Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 30. november 2023

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 2To/66/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3122010289
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marián Dunčko
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2023:3122010289.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariána Dunčka a sudcov JUDr.
JozefaJaníkaaMgr.JánaOdnogunaneverejnomzasadnutíkonanomdňa30.novembra2023prejednal
odvolania obžalovaného A. B., nar. XX.XX.XXXX v C., trvale bytom C., D. E. XXXX/XX a prokurátora
Okresnej prokuratúry Trenčín, ktoré podali proti rozsudku Okresného súdu Trenčín sp. zn. 3T/20/2022
zo dňa 2.5.2023 a takto jednomyseľne

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. a), písm. b), písm. c), písm. d) Tr. por. z r u š u j e s a napadnutý rozsudok
v celom rozsahu.

Podľa § 322 odsek 1 Tr. por. sa vec v r a c i a súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu
prejednal a rozhodol.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Trenčín sp. zn. 3T/20/2022 zo dňa 2.5.2023 bol obžalovaný A. B. uznaný
vinným z prečinu útoku na verejného činiteľa podľa § 323 ods. 1 písm. a) Tr. zák., pretože

obžalovaný dňa 30.05.2021 približne o 16:50 hod. v C. F. G. D. F. E. 8 v byte C. D. fyzicky napadol
príslušníka hliadky PMJ KR PZ Trenčín poškodeného ppráp. H. I., ktorý vykonával služobný zákrok po
privolaní C. D. a to tak, že mu zovretými päsťami vrazil do hrude takou intenzitou, že ten spadol na

sklenený stôl, ktorý sa rozbil, čím mu podľa lekárskej správy spôsobil v oblasti chrbta priečnu odreninu
a odreninu v oblasti predkolenia, ktoré si vyžiadali iba jednorazové ošetrenie.

Bol za to odsúdený nasledovne (citácie):

podľa § 323 odsek 1 Trestného zákona, § 41 odsek 1 Trestného zákona, § 42 odsek 1 Trestného zákona

s prihliadnutím na § 38 odsek 2, odsek 4 Trestného zákona, § 37 písmeno m), písmeno h) Trestného
zákona na úhrnný a súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 28 (dvadsaťosem) mesiacov.

Podľa § 48 odsek 4 Trestného zákona súd obžalovaného pre výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do
ústavu pre výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.
Podľa § 42 odsek 2 Trestného zákona sa ruší výrok o treste uložený mu rozsudkom Okresného súdu

Trenčín sp zn. 1T/41/2022 zo dňa 09.06.2022, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 09.06.2022, a ktorým
bol odsúdený podľa § 360 odsek 2 Trestného zákona, § 38 odsek 2 Trestného zákona s prihliadnutím
na § 36 písmeno k), l), n) Trestného zákona, § 37 písmeno h), n) Trestného zákona a za aplikácie § 38
odsek 3, odsek 8 Trestného zákona a § 41 odsek 1 Trestného zákona na úhrnný trest odňatia slobody
vo výmere 12 mesiacov so zaradením do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, a
ktorým mu bol zároveň uložený podľa § 76 odsek 2 Trestného zákona a § 78 odsek 1 Trestného zákona

ochranný dohľad na dobu 24 mesiacov. Zároveň súd ruší aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok
obsahovo nadväzujúce ak vzhľadom na zmenu ku ktorej došlo zrušením stratili podklad.Tento rozsudok nenadobudol právoplatnosť, pretože ho ihneď po jeho vyhlásení do zápisnice o hlavnom
pojednávaní, teda v zákonnej lehote obžalovaný napadol odvolaním a prokurátor podal odvolanie

v zákonnej lehote čo do výroku o treste v neprospech obžalovaného.

Prokurátor v písomných dôvodoch odvolania uviedol, že uložený trest považuje za neprimerane mierny
vzhľadom na charakter trestnej činnosti a zistení dvoch priťažujúcich okolností a žiadnej poľahčujúcej.
Obžalovanému bol uložený trest pri prevahe priťažujúcich okolností na samej dolnej hranici trestnej

sadzby, a keďže mu bol ukladaný súhrnný trest vo vzťahu k predchádzajúcemu odsúdeniu, kde
mu bol uložený trest odňatia slobody vo výmere 12 mesiacov, teraz uložený súhrnný trest vôbec
nezohľadňuje predchádzajúce odsúdenie, čo považoval za neprimerané zmiernenie trestu. Ďalej
uviedol, že predchádzajúcim rozsudkom sp. zn. 1T/41/2022 bol obžalovanému okrem iného uložený
aj ochranný dohľad v trvaní 24 mesiacov, pričom tento výrok súd prvého stupňa v celom rozsahu
zrušil, ale v novom rozhodnutí už obžalovanému ochranný dohľad vôbec neuložil, čo tiež považoval za

neprimerané zmiernenie trestu. Ďalej namietal, že obžalovaný bol v rámci ukladania súhrnného trestu
zaradený do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, keď predchádzajúcim odsúdením
bol zaradený do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Vzhľadom k tomu navrhol, aby
odvolací súd napadnutý rozsudok vo výroku o treste podľa § 321 ods. 1 písm. d) Tr. por. zrušil a vec
vrátil súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.

Obžalovaný do dňa konania neverejného zasadnutia odvolacieho súdu svoje odvolanie bližšie písomne
neodôvodnil.

Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací podľa § 317 ods. 1 Tr. por. na neverejnom zasadnutí preskúmal

zákonnosť a odôvodnenosť všetkých výrokov rozsudku (o vine a treste), ako aj správnosť postupu
konania, ktoré im predchádzalo, pričom dospel k záveru, že napadnutý rozsudok je potrebné zrušiť, a
to aj z iných ako prokurátorom uvádzaných dôvodov.

Podrobným preskúmaním veci odvolací súd zistil, že napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa trpí

chybami v zmysle § 321 ods. 1 písm. a), b), c), d) Tr. por.

Keďže tieto zistené chyby nebolo možné odstrániť na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu, odvolací
súd rozhodol o odvolaniach obžalovaného a prokurátora na neverejnom zasadnutí - § 326 ods. 1 písm.
b) Tr. por.

Podstatnými chybami konania, ktoré napadnutým výrokom rozsudku predchádzali v zmysle ustanovenia
§ 321 ods. 1 písm. a) Tr. por. sú chyby, ktoré mohli spôsobiť nesprávnosť rozsudku alebo to, že niektorý
výrok chýba. Mohli vzniknúť v prípravnom konaní alebo v konaní súdnom. Ide predovšetkým o chyby
spočívajúce v nedodržaní procesných ustanovení zaručujúcich obhajobu obvineného (obžalovaného).

Môže ísť napr. aj o porušenie ustanovení zaručujúcich právo na obhajobu (§ 34 Tr. por.).

K tomu odvolací súd dodáva, že preskúmaním veci zistil aj naplnenie dovolacieho dôvodu podľa § 371
ods. 1 písm. c) Tr. por. Totiž podľa ustálenej rozhodovacej praxe, ak obvinený v rámci práva na obhajobu
navrhuje dôkazy, potom povinnosťou orgánov činných v trestnom konaní a súdu je zaoberať sa každým

týmto návrhom a najneskôr pred meritórnym rozhodnutím o návrhu rozhodnúť, a to vyhovieť mu alebo
ho odmietnuť.

Odvolacísúdpopreskúmanípredloženéhospisovéhomateriáluzistil,žeobžalovanývpriebehusúdneho
konania, buď sám alebo prostredníctvom obhajkýň, navrhoval vykonať viaceré dôkazy, o ktorých

návrhoch dôkazov súd prvého stupňa pred vydaním meritórneho rozhodnutia vôbec nerozhodol.

Niejesíceporušenímprávaobžalovanéhonaspravodlivýsúdnyproces,aksúdnahlavnompojednávaní
nevykoná všetky ním navrhované dôkazy. Avšak súd prvého stupňa je povinný sa so všetkými takýmito
návrhmi obžalovaného na vykonanie nových dôkazov aj riadne vysporiadať a ak ich odmietne vykonať,

je povinný takéto svoje rozhodnutie riadne vysvetliť v písomnom odôvodnení svojho rozsudku (je to
podstatná náležitosť rozsudku - v zmysle § 168 ods. 1 Tr. por. „z odôvodnenia musí byť zrejmé...“).
V opačnom prípade totiž môže dôjsť k porušenia práva obžalovaného na obhajobu a k naplneniu
dovolacieho dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. c) Tr. por., ako k tomu došlo v prejednávanom prípade.Súd prvého v odôvodnení napadnutého rozsudku na strane 2 odôvodnil iba zamietnutie (správne
malo byť odmietnutie, keďže sa jednalo o aplikáciu § 272 ods. 3 Tr. por.) dvoch návrhov dôkazov

obžalovaného, a to výsluchu svedkyne J. K. a vyžiadanie správy od Obvodného oddelenia Policajného
zboru Trenčín ohľadne predvedenia obžalovaného na Obvodné oddelenie Policajného zboru Trenčín
pre prečin nebezpečného vyhrážania.

Z obsahu predloženého spisového materiálu ale vyplýva, že obžalovaný prvýkrát počas súdneho

konania podal návrhy na vykonanie dôkazov už v odpore proti trestnému rozkazu. Tu okrem iného
navrhol vykonať konfrontáciu, rekonštrukciu priebehu skutku na balkóne, pretože tvrdil, že skutok sa
nemohol odohrať tak, ako to popisujú príslušníci policajného zboru a tiež navrhol pribrať znalca. Návrhy
na vykonanie dôkazov doručila písomne aj obhajkyňa obžalovaného dňa 11.7.2022 (viď č.l. 112), kde
okrem tých, ktoré boli vykonané na hlavnom pojednávaní, navrhla oboznámiť aj fotodokumentáciu
miesta činu – lódžie bytu C. D. (fotografie pravdepodobne pripojené k č.l. 15), ktorá mala byť vyhotovená

menovanou v čase spáchania skutku. Ďalej neskôr ustanovená obhajkyňa podala dňa 8.9.2022 a dňa
25.10.2022 návrhy na vykonanie dokazovania, kde žiadala prepis komunikácie hliadky Tamtam 204
zo stálou službou zo dňa 30.5.2022 v čase po 16:50 hod. a tiež prepis komunikácie hliadky Táňa,
ktorá bola privolaná k zásahu (viď č.l. 122). Tiež navrhla vykonať vyšetrovací pokus na mieste samom
a navrhla vypočuť ako svedkov rodičov obžalovaného J. B. a A. B., ktorí sa na mieste samom nachádzali

bezprostredne po spáchaní skutku (viď č.l. 145).

O všetkých vyššie uvedených návrhoch dôkazov súd prvého stupňa pred vyhlásením rozsudku
nerozhodol. Odvolací súd k tomu dodáva, že skutočnosť, že obhajkyne boli v priebehu súdneho konania
obžalovanému zrušené (resp. ich ustanovenia), nespôsobuje nulitnosť nimi podaných návrhov na

vykonanie dôkazov v rámci obhajoby obžalovaného, a preto je povinnosťou súdu prvého stupňa sa nimi,
ako aj všetkými návrhmi na vykonanie dôkazov dôsledne zaoberať a rozhodnúť o nich.

Odvolací súd ďalej na podklade odvolania obžalovaného zistil, že napadnutý rozsudok je chybný pre
nejasnosť, neúplnosť a aj nepreskúmateľnosť jeho skutkových zistení, tiež preto, že sa súd prvého

stupňa nevyrovnal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie, v dôsledku čoho vznikli
pochybnosti o správnosti skutkových zistení i právnych záverov a na objasnenie veci treba vykonať
ďalšie doposiaľ nevykonané dôkazy (§ 321 ods.1 písm. b/, c/ Tr. por.).

Súd prvého stupňa v prejednávanej veci nevykonal zákonu zodpovedajúcim spôsobom všetky potrebné

dôkazy v rozsahu nevyhnutnom na objasnenie skutkového stavu veci, tieto potom dostatočne
nevyhodnotil jednotlivo i v ich súhrne tak, ako mu ukladá ustanovenie § 2 ods. 12 Tr. por. a dospel k
predčasným skutkovým zisteniam i právnym záverom. V odôvodnení napadnutého rozsudku dostatočne
a presvedčivo neuviedol, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia
oprel, a to najmä vo vzťahu k dôveryhodnosti svedkyne C. B., ktorá podľa svojho vyjadrenia mala byť

priamym svedkom skutku a v tomto smere nevykonal ani dostatočné dokazovanie za účelom náležitého
objasnenia skutkového stavu prejednávanej veci, a preto odôvodnenie napadnutého rozsudku nie je v
súlade s ustanovením § 168 ods. 1 Tr. por. a jeho zistenia i závery o vine nie sú založené na jednoznačne
zistených a bezpečne preukázaných faktoch vyvodených na základe dôkazov, o hodnovernosti ktorých
nie sú žiadne pochybnosti.

Súd prvého stupňa založil svoje odsudzujúce rozhodnutie najmä na výpovediach svedkov H. I. a H.
B.. Výpoveď ďalšej priamej svedkyne C. B. (manželky obžalovaného) považoval za účelovú, k čomu
uviedol v odôvodnení napadnutého rozsudku nasledovné (citácie): Nie je zanedbateľnou skutočnosťou,
že svedkyňa v minulosti viackrát oznamovala telefonicky na polícii nevhodné správanie zo strany

obžalovaného voči jej osobe, aj v tomto prípade ohlasovala, že ju obžalovaný napadol a vyhrážal sa
jej, pričom mala strach o svoj život a život svojho syna. Vierohodnosť jej výpovede je znížená aj tým,
že podľa vyjadrenia svedka H. B. bola pod vplyvom alkoholu a odmietla sa podrobiť dychovej skúške.
Podľa výpovede svedka B. sa nenachádzala počas žalovaného skutku v obývačke ako tvrdí, pokiaľ by
aj v obývačke bola, nemohla nič vidieť, pretože mala zakrytý výhľad z dôvodu, že on s kolegom stáli

na balkóne pred obžalovaným, boli otočení chrbtom ku stene a obžalovaný bol pred nimi a nebolo z
obývačky na neho vidieť.Pokiaľ ide o možnú a nezistenú konkrétnu hladinu alkoholu u poškodenej, táto podľa názoru odvolacieho
súdu nemôže byť automaticky dôvodom jej nedôveryhodnosti, rovnako ani skutočnosť, že v minulosti
mala na obžalovaného podávať oznámenia na políciu (veď podľa názoru súdu prvého stupňa sa

svedkyňa snaží obžalovanému teraz pomôcť). Ďalšie odôvodnenie súdu prvého stupňa sa tiež nejaví
ako jednoznačné a presvedčivé, nakoľko sám svedok B. na jednej strane tvrdí, že poškodená na mieste
činu v čase skutku nebola a následne hneď pripúšťa, že tam byť mohla, ale asi by aj tak nič nevidela.
Z uvedeného vyplýva, že svedok nemal výhľad na svedkyňu, teda nevidel, čo sa deje za ním, nemohol
potom ani vedieť, či tam svedkyňa v čase skutku bola alebo nebola.

V tomto smere je podľa názoru odvolacieho súdu potrebné doplniť dokazovanie minimálne výsluchom
od začiatku navrhovanou svedkyňou K., ku ktorej mala ísť svedkyňa B. po tom, ako najskôr ušla z bytu,
pričom práve jej mohla svedkyňa B. uviesť určité skutočnosti bezprostredne po tom, ako sa mal stať
skutok, ktorý je predmetom dokazovania. Výpoveď tejto svedkyne (K.) tak môže prispieť k posudzovaniu
dôveryhodnosti alebo nedôveryhodnosti výpovede svedkyne B., ale môže dať aj odpoveď na otázku,
kde bola svedkyňa B. v čase, kedy sa mal stať skutok. Za účelom náležitého vysporiadania sa s obranou

obžalovaného (že skutok sa nemohol stať tak, ako to popisujú svedkovia B. L. I.) bude podľa názoru
odvolacieho súdu nevyhnutné zaoberať sa aj minimálne fotodokumentáciou, ktorú obhajoba navrhovala
vykonať ako dôkaz na hlavnom pojednávaní a tiež ustáliť, kde presne v byte (v ktorej miestnosti) vlastne
malo dôjsť k napadnutiu poškodeného obžalovaným a kde bol umiestnený stôl, na ktorý mal dopadnúť
poškodený po údajnom útoku obžalovaného.

A napokon odvolací súd zistil aj dôvod pre zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 321 ods. 1 písm.
d) Tr. por.. Vo všeobecnosti tento dôvod môže spočívať v nesprávnom výroku o vine, ak zistený skutok
mal byť posúdený podľa iného ustanovenia Trestného zákona, alebo ak bol obžalovaný odsúdený a mal
byť oslobodený, prípadne naopak. Môže však ísť aj o nesprávny výrok o treste, pokiaľ jeho uložením

došlo k porušeniu ustanovenia Trestného zákona.

V tomto smere odvolací súd považuje odvolaciu námietku prokurátora ohľadom ochranného dohľadu za
čiastočne dôvodnú. Odvolací súd sa síce nestotožnil s tým názorom prokurátora, že súd prvého stupňa
mal pri ukladaní súhrnného trestu po zrušení predchádzajúceho odsudzujúceho rozsudku vo výroku

o treste opätovne obžalovanému uložiť ochranný dohľad, avšak možno mu dať za pravdu v tom, že
ochranný dohľad nemal súd prvého stupňa vôbec rušiť.

Trestný zákon v § 31 rozlišuje dva druhy sankcií, a to tresty a ochranné opatrenia. Následne je potom
nevyhnutnéodlišovaťvmeritórnomrozhodnutíajto,čisajednáovýrokotrestealebovýrokoochrannom

opatrení.

Nie je zrejme sporné, že ochranný dohľad je jedným z ochranných opatrení a nie trestom. Potom výrok
o ochrannom dohľade si nemožno zamieňať alebo ho spájať s výrokom o treste. Podľa § 42 ods. 2 Tr.
zák. pri ukladaní súhrnného trestu súd zruší výrok o treste uložený páchateľovi skorším rozsudkom a nie

aj výrok o ochrannom dohľade. Pokiaľ súd prvého stupňa pri ukladaní súhrnného trestu obžalovanému
zrušil popri výroku o treste aj výrok o ochrannom dohľade, jeho postup nemožno považovať za správny.

V súvislosti s odvolacou námietkou prokurátora o zaradení obžalovaného do ústavu na výkon trestu
s minimálnym stupňom stráženia, keď predchádzajúcim rozsudkom (ktorý sa vo výroku o treste rušil)

bol obžalovaný zaradený do stredného stupňa stráženia odvolací súd uvádza, že tento postup v zásade
nie je vylúčený. Je síce pravdou, že podľa § 42 ods. 2 Tr. zák. súhrnný trest nesmie byť miernejší ako
trest uložený skorším rozsudkom, avšak trest je potrebné posúdiť komplexne, nie iba podľa zaradenia
obžalovaného do ústavu na výkon trestu s konkrétnym stupňom stráženia. To znamená, že je potrebné
v rámci celého výroku o treste posúdiť aj to, o koľko bol obžalovanému „navýšený“ nepodmienečný trest

odňatia slobody, pričom v tomto prípade došlo k „navýšeniu“ o 16 mesiacov.

Na druhej strane je však potrebné dodať, že napadnutému rozsudku je možné vyčítať nedostatočné
odôvodnenie tohto výroku rozsudku nielen z pohľadu komplexnosti výroku o treste (ukladania súhrnného

trestu), ale aj pri použití ustanovenia § 48 ods. 4 Tr. zák., ktoré v zásade predstavuje výnimku pri
zaraďovaní páchateľa do iného ústavu, než do akého by mal byť zaradený podľa § 48 ods. 2 a 3 Tr.
zák., a preto použitie tejto výnimky je vždy potrebné odôvodniť v tom smere, prečo by mala byť náprava
obžalovaného lepšie zaručená v ústave na výkon trestu iného stupňa stráženia.Z takto rozvedených dôvodov preto odvolací súd podľa § 321 ods. 1 písm. a), b), c), d) Tr. por. zrušil
rozsudok súdu prvého stupňa v celom rozsahu a podľa § 322 ods. 1 Tr. por. mu vec vrátil, aby ju

v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.

Súd prvého stupňa bude najmä povinný po vrátení veci rozhodnúť o všetkých návrhoch dôkazov
obžalovaného na hlavnom pojednávaní, vykonať minimálne dôkazy, na ktoré poukázal odvolací súd
v tomto svojom rozhodnutí a tiež prípadne vykonať aj iné dôkazy, ktoré bude považovať za potrebné.

Napokon bude povinný opäť vo veci rozhodnúť na základe posúdenia vykonaných dôkazov získaných
zákonným spôsobom v súlade s ustanovením § 2 ods. 12 Tr. por.

Súd prvého stupňa je viazaný vyššie uvedeným právnym názorom odvolacieho súdu (§ 327 ods. 1 Tr.
por.).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný prostriedok.