Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 31. január 2025

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 1Pc/44/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5624204249
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Podhorcová
ECLI: ECLI:SK:OSLM:2025:5624204249.1

Uznesenie

Okresný súd Liptovský Mikuláš v právnej veci navrhovateľky: A. B., C. D., nar. XX. XX. XXXX, trvale
bytom A. XXX/X, E. F., t. č. G. XXX, XXXX G. H. H., C., občianka SR, proti manželovi: I. B., nar. XX. XX.
XXXX, trvale bytom J. XX, G. – J., K. L. I. XX/X, XXXX F., C., občan ČR, v konaní o rozvod manželstva,
takto

r o z h o d o l :

I. Okresný súd Liptovský Mikuláš vyhlasuje, že n e m á p r á v o m o c vo veci konať.

II. Súd konanie z a s t a v u j e .

III. Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov konania.

IV. Navrhovateľke sa po právoplatnosti tohto uznesenia vracia prostredníctvom prevádzkovateľa

systémuSlovenskápošta,a.s.,sosídlomPartizánskacesta9,97599BanskáBystrica,IČO:36631124,
súdny poplatok z návrhu na rozvod manželstva vo výške 100 eur.

o d ô v o d n e n i e :

1. Dňa 6. 11. 2024 doručila navrhovateľka A. B. na Okresný súd Liptovský Mikuláš návrh na
rozvod manželstva. Z obsahu návrhu mal súd preukázané, že navrhovateľka je štátnou občiankou
Slovenskej republiky a manžel je občanom Českej republiky. Ako posledné spoločné bydlisko manželov

navrhovateľka v návrhu označila F., C.. Uviedla, že manžel v súčasnosti býva v F. na adrese I. XX/X,
F., a ona na adrese G. XXX, G. H. H., C..

2. Prílohu návrhu tvorí sobášny list manželov, z ktorého je zrejmé, že uzavreli manželstvo 19. 9. 2015
pred Matričným úradom v E. M.. Manželstvo je zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu E. M.
vo zväzku I, ročník 2015, na strane 111, pod poradovým číslom 4. Navrhovateľka predložila potvrdenia

z centrálneho registra obyvateľov v C. zo dňa 10. 10. 2024, z ktorého vyplýva, že obidvaja manželia
majú odo dňa 15. 5. 2015 evidovaný pobyt na adrese I. XX/X, XXXX F..

3. Podľa čl. 7 ods. 2 druhej vety Ústavy Slovenskej republiky právne záväzné akty Európskych
spoločenstiev a Európskej únie majú prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky

4. Podľa § 2 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku v znení neskorších predpisov
(ďalej len ,,CMP“) na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku,
ak tento zákon neustanovuje inak. Na účely tohto zákona sa pojmy žaloba, strana a spor vykladajú ako
návrh na začatie konania, účastník konania (ďalej len „účastník“) a konanie podľa tohto zákona, ak z
povahy veci nevyplýva inak.5. Podľa § 161 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku v znení neskorších
predpisov (ďalej len „CSP“), ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada
na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné podmienky“).

6. Podľa § 161 ods. 2 CSP, ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd
konanie zastaví.

7. Jednou z procesných podmienok konania je právomoc súdov Slovenskej republiky vec prejednať a

rozhodnúť. Splnenie procesnej podmienky právomoci skúma súd z úradnej povinnosti v každom štádiu
konania a na každom stupni. Nedostatok právomoci predstavuje neodstrániteľnú vadu konania, ktorá
zásadne vedie k zastaveniu konania. V prípade výskytu cudzieho prvku v konaní sa právomoc súdov
Slovenskej republiky ako členského štátu Európskej únie spravuje predovšetkým úniovým právom.

8. V prejednávanej veci je predmetom konania rozvod manželstva. S ohľadom na uvedené súd

postupoval podľa Nariadenia Rady (EÚ) č. 2019/1111 o právomoci a uznávaní a výkone rozhodnutí v
manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností a o medzinárodných únosoch detí
(prepracované znenie, ktorým sa zrušuje Nariadenie Rady č. 2201/2003, ďalej len „Nariadenie“).

9. Podľa článku 3 písm. a) bod i) Nariadenia vo veciach rozvodu, rozluky alebo anulovania manželstva

majú právomoc súdy členského štátu, na ktorého území majú manželia obvyklý pobyt.

10. Podľa článku 18 Nariadenia, ak sa začalo konanie na súde členského štátu vo veci, v ktorej podľa
tohto nariadenia nemá právomoc konať vo veci samej a ktorá patrí podľa tohto nariadenia do právomoci
súdu iného členského štátu, súd aj bez návrhu vyhlási, že nemá právomoc.

11. Na základe čl. 3 písm. a) bod i) Nariadenia má právomoc vo veciach rozvodu súd toho členského
štátu, na ktorého území majú manželia obvyklý pobyt. Obvyklý pobyt možno definovať ako miesto
faktického zdržiavania sa fyzickej osoby, ktoré musí trvať určitý čas, aby nadobudlo predpoklad
obvyklosti. Je to zároveň miesto, na ktoré má fyzická osoba osobné, kultúrne, sociálne a ekonomické

väzby, čím sa toto miesto stane centrom jej života.

12. Je nesporné, že manželia od mája 2015 spoločne bývali na adrese I. XX/X, XXXX F., C.. Zo
skutkových tvrdení v návrhu má súd zistené, že aktuálne žije každý v inom meste v C., navrhovateľka
v meste G. H. H. a manžel v meste F., kde, podľa vyjadrení navrhovateľky, každý z nich žije svoj

vlastný život. Na základe uvedeného možno konštatovať, že obvyklý pobyt oboch manželov, ich faktické
bydlisko, sa toho času nachádza v C.. Právomoc konať vo veci rozvodu ich manželstva má tak súd v C..
Je preto v záujme manželov, aby v danom prípade rozhodol súd s právomocou určenou vo veciach
rozvodu na základe zvoleného kritéria obvyklého pobytu manželov, ktorý je vo vzťahu k manželom
spravodlivý a poskytuje manželom najväčší predpoklad ochrany ich práv.

13. Podľa § 9 CSP, ak spor alebo vec nepatrí do právomoci súdu Slovenskej republiky, súd konanie
bezodkladne zastaví.

14. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia súd v súlade s čl. 18

Nariadenia vyhlásil, že nemá právomoc konať vo veci rozvodu manželov, pretože manželia nemajú na
území Slovenskej republiky obvyklý pobyt (výrok I.). Keďže nedostatok právomoci je neodstrániteľnou
prekážkou konania, súd konanie zastavil v zmysle § 9 a § 161 ods. 2 CSP (výrok II.).

15. Podľa § 52 CMP žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon

neustanovuje inak.

16. Podľa § 57 CMP o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd
len na návrh.

17. Podľa § 58 ods. 1 CMP o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.18. O trovách konania účastníkov konania súd rozhodol tak, že žiadnemu z účastníkov konania nepriznal
nárok na náhradu trov konania, pričom náhradu trov konania v súlade s § 57 CMP si žiaden z nich
neuplatnil (výrok III.).

19. Podľa položky 7 písm. a) Sadzobníka súdnych poplatkov, ktorý tvorí prílohu zákona č. 71/1992Zb. o
súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon
o súdnych poplatkoch“), výška súdneho poplatku z návrhu na začatie konania o rozvod manželstva je
100 eur.

20. Podľa § 11 ods. 3 zákona o súdnych poplatkoch, poplatok splatný podaním žaloby, návrhu na začatie
konania, odvolania, žaloby na obnovu konania alebo dovolania sa vráti, ak sa konanie zastavilo, ak sa
žaloba, návrh na začatie konania, odvolanie, žaloba na obnovu konania alebo dovolanie odmietlo alebo
vzalo späť pred prvým pojednávaním bez ohľadu na to, či bol vydaný platobný rozkaz; to neplatí, ak bolo
dovolanie odmietnuté z dôvodu, že smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné.

Ak sa návrh na začatie konania o rozvod manželstva vzal späť po prvom pojednávaní na príslušnej
inštancii súdov, vráti sa polovica všetkých zaplatených poplatkov. V konaní pred správnym súdom sa
poplatok vráti, ak sa konanie zastavilo, ak sa správna žaloba, kasačná sťažnosť alebo žaloba na obnovu
konania odmietla alebo vzala späť pred prejednaním veci.

21. Podľa § 11 ods. 4 zákona o súdnych poplatkoch okrem poplatku v konaní o rozvod manželstva a
poplatku, ktorý sa vracia podľa odseku 1, sa poplatok alebo jeho časť (preplatok) vracia krátený o 1
%,najmenej však 10 eur. Ak sa návrh vzal späť pred zaplatením poplatku, poplatok sa nevyrubuje.

22. Keďže došlo k zastaveniu konania pred prvým pojednávaním, súd rozhodol o vrátení súdneho

poplatku navrhovateľke a uložil prevádzkovateľovi systému povinnosť vrátiť jej v zmysle § 11 ods. 4
zákona o súdnych poplatkoch poplatok vo výške 100 eur (výrok IV).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu, vo výroku I., II. a III., možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa
doručenia na Okresnom súde Liptovský Mikuláš (písomne v štyroch vyhotoveniach). Odvolanie môže

podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 355 ods. 2, § 357 ods. 1 písm. a/ a m/,
§ 359, § 362 ods. 1 CSP).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods.
1 CSP)

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).

Proti tomuto uzneseniu, vo výroku IV., odvolanie nie je prípustné (§ 355 ods. 2, § 357 CSP).