Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 17. apríl 2025

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 15CoP/38/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5624204249
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 04. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Zuzana Štolcová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2025:5624204249.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Zuzany Štolcovej
a členiek senátu JUDr. Martiny Nemravovej, JUDr. Lucie Prčovej, v právnej veci navrhovateľky: A. B.,
C. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom A. XXX/X, E. F., G. H. XXX, XXXX H. I. I., C., občianka SR, proti
manželovi: J. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom K. XX, H. - K., G. J. XX/X, XXXX F., C., občan ČR,
v konaní o rozvod manželstva, o odvolaní navrhovateľky proti uzneseniu Okresného súdu Liptovský

Mikuláš č.k. 1Pc/44/2024-13 zo dňa 31. januára 2025, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie Okresného súdu Liptovský Mikuláš č.k. 1Pc/44/2024-13 zo dňa 31. januára 2025 p o t v r
d z u j e.

Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením okresný súd výrokom I. vyhlásil, že nemá právomoc vo veci konať. Výrokom
II. konanie zastavil. O nároku na náhradu trov prvoinštančného konania rozhodol výrokom III. tak,
že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. Výrokom IV. bolo rozhodnuté, že
navrhovateľke sa po právoplatnosti tohto uznesenia vracia prostredníctvom prevádzkovateľa systému
L. M., I., L. L. M. N. X, XXX XX O. O., P.: XX XXX XXX, súdny poplatok z návrhu na rozvod manželstva
vo výške 100 Eur.

2. V odôvodnení svojho rozhodnutia poukázal na dňa 06.11.2024 navrhovateľkou doručený na Okresný
súd Liptovský Mikuláš návrh na rozvod manželstva, z obsahu ktorého mal preukázané, že navrhovateľka
je štátnou občiankou Slovenskej republiky a manžel je občanom Českej republiky. Ako posledné
spoločnébydliskomanželovnavrhovateľkavnávrhuoznačilaHohenweiler,Rakúsko.Uviedla,žemanžel
v súčasnosti býva v F. Q. I. J. XX/X, F., a ona na adrese H. XXX, H. I. I., C..

3. Okresný súd poukázal na prílohy návrhu, a to sobášny list manželov, z ktorého je zrejmé, že uzavreli
R. XX.X.XXXX pred Matričným úradom v E. L.. Manželstvo je zapísané v knihe manželstiev Matričného
úradu E. L. vo zväzku P., C. XXXX, na strane XXX, M. poradovým číslom X. a na navrhovateľkou
predložené potvrdenia z centrálneho registra obyvateľov v Rakúsku zo dňa 10.10.2024, z ktorých
vyplýva, že obidvaja manželia majú odo dňa 15.05.2015 evidovaný pobyt na adrese J. XX/X, XXXX F..

4. Okresný súd za aplikácie Čl. 7 ods. 2 druhej vety Ústavy Slovenskej republiky, § 2 CMP, §
9, § 161 ods.1 a 2 CSP uviedol, že jednou z procesných podmienok konania je právomoc súdov
Slovenskej republiky vec prejednať a rozhodnúť. Splnenie procesnej podmienky právomoci skúma súd
z úradnej povinnosti v každom štádiu konania a na každom stupni. Nedostatok právomoci predstavuje
neodstrániteľnú vadu konania, ktorá zásadne vedie k zastaveniu konania. V prípade výskytu cudzieho

prvku v konaní sa právomoc súdov Slovenskej republiky ako členského štátu Európskej únie spravuje
predovšetkým úniovým právom.5. Konštatoval okresný súd, že v prejednávanej veci je predmetom konania rozvod manželstva. S
ohľadom na uvedené postupoval podľa Nariadenia Rady (EÚ) č. 2019/1111 o právomoci a uznávaní

a výkone rozhodnutí v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností a o
medzinárodných únosoch detí (prepracované znenie, ktorým sa zrušuje Nariadenie Rady č. 2201/2003,
ďalej len „Nariadenie“).

6. Okresný súd uviedol, že na základe Článku 3 písm. a) bod i) Nariadenia má právomoc vo veciach

rozvodu súd toho členského štátu, na ktorého území majú manželia obvyklý pobyt. Obvyklý pobyt možno
definovať ako miesto faktického zdržiavania sa fyzickej osoby, ktoré musí trvať určitý čas, aby nadobudlo
predpoklad obvyklosti. Je to zároveň miesto, na ktoré má fyzická osoba osobné, kultúrne, sociálne a
ekonomické väzby, čím sa toto miesto stane centrom jej života. Okresný súd mal za nesporné, že
manželia od mája 2015 spoločne bývali na adrese J. XX/X, XXXX F., C.. Zo skutkových tvrdení v návrhu
mal zistené, že aktuálne žije každý v inom meste v Rakúsku, navrhovateľka v meste H. I. I. a manžel v

meste F., kde, podľa vyjadrení navrhovateľky, každý z nich žije svoj vlastný život.

7. Na základe uvedeného okresný súd dospel k záveru, že obvyklý pobyt oboch manželov, ich faktické
bydlisko, sa toho času nachádza v Rakúsku. Právomoc konať vo veci rozvodu ich manželstva má tak
súd v Rakúsku. Je preto v záujme manželov, aby v danom prípade rozhodol súd s právomocou určenou

vo veciach rozvodu na základe zvoleného kritéria obvyklého pobytu manželov, ktorý je vo vzťahu k
manželom spravodlivý a poskytuje manželom najväčší predpoklad ochrany ich práv.

8. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia okresný súd v súlade
s Článkom 18 Nariadenia vyhlásil, že nemá právomoc konať vo veci rozvodu manželov, pretože

manželia nemajú na území Slovenskej republiky obvyklý pobyt (výrok I.). Keďže nedostatok právomoci
je neodstrániteľnou prekážkou konania, konanie zastavil v zmysle § 9 a § 161 ods. 2 CSP (výrok II.).

9. O trovách konania okresný súd rozhodol tak, že žiadnemu z účastníkov konania nepriznal nárok na

náhradu trov konania, pričom náhradu trov konania v súlade s § 57 CMP si žiaden z nich neuplatnil
(výrok III.).

10. Za aplikácie § 11 ods. 3, 4 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra
trestov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o súdnych poplatkoch“) v spojení s položkou 7

písm. a) Sadzobníka súdnych poplatkov, keďže došlo k zastaveniu konania pred prvým pojednávaním,
okresný súd rozhodol o vrátení súdneho poplatku navrhovateľke a uložil prevádzkovateľovi systému
povinnosť vrátiť jej poplatok vo výške 100 Eur (výrok IV.).

11. Proti tomuto uzneseniu v zákonnej lehote podala odvolanie navrhovateľka z dôvodu, že má

trvalý pobyt na adrese A. XXX/X, XXX XX E. F.. Po podaní žiadosti sa zo zdravotných dôvodov
musela presťahovať na adresu trvalého pobytu, kde momentálne býva. Domnievala sa, že prehlásenie
o nefungovaní vzájomného spolužitia, dohode medzi manželmi, ich vzájomné vyrovnanie, a to, že
manželstvo je bez detí, sú dostatočné. Mala za to, že okresný súd rozhodol nesprávne. Navrhla
manželstvo rozviesť.

12. Postupom okresného súdu, a to podaním zo dňa 10.3.2025 bolo odvolanie navrhovateľky doručené
manželovi (doručenka na č.l. 21 spisu) s možnosťou sa k nemu v lehote 10 dní písomne vyjadriť, ktorú
možnosť nevyužil.

13. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 34 CSP), prejednal vec na základe odvolania podaného
navrhovateľkou ako osobou oprávnenou v zákonnej odvolacej lehote a postupom bez nariadenia
pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario, za aplikácie ustanovení § 65 až § 67 CMP
napadnuté uznesenie okresného súdu potvrdil ako vecne správne rozhodnutie podľa ust. § 387 ods. 1,
2 CSP. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.

14. Predmetom konania vedeného na súde prvej inštancie je návrh navrhovateľky (manželky) na rozvod
manželstva.15. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu s poukazom na obsah preskúmavaného uznesenia a
argumenty navrhovateľky vyjadrené v odvolaní bolo posúdiť, či sú splnené zákonné podmienky a dané
skutkové okolnosti na vyhlásenie súdu prvej inštancie o nedostatku právomoci vo veci konať a na

zastavenie konania pre neodstrániteľnú prekážku konania.

16. Podľa § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia civilného sporového
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

17. Podľa § 161 ods. 1 a ods. 2 CSP, ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania
prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné
podmienky“). Ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorú nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.

18. Podľa § 3 CSP súdy prejednávajú a rozhodujú súkromnoprávne spory a iné súkromnoprávne veci,
ak ich podľa zákona neprejednávajú a nerozhodujú iné orgány.

19. Podľa § 9 CSP, ak spor alebo vec nepatrí do právomoci súdu Slovenskej republiky, súd konanie
bezodkladne zastaví.

20. Civilný sporový poriadok dbá o to, aby súdne konanie prebiehalo podľa presne ustanovených

pravidiel, ktorých dodržiavanie je predpokladom, aby súd mohol konať a vydať rozhodnutie. Tieto
predpoklady sa nazývajú procesné podmienky konania. Ak v konkrétnej veci nie sú splnené procesné
podmienky, takéto konanie vykazuje nedostatky, a tie môžu byť odstrániteľné a neodstrániteľné. Za
neodstrániteľné nedostatky sa považujú nedostatok právomoci súdu, litispendencia, res iudicata, ako
aj nedostatok spôsobilosti byť účastníkom konania. Neodstrániteľné nedostatky (podmienky) konania

majú za následok, že súd nemôže vydať rozhodnutie vo veci samej, ale musí konanie zastaviť, prípadne
vec postúpiť inému orgánu.

21.Právomoc súdu jednou z podmienok konania, ktorej existenciu súd skúma z úradnej povinnosti
kedykoľvek počas konania. Nedostatok právomoci súdu prejednať a rozhodnúť konkrétnu vec, je

neodstrániteľným nedostatkom podmienky konania, ktorý kedykoľvek počas konania vedie k zastaveniu
konania (§ 9 a § 10 CSP) a k súčasnému vyhláseniu o nedostatku právomoci.

22. Ak súd zistí, že nie je daná jeho právomoc na prejednanie a rozhodnutie o veci s medzinárodným
prvkom, konanie zastaví podľa ustanovenia § 161 ods. 2 CSP, nemôže však vec postúpiť súdu iného

štátu; iba v odôvodnení svojho uznesenia poučí účastníkov o tom, že sa s návrhom môžu obrátiť na
príslušný úrad v cudzine (R 26/1987).

23. V preskúmavanej veci ide o konanie o rozvod manželstva, pričom súd prvej inštancie zistil, že
navrhovateľka je občiankou Slovenskej republiky s bydliskom na území Rakúska a manžel, proti ktorému

návrh na rozvod manželstva smeruje je občan Českej republiky rovnako s bydliskom na území
Rakúska. Posledné spoločné bydlisko manželov, ktoré navrhovateľka označila v návrhu a vyplýva aj z
navrhovateľkou doloženého potvrdenia o prihlásení z centrálneho registra obyvateľov v Rakúsku je J.
XX/X, XXXX F., C..

24. Podľa čl. 1 ods. 2 Ústavy SR, Slovenská republika uznáva a dodržiava všeobecné pravidlá
medzinárodnéhopráva,medzinárodnézmluvy,ktorýmijeviazaná,asvojeďalšiemedzinárodnézáväzky.

25.Podľačl.7ods.2druhejvetyÚstavySR,právnezáväznéaktyEurópskychspoločenstievaEurópskej
únie, majú prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky.

26. Týmto právne záväzným aktom je Nariadenie rady (ES) 2019/1111 z 25. júna 2019 o právomoci a
uznávaní a výkone rozhodnutí v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností a o
medzinárodných únosoch detí (prepracované znenie) ( ďalej len ,,Nariadenie“).

27. Podľa bodu (2) preambuly Nariadenia týmto nariadením sa stanovujú jednotné pravidlá právomoci
pri rozvode, rozluke a anulovaní manželstva, ako aj pri sporoch o rodičovských právach a povinnostiach
s medzinárodným prvkom.28. Podľa bodu (37) veta prvá preambuly Nariadenia súd členského štátu, na ktorom sa začalo konanie
vo veci, v ktorej podľa tohto nariadenia nemá právomoc konať vo veci samej a ktorá podľa tohto
nariadenia patrí do právomoci súdu iného členského štátu, bez návrhu vyhlási, že nemá právomoc.

29. Podľa Článku 1 bod 1. písm. a) Nariadenia toto nariadenie sa uplatňuje v týchto občianskych veciach:
rozvod, rozluka alebo anulovanie manželstva.

30. Podľa Článku 3 písm. a) bod i) Nariadenia vo veciach rozvodu, rozluky alebo anulovania manželstva

majú právomoc súdy členského štátu, na ktorého území majú manželia obvyklý pobyt.

31. Podľa Článku 18 Nariadenia, ak sa začalo konanie na súde členského štátu vo veci, v ktorej podľa
tohto nariadenia nemá právomoc konať vo veci samej a ktorá patrí podľa tohto nariadenia do právomoci
súdu iného členského štátu, súd aj bez návrhu vyhlási, že nemá právomoc.

32. Pretože súd prvej inštancie z návrhu na začatie konania zistil, že manželka je občiankou Slovenskej
republiky a manžel je občanom Českej republiky, ktorí obaja majú obvyklý pobyt, faktické bydlisko
v Rakúsku, aktuálne každý v inom meste, správne konštatoval, že nemá vo veci právomoc konať.

33. Odvolacia námietka navrhovateľky (manželky), že rozhodnutie je nesprávne, pretože má trvalý

pobyt na adrese A. XXX/X, XXX XX E. F. a po podaní žiadosti sa zo zdravotných dôvodov musela
presťahovať na adresu trvalého pobytu, kde momentálne býva, nebola zhodnotená ako dôvodná,
pretože zo znenia Nariadenia v súvislosti s preskúmavanou vecou vyplýva, že za rozhodujúce kritérium
pre určenie právomoci súdov členských štátov vo veci rozvodu manželstva sa považuje obvyklý pobyt
manželov.

34.Určujúcimtakbolozodpovedanieotázkyurčeniamiestaobvykléhopobytumanželov.Pojem,,obvyklý
pobyt“ je štandardným pojmom používaným v medzinárodných právnych nástrojoch. Keďže nie je v
Nariadení definovaný, tak pri posúdení otázky, či má osoba obvyklý pobyt na území určitého štátu, sa
musia zobrať do úvahy všetky relevantné skutočnosti konkrétneho prípadu. Nariadenie sa však neopiera

o koncept obvyklého pobytu, ako ho môže chápať vnútroštátne právo členského štátu, ale používa ho
ako autonómny koncept Európskeho práva, pričom obsah tohto pojmu sa musí vykladať v súlade s
cieľmi a účelom Nariadenia.

35. V kontexte slovenského právneho poriadku a jeho terminológie, preto pojem obvyklý pobyt nie

je možné stotožňovať s technickoprávnym pojmom trvalý pobyt, ani s pojmom bydlisko. Pre koncept
obvyklého pobytu je totiž typickým jeho objektívny charakter, a preto úmysel osoby zdržiavať sa na
nejakom mieste, nie pre jeho posudzovanie rozhodujúci. Aj judikatúra Súdneho dvora umožňuje na
účely výkladu Článku 3 písm. a) Nariadenia dospieť k záveru, že pojem „obvyklý pobyt“ sa v zásade
vyznačuje dvomi prvkami, a to jednak vôľou dotknutej osoby zriadiť zvyčajné centrum svojich záujmov

na určenom mieste a jednak prítomnosťou, ktorá predstavuje dostatočný stupeň stability na území
dotknutéhočlenskéhoštátu(primeranerozsudokSúdneho dvoravoveciC-289/20zodňa25.novembra
2021).

36. V danom prípade súd prvej inštancie dospel k správnemu záveru, že právomoc na rozhodovanie v

predmetnej veci nemá, pretože zo skutkových tvrdení v návrhu a navrhovateľkou doloženého listinného
dôkazu, a to listiny rakúskeho orgánu o prihlásení k trvalému pobytu manželov (R. I. A. S. R. Q. T. X, 7
spisu) vyplývalo, že od roku 2015 tak navrhovateľka, ako aj manžel boli prihlásení k pobytu na totožnej
adrese J. XX/X, XXXX F., C., pričom aktuálne obaja majú pobyt v Rakúsku, avšak každý v inom meste,
a to navrhovateľka v H. I. I. a manžel F. (v čestnom prehlásení manžela na č.l. 5 spisu uvedené miesto

podpisu F.).

37. S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu, odvolacie námietky navrhovateľky neboli zhodnotené
ako dôvodné, a preto odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne
potvrdil postupom podľa ustanovenia § 387 ods. 1 a 2 CSP.

38. O trovách odvolacieho konania krajský súd rozhodol za aplikácie § 396 ods. 1 CSP, § 262 ods. 1
CSP a § 52 CMP tak, že žiadnemu z účastníkov konania nárok na náhradu trov odvolacieho konania
nepriznal.Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Podľa ust. § 428 CSP v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa ust. § 429 ods. 1 CSP dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie

a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa ust. § 429 ods. 2 CSP povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.

Podľa ust. § 430 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie dovolania.

Podľa ust. § 420 CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej

alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa ust. § 431 CSP dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k
vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva
táto vada.

Podľa ust. § 421 CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo

alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa ust. § 432 CSP dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva
v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia.Podľa ust. § 433 CSP dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania
pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.

Podľa ust. § 434 CSP dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania.

Podľa ust. § 435 CSP v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky
procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného

dovolania.