Rozsudok – Ostatné ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 10. február 2025

Súd: Mestský súd Bratislava IV
Spisová značka: B3-62C/15/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1320204403
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 02. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Maroš Maškovič

ECLI: ECLI:SK:MSBA4:2025:1320204403.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Bratislava IV v konaní pred sudcom JUDr. Marošom Maškovičom, v právnom spore

žalobkyne: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D. XXX, E. F., zastúpenej splnomocnencom: JUDr.
Peter Hrčka, Hattalova č. 8, Bratislava, proti žalovaným: 1/ F. G., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom H.
D. X, C., zastúpená spoločnosťou: Advokátska kancelária JUDr. Peter Bartoš, s. r. o. so sídlom ul.
Martina Granca č. 3618/44, Bratislava – mestská časť Dúbravka, IČO: 52 262 821, 2/ I. B. G., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom J. D. XXXX/X, C., zastúpený advokátom: JUDr. Ing. Damián Onufer, ul.
Martina Granca č. 3618/44, Bratislava – mestská časť Dúbravka, o určenie neexistencie vlastníckeho
práva k nehnuteľnostiam, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a .

II. Žalovaným 1/ a 2/ sa priznáva voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou, doručenou vtedajšiemu Okresnému súdu Bratislava III ako vecne a miestne príslušnému
súdu dňa 20.02.2020, žalobkyňa sa domáhala voči matke žalovaných 1/, 2/ - K. G., narodenej
XX.XX.XXXX, ktorá zomrela dňa XX.XX.XXXX, nešpecifikovanému okruhu dedičov po zomrelej K. G.
a voči Okresnému úradu Bratislava, katastrálny odbor so sídlom Ružová dolina č. 27, Bratislava určenia,
žezápisvlastníckehoprávazomrelejK.G.akoajjejprípadnýchdedičovzdedičskéhokonaniavedeného

Notárskym úradom JUDr. Márie Kucharovičovej, notárky so sídlom Tomášikova č. 50/A, Bratislava pod
č. 30D 1574/2019 na liste vlastníctva č. XXXX vedeného Okresným úradom Bratislava, katastrálny
odborom pre k. ú. L., obec C. – F. D. L. je neplatný.

2. Na výzvu súdu žalobkyňa podaním zo dňa 20.02.2020 opravila okruh žalovaných subjektov,
domáhajúc sa voči žalovaným 1/, 2/ určenia, že predmetom dedičského konania, vedeného Notárskym
úradom JUDr. Márie Kucharovičovej, notárky so sídlom Tomášikova č. 50/A, Bratislava pod č. 30D

1574/2019, nemôže byť zápis vlastníckeho práva k nehnuteľnosti – pozemku parcely registra „E“ pod
parc. č. 2262 o výmere 7 999 m2, druh pozemku záhrada v podiele 1/1 na LV č. XXXX vedeného
Okresným úradom Bratislava, katastrálnym odborom po zomrelej matke žalovaných 1/, 2/ - K. G., bytom
J. D. X, C., narodenej XX.XX.XXXX a zomrelej 17.08.2019 – v prospech jej dedičov – žalovaných 1/,
2/ z dôvodu absencie právneho titulu na získanie takéhoto vlastníckeho práva pre žalovaných 1/, 2/,
pretože už predchádzajúci zápis vlastníckeho práva v prospech zomrelej matky žalovaných 1/, 2/ na LV
č. XXXX zo dňa 27.05.2002 bol vykonaný bez právne relevantného titulu na získanie vlastníckeho práva

v rámci príslušného dedičského konania.

3. V odvolaní podanom proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava III č. k. 62C/15/2020 – 31 zo
dňa 14. apríla 2021, ktorým súd odmietol podanie vo veci samej, ktoré by svojím obsahom mohlo byťžalobou, žalobkyňa doplnila svoj žalobný návrh – petit, domáhajúc sa tiež určenia, že poručiteľka K.
G., narodená XX.XX.XXXX a zomrelá 17.08.2019 nebola v čase svojej smrti vlastníčkou v podaní zo
dňa 20.02.2020 špecifikovaných nehnuteľností a zápis jej vlastníckeho práva na LV č. XXXX vedenom

Okresným úradom Bratislava, katastrálnym odborom podľa dedičského konania č. D 1002/01 a D
1003/01 zo dňa 27.05.2002 je neplatný, preto súd vyhodnotil žalobný návrh (petit) z hľadiska procesnej
prípustnosti obsahu požadovaného určovacieho nároku ako súladný s ustanovením § 137 písm. c)
Civilného sporového poriadku, keďže návrhom znejúcim na určenie, že predmetom dedičského konania
po poručiteľke nemôže byť jej vlastnícke právo k nehnuteľnostiam a že poručiteľka nebola v čase

smrti vlastníčkou nehnuteľností, žalobkyňa sa v podstate domáhala určenia, že nehnuteľnosti nepatria
do dedičstva po poručiteľke – matke žalovaných 1/, 2/ z dôvodu, že ku dňu svojej smrti nebola ich
vlastníčkou. Vzhľadom na uvedené je zrejmé, že žalobkyňa sa v súdnom konaní domáha určenia,
že vlastnícke právo žalovaných 1/, 2/ k predmetnej nehnuteľnosti ako dedičov po ich matke K. G.
neexistuje, nie je, preto súd postupom podľa ust. § 129 ods. 4 Civilného sporového poriadku svoje
rozhodnutie o odmietnutí podania žalobkyne uznesením č. k. 62C/15/2020 – 42 zo dňa 12. októbra 2021

zrušil a odvolaniu žalobkyne vyhovel, nakoľko žalobný návrh spĺňa náležitosti kladené na druh a obsah
určovacieho nároku.

4. Žalobkyňa odôvodnila svoj návrh vecne tým, že pozemok parcely registra „E“ pod parc. č. 2262
o výmere 7 999 m2 bol výmerom č. 104/1946 Sb. n. SNR dňa 21.05.1948 pridelený I. C. a jeho

manželke Stanislave (rodičom K. G., ktorá bola matkou žalovaných 1/, 2/) a títo v roku 1965 potvrdili do
príslušných zápisníc, že vyjadrujú svoj súhlas s odňatím resp. zrušením prídelu týkajúceho sa vyššie
uvedenej parcely a na základe tejto skutočnosti príslušný správny orgán svojím rozhodnutím zo dňa
01.12.1965 pod č.: Pod.-1620/1965 rozhodol o odňatí predmetného prídelu a o jeho odovzdaní do
spoločného obhospodarovania – trvalého a bezplatného užívania Jednotnému roľníckemu družstvu

v Rači. Napriek vyššie uvedeným skutočnostiam a určite aj vedomosti K. G. si táto v dedičskom konaní
po zomrelých rodičoch M. a N. C. uplatnila nárok na vlastníctvo k predmetnému pozemku, ktorý jej bol
titulom nadobudnutia v dedičskom konaní zapísaný katastrálnym odborom Okresného úradu Bratislava
dňa 27.05.2002. V roku 1968 užívateľ vyššie uvedenej parcely (JRD Bratislava – Rača) uzatvoril zmluvu
o prenájme so (zomrelým) svokrom žalobkyne – Jánom Kopčokom – členom Základnej organizácie č.

3-28 Slovenského zväzu záhradkárov (ďalej len „ZO SZZ č. 3-28“), ktorou prenajal časť vyššie uvedenej
parcely o výmere 399 m2 v zmysle Vládneho nariadenia o využití ladom ležiacej pôdy na dobu 15 rokov
s jej predĺžením na ďalšie obdobie a v zmysle uvedenej zmluvy sa prenájom postupne predlžoval až
do súčasnej doby s tým, že po smrti nájomcu a jeho manželky užívanie uvedenej časti parcely prešlo
na žalobkyňu, ktorá sa súčasne stala aj členom ZO SZZ č. 3-28, preto žalobkyňa spolu so ZO SZZ

č. 3-28 sú presvedčení, že zápis vlastníckeho práva k predmetnej nehnuteľnosti v prospech K. G. je
protiprávny a účelový s cieľom neoprávneného získania nehnuteľnosti. Z uvedeného dôvodu žalobkyňa
považovala konanie zomrelej K. G. za zamlčanie absencie právneho titulu na získanie vlastníckeho
práva a teda takéto nadobudnutie vlastníctva by nemalo byť ani predmetom dedičského konania po
zomrelej K. G.. Žalobkyňa podporila svoje skutkové tvrdenia dôkazne výpisom z listu vlastníctva č.

XXXX pre katastrálne územie L., zápisnicou spísanou dňa 20.11.1965 a doplnenou dňa 29.11.1965 na
poľnohospodárskom oddelení MsNV v Bratislave, rozhodnutím Mestského národného výboru, odbor
vodného hospodárstva a pre veci poľnohospodárstva a lesníctva v Bratislave zo dňa 03.12.1965,
stanoviskom Mestského národného výboru v Bratislave, odbor finančný číslo: Fin. 332/18-MPPR zo dňa
04.10.1965, prídelovou listinou Ústredného národného výboru v Bratislave, odbor pôdohospodárstva

rady ÚNV zo dňa 18.12.1969, zmluvou o prenájme zo dňa 01.01.1968 a dňa 23.08.1975.

5. Žalovaná1/sapísomnevyjadrilakžalobetak,žežalobaajejpetitsúzmätočnéaabsolútnenesprávne
formulované, nakoľko podľa Civilného sporového poriadku nie je možné pripúšťať negatívne žaloby,
pričom v tomto prípade absentuje naliehavý právny záujem na podanie takejto žaloby, nakoľko podľa

ustálenej judikatúry rozsudok súdu negatívne určujúci napríklad, že poručiteľka nebola v čase smrti
vlastníčkou nehnuteľnosti, prípadne že žalovaní nie sú vlastníkmi nehnuteľnosti, nemôže zlepšiť právne
postavenie žalobkyne, ktorá svoje vlastnícke právo nepreukazuje na ňu znejúcim tzv. nadobúdacím
titulom a doposiaľ ani nebola zapísaná ako vlastníčka predmetnej nehnuteľnosti v evidencii právnych
vzťahov k nehnuteľnostiam. Poukazujúc na odôvodnenie rozhodnutia Krajského súdu v Trnave sp.

zn. 23Co/208/2018 zo dňa 04.02.2019, v zmysle ktorého „v súlade s konštantnou judikatúrou je na
požadovanom určení vždy naliehavý právny záujem, ak má byť súdne rozhodnutie určujúce vlastnícke
právo zaznamenané do katastra nehnuteľností a týmto spôsobom dosiahnutý stav súladu medzi
právnym stavom a stavom zapísaným v katastri nehnuteľnosti, preto žaloba o určenie, že nehnuteľnávec patrí do dedičstva po poručiteľovi, patrí medzi žaloby podľa § 137 písm. c) CSP a sleduje ochranu
vlastníckeho práva“, žalovanému 1/ jednoznačne vyplynulo, že žaloba na určenie, že nehnuteľnosť
nepatrí do dedičstva po poručiteľovi v žiadnom prípade nemôže dosiahnuť odstránenie spornosti

práva ale naopak, spornosť by zostala a len zbytočne by mohli byť vyvolané ďalšie konania, nakoľko
rozhodnutie, ktorým by sa žalobe žalovanej (správne má byť „žalobkyne“) vyhovelo, nemôže byť
v žiadnom prípade podkladom na zápis do katastra nehnuteľností a už vôbec nemôže byť podkladom
na zápis vlastníckeho práva žalobkyne k predmetnej nehnuteľnosti. Žalobkyňa tiež nepreukázala, že má
akýkoľvek preukázateľný titul domnievať sa, že má právny vzťah k predmetnej nehnuteľnosti resp. že je

vlastníčkou predmetnej nehnuteľnosti, nakoľko takýto ani neexistuje, preto žalovanej 1/ ani nie je zrejmé,
z čoho žalobkyňa odvodzuje svoju aktívnu legitimáciu v spore. Vzhľadom na uvedené skutočnosti
žalovaná 1/ navrhla žalobu v celom rozsahu zamietnuť.

6. Žalovaný 2/ považoval žalobu a žalobný petit v celom rozsahu za právne irelevantný z dôvodu
nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobkyne, ktorú žalobkyňa opiera o údajné stále trvanie jej

zmluvy o prenájme , ktorú dňa 01.01.1968 uzavrel nájomca pán B., majúc dôvodné pochybnosti
o správnosti jej tvrdenia, keďže žalobkyňa doposiaľ súdu žiadnym spôsobom nepreukázala, že je
oprávneným právnym nástupcom nájomcu (údajne jej svokra) a že medzičasom nedošlo k zániku
tejto zmluvy o prenájme. Zdôraznil, že odhliadnuc od negatívne formulovaného žalobného petitu,
žalobkyňa ani netvrdí, že by mala mať akýkoľvek domnelý právny titul týkajúci sa jej vlastníckeho

práva k predmetnej nehnuteľnosti, keď tvrdí iba domnelý právny titul k možnosti nájomného užívania
časti predmetnej nehnuteľnosti, preto žalovaný 2/ mal za to, že žalobkyňa nemá žiadny relevantný
právny titul k aktívnej vecnej legitimácii v spore. Ďalej namietol svoju pasívnu vecnú legitimáciu v spore,
nakoľko podľa aktuálneho výpisu z listu vlastníctva č. XXXX pre k. ú. L. je výlučným vlastníkom
predmetnej nehnuteľnosti žalovaná 1/ a teda žalovaný 2/ v súčasnosti nemá a ani nikdy nemal

k predmetnej nehnuteľnosti dané vlastnícke právo. Napokon namietol prípustnosť negatívnej určovacej
žaloby a naliehavý právny záujem, keďže ak by aj súd v spore rozhodol tak, ako sa žalobkyňa domáha,
takýmtorozsudkombysanedosiaholkonečnýstavvlastníckehoprávakpredmetnejnehnuteľnosti,preto
formulácianegatívnehopetitujeprávnenelogickáaprávneneprípustná,pričomžalobkyňasanedomáha
žiadneho subjektívneho práva, ktoré jej patrí a teda nemôže dôjsť k zlepšeniu jej súčasného právneho

postavenia vo vzťahu k predmetnej nehnuteľnosti. Na základe uvedených prostriedkov procesnej obrany
žalovaný 2/ žiadal žalobu zamietnuť.

7. K vyjadreniu žalovaných 1/, 2/ sa písomne (v replike) vyjadrila žalobkyňa tak, že Základná organizácia
č. 3-28 Slovenského zväzu záhradkárov, ktorej členom je aj žalobkyňa, iniciovala už v deväťdesiatych

rokoch 20. storočia príslušné konania o vysporiadanie vlastníckych práv k pozemkom nachádzajúcim
sa v záhradkárskej osade, na základe ktorých by sa po úspešnej realizácii všetkých príslušných úkonov
žalobkyňa mala stať vlastníčkou časti parcely (vo výmere 399 m2), ktorá je predmetom posudzovaného
sporu s tým, že ZO SZZ č. 3 – 28 podala predmetný návrh na začatie konania podľa zákona č. 64/1997 Z.
z. o užívaní pozemkov v zriadených záhradkových osadách a vyporiadaní vlastníctva k nim na Okresný

úrad Bratislava III, odbor pozemkový, poľnohospodárstva a lesného hospodárstva dňa 09.09.1998, t. j.
pred viac ako 24 rokmi, avšak vzhľadom na problematickosť právneho statusu spornej nehnuteľnosti,
zápisprávnehopredchodcužalovaných1/,2/dokatastranehnuteľnostíbezprávnehotituluaprotiprávny
postup príslušných orgánov verejnej moci uplatňovanie práv ZO SZZ č. 3 – 28 (a žalobkyne ako jej
člena) na nadobudnutie vlastníckych práv k pozemkom je aj k dnešnému dňu naďalej predmetom

prebiehajúcich konaní vrátane správnej žaloby vedenej na Krajskom súde v Bratislave (žalobca: ZO SZZ
č. 3 – 28 voči žalovanému: Okresný úrad Bratislava, odbor opravných prostriedkov, pozemkový referát).
Žalobkyňa zastávala názor, že v prípade jej úspechu v posudzovanom určovacom spore by sa odstránila
právna prekážka (nesprávny zápis na LV – vlastník bez právneho titulu), ktorá bráni žalobkyni a ZO SZZ
č.3–28vnadobudnutípríslušnýchvlastníckychprávkpredmetnýmpozemkom,pretoúspechžalobkyne

preukázateľne môže zlepšiť jej právne postavenie, nakoľko privodí zosúladenie evidovaného a právneho
stavu v katastri nehnuteľností a tým vytvorí právny základ pre budúce nadobudnutie vlastníckych práv
k predmetným pozemkom pre žalobkyňu a ZO SZZ č. 3 – 28. Práve vyššie uvedené podľa názoru
žalobkyne odôvodňuje podanie negatívnej žaloby (t. j. o určenie, či tu právo nie je) a jej naliehavý
právny záujem na takomto určení a zároveň odôvodňuje aj jej aktívnu vecnú legitimáciu v spore

popri už uvádzanej pozícii nájomcu príslušnej časti parcely. Žalobkyňa vyjadrila presvedčenie, že bez
odstránenia spornosti zápisu v katastri nehnuteľností bude vážne ohrozené ak nie dokonca znemožnené
uplatňovanie práv žalobkyne a ZO SZZ č. 3 – 18 na nadobudnutie vlastníckych práv k predmetným
pozemkom v záhradkárskej osade. K absencii pasívnej vecnej legitimácii žalovaného 2/ uviedla, že pripodaní návrhu i dopĺňaní svojho podania nadobudla vedomosť výlučne ohľadne domnelých dedičoch
po zomrelej K. G., a keďže žalobkyňa nie je a nebola účastníčkou predmetného dedičského konania,
neprislúcha jej posúdiť, či žalovaný 2/ stratil pasívnu vecnú legitimáciu v spore.

8. K replike žalobkyne sa písomne (v duplike) vyjadrila žalovaná 1/ tak, že žalobkyňa doteraz
nepreukázala svoju aktívnu vecnú legitimáciu ani členstvo v ZO SZZ Knižkova dolina, Bratislava –
Rača, a keďže v uvedenej veci sa podľa tvrdenia žalobkyne vedú ďalšie konania o zápis vlastníckeho
práva k nehnuteľnosti, ktorá je predmetom posudzovaného sporu, žalovanej 1/ nie je zrejmý dôvod tejto

ďalšej žaloby ako aj skutočnosť, že aká právna prekážka brániaca žalobkyni a ZO SZZ v nadobudnutí
vlastníckych práv k predmetným pozemok by sa prípadným úspechom žalobkyne v posudzovanom
spore odstránila. Opätovne zdôraznila, že žalobkyňa žiadnym spôsobom nepreukázala naliehavý
právny záujem, ktorým by sa mohlo dosiahnuť odstránenie spornosti práva alebo neistoty žalobkyne
v jej právnom vzťahu vo vzťahu k predmetnej nehnuteľnosti, keď rozsudok súdu negatívne určujúci,
že žalovaní nie sú vlastníkmi nehnuteľnosti alebo, že poručiteľka nebola v čase smrti vlastníčkou

nehnuteľnosti, nemôže zlepšiť právne postavenie žalobkyne, ktorá svoje vlastnícke právo nepreukazuje
na ňu znejúcim tzv. nadobúdacím titulom.

9. Žalovaný 2/ v rámci svojich prostriedkov procesnej obrany uplatnených v písomnej duplike
argumentoval, že žalobkyňa dôkazne nepreukazuje žiadne zo svojich tvrdení uvedených naprieč celým

svojím vyjadrením zo dňa 21.10.2022, avšak ak by aj jej tvrdenia o členstve v Základnej organizácii č. 3
– 28 Slovenského zväzu záhradkárov a určitých minulých podaniach vykonaných touto organizáciou boli
dôkazne preukázané, sú právne irelevantné, nakoľko žiadnym spôsobom nezakladajú aktívnu vecnú
legitimáciu žalobkyne. Žalovaný 2/ zároveň namietol tvrdenie žalobkyne o zápise vlastníckeho práva
poručiteľky do katastra nehnuteľností bez právneho titulu a o protiprávnom postupe príslušných orgánov

verejnej moci, keďže o týchto skutočnostiach žalobkyňa nepredložila absolútne žiadny dôkaz. Nemohol
sa právne stotožniť ani s odôvodnením naliehavosti právneho záujmu žalobkyne potrebou odstránenie
právnej prekážky (nesprávny zápis na LV – vlastník bez právneho titulu), ktorá žalobkyni a ZO SZZ
bráni v nadobudnutí príslušných vlastníckych práv k predmetným pozemkom, nakoľko v danom spore
sa nejedná len o akési administratívne konanie, ale ide o súdne sporové konanie, v ktorom do zákonným

spôsobom nadobudnutých vlastníckych práv žalovanej 1/ nemôže byť zasiahnuté inak ako v súlade
so zákonom, čo predpokladá hmotnoprávne a procesnoprávne perfektné uplatnenie a preukázanie
vlastníckeho práva inej osoby ako súčasného vlastníka. K absencii svojej pasívnej vecnej legitimácii
žalovaný 2/ poukázal na skutočnosť, že pri takomto druhu žaloby žalobkyňa mohla a mala určiť okruh
žalovaných podľa aktuálneho výpisu z listu vlastníctva č. XXXX pre k. ú. L. s tým, že pokiaľ žalobkyni

táto informácia v čase podania žaloby nebola zrejmá, kedykoľvek počas súdneho konania môže a má
postupovať v súlade s ustanoveniami CSP tak, aby naďalej nežalovala nesprávnu osobu, zdôrazňujúc,
že žalovaný 2/ nemohol pasívnu vecnú legitimáciu v spore stratiť, keďže nikdy ju ani nemal danú, pretože
k predmetnej nehnuteľnosti v minulosti nemal a v súčasnosti nemá žiadne vlastnícke právo.

10. Súd prejednal spor s nariadením pojednávania podľa ust. § 177 ods. 1 zákona č. 160/2015
Z. z. Civilný sporový poriadok v znení účinnom od 01.07.2024, vykonal dokazovanie žalobkyňou
predloženými listinnými dôkazmi a súdom z vlastnej činnosti zadováženými listinami (aktuálny výpis
zlistuvlastníctva,dedičskýsúdnyspis)vrozsahupotrebnompreprávneposúdeniesporusprihliadnutím
na procesné podmienky konania a procesnú prípustnosť určovacej žaloby, zistiac nasledovný skutkový

stav:

11. Podľa výpisu z listu vlastníctva č. XXXX vedenom pre katastrálne územie L., obec BA-m. č. RAČA,
okres C. I., výlučnou vlastníčkou nehnuteľnosti – pozemku parcely registra „E“ KN s parcelným číslom
2262 o výmere 7 999 m2, druh pozemku – záhrada podľa údajov platných ku dňu 16.12.2019 bola K.

G., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. D. X, C. (matka žalovaných 1/, 2/).

12. Na základe uznesenia Okresného súdu Bratislava III č. k. 30D/1574/2019-91 zo dňa 10.11.2020
súd schválil dohodu dedičov (K. C. – dcéry a v tomto konaní vystupujúcich ako žalovaní 1/, 2/ – F. G.
– dcéra a I. B. G. - syn) o vyporiadaní dedičstva po poručiteľke K. G., nar. XX.XX.XXXX, ktorá zomrela

dňa XX.XX.XXXX tak, že nehnuteľnosť v k. ú. L., obec C. – L., okres C. I., zapísanú na liste vlastníctva č.
XXXX ako parcela registra „E“ s parc. č. 2262 – záhrada o výmere 7 999 m2 nadobudla F. G. – žalovaná
1/ v podiele 1/1 k celku.13. V zmysle aktuálneho výpisu z listu vlastníctva č. XXXX vedenom pre katastrálne územie L., obec
BA-m. č. RAČA, okres C. I., výlučnou vlastníčkou nehnuteľnosti – pozemku parcely registra „E“ KN
s parcelným číslom 2262 o výmere 7 999 m2, druh pozemku – záhrada je žalovaná 1/ titulom uznesenia

Okresného súdu Bratislava III sp. zn. 30D/1574/2019 zo dňa 10.11.2020 a jej vlastnícke právo bolo
zapísané do katastra nehnuteľností záznamom Z-23816/2020.

14. Ústredný národný výbor v Bratislave – odbor pôdohospodárstva rady ÚNV po vykonanom
prídelovom konaní podľa nar. č. 104/1945 Zb. n. SNR dňa 18. decembra 1969 vydal pre I. C. a manželku

N., L. O. (pozn. súdu: rodičia poručiteľky K. G.) prídelovú listinu, podľa ktorej sa uskutočnil prevod
vlastníckeho práva okrem iných aj k nehnuteľnosti s parc. č. 2262, záhrada o výmere 0,7999 ha za
prídelovú cenu 7 999 Kčs.

15. Vedúci oddelenia pre správu a ochranu národného majetku na finančnom odbore Mestského
národného výboru v Bratislave dňa 04.10.1965 vo veci „C. I. a manželka N., J. XX, L. – usporiadanie

prídelu z MPPR“ navrhol menovaným zrušiť prídel pozemku vedeného vo vložke 2229, parc. č. 2262
vo výmere 0,7999 ha, nakoľko podľa vyšetrenia JRD Rača vykonaného dňa 30.09.1965 menovaní
tento pozemok obrábajú ako súkromníci, avšak prídelovú cenu nie sú ochotní uhradiť. Listom zo dňa
25.11.1965 predstavenstvo Jednotného roľníckeho družstva potvrdilo, že záhrada v hore O. P., ktorá
bola pridelená s. C. N., bytom J. XX, L., je sústredená v JRD Rači.

16. Do zápisnice napísanej dňa 29.11.1965 na poľnohospodárskom oddelení MsNV v Bratislave ako
pokračovanie zápisnice zo dňa 20.11.1965 vo veci prideleného majetku vo vložke č. 2299, parc. č.
2262 o výmere 0,7999 ha C. I. a manželke Stanislave táto konštatovala, že nakoľko toho času už
v úžitku, držbe a vlastníctve žiadnu parcelu nemá, nemieni a nebude nič ďalej splácať, a pokiaľ ide o túto

parcelu, súhlasí s odňatím, resp. zrušením prídelu.

17. Mestský národný výbor v Bratislave, odbor vodného hospodárstva a pre veci poľnohospodárstva
a lesníctva rozhodnutím číslo: Pôd – 1620/1965 zo dňa 01.12.1965 na základe ustanovenia § 23 nar.
č. 104/1945 Zb. n. SNR v znení vyhlášky č. 1/1948 Zb. n. SNR v konaní podľa vlád. nar. č. 91/1960

Zb. odňal prídel nehnuteľného majetku vo vložke č. 2299, parc. č. 2262 – záhrada o výmere 0,7999
ha, kat. úz. L., ktorý mal v úžitku, držbe a vlastníctve prídelca I. C. a manželka N. s tým, že uvedená
nehnuteľnosť sa odovzdáva Mestskému národnému výboru v Bratislave do správy a s tým, že toho času
je predmetná nehnuteľnosť v trvalom a bezplatnom užívaní JRD Rača.

18. Jednotné roľnícke družstvo československo -sovietskeho priateľstva Bratislava – Rača ako zákonný
užívateľ zmluvou o prenájme zo dňa 23.08.1975 prenechal časť nevyužitej plochy v hone Knižkova
dolina v k. ú. L. vo výmere 399 m2, označenú ako diel č. 62 do užívania nájomcovi K. B., bytom F. X, C.
(údajne svokor žalobkyne) na dobu pätnásť rokov od roku 1973.

19. V ústnom štádiu súdneho konania žalobkyňa predložila Dodatok č. 3 z marca 2015 k zmluve číslo
205/85 o dočasnom užívaní pozemku – záhradky s popisným číslom 62, uzatvorený medzi Slovenským
zväzom záhradkárov, ZO 3-28 so sídlom Knižkova dolina, Bratislava – Rača a žalobkyňu ako dočasným
užívateľom, na základe ktorého Slovenský zväz záhradkárov, ZO 3-28, Knižkova dolina, Bratislava -
Rača predĺžil nájomný vzťah doterajšieho užívateľa poľnohospodárskej pôdy v záhradkovej osade, parc.

č. 2254/120, 2254/29 o výmere 385 m2 do vysporiadania vlastníctva k pozemkom v záhradkových
osadáchpodľazákonač.64/1997Z.z.stým,žeostatnéustanoveniadoterazplatnejzmluvyodočasnom
užívaní záhradky zostávajú nezmenené.

20. Skutkový stav sporu súd podriadil nasledovnému právnemu stavu (príslušným právnym normám):

Podľa § 137 písm. c) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení účinnom od 01.07.2024
(ďalej len „CSP“), žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie
je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak
vyplýva z osobitného predpisu.

Podľa § 123 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“) , vlastník je
v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a
nakladať s ním.Podľa § 124 Občianskeho zákonníka, všetci vlastníci majú rovnaké práva a povinnosti a poskytuje sa
im rovnaká právna ochrana.

Podľa § 126 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho
vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju
neprávom zadržuje. Obdobné právo na ochranu má aj ten, kto je oprávnený mať vec u seba.

Podľa§663Občianskehozákonníka,nájomnouzmluvouprenajímateľprenechávazaodplatunájomcovi
vec, aby ju dočasne (v dojednanej dobe) užíval alebo z nej bral aj úžitky.

21. Právny záujem, ktorý je podmienkou procesnej prípustnosti určovacej žaloby v zmysle citovaného
ust. § 137 písm. c/ CSP, musí byť naliehavý. Pri skúmaní existencie naliehavého právneho záujmu ide
o posúdenie, či podaná žaloba je vhodný (účinný a správne zvolený) procesný nástroj ochrany práva

žalobcu, či sa ňou môže dosiahnuť odstránenie spornosti práva, a či snáď len zbytočne nevyvoláva
konanie, po ktorom bude musieť aj tak nasledovať iné (ďalšie) súdne konanie alebo konania. Naliehavý
právny záujem je spravidla daný v prípade, ak by bez tohto určenia bolo právo žalobcu ohrozené
alebo ak by sa bez tohto určenia stalo jeho právne postavenie neistým (porovnaj R 17/1972). Za
nedovolenú možno považovať určovaciu žalobu, pokiaľ neslúži potrebám praktického života, ale len

k zbytočnému rozmnožovaniu sporov; ak však určovacia žaloba vytvára pevný právny základ pre
právny vzťah účastníkov sporu, je prípustná aj napriek tomu, že je možná (prípadne) i iná žaloba (viď
rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky publikované v časopise Zo súdnej praxe pod č.
40/1996). Procesná povinnosť preukázať, že v čase rozhodovania súdu je naliehavý právny záujem
na určení právneho vzťahu alebo práva, zaťažuje toho, kto sa tohto určenia domáha (žalobcu). Pokiaľ

chce žalobca osvedčiť svoj naliehavý právny záujem, musí na jednej strane poukázať na určité skutkové
okolnosti prejednávanej veci vedúce k sporu medzi stranami a k potrebe určiť súdom, či tu právny vzťah
alebo právo je alebo nie je, na druhej strane vysvetliť, že práve podaná žaloba je procesne vhodným
nástrojom, ktorý tento spor rieši (odstraňuje neistotu vzťahu účastníkov konania alebo vytvára pevný
základ pre jeho usporiadanie).

22. Žalobkyňou sledovaný a mienený zmysel určovacej žaloby spočíval v tom, aby predmetná
nehnuteľnosť, ktorej časť na základe nájomnej zmluvy v znení jej dodatkov užíva, nebola predmetom
dedičského konania po poručiteľke K. G. – matke žalovaných 1/, 2/, nakoľko spochybňovala existenciu
právneho titulu k nadobudnutiu vlastníckeho práva poručiteľky a v dôsledku absencie právneho

titulu namietala nespôsobilosť nehnuteľnosti dostať sa do vlastníctva žalovaných 1/, 2/ ako zákonných
dedičov poručiteľky a v konečnom dôsledku vzhľadom na aktuálny právny stav evidovaný v katastri
nehnuteľností spochybňovala i zapísané vlastnícke právo žalovanej 1/, argumentujúc skutočným
právnym stavom.

23. V posudzovanom spore však žalobkyňa neuviedla žiadne skutkové okolnosti, ktoré by čo i len
nasvedčovali, tobôž preukazovali právny titul zakladajúci jej vlastnícke právo k dotknutej nehnuteľnosti
a napokon vlastníctva k pozemku v záhradkárskej osade sa ani nedomáhala, v opise rozhodujúcich
skutočností uvedených v žalobe a písomnej replike svoje vlastnícke právo k nehnuteľnosti netvrdila
a napokon právny zástupca žalobkyne na pojednávaní dňa 10.02.2025 výslovne uviedol, že žalobkyňa

si je vedomá skutočnosti, že vlastnícke právo k pozemku nemá a teda podanou žalobou si iba chcela
zabezpečiť právo môcť naďalej na základe nájomnej zmluvy predmetnú časť nehnuteľnosti užívať. So
zreteľom na takto zistené skutočností je zrejmé, že žalobkyňa v súdnom konaní nenastolila skutkový a
právny základ vedúci k sporu procesných strán, keď by súd mohol posudzovať právne úkony a právne
skutočnosti vytvárajúce právny substrát pre založenie alebo eliminovanie vzájomne si kolidujúcich

vlastníckych práv oboch procesných strán – žalobkyne i žalovaných, nakoľko žalobkyňa sa do role
vlastníčky predmetnej nehnuteľnosti ani nepasovala a preto vlastnícke právo žalobkyne k nehnuteľnosti
objektívne nemôže byť v prípade nevyhovenia jej určovaciemu návrhu ohrozené a jej právne postavenie
sa v tomto ohľade nestane neistým. Ak by totiž aj súd pri meritórnom – vecnom posudzovaní sporu
dospel k záveru, že právna predchodkyňa žalovaných 1/, 2/ nebola ku dňu svojej smrti legitímnou

vlastníčkou nehnuteľnosti, následkom čoho žalovaní 1/, 2/ nemôžu v dedičskom konaní po svojej matke
pozemok s parc. č. 2262 zdediť a nadobudnúť k nemu vlastnícke právo, procesný úspech žalobkyne
by nezlepšil jej hmotnoprávne postavenie čo do jej vlastníckych práv, keďže samotné vylúčenie
žalovaných ako právnych nástupcov do majetkových - vlastníckych práv poručiteľky K. G. a právny závero neexistencii vlastníckeho práva poručiteľky a žalovaných nijako neprispeje k odstráneniu spornosti
zápisu vlastníckeho práva v katastri nehnuteľností, ergo vyhovujúcim verdiktom by súd nastolil stav,
za ktorého by vlastníkom dotknutého pozemku nebol nikto, preto je evidentné, že určovacia žaloba

žalobkyne nie je procesne prípustná, lebo slúži iba k zbytočnému rozmnožovaniu súdnych sporov
a nevytvára žiadny pevný základ pre usporiadanie vlastníckych práv k nehnuteľnosti.

24. Sama žalobkyňa spočiatku v písomnom štádiu súdneho konania mylne obhajovala svoj naliehavý
právny záujem na požadovanom určení možnosťou nadobudnutia jej vlastníckeho práva k predmetnej

nehnuteľnosti – záhrade, ktorej časť na základe nájomnej zmluvy a členstva v Slovenskom zväze
záhradkárov užíva - za predpokladu, že určujúcim výrokom súdu spochybní vlastnícke právo K. G.
a od neho odvodené vlastnícke právo žalovanej 1/ resp. oboch žalovaných, avšak práve uvedenou
argumentáciu a tvrdením, že jej určovacia žaloba vytvorí právny základ až pre budúce nadobudnutie
vlastníckych práv žalobkyne verifikovala žalovanými prezentovanú procesnú obranu, že žalobkyňa
svojím určovacím návrhom nemôže dosiahnuť odstránenie spornosti práva, ba naopak; spornosť v tom,

kto je vlastníkom nehnuteľnosti by aj v prípade procesného úspechu žalobkyne naďalej zostala a na
podklade vyhovujúceho rozsudku by zbytočne mohli byť vyvolané ďalšie súdne konania. V nadväznosti
na žalobkyňou spomínané iné konania iniciované v deväťdesiatych rokoch 20. storočia Základnou
organizáciou č. 3-28 Slovenského zväzu záhradkárov súd uvádza, že ak ZO č. 3-28 SZZ vysporiada
svoje vlastnícke práva k pozemkom nachádzajúcim sa v zriadenej záhradkárskej osade v rámci

príslušných správnych konaní a správnych súdnych konaní a následne žalobkyňa ako členka ZO č.
3-28 SZZ nadobudne určitý právny dôvod – titul svedčiaci o jej vlastníckom práve, následne bude
mať naliehavý právny záujem na určení jej vlastníckeho práva, t. j. pozitívnom určení existencie
vlastníckehoprávanaprotispochybnenémuvlastníckemuprávužalovanýchaichprávnejpredchodkyne,
preto v súčasnosti podaná negatívna určovacia žaloba znejúca v podstate na určenie neexistencie

vlastníckeho práva žalovaných, ktorou sa žalobkyňa nedomáha žiadneho subjektívneho práva, nie
je absolútne vôbec procesne spôsobilá vyriešiť právne postavenie alebo právny vzťah žalobkyne
k dotknutej časti pozemku, preto súd zhodne s právnou argumentáciou žalovaných konštatuje, že
žalobkyňa nemá na požadovanom určení naliehavý právny záujem a posudzovaná určovacia žaloba nie
je v zmysle § 137 písm. c) CSP procesne prípustná, v dôsledku čoho je nutné žalobu zamietnuť.

25. Naliehavý právny záujem žalobkyne na domáhanom sa určení nepreukazuje ani dodatočne (na
pojednávaní) uplatnený prostriedok procesného útoku spočívajúci v ohrození jej užívacieho práva
plynúceho z nájomnej zmluvy uzatvorenej so Slovenským zväzom záhradkárov, nakoľko medzi tvrdenou
neexistenciou vlastníckeho práva žalovaných a užívacím právom žalobkyne k predmetnej nehnuteľnosti

(jej časti) nie je žiadna súvislosť. Potenciálne súdne rozhodnutie o určení neexistencie vlastníckeho
práva žalovaných a ich právnej predchodkyne, ktoré nezakladá a ani implicitne z neho nemožno vyvodiť
vlastnícke právo žalobkyne ani iného subjektu, totiž nepodmieňuje trvanie nájomného vzťahu žalobkyne
so Slovenským záhradkárskym zväzom, ktorý existoval a existuje i v čase spornosti vlastníckych
práv k predmetnému pozemku; navyše podľa Dodatku č. 3 k zmluve číslo 205/85 o dočasnom

užívaní pozemku – záhradky nájomný vzťah má trvať až do vysporiadania vlastníctva k pozemkom
v záhradkárskych osadách, preto žalobkyňa má užívacie právo k záhradke titulom nájomnej zmluvy
paradoxne garantované práve počas celého obdobia spornosti vlastníctva k dotknutému pozemku,
keďže prenajímateľ prenechal časť z predmetného pozemku o výmere 385 m2 resp. 399 m2 do
užívania žalobkyne na dobu do vysporiadania vlastníctva k pozemkom v záhradkárskych osadách, preto

nazerajúc na zmysel podanej žaloby optikou zachovania užívacieho práva žalobkyne, je nutné vyvodiť
logickýzáver,žeurčovaciažalobanielenženemohlaposilniťprávnepostaveniežalobkyneakonájomcu,
ale dokonca prípadný procesný úspech žalobkyne by viedol k oslabeniu jej nájomného vzťahu, keďže
podľa žalobkyňou deklarovanej teórie, by sa priblížila k možnosti nadobudnutia vlastníckeho práva
k pozemku, čo by viedlo k zániku jej nájomnej zmluvy.

26. Imanentnou súčasťou každého súdneho konania je skúmanie vecnej legitimácie či už aktívnej
(existencia tvrdeného práva na strane žalobcu) alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane
žalovaného).Aktívnouvecnoulegitimáciousarozumietakéhmotnoprávnepostavenie,zktoréhovyplýva
subjektu - žalobcovi ním uplatňované právo (nárok), respektíve mu vyplýva procesné právo si tento

hmotnoprávny nárok uplatňovať. Súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju
žiadnazprocesnýchstránnenamieta.Žalobkyňavšakvkonanínepreukázalaaninetvrdila,žemáprávny
titul (hoc aj neplatný alebo domnelý) týkajúci sa jej vlastníckeho práva k predmetnej nehnuteľnosti, na
základe ktorého by bola legitimovaná k spochybneniu v katastri nehnuteľností evidovaného vlastníckehopráva žalovanej 1/ a jej právnej predchodkyne, pričom právny dôvod k užívaniu nehnuteľnosti vo
forme nájomnej zmluvy a z nej plynúceho záväzkového práva žalobkyne vzhľadom na jej žalobný
návrh, ktorým namietala vlastnícke právo iných subjektov, nie je právnym titulom spôsobilým oslabiť

vecnoprávny - vlastnícky vzťah žalovanej 1/ k dotknutej nehnuteľnosti, preto ak žalobkyňa sa určenia
svojho vlastníckeho práva k nehnuteľnosti nedomáhala a procesným úspechom v posudzovanom
spore by vlastníctvo k nehnuteľnosti ani nedosiahla, súd dospel k záveru, že žalobkyňa nie je
nositeľkou z hmotného práva jej plynúceho subjektívneho práva, ktoré by ju legitimovalo k podaniu
určovacej vlastníckej žaloby a teda k určeniu, že poručiteľka nebola v čase svojej smrti vlastníčkou

nehnuteľnosti, žalobkyňa nie je aktívne vecne legitimovaná. Navyše súd v tejto súvislosti na podporu
svojho záveru o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobkyne dodáva, že určovacím nárokom
žalobkyňa nedôvodne namietla vlastnícke právo žalovaných resp. žalovanej 1/ k celému pozemku
o výmere 7 999 m2, pričom predmetnú parcelu bola oprávnená užívať titulom nájomnej zmluvy iba
v nepatrnej časti ako záhradu o výmere 385 m2 resp. 399 m2, preto ak by aj v konaní presadzovala a
osvedčovalasvojevlastníckeprávoknehnuteľnostinaúkoržalovaných,mohlabytakčiniťibavsúvislosti

s časťou pozemku týkajúcej sa uvedenej výmery.

27. Súd vzhliadol nedostatok vecnej legitimácie i na žalovanej strane sporu, keď žalovaný 2/ v čase
podania určovacej žaloby (20.02.2020) i v čase jej opravy – doplnenia zo dňa 23.06.2020 síce
prichádzal do úvahy ako potenciálny dedič predmetnej nehnuteľnosti, avšak v priebehu súdneho

konania sa dedičské konanie po poručiteľke dňa 26.11.2020 právoplatne skončilo tak, že na základe
schválenej dohody dedičov o vyporiadaní dedičstva predmetný pozemok nadobudla žalovaná 1/ do
svojho výlučného vlastníctva, preto od tohto okamihu nárok žalobkyne na určenie, že predmetom
dedičského konania nemôže byť zápis vlastníckeho práva k nehnuteľnosti v prospech dediča -
žalovaného 2/ sa stal vzhľadom na vyporiadané dedičstvo po poručiteľke jednak bezpredmetným

a zároveň žalovaný 2/ stratil vecnú legitimáciu v spore, keďže sa nestal dedičom predmetného
pozemku a nenadobudol k nehnuteľnosti vlastníctvo resp. spoluvlastnícky podiel, preto nevznikol žiadny
dôvod spochybňovať jeho vlastnícke právo, nakoľko vlastníctvo k predmetnej nehnuteľnosti na základe
žiadneho právneho titulu (právnej skutočnosti dedenia) nenadobudol ani nemá evidované v katastri
nehnuteľností. Vzhľadom na uvedené je zrejmé, že žalovaný 2/ nie je nositeľom z hmotného práva

mu plynúcej povinnosti – subjektom, ktorý by uplatňovaním svojho domnelého vlastníckeho práva
zasahoval/mohol svojím sporným vlastníckym právom zasahovať do vlastníckeho práva iného subjektu
a preto v posudzovanom spore nie je pasívne vecne legitimovaným. Sama žalobkyňa počas súdneho
konania uznala, že pri podaní žalobného návrhu a jeho dopĺňaní mala vedomosť výlučne o domnelých
dedičochpozomrelejK.G.anenamietlaaktuálnedanúabsenciupasívnejvecnejlegitimáciežalovaného

2/, keď uviedla, že posúdenie straty jeho pasívnej vecnej legitimácie žalobkyni neprislúcha a v katastri
nehnuteľností evidované vlastnícke právo žalovaného 2/ k pozemku nijako nepreukázala ani netvrdila.

28. Z vyššie uvedených dôvodov, keď žalobkyňa nepreukázala svoj naliehavý právny záujem na
požadovanom určení, netvrdila ani nepreukázala svoje vlastnícke právo k nehnuteľnosti v jej prospech

svedčiacim právnym titulom, súd dospel k záveru, že ňou uplatnený určovací nárok je voči žalovaným
z dôvodu procesnej neprípustnosti nevhodne a neúčelne podanej žaloby ako aj z dôvodu nedostatku
aktívnej vecnej legitimácie žalobkyne neopodstatnený a navyše procesný neúspech žalobkyne vo
vzťahu k žalovanému 2/ podporuje i skutočnosť, že žalovaný 2/ ako nevlastník dotknutej v dedičskom
konaní vyporiadanej nehnuteľnosti nie je pasívne vecne legitimovaným subjektom v spore, preto súd

negatívnemu určovaciemu nároku žalobkyne nevyhovel a žalobu zamietol.

29. O trovách konania súd rozhodol postupom podľa ust. § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 CSP na
základe zásady pomeru úspechu sporových strán tak, že procesne úspešným žalovaným priznal voči
neúspešnej žalobkyni nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania

rozhodne súd prvej inštancie v lehote 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí,
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti
ktorého rozhodnutiu smeruje (§ 362 ods. 1 CSP). Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospechbolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné
(§ 358 CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1

CSP).
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).