Uznesenie – Ostatné ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 31. marec 2025

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 24Co/26/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2312232535
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Matúš Staríček
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2025:2312232535.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu: Mgr. Matúš Staríček a sudkýň: JUDr. Ľubica
Spálová a JUDr. Dominika Horváthová, v spore žalobcu: A. B., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom C. XXXX/X,
D., zastúpený advokátom: JUDr. Ladislav Slovák, so sídlom Nemešsegská 6575/35, Dunajská Streda,
proti žalovaným: 1. E. F., nar. X.XX.XXXX, trvale bytom G. H. XXX/XX, D., 2. A. I., nar. X.X.XXXX,
trvale bytom J. XXXX/XXX, D., 3. D. B., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom I. XX/X, I., zastúpený: FAKTOR

Legal, s. r. o., IČO: 53 495 730, so sídlom Bárdošova 2/A, Bratislava, o zrušenie a vyporiadanie
podielového spoluvlastníctva, o odvolaní žalovaného v 3. rade proti rozsudku Okresného súdu Galanta
č. k. 26C/486/2012-279 zo dňa 10.10.2023, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie r u š í a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. zrušil podielové spoluvlastníctvo žalobcu a
žalovaných v 1., 2. a 3. rade k nehnuteľnosti - rodinnému domu súpisné číslo XXXX, nachádzajúcemu sa
naparcelereg.„C“č.923/15ovýmere382m2-zastavanéplochyanádvoria,parceleč.923/18ovýmere
218 m2 - záhrady, evidovaným Okresným úradom Galanta, odbor katastra na LV č. XXX, katastrálne
územie D., okres Galanta; výrokom II. do výlučného vlastníctva žalobcu prikázal nehnuteľnosti - rodinný
dom súpisné číslo XXXX, nachádzajúci sa na parcele reg. „C“ č. 923/15 o výmere 382 m2 - zastavané

plochy a nádvoria, parcelu č. 923/18 o výmere 218 m2 - záhrady, evidované Okresným úradom Galanta,
odbor katastra na LV č. XXX, katastrálne územie D., okres Galanta s tým, že je povinný zaplatiť žalovanej
v 1. rade sumu 14.375 eur, žalovanej v 2. rade sumu 21.563 eur a žalovanému v 3. rade sumu 7.188
eur do 3 dní (od právoplatnosti rozsudku – pozn. odvolacieho súdu); a výrokom III. žalobcovi priznal
100% náhrady trov konania.

2. Svoje rozhodnutie odôvodnil právne § 124, § 137 ods. 1, § 142 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb.
Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) a vecne tým, že žalobou podanou súdu prvej inštancie dňa
13.12.2012 sa žalobca domáhal, aby súd zrušil a vyporiadal podielové spoluvlastníctvo strán sporu
tak, že nehnuteľnosť bude reálne rozdelená a takto vzniknuté časti nehnuteľnosti budú prikázané do
výlučného vlastníctva žalobcu a pôvodného žalovaného. V priebehu konania došlo k zmene strán
sporu na strane žalovaných tak, že namiesto pôvodného žalovaného do konania vstúpili jeho právni

nástupcovia v osobách žalovaných v 1. až 3. rade. Žalovaná v 1. rade so žalobou v plnom rozsahu
súhlasila. Žalovaní v 2. a 3. rade spočiatku žalobu žiadali zamietnuť, avšak po vykonanom dokazovaní
žalovaný v 3. rade so žalobou súhlasil, žalovaná v 2. rade so zrušením a vyporiadaním podielového
spoluvlastníctva nesúhlasila.

3. Zo žaloby a vyjadrení žalobcu súd prvej inštancie zistil, že žalobca je podielovým spoluvlastníkom

nehnuteľnosti - rodinného domu súpisné číslo XXXX, nachádzajúceho sa na parcele reg. „C“ č. 923/15
o výmere 382 m2 - zastavané plochy a nádvoria, parcely č. 923/18 o výmere 218 m2 - záhrady,evidovaných Okresným úradom Galanta, odbor katastra na LV č. XXX, katastrálne územie D., okres
Galanta, o veľkosti podielu 1/2 a 1/8 v pomere k celku, žalovaná v 1. rade je spoluvlastníčkou s
podielom o veľkosti 1/8; žalovaná v 2. rade je spoluvlastníčkou s podielom 3/16 a žalovaný v 3. rade

je spoluvlastníkom s podielom 1/16 v pomere k celku. Žalobca vlastnícke právo nadobudol od svojej
matky darovacou zmluvou v roku 2012, nehnuteľnosť čiastočne užíva už 14 rokov predchádzajúcich
nadobudnutiu spoluvlastníckeho podielu. Obýval spoločne s manželkou a dvoma deťmi suterén
nehnuteľnosti, po smrti pôvodného žalovaného hornú časť nehnuteľnosti obývali žalovaná v 2. rade a
žalovaný v 3. rade. Žalovaná v 1. rade predmetnú nehnuteľnosť neužívala. Vzhľadom na väčšinový

podiel žalobcu, tento sa snažil dohodnúť sa so žalovanými v 2 a 3. rade na uvoľnení dvoch izieb hornej
časti domu v prospech žalobcu, avšak títo s uvedeným nesúhlasili. Žalobca následne prejavil záujem o
prikázanie nehnuteľnosti do jeho výlučného vlastníctva v prípade, že by nehnuteľnosť reálne deliteľná
nebola, pričom by žalovaným zaplatil primeranú náhradu podľa znaleckého posudku.

4. Žalovaná v 1. rade potvrdila, že ona nehnuteľnosť neužíva a so žalobou a žalobcom navrhnutým

spôsobom vyporiadania súhlasila. Žalovaná v 2. rade so žalobou nesúhlasila, pre prípad preukázanej
nemožnosti reálneho rozdelenia veci žiadala nehnuteľnosť prikázať do spoluvlastníctva žalovaných v 2
a 3. rade, ktorí by žalobcovi a žalovanej v 1. rade zaplatili primeranú náhradu. Argumentovala tým, že
ona v prípade prikázania nehnuteľnosti do výlučného vlastníctva žalobcu si za ním vyplatenú primeranú
náhradu za svoj spoluvlastnícky podiel náhradné bývanie zabezpečiť nechce a v prípade, ak by sa

preukázala nemožnosť reálnej deľby, bola proti zrušeniu a vyporiadaniu podielového spoluvlastníctva.
Žalovaný v 3. rade spočiatku so žalobou nesúhlasil, na ostatnom pojednávaní však uviedol, že
s vyporiadaním súhlasí, on bývanie zabezpečené má a žiada zaplatiť primeranú náhradu za svoj
spoluvlastnícky podiel.

5. Zo znaleckého posudku č. 9/2014 Ing. Františka Orsága vypracovaného na účel konania vyplynulo,
že nehnuteľnosť v pomere daných spoluvlastníckych podielov nie je reálne deliteľná, reálnou deľbou
z domu nemožno vytvoriť dva samostatné byty, reálne deliteľným by mohol byť len priľahlý pozemok,
z domu nie je možné vytvoriť ani tri samostatné byty, rodinný dom s. č. XXXX reálne deliteľný nie je.
Zo súkromného znaleckého posudku č. 56/2023 vypracovaného dňa 26.4.2023 na základe žiadosti

žalovanej v 2. rade E. K. za účelom stanovenia všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti vyplynul záver,
že výška všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti je 128.000 eur. Zo súkromného znaleckého posudku č.
81/2023 vypracovaného na základe žiadosti žalobcu dňa 1.8.2023 E. L. M. za účelom stanovenia
všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti vyplynul záver, že výška všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti je
102.000 eur.

6. Súd prvej inštancie uviedol, že za účelom preukázania možnosti reálnej deľby nehnuteľnosti bolo
nariadené znalecké dokazovanie, závery ktorého obsiahnuté v znaleckom posudku č. 9/2014 možnosť
reálnej deľby časti spornej nehnuteľnosti v podobe rodinného domu úplne vylúčili. Pripustil len možnosť
reálnej deľby priľahlých pozemkov. Vzhľadom na skutočnosť, že podstatnou časťou sporu je reálna

deliteľnosť časti nehnuteľnosti v podobe rodinného domu, keďže je určený a využívaný na bývanie,
súd po preukázaní, že dom reálne deliteľný nie je, v zmysle ust. § 142 ods. 1 OZ pristúpil k
posúdeniu v záväznom zákonnom poradí druhého spôsobu vyporiadania podielového spoluvlastníctva,
a to prikázaním veci do vlastníctva jedného alebo viacerých spoluvlastníkov za primeranú náhradu
v prospech zvyšných spoluvlastníkov. Primárne sa vyporiadal s protichodným návrhom žalobcu a

žalovaných v 2. a 3. rade na prikázanie nehnuteľnosti do vlastníctva - či už výlučného vlastníctva
žalobcu alebo podielového spoluvlastníctva žalovaných v 2. a 3. rade. Nehnuteľnosť na celoročné
bývanie užívajú ako žalobca, tak i žalovaná v 2. rade, pričom nebolo preukázané, že by čo i len
jeden z nich mal možnosť alternatívneho celoročného bývania. Žalovaný v 3. rade má bývanie
zabezpečené,nehnuteľnosťneužíva.Neopomenuteľnýmkritériomprirozhodovaníosubjekteprikázania

veci je i veľkosť spoluvlastníckeho podielu vychádzajúc z ust. § 137 ods. 1 OZ, pričom v konaní
bolo preukázané, že žalobca je výrazným väčšinovým spoluvlastníkom s podielom 1/2 a 1/8, t.j.
5/8 (spoločne so žalovanou v 1. rade predstavujú väčšinových spoluvlastníkov s podielom 6/8),
žalovaná v 2. rade je menšinovou spoluvlastníčkou s podielom 3/16 (spoločne so žalovaným v 3.
rade predstavujú menšinových spoluvlastníkov s podielom 4/16). Vzhľadom na uvedené tak súd prvej

inštancie nehnuteľnosť prikázal žalobcovi ako väčšinovému spoluvlastníkovi, a to do jeho výlučného
vlastníctva.7. Za účelom preukázania všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti boli stranami predložené dva súkromné
znalecké posudky vypracované v porovnateľnom období, kde znalecký posudok č. 56/2023 predložený
žalovanou v 2. rade všeobecnú hodnotu nehnuteľnosti určil na sumu 128.000 eur a znalecký posudok

č. 81/2023 predložený žalobcom na sumu 102.000 eur. V priebehu konania žalobca a žalovaní zhodne
navrhli pri určení výšky primeranej náhrady vychádzať z priemeru oboch znaleckých posudkov, nežiadali
nariadiť znalecké dokazovanie znaleckou organizáciou, na základe čoho súd určil priemernú výšku
všeobecnej hodnoty nehnuteľností na sumu 115.000 eur ako východiskovú pre výpočet primeranej
náhrady. Súd prvej inštancie tak za primeranú vo vzťahu k žalovanej v 1. rade určil sumu náhrady 14.375

eur (1/8 z 115.000 eur), vo vzťahu k žalovanej v 2. rade určil sumu primeranej náhrady 21.563 eur (3/16
z 115.000 eur) a vo vzťahu k žalovanému v 3. rade určil sumu primeranej náhrady 7.188 eur (1/16
z 115.000 eur), keď pri výpočte zohľadnil výšku spoluvlastníckych podielov žalovaných v 1. až 3. rade.

8. Návrh žalovanej v 2. rade na nezrušenie a nevyporiadanie podielového spoluvlastníctva z dôvodu, že
v prípade prikázania nehnuteľnosti do výlučného vlastníctva žalobcu jej vyplatená primeraná náhrada na

zabezpečenie nového bývania postačovať nebude, súd prvej inštancie vyhodnotil ako návrh na postup
podľa ust. § 142 ods. 2 OZ, avšak dospel k záveru, že uvedený argument nepredstavuje dôvod hodný
osobitného zreteľa, nakoľko skutočnosť, že žalovaná v 2. rade je spoluvlastníčkou o veľkosti podielu
3/16, pričom veľkosť podielu je určujúca pre mieru práv a povinností k spoločnej veci, vyplýva zo zákona
a je a mala jej byť zrejmá z LV č. XXX ako verejnej listiny.

9. O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1 a 2 zákona č.
160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), keď žalobcovi, ako strane, ktorá mala v
konaní plný úspech, priznal právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

10. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal žalovaný v 3. rade v zákonnej lehote odvolanie a žiadal,
aby odvolací súd napadnutý rozsudok v celom rozsahu zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie. Odvolanie odôvodnil právne § 365 ods. 1 písm. e), f) a h) CSP (súd
prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností; súd prvej
inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; rozhodnutie súdu

prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci).

11. Žalovaný v 3. rade uviedol, že súd prvej inštancie síce správne zistil, že sporné nehnuteľnosti sú v
podielovom spoluvlastníctve strán sporu, avšak nesprávne ustálil výšku ich spoluvlastníckych podielov,
čohodôsledkombolourčenienáhrady,ktorúmalžalobcazaplatiťjednotlivýmžalovanýmtitulomzrušenia

a vyporiadania podielového spoluvlastníctva, v nesprávnej výške. Súd prvej inštancie ustálil, že na
sporných nehnuteľnostiach patria stranám nasledujúce podiely: žalobca - 1/2 a 1/8, t.j. spolu 5/8, resp.
10/16, žalovaná v 1. rade - 1/8, t.j. 2/16, žalovaná v 2. rade - 3/16, žalovaný v 3. rade - 4/16, čo dáva
spolu 19/16, čo je viac ako jeden celok. Z príslušného najaktuálnejšieho LV (zo dňa 11.8.2023), ktorý
sa nachádza v spise a tvorí prílohu Znaleckého posudku Ing. Františka Orsága č. 81/2023 vyplýva, že

strany sporu majú (v čase vyhlásenia napadnutého rozhodnutia mali) nasledujúce podiely na sporných
nehnuteľnostiach: žalobca - 1/2 a 1/16, t.j. 18/32, žalovaná v 1. rade - 1/16, t.j. 2/32, žalovaná v 2. rade
- 3/32, žalovaný v 3. rade - 9/32. Ak sa vychádza zo súdom ustálenej hodnoty sporných nehnuteľností,
na ktorej sa aj strany sporu zhodli v sume 115.000 eur, potom má žalovanému v 3. rade patriť v
kontexte výšky jeho podielu (9/32) náhrada za zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva

v sume 32.343,75 eur (115.000/32*9) a nie 7.188,00 eur, ako ustálil súd aj vo výroku II. napadnutého
rozhodnutia. Pochybenie súdu pri rozhodovaní možno teda vnímať v nevykonaní dôkazu v podobe
Znaleckého posudku Ing. Františka Orsága č. 81/2023, vrátane jeho príloh, resp. v jeho vykonaní
spôsobom, ktorým boli zistené nesprávne skutkové zistenia (nesprávne ustálenie podielov sporových
strán na sporných nehnuteľnostiach). Pochybenie spočívajúce v nesprávnom právnom posúdení možno

vnímať v nesprávnom výpočte sumy náhrady za vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, na ktorú
má žalovaný v 3. rade nárok.

12. K odvolaniu žalovaného v 3. rade sa vyjadril žalobca. Uviedol, že nie je možné nesúhlasiť
s tvrdením žalovaného v 3. rade, ktorý nesúhlasí s rozdelením sumy, na ktorej sa strany sporu zhodli,

konkrétne sumy 115.000 eur podľa veľkosti spoluvlastníckych podielov tak, ako to urobil súd prvej
inštancie, nakoľko súd vychádzal z nesprávnej výšky spoluvlastníckych podielov na predmetných
nehnuteľnostiach. Súd prvej inštancie pri výpočte čiastok, ktoré má žalobca zaplatiť žalovaným za
ich spoluvlastnícke podiely naozaj nepostupoval správne, keď vychádzal z podielov tak, ako sú tietoobsiahnuté v odôvodnení bodu 21. a 24. rozhodnutia. V spise sa totiž nachádzali najmenej 3 vyhotovenia
aktuálnejšieho LV č. XXX, k.ú. D., ktoré boli tiež obsiahnuté v Znaleckých posudkoch znalcov (v
znaleckom posudku č. 56/2023 vyhotovenom Ing., Zuzanou Satinovou a tiež znaleckom posudku č.

81/2023 vyhotovenom Ing. Františkom Országom), ktoré znalecké posudky si strany dali vyhotoviť za
účelom zistenia hodnoty nehnuteľnosti a teda výšky odplaty, ktorú má žalobca vyplatiť žalovaným po
zrušení a vysporiadaní ich podielového spoluvlastníctva. Súdu prvej inštancie bol tento aktuálny LV XXX,
k. ú, D. známy. Súd prvej inštancie mal teda vyplácané sumy určiť tak, že žalobca má vyplatiť: žalovanej
v 1. rade 1/16 z 115.000 eur, teda sumu 7.187,50 eur, žalovanej v 2. rade 3/32 z 115.000 eur, teda sumu

10.781,25 eur a žalovanému v 3. rade 9/32 z 115.000 eur, teda sumu: 32.343,75 eur. Odvolaním bol
napadnutý rozsudok nie len čo do výroku II., ale okrem iného tiež čo do trov prvoinštančného konania
(výrok III. rozsudku). V tejto súvislosti žalobca uviedol, že o trochách prvoinštančného konania bolo
súdom prvej inštancie rozhodnuté správne, keďže žalobca mal vo veci plný úspech.

13. Žalovaný v 3. rade v podaní zo dňa 19.2.2024 uviedol, že žalobca súd nijako explicitne na zmenu

skutkového stavu (podielov) neupozornil, hoci, keďže je zastúpený advokátom, musel vedieť, že by to
bolo minimálne korektné a predišlo by to vzniku ďalších trov konania na strane žalovaného v 3. rade,
ktorý sa za takejto situácie musí proti rozsudku aktívne brániť. Z uvedeného dôvodu žiadal priznať
mu náhradu trov odvolacieho konania. Čo sa týka trov konania pred súdom prvej inštancie, žalovaný
v 3. rade s ich priznaním žalobcovi nesúhlasil. Žalovaný v 3. rade sa totiž ocitol v spore nedobrovoľne

a nezavinene, nebol v ňom od počiatku a nemal možnosť predísť jeho vzniku a vedeniu. Žalovaný
v 3. rade je právnym nástupcom (dedičom) pôvodného žalovaného a s vyporiadaním podielového
spoluvlastníctvavzásadesúhlasil,zaprimeranúnáhraduvyplývajúcuzreálnejcenynehnuteľností,ktorá
musela byť (a bola) v súdnom konaní ustálená. Žalovaný v 3. rade teda nezavinil súdne konanie a ani
nedal dôvod na jeho vedenie. Žalobca teda „vyhral“ spor (mal v ňom úspech) bez toho, aby žalovaný v 3.

rade dal na vedenie sporu dôvod a bez toho, aby sa aktívne návrhu žalobcu bránil. Žalovaný v 3. rade
má za to, že v takomto prípade je daný dôvod osobitného zreteľa podľa § 257 CSP, aby súd žalobcovi
náhradu trov konania nepriznal. Vzhľadom na uvedené skutočnosti žalovaný v 3. rade zotrval na návrhu,
aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zrušil v celom rozsahu a vec vrátil súdu prvej inštancie na
ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

14. Žalobca vo vyjadrení zo dňa 4.4.2024 nesúhlasil so záverom žalovaného v 3. rade, podľa
ktorého žalobca „nijako neupozornil súd“ prvej inštancie na zmenu skutkového stavu ohľadom výšky
spoluvlastníckych podielov. Aj v jednom z posledných podaní pred vynesením rozhodnutia súdu, keď
sa predkladali súdu predmetné znalecké posudky na určenie hodnoty nehnuteľnosti (z ktorých súd

vychádzal pri určení výšky odplaty), oba tieto znalecké posudky obsahovali aktuálne listy vlastníctva
so správnymi spoluvlastníckymi podielmi. Nesprávne podiely boli zapísané na dotknutý LV v dôsledku
pochybenia katastra pri prevedení dedičského rozhodnutia po právnom predchodcovi účastníkov
konania(tedabezakéhokoľvekzavineniažalobcu),pričompozistenítohtopochybeniakatastraaoprave
chyby na LV boli zo strany účastníkov konania (aj zo strany žalobcu) opakovane zakladané súdu podania

obsahujúce aktuálne listy vlastníctva a uvádzané už správne podiely. Žalobcu nenapadlo, že by za
takýchto okolností mohol súd vychádzať z neaktuálneho LV, keďže súd vždy vychádza zo stavu platného
ku dňu jeho rozhodnutia. Toto ale nenapadlo ani žalovaného v 3. rade, keď ani žalovaný v 3. rade na
aktuálny LV pred vynesením rozhodnutia súd neupozornil. Po takomto pochybení súdu prvej inštancie
by bolo nespravodlivé, aby bol žalobca zaviazaný k náhrade trov odvolacieho konania, práve naopak,

sú splnené podmienky na nepriznanie trov odvolacieho konania žalovanému v 3. rade pre dôvody
hodné osobitného zreteľa (§ 257 CSP). Žalobca zopakoval, že o trovách prvoinštančného konania bolo
rozhodnuté správne, keďže žalobca mal vo veci plný úspech. Žalobca za nepravdivé označil tvrdenie
žalovaného v 3. rade, že by žalovaný v 3. rade s vysporiadaním podielového spoluvlastníctva v zásade
súhlasil za primeranú náhradu, alebo že žalobca „vyhral" spor bez toho, aby žalovaný v 3. rade dal na

vedenie sporu dôvod a bez toho, aby sa aktívne návrhu žalobcu bránil. Aj na pojednávaní konanom
dňa 12.9.2023 žalovaný v 3. rade vyslovene uviedol že k dohode medzi stranami nedošlo. Taktiež
v spise sa nachádza viacero podaní, z ktorých vyplýva negatívny postoj žalovaného k vysporiadaniu
podielového spoluvlastníctva, napr. vyjadrenie žalovaného v 2. a 3. rade zo dňa 20.3.2024, kde aj
žalovaný v 3. rade vyslovene uviedol, že nesúhlasí s návrhom mimosúdneho riešenia veci. Žalobca sa

pritom snažil so žalovanými v 2. a 3. rade dohodnúť, avšak postoj žalovaného v 3. rade bol negatívny.
Je síce pravdou, že žalovaný sa naozaj ocitol v spore ako právny nástupca po svojom predkovi (otcovi),
avšak od začiatku sa žalovaný v 3. rade aktívne žalobe bránil, vyjadroval s ňou nesúhlas a až vo fáze
konania po tom, ako súd vyslovil predbežný názor ako vo veci rozhodne, pristúpil k dohode ohľadomzrušenia a vysporiadania podielového spoluvlastníctva v zmysel žalobného návrhu. Priznanie náhrady
trov prvoinštančného konania žalobcovi aj voči žalovanému v 3. rade je teda správne a odôvodnené.

15. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie proti rozhodnutiu bolo
podanévčas(§362ods.1CSP),oprávnenoustranousporu(§359CSP),protirozhodnutiu,protiktorému
je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané
náležitosti (§ 363 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 CSP),
preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380

CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k
záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie
na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

16. Predmetom konania v prejednávanej veci je zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva
k nehnuteľnostiam - rodinnému domu súpisné číslo XXXX, nachádzajúcemu sa na parcele reg. „C“ č.

923/15 o výmere 382 m2 - zastavané plochy a nádvoria, parcele č. 923/18 o výmere 218 m2 - záhrady,
evidovaným Okresným úradom Galanta, katastrálnym odborom na LV č. XXX pre katastrálne územie D.,
obec D., okres Galanta. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobcovia a žalovaní v 1. až 3. rade sú podielovými
spoluvlastníkmi uvedených nehnuteľností.

17. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom výrokom I. zrušil podielové spoluvlastníctvo žalobcu
a žalovaných v 1., 2. a 3. rade k predmetným nehnuteľnostiam, výrokom II. nehnuteľnosti prikázal
do výlučného vlastníctva žalobcu s tým, že je povinný zaplatiť žalovanej v 1. rade sumu 14.375 eur,
žalovanej v 2. rade sumu 21.563 eur a žalovanému v 3. rade sumu 7.188 eur do 3 dní od právoplatnosti
rozsudku, a výrokom III. žalobcovi priznal 100 % náhrady trov konania. Zásadnou odvolacou námietkou

žalovaného v 3. rade bolo, že súd prvej inštancie vec nesprávne skutkovo a právne posúdil, keď dospel
k záveru, že žalobca je v rámci zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam
povinný zaplatiť náhradu za spoluvlastnícke podiely žalovaných v rozsahu, ktorý nezodpovedá veľkosti
spoluvlastníckych podielov.

18. Podľa § 379 CSP, odvolací súd je rozsahom odvolania viazaný okrem prípadov, ak a) od rozhodnutia
o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol dotknutý, b) ide o nerozlučné spoločenstvo
podľa § 77 a odvolanie podal len niektorý zo subjektov, c) určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi
stranami vyplýva z osobitného predpisu.

19. Podľa § 389 ods. 1písm. b) CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, ak súd
nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v
takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť
v konaní pred odvolacím súdom.

20. Spravodlivým prejednaním veci je také súdne konanie, ktoré rešpektuje všetky procesné zásady a
princípy, ktoré tvoria súčasť štruktúry základných ľudských práv a slobôd. Podľa nálezu Ústavného súdu
SR sp. zn. I. ÚS 26/94 obsah práva na súdnu ochranu uvedený v článku 46 ods. 1 Ústavy SR nespočíva
len v tom, že osobám nemožno brániť v uplatnení práva na súdnu ochranu alebo ich diskriminovať
pri jeho uplatňovaní. Jeho obsahom je i zákonom upravené relevantné konanie súdov. Každé konanie

súdu, ktoré je v rozpore so zákonom, je potom porušením Ústavou zaručeného práva na súdnu ochranu.
Pod odňatím možnosti konať pred súdom treba potom rozumieť závadný procesný postup súdu, ktorým
sa účastníkovi konania znemožní realizácia jeho procesných práv priznaných mu v súdnom konaní za
účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov.

21. Podľa § 220 ods. 2 CSP, v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké
skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril
žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné
skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré
dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté

dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby
odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.22. Rozhodnutie súdu ako orgánu verejnej moci nemusí byť totožné s očakávaniami a predstavami
účastníka konania, ale z hľadiska odôvodnenia musí spĺňať parametre (limity) zákonného rozhodnutia
v zmysle citovaného § 220 ods. 2 CSP, pričom účastníkovi konania musí dať odpoveď na podstatné

zásadné otázky a námietky spochybňujúce závery namietaného rozhodnutia v závažných a samotné
rozhodnutie ovplyvňujúcich súvislostiach. Právo účastníka a povinnosť súdu na náležité odôvodnenie
súdneho rozhodnutia vyplýva z potreby transparentnosti služby spravodlivosti, ktorá je esenciálnou
náležitosťou každého rozhodnutia. Citované zákonné ustanovenie sa totiž chápe aj z hľadiska práv
účastníka na súdnu ochranu podľa článku 46 ods. 1 Ústavy SR, ktorého imanentnou súčasťou je aj právo

na súdne konanie spĺňajúce garancie spravodlivosti a toto ustanovenie treba vykladať a uplatňovať aj s
ohľadom na príslušnú judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“, porovnaj napr.
rozsudok Garcia Ruiz v Španielsko z 21.1.1999) tak, že rozhodnutie súdu musí uviesť presvedčivé a
dostatočné dôvody, na základe ktorých je založené, rozsah tejto povinnosti sa môže meniť podľa povahy
rozhodnutia a musí sa posúdiť vo svetle okolností každej veci. Judikatúra ESĽP teda nevyžaduje, aby na
každý argument účastníka bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia, ak však ide o argument, ktorý

je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Georiadis c.
Grécko z 29.5.1997, Hikgins c. Francúzsko z 19.2.1998).

23. Vady zakladajúce zmätočnosť súdneho konania, ktoré zavinil súd svojím procesným postupom v
rozpore so zákonom, spravidla vždy strane v konaní spôsobujú porušenie jej práva na spravodlivý

proces, odnímajú jej možnosť konať pred súdom, pretože jej bránia v realizácii tých procesných
práv, ktoré CSP priznáva na účelné uplatnenie alebo bránenie práva proti druhej strane v spore.
Vydanie zmätočného rozhodnutia bez ďalšieho nemá svoje právne opodstatnenie, a preto je vždy
nevyhnuté takéto rozhodnutie zrušiť najmä z hľadiska ústavou garantovaného práva na súdnu
ochranu a spravodlivé súdne konanie. O uvedenú vadu konania ide vždy aj vtedy, ak je rozhodnutie

súdu nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, čo má za následok jeho nepresvedčivosť. Riadne
odôvodnenie súdneho rozhodnutia ako súčasť základného práva na súdnu a inú právnu ochranu
vyžaduje, aby sa súd jasným, právne korektným a zrozumiteľným spôsobom vyrovnal so všetkými
skutkovými a právnymi skutočnosťami, ktoré sú pre jeho rozhodnutie vo veci podstatné a právne
významné (nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 236/06). Odôvodnenie má obsahovať dostatok

dôvodov a ich uvedenie má byť zrozumiteľné. Súd je povinný formulovať odôvodnenie spôsobom, ktorý
zodpovedá základným pravidlám logického, jasného vyjadrovania a musí spĺňať základné gramatické,
lexikálne a štylistické hľadiská.

24. Ústavný súd SR vo svojom uznesení z 23.6.2004 sp. zn. III. ÚS 209/04 vyslovil, že „súčasťou obsahu

základnéhoprávanaspravodlivékonaniepodľačlánku46ods.1ÚstavySRačlánku6ods.1Dohovoruo
ochrane ľudských práv a základných slobôd je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho
rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky
súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j. s uplatnením nárokov a obranou proti takémuto uplatneniu.
Všeobecný súd však nemusí dať odpovede na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na

tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ
rozhodnutia.“.

25. Porovnajúc odôvodnenie preskúmavaného rozsudku prvoinštančného súdu s vyššie citovaným
zákonným ustanovením a jeho uvedeným výkladom je zrejmé, že súd prvej inštancie sa ním dôsledne

neriadil. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku totiž nie je možné zistiť vyššie uvedené pre rozhodnutie
súdu relevantné skutočnosti, v dôsledku čoho je odôvodnenie rozsudku neúplným, čo zároveň bráni
odvolaciemu súdu napadnutý rozsudok riadne preskúmať.

26. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku pri určení finančnej náhrady v zmysle § 142

ods. 1 OZ dospel k záveru, že žalobca je podielovým spoluvlastníkom nehnuteľností - rodinného domu
súpisné číslo XXXX, nachádzajúceho sa na parcele reg. „C“ č. 923/15 o výmere 382 m2 - zastavané
plochy a nádvoria, parcely č. 923/18 o výmere 218 m2 - záhrady, evidovaných Okresným úradom
Galanta, odbor katastra na LV č. XXX pre katastrálne územie D., obec D., okres Galanta, o veľkosti
podielu 1/2 a 1/8 v pomere k celku (t. j. 5/8, resp. 10/16), žalovaná v 1. rade je spoluvlastníčkou s

podielom o veľkosti 1/8 (t. j. 2/16); žalovaná v 2. rade je spoluvlastníčkou s podielom 3/16 a žalovaný
v 3. rade je spoluvlastníkom s podielom 1/16 v pomere k celku. Z odôvodnenia rozsudku však nie
je zrejmé ako dospel súd prvej inštancie k uvedenému záveru, aké dokazovanie v tomto smere
vykonal, ako jednotlivé dôkazy vyhodnotil a z ktorých dôkazov napokon vychádzal, pričom uvedené májednoznačne vplyv na výšku priznanej finančnej náhrady v rámci zrušenia a vyporiadania podielového
spoluvlastníctva.

27. Za nepreskúmateľné možno považovať aj rozhodnutie o náhrade trov konania strán sporu, ktoré súd
prvej inštancie odôvodnil len tým, že konštatoval plný úspech žalobcu, avšak tento svoj záver riadne
neodôvodnil, keď v súvislosti s rozhodnutím o náhrade trov konania sa nezaoberal porovnaním toho, čo
jednotlivé strany navrhovali, ako súd nakoniec vo veci rozhodol a nevyhodnotil ani postoj jednotlivých
strán v priebehu konania.

28. Odvolací súd preto dospel k záveru, že prvoinštančný súd nesprávnym procesným postupom
v dôsledku nedostačujúceho a nejasného odôvodnenia svojich záverov neumožnil stranám, aby
uskutočňovali im patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces, pričom vzhľadom na mieru zlyhania prvoinštančného súdu tento nedostatok nebolo možné
napraviť až v konaní pred odvolacím súdom (doplnenie chýbajúcich argumentov súdu prvej inštancie

až na odvolacom súde by za takejto situácie znamenalo faktické zbavenie účastníkov práva na
dvojinštančné konanie).

29. V nadväznosti na uvedené bola potom dôvodná odvolacia argumentácia žalovaného v 3. rade
poukazujúca na nevykonanie navrhnutých dôkazov potrebných na zistenie rozhodujúcich skutočností (§

365 ods. 1 písm. e) CSP). Z obsahu spisu vyplýva, že počas súdneho konania bolo súdu prvej inštancie
predložených viacero listov vlastníctva k predmetným nehnuteľnostiam, pričom, ako je uvedené vyššie,
z odôvodnenia napadnutého rozsudku ani z obsahu spisu nevyplýva, akým spôsobom a či sa s nimi súd
prvej inštancie oboznámil. Uvedené malo potom vplyv na celkové posúdenie skutkového stavu veci.

30. Podľa § 142 ods. 1 OZ, ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie na
návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné využitie veci.
Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému alebo viacerým
spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné správanie
podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce,

súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.

31. Rozsah odvolacieho prieskumu je v zásade daný odvolaním. Odvolateľ spravidla sám určuje rozsah,
v akom má byť napadnuté rozhodnutie preskúmané odvolacím súdom (či napáda rozhodnutie vo
všetkých jeho výrokoch alebo len niektorý z nich alebo len z hľadiska niektorej konkrétnej veci alebo

práva). Výnimky z uvedenej zásady sú taxatívne vypočítané v § 379 CSP, v zmysle ktorého odvolací
súd je rozsahom odvolania viazaný okrem prípadov, ak a) od rozhodnutia o napadnutom výroku závisí
výrok, ktorý odvolaním nebol dotknutý, b) ide o nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 a odvolanie podal
len niektorý zo subjektov, c) určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného
predpisu. V týchto prípadoch sú na jednej strane obmedzení účastníci konania v možnosti nakladať s

určitými nárokmi a na strane druhej dáva možnosť súdu, aby prekročil návrhy účastníkov. Z povahy
konania o návrhu na zrušenie podielového spoluvlastníctva a na vykonanie jeho vyporiadania niektorým
zo spôsobov uvedených v § 142 OZ vyplýva, že na strane žalobcov či žalovaných musia byť uvedení
vždy všetci podieloví spoluvlastníci a že predmetom konania je vždy celá vec patriaca do podielového
spoluvlastníctva a vyriešenie všetkých právnych vzťahov spoluvlastníkov k tejto veci.

32. Keďže predmet konania nie je v odvolacom konaní deliteľný, celý výrok vo veci samej je vždy
jedným zo spôsobov zrušenia podielového spoluvlastníctva a rozhodnutie vo veci, hoci by pozostávalo
z niekoľkých oddelených častí (v danom prípade výrok o zrušení podielového spoluvlastníctva, výrok
o prikázaní do výlučného vlastníctva jednému zo spoluvlastníkov a výrok o náhrade za spoluvlastnícky

podiel), nie je rozhodnutím o niekoľkých právach so samostatným skutkovým základom. Rozhodnutie
odvolacieho súdu sa potom vzťahuje vždy na celý výrok vo veci a žiadna jeho časť nenadobúda
oddelene právoplatnosť (§ 367 CSP). Preto odkladný účinok odvolania podaného jedným z viacerých
podielových spoluvlastníkov (aj keď sa ním účastník domáha preskúmania len určitých častí výroku)
sa vždy vzťahuje na celý výrok vo veci a žiadna jeho časť nenadobúda oddelene právoplatnosť. Preto

odvolací súd musí z podnetu podaného odvolania preskúmať vždy celý výrok vo veci, pretože nie je
v tomto konaní viazaný návrhom účastníkov na spôsob vyporiadania a môže toto rozhodnutie ako
celok buď potvrdiť alebo zmeniť alebo zrušiť. Pokiaľ odvolací súd na základe odvolania podaného
proti rozsudku súdu prvej inštancie o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva pristúpi kzrušeniu napadnutého rozhodnutia vo veci samej (o tento prípad ide aj v preskúmavanej veci), nemôže
zrušiť iba niektorý výrok rozsudku súdu prvej inštancie. Konanie o zrušenie a vyporiadanie podielového
spoluvlastníctva tak predstavuje z hľadiska vzťahu výrokov meritórneho súdneho rozhodnutia špecifický

prípad, keďže predmet takéhoto konania nie je deliteľný (porovnaj s uznesením Najvyššieho súdu SR
sp. zn. 2Cdo/472/2014 zo dňa 29.10.2015).

33. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie s použitím ust.
§ 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušil a podľa § 391 ods. 1 CSP vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie

konanie a nové rozhodnutie.

34. Vychádzajúc zo základného práva na prístup k súdnej ochrane všetkých účastníkov konania,
ktorých sa rozhodnutie o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva (vrátane povinnosti zaplatiť
primeranú náhradu za spoluvlastnícke podiely) týka, je potrebné zdôrazniť, že nepreskúmateľnosť, či
arbitrárnosť (tiež označovaná ako zmätočnosť) súdneho rozhodnutia, musí byť v opravnom konaní

napravená, pretože bráni jeho vecnému preskúmaniu (§ 389 ods. 1 písm. b) CSP); konvalidácia tohto
nedostatku (zmätočného rozhodnutia) súdom vyššej inštancie neprichádza z logických a systematických
dôvodovdoúvahytiežprezachovanieprincípudvojinštančnosti.Tomuzodpovedáajznenieustanovenia
§ 388 CSP, ktoré odvolaciemu súdu umožňuje zmeniť rozhodnutie súdu prvej inštancie len za
predpokladu, že nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie (§ 387 ods. 1 CSP), ani na jeho

zrušenie (§ 389 ods. 1 CSP). Pokiaľ existujú dôvody pre zrušenie (kasáciu) rozhodnutia, čo zároveň
vylučuje, aby mohlo byť rozhodnutie potvrdené, nemožno ho ani zmeniť. Žiada sa dodať vo vzťahu k
odvolacej námietke o nesprávnom právnom posúdení veci a nesprávnych skutkových zisteniach, že
u nepreskúmateľného rozhodnutia nemožno hodnotiť správnosť relevantných právnych a skutkových
záverov, preto bolo nutné tento rozsudok zrušiť a otvoriť súdu prvej inštancie procesný priestor pre

vydanie nového rozhodnutia, ktoré nebude postihnuté zmieneným deficitom. Rovnako nemôže byť
žiadnej pochybnosti o tom, že nahrádzanie faktickej pasivity súdu prvej inštancie v uvedenom smere
činnosťou odvolacieho súdu neprichádza do úvahy, nakoľko úlohou odvolacieho súdu je prieskum
správnosti rozhodnutí súdu prvej inštancie, čo vylučovalo prípadné rozhodnutie odvolacieho súdu s
konečnou platnosťou.

35. Povinnosťou súdu prvej inštancie bude v ďalšom konaní sa riadiť názorom odvolacieho súdu, ktorým
je podľa § 391 ods. 2 CSP viazaný, opätovne vec prejednať, v potrebnom rozsahu vykonať dokazovanie
(najmä za účelom zistenia skutočných a aktuálnych veľkostí spoluvlastníckych podielov), výsledky
celého konania zhodnotiť a až potom o veci rozhodnúť, pričom je potrebné náležite sa vysporiadať

s relevantnou právnou i skutkovou argumentáciou strán sporu a nové rozhodnutie náležite v súlade
s ust. § 220 ods. 2 CSP odôvodniť. Súd prvej inštancie v novom rozhodnutí bude dbať na to, aby
odôvodnenierozsudkubolopresvedčivésuvedenímskutočností,ktorépovažovalzapreukázanéaktoré
nie, z akých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil a ako vec právne
posúdil. Povinnosť súdu riadne odôvodniť rozhodnutie je odrazom práva strany sporu na dostatočné a

presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu. Svoj právny záver súd zdôvodní zo zákonných
hľadísk, ktoré v danej veci prichádzali do úvahy a stranám sporu dá odpoveď na podstatné a relevantné
argumenty, aby riešenie konkrétneho právneho problému bolo jasné a zreteľne dané (porov. rozhodnutia
Ústavného súdu SR napr. sp. zn. II. ÚS 193/06, III. ÚS 198/07). V novom rozhodnutí rozhodne
prvoinštančný súd aj o náhrade trov tohto odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 CSP).

36. Senát odvolacieho súdu toto uznesenie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon
pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné

spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).