Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 22. apríl 2025

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11CoP/166/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2324200724
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 04. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Arnouldová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2025:2324200724.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny Arnouldovej a sudcov

JUDr. Silvie Hýbelovej a Mgr. Fedora Benku, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: A. B., nar.
XX.XX.XXXX, bytom ako matka, zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a
rodiny Galanta, dieťa matky: maloletá C. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. XXX/XX, C., zastúpená
zákonnými zástupcami: matkou E. B., nar. XX.XX.XXXX a otcom F. B., nar. XX.XX.XXXX, obaja trvale
bytom D. XXX/XX, C. a otca: v rodnom liste neuvedený, o návrhu navrhovateľa: G. B., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom D. XXX/XX, C., na ustanovenie poručníka maloletému dieťaťu, o odvolaní navrhovateľa
proti rozsudku Okresného súdu Galanta zo dňa 21. augusta 2024 č.k. 5P/29/2024-45, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie m e n í tak, že návrh navrhovateľa z a m
i e t a .

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov tohto konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie ustanovil maloletému dieťaťu A. B. za poručníka G. B.,
nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. XXX/XX, C. s tým, že poručník bude maloleté dieťa zastupovať a
spravovať celý jeho majetok a dohliadať na rozsah a spôsob starostlivosti, ktorá sa maloletému dieťaťu
poskytuje, rozhodnutie poručníka týkajúce sa každej podstatnej veci maloletého dieťaťa vyžaduje

schválenie súdu (výrok I.), ďalej súd rozhodol, že poručník je povinný predkladať dva krát do roka vždy
k 30.06. a k 31.12. kalendárneho roka správy o nakladaní s majetkom maloletého dieťaťa a o maloletom
dieťati, a po zániku svojej funkcie je povinný takúto správu spolu aj so záverečným účtom zo správy
majetku maloletého dieťaťa súdu podať najneskôr do 2 mesiacov po zániku funkcie poručníka (výrok
II.), a napokon o trovách konania súd rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu
(výrok III.).

2. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie právne odôvodnil podľa ustanovení § 56 ods. 1 až 3, § 57
ods. 1 a 4, § 58 ods. 1, 2, 3 a 6 Zákona o rodine a vecne tým, že návrh navrhovateľa posúdil ako
dôvodný. Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že navrhovateľ podal dňa 21.02.2024 na Okresný súd
Galanta do zápisnice návrh, ktorým sa domáhal ustanovenia za poručníka maloletého A. dôvodiac, že je
bratom matky maloletého A., ktorý nemá ustanoveného poručníka. Matka maloletého býva hneď vedľa
navrhovateľa so svojimi rodičmi, ktorí však nastupujú 04.03.2024 na výkon trestu odňatia slobody. Súd
mal preukázané, že maloleté dieťa má v rodnom liste uvedenú len matku, ktorá je sama maloletá, a ktorej

boli priznané rodičovské práva a povinnosti len vo vzťahu k osobnej starostlivosti a teda matka nemá
plnú spôsobilosť na právne úkony tak aby mohla svoje dieťa plne zastupovať pri právnych úkonoch.
Preto v zmysle ustanovenia § 56 Zákona o rodine bolo potrebné maloletému A. ustanoviť poručníka.
Dokazovaním vo veci súd zistil, že otec maloletej matky správanie navrhovateľa G. B. hodnotí ako dobréa súhlasí s ustanovením navrhovateľa za poručníka maloletého A.. Aj kolízny opatrovník s podaným
návrhom súhlasil. Šetrením bolo zistené, že v domácnosti B. zabezpečuje starostlivosť o maloletého
jeho matka, za dozoru G. B. a jeho partnerky H. I., dieťa má vytvorené dobré podmienky. Preverením

osoby navrhovateľa na Mestskom úrade C. súd zistil, že je slobodný, má vyživovaciu povinnosť na
päť maloletých detí, býva v mestskom sociálnom byte a na mestskom úrade neboli na menovaného
podané sťažnosti. Keďže je tu potreba ustanoviť maloletému dieťaťu poručníka a súdu sa podarilo zistiť
fyzickú osobu z rodinného prostredia maloletej matky, ktorá býva v susedstve maloletej matky a zároveň
vyslovila súhlas s ustanovením za poručníka, súd návrhu vyhovel a ustanovil za G. B. za poručníka

maloletého dieťaťa pri súčasnom vymedzení rozsahu jeho práv a povinností. O trovách konania súd
rozhodol podľa § 52 CMP.

3. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ. Uviedol, že sa rozhodol bez
premyslenia pomôcť sestre s tým, že sa postará o jej maloleté dieťa A. B.. Po rozhovore so svojou
partnerkou však navrhovateľ pochopil, že išlo o rozhodnutiu unáhlené a nepremyslené. S partnerkou

má navrhovateľ 7 detí a žijú v skromných podmienkach, tlačia sa v jednej izbe a ďalšie dieťa si nemôžu
dovoliť, a finančne už vôbec nie. Uvedené rozhodnutie narúša tiež ich domácnosť a medzi partnermi ako
aj medzi deťmi vznikajú hádky. Navrhovateľ má obavu, že sa im rozpadá rodina a preto žiadal o zrušenie
rozsudku súdu prvej inštancie.

4. Ostatní účastníci odvolanie nepodali a k odvolaniu navrhovateľa sa nevyjadrili.

5. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku, ďalej len CSP), po
zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom (§ 359 CSP),
proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), po

skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľ použil
zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 CSP v spojení s § 62 ods. 1 CMP), preskúmal
napadnuté rozhodnutie bez viazanosti rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 65 a § 66 CMP), postupom
bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) dospel k záveru, že napadnutý
rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné zmeniť.

6. Predmetom konania bol návrh na ustanovenie poručníka maloletému dieťaťu v osobe navrhovateľa.
Predmetom prieskumu odvolacieho súdu bolo posúdiť správnosť skutkových a právnych záverov
prvoinštančného súdu, ktorý návrhu navrhovateľa vyhovel a ustanovil ho za poručníka maloletého A. B..

7. Podľa § 56 ods. 1 až 3 CMP, ak obaja rodičia maloletého dieťaťa zomreli, boli pozbavení výkonu
rodičovských práv a povinností, bol pozastavený výkon ich rodičovských práv a povinností alebo nemajú
spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu, súd ustanoví maloletému dieťaťu poručníka, ktorý bude
zabezpečovať jeho výchovu, zastupovať ho a spravovať jeho majetok. Poručník nie je povinný osobne
sa starať o maloleté dieťa. Ak sa poručník o maloleté dieťa osobne stará, má nárok na príspevky podľa

osobitného predpisu. Ak sa poručník o dieťa osobne nestará, dohliada na rozsah a spôsob starostlivosti,
ktorá sa dieťaťu poskytuje.

8. Podľa § 57 ods. 1 až 4 CMP, ak sú rodičia maloletého dieťaťa nažive a ak to nie je v rozpore
so záujmom maloletého dieťaťa, súd ustanoví za poručníka predovšetkým toho, koho navrhli rodičia,

ktorých výkon rodičovských práv a povinností bol pozastavený. Ak niet takej osoby, súd ustanoví
za poručníka niekoho z príbuzných alebo blízkych osôb maloletého dieťaťa alebo jeho rodiny alebo
inú fyzickú osobu. Za poručníka maloletého dieťaťa možno ustanoviť aj manželov. Ak nebolo možné
ustanoviť za poručníka žiadnu fyzickú osobu, súd ustanoví za poručníka obec a v prípadoch maloletých
detí bez sprievodu orgán sociálnoprávnej ochrany podľa osobitného predpisu. Do času, kým nie je

maloletému dieťaťu ustanovený poručník, alebo do času, kým sa ustanovený poručník neujme svojej
funkcie, robí neodkladné úkony v záujme maloletého dieťaťa opatrovník ustanovený podľa § 60.

9. Podľa § 63 CMP, v odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové
dôkazné návrhy.

10. Podľa § 35 CMP, súd je povinný zistiť skutočný stav veci.11. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia, podaného odvolania, ako aj celého obsahu
spisu dospel k záveru, že súd prvej inštancie nedostatočne zistil skutkový stav veci, v dôsledku čoho je
jeho rozhodnutie nesprávne a vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci v otázke posúdenia

vhodnosti osoby navrhovateľa pre výkon funkcie poručníka maloletého dieťaťa.

12. Pokiaľ ide o mimosporové konania, vzhľadom na zásadu uvedenú v čl. 6 CMP, a to povinnosť súdu
zistiť skutočný stav veci (uplatnenie vyšetrovacieho princípu), je možné aj v odvolacom konaní uvádzať
nové skutočnosti a predkladať nové dôkazné návrhy. Odvolací súd vzhľadom na obsah podaného

odvolania dospel k záveru, že súd prvej inštancie v danom prípade nedostatočne zistil skutočný stav
veci, keď nevenoval dostatočnú pozornosť dôvodom a motivácii, ktoré viedli navrhovateľa k podaniu
predmetného návrhu a nedostatočne overil vhodnosť osoby navrhovateľa a jeho reálny záujem na
vykonávaní funkcie poručníka maloletému A.. Z vyjadrenia navrhovateľa v odvolaní je pritom zrejmé, že
podal svoj návrh na ustanovenie za poručníka unáhlene a bez premyslenia, pričom však v skutočnosti
nesúhlasí s výkonom tejto funkcie (ako ani jeho partnerka) a nie je schopný ju vykonávať.

13. Zákon výslovne neustanovuje, kedy je fyzická osoba spôsobilá na výkon funkcie poručníka,
vyvodzujúc však okreminého i z ustanovení § 28 ods. 3, § 45 ods. 1 druhá veta a § 48 ods. 2, poručníkom
by mala byť osoba spôsobilá na právne úkony v plnom rozsahu, ktorá má osobné predpoklady, najmä
zdravotné,osobnostnéamorálne,aspôsobomsvojhoživotaaživotaosôb,ktorésňoužijúvdomácnosti,

zaručuje, že funkciu poručníka bude vykonávať riadne a v najlepšom záujme maloletého dieťaťa, a
ktorá s ustanovením za poručníka súhlasí. Vzhľadom na závažnosť inštitútu poručníctva treba preto
dôsledne skúmať so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu, či je konkrétna fyzická osoba spôsobilá
vykonávať svoju funkciu riadne, pričom záujem dieťaťa musí byť vždy prvoradým hľadiskom pri výbere
osoby poručníka. Poručník je povinný vykonávať svoju funkciu riadne a v najlepšom záujme dieťaťa a

zároveň platí, že funkcia poručníka je dobrovoľná a čestná, bez možnosti nútenia do výkonu, nakoľko
za výkon tejto funkcie poručníkovi v zásade neprináleží žiadna odmena.

14. Po preskúmaní veci odvolací súd dospel k záveru, že navrhovateľ nie je vhodnou osobou na výkon
funkcie poručníka maloletého dieťaťa, pretože jeho súhlas s výkonom funkcie nebol mienený vážne,

pričom vykonávanie poručníctva by narúšalo vzťahy v jeho rodine a je tu dôvodná pochybnosť, že by
dokázal vykonávať svoju funkciu v najlepšom záujme maloletého dieťaťa.

15. Na základe uvedeného, keďže navrhovateľ nie je fyzickou osobou, u ktorej sú preukázané
predpoklady, že funkciu poručníka bude vykonávať riadne a v záujme maloletého dieťaťa, preto odvolací

súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie za použitia ustanovenia § 388 Civilného sporového
poriadkuzmeniltak,žejehonávrhzamietol.Onárokunanáhradutrovtohtokonania,t.j.prvoinštančného
a odvolacieho, súd rozhodol podľa § 396 ods. 2 CSP v spojení s § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov
nemá na ich náhradu nárok, keď nezistil žiaden z dôvodov pre pripustenie výnimiek z jeho aplikácie.

16. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia

právnej otázky,a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§

426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého

stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).