Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 12. marec 2025

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 2Tos/17/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4324011062
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 03. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomíra Kubáňová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2025:4324011062.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubomíry Kubáňovej a členov
senátu JUDr. Ľubice Libantovej Medveckej, PhD. a JUDr. Lenky Formel Kováčovej, PhD., v trestnej veci
odsúdeného A. B. pre prečin marenia úradného rozhodnutia podľa § 348 odsek 1 písmeno e/ Trestného
zákonaainé,osťažnostiodsúdenéhoA.B.protiuzneseniuOkresnéhosúduLevicesp.zn.3Nt/116/2024
zo dňa 27.01.2025, na neverejnom zasadnutí konanom v Nitre dňa 12.03.2025, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 odsek 1 písmeno c/ Trestného poriadku sa sťažnosť odsúdeného A. B. z a m i e t a ,
pretože nie je dôvodná.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením Okresný súd Levice (ďalej len súd I. stupňa) podľa § 399 ods. 2 Tr. por. zamietol
návrh odsúdeného A. B. (ďalej len odsúdený) na povolenie obnovy konania v trestnej veci skončenej
právoplatným rozsudkom Okresného súdu Levice sp. zn. 2T/149/2012 zo dňa 02.02.2015, pretože

nezistil dôvody podľa § 394 ods. 1 a 5 Tr. por.
Súd I. stupňa predmetné rozhodnutie odôvodnil tým, že odsúdený žiadal obnovu konania v hore
uvedenej veci z dôvodu, že rozsudkom Okresného súdu Levice sp. zn. 2T/149/2012 zo dňa
02.02.2015 bol odsúdený na dva samostatné tresty po 15 mesiacoch v trestných sadzbách 0 -
24 mesiacov, teda bol potrestaný nad rámec trestných sadzieb do 24 mesiacov, pričom uložené tresty
presahovali sadzbu o 6 mesiacov. Poukázal na skutočnosť, že sudca mal uložiť jeden súhrnno-úhrnný

trest a nie dva súhrnno-úhrnné tresty popri sebe.

Súd I. stupňa právne svoje rozhodnutie oprel o ust. § 394 ods. 1 a § 399 ods. 2 Tr. por. a po preskúmaní
návrhu na povolenie obnovy konania, po vypočutí odsúdeného, oboznámení sa s obsahom trestného
spisu Okresného súdu Levice sp. zn. 2T/149/2012, dospel k záveru, že návrh odsúdeného na povolenie
obnovy konania nie je dôvodný, pretože nevyšli najavo skutočnosti alebo dôkazy súdu skôr neznáme,

ktoré by mohli samy o sebe alebo v spojení so skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi odôvodniť
iné rozhodnutie o vine, prípadne o treste.
Z pripojeného spisu Okresného súdu Levice sp. zn. 2T/149/2012 zistil, že odsúdený bol právoplatne
odsúdený rozsudkom Okresného súdu Levice sp. zn. 2T/149/2012 zo dňa 02.02.2015 v bode I pre prečin
krádeže podľa § 212 ods. 1 Tr. zák. a bol mu uložený súhrnný trest odňatia slobody v trvaní 15 mesiacov
so zaradením do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia a v bode II pre

prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. e/ Tr. zák. a bol mu uložený
súhrnný trest odňatia slobody v trvaní 15 mesiacov so zaradením do ústavu na výkon trestu so stredným
stupňom stráženia.
Vo vzťahu k tvrdeniu odsúdeného dôvodil, že odsudzujúcim rozsudkom súdu I. stupňa za iný trestný čin
sa v zmysle § 42 ods. 1 Tr. zák. rozumie prvý odsudzujúci rozsudok za iný trestný čin bez ohľadu na to,
že v riadnom alebo mimoriadnom opravnom konaní bol tento rozsudok zrušený, pokiaľ sa toto opravné

konanie skončilo právoplatným odsúdením páchateľa. Rovnakú povahu ako odsudzujúci rozsudok má
aj trestný rozkaz, pričom účinky spojené s vyhlásením rozsudku nastávajú doručením trestného rozkazuobvinenému. V súvislosti s vyhodnotením splnenia podmienok pre uloženie súhrnného trestu v
danom prípade poukázal na časový sled, resp. časovú os páchania trestnej činnosti odsúdeným, z
ktorej jednoznačne vyplýva, že v prípade bodu I skutok spáchal dňa 30.05.2012 vo veci vedenej na

Okresnom súde Levice pod sp. zn. 2T/149/2012 a skutok, ku ktorému bol ukladaný v danom prípade
súhrnný trest, spáchal dňa 06.07.2012 a 07.07.2012 vo veci vedenej na Okresnom súde Levice pod
sp. zn. 4T/200/2012 pre zločin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. b/, ods.
3 písm. a/ Tr. zák. (rozsudok vyhlásený dňa 25.02.2013), teda ide o zbiehajúcu sa trestnú činnosť,
pričom deliaci medzník pretrhávajúci viacčinný súbeh v danej trestnej veci pre skutky pod bodmi I a II

rozsudku, predstavuje trestný rozkaz Okresného súdu Levice zo dňa 11.07.2012, sp. zn. 2T/149/2012
(doručený obvinenému dňa 18.07.2012), následne aj právoplatný rozsudok Okresného súdu Levice sp.
zn. 4T/200/2012 zo dňa 25.02.2013. Pre rozhraničenie viacčinného súbehu a recidívy trestných činov
je rozhodujúci vyššie označený moment výstrahy páchateľa prvým odsudzujúcim rozhodnutím súdu.
Teda tzv. dobrodenie zákona v podobe ukladania jedného súhrnného trestu sa použije len vtedy, ak
ide o trestné činy, ktoré páchateľ spáchal predtým, než bolo na neho pôsobené odsudzujúcim súdnym

rozhodnutím. Od vyhlásenia odsudzujúceho rozsudku /trestného rozkazu/ už nejde o súbeh trestných
činov, ale o recidívu. Okamih vyhlásenia odsudzujúceho rozsudku spôsobuje, že vo vzájomnom
pomere viacčinného súbehu nemôže byť trestný čin spáchaný pred týmto okamihom a trestný čin
spáchaný po tomto okamihu. Vzhľadom na skutočnosť, že v trestnej veci vedenej na Okresnom súde
Levice pod sp. zn. 2T/149/2012 súd odsudzoval obvineného v bode II za prečin marenia výkonu

úradnéhorozhodnutia,ktorýspáchalvdňoch01.04.2013,21.04.2013a04.05.2013,t.j.predtým,akobol
obvinenému doručený trestný rozkaz Okresného súdu Levice z 15.12.2014, sp. zn. 1T71/2014 (trestný
rozkaz doručený obvinenému dňa 30.12.2014), ktorým bol uznaný za vinného za iné jeho trestné činy -
prečin neoprávneného používania cudzieho motorového vozidla podľa § 216 ods. 1 Tr. zák. a iné (skutky
za obdobie od 05.07.2013 do 06.07.2013, 21.08.2013 a 10.11.2013), podmienky pre uloženie súhrnného

trestu vo vzťahu k trestnému rozkazu Okresného súdu Levice z 15.12.2014, sp. zn. 1T/71/2014, boli
taktiež splnené aj v bode II v konaní vedenom na Okresnom súde Levice pod sp. zn. 2T/149/2012. V
tejto súvislosti poznamenal, že odsúdený na hlavnom pojednávaní konanom dňa 02.02.2015 vyhlásil, že
sa cíti byť vinným zo spáchania skutkov uvedených v obžalobách a po vyhlásení rozsudku sa výslovne
vzdal opravného prostriedku. Rezultoval, že bolo vykonaných dostatok dôkazov potrebných na uznanie

viny odsúdeného za spáchanú trestnú činnosť. K tvrdeniu odsúdeného, že trest pod bodom II rozsudku
Okresného súdu Levice sp. zn. 2T/149/2012 zo dňa 02.02.2015 vykonal skôr, ako bol mu uložený trest
pod bodom II rozsudku uviedol, že odsúdenému boli nariadené oba výkony súhrnného trestu odňatia
slobody v trvaní 15 mesiacov so zaradením do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia
dňa 06.02.2015 a doručené ÚVV a ÚVTOS Nitra dňa 09.02.2015. Trest uložený v bode I rozsudku

Okresného súdu Levice sp. zn. 2T/149/2012 zo dňa 02.02.2015 odsúdený vykonal dňa 11.10.2016 a v
bode II predmetného rozsudku vykonal trest dňa 08.10.2015. Dodal, že ak odsúdený vykonáva popri
sebe viac trestov, poradie ich výkonu určí príslušný ústav na výkon trestu.
Vysvetlil, že povolenie obnovy konania je v zásade prípustné za splnenia podmienok uvedených v §
394 Trestného poriadku. Súd musí preto najprv skúmať existenciu nových skutočností alebo dôkazov,

ktoré neboli súdu skôr známe a až následne zisťovať, či takéto nové skutočnosti alebo dôkazy sami o
sebe, alebo v spojení so skutočnosťami, či dôkazmi známymi súdu už predtým, môžu odôvodniť iné
rozhodnutie týkajúce sa viny alebo trestu než v pôvodnom konaní a odsúdený po podaní návrhu na
povolenie obnovy konania nepredložil, resp. neuviedol žiadne také nové skutočnosti, či dôkazy súdu
skôr neznáme, ktorých existencia by mohla sama osebe alebo v spojitosti so skutočnosťami a dôkazmi

už skôr známymi, viesť k inému záveru o jeho vine. Žiadne skutočnosti uvádzané odsúdeným by
nemali v konečnom dôsledku žiadny vplyv na spáchané skutky, z ktorých bol uznaný vinným a teda nie
sú spôsobilé odôvodniť iné rozhodnutie o vine, resp. o treste odsúdeného. Dodal tiež, že oba uložené
nepodmienečné súhrnné tresty odňatia slobody v trvaní 15 mesiacov so zaradením do ústavu na
výkon trestu so stredným stupňom stráženia nie sú v zrejmom nepomere k závažnosti spáchaným činom

odsúdeným alebo k pomerom páchateľa, alebo že uložený druh trestu by bol v zrejmom rozpore
s účelom trestu.
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd I. stupňa zamietol návrh odsúdeného na povolenie
obnovy konania, pretože nezistil dôvody na jeho povolenie.

Proti tomuto uzneseniu podal odsúdený, ihneď po jeho vyhlásení, sťažnosť, ktorú následne písomne
zdôvodnil prostredníctvom ustanovenej obhajkyne. Zotrval na tvrdení, že rozsudok má byť zrušený,
nakoľko ho považuje za nezákonný z dôvodu vykonávaných dvoch trestov súčasne. Počas jeho životasa nikdy nestretol s dvomi samostatnými trestami – súhrnné a úhrnné. Navrhol, aby nadriadený súd
napadnuté uznesenie zmenil tak, že návrhu odsúdeného na povolenie obnovy konania sa vyhovie.

Krajský súd v Nitre, ako nadriadený súd, na základe riadne a včas podanej sťažnosti oprávnenou osobou
podľa § 192 ods. 1 písm. a/, písm. b/ Tr. por. preskúmal správnosť výroku napadnutého uznesenia,
proti ktorému sťažovateľ podal sťažnosť a konanie predchádzajúce tomuto výroku a dospel k záveru,
že sťažnosť nie je dôvodná.

Podľa § 394 ods. 1 Tr. por. obnova konania, ktoré sa skončilo právoplatným rozsudkom alebo
právoplatným trestným rozkazom, sa povolí, ak vyjdú najavo skutočnosti alebo dôkazy súdu skôr
neznáme, ktoré by mohli samy osebe alebo v spojení so skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi
odôvodniť iné rozhodnutie o vine alebo vzhľadom na ktoré by pôvodne uložený trest bol v zrejmom
nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa, alebo uložený druh trestu by bol v zrejmom
rozpore s účelom trestu, alebo vzhľadom na ktoré upustenie od potrestania alebo upustenie od uloženia

súhrnného trestu by bolo v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa, alebo by
bolo v zrejmom rozpore s účelom trestu.

Podľa § 399 ods. 1 Tr. por. súd návrh na povolenie obnovy konania odmietne, ak a) bol podaný
neoprávnenou osobou, b) smeruje len proti rozhodnutiu alebo výroku, ohľadne ktorého obnova konania

nie je prípustná, c) ak je obnova konania vylúčená podľa § 395. Podľa ods. 2 cit. ust. súd návrh na
povolenie obnovy konania zamietne, ak nezistí podmienky obnovy konania podľa § 394.

Po preskúmaní spisového materiálu a postupu súdu I. stupňa pri rozhodovaní o návrhu odsúdeného
na povolenie obnovy konania nadriadený súd zistil, že súd I. stupňa postupoval zákonne a napokon

rozhodol správne, keď zamietol návrh odsúdeného na povolenie obnovy konania nezistiac podmienky
obnovy konania podľa § 394 Tr. por. Primárne nadriadený súd konštatuje, že konanie o povolenie
obnovy konania sa obmedzuje len na zistenie, či vyšli najavo nové skutočnosti alebo dôkazy uvedené
vo vyššie citovanom ustanovení. Z hľadiska splnenia podmienok na povolenie obnovy konania nie
je rozhodujúce, či o skutočnostiach alebo dôkazoch, ktoré sa v návrhu uplatňujú, navrhovateľ vedel,

ale či tieto skutočnosti alebo dôkazy boli alebo neboli skôr známe súdu. Nadriadený súd sa v celom
rozsahu stotožnil s názorom súdu I. stupňa, ktorý sa správne vysporiadal s argumentáciou
odsúdeného uvedenou v jeho návrhu na povolenie obnovy konania a odvolací súd na túto argumentáciu
súdu I. stupňa v plnom rozsahu poukazuje. Ani nadriadený súd nepovažoval návrh odsúdeného na
povolenie obnovy konania za dôvodný a zároveň konštatuje, že sťažnostné námietky odsúdeného

opakovali skutočnosti ním tvrdené v konaní pred súdom I. stupňa, ku ktorým už tento súd zaujal
správne a rozsiahle právne stanovisko v odôvodnení napadnutého uznesenia. Súd I. stupňa zákonu
zodpovedajúcim spôsobom, dostatočne, presvedčivo a v súlade s ust. § 176 ods. 2 Tr. por. zdôvodnil
svoje uznesenie, a preto krajský súd v zásade na odôvodnenie napadnutého uznesenia odkazuje. Na
tomto mieste krajský súd poznamenáva, že v dvojinštančnom súdnom konaní rozhodnutia súdov tvoria

jednotu a pri existencii kvalifikovaného rozhodnutia súdu I. stupňa nadriadenému súdu
nezostáva nič iné, len v podrobnostiach poukázať na správne dôvody, na ktorých súd I. stupňa založil
svoje rozhodnutie.

Nadriadenému súdu nedá nepoznamenať, že skúmanie, či nové skutočnosti alebo dôkazy sú tak

kvalifikované, že sú spôsobilé samy osebe alebo v spojení so skutočnosťami a dôkazmi
už skôr známymi odôvodniť iné, než pôvodné právoplatné rozhodnutie, sa realizuje porovnaním
doteraz vykonaných dôkazov a doterajšieho skutkového zistenia uvedeného vo výroku právoplatného
rozhodnutia, s dôkaznou silou a významom novotvrdených skutočností a novonavrhovaných dôkazov.
Pre pozitívne rozhodnutie o návrhu na povolenie obnovy konania musí byť výsledkom tohto skúmania

dôvodný predpoklad pre možnú zmenu pôvodného právoplatného rozhodnutia. Vychádzajúc potom
z ustanovenia § 394 ods. 1 Tr. por., teda súd rozhodujúci o povolení obnovy konania v prvom rade
skúma, či sú v návrhu uvádzané také skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli skôr, teda v pôvodnom
konaní alebo v konaní o predchádzajúcich návrhoch na povolenie obnovy konania známe, alebo že by
pôvodne uložený trest bol v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa, alebo

uložený druh trestu by bol v zrejmom rozpore s účelom trestu.

Po preskúmaní predloženého spisového materiálu krajský súd dospel k záveru, že súd I. stupňa pri
rozhodovaní v tejto veci mal k dispozícii spisy a aj odpisy z registra trestov, z ktorých vyplývaliskutočnosti, na základe ktorých súd I. stupňa v uvedenom konaní rozhodol o treste. Odsúdený bol
rozsudkom Okresného súdu Levice sp. zn. 2T/149/2012 zo dňa 02.02.2015 právoplatne uznaný vinným
v bode 1/ z prečinu krádeže podľa § 212 ods. 1 Tr. zák., ktorý spáchal dňa 30.05.2012 a bol mu za

to uložený súhrnný trest odňatia slobody podľa § 194 ods. 3 Tr. zák. s použitím § 38 ods. 2 Tr. zák.,
s prihliadnutím na poľahčujúce okolnosti podľa § 36 písm. j/, písm. l/ Tr. zák. a priťažujúce okolnosti
podľa § 37 písm. h/, písm. m/ Tr. zák., § 39 ods. 1, ods. 2 písm. c/ Tr. zák., § 42 ods. 1 Tr. zák. vo
výmere 15 mesiacov so zaradením do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom
stráženia a zároveň bol zrušený výrok o treste uložený obžalovanému rozsudkom Okresného súdu

Levice zo dňa 25.02.2013 sp. zn. 4T/200/2012. V bode 2/ citovaného rozsudku bol uznaný vinným z
prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. e/ Tr. zák., ktorý spáchal v
dňoch 01.04.2013, 20.01.2013 a 04.05.2013, za čo mu bol uložený taktiež súhrnný trest odňatia slobody
a to podľa ustanovenia § 212 ods. 2 Tr. zák. vo výmere 15 mesiacov so zaradením do ústavu na výkon
trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia, pričom bol zrušený výrok o treste uložený mu
trestným rozkazom Okresného súdu Levice zo dňa 15.12.2014 sp. zn. 1T/71/2014.

Na tomto mieste musí sťažnostný súd primárne dať do pozornosti, že konanie o povolení
obnovy konania nie je konaním, ktoré by preskúmavalo správnosť uloženia trestu. Konanie o povolenie
obnovy konania sa obmedzuje len na zistenie, či vyšli najavo skutočnosti alebo dôkazy uvedené v hore
uvedenom ustanovení. Z hľadiska splnenia podmienok na povolenie obnovy konania nie je rozhodujúce,

či o skutočnostiach alebo o dôkazoch, ktoré sa v návrhu uplatňujú, vedel navrhovateľ ale či tieto
skutočnosti alebo dôkazy boli alebo neboli skôr známe súdu. V konaní o povolenie obnovy konania v
zásade neplatí revízny princíp, podľa ktorého by bol súd oprávnený skúmať správnosť všetkých výrokov
napadnutého rozhodnutia. Súd je oprávnený zaoberať sa iba tými výrokmi, pri ktorých sa navrhovateľ
domáha povolenia obnovy konania.

Po preskúmaní návrhu na povolenie obnovy podaného odsúdeným, jeho vyjadrení nachádzajúcich sa
v spise a sťažnostným námietok, je nutné skonštatovať, že odsúdený namieta výlučne uložené tresty,
neuvádza žiadne nové skutočnosti a dôkazy, ktoré definuje ust. § 394 ods. 1 Tr. por. V tomto smere je
nevyhnutné dať do pozornosti, že ťažisko dokazovania sa nachádza v rámci konania na súde I. stupňa
a jeho skutkové závery môže dopĺňať, či korigovať iba odvolací súd v rámci odvolacieho konania, ktoré

v pôvodnom konaní neprebehlo, pretože odsúdený vyhlásil, že sa cíti byť so spáchaných skutkov vinný
a vzdal sa práva na podanie riadneho opravného prostriedku, nevyužil odvolacie konanie, ako zákonný
prostriedok na preskúmanie uloženého trestu na základe jeho odvolacích námietok. Napriek vyššie
uvedenémusúdI.stupňavodôvodnenínapadnutéhonadrámecskúmaniasplneniapodmienokvzmysle
citovaných zákonných ustanovení podrobne, právne vyčerpávajúco a veľmi rozsiahlo odsúdenému

vysvetlil zákonné zásady, v zmysle ktorých postupoval súd I. stupňa v pôvodnom konaní pri ukladaní
ním namietaných trestov, na ktorú časť sťažnostný súd v plnom rozsahu poukazuje.
SúdI.stupňatiežpreskúmavalajto,čitresty,ktorébolihorecitovanýmrozsudkomodsúdenémuuložené,
sú neprimerane prísne a dospel k záveru, že uložené tresty nie sú v zjavnom nepomere k závažnosti
spáchaných trestných činov, alebo že by druh trestov bol v zrejmom rozpore s ich účelom.

Navyše, o takomto návrhu odsúdeného už raz rozhodoval súd I. stupňa v konaní vedenom na Okresnom
súde Levice pod sp. zn. 4Nt/4/2016, kedy uznesením zo dňa 12.09.2016 bol návrh na povolenie obnovy
konania zamietnutý, pričom Krajský súd v Nitre uznesením zo dňa 26.10.2016 sp. zn. 2Tos/105/2016
sťažnosť odsúdeného zamietol, kde podrobne uviedol skutočnosti, pre ktoré bol jeho návrh na povolenie
obnovy konania zamietnutý a rovnako i s odôvodnením, že tresty, ktoré mu boli ukladané rozsudkom

Okresného súdu Levice pod sp. zn. 2T/149/2012 zo dňa 02.02.2015, boli ukladané správne. Odsúdený
sa domáhal následne obnovy konania obdobným návrhom, o ktorom rozhodol súd I. stupňa v konaní
vedenom na Okresnom súde Levice pod sp. zn. 2Nt/24/2017, kedy uznesením zo dňa 15.11.2017
bol návrh na povolenie obnovy konania zamietnutý, pričom Krajský súd v Nitre uznesením zo dňa
30.01.2018 sp. zn. 2Tos/11/2018 sťažnosť odsúdeného zamietol, kde už zaujal právny názor, že konanie

o povolení obnovy nie je konaním, v ktorom by sa preskúmavala správnosť uloženého trestu.

Keďže ani nadriadený súd nezistil žiadne dôvody na zmenu napadnutého uznesenia a odsúdený
neuviedol žiadne nové skutočnosti, ktoré by neboli známe súdu I. stupňa už v čase rozhodovania v
jeho veci vedenej pod sp. zn. 2T/149/2012, sťažnosť odsúdeného ako nedôvodnú zamietol, pretože

súd I. stupňa sa vysporiadal so všetkými skutočnosťami dôležitými pre rozhodnutie a tieto aj správne v
dôvodoch napadnutého uznesenia vysvetlil a neboli zistené zákonné podmienky na obnovu konania
podľa § 394 Trestného poriadku.Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.