Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 27. marec 2025

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 12CoP/29/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6624204233
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 03. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Silvia Tisová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2025:6624204233.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Silvie Tisovej a
členov senátu JUDr. Táne Rapčanovej a Mgr. Petra Straku,
v právnej veci navrhovateľky - manželky: A. B. C. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale pobytom E. F. G. H. XXXX/
XX, I., štátna občianka Slovenskej republiky,
právne zastúpená: Advocatur Gémeš, Filipová & Partner AG, so sídlom Städtle 17, 9490 Vaduz,

Lichtenštajnské kniežatstvo, právna forma: akciová spoločnosť, číslo zápisu: FL-0002.539-075-9,
zahraničná osoba konajúca na území SR organizačnou zložkou BOOM & SMART Slovakia, so sídlom
Mostová 185/2, 811 02 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 53 096 428, a
manžela: J. F. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale pobytom K. XX, XXX XX L., adresa na doručovanie: M. XXX/
X, XXX XX N. X - O. H., P. N., štátny občan Českej republiky,
o rozvod manželstva a o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode k maloletým

deťom: G. C., nar. XX.XX.XXXX a C. C., nar. XX.XX.XXXX,
zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Lučenec,
v štádiu konania o nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie otca proti uzneseniu Okresného
súdu Lučenec č. k. 5P/168/2024 - 161 zo dňa 02.12.2024, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie súdu prvej inštancie z r u š u j ea vec mu v r a c i ana ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením Okresný súd Lučenec (ďalej aj „súd prvej inštancie“ alebo „prvostupňový
súd“) nariadil neodkladné opatrenie, ktorým dočasne upravil styk otca s maloletou (mal.) C. a mal. G.
na každý prvý víkend v mesiaci v sobotu v čase od 12. do 18. hod. a v nedeľu v čase od 9. do 14. hod.,
a to za prítomnosti matky na adrese I. - Q., N. XX. Zároveň uviedol, že neodkladné opatrenie platí na
čas do nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
Vo svojom rozhodnutí poukázal na ust. § 324 ods. 1, § 325 ods. 1, § 329 ods. 1 veta prvá a ods. 2, §

331 ods. 1 a 2 a § 336 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“),
§ 2 ods. 1 a § 367 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“)
a bod 30. Nariadenia Rady EÚ 2019/1111 z 25.06.2019 o právomoci a uznávaní a výkone rozhodnutí
v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností a o medzinárodných únosoch detí
(ďalej len „Nariadenie Brusel II ter“).
Súd prvej inštancie dôvodil tým, že uznesením č. k. 5P/159/2024-27 zo dňa 23.08.2024 nariadil

neodkladné opatrenie, ktorým dočasne zveril mal. deti do osobnej starostlivosti matky a otcovi určil
výživné vo výške 30 % zo sumy životného minima pre neplnoleté nezaopatrené dieťa podľa osobitného
predpisu, a to do právoplatného skončenia konania vo veci úpravy rodičovských práv a povinností k mal.
deťom.
Uviedol, že vyhovel návrhu matky o dočasnej úprave styku otca s deťmi z dôvodu nie práve dobrej
komunikácie medzi rodičmi, ako aj nemožnosti navrhovateľky sa s otcom dohodnúť na úprave styku.

Poukázal na to, že otec síce dňa 10.06.2024 v komunikácii s matkou prostredníctvom sociálnych sietí
deklaroval, že bude rešpektovať všetko, keď toto zavinil a rád by sa dohodol, kedy bude môcť detividieť, napriek tomu podnikal právne kroky svedčiace o opaku. Mal za to, že matka je na základe vyššie
uvedeného vystavená právnej neistote, preto jej návrhu o úpravu styku otca s mal. deťmi v mieste jej
bydliska a v jej prítomnosti vyhovel, keďže podľa názoru súdu prvej inštancie je to v záujme mal. detí.

Súd prvej inštancie poukázal aj na správu kolízneho opatrovníka z prešetrenia pomerov dňa 20.11.2024,
podľa výsledkov ktorého sa matka s maloletými zdržiava v rodinnom dome vo vlastníctve jej rodičov v I.,
kde má vytvorené vhodné podmienky pre starostlivosť o deti, nie je zamestnaná a súčasne si vybavuje
poberanie rodičovského príspevku na Slovensku, keď rodičovský príspevok v Českej republike (ďalej
len „ČR“) poberala naposledy v septembri XXXX.

2. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie otec namietajúc najmä
nedostatok právomoci súdu prvej inštancie konať vo veci, ako aj, že na základe predložených listín
aplikoval nesprávne právne normy a dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, v nadväznosti na čo
rozhodnutie aj nesprávne právne posúdil, čím naplnil odvolacie dôvody vymedzené ust. § 365 ods. 1
písm. a/, f/ a h/ CSP.

Poukázal na čl. 15 Nariadenia Brusel II ter, podľa ktorého súd štátu, v ktorom sa dieťa nachádza,
je oprávnený vydať predbežné opatrenie, len ak súdom štátu, ktorý je príslušný rozhodnúť vo veci
samej, neboli prijaté zodpovedajúce opatrenia. Keďže už 27.11.2024 Obvodní soud pro Prahu 3 ako súd
príslušný vec prejednať a vydať rozhodnutie vo veci samej vydal pod č. k. 60P/103/2024-257 predbežné
opatrenie o úprave stretávania otca s mal. deťmi, podľa názoru otca nebola teda žiadna naliehavá

potreba styk otca s deťmi upraviť a rodičia nemohli byť v neistote ohľadne toho, kde, kedy, v akej podobe
a v akom rozsahu má styk otca s deťmi prebiehať. Tvrdil, že práve naopak, o tomto bolo rozhodnuté
príslušným súdom podľa Nariadenia Brusel II ter už aj predchádzajúcim predbežným opatrením zo dňa
30.09.2024, ktorý bol zrušený len pre formálne pochybenie súdu. Tvrdil, že v uvedenom uznesení OS
pre Prahu 3 sa tento už vysporiadal so všetkými tvrdeniami účastníkmi, ako aj predloženými dôkazmi

a učinil v tomto smere aj závery, podľa ktorých tvrdenia matky sú rozporné, nemožno uzavrieť, že by
došlokdohoderodičovozmenebydliskamaloletýchnaSlovensko,niejemožnéponechaťrozhodovanie
ostykudruhéhorodičasmaloletýminavôlimatkyaposlednýmbydliskommaloletých,oktorompanovala
medzi rodičmi zhoda, je adresa K. XXXX/XX, L. X.
Podotkol, že k záveru, podľa ktorého obvyklým pobytom maloletých je ČR a matka v období 6 mesiacov

predchádzajúcich podaniu návrhu na úpravu pomerov k mal. deťom nemala na území Slovenskej
republiky (ďalej len „SR“) obvyklý pobyt, dospel aj súd prvej inštancie v rozhodnutí č. k. 5P/168/2024 -
170, keď konanie zastavil. Mal za to, že pomery medzi rodičmi a deťmi boli ku dňu vydania napadnutého
uznesenia upravené príslušným súdom, a tak neboli splnené podmienky podľa Nariadenia Brusel II ter
pre rozhodnutie súdu, ktorý nemá právomoc rozhodnúť meritórne, len z dôvodu, že sa deti na území

tohto štátu aktuálne nachádzajú.
Namietal tiež záver súdu prvej inštancie, podľa ktorého otec na matku nevhodne psychicky pôsobí
a táto je vystavená právnej neistote, a preto úprava styku s maloletými výhradne za prítomnosti matky
nie je v ich záujme, nakoľko nie je zrejmé, na základe akých skutkových zistení k tomuto záveru
dospel. Taktiež namietal, že styk otca s deťmi má prebiehať na adrese nehnuteľnosti vo vlastníctve

matkinho otca výhradne za jej prítomnosti, a teda v prostredí, ktoré z povahy veci nemôže byť prostredím
neutrálnym, pričom prítomnosť matky rozsah starostlivosti otca limituje. Poukázal na to, že súčasne je
vylúčený kontakt maloletých so starými rodičmi zo strany otca. Podľa názoru otca súd prvej inštancie
nijak neodôvodnil, prečo styk s maloletými takýmto spôsobom limitoval a obmedzil, aj keď sú matka a
otec rovnocennými rodičmi, najmä ak zo strany príslušných orgánov starostlivosti o deti bolo overené,

že podmienky pre starostlivosť sú u oboch rodičov splnené. Považoval súdom upravený styk za
nedostačujúci s ohľadom na vek detí bez možnosti budovať a rozvíjať vzťah s otcom, a to najmä u mal.
G. vo veku XX J.. Namietal tiež, že súd prvej inštancie sa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia
ani náznakom nevysporiadal s argumentáciou otca, ani s dôkazmi predloženými z jeho strany, napriek
tomu, že z dovtedy uskutočnených podaní otca a dôkazov ním predložených bolo zrejmé, že sa sám

domáha úpravy styku v omnoho širšom rozsahu. Súčasne sa vyjadril k podaniu matky zo dňa 05.12.2024
vo veci sp. zn. 5P/159/2024 popierajúc, že by sa nepodieľal na starostlivosti o deti a rodinu nijakým
spôsobom nezabezpečoval ani finančne, poukazujúc na dovolenku v zime 2003/2024 v L. L. C. a na
investičné sporenie, na ktoré prispieva každý mesiac sumou 2.000 Kč s tým, že hradil aj náklady na
škôlku.Záveromzdôraznil,žeobvyklýmpobytommaloletýchjeadresaL.,K.XXXX/XX,spresťahovaním

detí otec súhlas nevyhlásil, obvyklý pobyt matky a posledné miesto obvyklého pobytu manželov bolo
v Českej republike, pričom právomoc konať a rozhodnúť vo veci prislúcha Obvodnému soudu pre Prahu
3. Navrhol rozhodnutie zrušiť.3. Matka prostredníctvom svojej právnej zástupkyne vyjadrila s tvrdeniami otca nesúhlas, majúc za to,
že obvyklým pobytom matky detí je minimálne od konca roka 2023 I. na Slovensku s tým, že v ČR
nemala trvalý pobyt a C. má trvalý pobyt v I. od 12.08.2020 a G. od 06.06.2024. Podľa matky sám otec

matku odhlásil z hradenia záloh za platby spojené s užívaním bytu na K. XX R. L. dňa 27.06.2024,
čím potvrdil súhlas s tým, že matka s deťmi už v L. bývať nebude. Poukázala v tejto súvislosti na SMS
správu z 10.06.2024 a 27.06.2024, ako aj svoje predchádzajúce písomné podanie vo veci. Tvrdila,
že otec finančne uhrádzal iba náklady spojené s bývaním počas doby ich spolužitia; následne už
byt užíval sám. Čo sa týka platieb za predškolské zariadenie u mal. C., tvrdila, že tieto platby boli

hradené z ich spoločného účtu. Podľa matky dochádzka v predškolskom zariadení v L. svedčí o tom,
že bola zazmluvnená iba za účelom občasných návštev maloletej v L. a nešlo o klasické predprimárne
vzdelávanie v takom rozsahu ako maloletá navštevuje v I. a na ktoré otec udelil súhlas. Vo vzťahu
k súhlasu otca s presťahovaním poukázala aj na ďalšiu komunikáciu medzi rodičmi.
Podľa matky otec začal prejavovať nesúhlas s presťahovaním až od augusta 2024, keď matka odmietla
styk otca s deťmi v byte jeho milenky v N. namiesto bytu jeho rodičov ako to bolo dohodnuté; odvtedy

otec koná v úmysle spôsobovať jej problémy, napriek tomu, že sám zavinil rozpad rodiny, dlhodobo na
matku nechal celkovú starostlivosť o deti a neprispieval jej ani finančne. Tvrdila, že otec iba poukazuje
na svoje rodičovské práva, ale povinnosti si vôbec neplní. Podľa nej zdravotný stav maloletej sa po
posledných návštevách otca zhoršil, trpí separačnou úzkosťou a vyžaduje si odborný prístup, pričom
otec opakovane na dieťa vyvíjal nátlak, aby odišlo s ním do L. bez matky. V ďalšom poukázala na

nutnosť absolvovania rehabilitácií u mal. G., ktorý má problém so sedením a udržaním hlavičky a musí
sa vyhýbať dlhým cestám.
Uviedla, že sa dlhodobo snaží nájsť zhodu k čo najoptimálnejšej úprave styku otca s deťmi.

4. Kolízny opatrovník sa k odvolaniu ani k vyjadreniu nevyjadril.

5. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec v rozsahu mu danom ust. § 65 a § 66 CMP a bez
nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie
v zmysle ust. § 389 ods. 1 písm. a) CSP zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

6. Ako vyplynulo z obsahu spisu, na Okresnom súde Lučenec je vedené konanie o rozvod manželstva
manželov A. B. C. D. a J. F. C.. V priebehu konania dňa 26.11.2024 manželka - matka doručila súdu
prvej inštancie návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým žiadala upraviť styk manžel a - otca
s mal. deťmi na každý prvý víkend v mesiaci v sobotu v čase od 12. hod. do 18. hod. a v nedeľu v čase
od 9. hod. do 14. hod. s tým, že styk bude prebiehať za prítomnosti matky na adrese I. - Q., N. XX, a to

až do nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

7. Vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností odvolací súd prihliadajúc v prvom rade na nesprávny
procesný postup zo strany súdu prvej inštancie, napadnuté uznesenie tak, ako je uvedené vo výroku
tohto rozhodnutia, zrušil a vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie.

8. Povinnosťou súdu, ktorý vedie konanie o rozvod manželstva, je zároveň aj rozhodnúť o pomeroch
mal. detí rozvádzajúcich sa rodičov, pričom vychádza z ust. § 24 Zákona o rodine. V súlade s § 24 ods.
1 Zákona o rodine v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov mal. dieťaťa, súd upraví výkon
ich rodičovských práv a povinností k mal. dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu ho zverí do

osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič,
ktorému nebolo mal. dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu alebo schváli
dohodu rodičov o výške výživného.
Z tejto právnej úpravy teda vyplýva, že súd, ktorý rozhoduje o rozvode manželstva rodičov, musí v tom
istom rozhodnutí upraviť aj pomery mal. detí na čas po rozvode. Táto právna úprava je aj v súlade

s Dohovorom o právach dieťaťa. Spojené konanie nastupuje automaticky vždy, ak majú manželia,
ktorých manželstvo má byť rozvedené, spoločné mal. deti. Je potrebné si ale uvedomiť, že úprava
pomerov mal. detí rozvádzajúcich sa rodičov, ktorá je predmetom konania, sa vždy týka len obdobia
po rozvode manželstva. Rozvodový súd zásadne nerozhoduje o pomeroch mal. detí rodičov, ktorých
manželstvo sa rozpadlo, na dobu pred rozvodom a nie je oprávnený v tejto veci nariadiť ani neodkladné

opatrenie. Ak je potrebné upraviť dočasne pomery na dobu pred rozvodom manželstva rodičov, musí
sa tak stať v konaní vo veciach starostlivosti súdu o maloleté deti, ktoré vedie poručenský súd k tomu
príslušný podľa ust. § 112 a nasl. CMP (na konanie o rozvod je príslušný súd podľa ust. § 92 CMP a nie
vždy ide o rovnaký súd).9. Zákon o rodine v ust. § 36 umožňuje rodičom, ktorí spolu nežijú, sa návrhom vo veci samej domáhať
úpravy výkonu ich rodičovských práv a povinností do rozvodu súdnou cestou, ak sa nedohodnú,

a v takýchto konaniach môžu navrhovať aj nariadenie neodkladného opatrenia za podmienky, že
osvedčia neodkladnú potrebu úpravy vzájomných vzťahov. Pokiaľ teda matka podala návrh na
nariadenie neodkladného opatrenia, súd prvej inštancie nemohol v konaní o rozvod manželstva nariadiť
neodkladné opatrenie, ale mal takýto návrh vylúčiť na samostatné konanie. Vzhľadom k tomu odvolací
súd jeho rozhodnutie podľa § 389 ods. 1 písm. a) CSP zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

10. V ďalšom konaní bude teda povinnosťou súdu prvej inštancie vylúčiť návrh matky na nariadenie
neodkladného opatrenia na samostatné (osobitné) konanie a až potom bude môcť o návrhu rozhodnúť.
Predtým sa však vysporiada s otázkou svojej právomoci konať vo veci úpravy rodičovských práv
a povinností k mal. deťom v zmysle Nariadenia Brusel II ter, a to aj v kontexte námietok manžela - otca,
ktoré tento vznášal v celom priebehu konania, i vyjadrení manželky - matky.

11. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3 (za) : 0 (proti).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii.
Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v
rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).