Rozsudok – Družstvo ,
Potvrdzujúce, Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 24. október 2024

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 2Cob/48/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7818202523
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 10. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Igor Ragan

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2024:7818202523.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Igora Ragana a členov senátu

JUDr. Ondreja Hvišča, PhD. a JUDr. Natálie Štrkolcovej v spore žalobcu v 1. rade: A. B., narodený
X.XX.XXXX, trvale bytom C. XX, XXX XX C., v 2. rade: A. D. E., narodený XX.X.XXXX, trvale bytom F.
X, XXX XX C., v 3. rade: G. H., narodený XX.X.XXXX, trvale bytom I. XXX, XXX XX I., v 4. rade: G. D. H.,
F., narodený X.X.XXXX, trvale bytom J. XXX, XXX XX J., v 5. rade: K. L., narodený XX.X.XXXX, trvale
bytom C. XX, XXX XX C., v 6. rade: M. E., narodená XX.X.XXXX, trvale bytom XXX XX C. XX, v 7. rade:
D. L., narodená X.X.XXXX, trvale bytom XXX XX C. XX, žalobcovia právne zastúpení: JUDr. Ondrejom
Zacharom, advokátom, 1. mája 1018/81, 031 01 Liptovský Mikuláš, IČO: 42069599, proti žalovanému:

Podielnické družstvo Gočaltovo, IČO: 36183512, Kunova Teplica 210, 049 32 Kunova Teplica, právne
zastúpený: JUDr. Ján Dorkin, advokát, Železničná 257/19, Revúca, 05001, IČO: 37951670, o vyslovenie
neplatnosti uznesenia členskej schôdze družstva, o odvolaní žalobcov v 1., 3., 6. a 7. rade proti rozsudku
Okresného súdu Rožňava z 13. septembra 2023, č.k. 9Cb/6/2018 – 619, takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje rozsudok Okresného súdu Rožňava z 13. septembra 2023, č.k. 9Cb/6/2018 – 619
v napadnutom výroku II. o zamietnutí žaloby žalobcu v 1., 3. a 7. rade a v časti výroku V. o trovách
konania vo vzťahu medzi žalobcom v 1., 3. a 7. rade a žalovaným.

II. Mení rozsudok Okresného súdu Rožňava z 13. septembra 2023, č.k. 9Cb/6/2018 – 619 v časti výroku
V. o trovách konania vo vzťahu medzi žalobkyňou v 6. rade a žalovaným tak, že stranám sporu právo
na náhradu trov konania nepriznáva.

III. Žalovanému priznáva proti žalobcovi v 1., 3. a 7. rade právo na náhradu trov odvolacieho konania
v plnom rozsahu.

IV. Žalobkyni v 6. rade priznáva proti žalovanému právo na náhradu trov odvolacieho konania v plnom
rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že:

I. Určil, že uznesenie z náhradnej výročnej členskej schôdze Podielnického družstva Gočaltovo, Kunova
Teplica č. 210, 049 32, IČO: 36 183 512, konanej v kultúrnom dome v Kunovej Teplici dňa 3.7.2018,
ktorým výročná členská schôdza schválila mandátovú komisiu, návrhovú komisiu, volebnú komisiu,

zapisovateľa a overovateľov zápisnice, výročnú správu za rok 2017, účtovnú závierku za rok 2017,
podnikateľský zámer na rok 2018, preúčtovanie vykázaného zisku vo výške 55.651,98 eur, audítora
spoločnosť AUDIT-POL, s.r.o. Košice, a ktorým náhradná výročná členská schôdza vzala na vedomie
audítorskú správu za rok 2017, správu kontrolnej komisie za rok 2017 sú neplatné.II. Žalobu žalobcov v 1., 3. a 7. rade zamietol.
III. Zastavil konanie o žalobe žalobkyne v 6. rade.
IV. Priznal žalobcovi v 2., 4. a 5. rade právo na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %.

V. Priznal žalovanému voči žalobcom v 1., 3., 6. a 7. rade právo na náhradu trov konania v rozsahu
100 %.

2. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobcovia ako členovia družstva
(žalovaného) sa podanou žalobou domáhali určenia neplatnosti uznesení prijatých dňa 3.7.2018 na

náhradnej výročnej členskej schôdzi žalovaného. Žalobu odôvodnili tým, že voči prijatým uzneseniam
podali námietky z dôvodu rozporu prijatých uznesení s právnymi predpismi a Stanovami družstva. Mimo
iného namietali, že členská schôdza nebola riadne zvolaná, nebola uznášaniaschopná a nebol na nej
daný potrebný súhlas väčšiny členov. Žalovaný v rozpore so stanovami a zákonom nepozval na členskú
schôdzu viacerých členov družstva, vrátane žalobcu v 1., 2., 3., 6. a 7. rade. Už len táto samotná
skutočnosť mala za následok neplatnosť uznesení prijatých na členskej schôdzi. Na schôdzi hlasovali

osoby, ktoré neboli oprávnené, nezákonne prednášali návrhy, o ktorých sa malo hlasovať a preto na
hlasovanie nemožno prihliadať. Nepozvaným členom žalovaného boli upreté ich práva podieľať sa na
rozhodovaní a riadení žalovaného.

3. Ďalej žalobcovia v 1., 2. a 3. rade nesúhlasili s tvrdeniami žalovaného, že nie sú členmi žalovaného.

Nevykonali žiaden právny úkon, na základe ktorého by sa ukončilo ich členstvo v družstve. Žalobcom
bolo v minulosti každoročne, vrátane členskej schôdze zo dňa 26.6.2015, zo strany žalovaného
umožňované a uznávané uplatňovať si svoje členské práva, o čom svedčia pozvánky alebo prezenčné
listiny z členských schôdzí žalovaného, napríklad zo dňa 19.4.2007, 6.6.2008, 25.4.2014 a podobne.
Žalobca v 2. rade bol pritom od 6.6.2008 do 25.4.2014 členom predstavenstva žalovaného. Nesúhlasili

s tvrdením žalovaného, že len chybou bývalého vedenia a administratívnej pracovníčky došlo k
nesprávnemu vedeniu zoznamu členov. Poukázali na konanie vedené na Okresnom súde Rožňava pod
sp.zn. XXX/XX/XXXX, kde v obdobnej veci ohľadom neplatnosti členskej schôdze zo dňa 26.6.2015
žalovaný uznal jej neplatnosť voči žalobcovi v 1. rade.

4. Žalobca v 4. rade poukázal, že by bolo nespravodlivé, aby žalobcovia museli preukázať existenciu
členstva u žalovaného a to prihláškami alebo zaplatením členského vkladu.

5. K čiastočnému zastaveniu konania súd prvej inštancie uviedol, že žalobkyňa v 6. rade zobrala žalobu
späť, s ktorým späťvzatím vyslovil žalovaný súhlas.

6. Žalovaný namietal aktívnu legitimáciu žalobcu v 1., 3. a 7. rade z dôvodu, že nejde o členov družstva
žalovaného. Členmi žalovaného boli rodičia žalobcu v 1. a 3. rade. Títo žalobcovia nepreukázali, že
sú dedičmi členských práv a povinností po nebohých členoch družstva a ani nepožiadali o členstvo
v družstve. Žalobca v 2. rade bol členom predstavenstva, keď bol zvolený na členskej schôdzi zo

dňa 6.6.2008 a vo funkcii zotrval do 25.4.2014. Žalovaný potvrdil, že nepozval na náhradnú členskú
schôdzu žalobcu v 1., 2., 3. a 7. rade napriek tomu, že predtým boli pozývaní na členské schôdze
a boli uvádzaní v prezenčných listinách, čo bolo iba v dôsledku chyby bývalého vedenia žalovaného
a administratívnej pracovníčky, ktorí nepostupovali pri zániku členstva zomrelých členov v súlade so
zákonom a so stanovami. Žalovaný preto k 30.12.2015 schválil aktualizovaný zoznam členov, pričom

žalobca v 1., 3. a 7. rade nie sú členmi družstva. Žalovaný uznal, že žaloba žalobcov v 2., 4. a 5. rade
je dôvodná.

7. Súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním ustálil, že dňa 3.7.2018 sa konalo zasadnutie výročnej
členskej schôdze žalovaného, kde boli prijaté uznesenia, ktorých vyslovenia neplatnosti sa žalobcovia

domáhajú,čomedzistranamineboloanisporné.Ďalejnebolosporné,žežalobcav2.radenapredmetnú
členskú schôdzu nebol pozvaný. V priebehu sporu žalovaný uznal členstvo žalobcu v 2. rade, a to s
poukazom na spor vedený pod sp. zn. XX/XX/XXXX, v ktorom bolo súdmi konštatované, že žalobca v 2.
rade bol členom družstva. Taktiež nebolo sporné, že žalobcovia v 4., 5. a 6. rade boli členmi družstva a
že žalobkyni v 6. rade v priebehu sporu členstvo v družstve zaniklo na základe dohody o zániku členstva.

8. Z rozsudku pre uznanie Okresného súdu Rožňava z 3.10.2017, č.k. XXX/XX/XXXX - XXX vyplynulo,
že súd vyhovel žalobe žalobcov o určenie neplatnosti uznesení zo dňa 26.6.2015, prijatých na členskej
schôdzi žalovaného.9. Rozsudkom Okresného súdu Rožňava z 26.5.2021, č.k. XX/XX/XXXX - XXX v spojení s rozsudkom
Krajského súdu v Košiciach z 15.2.2022, sp.zn. XXX/XXX/XXXX a rozsudkom Najvyššieho súdu SR

z 22.3.2023 sp.zn. XXXXX/XX/XXXX bola vo vzťahu k žalobcovi v 2., 6. a 7. rade určená neplatnosť
uznesení náhradnej členskej schôdze zo dňa 17.2.2016. Vo vzťahu k ostatným žalobcom bola žaloba
zamietnutá, z dôvodu nedostatku aktívnej legitimácie, keďže nepreukázali svoje členstvo v družstve
žalovaného.

10. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 227 ods. 1 až 5, § 238 ods. 3, § 239 ods. 1 a 2, §
242 Obchodného zákonníka.

11. Uviedol súd prvej inštancie, že žalovaný uznal dôvodnosť žaloby žalobcu v 2., 4. a 5. rade, preto
dokazovanie ohľadne aktívnej legitimácie týchto žalobcov nevykonával a žalobe žalobcu v 2., 4. a 5.
rade vyhovel.

12. Sporným ostalo, či žalobcovia v 1., 3. a 7. rade sú členmi družstva a tým aj aktívne legitimovaní
na podanie žaloby.

13. Zvýraznil súd prvej inštancie, že podľa § 227 Obchodného zákonníka, členstvo v družstve môže

vzniknúť v súvislosti so vznikom družstva a počas trvania družstva prijatím za člena. Členstvo je
tiež možné nadobudnúť od predchodcu, alebo na základe iných skutočností vyplývajúcich zo zákona.
Podmienkou pre vznik členstva je podanie prihlášky zo strany uchádzača o členstvo a jej prijatie
predstavenstvom družstva (ak stanovy neurčujú, že prijímanie prihlášok je v právomoci členskej schôdze
- § 239 ods. 5 Obchodného zákonníka).

14. Poukázal súd prvej inštancie, že zákon súčasne stanovuje, že členstvo v družstve nemôže nikdy
vzniknúť skôr, než uchádzač zaplatí požadovaný vstupný vklad. Existenciu členstva v družstve nemožno
vyvodzovať iba zo skutočnosti, že určitá osoba sa zúčastňuje členských schôdzí, vykonáva hlasovacie
práva a samotné družstvo sa k nemu správa ako k členovi družstva (vedie ho v zozname členov a pozýva

ho na členské schôdze), a to bez súčasného preukázania prihlášky o členstvo, rozhodnutia o prijatí za
člena a zaplatenia členského vkladu.
15.Súdprvejinštancieuviedol,žedôkaznébremenočlenstvavdružstvezaťažuježalobcov.Žalobcoviav
1., 3. a 7. rade však ani neuviedli, kedy presne sa mali stať členmi družstva, nepredložili žiadosť o prijatie
za člena družstva, ani nepredložili rozhodnutie predstavenstva o prijatí za člena družstva. Rovnako

nepreukázali, že vložili základný členský vklad. Skutočnosť, že boli pozývaní na predchádzajúce členské
schôdze, nie je dôkazom o tom, že sú členmi družstva. Aj keby žalované družstvo viedlo nesprávnu
evidenciučlenovdružstva,jena„domnelýchčlenochdružstva“,abylistinami,ktorýmibymalidisponovať,
družstvu preukázali, že jeho členmi sú. Vychádzajúc z princípu negatívnej dôkaznej teórie, nebolo od
žalovaného spravodlivé žiadať, aby preukázal, že žalobcovia v 1., 3. a 7. rade sú členmi družstva.

16. Pokiaľ ide o spor vedený pod sp.zn. XXX/XX/XXXX, kde žalovaný netrval na námietke aktívnej
legitimácie žalobcu v 1. rade, súd prvej inštancie dôvodil, že aktívnu legitimáciu je povinný súd zisťovať
v každom spore.

17. Súd prvej inštancie žalobu žalobcu v 1., 3. a 7. rade zamietol, keďže títo neuniesli dôkazné bremeno
a nepreukázali ich členstvo v žalovanom družstve a tým aj ich aktívnu legitimáciu v spore.

18. Dôvodil súd prvej inštancie, že nevykonal žalobcami navrhované dokazovanie, keďže neboli
uplatnené včas a to s poukazom na ustanovenie § 153 C.s.p.

19. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie tak, že úspešným žalobcom v 2., 4. a 5. rade,
o ktorých nároku rozhodol vo výroku I. rozsudku, priznal podľa § 255 ods. 1 C.s.p. právo na náhradu
trov konania voči neúspešnému žalovanému (výrok IV.). Súd prvej inštancie úspešnému žalovanému,
keďže žaloba žalobcu v 1., 3. a 7. rade bola zamietnutá výrokom II. rozsudku, priznal podľa § 255 ods. 1

C.s.p. právo na náhradu trov konania voči neúspešnému žalobcovi v 1., 3. a 7. rade a tiež voči žalobkyni
v 6. rade, ktorá zavinila zastavenie konanie podľa § 257 ods. 1 C.s.p.20. Proti rozsudku súdu prvej inštancie, a to jeho výrokom II. a V. podali v zákonnej lehote žalobcovia
v 1., 3., 6. a 7. rade odvolanie, ktorým žiadali zrušiť výrok II. rozsudku súdu prvej inštancie, resp. zmeniť
výrok II. rozsudku súdu prvej inštancie, vo vzťahu k žalobe žalobcu v 1., 3. a 7. rade tak, že súd určí

neplatnosťprijatýchuznesenínanáhradnejvýročnejčlenskejschôdzižalovanéhodňa3.7.2018azmeniť
výrok V. rozsudku súdu prvej inštancie tak, že im súd prizná právo na náhradu trov konania v rozsahu
100 %, resp. vo vzťahu medzi žalovaným a žalobkyňou v 6. rade, žiadnej zo strán právo na náhradu
trov konania neprizná. Podané odvolanie odôvodnili poukazom na odvolacie dôvody podľa § 365 ods.
1 písm. b), e), f) a h) C.s.p.

21.Žalobkyňav6.radenamietala,žekspäťvzatiužalobydošlozdôvoduuzatvoreniadohodyoukončení
členstvaužalovaného,atoažvpriebehukonania.Keďženemohlazotrvaťnapodanejžalobe,nezavinila
zastavenie konania.

22. Žalobcovia v 1., 3. a 7. rade namietali, že súd prvej inštancie nevykonal nimi navrhnuté dokazovanie,

a to prezenčnými listinami z členských schôdzí žalovaného konaných dňa 25.4.2014, dňa 19.4.2007
a dňa 19.4.2007, z ktorých vyplýva, že žalovaný zapísal žalobcov v 1., 3. a 7. rade do prezenčnej listiny
ako členov družstva s právom účasti na členskej schôdzi. Ďalej jednotlivými pozvánkami na členské
schôdze adresované žalobcom.

23. Odvolatelia ďalej dôvodili, že sa stali členmi družstva na základe podanej prihlášky, jej prijatia,
vrátane splnenia vstupnej vkladovej povinnosti. V konaní na súde prvej inštancie preukázali jednotlivými
prezenčnými listinami z členských schôdzí, že boli členmi družstva. Navyše žalobca v 1. rade bol zvolený
do orgánu členskej schôdze z 6.6.2008 ako člen volebnej komisie. Poukázali na závery Krajského súdu
v Košiciach v konaní vedenom pod sp.zn. XXX/XXX/XXXX o existencii členstva v družstve žalobcu

v 2. rade, keď odvolaciemu súdu postačovalo bez ďalšieho to, že žalobca v 2. rade pôsobil ako
člen predstavenstva žalovaného. Ak by žalobca v 1. rade nebol členom družstva, nemohol by byť
zvolený do orgánu družstva, a to s poukazom na vyslovený právny názor Krajským súdom v Košiciach
v rozsudku z 15.2.2022, č.k. XXX/XXX/XXXX - XXX. Vo vzťahu k žalobcovi v 7. rade jeho členstvo
vyplýva zo zoznamu členov žalovaného k 30.12.2015. Tvrdili, že je nespravodlivé po tak dlhej dobe

požadovať, aby disponovali členskou prihláškou, rozhodnutím o prijatí a potvrdením o splnení vkladovej
povinnosti, ktoré podklady by mal mať práve žalovaný. Zastávali názor, že členovia, ktorí boli pozývaní
na členské schôdze už nemusia družstvu osobitne preukazovať, že sú členmi družstva. Ďalej poukázali,
že v konaní vedenom pod sp.zn. XXX/XX/XXXX, o určenie neplatnosti uznesení výročnej členskej
schôdze žalovaného zo dňa 26.6.2015 bol žalobca v 1. rade v spore úspešný. Z vykonaných listinných

dôkazov vyplýva, že žalovaný uznal členstvo odvolateľov aj konkludentne. Odvolatelia preto dôkazné
bremeno členstva v spore uniesli. Namietali, že v konaní na súde prvej inštancie navrhli dostatok
dôkazov, ktoré nepochybne preukazujú ich členstvo u žalovaného a teda aj ich aktívnu vecnú legitimáciu
v spore, no súd prvej inštancie tieto dôkazy nevykonal. Žalobcovia v 1., 3. a 7. rade navrhli vykonať
dokazovanie predložením zoznamu členov družstva nielen ku dňu konania napádanej členskej schôdze,

ale od svojho vzniku, vrátane listinných dôkazov preukazujúcich u jednotlivých členov (všetkých členov)
zaplatenie členského vkladu a rovnako zoznam vedený predchodcom, resp. predchodcami pred, ako
aj po transformácii v roku 1992. Ďalej odvolatelia dôvodili, že ak žalovaný tvrdí, že žalobca v 1. rade
nie je členom družstva (žalovaného) nebol dôvod uznať ním uplatnený nárok v konaní vedenom pod
sp.zn. XXX/XX/XXXX, ktoré rozhodnutie je pre žalovaného ďalej záväzné. Členstvo žalobcu v 1. rade

u žalovaného preukazuje aj list z 29.7.2015, ktorým žalovaný reaguje na námietky proti uzneseniam
členskej schôdze, ktoré vzniesol práve žalobca v 1. rade.

24. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu navrhol rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť.
Poukázal na závery vyslovené v rozsudku Najvyššieho súdu SR z 22.3.2023, sp.zn. 3Obdo/47/2022

medzi totožnými stranami, ktorými sa riadil aj súd prvej inštancie pri rozhodnutí v spore ohľadom
unesenia dôkazného bremena o existencii členstva v družstve žalobcu v konaní o neplatnosť uznesenia
členskej schôdze družstva. K odvolaniu žalobkyne v 6. rade uviedol, že o trovách konania rozhodol súd
prvejinštancievecnesprávne,keďžezavinilazastaveniekonania,čosaposudzujestriktnezprocesného
hľadiska, no nemá výhrady o trovách konania vo vzťahu k žalobkyni v 6. rade rozhodnúť tak, že žiadna

zo strán nemá nárok na náhradu trov konania.

25. Žalobcovia v 1., 3., 6. a 7. rade v replike zotrvali na svojej argumentácii z odvolania. Dôvodili,
že odvolací súd nie je viazaný rozsudkom Najvyššieho súdu SR z 22.3.2023, sp.zn. 3Obdo/47/2022.Poukázali na postoj žalovaného, ktorý sa často účelovo mení a prispôsobuje konaniu súdu, bez ohľadu
či súd koná zákonne, keďže žalovaný po právoplatnom a podľa žalobcov nesprávnom a nezákonnom
rozhodnutí súdu vo veci vedenej na Krajskom súde v Košiciach sp. zn. XXX/XXX/XXXX dokonca v

súčasnosti už sám uznáva členstvo žalobcu v 2. rade, ktoré dovtedy sám neuznával.

26. Žalovaný v duplike zotrval na svojej argumentácii uvádzanej v odvolacom konaní.

27. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal podané odvolanie žalobcu v 1. 3., 6. a 7.

rade, ktoré bolo podané v zákonnej lehote, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je
odvolanie prípustné, bez nariadenia pojednávania, pretože nejde o také odvolanie proti rozhodnutiu, na
prejednanie ktorého je potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie podľa § 385 ods. 1 C.s.p. Odvolanie
prejednal podľa § 379 - § 385 C.s.p. a dospel k záveru, že podané odvolanie žalobcu v 1., 3. a 7. rade
nie je dôvodné. Dôvodné je odvolanie žalobkyne v 6. rade.

28. Rozsudok odvolacieho súdu bol v zmysle § 378 ods. 1 a § 219 ods. 1 C.s.p. odvolacím súdom
verejne vyhlásený, čo bolo v zmysle § 219 ods. 3 C.s.p. oznámené na úradnej tabuli krajského súdu.

29. Žalovaný odvolanie voči výroku I., III. a IV. súdu prvej inštancie nepodal. Tieto nadobudli
právoplatnosť a preto ich vecná správnosť nepodlieha odvolaciemu prieskumu.

30. Odvolatelia namietali nesprávnosť napadnutého zamietajúceho rozhodnutia súdu prvej inštancie z
dôvodov uvedených v ust. § 365 ods. 1 písm. b), e), f) a h) C.s.p.

31. Odvolací súd neopakoval dokazovanie listinnými dôkazmi, ktoré vykonal súd prvej inštancie, keďže

obsah takýchto listín sa ich opätovným prečítaním v odvolacom konaní nemení.

32. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b) C.s.p. t.j., že súd nesprávnym procesným postupom
znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu
práva na spravodlivý proces je daný vtedy, ak súd porušil ktorékoľvek procesné právo strany sporu,

pričom musí ísť o také pochybenie vo vzťahu k celému konaniu, že z dôvodu takého pochybenia súdu sa
javí byť nespravodlivým celé konanie. Do obsahu práva na spravodlivý proces patrí aj právo na riadne
odôvodnenie súdneho rozhodnutia.

33. Neúplnosť zistenia skutkového stavu (§ 365 ods. 1 písm. e/ C.s.p.) je v sporovom konaní odvolacím

dôvodom len za predpokladu, že príčinou neúplných skutkových zistení bola okolnosť, že súd prvej
inštancie nevykonal stranou sporu navrhnutý dôkaz, spôsobilý preukázať právne významnú skutočnosť
(napr. preto, že ho nepovažoval za rozhodujúci pre vec), avšak iba samotná okolnosť, že nevykonal
navrhnuté dôkazy nemôže byť v sporovom konaní spôsobilým odvolacím dôvodom. Z povahy veci
vyplýva, že strana, ktorá v odvolaní uplatní tento odvolací dôvod, musí súčasne označiť dôkaz, ktorý -

hoci bol navrhovaný - nebol vykonaný a uviesť právne významné skutočnosti, ktoré, hoci boli tvrdené,
súd prvej inštancie nezisťoval, najmä preto, že ich nepovažoval za právne významné a ďalej, že vždy
musí ísť len o skutočnosti a dôkazy uplatnené už v konaní pred súdom.

34. Skutkovým zistením, ktoré nemá oporu vo vykonanom dokazovaní /§ 365 ods. 1 písm. f) C.s.p./ je

výsledok hodnotenia dôkazov súdom, ktorý nezodpovedá postupu vyplývajúcemu z ust. § 191 ods. 1
C.s.p., v zmysle ktorého dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky
dôkazy v ich vzájomnej súvislosti a pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.
Skutkové zistenie nemá oporu vo vykonanom dokazovaní vtedy, ak súd vezme do úvahy skutočnosti,
ktoré z vykonaných dôkazov nevyplynuli a v konaní ani inak nevyšli najavo, alebo vtedy, ak neprihliadne

na rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli preukázané vykonanými dôkazmi, alebo vyšli za konania najavo,
alebo vtedy, ak sa v ním vykonanom hodnotení dôkazov alebo poznatkov, ktoré vyšli v konaní najavo
vyskytne logický rozpor. Skutkové zistenie nemá v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní
vtedy, ak sa týka takých podstatných skutočností, ktoré boli významné z hľadiska hmotnoprávneho
posúdenia veci.

35. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h) C.s.p. je daný vtedy, ak rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo
skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkovýstav. Právne posúdenie veci je nesprávne, ak súd posúdil vec podľa normy, ktorá na daný skutkový stav
nedopadá alebo právnu normu síce určil správne avšak nesprávne ju interpretoval alebo ju na daný
skutkový stav nesprávne aplikoval.

36. Po preskúmaní obsahu spisu a odôvodnenia napadnutého rozsudku odvolací súd dospel k záveru,
že žalobcom v 1. 3. a 7. rade tvrdené odvolacie dôvody nie sú naplnené.

37. Z ustálenej súdnej praxe vyplýva, že súd nemusí dať vo svojom rozhodnutí odpoveď na všetky

sporné otázky, musí však zodpovedať všetky otázky podstatné pre rozhodnutie vo veci. Napadnutý
rozsudok spĺňa túto požiadavku, pretože súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozhodnutia
jasne, stručne a zrozumiteľne vysvetlil, z ktorých vykonaných dôkazov vychádzal, ako vykonané dôkazy
hodnotil, ktoré skutočnosti považoval za nesporné a aké úvahy ho viedli k rozhodnutiu vo veci. Súd
prvej inštancie sa teda v odôvodnení svojho rozhodnutia vyporiadal so všetkými pre správne rozhodnutie
dôležitými skutočnosťami i námietkami strán sporu.

38. Pokiaľ teda žalobca v 1. 3. a 7. rade v podanom odvolaní vznáša námietky vo vzťahu k odôvodneniu
rozhodnutia súdu prvej inštancie a namieta aj porušenie ich práva na spravodlivý proces spojené s
právom na riadne odôvodnenie rozhodnutia, odvolací súd zastáva názor, že v skutočnosti nimi vyjadruje
nesúhlas s výsledkom sporu a právnym posúdením veci súdom prvej inštancie. Námietky odvolateľov

sa tak týkajú skutkového a právneho posúdenia veci súdom. Skutočnosť, že žalobca v 1. 3. a 7. rade má
odlišný právny názor než súd prvej inštancie bez ďalšieho však nezakladá a nedokazuje vadu v zmysle
vyššie citovaného zákonného ustanovenia /§ 365 ods. 1 písm. b) C.s.p./.

39. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v rozsahu dostatočnom pre náležité zistenie

skutkového stavu, vykonané dôkazy vyhodnotil podľa § 191 a 192 C.s.p., z týchto dôkazov dospel k
správnym skutkovým zisteniam, na ktorých aj založil svoje rozhodnutie v napádanom výroku II. a V.
vo vzťahu k žalobcovi v 1., 3. a 7. rade, pričom rozsudok aj náležite odôvodnil a neboli zistené žiadne
porušenia procesných práv ani iná vada konania, ktoré by mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci. Odvolací súd sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia a konštatuje správnosť

dôvodov napadnutého rozhodnutia (§ 387 ods. 2 C.s.p.). Na zdôraznenie správnosti napadnutého
rozhodnutia dodáva nasledovné:

40. Predmetom odvolacieho konania je posúdenie správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorý
zamietol žalobu žalobcu v 1., 3. a 7. rade. Súd prvej inštancie založil svoje zamietajúce rozhodnutie

vo výroku II. na (i) subjektívnu rozšírenú záväznosť rozsudku na všetkých členov družstva a zároveň
na tom, že (ii) títo v spore neuniesli dôkazne bremeno o ich členstve v družstve žalovaného, keďže
podľa § 242 Obchodného zákonníka iba člen družstva sa môže na súde úspešne domáhať neplatnosti
uznesenia členskej schôdze.

41. Odvolací súd sa nestotožňuje s názorom súdu prvej inštancie, že z ustanovenia § 260 Obchodného
zákonníka vyplýva rozšírená záväznosť rozhodnutia súdu, vydaného v spore o určenie neplatnosti
uznesenia členskej schôdze družstva, keďže z predmetného ustanovenia (Použitie predpisov o
obchodných spoločnostiach) vyplýva len potreba podporne a primerane aplikovať na družstvo
ustanovenia prvej hlavy prvého dielu druhej časti Obchodného zákonníka, čo sú všeobecné ustanovenia

o obchodných spoločnostiach, čiže § 56 až § 75. Kým v prípade spoločnosti s ručením obmedzeným
takáto rozšírená záväznosť rozsudku vydaného v spore o určenie neplatnosti uznesenia valného
zhromaždenia explicitne vyplýva z ustanovenia § 131 ods. 5 Obchodného zákonníka („právoplatné
rozhodnutie súdu podľa odseku 1 je záväzné pre každého“) a v prípade akciovej spoločnosti z
ustanovenia § 183 Obchodného zákonníka („o vyhlásení rozhodnutia valného zhromaždenia za

neplatné platia obdobne ustanovenia § 131“), v prípade družstva § 242 Obchodného zákonníka
(upravujúci podmienky, za ktorých môže súd vysloviť neplatnosť uznesenia členskej schôdze družstva)
nepredstavuje ustanovenie, ktoré by bolo obdobou ustanovenia § 131 ods. 5 Obchodného zákonníka.
Zároveň ustanovenie § 131 ods. 5 nemožno na družstvo aplikovať ani s odkazom na ustanovenie § 260
Obchodného zákonníka (keďže nejde o ustanovenie prvej hlavy prvého dielu druhej časti Obchodného

zákonníka). Napokon v čase rozhodnutia súdu prvej inštancie nebol výrok I. o určení neplatnosti
uznesení členskej schôdze ani právoplatný.42. Odvolací súd sa však stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že žalobcovia v 1., 3. a 7. rade
v spore neuniesli dôkazne bremeno o ich členstve v družstve žalovaného.

43. Podľa § 242 Obchodného zákonníka, na návrh člena vysloví súd neplatnosť uznesenia členskej
schôdze, pokiaľ uznesenie je v rozpore s právnymi predpismi alebo stanovami družstva. Návrh súdu
môže člen podať, ak požiadal o zaprotokolovanie námietky na členskej schôdzi, ktorá uznesenie prijala,
alebo ak námietku oznámil predstavenstvu do jedného mesiaca od konania tejto schôdze. Návrh možno
na súd podať len do jedného mesiaca odo dňa, keď člen požiadal o zaprotokolovanie námietky, alebo

od oznámenia námietky predstavenstvu.

44. Ustanovenie § 242 Obchodného zákonníka viaže právo domáhať sa vyslovenia neplatnosti
uznesenia členskej schôdze iba na návrh člena, pokiaľ uznesenie je v rozpore s právnymi predpismi
alebo stanovami družstva.

45. Aby mohol súd rozhodnúť o takejto žalobe, musí byť preukázané, že sú splnené hmotnoprávne
predpoklady na konanie, a to, že žalobca je členom družstva a že v zákonom stanovenej lehote uplatnil
námietku buď zaprotokolovaním priamo na členskej schôdzi, ktorá uznesenie prijala, alebo oznámením
predstavenstvu do jedného mesiaca od konania tejto schôdze.

46. Dôkazné bremeno členstva v družstve tak zaťažuje v spore žalobcu.

47. Podľa § 227 Obchodného zákonníka, členmi družstva môžu byť fyzické i právnické osoby. Ak
podľa stanov je členstvo podmienené pracovným vzťahom k družstvu, môže sa členom stať fyzická
osoba, ktorá skončila povinnú školskú dochádzku a dosiahla 15 rokov svojho veku (ods. 1). Po splnení

podmienok vyplývajúcich zo zákona a stanov vzniká členstvo: a) pri založení družstva dňom vzniku
družstva, b) za trvania družstva prijatím za člena na základe písomnej členskej prihlášky, c) prevodom
členstva alebo d) iným spôsobom ustanoveným zákonom (ods. 2). Ak podľa stanov je podmienkou
členstva pracovný vzťah člena k družstvu a ak zo stanov nevyplýva niečo iné, vzniká členstvo dňom,
ktorý sa dojednal ako deň vzniku pracovného vzťahu, a zaniká dňom zániku pracovného vzťahu člena

k družstvu (ods. 3). Členstvo nevzniká pred zaplatením vstupného vkladu (ods. 4). Podrobnejšiu úpravu
členstva, jeho vzniku a zániku upravujú stanovy (ods. 5).

48.Zcitovanéhoustanovenia§227jezrejmé,žezazakladateľadružstvamožnopovažovaťosobu,ktorá
podala prihlášku do družstva, pričom aj vznik členstva za trvania družstva vzniká na základe písomnej

členskej prihlášky.

49. Súd prvej inštancie správne poukázal, že žalobcovia v 1., 3. a 7. rade ani neuviedli, kedy presne sa
mali stať členmi družstva, nepredložili žiadosť o prijatie za člena družstva, ani nepredložili rozhodnutie
predstavenstva o prijatí za člena družstva. Rovnako nepreukázali, že vložili základný členský vklad.

50. Odvolací súd v zhode so súdom prvej inštancie zastáva názor, že tieto dôkazy sú tak zásadné, že
by nimi mal disponovať každý člen družstva nielen počas trvania členstva, ale aj po zániku jeho členstva
v družstve.

51. Odvolací súd má za to, že povinnosť preukázať, že žalobcovia v 1., 3. a 7. rade sú členmi družstva
nemožno preniesť na žalovaného, ktorý navyše tvrdí, že žalobcovia členmi družstva nie sú.

52. Vzhľadom na ustálenú súdnu prax v otázke bremena tvrdenia a dôkazného bremena, bremeno
tvrdenia žalobcu v 1., 3. a 7. rade o tom, že je členom družstva a predloženie alebo označenie dôkazu

o tejto skutočnosti zaťažovalo žalobcu. Vychádzajúc z princípu negatívnej dôkaznej teórie, nebolo od
žalovaného spravodlivé žiadať, aby preukázal, že žalobca v 1., 3. a 7. rade je členom družstva ak tvrdil,
že žalobcovia v 1., 3. a 7. rade členmi družstva nie sú. V danom prípade bremeno tvrdenia a dôkazu o
tom, že žalobcovia v 1., 3. a 7. rade sú členmi družstva zaťažovalo žalobcov.

53. Odvolací súd preto dospel k záveru, že žalobcovia v 1., 3. a 7. rade neuniesli dôkazné bremeno v tu
prejednávanej veci, keď nepreukázali, že sú členmi družstva, ktorí majú právo podať návrh na vyslovenie
neplatnosti uznesenia členskej schôdze.54. Pokiaľ odvolatelia poukázali na konanie vedené na Okresnom súde Rožňava pod sp. zn. XXX/XX/
XXXX, v ktorom žalovaný netrval na skôr vznesenej námietke nedostatku aktívnej legitimácie žalobcu
v 1. rade a kde konanie je právoplatne skončené, odvolací súd konštatuje, že aktívnu legitimáciu

žalobcov musí súd zisťovať sám v každom konaní, nakoľko táto otázka v inom konaní nemusí
zodpovedať konaniu v tu prejednávanej veci.

55. Nakoľko žalobcovia v 1., 3. a 7. rade nepreukázali, že sú členmi družstva, neboli oprávnení napadnúť
uznesenia prijaté na náhradnej výročnej členskej schôdzi žalovaného družstva žalobou o určenie

neplatnosti uznesenia členskej schôdze podľa § 242 Obchodného zákonníka, ktoré právo patrí výlučne
členovi družstva.

56. Pokiaľ súd prvej inštancie vyhovel žalobe žalobcu v 2. rade, pričom odvolatelia namietali, že
súdu prvej inštancie postačovalo iba to, že žalobca v 2. rade pôsobil ako člen predstavenstva
žalovaného, odvolací súd zvýrazňuje, že žalovaný odvolanie vo vzťahu k žalobcovi v 2. rade nepodal,

preto predmetom prieskumu odvolacieho súdu nemohlo byť hodnotenie dokazovania súvisiaceho so
žalobcom v 2. rade.

57. Odvolací súd zároveň poukazuje na rozpornosť skutkových tvrdení odvolateľov, ktorí uvádzali
v priebehu konania na súde prvej inštancie, že žalobca v 1. rade bol členom pracovnej komisie členskej

schôdze, pričom v odvolaní uvádzali, že bol členom volebnej komisie členskej schôdze. V konaní pritom
nebolo preukázané, že vôbec išlo o členstvo v orgáne družstva podľa § 237 Obchodného zákonníka.

58. Podľa odvolacieho súdu je síce dôvodná námietka odvolateľov, že zo zoznamu členov družstva
ku dňu 30.12.2015 vyplýva, že žalobca v 7. rade je v ňom uvedený pod poradovým číslom 115,

no vychádzajúc z platnej právnej úpravy, ktorá stanovuje predpoklady a podmienky vzniku členstva
v družstve (§ 227 Obchodného zákonníka) existenciu členstva v družstve nemožno vyvodzovať iba zo
skutočnosti, že určitá osoba sa zúčastňuje členských schôdzí, vykonáva hlasovacie práva a samotné
družstvo sa k nemu správa ako k členovi družstva (vedie ho v zozname členov a pozýva ho na
členské schôdze), a to bez súčasného preukázania prihlášky o členstvo, rozhodnutia o prijatí za člena

a zaplatenia členského vkladu (viď. rozsudok Najvyššieho súdu SR z 22.3.2023 sp.zn. 3Obdo/47/2022).

59. Pokiaľ odvolatelia namietali, že súd prvej inštancie neúplne zistil skutkový stav a to s poukazom
na niektoré rozporné tvrdenia strán, odvolací súd udáva, že rozdiel medzi sporovým a mimosporovým
konaním spočíva v tom, že zatiaľ čo v mimosporovom konaní je zistenie všetkých podstatných

skutočností povinnosťou súdu, a to dokonca bez ohľadu na (ne)aktivitu účastníkov konania (vyšetrovací
princíp) a rozhodnutie vo veci samej možno vydať až vtedy, keď budú všetky relevantné skutočnosti
zistené (princíp materiálnej pravdy), v klasickom spore (s výnimkou sporov s ochranou slabšej strany) je
uvedenie a preukázanie relevantných skutočností povinnosťou a zodpovednosťou sporových strán za
minimálnej procesnej aktivity súdu a vec je „zrelá“ na meritórne rozhodnutie nie až vtedy, keď boli všetky

relevantné skutočnosti preukázané, ale už v momente, keď niektorá zo sporových strán prestala (resp.
premeškala príležitosť) „posúvať“ spor k ďalším skutkovým zisteniam.

60. Samotné predstavy odvolateľov, že nimi zvolené a označené dôkazné prostriedky sú spôsobilé
preukázať, že žalobcovia v 1., 3. a 7. rade sú členmi družstva žalovaného nemožno zamieňať

s povinnosťou konajúceho súdu vykonávať tieto dôkazy, keďže súd nevykoná navrhnuté dôkazy, pokiaľ
dospeje k záveru, že dôkaz neoverí tvrdenú skutočnosť, čiže vo väzbe na toto tvrdenie nedisponuje
vypovedacou hodnotou.

61. Súd prvej inštancie nevykonanie ďalšieho dokazovania riadne a logicky odôvodnil na pojednávaní

dňa 13.9.2023 s odkazom na ustanovenie § 153 C.s.p. a ich nadbytočnosťou, keďže navrhované
dôkazy neoveria, ani nevyvrátia tvrdenú skutočnosť, čiže vo väzbe na tvrdenia odvolateľov nedisponujú
vypovedacou hodnotou.

62. Odvolací súd sa stotožňuje so závermi súdu prvej inštancie, že žalobcami navrhnuté dokazovanie

bolo neúčelné a teda nadbytočné. Zároveň žalobcom označené dôkazy navrhnuté až na samotnom
pojednávaní dňa 13.9.2023 neboli uplatnené včas, v súlade s princípom sudcovskej koncentrácie
konania podľa § 153 C.s.p.63. Žalobcom nič nebránilo podať tieto návrhy na vykonanie dokazovania už skôr a to s poukazom
na povinnosť strany konať starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania. Nešlo pritom o
reakciu na skutočnosti, o ktorých nevedel, ani ich nemohol predvídať, resp. ktoré vyšli najavo až po tom,

ako mal žalobca povinnosť označiť a predložiť skutočnosti a dôkazy.

64. Účelom sudcovskej koncentrácie konania je zabezpečiť rýchlosť a hospodárnosť súdneho konania
a zamedziť tak špekulatívnemu postupu strán (napr. v podobe oneskorene predkladaných vyjadrení
obsahujúcich nové skutkové tvrdenia alebo nových návrhov na vykonanie dokazovania, ktoré bolo

možné predložiť v skoršom štádiu konania) smerujúcemu k zbytočnému predlžovaniu konania (a k
vzniku prieťahov v konaní) a zabezpečiť tak, aby poskytnutie súdnej ochrany bolo rýchle a účinné. Táto
skutočnosť je o to výraznejšia s poukazom na článok 11 ods. 3 základných princípov C.s.p., podľa
ktorého kto sa v styku so súdom alebo verejne prihlási k určitej profesijnej odbornosti, považuje sa za
schopného konať s náležitou znalosťou veci spojenou s touto odbornosťou. Teda žalobcovia v spore
zastúpeníadvokátombymalichápaťvýznamadôsledkysudcovskejkoncentráciekonania,amalibymať

dostatočné vedomosti na to, aby posúdili, že sudcovská koncentrácia konania môže mať za následok
stratu sporu.

65. Odvolací súd sa stotožňuje aj so závermi súdu prvej inštancie, že odvolateľmi navrhnuté
dokazovanie bolo neúčelné a teda nadbytočné, keďže odvolateľmi navrhnuté dokazovanie nebolo

spôsobilé (prezenčné listiny z jednotlivých členských schôdzí žalovaného, zoznamy členov družstva
nielen ku dňu konania napádanej členskej schôdze, ale od svojho vzniku, vrátane listinných dôkazov
preukazujúcich u jednotlivých členov /všetkých členov/ zaplatenie členského vkladu a rovnako zoznam
vedený predchodcom, resp. predchodcami pred ako aj po transformácii v roku 1992) preukázať
existenciu členstva žalobcu v 1., 3. a 7. rade u žalovaného a to aj s poukazom na závery uvedené

v rozsudku Najvyššieho súdu SR z 22.3.2023 sp.zn. 3Obdo/47/2022 v obdobnej veci, s ktorými sa
odvolací súd stotožňuje a na ktoré odkazuje. Zároveň by dokazovanie ohľadom existencie členstva iných
subjektov ako odvolateľov presahovalo rámec tohto konania.

66. Odvolací súd preto podľa § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom

výroku II. o zamietnutí žaloby žalobcu v 1., 3. a 7. rade ako vecne správny. Taktiež potvrdil výrok V.
rozsudku súdu prvej inštancie o trovách konania medzi žalobcom v 1., 3. a 7. rade ako vecne správny,
ktorým žalovanému ako úspešnej strane sporu priznal nárok na plnú náhradu trov konania, ktoré je
povinný uhradiť neúspešný žalobca v 1., 3. a 7. rade.

67. Odvolanie žalobkyne v 6. rade však bolo dôvodné proti výroku V. rozsudku súdu prvej inštancie,
ktorým žalovanému priznal nárok na plnú náhradu trov konania voči žalobkyni v 6. rade.

68. Podľa § 256 ods. 1 C.s.p., ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.

69. Súd prvej inštancie dospel k nesprávnemu záveru o výlučnom zavinení zastavenia konania zo strany
žalobkynev6.rade,keďžemedzižalobkyňouv6.radeažalovanýmdošlovpriebehusporukuzatvoreniu
dohody o zániku jej členstva v družstve žalovaného, teda späťvzatie žaloby žalobkyne v 6. rade bola
iba reakcia na túto skutočnosť (dohodu), ktorá bola dôsledkom spoločného a zhodného konania strán

sporu. Preto neboli splnené podmienky pre potvrdenie napadnutého výroku V. o trovách konania medzi
žalobkyňou v 6. rade a žalovaným, ale neboli splnené podmienky ani pre jeho zrušenie, preto odvolací
súd podľa § 388 C.s.p. rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku V. o trovách konania medzi
žalobkyňouv6.radeažalovanýmzmeniltak,žestranámsporuprávonanáhradutrovkonanianepriznal.

70. O trovách tohto odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s
ustanovením § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p. tak, že žalovanému, ktorý bol v tomto odvolacom konaní
úspešný (výrok I.) priznal plnú náhradu trov odvolacieho konania, ktoré je povinný nahradiť neúspešný
žalobca v 1., 3. a 7. rade a zároveň žalobkyni v 6. rade, ktorá bola úspešná v odvolacom konaní (výrok

II.) priznal plnú náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému.

71. O výške trov tohto odvolacieho konania podľa § 262 ods. 2 C.s.p. rozhodne súd prvej inštancie
samostatným uznesením.72. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná
veta C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa v ustanovení
§ 419 C.s.p.

Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia odvolacieho súdu, na
súde ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie môže podať strana sporu v ktorej neprospech bolo toto
rozhodnutie vydané, dovolanie môže podať aj intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval,
tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C.s.p.). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota
plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy podľa § 427 ods. 1

C.s.p.

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, okrem prípadov uvedených v § 429 ods.
2 C.s.p., ak má sám, alebo jeho zamestnanec alebo člen vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom podľa § 429 ods. 1 C.s.p.

V dovolaní podľa § 428 C.s.p. sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).