Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 28. marec 2025

Súd: Okresný súd Spišská Nová Ves
Spisová značka: 5Csp/160/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6123273630
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 03. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Denisa Hiščáková

ECLI: ECLI:SK:OSSN:2025:6123273630.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Spišská Nová Ves, sudkyňou JUDr. Denisou Hiščákovou, v spore žalobcu: Prvá stavebná

sporiteľňa, a. s. so sídlom Bajkalská 30, Bratislava-Ružinov, IČO: 31 335 004, proti žalovanej: A. B., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XX, XXX XX C., právne zastúpená: JUDr. Peter Vachan, advokát s.r.o. so
sídlom Pavla Mudroňa 1191/5, Žilina, IČO: 47 445 092, o zaplatenie 35.931,18 Eur s príslušenstvom,
takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu z a m i e t a .

II. Žalovanej p r i z n á v aproti žalobcovi nárok na náhradu trov konania

v plnom rozsahu, o výške ktorej bude po právoplatnosti rozsudku rozhodnuté samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom doručeným pôvodne Okresnému súdu Banská Bystrica (v zmysle jeho úpravy) sa žalobca
domáhal voči žalovanej (a tiež voči XZ ako žalovanému v 2. rade) vydania platobného rozkazu v
upomínacom konaní, ktorým súd uloží žalovaným spoločne a nerozdielne povinnosť zaplatiť mu istinu
28.561,77 EUR, úroky za úver k splatnosti vo výške 873,48 EUR, poplatky vo výške 150 EUR, 6,59 %
p. a. úrok za úver od 8.12.2020 do 20.10.2022 vo výške 3.600,25 EUR, 5,00 % p. a. úrok z omeškania
od 8.12.2020 do 20.10.2022 vo výške 2.745,68 EUR, 6,59 % p. a. úrokom za úver zo sumy 28.561,77
EUR od 21.10.2022 do zaplatenia, najviac vo výške 28.485,43 EUR, 5,00 % p. a. úrok z omeškania zo

sumy 28.711,77 EUR od 21.10.2022 do zaplatenia a náhradu trov konania.

2. Žalobca v návrhu uviedol, že na základe Zmluvy o stavebnom sporení č. 1349056 8 02 bola so
žalovanými uzatvorená Zmluva o úvere č. 1349056 8 02 zo dňa 29.1.2014 (ďalej len ,,zmluva o úvere“),
v súlade s ktorou poskytol žalovaným medziúver č. 1349056 5 03 vo výške 30.000 EUR. V zmysle čl.
VIII. bod 8.1. zmluvy o úvere, poplatok za medziúver sa zaúčtoval pri prvej výplate medziúveru tak,
že celková výška vyplateného medziúveru bola znížená o výšku tohto poplatku. Žalovaní sa zaviazali

splatiť úver pravidelnými mesačnými splátkami vo výške 218,76 EUR, ktoré boli povinní uhrádzať
na účet konta stavebného sporenia. Do pridelenia cieľovej sumy túto sumu tvoria vklady na konto
sporenia vo výške 39,01 EUR, 6,59 % p. a. úrok za medziúver vo výške 164,75 EUR a poplatok za
poistenie typu A vo výške 15 EUR, pričom sa uspokojovali v poradí úroky z medziúveru, poplatok za
poistenie a vklady na konto sporenia. V súlade s čl. II., čl.V. a VI. zmluvy o úvere žalovaní sa zaviazali
platiť poplatok za poistenie typu A pravidelnými mesačnými platbami vo výške 15 EUR. Po pripísaní
vkladu na konto sporenia bol tento v plnej výške preúčtovaný na konto medziúveru a po zaplatení

úroku za medziúver prevyšujúca suma preúčtovaná naspäť na konto stavebného sporenia. Splátky
sú splatné k 15. dňu mesiaca. Suma poskytnutého medziúveru bola základom pre výpočet úrokov
medziúveru.Žalovaníporušilizmluvnedohodnutépodmienkyamedziúverprestaliriadneavčassplácať.
Listom zo dňa 5.10.2020 ich žalobca vyzval na doplatenie omeškaných splátok, pričom žalovanýchzároveň upozornil, že v prípade, ak omeškané splátky nebudú doplatené, žalobca bude požadovať
splatenie celého zostatku úveru s príslušenstvom pred dohodnutou dobou splatnosti. Žalobca listom zo
dňa 7.12.2020 upozornil žalovaných na odúčtovanie peňažných prostriedkov na základe exekučného

príkazu EX 365/2020, ktorý vydal exekútorsky úrad JUDr. Michal Kruppa. Nakoľko omeškané splátky
nebolidoplatené,žalobcadňa7.12.2020vyhlásilmimoriadnusplatnosťzostatkuúveruspríslušenstvom.
Žalobcalistomzodňa1.3.2023vyzvalžalovanýchnaplnenie,nožalovanídlžnúsumuneuhradili. Kudňu
vyhláseniamimoriadnejsplatnostiúveru,žalobcazúčtovalnasporenúsumuvovýške165EURsosumou
poskytnutého medziúveru vo výške 30.000 EUR (poskytnuté úverové prostriedky), čo predstavuje po

započítaní sumu 29.835 EUR (istina). Dlžná suma ku dňu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru
(7.12.2020) predstavuje sumu vo výške 30 858,48 EUR, pričom pozostáva z istiny vo výške 29.835
EUR, z nezaplatených 6,59 % p. a. úrokov za medziúver zo sumy 30.000 EUR do 7.12.2020 spolu vo
výške 873,48 EUR a z nezaplatených poplatkov za poistenie od marca 2020 do decembra 2020 spolu
vo výške 10 x 15,00 EUR, t.j. 150 EUR do vyhlásenia mimoriadnej splatnosti. Žalobca si neuplatňuje
sumu nezaplatených poplatkov za upomínanie celkovo vo výške 60 EUR. Požadovaním predčasného

splatenia úveru, úverová zmluva nezaniká, žalobca úročí istinu dohodnutým 6,59 % p. a. úrokom za úver
azároveňistinusnezaplatenýmipoplatkamikudňuvyhláseniamimoriadnejsplatnosti5%p.a.úrokomz
omeškania odo dňa nasledujúceho po vyhlásení mimoriadnej splatnosti (t. j. od 8.12.2020). Po vyhlásení
mimoriadnej splatnosti žalovaní vykonali vklady o výške spolu 1273,23 EUR nasledovne: 21.12.2020
Vklad300,730.06.2021Vklad288,5625.08.2021Vklad76,4431.01.2022Vklad129,820.10.2022Vklad

477,73.

3. Na podporu skutkových tvrdení žalobca spolu s návrhom predložil ako listinné dôkazy Zmluvu o úvere
č. 1349056802 zo dňa 29.1.2014, Súhlas s prijatím do poistenia typu A zo dňa 30.12.2013, Všeobecné
podmienky pre zmluvy o stavebnom sporení, Upozornenie na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti

z 5.10.2020, doručenky, Oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti z 7.12.2020, doručenky,
Predžalobnú výzvu na zaplatenie dlhu z 1.3.2023, doručenky, Výpis z účtu medziúveru a Výpis z účtu
stavebného sporenia.

4. Okresný súd Banská Bystrica rozhodol vo veci platobným rozkazom, voči ktorému podala žalovaná

odpor a následne žalobca navrhol pokračovať v konaní na súde príslušnom podľa Zákona č. 160/2015
Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej iba ako „CSP“), čím došlo zo zákona k zrušeniu platobného rozkazu
a postúpeniu veci tunajšiemu súdu, ktorý ju následne prejednal ako žalobu podľa ustanovení CSP.

5. Žalovaná v odpore proti platobnému rozkazu súdu oznámila, že žalovaný v 2. rade umrel dňa

21.10.2023, čo zároveň preukázala predložením jeho úmrtného listu. K veci samej namietla, že žalobca
neuviedol akým spôsobom bola v súlade s ustanovením § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o
spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov (ďalej aj len „ZoSÚ“) overená
bonita žalovaných. Má za to, že zmluva je bezúročná a bez poplatkov z dôvodu absencie obligatórnych
obsahových náležitostí. Zmluva neobsahuje náležitosť v zmysle § 9 ods. 2 písm. j) ZoSÚ, a to

„podmienky, ktoré upravujú uplatňovanie úrokovej sadzby, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na
ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých
dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto
zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú
sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru,“ a tiež „všetky

predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov“. Zmluva neobsahuje údaj
o celkovej výške úveru podľa § 9 ods. 2 písm. g) ZoSÚ a v zmluve je uvedená nesprávna RPMN v
neprospech spotrebiteľa. Poukázala pritom na to, že Súdny dvor EÚ v rozsudku C - 377/14 vo veci Ernst
Georg Radlinger, Helena Radlingerová proti FINWAY, a.s. ustálil výklad celkovej výšky úveru tak, že
článok 3 písm. l) a článok 10 ods. 2 Smernice 2008/48 ako aj bod I. prílohy 1 tejto smernice sa majú

vykladať v tom zmysle, že celková výška úveru a výška čerpania úveru označujú celkovú sumu, ktorá
bola daná k dispozícii spotrebiteľovi, čo vylučuje sumy, ktoré si poskytovateľ úveru účtuje na úhradu
nákladov súvisiacich s predmetným úverom a ktoré nie sú tomuto spotrebiteľovi reálne vyplatené. Ak
žalovaná na základe zmluvy o úvere reálne čerpala sumu 29.640 Eur (okamžite bol započítaný poplatok
vo výške 360 Eur), čo vyplýva z výpisu z účtu žalovaného, pričom v zmluve je uvedený nesprávny údaj

30.000 Eur, má to rovnaké následky ako keby v zmluve údaj o celkovej výške úveru nebol uvedený
vôbec. Táto nesprávna celková výška úveru má v konečnom dôsledku za následok, že v zmluve je
uvedená nesprávna výška RPMN a to v neprospech spotrebiteľa, keďže výpočet RPMN závisí od
celkovejvýškyúveru.Namietalatiež,ženebolisplnenépodmienkyprevyhláseniemimoriadnejsplatnostiv zmysle § 53 ods. 9 a § 565 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, nakoľko pre neurčitosť, čo
sa týka dátumu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti a nezrozumiteľnosť, čo sa týka určenia mesačnej
splátky, s ktorou boli žalovaní v omeškaní viac ako 3 mesiace a pre omeškanie s ktorou bola vyhlásená

mimoriadna splatnosť úveru, sú listy žalobcu zo dňa 05.10.2020 a 07.12.2020 neplatné právne úkony s
poukazom na ustanovenie § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka. V tejto súvislosti uviedla, že vyhlásenie
veriteľa o predčasnej splatnosti dlhu je jednostrannou zmenou zmluvných podmienok, ktorá, ako vyplýva
z poslednej judikatúry Súdneho dvora EÚ (rozsudok vo veci C-92/11, RWE Vertrieb AG vs. Verbrauchen
Zentrale Nordrhein - Westfalen a ďalšie) má byť nevyhnutne odôvodnená.

6. Po postúpení veci tunajšiemu súdu, tento uznesením č.k. 5Csp/160/2024-100 zo dňa 26.11.2024,
právoplatným 17.12.2024 konanie voči žalovanému v 2. rade zastavil a vyslovil, že žalobca nemá voči
žalovanému v 2. rade nárok na náhradu trov konania. Rozhodol tak po tom, čo mal preukázané, že
žalovaný v 2. rade zomrel dňa XX.XX.XXXX, t.j. po podaní žaloby na súd a dedičské konanie po ňom
bolo uznesením Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn. 7D/181/2023 zo dňa 04.12.2023 právoplatne

zastavené podľa § 187 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku, pretože poručiteľ nezanechal žiaden
majetok,následnevdodatočnomkonaníodedičstvepožalovanomv2.radebolouznesenímOkresného
súdu Spišská Nová Ves sp. zn. 7D/53/2024 zo dňa 05.04.2024, právoplatným 5.4.2024 rozhodnuté o
zastavení konania podľa § 188 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku a majetok nepatrnej hodnoty
bol vydaný obstarávateľovi pohrebu. Žalovaný v 2. rade teda úmrtím po podaní žaloby stratil spôsobilosť

na právne úkony a procesnú subjektivitu, pričom nemá právnych nástupcov, na ktorých by prešli jeho
práva a povinnosti až do výšky nadobudnutého dedičstva. Na základe uvedeného súd v konaní ďalej
pokračoval iba voči žalovanej.

7. Žalobca vo vyjadrení sa k odporu (replika) uviedol, že pri preverení bonity žalovaných postupoval

v zmysle vtedy platnej legislatívy a podmienok poskytovania úverov. V januári 2014 ešte neexistovali
Opatrenia NBS, ktorými sa ustanovujú podrobnosti o posúdení schopnosti spotrebiteľa splácať úver
na bývanie resp. spotrebiteľský úver ani Odporúčanie NBS č. 1/2014 zo 7. októbra 2014, ktoré
stanovilo pravidlá a princípy pre posúdenie schopnosti klienta splácať úver, ktoré bolo neskôr prenesené
do príslušných opatrení. Aj napriek uvedenému schopnosť žalovaných plniť si finančné záväzky

bola preskúmaná na základe predloženia podkladov ku skúmaniu príjmu žalovaných, ktoré žalobcovi
predložili. Priemerný čistý mesačný príjem žalovaných = 1.184,00 EUR, z toho priemerný čistý mesačný
príjem žalovaného 1/ = 356,00 EUR a žalovaného 2/ = 828,00 EUR. Celková výška nákladov na
zabezpečenie základných životných potrieb žalovaných = 370 EUR (životné minimum na plnoletú
osobu = 220 EUR a životné minimum o ďalšiu spoločne posudzovanú plnoletú fyzickú osobu = 150

EUR, pričom žalobca pristupoval k stanoveniu nákladov na zabezpečenie základných životných potrieb
prísnejšie ako bolo uvedené v opatrení MPSVaR. Výška splátky úveru = 218,76 EUR a ostatné záväzky
žalovaných boli zohľadnené v sume 532 EUR. Ukazovateľ schopnosti žalovaných splácať úver (bonita):
( 370 EUR + 532 EUR + 218,76 EUR) : 1.184 EUR = 0,9465, tzn. žalovaní boli v čase posudzovania
žiadosti o úver bonitní (hodnota ukazovateľa schopnosti žalovaných splácať úver neprekročila hodnotu

1), bonita bola > 0. Žalobca pred uzavretím zmluvy o úvere preveril príjem žalovaných 1 tak, že od
nich požadoval potvrdenie o príjme, ktoré žalovaný 1 predložil od zamestnávateľa TRIPLUS SK, s.r.o.,
Sadová 17, 05201 Spišská Nová Ves, IČO:35817267, ktorý potvrdil čistý príjem zo závislej činnosti za
posledných ukončených 12 mesiacov vo výške 4.278,05 EUR, pričom boli doložené aj výplatné pásky
za mesiace 09 a 11/2013. Žalovaný 2 potvrdenie o príjme predložil od zamestnávateľa Podzemní stavby

KOSPER, a.s., Ječná 2, 12000 Praha 2, IČ:26726963, ktorý potvrdil čistý príjem zo závislej činnosti za
posledných ukončených 12 mesiacov vo výške 272,927 Kč, pričom žalovaný 2 predložil aj pracovnú
zmluvu zo dňa 01.05.2003 a výplatnú pásku za 10/2013. Údaje o príjme boli žalobcom preverené aj
vykonaním dopytu do Sociálnej poisťovne, ktorá údaje o príjme a ako aj trvanie pracovného pomeru
žalovaného 1 potvrdila. Zo žiadosti o úver vyplýva, že v čase podania žiadosti boli žalovaní manželia a

nemali žiadne nezaopatrené dieťa. Žalobca zohľadnil aj náklady potrebné na zabezpečenie základných
ekonomických životných potrieb rodiny ako je strava, bývanie, hygiena (v žiadosti zohľadnené ako
nákladynaplnoletúosobu,naďalšiuplnoletúosobuanákladynanezaopatrenédeti). Žalobcasizároveň
preveril platobnú schopnosť žalovaných lustráciou príslušných registrov. V čase schválenia žiadosti o
úver nemali žalovaní evidované v Spoločnom registri bankových informácií žiadne upomienky. Tvrdené

preverenie bonity žalovaných žalobca preukazoval súčasne predkladanými listinnými dôkazmi, a to:
Žiadosť o spotrebiteľský úver zo dňa 9.12.2013, Potvrdenia o príjme zamestnancov, výplatné pásky
– 2x, Výpis SRBI – 2x, Dopyt sociálna poisťovňa, Pracovná zmluva. Žalobca poprel, že by neboli
splnené podmienky pre vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru v zmysle Občianskeho zákonníka,ktorý nepožaduje ako náležitosť zosplatnenia uvedenie splátky, pre ktorú sa mimoriadna splatnosť
úveru vyhlasuje. V uvedenom poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa
30.01.2024sp.zn:1Cdo/123/2022.Žalobcatiežpoprela,žebyzmluva neobsahovalanáležitosťvzmysle

§ 9 ods. 2 písm. j) ZoSÚ. V zmysle čl. II Základné úverové podmienky ako aj čl. V. Úročenie, splatnosť a
splácanie zmluvy o úvere je stanovená výška úrokovej sadzby pre medziúver vo výške 6,59 % p.a., ktorý
je fixovaný na dobu 5 rokov, pričom počas uvedenej doby fixácie nie je veriteľ oprávnený zmeniť výšku
úrokovejsadzby.Zároveňjevčl.V.bode5.1.a5.1.1.zmluvyoúvereustanovenézaakýchpodmienoksa
výška úrokovej sadzby medziúveru môže meniť, akým spôsobom bude určená, že sa bude vychádzať z

referenčnej sadzby a že veriteľ môže zvýšiť úrokovú sadzbu počas celej doby splácania maximálne o 2%
oproti úrokovej sadzbe dohodnutej a platnej ku dňu uzatvorenia zmluvy o úvere. Zároveň sa ustanovujú
podmienky, ako musí žalobca pri zmene úrokovej sadzby postupovať a aké sú možnosti Žalovaných v
prípade, že nesúhlasia so zmenou úrokovej sadzby. Zároveň zmluva o úvere ako aj amortizačná tabuľka
obsahujevšetkypotrebnéúdaje,ktorésúpotrebnénadosadeniedomatematickéhovzorcastanoveného
pre výpočet RPMN – výšku úveru, výšku splátky, interval splátok, úrokovej sadzby ako aj poplatky.

Prílohou zmluvy o úvere sú okrem amortizačnej tabuľky, všeobecných podmienok stavebného sporenia
pre fyzické osoby aj predpoklady použité na výpočet ročnej percentuálnej miery nákladov. Podľa
amortizačnej tabuľky ako aj zo zmluvy o úvere jednoznačne vyplýva koľko mali žalovaní zaplatiť, keďže
uvedené je presne vyčíslené sumou. Predpoklady, ktoré použil veriteľ pri výpočte RPMN medziúveru
a stavebného úveru sú súčasťou zmluvy o úvere. Žalobca poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky zo dňa 24.02.2021 sp.zn: 7Cdo/183/2020, v zmysle ktorého zo znenia § 9 ods.
2 písm. j) ZoSÚ nevyplýva povinnosť veriteľa uviesť v zmluve konkrétny matematický výpočet ročnej
percentuálnej miery nákladov, pričom zákon nepožaduje ani predpoklady pre výpočet RPMN špeciálne
v zmluve označovať ako predpoklady pre výpočet RPMN.

8. Žalovaná v duplike uviedla, že má za to, že žalobca nepostupoval s odbornou starostlivosťou, keďže
si nepreveril aká suma ostáva žalovaným k dispozícii po odpočítaní všetkých nákladov na živobytie
a všetkých úverov od ich celkového príjmu. Žalobca od nich nezískal žiadne údaje o nákladoch na
stravu, bývanie a celkovo na živobytie. Z dôkazov, ktoré si zaobstaral si nemohol urobiť reálny obraz o
tom, aká suma ostane žalovanému po odpočítaní všetkých nákladov na živobytie. Odborná starostlivosť

predpokladá overenie údajov, ktoré dlžník veriteľovi uviedol. Kľúčová je i povinnosť veriteľa využívať
verejne dostupné informácie, akými sú napr. štátom publikované údaje o životnom a existenčnom
minime podľa zákona č. 110/2006 a tieto porovnávať so známymi alebo od spotrebiteľa zistenými (nie
iba tvrdenými) informáciami o príjmoch a výdavkoch (rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 33 Cdo
2178/2018). Sankcia uvedená v § 11 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch

účinného ku dňu podpisu zmluvy o úvere má za následok, že vyhlásenie mimoriadnej splatnosti je
potrebné považovať za neplatné. Žalovaná zotrvala na tvrdení o nesprávnom uvedení výšky úveru
v zmluve. Opätovne poukázala na rozsudok vo veci C-377/14 Radlinger, Radlingerová proti Finway
a.s., v ktorom sa Súdny dvor Európskej Únie na otázku vnútroštátneho súdu, akým spôsobom sa má
vykladaťpojem„celkovávýškaúveru“obsiahnutývčlánku3písm.l/ačlánku10ods.2smernice2008/48

a pojem „výška čerpania“ obsiahnutý v bode I prílohy I tejto smernice odpovedal, že článok 3 písm.
l) a článok 10 ods. 2 smernice 2008/48/ES ako aj bod I prílohy I tejto smernice uviedol, že sa majú
vykladať v tom zmysle, že celková výška úveru a výška čerpania úveru označujú celkovú sumu, ktorá
bola daná k dispozícii spotrebiteľovi, čo vylučuje sumy, ktoré si poskytovateľ úveru účtuje na úhradu
nákladov súvisiacich s predmetným úverom a ktoré nie sú tomuto spotrebiteľovi reálne vyplatené. V

rozhodnutí Súdny dvor uviedol, že dôsledkom takéhoto postupu, t.j. zahrnutia nákladov spotrebiteľa
spojených s úverom do výšky čerpania úveru, je podhodnotenie RPMN, ktorého výpočet závisí od
celkovej výšky úveru (bod 87). Zároveň informácia o celkových nákladoch úveru umožňuje spotrebiteľovi
porovnať ponuky úverov a posúdiť rozsah jeho záväzku (bod 90). Aplikácia uvedených záverov bola
premietnutá už aj v rozhodovacej praxi Najvyššieho súdu SR a to v rozsudku sp. zn. 9Cdo/287/2022

zo dňa 30.06.2022, ako aj v uznesení sp. zn. 4Cdo/130/2022 zo dňa 24.10.2023 a tiež rozhodnutiach
sp. zn. 4Cdo/29/2023 zo dňa 28.06.2023, ako aj v rozhodnutiach pod sp. zn. 2Cdo/165/2020, sp. zn.
4Cdo/93/2023, sp. zn. 4Cdo/322/2020 a sp. zn. 7Cdo/31/2022, čo je potrebné už považovať za súčasť
ustálenej rozhodovacej praxe. Aj v danom prípade žalobca síce formálne poskytol žalovanej finančné
prostriedkyvsume30.000Eur,avšakvdôsledkunáslednéhoodpočítaniapoplatkuzaposkytnutieúveru,

s týmito finančnými prostriedkami nemohla disponovať a v skutočnosti bola ako úver poskytnutá suma
nižšia, než bola deklarovaná v zmluve o úver. Takéto navýšenie celkovej výšky úveru o poplatok za
poskytnutie úveru môže mať dopad nielen na správny výpočet a výšku RPMN, ale aj ten následok, že sa
bude úročiť nielen poskytnutý úver, ale aj poplatok za jeho poskytnutie, v dôsledku čoho dôjde k zvýšeniucelkovej splatnej čiastky a mení sa tým výška hlavného záväzku zmluvy. Keďže v danom prípade ide
o vopred pripravenú formulárovú zmluvu a žalobca nepreukázal, že žalovaná mala možnosť odmietnuť
poistenie, poplatok za poistenie musí byť zahrnutý do výpočtu RPMN a keďže žalobca poplatok za

poistenie nezahrnul do výpočtu RPMN, zmluva obsahuje nesprávny výpočet RPMN. S poukazom na
uvedené zmluva obsahuje nesprávny údaj o celkovej čiastke spojenej so zaplatením úveru, nesprávny
údaj o celkovej výšky poskytnutého úveru a zároveň nesprávny údaj o RPMN, čo má za následok,
že zmluva o úvere je bezúročná a bez poplatkov. Keďže žalobca pri poskytnutí úveru nepostupoval s
odbornou starostlivosťou, nebol oprávnený v zmysle § 11 ods. 2 ZoSÚ požadovať jednorazové splatenie

spotrebiteľského úveru a preto je vyhlásenie mimoriadnej splatnosti neplatný právny úkon v zmysle §
39 Občianskeho zákonníka. List zo dňa 05.10.2020 ako ani list zo dňa 07.12.2020 neuvádzajú presnú
identifikáciu mesačnej splátky, pre ktorú bola vyhlásená mimoriadna splatnosť úveru a preto sú tieto
úkony v zmysle § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka pre neurčitosť neplatné právne úkony. Žalobca
si uplatnil nárok na základe zosplatnenej pohľadávky, ale keďže vyhlásenie mimoriadnej splatnosti je
neplatné, žaloba je nedôvodná v celom rozsahu. Žalobca nepreukázal vznik nároku tak, ako ho uplatnil

v žalobe. Žalobcovi nie je možné priznať plnenie z jednotlivých, už splatných a nepremlčaných splátok,
nakoľko súd je viazaný žalobným návrhom žalobcu (§ 216 CSP) a zmena prípadných skutkových tvrdení
zo strany žalobcu, by predstavovala zmenu žaloby, ktorá je v spotrebiteľských sporoch neprípustná, ak
je žalovaným spotrebiteľ (§ 294 CSP). Keďže žalobca uplatnený nárok skutkovo vymedzil ako plnenie z
predčasne zosplatneného úveru, nárok nemožno posudzovať ako plnenie jednotlivých nezosplatnených

mesačných splátok, nakoľko by išlo o odlišný nárok (vyplývajúci z iných skutkových tvrdení). V tejto
súvislosti žalovaná poukázala na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/85/2021 zo dňa
12.02.2024. Navrhla tak žalobu zamietnuť a priznať jej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

9. Žalobkyňa reagovala vyjadrením, že žalovaní ako zmluvné strany sa slobodne dohodli na tom, že

celková suma poukazovaných peňažných prostriedkov bude znížená o výšku poplatku za spracovanie
úveru, ktorého presná suma bola uvedená v amortizačnej tabuľke 360 EUR a žalovanej a spoludlžníkovi
bola celkovo vyplatená suma 29.640,00 EUR. V súlade s čl. VIII bod 8.1. sa poplatok za spracovanie
medziúveru stal splatný pri prvom poukázaní finančných prostriedkov medziúveru tak, že celková suma
poukazovanýchpeňažnýchprostriedkovbolazníženáovýškutohtopoplatku.Nárokžalobcuakoveriteľa

na poplatok za spracovanie medziúveru predstavuje nárok vyplývajúci priamo zo zákona (ide o odplatu,
ktorú je banka oprávnená od dlžníka požadovať v zmysle ustanovenia § 499 zákona č. 513/1991
Zb. Obchodný zákonník) Žalobca žalovaným peňažné prostriedky na úhradu tohto poplatku požičal.
Uvedený poplatok vstupuje do výpočtu RPMN ako jednorazový poplatok. Matematický prepočet RPMN
počíta so sumou obratov k danému dátumu a dátum výplaty medziúveru a je rovnaký ako dátum

účtovania poplatku. To znamená že, ak žalobca počíta s celou výškou vyplateného úveru a následne
obrat zníži o poplatok, je to to isté ako keby počítal s výškou vyplateného úveru zníženého o poplatok
(vtedy sa už následne neznižuje obrat vstupujúci do prepočtu RPMN). Z uvedeného vyplýva, že z
hľadiska výpočtu RPMN je irelevantné, či sa bude výpočet odvíjať od celkovej sumy požičaných peňazí,
alebo od sumy poníženej o poplatok za spracovanie úveru, lebo výsledkom bude stále tá istá výška

RPMN. Ako dôkaz žalobca predložil Príklad výpočtu RPMN. Žalobca ďalej uviedol, že v čase zaslania
upozornenia pred vyhlásením mimoriadnej splatnosti (t.j. 07.12.2020) neexistovala ustálená judikatúra
ohľadne skutočnosti, že by upozornenie pred vyhlásením mimoriadnej splatnosti malo nad rámec
zákonných ustanovení obsahovať obligatórne splátku, pre ktorú dochádza k vyhláseniu mimoriadnej
splatnosti. Napriek uvedenému žalobca v upozornení pred vyhlásením mimoriadnej splatnosti uviedol,

žežalovanísúvomeškanísosplácanímsplátokúrokovzmedziúveru,vrátanesplátkyzamesiacoktóber
2020. V čase uzatvárania zmluvy žalobca pri schvaľovaní predmetného úveru postupoval taktiež aj
v zmysle vtedy platnej a účinnej legislatívy a platných podmienok poskytovania úverov. V danom čase
(január 2014) neexistovali Opatrenia NBS, ktorými sa ustanovujú podrobnosti o posúdení schopnosti
spotrebiteľa splácať úver na bývanie resp. spotrebiteľský úver: a) Opatrenie NBS 10/2016, ktorým

sa ustanovujú podrobnosti o posúdení schopnosti spotrebiteľa splácať úver na bývanie (následne
znenia 7/2018 a 10/2019), b) Opatrenie NBS 10/2017, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o posúdení
schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský uver (následne znenia 6/2018 a 9/2019). Neexistovalo
ani odporúčanie NBS č. 1/2014 zo 7. októbra 2014 v oblasti politiky obozretnosti na makroúrovni k
rizikám spojeným s vývojom na trhu retailových úverov, ktoré stanovilo pravidlá a princípy pre posúdenie

schopnosti klienta splácať úver, ktoré bolo neskôr prenesené do príslušných opatrení.

10. Súd veci rozhodol na pojednávaní konanom dňa 28.3.2025, ktoré v zmysle ustanovenia § 180 CSP
vykonal v neprítomnosti žalobcu, ktorý svoju neúčasť vopred písomne ospravedlnil. Súd rozhodol potom, čo vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi predloženými stranami sporu tak,
ako to vyplýva z vyššie uvedenej časti odôvodnenia tohto rozsudku. Strany iné návrhy na dokazovanie
nemali. Vykonaným dokazovaním súd zistil tento skutkový stav:

11. Medzi stranami sporu (aj medzi D. B. ako pôvodne žalovaným v 2. rade v pozícii spoludlžníka)
bola dňa 29.1.2014 uzavretá Zmluva o úvere č. 1349056 8 02, predmetom ktorej bolo poskytnutie
medziúveru žalovanej a spoludlžníkovi pod číslom XXXXXXXXXX/XXXX vo výške 30.000 Eur.
Medziúver bol poskytnutý na preklenutie obdobia, kým dlžník splní všetky podmienky na pridelenie

cieľovej sumy a na poskytnutie stavebného úveru. Žalovaná sa zaviazala platiť mesačnú splátku úrokov
z medziúveru vrátane poplatku za prijatie do poistenia vo výške 179,75 Eur so splatnosťou 15. deň
v mesiaci. Úroková sadzba medziúveru bola 6,59 % p.a., celkový počet splátok do pridelenia cieľovej
sumy bol 249. Celková čiastka medziúveru, ktorú musela žalovaná ako dlžník zaplatiť bola v zmluve
stanovená na sumu 80.537,94 EUR. Výška stavebného úveru po pridelení cieľovej sumy mala byť
17.708,75 Eur pri úrokovej sadzbe 4,75 % ročne a výška mesačnej splátky vrátane úrokov stavebného

úveru a poplatku za prijatie poistenia mala byť v sume 218,76 Eur, splatná 15. deň mesiaca. Počet
splátok istiny tohto stavebného úveru bol 106.

12. V zmluve bola dohodnutá úroková sadzba úroku z omeškania z omeškaných splátok stavebného
úveru maximálne vo výške stanovenej podľa predpisov občianskeho práva. Rovnako bola dohodnutá

úroková sadzba úroku z omeškania po vyhlásení mimoriadnej splatnosti, resp. po odstúpení od zmluvy
z celého zostatku dlhu. Doba trvania medziúveru / stavebného úveru bola dohodnutá na 29,58 rokov a
konečná splatnosť do 15.8.2043 za predpokladu, že si dlžník bude plniť svoje povinnosti za podmienok
a v lehotách uvedených v zmluve a vo všeobecných podmienkach. Zmluvné strany dohodli aj ročnú
percentuálnu mieru nákladov pri stavebnom úvere (RPMN) 6,63 % ročne a pri medziúvere vo výške

7,60 % ročne. RPMN bola vypočítaná na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o úvere.
Predpoklady použité pre výpočet RPMN sú uvedené v prílohe č. 2 zmluvy. V zmluve je uvedená aj
priemerná hodnota RPMN spotrebiteľských úverov za predchádzajúci kalendárny štvrťrok v Slovenskej
republike stanovená MF SR platná ku dňu podpisu zmluvy vo výške 18,05 % ročne.

13. V zmysle článku VIII. zmluvy bola žalovaná ako dlžník povinná uhradiť žalobcovi ako veriteľovi
aj poplatky a náklady súvisiace s úverom podľa platného Sadzobníka poplatkov pre fyzické osoby,
ktorý je prílohou, predovšetkým poplatok za spracovanie úveru, ktorý si veriteľ zúčtuje pri prvom čerpaní
peňažných prostriedkov úveru tak, že celková suma poukázaných prostriedkov úveru bude znížená o
výšku tohto poplatku (bod 8.1. zmluvy).

14. V zmysle článku X „Mimoriadna splatnosť“ bod 10.1. zmluvy, má žalobca ako veriteľ právo vyhlásiť
mimoriadnu splatnosť celého zostatku úveru s príslušenstvom pred dohodnutou lehotou splatnosti, t.j.
veriteľ má právo požadovať zaplatenie celého zostatku úveru s príslušenstvom a dlžník je povinný
celý zostatok úveru s príslušenstvom zaplatiť aj pred dňom konečnej splatnosti úveru, predovšetkým

v prípade, ak je dlžník v omeškaní s platením čo i len jednej splátky stavebného úveru, resp. úrokov z
medziúveru po dobu dlhšiu ako tri mesiace.

15. V zmysle článku X „Mimoriadna splatnosť“ bod 10.19. zmluvy o spotrebiteľskom úvere, pri vyhlásení
mimoriadnej splatnosti úveru alebo odstúpenú od tejto zmluvy má veriteľ právo zúčtovať nasporenú

sumu na účte zmluvy o stavebnom sporení , ku ktorej je medziúver poskytnutý so sumou poskytnutého
medziúveru, dlžných úrokov a poplatkov. Zúčtovanie nasporenej sumy neovplyvňuje stav omeškaných
splátok úrokov z medziúveru a nie je považované za ich úhradu.

16. Podľa záverečných ustanovení zmluvy (čl. XI bod 11.1) sa právny vzťah medzi zmluvnými stranami

riadi právnym poriadkom SR, najmä zákonom číslo 310/1992 Zb o stavebnom sporení v platnom znení,
Obchodným zákonníkom číslo 513/1991 Zb, Občianskym zákonníkom číslo 40/1964 Zb., zákonom číslo
129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov v platnom
znení a Všeobecnými podmienkami, ktoré žalovaná obdržala spolu so zmluvou a s obsahom ktorých
súhlasila. Podľa záverečného textu uvedenej zmluvy jej prílohu tvorili Amortizačná tabuľka, Predpoklady

použité na výpočet ročnej percentuálnej miery nákladov, Všeobecné podmienky stavebného sporenia
pre fyzické osoby a Sadzobník poplatkov pre fyzické osoby.17. Z výpisu z účtu medziúveru žalovanej, ako aj zo samotného písomného vyjadrenia žalobcu
vyplynulo, že z dohodnutej celkovej sumy medziúveru 30.000 EUR bola žalovanej vyplatená v
skutočnosti len suma 29.640 EUR, a to tromi platbami realizovanými dňa 7.2.2014 v sume 4.760 EUR,

dňa 10.3.2014 v sume 19.240 EUR a dňa 26.10.2015 v sume 5.640 EUR. Zostávajúci rozdiel do
celkovej sumy medziúveru, ktorý predstavoval čiastku 360 EUR žalovanej nebol vôbec vyplatený, ale
bol zúčtovaný v zmysle článku VIII bod. 8.1 zmluvy ako poplatok za spracovanie medziúveru, ktorý si
žalobca ponechal. Z výpisu z účtu medziúveru a stavebného sporenia vyplývajú aj jednotlivé vklady, ich
započítanie a tiež dlžná suma ku dňu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti a k podaniu návrhu na súd.

18. Listom zo dňa 5.10.2020 označeným ako „Upozornenie na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti“
adresovaným žalobca oznámil žalovanej, že dňa 31.10.2020 vyhlási mimoriadnu splatnosť úveru,
nakoľko napriek niekoľkým výzvam nedošlo k uhradeniu vkladov na účte stavebného sporenia
a omeškaných splátok úrokov z medziúveru, vrátane splátky za mesiac október 2020 spolu v celkovej
výške úrokov z medziúveru -768,73 EUR a upozornil žalovanú, že ak do uvedeného dátumu, t.j. do

31.10.2020 nedôjde k úhrade , bude jej zaslané Oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru s
vyčíslenímcelkovejdlžnejsumycca.=30.506,73Eur.Uvedenýlistbolžalovanejdoručenýdňa8.10.2020
(zásielku prevzal manžel žalovanej).

19. Listom zo dňa 7.12.2020 označeným ako „Oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru“

žalobca oznámil žalovanej, že ku dňu 7.12.2020 nastáva mimoriadna splatnosť celého úveru a požiadal
ju o vrátenie celej dlžnej sumy vrátane príslušenstva vo výške 30.918,48 EUR. Ako dôvod vyhlásenia
mimoriadnej splatnosti bolo v oznámení uvedené porušenie povinnosti splácať úver riadne a včas, teda
omeškanie s platením úrokov z medziúveru po dlhšiu dobu ako tri mesiace. Oznámenie bolo žalovanej
doručené do vlastných rúk.

20. Podľa výpisu z účtu medziúveru bol zostatok nasporenej sumy z účtu stavebného sporenia žalovanej
vyčíslený žalobcom vo výške 165 EUR, po vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru preúčtovaný dňa
7.12.2020 na účet medziúveru ako „čiastočné vyrovnanie medziúveru“.

21. Podľa § 2 ods. 1 písm. a) a b) zákona č. 310/1992 Z.z. o stavebnom sporení v znení platnom a
účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, stavebným sporením sa rozumie
a) prijímanie vkladov od stavebných sporiteľov alebo v prospech stavebných sporiteľov,
b) poskytovanie úverov stavebným sporiteľom zo zdrojov fondu stavebného sporenia na stavebné účely
uvedené v § 11 ods. 1.

22. Podľa § 1 ods. 1, 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom a
účinnom ku dňu uzavretia zmluvy (aj iba ako „ZoSÚ“), tento zákon upravuje práva a povinnosti súvisiace
s poskytovaním spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podmienky
poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu

celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na
ochranu spotrebiteľa. Spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných
prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo
obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

23. Podľa § 2 písm. a), b), d) ZoSÚ, na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá
nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania, veriteľom fyzická osoba alebo právnická
osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti, zmluvou
o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver
a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa

spojené so spotrebiteľským úverom.

24. Podľa § 7 ods. 1, 2 ZoSÚ, veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred
zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou
starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu,

na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne
aj účel spotrebiteľského úveru. Spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť úplné, presné
a pravdivé údaje potrebné na posúdenie schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver; tým nieje dotknuté právo veriteľa využívať informácie o spotrebiteľovi z príslušnej databázy za podmienok
ustanovených osobitným zákonom.

25. Podľa § 9 ods. 2 ZoSÚ, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa
Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti:
a) druh spotrebiteľského úveru,
b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko,
miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu;

ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom
finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u
veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu,
c) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
d) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,
e) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa

okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva
k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom,
f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,
g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,
h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo

služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo
ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere,
i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo
referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná,
ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru,

podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové
sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových
sadzbách spotrebiteľského úveru,
j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané
na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky

predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,
k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom
sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,
l) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa

amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek
počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
m) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a
nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny,
n) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú

platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie
platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy
o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť,
o) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej
úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

p) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,
q) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,
r) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe,
s) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia,
t) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení

spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred
lehotou splatnosti podľa § 16,
u) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
v) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
w) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo

uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť
čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej
výpočtu,
x) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 23,y) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu
podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok;
platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver

pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej
hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota
ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny
štvrťrok.

26. Podľa § 11 ods. 1 ZoSÚ, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov,
ak
a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1,
b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y),
c) zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie
alebo do troch mesiacov, neobsahuje náležitosti podľa § 10 ods. 1 alebo

d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v
neprospech spotrebiteľa.

27. Podľa § 11 ods. 2 ZoSÚ, ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1, nie je
oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. V prípade hrubého

porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé
porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez
akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez nahliadnutia do
príslušnej databázy údajov o spotrebiteľoch na účely posudzovania ich schopnosti splácania úverov.

28.Podľa§37ods.1Zákonač.40/1964Zb.Občianskyzákonník(ďalejajibaako„Občianskyzákonník“),
právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.

29. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

30. Podľa § 52 ods. 1 až 4 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy,
spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so
spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce
právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany,

ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom
je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

31. Podľa § 53 ods. 1 až 3 Občianskeho zákonníka v znení a účinnom ku dňu uzavretia zmluvy,
spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach
a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To
neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak

tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky
individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými
mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak
dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa
nepovažujú za individuálne dojednané.

32. Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu mimoriadneho zosplatnenia
úveru, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ
uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a
keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.

33. Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení a účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, zmluvné
podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech
spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva,alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí
výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

34. Podľa § 565 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu mimoriadneho zosplatnenia úveru,
ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej
splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť
najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

35. V predmetnej veci nebolo sporné, že medzi žalobcom ako veriteľov a žalovanou ako dlžníkom došlo
k uzatvoreniu zmluvy, ktorý zmluvný vzťah je vzťahom spotrebiteľskoprávnym, teda že uvedená zmluva
spĺňa predpoklady pre jej zadefinovanie ako spotrebiteľskej zmluvy a to jednak v zmysle zákonných
definícii jednak § 53 ods. 1 a nasl. Občianskeho zákonníka a jednak aj v zmysle zákona č. 129/2010
Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení
niektorých zákonov, platného a účinného v čase dojednania predmetnej zmluvy. Nebolo preukázané,

že by sa zmluva mala subsumovať pod niektoré z ustanovení § 1 ods. 3 ZoSÚ, kde navyše samotné
zmluvné strany si v článku XI bod 11.1 zmluvy vymedzili, že na ich právnych vzťah sa majú aplikovať
aj ustanovenia ZoSÚ. Vzťah založený touto zmluvou preto bolo potrebné hodnotiť cez príslušnú právnu
úpravu prijatú na ochranu spotrebiteľa.

36. Spornými medzi stranami však bolo dodržanie obsahových náležitostí zmluvy a s tým súvisiaca
otázka prípadnej bezúročnosti a bezpoplatkovosti zmluvy v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch.
Jednou z takýchto obligatórnych náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere je aj údaj o celkovej výške
úveru, pričom v danom prípade bola v zmluve uvedená ako čiastka, ktorá je týmto (medzi)úverom
poskytnutá suma 30.000 EUR. V zmysle definície ZoSÚ ide o maximálnu výšku alebo súčet všetkých

finančných prostriedkov poskytnutých na základe zmluvy. Zákon zároveň definuje osobitne aj pojem
celkových nákladov spotrebiteľa ako všetkých nákladov spojených s úverom vrátane poplatkov
akéhokoľvek druhu. Pokiaľ ide o poplatok za spracovanie medziúveru úveru, ktorý bol dojednaný v
sume 360 EUR (v zmysle sadzobníka 1,2 % z cieľovej sumy) a ktorý bol splatný najneskôr ku dňu
prvého čerpania úveru, je bez pochýb nákladom spotrebiteľa súvisiacim s úverom. Je preto pojmovo

vylúčené,abypoplatokzaposkytnutieúverubolzároveňpovažovanýzafinančnéprostriedkyposkytnuté
na základe úverovej zmluvy, ako tomu tak bolo v prejednávanom prípade.

37. Najvyšší súd SR v rozhodnutí sp.zn. 9Cdo/287/2021 z 30. 6. 2022 vyslovil právny záver, v zmysle
ktorého celkovú výšku spotrebiteľského úveru podľa zákona o spotrebiteľských úveroch predstavuje

sumafinančnýchprostriedkovreálneposkytnutáspotrebiteľoviveriteľomapoplatokzaposkytnutieúveru
zrazený z istiny hneď pri uzavretí zmluvy nemožno zahrnúť do celkovej výšky spotrebiteľského úveru.
Najvyšší súd tak reflektoval na rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C-377/14 Radlinger, Radlingerová
proti Finway a.s. z 26. apríla 2016, na ktorý poukázala v tomto konaní aj žalovaná, a v ktorom súdny
dvor dal odpoveď na otázku akým spôsobom sa má vykladať pojem „celková výška úveru“ obsiahnutý

v článku 3 písm. l) a článku 10 ods. 2 smernice 2008/48 a pojem „výška čerpania“ obsiahnutý v bode
I prílohy I tejto smernice. Súdny dvor vo svojom rozhodnutí konštatoval, že článok 3 písm. l) a článok
10 ods. 2 smernice 2008/48/ES ako aj bod I prílohy I tejto smernice sa majú vykladať v tom zmysle,
že celková výška úveru a výška čerpania úveru označujú celkovú sumu, ktorá bola daná k dispozícii
spotrebiteľovi, čo vylučuje sumy, ktoré si poskytovateľ úveru účtuje na úhradu nákladov súvisiacich

s predmetným úverom a ktoré nie sú tomuto spotrebiteľovi reálne vyplatené. V rozhodnutí zároveň
uviedol, že dôsledkom takéhoto postupu, t.j. zahrnutia nákladov spotrebiteľa spojených s úverom do
výšky čerpania úveru, je podhodnotenie RPMN, ktorého výpočet závisí od celkovej výšky úveru.

38. Aby bolo možné konštatovať splnenie povinnosti veriteľa vyplývajúcej z ustanovenia § 9 ods. 2

ZoSÚ, musia byť údaje v spotrebiteľskej zmluve uvedené nielen formálne, ale zároveň musia byť aj
úplné, určité, zrozumiteľné a správne. Týmto spôsobom zákonodarca chráni spotrebiteľa a napĺňa
účel sledovaný právnou úpravou spotrebiteľských zmlúv, ktorým je úplné informovanie spotrebiteľa o
podmienkach v tomto prípade úverovej zmluvy v záujme ochrany slabšej zmluvnej strany. Správnosť
údajov totiž nepochybne ovplyvňuje rozhodnutie spotrebiteľa vstúpiť do určitého záväzku. Zároveň

spotrebiteľ musí mať možnosť zoznámiť sa so skutočným obsahom právneho úkonu, aby vedel, čo
konkrétne je predmetom dojednania a aké sú jeho práva a záväzky z toho plynúce.39. Súdnym prieskumom predmetnej zmluvy v uvedenom kontexte súd dospel k záveru, že v zmluve je
nesprávne uvedená celková výška úveru, a teda zmluva neobsahuje správny údaj v zmysle ust. § 9 ods.
2 písm. g) ZoSÚ. V preskúmavanej zmluve je uvedené, že žalovanej bol poskytnutý úver v sume 30.000

EUR, v skutočnosti im však bol poskytnutý úver v sume 29.640 EUR. Nebolo sporné, že žalobca dňa
7.2.2014 zinkasoval poplatok za spracovanie v sume 360 EUR, ktorý si odrátal od zmluvne dohodnutej
výšky úveru - sumy 30.000 EUR, čo tiež vyplýva z prehľadu splácania predloženého žalobcom.

40. Žalobca síce formálne poskytol žalovanej finančné prostriedky v sume 30.000 EUR, ale v dôsledku

odpočítania poplatku za poskytnutie úveru s týmito finančnými prostriedkami žalovaná nemohla
disponovať a v skutočnosti jej bola poskytnutá nižšia suma ako v zmluve deklarovaná. Navýšenie
celkovej výšky úveru o poplatok za poskytnutie úveru má zároveň aj ten následok, že sa bude úročiť
nielen poskytnutý úver, ale aj poplatok za jeho poskytnutie, tým pádom dôjde k zvýšeniu celkovej splatnej
čiastky, čo mení výšku hlavného predmetu zmluvy.

41. Z uvedených dôvodov nemožno hovoriť o splnení povinnosti veriteľa podľa § 9 ods. 2 zákona o
spotrebiteľských úveroch, pričom nesplnenie z neho vyplývajúcej povinnosti zákon striktne sankcionuje
tým, že spotrebiteľský úver sa stáva od počiatku bezúročný a bez poplatkov (§ 11 ods. 1 písm. b)
zákon o spotrebiteľských úveroch). V tomto smere teda neexistuje žiadna výnimka a veriteľ sa nemôže
zbaviť svojej povinnosti, resp. nemôže konvalidovať nesprávne, či zavádzajúce údaje v zmluve tým, že

v nej síce výslovne uvedie, akú čiastku predstavuje poplatok za poskytnutie úveru, avšak zároveň ju
prezentuje ako súčasť poskytnutého úveru, teda aktívum, hoci v skutočnosti ide o náklad spotrebiteľa, a
to ani za tej podmienky, že klient súhlasí s okamžitým započítaním poplatku za poskytnutie úveru podľa
obchodných podmienok.

42. Z dôvodu, že súd dospel k záveru o bezúročnosti a bez poplatkovosti poskytnutého úveru,
nezaoberal sa už ďalšími námietkami žalovanej, ktorých opodstatnenosť by viedla k rovnakému záveru
o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru (napr. nesprávne uvedená RPMN).

43. Ďalšou spornou skutočnosťou bola (ne)platnosť zosplatnenia úveru, a to hneď z dvoch dôvodov.

Prvý dôvod súvisí s tým, či žalobca bol vôbec oprávnený požadovať predčasné splatenie úveru
v súvislosti s jeho postupom pri skúmaní bonity žalovaných. Druhý dôvod súvisí s neurčitosťou výzvy
pred vyhlásením mimoriadnej splatnosti úveru ako aj neurčitosťou oznámenia o vyhlásení mimoriadnej
splatnosti úveru.

44. Povinnosťou žalovanej bolo splácať úver riadne a včas, za podmienok splácania upravených
v zmluve, pričom amortizačná tabuľka tvorí prílohu zmluvy. V konaní nebolo sporným, že žalovaná
platobnú disciplínu nedodržala, pričom konkrétny spôsob splácania (realizovania vkladov) vyplýva zo
žalobcom predloženého výpisu z účtu medziúveru. Súčasťou zmluvy bolo dojednanie možnosti žalobcu
ako veriteľa v danom prípade (konkrétne v prípade omeškania dlžníka s platením čo i len jednej splátky

stavebného úveru, resp. úrokov z medziúveru po dobu dlhšiu ako tri mesiace) vyhlásiť mimoriadnu
splatnosť celého zostatku úveru s príslušenstvom pred dohodnutou lehotou splatnosti. Z upozornenia na
vyhlásenie mimoriadnej splatnosti zo dňa 5. 10. 2020 vyplýva, že žalobca upozornil žalovanú v zmysle
§ 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka na to, že je ku dňu spísania výzvy je v omeškaní so splácaním
splátok úrokov z medziúveru v celkovej výške 763,73 EUR. Žalobca zároveň žalovanú upozornil, že ak

nedôjde k úhrade do 31.10.2020, veriteľ vyhlási mimoriadnu splatnosť úveru. Z Oznámenia o vyhlásení
mimoriadnej splatnosti úveru zo dňa 7.12.2020 vyplýva, že žalobca z dôvodu porušenia povinnosti
splácať úver riadne a včas a trvajúcim omeškaním s platením úrokov z medziúveru po dobu dlhšiu ako
tri mesiace, vyhlásil ku dňu 7.12.020 mimoriadnu splatnosť úveru a žalovanú vyzval na vrátenie celej
dlžnej sumy vrátane príslušenstva.

45. V zmysle ustanovenia § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka môže veriteľ v spotrebiteľských veciach
žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky najskôr po uplynutí troch mesiacov
od omeškania s jej zaplatením a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15
dní na uplatnenie tohto práva. Ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej

pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené.
Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky (§ 565
Občianskeho zákonníka). Z druhej vety citovaného ustanovenia § 565 Občianskeho zákonníka vyplýva,
že veriteľ môže žiadosť o jednorazové vrátenie nesplatenej dlžnej sumy využiť najneskôr do splatnostinajbližšej nasledujúcej splátky; zároveň tak môže urobiť až po uplynutí troch mesiacov od omeškania
so zaplatením omeškanej splátky. Tieto podmienky musia byť splnené kumulatívne; v prípade, že veriteľ
toto právo do splatnosti najbližšej splátky nevyužije, jeho právo na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti

úverupretúktorúsplátkuzaniká.Veriteľovivšakničnebránivtom,abyvprípadedlžníkovhonesplácania
ďalších splátok vyhlásil predčasnú splatnosť úveru pre niektorú ďalšiu splátku, ak splní podmienky
predpokladané ustanovením § 53 ods. 9 v spojení s § 565 Občianskeho zákonníka.

46. Čo sa podmienok platnosti mimoriadneho zosplatnenia úveru týka, súd poukazuje na aktuálnu

rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu Slovenskej republiky ako najvyššej súdnej autority. Najvyšší súd
Slovenskej republiky už v rozhodnutí sp. zn. 5Cdo/2/2023 zo dňa 25. 01. 2024 ustálil, že „v prípade, ak
zo strany veriteľa dôjde k vyhláseniu úveru za predčasne splatný, a to v súlade s ustanovením § 565
Občianskeho zákonníka a § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, pre platný právny úkon zosplatnenia
je zo strany veriteľa nevyhnutné, aby v tomto zosplatnení presne špecifikoval konkrétnu splátku, pre
ktorú jednorazovo a predčasne zosplatnil celý dlh.“. Obdobne z rozhodnutia najvyššieho súdu SR sp.

zn. 5Cdo/197/2022 zo dňa 06. 06. 2024 vyplýva, že ; „V prípade, ak zo strany veriteľa dôjde k vyhláseniu
úveru za predčasne splatný, a to v súlade s ustanovením § 565 OZ a § 53 ods. 9 OZ, pre platný
úkon zosplatnenia je zo strany veriteľa nevyhnutné, aby už v tejto výzve (upozornení spotrebiteľa v
lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva) presne špecifikoval konkrétnu splátku, pre
ktorú jednorazovo a predčasne môže zosplatniť celý dlh.......Identifikácia splátky je potrebná z dôvodu

identifikácie prvého dňa plynutia premlčacej doby, ale i pre potrebu vedomosti dlžníka o tom, zaplatením
akej sumy zabráni zosplatneniu úveru (porovnaj rozhodnutie najvyššieho súdu sp. zn. 2Cdo/149/2021).
Je to podstatná informácia najmä v situáciách, pokiaľ predtým došlo k čiastočnému plneniu a dlžná suma
sa mohla kumulatívne tvoriť aj dlhšie, pričom ale neboli naplnené podmienky, kedy by mohol byť úver
zosplatnený celý. Ak veriteľ oznámi iba dlžnú sumu s upozornením na možnosť zosplatnenia celého

úveru, môže byť spotrebiteľ pomýlený a v dôsledku informačnej asymetrie môže byť poškodený....“
S uvedenými závermi sa konajúci súd plne stotožňuje.

47. V konaní nebolo sporné, že žalobca listinou zo dňa 5.10.2020 vyzval žalovanú na zaplatenie
dlžnej sumy vo výške 763,73 EUR, ktorá predstavovala dlžné splátky úrokov z medziúveru a zároveň

žalovanú ako dlžníka upozornil na možnosť zosplatnenia úveru. V predmetnej listine však absentuje
konkretizácia splátky, pre ktorú veriteľ zamýšľa úver zosplatniť. Listom zo dňa 7.12.2020 žalobca ako
veriteľ oznámil žalovanej, že úver k danému dňu predčasne zosplatnil a oznámil jej aj výšku dlžnej sumy
ku dňu zosplatnenia. Rovnako ako v listine zo dňa 5.10.2020, aj v predmetnom oznámení o vyhlásení
mimoriadnej splatnosti úveru absentuje uvedenie splátky, pre ktorú veriteľ k zosplatneniu úveru pristúpil.

48. Hoci ustanovenia § 53 ods. 9 a § 565 Občianskeho zákonníka neustanovujú ako náležitosť výzvy na
zaplatenie alebo oznámenia o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru uvedenie splátky, pre ktorú veriteľ
dlh zosplatnil, nemožno neprihliadnuť na všeobecné ustanovenia Občianskeho zákonníka o právnych
úkonoch; právny úkon musí byť určitý, inak je neplatný.

49. Mimoriadne zosplatnenie úveru prináša pre strany úverového vzťahu vážne následky. V jeho
dôsledku si veriteľ môže voči dlžníkovi uplatniť nárok na zaplatenie celej nesplatenej sumy úveru vrátane
príslušenstva a dlžník prichádza o možnosť plnenia záväzku v splátkach.

50.Sozosplatnenímjevšakspojenáajotázkauplatniteľnostipohľadávkynasúdeatomuzodpovedajúce
prostriedky procesného útoku a procesnej obrany, ktoré môžu strany sporu v konaní pred súdom využiť;
ide napríklad o námietku premlčania, či tvrdenie, že pre splátku, pre ktorú veriteľ pristúpil k zosplatneniu
úveru neboli splnené zákonom predpokladané podmienky. Výzva predpokladaná ustanovením § 53
ods. 9 Občianskeho zákonníka je jednostranným právnym úkonom, ktorý z hľadiska jeho určitosti musí

obligatórne obsahovať identifikáciu splátky, s ktorou je spotrebiteľ v omeškaní, a ktorá zakladá dôvod
na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru. Bez uvedenia tejto identifikácie nie je možné následne
preskúmať splnenie podmienok na uplatnenie práva na vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru a
splatnosť tohto úkonu. Identifikácia splátky vo výzve umožní spotrebiteľovi dozvedieť sa o hroziacom
následku spočívajúcom vo vyhlásení predčasnej splatnosti úveru, a tento následok odvrátiť. Uvedenie

konkrétnej splátky je rozhodujúcou skutočnosťou, ktorá musí byť spotrebiteľovi určito vyjadrená, nakoľko
uvedenie iba výšky dlhu, s ktorým je spotrebiteľ v omeškaní, vykazuje podstatnú mieru abstrakcie a
spotrebiteľ z takto vyjadreného údaju nemôže bez ďalšieho určiť, ktorá splátka môže v budúcnosti založiť
dôvodnosť predčasného zosplatnenia, resp. ktorú splátku považuje dodávateľ za splátku rozhodnú. Zuvedeného potom v konečnom dôsledku nie je objektívne vopred možné určiť, kedy si dodávateľ môže
uplatniť svoje právo pristúpiť k vyhláseniu predčasnej splatnosti úveru. Navyše je potrebné poukázať na
to, že veriteľovi v spotrebiteľských sporoch vzniká právo na vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru iba

v prípade, ak je dlžník v omeškaní s niektorou splátkou aspoň tri mesiace a súčasne upozorní dlžníka v
lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva. Táto 15-dňová lehota musí uplynúť do splatnosti
splátky, ktorá sa stane najskôr splatnou po uplynutí troch mesiacov od splatnosti splátky, ktorá zakladá
právo na vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru. Právo na vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru
založené omeškaním s úhradou splátky, s ktorou je spotrebiteľ v omeškaní aspoň tri mesiace, potom

môže veriteľ uplatniť výlučne do splatnosti najbližšej nasledujúcej splátky, inak právo na zosplatnenie
na základe splátky, ktorá zakladá právo na zosplatnenie zaniká. Z uvedeného možno potom vyvodiť, že
aj z právneho úkonu veriteľa podľa ust. § 565 Občianskeho zákonníka by malo byť zrejmé naplnenie
podmienok podľa tohto ustanovenia a súčasne ustanovenia § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka,
nakoľko v opačnom prípade nemôže objektívne zakladať vedomosť dlžníka o dôvodnosti zosplatnenia
a reálnej možnosti odvrátenia tohto hroziaceho následku, ale stáva sa iba formálnym upozornením

nenapĺňajúcim účel predmetného ustanovenia.

51. Špecifikácia splátky, pre ktorú veriteľ mieni pristúpiť k zosplatneniu úveru už vo výzve podľa § 53 ods.
9 Občianskeho zákonníka, resp. v oznámení o mimoriadnom zosplatnení úveru poskytuje spotrebiteľovi
právnu istotu, keďže v prípade uplatnenia práva na súde neumožňuje veriteľovi dotvárať skutkový stav

spôsobom, aby bolo možné následne polemizovať, pre ktorú splátku veriteľ pristúpil k zosplatneniu
úveru. Bez uvedenia splátky, pre ktorú veriteľ dlh mienil zosplatniť nie je výzva na zaplatenie dostatočne
určitá, a teda dostatočne určitým nie je ani právny úkon, ktorým veriteľ realizoval predčasne zosplatnenie
úveru.

52. Na základe uvedeného súd považoval mimoriadne zosplatnenie úveru za neplatné. V súvislosti
snámietkoužalobcu,ževčasepredvyhlásenímmimoriadnejsplatnosti neexistovalaustálenájudikatúra
ohľadne skutočnosti, že by upozornenie pred vyhlásením mimoriadnej splatnosti malo nad rámec
zákonných ustanovení obsahovať obligatórne splátku, pre ktorú dochádza k vyhláseniu mimoriadnej
splatnosti, súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/198/2017 z 19. marca

2018, na ktorý vo svojej rozhodovacej činnosti odkazuje aj Ústavný súd SR vo svojom uznesení
sp.zn. II. ÚS 171/2024-19 zo dňa 3. apríla 2024. Najvyšší súd SR v uvedenom rozhodnutí uviedol,
že „nový (judikatúrou nanovo, prípadne inak formulovaný) právny názor sa aplikuje aj do minulosti
(retrospektívne). Vychádza sa z prevažujúceho prístupu, že súd právo netvorí, ale iba nachádza.
Pokiaľ dôjde k zmene judikatúry bez zmeny právnej normy, nejde o zmenu právneho pravidla; ide o tú

istú normu, iba je nanovo vyjadrený jej obsah. Z toho vyplýva, že účinky zmeny judikatúry nemožno
obmedziť len do budúcnosti. Súd, ktorý rozhoduje po zmene judikatúry, nemôže vedome aplikovať
nesprávny, judikatúrou už prekonaný názor. Nový právny názor je vzhľadom na to potrebné aplikovať aj
na všetky už prebiehajúce konania. Tým sa prípustné retrospektívne pôsobenie zmeny judikatúry líši od
neprípustného retroaktívneho pôsobenia právnych noriem“.

53. Pre úplnosť súd dodáva, že k rovnakému záveru (o neplatnosti zosplatnenia úveru) dospel aj
s poukazom na ustanovenie § 11 ods. 2 ZoSÚ, v zmysle ktorého žalobca nebol oprávnený vyžadovať
od žalovanej jednorazové splatenie úveru, nakoľko pri poskytnutí úveru žalovanej nekonal s odbornou
starostlivosťou podľa § 7 ods. 1 ZoSÚ.

54. Žalobca síce preukázal, že prihliadal na príjem žalovanej (aj spoludlžníka), ktorý(é) mal aj
preukázané a že vykonal lustráciu v úverovom registri, avšak na druhej strane vôbec neskúmal
žiadne ďalšie výdavky žalovanej a spoludlžníka. Veriteľ pri poskytovaní spotrebiteľského úveru musí
posudzovať aj celkovú sociálno - ekonomickú situáciu spotrebiteľa a v rámci toho musí zisťovať nie len

jeho príjmy, ale aj výdavky. Výdavky je potrebné posúdiť komplexne, nestačí len posúdenie výdavkov
na splácanie existujúcich dlhov, ale je potrebné prihliadať aj na výdavky spojené so zabezpečením
bývania, domácnosti, dopravy, či na výdavky vynakladané na paušálne využívané služby ako je napr.
mobilný telefón a podobne. Žalobcom uvádzaný postup preto nezodpovedal odbornej starostlivosti,
keď poskytol úver žalovanej na tak dlhé obdobie bez toho, aby sa komplexne zaujímal o jej výdavky.

Navyše v žiadosti uvedené výdavky na ostatné záväzky v sume 657, ktorá suma je preškrtnutá a je
tam dopísané 120 + 532 s poznámkou SRBI a cetelem (č.l. 66 spisu), žalobca nemal ničím verifikované
(okrem výdavku v sume 120 EUR), resp. to netvrdil a nedokladoval. Žalobca tiež nedostatočne, bez
náležitej odbornej starostlivosti vyhodnotil informácie vyplývajúce z vykonanej úverovej lustrácie. Ideo informácie o viacnásobnom odmietnutí úveru dlžníkovi a spoludlžníkovi (žiadosť o osobný úver zo dňa
18.6.2012 u spoludlžníka a žiadosť o spotrebný úver zo dňa 15.1.2013 u žalovanej), ako aj informáciu
o existujúcej delikvencii v súvislosti s riadnym splácaním úveru, ktorého splátka bola podstatne nižšia,

než splátky v zmysle zmluvy so žalobcom.

55. Žalobca preto nebol oprávnený požadovať jednorazové splatenie úveru a tým pristúpiť k vyhláseniu
predčasnej splatnosti úveru, ktoré je tak podľa § 39 Občianskeho zákonníka absolútne neplatné.

56. Z vyššie uvedených dôvodov súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. Pre úplnosť súd uvádza, že
žalobcovi nemohol priznať ani jednotlivé splátky splatné do rozhodnutia súdu, a to s poukazom na
zásadu viazanosti súdu žalobným petitom (§ 216 CSP), v zmysle ktorej súd nemôže prisúdiť viac,
než čoho sa strany domáhajú. Súd je povinný rešpektovať predmet konania vymedzený žalobným
návrhom, čo znamená, že plnenie nemôže priznať ani z iného skutkového základu, než vymedzenom
v žalobnom návrhu. V danom prípade žalobca v žalobe po skutkovej stránke jasne uviedol, že došlo

k zosplatneniu poskytnutého úveru a v uvedenom smere produkoval k svojim tvrdeniam aj dôkazy (v
súvislosti s uvedeným súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/85/2021 zo
dňa 12. 02. 2024 v skutkovo obdobnej veci).

57. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,

ktorým sa konanie končí.

58. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie do 60 dní
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

59. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

60.Onárokunanáhradutrovkonaniasúdrozhodolpodľazásadyúspechuvyjadrenejv§255ods.1CSP
a v spore úspešnej žalovanej priznal voči žalobcovi nárok na plnú náhradu trov konania, o ktorej výške

rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením. Dôvody hodné osobitného
zreteľa pre prípadnú aplikáciu ustanovenia § 257 CSP súd nevzhliadol a žalobca ich neuvádzal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Spišská Nová Ves, písomne v dvoch vyhotoveniach. (§ 362 ods. 1 CSP).

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. (§ 359 CSP)

V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje,
uvedie sa spisová značka konania, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z

akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha
(odvolací návrh).Odvolanie musí byť podpísané. (§ 127 a § 363 CSP)

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods. 1
CSP)Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala
vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 2 CSP)

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania. (§ 365 ods. 3 CSP)