnostiam navrhol, aby krajský súd
rozhodnutie prvostupňového súdu podľa § 321 ods. 1 písm. b), c), d) Tr. por. zrušil a sám vo veci rozhodol
tak, že podľa § 285 písm. a) Tr. por. a v skutku v bode 4/ podľa § 285 písm. b) Tr. por. obžalovaných

v celom rozsahu oslobodí spod obžaloby, alternatívne vec vráti na opätovné rozhodnutie a prejednanie
prvostupňovému súdu. Odvolanie okresného prokurátora podľa § 319 Tr. por. navrhol zamietnuť ako
nedôvodné.

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací zistil, že odvolania podali všetci traja obžalovaní

a okresný prokurátor ako oprávnené osoby v zákonnej lehote, a to proti rozhodnutiu, proti ktorému
boli prípustné. Následne preskúmal v intenciách § 317 ods. 1 Tr. por. zákonnosť a odôvodnenosť
napadnutých výrokov o vine a o treste, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na
chyby, ktoré neboli odvolaniami vytýkané, by prihliadol len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania
podľa § 371 ods. 1 Tr. por., čo však zistené nebolo. Po uvedenom procesnom postupe dospel k záveru,

že odvolania všetkých troch obžalovaných boli podané čiastočne dôvodne, avšak z iných dôvodov, než
ktorými argumentovali vo svojej obhajobe. Odvolanie okresného prokurátora, aj po jeho modifikácii na
verejnom zasadnutí, nebolo podané dôvodne.

Po splnení prieskumnej povinnosti v rozsahu § 317 ods. 1 Tr. por. odvolací súd zistil, že boli porušené

ustanovenia Trestného zákona a uložené tresty boli vzhľadom k tomu neprimerané. Z týchto dôvodov
následne podľa § 321 ods. 1 písm. d), e), ods. 3 Tr. por. s poukazom na § 2 ods. 1 Tr. zák., v znení
účinnom od 06.08.2024, zrušil napadnutý rozsudok okresného súdu v celom rozsahu a vo veci podľa §
322 ods. 3 Tr. por. rozhodol sám rozsudkom tak, ako je vyššie uvedené a to na podklade skutkovéhostavu v bodoch 1/, 2/, 3/ a 4/, ktorý bol v napadnutom rozsudku správne zistený. Druhostupňový súd
totiž musel vziať do úvahy zmenu právnej úpravy v prospech všetkých troch obžalovaných, ku ktorej
došlo po vyhlásení napadnutého rozsudku okresným súdom, účinnú odo dňa 06.08.2024, a to vo vzťahu

k výrokom o vine, ako aj výrokom o treste.

Všetci traja obžalovaní najprv namietali, že v tejto trestnej veci konal a rozhodol senát v nezákonnom
zložení, nakoľko zákonný sudca nebol pridelený náhodným výberom a senát nebol kreovaný v súlade
s rozvrhom práce, avšak táto ich argumentácia nebola dôvodná. Podstatou prvej námietky bola

skutočnosť, že zákonný sudca nebol pridelený náhodným výberom, keďže po vylúčení z vykonávania
úkonov trestného konania A. J. G. O. následne D. N. O. O. predsedov senátu, bola predmetná trestná
vec pridelená ako predsedovi F. A. G. P., M. v tom čase pripadal do úvahy len ako jediný, nakoľko
iba títo traja sudcovia vybavovali na okresnom súde trestnú agendu, čím nebola splnená podmienka
vyplývajúcazust.§51ods.2zák.č.757/2024Z.z.osúdochaozmeneaodoplneníniektorýchzákonov,
z ktorej vyplýva, že podmienka náhodného výberu je splnená vtedy, ak sa má vec prideliť jednému aspoň

z dvoch senátov.

V tomto smere krajský súd poukazuje na skutočnosť, že v čase nápadu tejto trestnej veci na Okresný
súd Rimavská Sobota bola splnená zákonná podmienka náhodného výberu aspoň z dvoch senátov, čo
nenamietali ani samotní obžalovaní. Pokiaľ došlo následne v roku 2021, po vylúčení predsedu senátu

A. J. G. O. zákonného sudcu z vykonávania úkonov trestného konania v tejto trestnej veci sťažnostným
súdom, k jej prideleniu predsedovi F. D. N. O., bola táto zákonná podmienka taktiež splnená.

To však platí aj pre následné pridelenie tejto R. A. G. P. ako predsedovi senátu a to po vylúčení
predsedu F. D. N. O. O. zákonného sudcu z vykonávania úkonov trestného konania v tejto trestnej

veci sťažnostným súdom. Celý tento postup prideľovania tejto trestnej veci totiž nebol svojvoľný, práve
naopak bol v súlade so zákonom, ako aj v súlade s Rozvrhom práce Okresného súdu Rimavská Sobota
na rok 2021, čím došlo k splneniu podmienky na určenie zákonného sudcu vyplývajúcej z ust. § 3 ods. 3,
ods. 4 zák. č. 757/2024 Z. z. o súdoch a o zmene a o doplnení niektorých zákonov. Z rozvrhu práce totiž
vyplýva i to, že ak náhodné pridelenie veci nie je možné z dôvodu, že danú agendu okrem vylúčených

sudcov vykonáva už len jeden sudca, vec sa pridelí tomuto sudcovi ako zastupujúcemu sudcovi podľa
§ 50 ods. 2 písm. c) zák. č. 757/2024 Z. z. o súdoch a o zmene a o doplnení niektorých zákonov.
V prípade, že sú z veci vylúčení všetci sudcovia vybavujúci rovnakú agendu, bude nový zákonný sudca
určený náhodným výberom pomocou aplikácie spomedzi všetkých ostatných sudcov. Rozhodujúcim bol
teda stav na začiatku prideľovania tejto trestnej veci, t.j. jej prvé pridelenie po napadnutí na príslušný

súd, kedy zákonná podmienka náhodného výberu aspoň z dvoch senátov, bola nepochybne splnená
a taktiež ďalší postup zodpovedal zákonu a rozvrhu práce. Uvedený právny názor vyplýva napríklad aj
z uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 15.05.2024, sp. zn. 1Tdo/77/2023.

Pokiaľ ide o druhú odvolaciu námietku obžalovaných, že senát nebol kreovaný v súlade s rozvrhom

práce, nakoľko po pridelení veci zákonnému F. A. G. P. O. predsedovi senátu 15T, mal tento dotvoriť
senát z tých prísediacich, ktorí boli rozvrhom práce určení v tom čase na konanie a rozhodovanie
trestných vecí pridelených do senátu 15T, ani táto nie je dôvodná. Z vykonávania úkonov trestného
konania boli postupne vylúčení len predsedovia senátu, najprv A. J. G. O. následne D. N. O., pričom
rozhodnutia sťažnostného súdu sa vôbec netýkali prísediacich N. M. O. a D. R. S., ktorí boli pridelení do

senátu 4T a ktorí boli ako prísediaci pridelení na konanie a rozhodovanie v tejto trestnej veci
už pri jej nápade na okresný súd, čím sa stali zákonnými sudcami na celé konanie, vrátane rozhodnutia.
Samotnázmenavosobepredsedusenátutotižautomatickyneznamená,žebynazákladenejmalodôjsť
aj k zmene prísediacich, nakoľko títo stále zostávajú zákonnými sudcami vo veci. Práve naopak takouto
zmenou prísediacich by došlo k nezákonnému zloženiu senátu, nakoľko by došlo k porušeniu ústavného

právanebyťodňatýsvojmuzákonnémusudcovi,ktorávyplývazozákladnéhoprávanazákonnéhosudcu
podľa čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, ako aj čl. 38 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd.
K zmene prísediaceho, resp. obidvoch prísediacich by mohlo dôjsť len vtedy, ak by bolo rozhodnuté aj
o ich vylúčení zákonným spôsobom, resp. ak by nastala iná okolnosť, pre ktorú by nemohli vo veci ďalej
konať a rozhodovať.

Pokiaľ ide o výrok o vine, okrem zmeny právnej úpravy, súd prvého stupňa pri dodržaní zákonného
procesného postupu a rešpektovaní práva obžalovaných na obhajobu, rozhodol na hlavnom
pojednávaní o ich vine v súlade s výsledkami vykonaného dokazovania. V tomto smere vykonanédôkazy správne vyhodnotil a to jednotlivo, ako aj v ich súhrne, odôvodnenie jeho rozhodnutia zodpovedá
všetkým hľadiskám obsiahnutým v § 168 ods. 1 Tr. por., prejednávanému prípadu venoval náležitú
pozornosť a nemožno mu v tomto smere nič podstatné vyčítať. Vyložil, ktoré skutočnosti vzal za

dokázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení
vykonaných dôkazov tiež vtedy, ak si navzájom odporovali. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku je
zároveň zistiteľné, akými právnymi úvahami sa prvostupňový súd spravoval, keď posudzoval dokázané
skutočnosti podľa príslušných ustanovení zákona v otázke viny obžalovaných a správne postupoval,
keď ich uznal za vinných podľa právnej úpravy platnej v čase jeho rozhodnutia.

Vzhľadom k tomu krajský súd ďalej v podrobnostiach poukazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku
okresným súdom na stranách č. 5 až 29, vrátane hodnotenia dôkazov, s ktorým sa v plnom rozsahu
stotožnil. V rámci odvolacieho konania bola venovaná pozornosť odvolacím námietkam obžalovaných,
ktoré však nebolo možné akceptovať v takom rozsahu, ktorý by viedol k oslobodzujúcemu rozhodnutiu,
naviac sa s ich podstatnou časťou náležite vysporiadal už prvostupňový súd. Ustálená dôkazná situácia

v bodoch 1/, 2/, 3/ a 4/ zároveň neodôvodňovala aplikáciu zásady v pochybnostiach v prospech
obvinených, ako sa toho domáhali odvolatelia.

Keďže však došlo k zmene právnej úpravy v prospech obžalovaných, krajský súd zmenil právnu
kvalifikáciu skutku v bodoch 1/, 2/, 3/ a 4/ v ich prospech. Okresným súdom boli obžalovaní uznaní za

vinných a to v A. B. a A. C. v bodoch 1/, 2/, 3/ a 4/ z pokračovacieho zločinu daňového podvodu formou
spolupáchateľstva podľa § 20, § 277a ods. 1, ods. 3 písm. a) Tr. zák. s použitím § 124 ods. 1 Tr. zák.,
§ 125 ods. 1 Tr. zák. a obžalovaný D. B. bol uznaný za vinného v bodoch 1/ a 3/ z pokračovacieho
zločinu daňového podvodu formou spolupáchateľstva podľa § 20, § 277a ods. 1, ods. 2 písm. b) Tr.
zák. s použitím § 124 ods. 1 Tr. zák., § 125 ods. 1 Tr. zák. Vzhľadom k tomu sa na obžalovaných A. B.

a A. C. vzťahovala trestná sadzba v rozpätí od 7 rokov do 12 rokov, po jej modifikácii podľa § 38 ods.
3, ods. 8 Tr. zák. v rozpätí od 7 rokov do 10 rokov a 4 mesiacov. Na obžalovaného D. B. sa vzťahovala
trestná sadzba v rozpätí od 4 rokov do 10 rokov, po jej modifikácii podľa § 38 ods. 3, ods. 8 Tr. zák. v
rozpätí od 4 rokov do 8 rokov.

V novele Trestného zákona účinnej od 06.08.2024 došlo jednak k zmenám hraníc jednotlivých výšok
škôd, ktoré sú rozhodujúce pre ich právne posúdenie, a v nadväznosti na to aj pre správnu právnu
kvalifikáciu skutku, ako aj k zmierneniu trestných sadzieb vzťahujúcich sa na trestný čin, pre ktorý boli
obžalovaní trestne stíhaní.

Podľa § 125 ods. 1 Tr. zák. sa väčšou škodou rozumie škoda prevyšujúca sumu 20 000,- eur a značnou
škodou sa rozumie škoda prevyšujúca 250 000,- eur. Tieto hľadiská sa rovnako použijú aj na určenie
rozsahu činu.

ObžalovaníA.B.aA.C.siuplatnilinároknavráteniedanezpridanejhodnotycelkovovsume179331,62

eur a obžalovaný D. B. si uplatnil nárok na vrátenie dane z pridanej hodnoty celkovo v sume 113 505,14
eur. Za takéhoto stavu bolo konanie všetkých troch posúdené ako neoprávnené uplatnenie si nároku
na vrátenie dane z pridanej hodnoty vo väčšom rozsahu. Nadväzujúc na to sa zmenila u všetkých troch
obžalovaných právna kvalifikácia skutku na pokračovací prečin daňového podvodu podľa § 277a ods. 1
Tr. zák., v znení účinnom od 06.08.2024, spolupáchateľstvom podľa § 20 Tr. zák., v znení účinnom od

06.08.2024, za ktorý bolo možné uložiť trest odňatia slobody na 1 rok až 5 rokov.

Podľa § 122 ods. 2 Obchodného zákonníka spoločníci majú najmä právo požadovať od konateľov
informácie o záležitostiach spoločnosti a nahliadať do dokladov spoločnosti.

Podľa § 135 ods. 1 Obchodného zákonníka sú konatelia povinní zabezpečiť riadne vedenie predpísanej
evidencie a účtovníctva, viesť zoznam spoločníkov a informovať spoločníkov o záležitostiach
spoločnosti.

Podľa § 135a ods. 1 Obchodného zákonníka, okrem iného, sú konatelia povinní vykonávať svoju

pôsobnosť s odbornou starostlivosťou a v súlade so záujmami spoločnosti a všetkých jej spoločníkov.
Najmä sú povinní zaobstarať si a pri rozhodovaní zohľadniť všetky dostupné informácie týkajúce
sa predmetu rozhodnutia a pri výkone svojej pôsobnosti nesmú uprednostňovať svoje záujmy pred
záujmami spoločnosti.Nad rámec argumentácie súdu prvého stupňa odvolací súd dodáva, že z uvedeného je zrejmé,
že obžalovaným ako spoločníkom a ako konateľom prináležali tieto špecifické práva, ale mali aj

špecifické povinnosti oproti bežným fyzickým osobám, čo sa nepochybne vzťahovalo aj na ich
postavenie pri podávaní daňových priznaní k dani z pridanej hodnoty za rozhodné obdobia a následné
uplatnenie si nároku na vrátenie jej časti, ako to bolo ustálené pri skutku v bodoch 1/, 2/, 3/ a 4/.
Obhajoba obžalovaných spočívala najmä v tom, že vykonaným dokazovaním sa nepodarilo
jednoznačne preukázať, že predmetné transakcie, ktoré sú súčasťou skutkovej vety v bodoch 1/, 2/,

3/ a 4/, neboli v skutočnosti zrealizované a z toho vyplýva, že nebolo bez akýchkoľvek pochybností
preukázané, že si nárok na časti vrátenia dane z pridanej hodnoty uplatnili neoprávnene. Na podporu
svojich tvrdení poukázali na viaceré dôkazy, ktoré vyznievali v ich prospech tak, ako sú podrobne
uvedené v odôvodnení napadnutého rozsudku.
Krajský súd však v súlade s názorom okresného súdu považoval túto obhajobu obžalovaných za
účelovú, vykonanú v snahe vyhnúť sa trestnej zodpovednosti. Hoci možno akceptovať tvrdenie, že

v trestnom konaní neplatí tzv. obrátené dôkazné bremeno ako v daňovom konaní, kedy správca
dane môže postupovať podľa právnej domnienky „čo daňový subjekt riadne nepreukáže, neexistuje“.
V tejto trestnej veci však nebolo vykonaným dokazovaním preukázané len to, že išlo o „nepreukázanie
týchto transakcií“ zo strany obžalovaných, ale zároveň bolo nepochybne preukázané aj to, že tieto
sa v skutočnosti nezrealizovali tak, aby odôvodňovali oprávnené uplatnenie nároku na vrátenie dane

z pridanej hodnoty, v dôsledku čoho všetci traja obžalovaní spoločným konaním naplnili všetky zákonné
znaky predmetného prečinu.
Obžalovaných usvedčuje množstvo vykonaných dôkazov tak, ako to vyplýva z odôvodnenia
napadnutéhorozsudkuokresnéhosúdu.Pokiaľideovšetkyštyričiastkovéútokyskutkuužsprávcadane
dospel k záveru, že deklarovaný tovar nebol v skutočnosti dodaný, čo preukazujú výpovede svedkýň

N. M. H., N. P. J. a N. O. U. a nepochybne to vyplýva aj z nadväzujúcich príslušných rozhodnutí nielen
daňových orgánov, ale aj Krajského súdu v Banskej Bystrici a Najvyššieho súdu Slovenskej republiky.
Krajský súd naviac zdôrazňuje, že výpoveď svedka J. D. v žiadnom prípade nie je jediným usvedčujúcim
dôkazom, práve naopak, hoci ide o dôkaz zásadnej hodnoty, na tento nadväzuje viacero dôkazov, ktoré
vyznievajú v neprospech obžalovaných, pričom tieto tvoria logický ucelený celok. Naviac odvolací súd

nezistil žiadny relevantný dôvod, pre ktorý by mal tento svedok vypovedať v takej miere v neprospech
obžalovaných, napokon sám bol za uvedenú trestnú činnosť už právoplatne odsúdený.
Vo vzťahu k čiastkovému útoku v bode 1/ ide predovšetkým o výpoveď svedka B. A. J. a súvisiace
doklady, ktorých obsah bol čiastočne pozmenený, vrátane zmeny výrobných čísel briketovacích lisov,
s cieľom navodiť taký stav, že ide o stroje, ktorých kúpa bola deklarovaná dodávateľskou faktúrou, čo

však bolo evidentne v rozpore so skutočnosťou. Tento záver podporujú nepriamo aj časti výpovede
svedkov N. D. T., T. F., A. J. D., K. M. a taktiež časť výpovede svedka E. Q., ktorý poprel, že by spoločnosť
Dittel, spol. s r.o. dodávala k predmetným strojom drviče značky Himel. Pokiaľ ide o výpovede svedkov
v prospech obžalovaných, ako aj na znalecké posudky vyznievajúce v ich prospech, tieto ani v súhrne
nie sú dostatočne spôsobilé spochybniť takýto záver, a to najmä preto, že sami o sebe v žiadnom

prípade nepreukazujú, že deklarované obchody a finančné transakcie s nimi súvisiace boli skutočne
zrealizované. Ustálený skutkový stav v bodoch 1/, 2/, 3/ a 4/ preukazujú aj rozsiahle listinné dôkazy,
ktoré boli na hlavnom pojednávaní zákonným spôsobom vykonané.
Okrem toho bola preukázaná snaha obžalovaných navýšiť množstvo a tým aj hodnotu tovaru napríklad
pri fyto-agrobiomase, ako aj pri kúpnej cene nehnuteľnosti – kravína, čo vo vzťahu k nej jednoznačne

preukazujú závery predmetného znaleckého posudku a v konečnom dôsledku navýšil výšku nároku
na vrátenie dane z pridanej hodnoty. O klamlivom predstieraní splnenia podmienok na zákonné
uplatnenie si nároku na vrátanie dane z pridanej hodnoty svedčí tiež to, že súvisiace platby medzi
jednotlivými dotknutými subjektami neboli uskutočnené prostredníctvom bezhotovostných platieb, ale
išlo predovšetkým o deklarovanie pôžičiek a následných dohôd o vzájomnom započítaní, ktorých

reálnosť nebolo možné objektívne verifikovať.
V tomto smere je potrebné zdôrazniť súčasne to, že konanie obžalovaných v bodoch 1/, 2/, 3/ a
4/ bolo potrebné posudzovať komplexne a nie izolovane, pričom je zrejmé, že nešlo o jednorázové,
náhodilé konanie, ale o spoločné konanie, ktoré bolo koordinované, cielené a spojené jednak spôsobom,
ako aj časovou nadväznosťou a taktiež okruhom obchodných spoločností, v ktorých mali obžalovaní

postavenie spoločníkov, resp. konateľov. Z hľadiska trestnej zodpovednosti na tomto nič nemení
skutočnosť, že každý z obžalovaných sa na konaní podieľal iným spôsobom a v inom rozsahu. Nemožno
opomenúť ani to, že sa obžalovaní snažili vykonať viaceré opatrenia tak, aby znemožnili, resp. sťažili
odhalenie svojej trestnej činnosti, čo svedčí o určitej sofistikovanosti ich konania.Odvolací súd dáva pri čiastkovom útoku v bode 4/ do pozornosti, že pri správnom zaúčtovaní predmetnej
faktúry by síce nárok na nadmerný odpočet dane z pridanej hodnoty nevznikol, pretože táto mala byť
zaúčtovaná tzv. samozdanením, t.j. mala byť uplatnená aj na vstupe aj na výstupe, čoho výsledkom by

bolanulovádaňovápovinnosť.Tátoskutočnosť,akoajdodatočnézistenieúčtovnejchyby,akotovyplýva
z výpovede svedkyne T. J., však sami o sebe nespôsobujú netrestnosť tohto činu. V tomto prípade išlo
totiž o účelovú transakciu s výrazne nadhodnotenou kúpnou cenou nehnuteľnosti, na ktorú nadväzovalo
ďalšie konanie obžalovaných, ktorí si spoločným konaním neoprávnene uplatnili nárok na vrátenie dane
z pridanej hodnoty, čím taktiež naplnili všetky zákonné znaky uvedeného prečinu, pričom takýto trestný

čin je dokonaný už samotným neoprávneným uplatnením nároku na vrátenie dane.
Krajský súd zdôrazňuje, že vykonané dokazovanie ako celok preukázalo, že obžalovaní si spoločným
konaním ustáleným v bodoch 1/, 2/, 3/ a 4/ neoprávnene uplatnili nárok na vrátenie dane z pridanej
hodnoty vo väčšom rozsahu v úmysle zadovážiť sebe neoprávnený prospech, pretože išlo len o fiktívne
dodanie fakturovaného tovarov bez ich faktickej realizácie, kde faktúry boli vystavené len ako účelový
daňový doklad bez uskutočnenia zdaniteľného plnenia.

Odvolací súd mal teda v konečnom dôsledku za to, že súhrn vykonaných dôkazov vyznievajúcich
v neprospech obžalovaných, ktoré na seba nadväzovali a dopĺňali sa, berúc do úvahy ich rozsah,
hodnotu a celkovú dôkaznú silu, nielenže vyvracia ich obhajobu, ale zároveň spoľahlivo preukazuje, že
obžalovaní A. B. a A. C. spáchali skutok tak, ako bol ustálený v bodoch 1/, 2/, 3/ a 4/ a D. B. spáchal
skutok tak, ako bol ustálený v bodoch 1/ a 3/, čomu zodpovedala aj jeho zmenená vyššie uvedená

právna kvalifikácia. Všetci traja obžalovaní súčasne naplnili aj subjektívnu, aj objektívnu stránku daného
prečinu a to spoločným konaním, pričom sú zaň zároveň trestne zodpovední. Obžalovaní A. B. a A. C.
konali v tzv. priamom úmysle a to vopred pojatom, obžalovaný D. B. konal minimálne v tzv. nepriamom
úmysle, ich pohnútkou a cieľom bola snaha získať pre seba neoprávnený majetkový prospech.
Pokiaľ ide o výrok o treste, obžalovaní podané odvolania sami v tomto smere bližšie neodôvodnili.

Prokurátor navrhol uložiť obžalovaným tresty tak ako ich modifikoval na verejnom zasadnutí. Obžalovaní
vo vyjadrení k odvolaniu prokurátora dali do pozornosti najmä to, že od spáchania skutkov a následne aj
od začatia trestného stíhania už uplynula neprimerane dlhá doba, ako aj to, že sa počas nej nedopustili
žiadnej protiprávnej činnosti.

Odvolací súd opakovane poukazuje na zmenu právnej úpravy v prospech obžalovaných, ktorá sa týkala
zmiernenia trestných sadzieb pri ukladaní trestov za trestný čin daňového podvodu podľa § 277a Tr.
zák., v znení účinnom od 06.08.2024, oproti predchádzajúcej právnej úprave, ktorú aplikoval okresný
súd. Samozrejme pre ukladanie trestu obžalovaným odvolacím súdom mala zásadný význam aj zmena
právnej kvalifikácie uvedeného trestného činu zo zločinu na prečin, a to vo vzťahu ku všetkým trom

obžalovaným.

Ako už bolo predtým uvedené odvolací súd mohol vzhľadom k tomu obžalovaným uložiť podľa § 277a
ods. 1 Tr. zák. trest odňatia slobody na 1 rok až 5 rokov. Pokiaľ však ide o osoby obžalovaných, okolností
prípadu, ako aj dôvody, ktoré viedli k mimoriadnemu zníženiu trestov odňatia slobody podľa § 39 Tr.

zák., ktorého sa zmena právnej úpravy nedotýkala, krajský súd poukazuje na odôvodnenie napadnutého
rozsudku na stranách č. 29 až 31, ktoré by bolo nadbytočné opakovať.

Napriek tomu zdôrazňuje, že všetkým obžalovaným poľahčovala okolnosť podľa § 36 písm. j) Tr. zák.,
t.j. že pred spáchaním trestného činu viedli riadny život, pričom im nepriťažovala žiadna okolnosť, teda

pomer týchto okolností bol 1 : 0. Okrem toho prihliadol na § 34 ods. 5 písm. a) Tr. zák. s tým, že
obžalovaní A. B. a A. C. prispeli k spáchaniu trestného činu obdobnou mierou, ktorá však bola vyššia
oproti obžalovanému D. B., a to pokiaľ ide o rozsah konania, ako aj spôsob jeho spáchania.

Hlavným dôvodom na mimoriadne zníženie výmery trestu odňatia slobody podľa § 39 ods. 1, ods. 3

písm.e)Tr.zák.bolapredovšetkýmskutočnosť,žedošlokporušeniuprávaobžalovanýchnaspravodlivý
súdny proces v primeranej lehote, nakoľko dĺžka trestného konania v tejto veci bola neprimerane dlhá,
keďže podstatne presiahla dĺžku 6 rokov a na tom nič zásadné nemení ani skutočnosť, že k takejto dĺžke
konania v určitej miere prispeli aj samotní obžalovaní. Okrem toho v prospech obžalovaných vyznelo
tiež to, že dotknuté obchodné spoločnosti voči štátu v zastúpení príslušným daňovým úradom, nemajú

v súčasnosti žiadne nedoplatky, ktoré by súviseli s prejednávanou trestnou činnosťou. Taktiež nemožno
opomenúť, že obžalovaným nebola pri skutku v bodoch 1/ a 4/ zo strany daňového úradu vrátená žiadna
časť dane z pridanej hodnoty, nárok na vrátenie ktorej si neoprávnene uplatnili.Vychádzajúc z týchto skutočností a okolností odvolací súd uložil obžalovaným samostatné tresty odňatia
slobody pod dolnou hranicou zákonom ustanovenej trestnej sadzby, a to obžalovaným A. B. a A. C. vo
výmere 8 mesiacov a obžalovanému D. B. vo výmere 6 mesiacov.

Vzhľadom na osoby obžalovaných, s prihliadnutím na ich doterajší život a prostredie, v ktorom žijú
a pracujú, ako aj okolnosti prípadu, mal za to, že na zabezpečenie ochrany spoločnosti a nápravu
obžalovaných nebol výkon trestov odňatia slobody nevyhnutný, práve naopak bol by neprimerane prísny
a preto ich výkon u všetkých troch obžalovaný podmienečne odložil na najkratšiu možnú skúšobnú dobu

1 rok (ust. § 49 ods. 1 písm. a/, § 50 ods. 1 Tr. zák., v znení účinnom do 06.08.2024).

Uloženie len niektorého z alternatívnych druhov trestov ako trestu samostatného by však bolo u všetkých
obžalovaných neprimerane mierne, predovšetkým vzhľadom na rozsah trestného činu, z ktorého boli
uznaní za vinných.

Pokiaľ ide o uloženie trestu zákazu podnikateľskej činnosti a výkonu funkcie štatutárneho orgánu
právnickej osoby, aj v tomto smere došlo k zmene situácie v prospech obžalovaných, nakoľko takýto
druh trestu sa obligatórne ukladá podľa § 61 ods. 6 Tr. zák. len pri spáchaní trestného činu daňového
podvodu podľa § 277a ods. 2 alebo ods. 3 Tr. zák., teda v danom prípade, vzhľadom na zmenu právnej
kvalifikácie trestného činu na prečin podľa § 277a ods. 1 Tr. zák., v znení účinnom od 06.08.2024,

nemal odvolací súd povinnosť uložiť tento druh trestu. Neuložil ho však nielen z tohto dôvodu, ale najmä
preto, že zohľadnil predtým uvedené skutočnosti a okolnosti vyznievajúce v prospech obžalovaných a to
najmä, že od spáchania skutku sa už nedopustili ďalšej trestnej činnosti, predmetné spoločnosti nemajú
nedoplatky na daniach a aj v tomto smere bolo potrebné zohľadniť neprimeranú dĺžku trestného konania
pred súdom.

Uloženie trestov odňatia slobody s podmienečným odkladom ich výkonu na primerané skúšobné doby
u všetkých obžalovaných, postačuje na dosiahnutie účelu trestu a zároveň obsahuje v primeranom
rozsahu prvky represie, ako aj prvky individuálnej a generálnej prevencie, pričom takýto trest zodpovedá
všetkým požiadavkám, vyplývajúcim z ust. § 34 ods. 1, 4 Tr. zák., a súčasne i z ďalších ustanovení,

ktoré upravujú zásady ukladania trestov.

Krajský súd ako súd odvolací po preskúmaní zákonnosti a odôvodnenosti obidvoch výrokov
napadnutého rozsudku, ako i správnosti postupu konania, ktoré im predchádzalo, z vyššie uvedených
dôvodov o odvolaniach obžalovaných, ktoré považoval za čiastočne dôvodné, ako aj o odvolaní

okresného prokurátora proti výrokom o treste, ktoré nebolo podané dôvodne, rozhodol sám tak, ako je
to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.