Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 2. október 2024

Súd: Mestský súd Bratislava I
Spisová značka: 37Tk/1/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1124201620
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 10. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Karol Posluch

ECLI: ECLI:SK:MSBA1:2024:1124201620.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Bratislava I v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Karola Poslucha a prísediacich J.

B. a J. R., v pomere hlasov 3:0, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 02.10.2024 takto

r o z h o d o l :

N. R., T.. XX.XX.XXXX D. H., U. H. Bratislava, S. XXX/XX, t. č. vo väzbe v ÚVV Bratislava,

sa uznáva za vinného, že

dňa 03.01.2024 v čase približne medzi 21.00 hod. až 22.00 hod. najskôr na pavlači nachádzajúcej sa

na 3. poschodí a neskôr v byte č. XX bytového domu orientačného čísla X situovaného na C. O. Č.. X D.
H. po predchádzajúcej hádke fyzicky napadol svoju družku C. M., s ktorou dlhodobo (približne 6 rokov)
spoločnežilivpredmetnombytevpartnerskomvzťahu,intímnesaopakovanestýkali,spoločneuhrádzali
náklady na spoločnú domácnosť, plánovali spoločnú budúcnosť, a to takým spôsobom, že v prvej
fáze útok smeroval na krk poškodenej mechanizmom hrdúsenia (stlačenia hornej polovice krku rukou),
následne po odtlačení poškodenej do bytu č. XX, konkrétne do obývacej miestnosti na posteľ pokračoval
v hrdúsení poškodenej strednou až väčšou intenzitou násilia pôsobiaceho na krk, pričom prítomnosť

viacerých podliatin ako aj odrenín na krku a brade nasvedčuje tomu, že celý priebeh hrdúsenia a
dusenia bol časovo relatívne dlhší, čo viedlo v dôsledku akútneho nedostatku kyslíka a nedostatočného
okysličovania vnútorných orgánov a tkanív k strate vedomia poškodenej, následne v druhej fáze v útoku
pokračoval tým spôsobom, že poškodenej prostredníctvom predmetu s ostrým hrotom a jednou ostrou
hladkou reznou ranou (pravdepodobne kuchynským nožom s tmavohnedou rukoväťou) spôsobil viaceré
bodné rany tela v oblasti prednej plochy dolnej časti krku, prednej plochy hrudníka aj brucha, ako aj
reznú ranu nosa, pričom rezná rana na nose, sedem bodných rán krku, bodná rana pod pravou kľúčnou
kosťou, dve bodné rany pod ľavou kľúčnou kosťou, bodná rana na prednej ploche hornej časti ľavého

prsníka, bodná rana na vonkajšej ploche ľavého prsníka, tri bodné rany na prednej ploche strednej časti
hrudníka vľavo a dve bodné rany na prednej ploche brucha vykazovali známky vitality - t.j. známky vzniku
zaživa poškodenej, teda v čase, kedy poškodená C. M. ešte mala zachovanú činnosť srdcovo-cievneho
systému (bola nažive), pričom vitálnymi spôsobenými poraneniami na tele poškodenej v tejto fáze boli
dve bodné rany hrudníka prenikajúce do hrudnej dutiny s bodným poranením osrdcovníka a srdca,
ktorých následkom spoločne s ďalšími bodnými ranami boli straty krvi z krvného riečiska s bolestivými
impulzmi z poranení do mozgu k rozvoju úrazovo-krvácavého šoku majúcimi za následok definitívne

zastavenie životných funkcií organizmu poškodenej (teda k jej smrti), pričom v poslednej tretej fáze
útoku obvinený spôsobil poškodenej účinkom bodno - rezného nástroja vonkajšie mnohopočetné bodné
a rezné poranenia a odreniny, a to rozsiahlejší otvorený hlboký defekt v oblasti hrádze, ktorý vykazoval
známky vitality na okrajoch defektu konečníka a ktorý vznikol s najväčšou pravdepodobnosťou ako prvé
z poranení v tejto fáze útoku buď v štádiu zomierania veľmi krátko pred smrťou, prípadne v čase smrti
alebo veľmi skoro po smrti poškodenej, ďalej po smrti poškodenej jej spôsobil ďalšie mnohopočetné
poranenia, a to najmä povrchovú bodnú ranu na čele, rezné rany v oblasti oboch očí aj oboch líc, tri

bodné rany na prednej stene hrudníka vľavo, bodnú ranu na bruchu vpravo a na pravom aj ľavom
stehne, viaceré povrchové rezné rany aj čiarovité odreniny hrudníka a brucha, rozsiahly otvorený defektprednej steny hrudníka (cez ktorý následne vybral z tela pľúca, srdce, pečeň, slezinu, ľavú obličku s
močovodom, časti žalúdka, dvanástnika, pankreasu, čriev aj časti závesu čreva a bránice z tela - hrudnej
aj brušnej dutiny poškodenej), prednej plochy ľavého stehna a prostredníctvom väčšieho defektu v

oblasti hrádze následne vybral z tela poškodenej maternicu s vaječníkmi a vajíčkovodmi, časti pošvy,
močového mechúra a konečníka ako aj vnútorné poranenia, najmä hladké prerušenie 1. až 9. pravého
rebra v ich chrupkovej časti (v oblasti 1. až 4. rebra s voľne visiacim malým úzkym kúskom chrupkovej
časti) v mieste rozsiahleho otvoreného defektu hrudníka, bez krvných výronov v okolí, zlomeninu 3. až 9.
pravého rebra vpredu medzi stredo-kľúčnou a prednou pazuchovou čiarou bez krvných výronov v okolí,

rozsiahly defekt bránice v strede s hladkými okrajmi, kompletné (úplné) priečne prerezanie jazyka na
rozhraníjehoprednejastrednejtretiny,hladképrerušenie(úplnéoddelenie)stenypriedušiekajpľúcnych
ciev v oblasti bránky pľúc, tri užšie povrchové defekty v oblasti dolnej polovice prednej plochy horného
lalokapravýchpľúc,dvaužšiedefektyvoblastidolnejpolovicestrednéholalokapravýchpľúcprenikajúce
celou hrúbkou laloka, dva užšie defekty v oblasti prednej steny dolnej polovice pravej komory srdca
prenikajúce do dutiny pravej komory srdca s drobným krvným výronom na okrajoch defektov, hladké

prerušenie steny pľúcnice aj srdcovnice nad srdcom bez krvných výronov v okolí, šesť povrchových
trhlín puzdra a miestami aj tkaniva na orgánovej ploche sleziny, rôzne veľké defekty s nepravidelnými
deštruovanými okrajmi tkaniva na viacerých miestach pečene, hladké aj nepravidelné prerušenia steny
čriev, pričom obvinený orgány a tkanivá odobraté (odstránené) z tela poškodenej vložil do plastového
vedra zn. keeper a bielej igelitovej tašky vedľa postele, čím svojim konaním svojej družke poškodenej C.

M., M.. G., T.. XX.XX.XXXX, U. H. C. XXXX/X, Bratislava, spôsobil smrť v dôsledku úrazovo-krvácavého
šoku následkom bodných rán krku a hrudníka prenikajúcich do hrudnej dutiny, s bodným poranením
osrdcovníka a srdca, pri spolupôsobení procesu dusenia aj toxického tlmivého účinku alkoholu (etanolu),

t e d a

iného úmyselne usmrtil a čin spáchal závažnejším spôsobom konania - surovým spôsobom a na
chránenej osobe - blízkej osobe,

č í m s p á c h a l

obzvlášť závažný zločin vraždy podľa § 145 ods. 1, ods. 2 písm. b), písm. c) Trestného zákona s
poukazom na § 138 písm. c) Trestného zákona a § 139 ods. 1 písm. c) Trestného zákona.

Za to sa

odsudzuje :

Podľa § 145 ods. 2, § 36 písm. l/, § 38 ods. 2 Tr. zákona na trest odňatia slobody v trvaní 23 /dvadsaťtri/
rokov.

Podľa § 48 ods. 3 písm. b/ Tr. zák. súd obžalovaného pre výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do
ústavu na výkon trestu s maximálnym stupňom stráženia.

Podľa § 73 ods. 2 písm. a/, c/, § 74 ods. 1 Tr. zák. súd ukladá obžalovanému ochranné psychiatrické
liečenie ústavnou formou.

Podľa § 73 ods. 2 písm. a/, c/, § 74 ods. 1 Tr. zák. súd ukladá obžalovanému ochranné protialkoholické
liečenie ústavnou formou.

Podľa § 76 ods. 1, § 78 ods. 1 Tr. zák. súd obžalovanému ukladá ochranný dohľad v trvaní 3 /tri / roky.

Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku súd obžalovaného zaväzuje na náhradu škody voči
poškodenému D. G., T.. XX.XX.XXXX U. H. Bratislava, F. XX vo výške 2941,- €.Podľa § 288 ods. 2 Trestného poriadku súd poškodeného D. G., T.. XX.XX.XXXX U. H. Bratislava, F.
XX odkazuje so zvyškom nároku na náhradu škody na civilný proces.

o d ô v o d n e n i e :

Na hlavnom pojednávaní obžalovaný N. R. v súlade s ustanovením § 257 ods. 1 písm. b/ Tr. poriadku
vyhlásil, že sa cíti byť vinný, je si vedomý toho, čo spáchal a je pripravený niesť následky.

Obžalovaný N. R. na otázky súdu uviedol, že rozumie podstate skutku, ktorý je mu kladený za vinu. Bol
ako obvinený riadne poučený o svojich právach, najmä o práve na obhajobu, ako aj o možnosti radiť
sa s obhajcom o spôsobe obhajoby. Takisto uviedol, že rozumie právnej kvalifikácii skutku, ktorý bol

kvalifikovaný ako obzvlášť závažný zločin vraždy podľa § 145 ods. 1, ods. 2 písm. b), písm. c) Trestného
zákona s poukazom na § 138 písm. c) Trestného zákona a § 139 ods. 1 písm. c) Trestného zákona.
Rovnako bol v prípravnom konaní oboznámený s trestnou sadzbou a vedel teda, aký trest mu v prípade
uznania viny hrozí. Jeho priznanie bolo dobrovoľné a dobrovoľne uznal svoju vinu.

Vzhľadom k tomu, že obžalovaný odpovedal kladne na otázky uvedené v § 333 ods. 3 písm. c/, d/, f/,
g/, h/ Tr. poriadku a prokurátor nemal žiadne námietky k priznaniu obžalovaného, súd prijal vyhlásenie
obžalovaného. Dôvodom prijatia vyhlásenia bol aj fakt, že priznanie plne korešponduje s ostatnými
vykonanými dôkazmi, resp. nie je v rozpore s ustanovením § 257 ods. 7 Tr. poriadku.

Z uvedeného dôvodu súd nevykonal dokazovanie v rozsahu, v akom sa obžalovaný priznal k spáchaniu
skutku a vykonal iba dokazovanie súvisiace s výrokom o treste.

Z hľadiska právnej kvalifikácie súd posúdil konanie obžalovaného ako obzvlášť závažný zločin vraždy
podľa § 145 ods. 1, ods. 2 písm. b), písm. c) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. c) Trestného

zákona a § 139 ods. 1 písm. c) Trestného zákona, pričom z hľadiska subjektívnej stránky vyhodnotil súd
konanie obžalovaného ako konanie úmyselné v zmysle § 15 písm. a/ Tr. zákona, t.j. formou priameho
úmyslu. Z hľadiska subjektívnej stránky sa pri trestnom čine vraždy vyžaduje úmyselné zavinenie.
Úmysel je dostatočne zrejmý z okolností a intenzity vykonaného útoku, najmä ak páchateľ použije zbraň
spôsobilú iného usmrtiť a útok zámerne vedie proti tým častiam ľudského tela, kde sú uložené orgány

dôležité pre život (uznesenie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 3 Tdo 1527/2010 z 15.12.2010). Obžalovaný
zjavne chcel spôsobiť následok potrebný na naplnenie danej skutkovej podstaty, iný následok svojho
konania si neprial. Zároveň si musel byť vedomý toho, že konaním popísaným v skutkovej vete zapríčiní
porušenie chráneného záujmu spoločnosti na živote a zdraví iných osôb.

Ohľadom osoby obžalovaného súd zistil, že doposiaľ bol päťkrát súdne trestaný, pričom vo všetkých
prípadoch sa naňho hľadí, akoby nebol odsúdený. Napriek fikcii doposiaľ vedeného riadneho života
obžalovaným, súd poukazuje na rozsudok Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 14.06.2026, sp. zn. 3T
152/2013, ktorým bol obžalovaný okrem iného uznaný za vinného aj z prečinu ublíženia na zdraví podľa
§ 156 ods. 1 Tr. zákona, t.j. za úmyselnú násilnú trestnú činnosť voči zdraviu inej osoby.

Pri určení druhu a výmery trestu súd vychádzal zo všeobecných zásad uvedených v § 34 Tr. zákona, s
prihliadnutím na pomer priťažujúcich a poľahčujúcich okolností podľa § 38 ods. 2 Tr. zákona.

Súd s prihliadnutím na okolnosti spáchania trestného činu, možnosť nápravy a pomery páchateľa

vymeral obžalovanému trest, ktorý považoval za primeraný. V prospech obžalovaného prihliadol súd
najmä na skutočnosť, že trestný čin priznal a oľutoval (§ 36 písm. l/ Tr. zákona). Súd nezistil žiadnu
priťažujúcu okolnosť. V tejto súvislosti súd nevzal do úvahy obhajobou navrhnutú poľahčujúcu okolnosť
podľa§36písm.a/Tr.zákona,t.j.,žeobžalovanýspáchaltrestnýčinvospravedlniteľnomsilnomcitovom
rozrušení. Súd poukazuje judikát R 61/1971 v zmysle ktorého za ospravedlniteľné citové rozrušenie

nemožno považovať stav, ktorý si páchateľ privodil sám použitím alkoholu alebo iných omamných látok,
čo sa stalo v danom prípade. Obžalovaný bol podľa vlastnej výpovede pod silným vplyvom alkoholu.

Rovnako neobstojí ani použitie poľahčujúcej okolnosť v zmysle § 36 písm. c/ Tr. zákona (spáchanie
trestného činu v spojitosti s negatívnymi dôsledkami svojej choroby). Obžalovaný sa spáchal trestnýčin v súvislosti s excesívnym konzumom alkoholu, čo súd nepovažuje za chorobu v zmysle zákonnej
definície.

Súdnepoužilaninavrhnutúpoľahčujúcuokolnosťvzmysle§36písm.h/Tr.zákona(spáchanietrestného
činu pod vplyvom tiesnivých osobných alebo rodinných pomerov). Obžalovaný žil pred spáchaním
trestného činu v riadnom dlhoročnom zväzku druh-družka. Mal svoje zamestnanie, príjem, vystupoval na
sociálnych sieťach ako profesionálny kuchár. prípadné zneužívanie alkoholických nápojov poškodenou
mohol ľahko vyriešiť odchodom zo spoločnej domácnosti a tým pádom prechodom do nových osobných

a rodinných pomerov.

Súd napokon nepoužil ani navrhnutú poľahčujúcu okolnosť v zmysle § 36 písm. n/ Tr. zákona
(napomáhal pri objasňovaní trestnej činnosti príslušným orgánom). Samotné priznanie a opísanie
okolností spáchania trestného činu zakladá možnosť priznať poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. l/
Tr. zákona, čo napokon súd aj učinil. Súd nedisponuje vedomosťami o napomáhaní objasňovania inej

trestnej činnosti obžalovaným.

Pri rozpätí trestnej sadzby dvadsať rokov až dvadsať päť rokov alebo doživotie súd vymeral
obžalovanému trest v trvaní dvadsať tri rokov.

Pokiaľ ide o výšku uloženého trestu, súd v prvom rade vylúčil úvahy o uložení trestu odňatia slobody
na doživotie, nakoľko u obžalovaného nebola splnená podmienka uloženia daného trestu uvedená
v § 47 ods. 1 písm. b/ Tr. zákona, t.j. „nie je nádej, že by páchateľa bolo možné napraviť trestom
odňatia slobody na dobu do 25 rokov.“ V tejto súvislosti súd poukazuje na znalecký posudok M..
I.. S. Y. č. 20/2024, z ktorého vyplýva, že z hľadiska špecifickej vierohodnosti u obvineného neboli

zistené známky svedčiace pre psychotický proces vedúci k distorziám v realite ani znaky svedčiace pre
poškodenie kognitívnych funkcií, hlavne pamäti a myslenia v súvislosti s možným závažným organickým
poškodením mozgu. U obvineného nie je tendencia skresľovať, zahmlievať alebo zatajovať ním vnímané
a následne reprodukované skutočnosti a udalosti a neboli u neho zistené sklony konfabulovať. Obvinený
ma sklony k agresívnemu správaniu ako reakcia na podnety, ktoré vyhodnocuje ako ohrozujúce, neboli

u neho ale zistené sklony k ofenzívnej (proaktívnej) a inštrumentálnej (na dosiahnutie cieľa, profitu)
agresii. Sumárne možno vo vzťahu k agresivite obvineného uviesť, že v zmysle jadrovej črty určujúcej
riziko vzniku agresie ako správania je táto nízka a je prevažne reaktívneho (defenzívneho) charakteru.
Schopnosť obvineného ovládať brzdiace mechanizmy vo vzťahu k násilnému a impulzívnemu konaniu
je znížená. Vo vzťahu k možnosti resocializačného procesu bol prijatý záver o tom, že analýzou a

vyšetrením obvineného bolo zistené, že v prípade obvineného boli zistené protektívne faktory, ktoré
napriek rizikovým faktorom môžu zabezpečiť primeranú resocializáciu.

Výšku trestu teda napokon súd určil v strede trestnej sadzby, zohľadňujúc postoj obžalovaného k
ním spáchanej trestnej činnosti, ako aj snahu o dosiahnutie dohody o vine a treste. Zároveň však

súd prihliadol aj na konkrétne okolnosti spáchania trestného činu, ktoré sú uvedené v skutkovej vete
rozsudku,najmänaskutočnosť,žeobžalovanýpáchaltrestnúčinnosťvočipoškodenejažvtrochfázach,
tedazjavnepodlhšíčas,niejednorazovo.Tietookolnostipodľanázorusúduodôvodňujúpoužitievýmery
v strede trestnej sadzby.

Súd pri rozhodovaní o výške trestu nevzhliadol žiadne okolnosti umožňujúce použitie inštitútu
mimoriadneho zníženia trestu podľa § 39 ods. 2 písm. c/ Tr. zákona, resp. § 39 ods. 5 Tr. zákona. Použitie
daného inštitútu, navrhované obhajobou, je pre rozhodovanie súdu iba fakultatívnym postupom, pričom
v danom prípade súd nie je názoru, že by trestom kratšieho konania bolo možné dosiahnuť ochranu
spoločnosti v potrebnom rozsahu. V tejto súvislosti súd poukazuje aj na skutočnosť, že obžalovaný bol

doposiaľ už päťkrát súdne trestaný, a to trestami podmienečnými, nepodmienečnými aj alternatívnymi,
a ani táto skutočnosť mu nezabránila spáchať nový trestný čin. Zároveň súd môže konštatovať, že
jeho trestná činnosť má vzostupný charakter, a to veľmi závažne, až do aktuálneho spáchania obzvlášť
závažného zločinu s absolútnym následkom - stratou ľudského života.

Pokiaľ ide o spôsob výkonu uloženého trestu, súd obžalovanému výkon trestu odňatia slobody súd určil
v ústave na výkon trestu s maximálnym stupňom stráženia. Dôvodom je obligatórny postup súdu podľa §
48 ods. 3 písm. b/ Tr. zák., nakoľko súd zaraďoval do ústavu na výkon trestu odňatia slobody páchateľaobzvlášť závažného zločinu. Iný postup súdu je vylúčený ustanovením § 48 ods. 4 Tr. zákona, nakoľko
súd ukladal trest prevyšujúci pätnásť rokov páchateľovi obzvlášť závažného trestného činu.

Podľa § 73 ods. 2 písm. a/, c/, § 74 ods. 1 Tr. zák. súd uložil obžalovanému ochranné psychiatrické
liečenie ústavnou formou. Podľa § 73 ods. 2 písm. a/, c/, § 74 ods. 1 Tr. zák. súd uložil obžalovanému
aj ochranné protialkoholické liečenie ústavnou formou. Súd uložil obe ochranné liečenia na základe
záverov znaleckého skúmania. Zo znaleckého posudku I.. N. Q. č. 26/2024 okrem iného vplynulo,
že znaleckým psychiatrickým vyšetrením bola u obvineného N. R. potvrdená adaptačná porucha

anxiozne depresívna, miešaná porucha osobnosti ako aj závislosť od alkoholu. V klinickom obraze
sa psychopatologicky prezentuje nálada depresívna, odkloniteľná. Je intrapsychická tenzia, úzkosť,
anxieta, znížená frustračná tolerancia, zhoršené zvládanie stresových situácií, čo bolo ešte potencované
nadužívaním alkoholu pri rozvinutej závislosti spojenej s významnými poruchami správania v domácom
prostredí, verbálnou a brachiálnou agresivitou ako reakcia na dlhodobú stresovú situáciu, v ktorej sa
nachádzal tiež v súvislosti s dlhoročnou alkoholovou závislosťou jeho partnerky. Znalkyňa vo vzťahu

k osobe obžalovaného odporučila uloženie ochranného ústavného psychiatrického liečenia za účelom
nastavenia farmakoterapie s cieľom upraviť výraznú emočnú instabilitu so zameraním na správanie
sa v stresových a záťažových situáciách, popri ktorej je nutná ochranná liečba závislosti od alkoholu,
ktorá postačuje ambulantnou formou. Pobyt obvineného na slobode je nebezpečný z dôvodu nulovej
frustračnej tolerancie pri stresových a záťažových situáciách. Súd uložil obe ochranné liečenia ústavnou

formou v zmysle ustanovenia § 74 ods. 1 Tr. zákona, nakoľko ukladal trest odňatia slobody, ktorého
výkon podmienečne neodložil.

Podľa § 76 ods. 1, § 78 ods. 1 Tr. zák. súd obžalovanému uložil ochranný dohľad v trvaní tri roky.
Súd uložil ochranný dohľad v maximálnej výmere, nakoľko je toho názoru, že osoba obžalovaného po

prepustení z výkonu trestu odňatia slobody musí byť súčasťou nútenej postpenitenciárnej starostlivosti.
Táto je nevyhnutná na dovŕšenie nápravy obžalovaného, pričom súd prihliadal aj na znalcami indikované
nadužívanie alkoholických látok obžalovaným.

Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku súd obžalovaného zaviazal na náhradu škody voči poškodenému

D. G. vo výške 2941,- €. Uvedené náklady predstavujú riadne zadokumentované pohrebné náklady
poškodenej C. M.. Následne podľa § 288 ods. 2 Trestného poriadku súd poškodeného D. G. odkázal so
zvyškom nároku na náhradu škody na civilný proces. Poškodeným uplatnená náhrada škody vo výške
100 000,- € nebola riadne špecifikovaní a okrem všeobecných úvah o oprave bytu, ku ktorému došlo k
spáchaniu trestného činu do obývateľnej podoby a citovej strate brata poškodenej nebola ani podložená

relevantnými podkladmi. Na podrobné posúdenie nároku poškodeného by tak súd musel vykonávať
obsiahle dokazovanie, ktoré skutočne presahuje rámec trestného konania, a to najmä za situácie, keď
sa vo veci vykonávalo iba dokazovanie k výroku o treste.

Z vyššie uvedených dôvodov rozhodol súd tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa
jeho oznámenia na Mestskom súde Bratislava I. Oznámením rozsudku je
jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa
rozsudok vyhlási v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie

rozsudku.