Trestný rozkaz ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Komárno

Rozhodutie vydal sudca Mgr. Ágnes Nagyová

Forma rozhodnutia – Trestný rozkaz

Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Okresný súd Komárno
Spisová značka: 1T/15/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4225010085
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 05. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ágnes Nagyová

ECLI: ECLI:SK:OSKN:2025:4225010085.1

TRESTNÝ ROZKAZ V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Komárno samosudkyňou Mgr. Ágnes Nagyovou vydáva podľa § 353 odsek 1 Trestného

poriadku tento

r o z h o d o l :

Obvinený:

A. B., narodený XX. XXXXX XXXX v C. Strede, bytom D., prechodne bez prihlásenia E. F. E. XXX,
na slobode,

s a u z n á v a v i n n ý m , ž e

napriek tomu, že matka obvineného ako splnomocnená osoba dňa 19.07.2024 na adrese G. XXX
H. prevzala výzvu Okresného súdu Komárno sp. zn. 0T/41/2024 zo dňa 04.07.2024 adresovanú
obvinenému s nástupom do výkonu trestu odňatia slobody najneskôr do 31.07.2024 a túto s odstupom
niekoľkých dní obvinenému na rovnakej adrese odovzdala a oboznámila ho s jeho obsahom, tak na

výkon trestu odňatia slobody vo výmere 4 mesiace, ktorý mal vykonať v ústave pre výkon trestu odňatia
slobody so stredným stupňom stráženia, ktorý mu bol uložený trestným rozkazom Okresného súdu
Komárno sp. zn. 0T/41/2024 zo dňa 30.06.2024, bez vážneho dôvodu nenastúpil,

teda

maril výkon rozhodnutia súdu tým, že bez vážneho dôvodu nenastúpil výkon trestu odňatia slobody v
lehote stanovenej súdom,

č í m s p á c h a l

prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona.

Za to
sa odsudzuje

podľa § 348 odsek 1 Trestného zákona za použitia § 36 písmeno l) Trestného zákona, § 37 písmeno
m) Trestného zákona, § 38 odsek 2 Trestného zákona a § 54 Trestného zákona na trest povinnej práce
v trvaní 150 (stopäťdesiat) hodín.

Podľa § 55 odsek 1 Trestného zákona je obvinený povinný vykonať trest povinnej práce najneskôr do
1 (jedného) roka od nariadenia výkonu tohto trestu.Podľa § 55 odsek 3 Trestného zákona je obvinený povinný vykonať trest povinnej práce osobne vo
svojom voľnom čase bez nároku na odmenu.

Poučenie:

Proti trestnému rozkazu môžu podať obvinený, osoby, ktoré sú oprávnené podať v jeho prospech
odvolanie, ako aj prokurátor odpor do 8 dní odo dňa jeho doručenia na súde, ktorý trestný rozkaz vydal.

Osobám, ktoré môžu podať odvolanie v prospech obvineného, okrem prokurátora, sa lehota končí tým
dňomakoobvinenému.Aksatrestnýrozkazdoručujeobvinenémuaaj jeho obhajcovi, plynie lehota od
toho doručenia, ktoré bolo vykonané neskôr. Na navrátenie lehoty sa primerane použije ustanovenie

§ 64 Trestného poriadku.

Ak proti trestnému rozkazu podala oprávnená osoba v lehote odpor, samosudca rozhodne podľa §
241 ods. 1 písm. j) Trestného poriadku o prijatí obžaloby a nariadi vo veci hlavné pojednávanie;
pri prejednávaní veci na hlavnom pojednávaní nie je samosudca viazaný právnou kvalifikáciou ani

druhom a výmerou trestu obsiahnutými v trestnom rozkaze. Inak sa trestný rozkaz stane právoplatným
a vykonateľným podľa § 356 Trestného poriadku.

Poškodený môže podať odpor len proti výroku, ktorým mu bola priznaná náhrada škody. Ak poškodený
podal odpor, trestný rozkaz sa zruší vo výroku o náhrade škody, pričom samosudca odkáže uznesením

poškodeného s jeho nárokom na náhradu škody na civilný proces, prípadne na konanie pred iným
príslušným orgánom.

Poškodený môže vziať súhlas s trestným stíhaním vedeným pre prečin uvedený v § 211 Trestného
poriadku späť až do času, kým je trestný rozkaz doručený niektorej z osôb uvedených v § 355 odsek

1 Trestného poriadku.

Obvinený a osoby, ktoré sú oprávnené podať v jeho prospech odvolanie, zúčastnená osoba a prokurátor
môžu výslovným vyhlásením vziať podaný odpor späť až dovtedy, kým prokurátor neprednesie na
hlavnom pojednávaní obžalobu. Osoby, ktoré sú oprávnené podať odvolanie v prospech obvineného,

tak môžu urobiť len s výslovným súhlasom obvineného. Ak bol odpor podaný v lehote a nebol vzatý
späť, trestný rozkaz sa prednesom obžaloby prokurátorom na hlavnom pojednávaní ruší. V prípade
postupu podľa § 255 odsek 3 Trestného poriadku sa trestný rozkaz ruší aj pred prednesom obžaloby
vyhlásením uznesenia o vrátení veci prokurátorovi na postup podľa § 232 a § 233 Trestného poriadku
alebo vyhlásením rozsudku, ktorým súd schválil dohodu o vine a treste.

Ak odpor podala neoprávnená osoba alebo bol podaný oneskorene, samosudca odmietne odpor
uznesením. Proti tomuto uzneseniu je prípustná sťažnosť, ktorá má odkladný účinok.

Ak odpor nebol podaný v ustanovenej lehote alebo podaný odpor bol vzatý späť, trestný rozkaz sa stane

právoplatným a vykonateľným, pričom má povahu právoplatného odsudzujúceho rozsudku.

V prípade podania odporu sú obvinený, jeho obhajca, poškodený a jeho splnomocnenec povinní
najneskôr s podaním odporu písomne oznámiť súdu návrhy na vykonanie dôkazov. Vykonanie neskôr
navrhnutých dôkazov, ktoré týmto osobám boli známe v čase doručenia trestného rozkazu, môže súd

odmietnuť (§ 240 odsek 3 Trestného poriadku).

V návrhu na vykonanie dôkazov treba uviesť okolnosti, ktoré sa nimi majú objasniť a ak ide o svedka,
treba uviesť skutočnosti, na ktoré má byť vypočutý. Dôkazy musia byť označené tak, aby ich bolo
možné na hlavnom pojednávaní vykonať, okrem prípadov, keď vykonanie dôkazu zabezpečí ten, kto

jeho vykonanie navrhol. Ak sa navrhuje výsluch svedka alebo znalca a navrhovateľ oznámi, že nemôže
zabezpečiť jeho prítomnosť na hlavnom pojednávaní a žiada preto súd o jeho predvolanie, treba uviesť
údaje o jeho totožnosti a bydlisku, inak súd vykonanie tohto dôkazu spravidla odmietne (§ 240 odsek
4 Trestného poriadku).

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.