Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 27. marec 2025

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 19CoPs/6/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7623205725
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 03. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Tobiašová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2025:7623205725.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Tobiašovej a členiek

senátu JUDr. Antónie Kandravej a JUDr. Elišky Har Tzvi v právnej veci osoby, o ktorej spôsobilosti
sa koná: A. W., K.. XX.XX.XXXX, W. XXX, právne zastúpenej JUDr. Jánom Slovinským, advokátom,
Štefánikovo nám. 13, Spišská Nová Ves, v konaní zastúpenej procesným opatrovníkom R. W., na návrh
navrhovateľa X. W., K.. XX.XX.XXXX, W. XXX, právne zastúpeného JUDr. Ivetou Pálfy Fabianovou,
advokátkou, Zimná 60, Spišská Nová Ves, v konaní o obmedzenie spôsobilosti fyzickej osoby na
právne úkony a ustanovenie opatrníka, o odvolaní osoby, o ktorej spôsobilosti sa koná, proti rozsudku
Okresného súdu Spišská Nová Ves č.k. 4Ps/42/2023-188 zo dňa 18.07.2024 takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje rozsudok.

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

I. Predmet konania

1. Návrhom doručeným na súd prvej inštancie dňa 20.11.2023 navrhovateľ žiadal, aby súd obmedzil A.
W. v spôsobilosti na právne úkony, a to z dôvodu, že jeho matka trpí duševnou poruchou, ktorá nie je
len prechodná. Jedná sa o trvalý stav, ktorý jej bráni chápať následky jej konania. Zároveň navrhol, aby

osobe, o ktorej spôsobilosti na právne úkony sa koná, jej bol ustanovený za opatrovníka, navrhovateľ.

II. Obsah napadnutého rozhodnutia

2. Okresný súd Spišská Nová Ves ako súd prvej inštancie (ďalej aj ako „súd“ alebo „súd prvej inštancie“)
napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že:

„I. Obmedzuje sa A. W., K.. XX.XX.XXXX v spôsobilosti na právne úkony a to tak, že táto nie je spôsobilá:

? nakladať s hnuteľným a nehnuteľným majetkom, vrátane uskutočňovania jednostranných právnych
úkonov alebo uzatvárania akýchkoľvek dvojstranných alebo viacstranných odplatných či bezodplatných
právnych úkonov, predmetom ktorých je disponovanie s majetkovými hodnotami, prípadne akýmkoľvek
iným spôsobom disponovať so svojím majetkom,

? preberať na seba ručiteľské záväzky alebo akékoľvek iné zabezpečovacie záväzky,

? preberať mzdu alebo iný obdobný príjem, dôchodok, nemocenské dávky, dávky v nezamestnanosti,
štátne sociálne dávky a iné dávky sociálnej podpory alebo iné príjmy,? rozhodovať o poskytovaní zdravotnej alebo sociálnej starostlivosti jej osobe,

? rozhodovať o svojej hospitalizácii v psychiatrickom zariadení alebo v zariadení sociálnej, zdravotnej
a ústavnej starostlivosti,

? dávať informovaný súhlas o poskytovaní zdravotnej starostlivosti v zmysle § 6 zákona NR SR č.
576/2004 Z.z. o zdravotnej starostlivosti,

? rozhodovať o mieste svojho pobytu, rozhodovať o svojom trvalom a prechodnom pobyte,

? konať pred štátnymi orgánmi, orgánmi verejnej správy, súdmi, finančnými inštitúciami, bankovými
inštitúciami a inštitúciami poskytujúcimi služby, preberať poštové zásielky.

II. Ustanovuje sa A. W., K.. XX.XX.XXXX za opatrovníka X. W., K.. XX.XX.XXXX, ktorý je oprávnený
a povinný v rozsahu obmedzenia opatrovankyňu zastupovať, spravovať jej majetok a dbať pri tom na
pokyny súdu a je povinný najmenej dvakrát ročne k 30.06. a k 31.12. podávať správu o opatrovankyni
a o nakladaní s jej majetkom.

III. Slovenská republika nemá právo na náhradu trov štátu spočívajúcich v trovách znaleckého
dokazovania.

IV. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.“

3. Súd právne odôvodnil svoje rozhodnutie poukazom na ust. § 10 ods. 2, § 27 ods. 2 zákona č. 40/1964
Z.z. Občianskeho zákonníka, § 231 písm. a), § 248 ods. 2, § 251 ods. 1, 2, § 52 zákona č. 161/2015
Z.z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“).

4. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že A. W. trpí duševnou poruchou,

ktorá nie je len prechodná, tak ako to predpokladá ust. § 10 Občianskeho zákonníka, keďže jej bolo
diagnostikovanéduševnéochorenie.Ideotrvalýstav,ktorýjejbránichápaťnásledkysvojhokonania,boli
splnené hmotnoprávne podmienky pre rozhodnutie súdu o obmedzenie jej spôsobilosti na právne úkony.
Súd v súlade s § 248 CMP vymedzil vo výroku rozsah, v akom spôsobilosť menovanej na právne úkony
obmedzil, a to tak, aby boli zabezpečené jej potreby a záujmy a tiež ochrana pred jej zneužitím tretími

osobami. Zároveň jej ustanovil za opatrovníka navrhovateľa, jej syna, ktorý prejavil záujem o výkon
uvedenej funkcie a vzhľadom na to, že sa jedná o blízku osobu - syna, ktorému záleží na jeho matke,
javí sa ako osoba, ktorá túto funkciu bude vykonávať v jej prospech a súčasne mu uložil oprávnenie a
povinnosti počas zastupovania menovanej.

5. O trovách konania pozostávajúcich z trov znaleckého dokazovania rozhodol súd v zmysle § 251 ods.
1 CMP tak, že nepriznal štátu náhradu trov konania. Zároveň v zmysle § 52 CMP vyslovil, že žiaden z
účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

III. Obsah odvolania posudzovanej osoby a vyjadrení účastníkov konania

6. Proti rozsudku podala odvolanie osoba, o ktorej spôsobilosti na právne úkony sa koná. Namietala,
že súd prvej inštancie neodstránil rozpory v stanovených diagnózach osobe, o ktorej spôsobilosti sa
jedná, kým Q.. J. počas vyšetrení diagnostikoval posudzovanej schizofrénne ochorenie v involúcii,
znalec Q.. Y.I.S. diagnostikoval duševnú poruchu v pravom slova zmysle - psychózu s trvalým

charakterom a demenciou ľahkého stupňa s trvalým charakterom. Ani výsluchom znalca na pojednávaní
nedošlo k stanoveniu jednoznačnej diagnózy, pre ktorú by mala byť osoba, o ktorej spôsobilosti sa
jedná, obmedzená na spôsobilosti. Osoba, o ktorej spôsobilosti sa koná, počas konania poukazovala
na povinnosť súdu skúmať vzájomné vzťahy či prípadnú kolíziu záujmov, ako i vzťahy v rámci
príbuzenského pomeru. Taktiež v odôvodnení rozhodnutia nie je uvedené, či navrhovateľ spĺňa

osobnostné predpoklady opatrovníka. Súd prvej inštancie nevykonal dokazovanie v tomto smere.
Opatrovankyňa má za to, že rozhodnutie nie je riadne odôvodnené, čo je v rozpore s poukazom na
ustanovenú judikatúru ESĽP. Osoba, o ktorej spôsobilosti sa koná, namieta, že rozhodnutie súdu je
arbitrárne, selektívne, kedy sa súd bez objektívnych príčin prikláňa výlučne k tvrdeniam navrhovateľaa bez všetkého ignoruje jej tvrdenia. Súd bez všetkého odignoroval svedeckú výpoveď X. Š., ktorého
výsluch navrhla osoba, o ktorej spôsobilosti sa koná. Uvedeným konaním súdu bol naplnený aj ďalší
odvolací dôkaz - nedostatočné zistenie skutkového stavu a následne nesprávne právne posúdenie.

Osoba, o ktorej spôsobilosti sa koná, poukázala na rozsudok ÚS ČR sp.zn. 30Cdo/979/2013 zo
dňa 16.05.2013, z ktorého vyplýva, že súd je povinný zistiť úplné a spoľahlivé zistenia o osobných
pomeroch obmedzovaného, ako sa prejavuje v sociálnom kontakte s členmi spoločnosti, ako sa stará
o svoje potreby a potreby svojej rodiny, ako hospodári s finančnými prostriedkami, ako sa prejavuje na
pracovisku. Znalecký posudok je v tomto konaní síce závažným dôkazom, ale nesmie byť iba jediným a

nemôže nahradzovať nedostatok skutkových zistení. Toto konanie môže mať nezvratný dosah na práva
osoby,oktorejspôsobilostisakoná.Vtomtokonanínedošlokriadnemuzisteniuskutkovéhostavu,došlo
k obchádzaniu ustálenej praxe a súd žiadnym spôsobom neodôvodnil, prečo sa odklonil od ustáleného
právneho názoru, v zmysle ktorého je potrebné skúmať osobnostné predpoklady opatrovníka, ich
vzájomné vzťahy a možný konflikt záujmov či správanie osoby, o ktorej spôsobilosti sa koná. Takéto
konanie súdu porušuje všetky práva osoby, o ktorej spôsobilosti sa jedná, najmä právo na spravodlivé

súdnekonanie.Nazákladetýchtoskutočnostíosoba,oktorejspôsobilostisakoná,navrhla,abyodvolací
súd vyhovel jej odvolaniu v plnom rozsahu, odvolaním napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

7. K odvolaniu osoby, o ktorej spôsobilosti na právne úkony sa koná, zaslal písomné vyjadrenie

navrhovateľ. Má za to, že súd prvej inštancie náležite vo veci vykonal dokazovanie, dôkazy vyhodnotil a
vo veci správne rozhodol. Poukázal, že je jediným synom osoby, ktorej spôsobilosť na právne úkony má
byť obmedzená, býva v rovnakom dome ako táto osoba, ktorá je jeho matkou, neexistuje žiadna kolízia
záujmov medzi nimi, aby jej nemohol byť opatrovníkom. Navrhovateľ uviedol, že nemá žiadne dlhy,
ani jeho rodina. S manželkou spolu pracujú, deti už majú svoj život, sú zabezpečené, nie sú odkázaní

na peniaze jeho matky, čo sa snaží doslova vnútiť súdu prvej inštancie. Jeho matka je psychiatrický
pacient od 80-tych rokov 20. storočia, kedy on bol ešte dieťa a jej zdravotný stav sa stále zhoršuje;
svoju matku má rád, vie o tom, ako sa správa, z akých nezmyselných vecí jeho rodinu obviňuje, pričom
to spôsobuje jej choroba. Práve preto, že ju má rád, podal tento návrh. Jeho úmyslom nie je zbaviť
matku majetku, umiestniť ju do domova dôchodcov, či jej nejako ublížiť, ale poukazuje na to, že matka

neberie lieky, nelieči sa podľa odporúčaní lekára; nikto nevie, kde míňa peniaze, opakovane bezdôvodne
volá políciu. Aj znalec v znaleckom posudku, aj vo svojej výpovedi, jednoznačne potvrdil, že existujú
dôvody, pre ktoré je potrebné jeho návrhu vyhovieť. To, že matka chce, aby jej vrátil dom, teda rodinný
dom, o ktorý sa stará navrhovateľ, zveľaďuje ho, býva v ňom aj matka, nie je jej nápad. Jeho matka
trpí vážnou psychickou chorobou a je ľahko ovplyvniteľná rôznymi ľuďmi, ktorí môžu jej stav zneužiť a

zjavne ho aj zneužívajú. Súd prvej inštancie náležite zistil aj to, že po každej stránke je spôsobilý, aby bol
opatrovníkomsvojejmatky,zisťovaljehozdravotnýstav,rodinnépomery,osobnostnépomery,majetkové
pomery. Na kladené otázky odpovedal, ako by zareagoval v konkrétnych situáciách, ktoré môžu nastať.
Poukázal, že dňa 19.08.2024 bola opätovne jeho matka hospitalizovaná na V. R. B. J., v súčasnosti je
stále hospitalizovaná. Od 17.08.2024 sa správa nepríčetne, mala výbuchy kriku, vrieskala, že jej hádžu

do bytu delobuchy, petardy, že je tam hluk ako na Donbase, kričala, že jej ubližujú. Matka prestala brať
tabletky dlhodobo, a preto musela byť hospitalizovaná. Tým, že bolo podané toto účelové odvolanie,
on nemohol zasiahnuť, zavolať lekára, aby jej lieky podal, lebo o svojej liečbe matka stále rozhoduje
sama, čo je pre ňu ohrozujúce. Navrhovateľ poukázal, že súd prvej inštancie nevychádzal iba z jedného
dôkazu, a to znaleckého posudku. V konaní boli predložené lekárske správy z psychiatrie, bol vypočutý

znalec, účastníci konania, a súd si zjavne aj z prejavov matky urobil reálny obraz o jej zdravotnom stave.
Matka dostala priestor, aby predkladala návrhy na dokazovania, vyjadrila sa ku každej jednej listine či k
samotnému znaleckému posudku. Matka nepreukázala, že by bol medzi nimi konflikt záujmov v takom
rozsahu, že by nemohol byť jej opatrovníkom. Nepreukázala, že sa k nej nevhodne správa on sám alebo
niekto z jeho rodiny. Vzhľadom na tieto skutočnosti navrhol, aby odvolací súd odvolanie zamietol ako

neopodstatnené a rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil v celom rozsahu. Tiež aby rozhodol, že žiaden
z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

8. K vyjadreniu navrhovateľa zaslala vyjadrenie osoba, o ktorej spôsobilosti sa koná, prostredníctvom
svojho právneho zástupcu (posudzovaná). Namietala, že sám navrhovateľ predložil v konaní lekárske

správy od Q.. J., z ktorých vyplýva, že pravidelne absolvuje vyšetrenia u psychiatra Q.. J.. Ďalej
navrhovateľ kontaktoval právneho zástupcu v rovnaký deň, ako sa matka zmienila pred svojim
ošetrujúcim psychiatrom, že má v pláne žiadať vrátenie daru. Z výsluchu X. Š. vyplynulo, že o
opatrovanca sa stará cudzia osoba, nie sám navrhovateľ, a to práve X. Š., ktorý je zaťom osoby, o ktorejspôsobilostisakoná,ktorýjejpomáhasnákupmiatentopotvrdil,žeposudzovanáchodínapsychiatrické
kontroly, dávkuje si lieky, aj ich užíva. Posudzovaná predložila prepúšťaciu správu z K. U. J., kde bola
hospitalizovaná v dňoch 19.08.-09.09.2024, z ktorej vyplýva, že na RZP na H. oddelenie v J. bola

privezená pre tlakovú propulziu (tlak 235/145), a nie z dôvodu, že sa mala správať nepríčetne, že mala
výbuchy kriku o hádzaní delobuchov, petárd do bytu. Záchranka neprišla pre posudzovanú z dôvodu
zlého psychického stavu, ale z dôvodu zlého zdravotného stavu, čo preukazuje prepúšťacia správa. Je
toprávenavrhovateľ,ktorýneustálekričípoposudzovanej,žemápočkaťnarozhodnutiesúdu,žejustrčí
do ústavu. Do nemocnice prišiel po posudzovanú jej zať X. Š., a nie syn - navrhovateľ. Z toho vyplýva,

že navrhovateľ nie je schopný ani počas hospitalizácie posudzovanej zaujímať sa o jej zdravotný stav a
zabezpečiť jej odvoz domov. Vo vzťahu k námietkam voči znaleckému posudku posudzovaná záverom
podotkla, že aj posledná hospitalizácia na psychiatrickom oddelení bola pre diagnózu organická porucha
sbludmi(podobnáschizofrénii),niezdôvodudemencie.Nazákladetýchtoskutočnostímáposudzovaná
za to, že odvolanie je dôvodné a žiada, aby odvolací súd zvážil všetky skutočnosti ňou uvádzané a
nesústredil sa výlučne na skutočnosť, že ona je psychiatrickým pacientom.

9. Posudzovaná zaslala súdu prvej inštancie písomné vyjadrenie o doplnení novej skutočnosti
preukazujúcej konflikt záujmov, a to, že podala žalobu o určenie vlastníckeho práva, ktorej predmetom
je určenie vlastníctva k darovanej nehnuteľnosti. Táto skutočnosť, vrátenie daru, je od počiatku spornou
skutočnosťou medzi účastníkmi konania a posudzovaná má za to, že toto je ďalším konfliktom záujmov

medzi posudzovanou a navrhovateľom. Toto konanie je vedené na Okresnom súde Spišská Nová Ves
pod sp.zn. 9C/74/2024 a žaloba bola podaná dňa 08.10.2024.

10. K doplneniu skutočnosti k odvolaniu osoby, o ktorej spôsobilosť na právne úkony sa koná, zaslal
vyjadrenie navrhovateľ. Zdôraznil, že medzi ním a matkou naozaj neexistuje žiadna kolízia záujmov.

Poukázal, že má svoj príjem, ktorý je stabilný, nemá dlhy, a tým, že ide o jeho mamu, vie sa o ňu najlepšie
postarať. So zhoršujúcim zdravotným stavom mamy zápasí on a jeho rodina od roku XXXX, teda od
otcovej smrti. Ak by boli pravdou nezmysly uvedené vo vyjadrení a v žalobe o vrátenie daru, tak by ju už
boldávnodaldodomovasociálnychslužieb,čiriešiljejpobytmimonehnuteľnosti.Tietovyjadreniasúiba
výplodmi fantázie buď matky alebo jej právneho zástupcu, sú bez akejkoľvek opory v dôkazoch. On sám

bol za lekárom Q.. J. a rozprával mu, čo mama vykrikuje, ako sa správa, a že je potrebné jej pomôcť. Táto
správa bola priložená k znaleckému posudku. Z výsluchu X. Š. vyplynulo iba to, že svedok bol v chaose,
nevedel odpovedať na základné otázky. Z jeho výpovede vyplynulo, že býva ďaleko a nedokáže sa o
opatrovankyňu riadne postarať. Nijakým spôsobom nebolo preukázané, že by jej on ako zať pomáhal
zabezpečovať nákupy. Matka vo svojom vyjadrení zjavne opomenula závery znaleckého dokazovania

vyplývajúce zo znaleckého posudku a z výsluchu znalca Q.. Y. Y.I.S.. Na poslednom pojednávaní bola
matka pokojná a potom koncom júla 2024 začala cez deň z okna kričať na celú ulicu, vrieskala, že jej
ubližuje on a jeho rodina. Suseda, ktorá sa jeho matky bojí tak, že ho prosila, aby neuvádzal jej meno,
to počula, okamžite volala jeho manželke, nech sa zamkne, lebo jeho matka na celú ulicu kričí, že ju
zapichne a vydedukovala, že to ide zapichnúť jeho manželku. Od 17.08.2023 matka tri dni vrieskala na

celú ulicu, že jej ubližujú, že nemôže s nimi bývať v dome, lebo jej búchajú, vchádzajú jej do televízora.
Zákazníci sa báli ísť do obchodu jeho manželky, chodili naokolo. Susedia sa boja prechádzať okolo
ich domu, lebo matka kričí a boja sa, že ich napadne. Nie je pravdou, že matka bola hospitalizovaná
v J. kvôli vysokému tlaku, ale z dôvodu, že sa správala tak, že sa s ňou nedalo vydržať, a že bolo
potrebnériešiťjejpsychickýstavodborne.Prepúšťaciaspráva,oktorúsaopieramatka,niejezinterného

oddelenia, ale z psychiatrie zo dňa 09.09.2024 a nadväzuje na správu od Q.. J. zo dňa 19.08.2024,
ktorý prosí o hospitalizáciu jeho matky na psychiatrickom oddelení. Už pri prijatí na oddelenie uvádzala
nezmysly, čo je uvedené v prepúšťacej správe zo dňa 09.09.2024. Matka uviedla, že navrhovateľ búcha,
preto má vysoký tlak, že do toho je zapojená aj vnučka, preto volala policajtov a policajt si vždy s ním
podáva ruku a záchranári jej povedali, že podaním ruky s policajtom sa navzájom uzdravujú. Toto hádam

nemôže tvrdiť človek, ktorý má problém iba s vysokým tlakom. Tieto zjavné nezmysly svedčia o jej
zlom psychickom stave, pričom tieto veci boli vo vyjadreniach zasielaných právnym zástupcom matky
vynechané. Navrhovateľ nevedel, že matku budú prepúšťať z nemocnice, určite by pre ňu prišiel on.
Uvedomuje si, že je chorá, potrebuje pomoc. Jej zať, pán Š., má úver, nevlastní nehnuteľnosť, nemá
žiadny majetok, doslova sa prisal na jeho matku a zneužíva jej zdravotný stav. Navrhovateľ zdôraznil,

že jeho matka trpí závažnou duševnou poruchou od jeho detstva, a tá sa zhoršuje. To, že bola podaná
žaloba na Okresný súd Spišská Nová Ves dňa 08.10.2024 o vrátenie daru, neznamená, že možno
hovoriť o konflikte záujmov. Tento návrh bol podaný dňa 08.10.2024 účelovo. Veci uvedené v tejto žalobe
sú iba subjektívnym názorom matky. Navrhovateľ opätovne poukázal na obsah prepúšťacej správy zodňa 09.09.2024, z ktorej vyplýva, že u jeho matky ide o osobnosť so známkami organickej deteriorácie,
čo znamená, že ide o úbytok rozumových schopností, straty intelektových schopností, zhoršovanie
psychických funkcií mozgu v dôsledku poškodenia mozgu alebo nervového systému - demencia, ide o

procesy, ktoré ovplyvňujú pamäť, myšlienkové pochody, správanie a schopnosť vykonávať každodenné
činnosti a osobnosť so známkami psychotickej dezintegrácie, to znamená, že ide o poruchu osobnosti
a vyskytuje sa pri ťažkých formách schizofrénie. Ide o to, že osobnosť jedinca sa rozpadne, rozloží a
dochádza k rozpoltenosti. V tejto prepúšťacej správe je okrem iného uvedené, že v myslení matky sú
chronifikované paranoidné obsahy centrované na syna a jeho rodinu. Matke bolo navrhnuté doliečenie

na V. J.A. Y., čo odmietla. Uvádzala, že je to on a jeho rodina, čo na ňu volali políciu. To, že jeho
matka je vážne psychicky chorá, potvrdzujú lekári z odboru psychiatrie a samotný znalecký posudok
vypracovaný v tomto konaní. Jeho matka tvrdí, že jej chodia do televízora, že jej dávajú na koberec
pokrájanú mŕtvu myš, že jej púšťajú popod vaňu plyn, že jej púšťajú do spálne slzotvorný plyn. Tvrdí,
že pri nej vybuchujú petardy, ktoré hádžu oni, kopú jej do postele. Majú zariadenie, ktoré vyzerá ako
mobil. Idú do S. a z S. toto zariadenie aktivizujú, aby búchalo, stoja jej nad hlavou, keď spí, kopú jej do

dverí, a to nielen navrhovateľ, ale aj jeho manželka a ich dcéry. Navrhovateľ má za to, že o duševnom
zdraví jeho matky si po týchto výrokoch urobí obraz každý sám, zjavne okrem jej právneho zástupcu,
ktorý toto asi považuje za prejavy choroby človeka, ktorý sa lieči iba na vysoký krvný tlak. Navrhovateľ
poukázal, že z jeho príjmu od roku 2023 matke posiela rodičovský dôchodok, ktorý ona poberá, a zjavne
si to ani len neuvedomuje. Navrhovateľ chce, aby jeho mama mala dôstojnú starobu, ale je veľmi chorá

a nedokáže fungovať v bežnom živote. Rozdáva peniaze a on nemá prehľad o tom, kto každý sa na
nej doslova priživuje, lebo ona nehospodárne nakladá s peniazmi, ktoré by mohla použiť pre seba. S
Q.. J. komunikuje, chodí za ním po rady, keď nevie matku zvládnuť. Opätovne zdôraznil, že za lekárom
chodí pravidelne on, lebo matka lekára nenavštevuje, neberie lieky, údajne konzultuje svoj zdravotný
stav len cez telefón. V poslednej dobe matka začala vykrikovať, že sa obesí, že vyhodí dom do povetria,

že sa zabije, dokonca dňa 13.05.2024 našiel v pivnici odskrutkované skrutky na plynovom potrubí. Je
vylúčené, aby sa tieto skrutky povolili samy. Cítil plyn v dome, zišiel do pivnice a toto vyššie uvedené
zistil. Uzatvoril všetko tak, aby sa predišlo škodám, ale on aj s jeho rodinou sa boja o život a zdravie.
Matka v izbe zapaľuje sviečky, zamyká sa v izbe a nevie s tým nič urobiť. Zrejme je nevyhnutné odpojiť
plyn a ponechať iba elektrinu, ale toto zatiaľ v súčasnosti nemôže navrhovateľ riešiť. Vzhľadom na vyššie

uvedené navrhovateľ žiada, aby odvolací súd odvolanie odmietol ako nedôvodné a potvrdil rozhodnutie
súdu prvej inštancie v celom rozsahu ako vecne správne.

IV. Hodnotenie odvolacieho súdu

11. Krajský súd v Prešove (ďalej aj ako „odvolací súd“) v rámci kompetencií vyplývajúcich z ust. § 2
ods. 1 CMP, v spojení s ust. § 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej aj ako
„CSP“) preskúmal napadnutý rozsudok podľa zásad uvedených v § 62 a nasl. CMP, bez nariadenia
pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario, keď deň vyhlásenia rozsudku bol zverejnený
minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli súdu a v elektronickej podobe na webovej stránke súdu v ten

istý deň, ako sa vyvesil na úradnej tabuli a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je vecne
správny, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie v zmysle § 387 ods. 1 CSP.

12. Podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo
výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého

rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplní na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

13. Odvolací súd v zmysle § 379 a § 380 CSP je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania sa plne
stotožnil s rozhodnutím súdu prvej inštancie, pretože bola jeho argumentácia vecne správna, objektívna,

presvedčivá. Má za to, že všetky dôvody, ktoré uvádza v odvolaní odvolateľka, vyriešil už súd prvej
inštancievnapadnutomrozsudku,pričomrozhodnutiaprvoinštančnéhoaodvolaciehosúduniejemožné
posudzovať izolovane, pretože tvoria jeden celok.

14.Odvolacísúdpreberásúdomprvejinštanciezistenýskutočnýstavveci.Odvolacísúdnenašieldôvod,

pre ktorý by sa mal od záverov súdu odchýliť. Napadnutý rozsudok považuje odvolací súd za vecne
správny, jeho správnosť argumentuje nasledovne.15. Podľa § 10 ods. 1 a 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „Občiansky
zákonník“), ak fyzická osoba pre duševnú poruchu, ktorá nie je len prechodná, nie je vôbec schopná
robiť právne úkony, súd ju pozbaví spôsobilosti na právne úkony. Ak fyzická osoba pre duševnú poruchu,

ktorá nie je len prechodná, alebo pre nadmerné požívanie alkoholických nápojov alebo omamných
prostriedkovčijedovjeschopnýrobiťlenniektoréprávneúkony,súdobmedzíjehospôsobilosťnaprávne
úkony a rozsah obmedzenia určí v rozhodnutí.

16. Podľa § 10 ods. 3 Občianskeho zákonníka, súd pozbavenie alebo obmedzenie spôsobilosti zmení

alebo zruší, ak sa zmenia alebo ak odpadnú dôvody, ktoré k nim viedli.

17. Podľa § 27 ods. 2 a 3 Občianskeho zákonníka, zákonným zástupcom fyzickej osoby, ktorú súd
rozhodnutím pozbavil spôsobilosti na právne úkony alebo ktorej spôsobilosť na právne úkony súd
rozhodnutím obmedzil, je súdom ustanovený opatrovník. Ak sa za opatrovníka nemôže ustanoviť
príbuzný fyzickej osoby ani iná osoba, ktorá spĺňa podmienky pre ustanovenie za opatrovníka, ustanoví

súd za opatrovníka orgán miestnej správy, prípadne jeho zariadenie, ak je oprávnené vystupovať svojím
menom (§ 18 ods. 1).

18. Odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie v prejednávanej veci postupoval tak, aby neboli
porušené práva osoby, o ktorej obmedzení spôsobilosti na právne úkony sa koná, ktoré garantuje

Dohovor o právach osôb so zdravotným postihnutím.

19. Podľa čl. 12 ods. 1 Dohovoru o právach osôb so zdravotným postihnutím, zmluvné strany opätovne
potvrdzujú, že osoby so zdravotným postihnutím majú kdekoľvek právo na uznanie svojej osoby ako
subjektu práva.

20. Podľa čl. 12 ods. 2 Dohovoru o právach osôb so zdravotným postihnutím, zmluvné strany uznávajú,
že osoby so zdravotným postihnutím majú spôsobilosť na právne úkony vo všetkých oblastiach života
na rovnakom základe s ostatnými.

21. Podľa čl. 12 ods. 3 Dohovoru o právach osôb so zdravotným postihnutím, zmluvné strany prijmú
príslušné opatrenia, ktoré majú umožniť osobám so zdravotným postihnutím prístup k pomoci, ktorú
môžu potrebovať pri uplatňovaní svojej spôsobilosti na právne úkony.

22. Podľa čl. 12 ods. 4 Dohovoru o právach osôb so zdravotným postihnutím, zmluvné strany

zabezpečia, aby všetky opatrenia týkajúce sa uplatňovania spôsobilosti na právne úkony poskytovali
primerané a účinné záruky s cieľom zabrániť zneužitiu v súlade s medzinárodným právom v oblasti
ľudských práv. Tieto záruky zabezpečia, aby opatrenia týkajúce sa uplatňovania spôsobilosti na
právne úkony rešpektovali práva, vôľu a preferencie danej osoby, aby zabraňovali konfliktu záujmov a
nenáležitému ovplyvňovaniu, aby boli primerané a prispôsobené situácii danej osoby, aby sa uplatňovali

čo najkratšie a aby podliehali pravidelnej kontrole zo strany príslušného, nezávislého a nestranného
orgánu alebo súdu. Tieto záruky musia byť primerané tomu, do akej miery uvedené opatrenia ovplyvňujú
práva a záujmy danej osoby.

23. Podľa čl. 12 ods. 5 Dohovoru o právach osôb so zdravotným postihnutím, v súlade s ustanoveniami

tohto článku zmluvné strany prijmú všetky primerané a účinné opatrenia na zabezpečenie rovnakého
práva osôb so zdravotným postihnutím vlastniť alebo dediť majetok, spravovať svoje finančné záležitosti
a mať rovnaký prístup k bankovým pôžičkám, hypotékam a iným formám finančného úverovania a
zabezpečia, aby osoby so zdravotným postihnutím neboli svojvoľne zbavené svojho majetku.

24. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie výsluchom A. W. (osoby, o ktorej spôsobilosti na právne
úkony sa koná), výsluchom navrhovateľa X. W., znalca Q.. Y. Y. v odbore zdravotníctvo a farmácia,
odvetvie psychiatria, svedka X. Š. (zaťa osoby, o ktorej spôsobilosti na právne úkony sa koná), ďalej
oboznámením sa so všetkými listinnými dôkazmi, predovšetkým s vypracovaným znaleckým posudkom.

25. Z vykonaného dokazovania a najmä zo záverov znaleckého posudku č. X/XXXX znalca Q.. Y.
Y. vyplýva, že posudzovaná je psychiatricky liečená od 80-tych rokov. Dlhodobo invalidizovaná z
psychiatrickej identifikácie. Najstaršia psychiatrická správa, ktorú si znalec zaobstaral, je z roku 1995,
kedy Q.. S. u menovanej zistila periodickú depresívnu poruchu. Aktuálne je posudzovaná v starostlivostiQ.. J., ktorý vzhľadom k objaveniu sa manickej symptomatiky zmenil diagnózu na bipolárnu afektívnu
poruchu, od roku 2010 uvažuje a neskôr mení diagnózu na trvalú poruchu s bludmi. Posudzovaná
bola opakovane psychiatricky hospitalizovaná, naposledy v roku 2021, najskôr v krátkom časovom

slede druhá hospitalizácia na V. R. J., následne preklad do V. J. Y.. Počas hospitalizácie na V.
R. J. bola neurológom stanovená diagnóza pravdepodobnej Parkinsonovej choroby so započatím
liečby. Psychologickým vyšetrením bola zistená organická deteriorácia kognitívne - mnestických funkcií
nedosahujúca hĺbku demencie. Na CT mozgu leukoaraióza, drobné lakunárne defekty v BG bilat.,
známky atrofie mozgu. Z dostupnej dokumentácie vyplýva, že u posudzovanej roky, bez ohľadu na

aktuálnu náladu, pretrvávajú paranoidné bludy centrované na syna a jeho rodinu. V posledných rokoch
sa pridružili elementárne sluchové halucinácie. Pri vlastnom znaleckom vyšetrení bol pozorovaný nárast
intrapsychickej tenzie s prechodom do psychomotorického nepokoja pri explorácii týchto kľúčových
tém. Emočné prežívanie aj správanie posudzovanej je patetické, vyplývajúce z duševnej poruchy,
respektíve choroby v pravom zmysle slova. Pod vplyvom paranoidných bludov (cíti sa byť ohrozená)
sa opakovane obracia na políciu a iné inštitúcie (polícia nezistila, že by sa tvrdenia posudzovanej

zakladali na pravde), podniká kroky na svoju ochranu (vymenila fabku na dverách, odchádza spať k
sestre, odmieta jedlo od príbuzných). Vývoj ochorenia je malígny, bludy sa rozširujú na čoraz širší okruh
ľudí a inštitúcií. Posudzovaná je úplne anozognostická, to znamená, že si neuvedomuje svoju duševnú
poruchu, respektíve jej určujúci príznak. Odmieta užívať antipsychotiká, ktoré by mohli psychotické
prejavy aspoň čiastočne zmierniť. Prognóza ďalšieho vývoja je nepriaznivá aj kvôli prehlbujúcemu sa

kognitívne-mnestickému deficitu - v rámci znaleckého vyšetrenia bol administrovaný test Mini Mental
State Examination s výsledkom 23 bodov, čo zodpovedá pásmu ľahkej demencie; vyšetrovaná zlyhala
v úlohách zameraných na pozornosť a krátkodobú pamäť. Patologický bol tiež test hodín. Znalec
dospel k diagnostickému záveru: organická psychotická porucha, paranoidne - halucinatórny obraz,
chronický priebeh; demencia zmiešanej etiológie (vaskulárna, Parkinsonská), ľahký stupeň. Demencia

činí posudzovanú zneužiteľnou v oblasti právnych úkonov aj financií. S ohľadom na vyššie uvedené
znalec konštatuje, že obmedzenie spôsobilosti na právne úkony je dôvodné.

26. Obmedzenie spôsobilosti na právne úkony je otázkou právnej povahy, na zodpovedanie ktorej je
príslušný súd. Ten tak môže učiniť len na základe dostatočne zisteného skutočného stavu veci, ktorý

vyžaduje dôkladné posúdenie zdravotného stavu posudzovanej osoby. Vyžadované odborné znalosti
z oblasti psychiatrie odôvodňujú ustanovenie znalca z odboru, závery ktorého sú pre súd smerodajné.
Tak tomu bolo učinené aj v prejednávanom prípade, odvolací súd nevidí dôvod na odklon od záverov
znaleckého posudku ustanoveného znalca.

27. Posudzovaná v odvolaní namieta neodstránenie rozporov v stanovených diagnózach, osoby, o ktorej
spôsobilosti sa konalo. Q.. J. počas vyšetrení diagnostikoval posudzovanej schizofrénne ochorenie v
involúcii a znalec Q.. Y. u posudzovanej diagnostikoval duševnú poruchu v pravom slova zmysle -
psychózu s trvalým charakterom a demenciou ľahkého stupňa s trvalým charakterom.

28. Odvolací súd k tejto námietke poukazuje, že znalec pri vypracovaní znaleckého posudku vychádzal
z celkovej zdravotnej dokumentácie posudzovanej, z prepúšťacích správ z opakovaných hospitalizácii
na V. R. J., z neurologických vyšetrení, z psychologických vyšetrení, z prepúšťacej správy z V. J. Y.,
z lekárskych správ z ambulantného psychiatrického vyšetrenia Q.. S. z roku 1995 a 2002, následne z
lekárskychsprávzambulantnéhopsychiatrickéhovyšetreniaQ..J.zaroky2007až2023,neurologických

vyšetrení Q.. E. a vlastného vyšetrenia posudzovanej u nej doma. K diagnostickému záveru uvedenému
v znaleckom posudku sa znalec vyjadril na pojednávaní pred súdom prvej inštancie dňa 17.06.2024.
Uviedol, že on aj Q.. J. sa zhodli na diagnóze, klinický obraz sa vyvíja v čase, príznaky sa prejavili až
neskôr, príznaky paranoje sa objavili v rokoch 2014 až 2015. Q.. J. stanovil diagnózu trvalá porucha s
bludmi a on to zmenil na organickú poruchu s bludmi, lebo je tam prítomná demencia, v zásade je to

rovnaké, nakoľko posudzovaná trpí duševnou poruchou v pravom slova zmysle - psychózou, ktorá má
trvalý charakter. U oboch diagnóz je narušený kontakt s realitou. Posudzovaná nie je schopná vykonávať
právne úkony. Okrem toho znalec u posudzovanej diagnostikoval demenciu ľahkého stupňa - taktiež ide
o duševnú poruchu trvalého charakteru s prognózou ďalšieho zhoršovania. Z uvedeného vyplýva, že
odvolacia námietka posudzovanej je nedôvodná.

29. Ďalšia odvolacia námietka posudzovanej sa týkala skúmania vzájomných vzťahov posudzovanej
a navrhovateľa, ktorý sám seba navrhol za opatrovníka posudzovanej; tiež nevykonania dokazovaniasúdom prvej inštancie smerujúceho k osvedčeniu osobnostných predpokladov navrhovateľa pre výkon
funkcie opatrovníka.

30. Podľa § 248 ods. 1, 2 CMP, konanie o obmedzení spôsobilosti na právne úkony je spôsobené
konaním o ustanovení opatrovníka podľa § 272 až § 277. Ak súd rozhodne o obmedzení spôsobilosti
na právne úkony, vo výroku rozsudku vymedzí rozsah, v akom spôsobilosť osoby na právne úkony
obmedzil, a ustanovil jej opatrovníka.

31. Podľa § 272 CMP, súd ustanoví opatrovníka fyzickej osobe, ak tak ustanovuje osobitný predpis.

32. Podľa § 27 ods. 2 a 3 Občianskeho zákonníka, zákonným zástupcom fyzickej osoby, ktorú súd
rozhodnutím pozbavil spôsobilosti na právne úkony alebo ktorej spôsobilosť na právne úkony súd
rozhodnutím obmedzil, je súdom ustanovený opatrovník. Ak sa za opatrovníka nemôže ustanoviť
príbuzný fyzickej osoby ani iná osoba, ktorá spĺňa podmienky pre ustanovenie za opatrovníka, ustanoví

súd za opatrovníka orgán miestnej správy, prípadne jeho zariadenie, ak je oprávnené vystupovať svojím
menom.

33. Procesný predpis, ktorým je Civilný mimosporový poriadok, upravuje povinnosti opatrovníka v
ustanovení § 275 nasledovne: „Súdom ustanovený opatrovník vykonáva svoje práva a povinnosti riadne

a dbá na pokyny súdu.“ Povinnosti opatrovníka sú určené individuálne v súdnom rozhodnutí. Opatrovník
má spĺňať morálne, osobnostné predpoklady, zdravotné predpoklady, nie je vylúčené zváženie takých
predpokladov, ako je finančné zabezpečenie opatrovníka (trvalý príjem), bydlisko opatrovníka, vzájomné
vzťahy, prípadná kolízia záujmov, vzťahy v rámci príbuzenského pomeru, vyhodnotenie osobitných
odborných predpokladov ale tiež súhlas s výkonom práv a povinností z tejto funkcie vyplývajúcich. (zdroj:

Smyčková a kol. Civilný mimosporový poriadok. Komentár. 1. vydanie. Bratislava: C. H. Beck, 2017,
784 s.).

34. Podľa § 277 ods. 1 a 2 Civilného mimosporového poriadku, súd dohliada na spôsob výkonu
funkcieopatrovníka.Súdopatrovníkaodvolá,akstratíspôsobilosťnavýkonfunkcie,porušujepovinnosti,

zneužíva svoje práva alebo z iných vážnych dôvodov.

35. Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že ustanovenie opatrovníka z okruhu osôb v
príbuzenskom pomere má zásadne prednosť pred inou alternatívou. U týchto osôb je predpoklad, že
medzi nimi existujú určité bližšie, osobné, citové a emotívne väzby, založené na príbuzenskom alebo

inom obdobnom, blízkom, či rodinnom pomere. Povinnosť i oprávnenie vykonávať funkciu opatrovníka
je tak ponímané osobnejšie a je preto aj v záujme spoločnosti, aby plnením funkcie opatrovníka, za
predpokladu, že je vykonávaná zodpovedne a svedomito, bola v prvom rade poverená fyzická osoba
blízka osobe obmedzenej spôsobilosti na právne úkony. Pre naplnenie účelu inštitútu opatrovníctva a
jeho riadny a zodpovedný výkon treba však predpokladať, že opatrovník s výkonom tejto funkcie súhlasí.

Ustanovenie právnickej osoby za opatrovníka má mať v zásade len výnimočný charakter, a to až v
prípade, ak žiadna fyzická osoba nie je schopná alebo ochotná túto funkciu zodpovedne vykonávať
alebo nemá na to vytvorené všetky predpoklady.

36. Súd prvej inštancie na pojednávaní podrobne vypočul navrhovateľa. Jeho tvrdenia ohľadom

zdravotného stavu posudzovanej a reálneho spôsobu života s ňou od jeho narodenia v spoločnom
rodinnom dome, potvrdil aj znalec v znaleckom posudku, aj vo svojej výpovedi pred súdom. Zdôraznil,
že u posudzovanej už roky pretrvávajú paranoidné bludy centrované predovšetkým na syna a jeho
rodinu, pridružili sa aj zvukové halucinácie, je narušený kontakt s realitou. Znalec vykonal vlastné
vyšetrenie posudzovanej, čo vyplýva z obsahu znaleckého posudku (viď č.l. 72-75). Odvolací súd

po podrobnom preštudovaní zápisníc z pojednávaní o výsluchu navrhovateľa posudzovanej a zvlášť
po preštudovaní znaleckého posudku, sa stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že posudzovaná
trpí duševnou poruchou - psychózou, ktorá má trvalý charakter. Tvrdenia posudzovanej, že medzi
ňou a navrhovateľom existuje kolízia záujmov, neboli žiadnym objektívnym spôsobom preukázané.
Posudzovaná pod vplyvom paranoidných bludov sa cíti byť ohrozená, neuvedomuje si svoju duševnú

poruchu, opakovane sa obracia na políciu a iné inštitúcie, odmieta užívať antipsychotiká, ktoré by
zmiernili jej reakcie. Posudzovaná si vzhľadom na duševnú poruchu neuvedomuje charakter svojho
správania voči navrhovateľovi, voči jeho rodine a okoliu. Z obsahu spisu vyplýva, že posudzovaná
odmietla nastúpiť do auta za účelom vyšetrenia jej duševného stavu pred znalcom, preto neuveriltvrdeniu posudzovanej, že ona sama je schopná chodiť na pravidelné kontroly k svojmu psychiatrovi a
pravidelne užívať lieky.

37. Odvolací súd zastáva názor, že navrhovateľ v súlade so záujmom posudzovanej navrhol, aby súd
prvej inštancie ho ustanovil za opatrovníka posudzovanej, ktorá je jeho matkou, a s ktorou žije od
narodenia. Navrhovateľ aj jeho manželka riadne pracujú a ich deti sú už zabezpečené. V návrhu, vo
svojich výpovediach pred súdom a v priebehu celého konania i vo vyjadreniach podrobne preukázal, že
o posudzovanú sa ohľadom jej výživy, zdravia a všetkých vecí dennej potreby stará on a jeho rodina,

čo súvisí s jej zhoršujúcim sa zdravotným stavom od roku XXXX, t.j. od otcovej smrti, a to aj napriek jej
nesúhlasu či odporu, čo však spôsobuje jej duševná porucha. Súd prvej inštancie si od obce W. vyžiadal
správu ohľadom jeho spôsobu vedenia života, osobnostných a morálnych predpokladov a prípadnej
spôsobilosti riadne si plniť funkciu opatrovníka pre posudzovanú. Z uvedenej správy nevyplýva, aby
navrhovateľ tieto predpoklady nespĺňal.

38. Zať posudzovanej, X. Š., ktorého v priebehu konania za opatrovníka navrhol právny zástupca
posudzovanej, na pojednávaní pred súdom ako svedok uviedol, že bol prekvapený, keď sa ho
posudzovaná opýtala, či nemôže byť on jej opatrovníkom. Mal za to, že jej opatrovníkom bude jej
syn, t.j. navrhovateľ. Po podrobnom vypočutí svedok v závere svojej výpovede odvolal svoj súhlas s
ustanovením do funkcie opatrovníka posudzovanej.

39. Odvolací súd zdôrazňuje, že súd prvej inštancie dohliada na spôsob výkonu funkcie opatrovníka.
Opatrovník je povinný najmenej 2-krát ročne k 30.06. a k 31.12. podávať súdu správu o opatrovaní
posudzovanej a o nakladaní s jej majetkom. Ak by opatrovník porušoval povinnosti, zneužíval svoje
práva voči posudzovanej v zmysle § 277 ods. 2 CMP, súd opatrovníka odvolá.

40. K skutočnosti, že na súd prvej inštancie bola posudzovanou podaná žaloba o vrátenie daru, odvolací
súd poukazuje, že sa jedná o samostatné konanie, v ktorom je potrebné vykonať dokazovanie. Len
samotné podanie žaloby ešte nepreukazuje konflikt záujmov medzi navrhovateľom a posudzovanou.

41. Odvolací súd zdôrazňuje, že súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom
konania, ale iba na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový
a právny základ rozhodnutia, preto odôvodnenie rozhodnutia súdu, ktoré stručne a jasne objasní
skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované
zákonné právo účastníka na spravodlivý súdny proces. Do práva na spravodlivý proces však nepatrí

právo účastníka konania, aby sa súd stotožnil s jeho právnymi názormi a predstavami, navrhovaním a
hodnotením dôkazov, ani aby prebral a riadil sa ním predpokladaným výkladom všeobecne záväzných
predpisov. Za porušenie tohto základného práva teda nemožno považovať neúspech, resp. nevyhovenie
návrhu v konaní. Právo na spravodlivý súdny proces je naplnené tým, že súd zistí po vykonaní dôkazov
a ich vyhodnotení skutkový (skutočný) stav a po použití relevantných právnych noriem vo veci rozhodne

za predpokladu, že jeho skutkové a právne závery nie sú svojvoľné, neudržateľné a neboli prijaté v
zrejmom omyle konajúceho súdu, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces. O
svojvôli pri výklade alebo aplikácii zákonného predpisu súdom by bolo možné uvažovať len vtedy, ak by
sa jeho názor natoľko odchýlil od znenia príslušných ustanovení, že by zásadne poprel ich účel alebo
význam. Stručne možno zhrnúť, že odlišný názor účastníka konania vo vzťahu k hodnotiacemu úsudku

súdu nečiní rozsudok nepreskúmateľným ani nezákonným. Napokon je potrebné dodať, že terajšia
právna úprava vyplývajúca z Civilného sporového poriadku, konkrétne z ust. § 387 ods. 3, umožňuje
odvolaciemu súdu zaoberať sa vo vlastnom odôvodnení rozhodnutia aj podstatnými vyjadreniami strán
prednesenými v konaní na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v odôvodnení rozhodnutia
súd prvej inštancie, z čoho vyplýva, že zákonodarca čiastočnú neodôvodnenosť rozhodnutia nepovažuje

za takú vadu konania, ktorá by účastníkom konania odnímala možnosť konať na súde.

42. Odvolací súd potvrdil napadnutý rozsudok ako vecne správny postupom vyplývajúcim z ust. § 387
ods. 1, 2 CSP v spojení s ust. § 2 ods. 1 CMP.

43. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle ust. § 52 CMP, podľa ktorého žiaden
z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. Odvolací súd
zároveň nevzhliadol dôvod, pre ktorý by bolo spravodlivé priznať náhradu trov konania niektorému z
účastníkov v zmysle ust. § 55 CMP.44. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č.
757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov; § 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.
2 CSP).
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného

predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Podľa § 376 ods. 1 CMP v spojení s § 370 ods. 1 CMP, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá
vykonateľný exekučný titul, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná
ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu

rozhodnutia.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, ktorým bola upravená
vyživovacia povinnosť, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995
Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).