Rozsudok ,
Zmeňujúce, Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 15. apríl 2025

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 3To/128/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1623010138
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 04. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Denisa Mészárosová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2025:1623010138.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Denisy Mészárosovej a sudcov

JUDr. Márie Šimkovej a JUDr. Jána Evina v trestnej veci obžalovaného W. O. pre zločin nedovolenej
výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi
podľa § 172 ods. 1 Trestného zákona o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Malacky
sp. zn. 3T/14/2023 zo dňa 26.02.2024, na verejnom zasadnutí konanom dňa 15. apríla 2025 pomerom
hlasov 3:0 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. d/ Trestného poriadku zrušuje sa prvostupňový rozsudok v celom rozsahu.

Podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku z dôvodu § 285 písm. a/ Tr. poriadku sa obžalovaný

W. O., narodený XX.XX.XXXX v Z., trvale bytom W.,
O. č. XXXX/XX

o s l o b o d z u j e

spod obžaloby Okresnej prokuratúry Malacky zo dňa 14.03.2023 sp. zn. lPv 171/22/1106 pre zločin
nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov a prekurzorov, ich držania a obchodovania
s nimi podľa § 172 ods. 1 Tr. zákona (v znení účinnom do 05.08.2024) na skutkovom základe, že

od presne nezisteného času dňa 15.05.2022 si neoprávnene a bez povolenia od doposiaľ nestotožnenej
osoby zaobstaral a následne do 02.00 h dňa 20.05.2022 v interiéri motorového vozidla zn. Mercedes
Benz, čiernej farby s ev. č. W. - XXX X., v k.ú. obce Lozorno na ceste II. triedy pri odbočke na
priemyselný park v smere na Plavecký Štvrtok prechovával uzatvárateľnú plastovú nádobu s nápisom

„WEIDER" s obsahom neznámej zelenej sušenej rastliny, ktorú po zastavení a kontrole Pohotovostnou
motorizovanou jednotkou PZ Bratislava tejto v zmysle § 89a Trestného poriadku dobrovoľne vydal, a
ktorej znaleckým skúmaním bolo zistené, že sa jedná o rastliny rodu Cannabis (konope) s hmotnosťou
14,096 g s priemernou koncentráciu tetrahydrokanabinolu (THC) 14,8% hmotnostných, obsahujúce
2086 mg THC, čo možno považovať za minimálne 28 obvykle jednorazových dávok drogy, pričom v
zmysle zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 139/1998 Z. z. o omamných a psychotropných
látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov sú rastliny rodu Cannabis zaradené do I. skupiny

omamných látok,

lebo nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný.

o d ô v o d n e n i e :Rozsudkom Okresného súdu Malacky sp. zn. 3T/14/2023 zo dňa 26.02.2024 bol obžalovaný W.
O. uznaný vinným zo zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo
prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 1 Tr. zákona na skutkovom základe, že

od presne nezisteného času dňa 15.05.2022 si neoprávnene a bez povolenia od doposiaľ nestotožnenej
osoby zaobstaral a následne do 02.00 h dňa 20.05.2022 v interiéri motorového vozidla zn. Mercedes
Benz, čiernej farby s ev. č. W. - XXX X., v k.ú. obce Lozorno na ceste II. triedy pri odbočke na
priemyselný park v smere na Plavecký Štvrtok prechovával uzatvárateľnú plastovú nádobu s nápisom

„WEIDER" s obsahom neznámej zelenej sušenej rastliny, ktorú po zastavení a kontrole Pohotovostnou
motorizovanou jednotkou PZ Bratislava tejto v zmysle § 89a Trestného poriadku dobrovoľne vydal, a
ktorej znaleckým skúmaním bolo zistené, že sa jedná o rastliny rodu Cannabis (konope) s hmotnosťou
14,096 g s priemernou koncentráciu tetrahydrokanabinolu (THC) 14,8% hmotnostných, obsahujúce
2086 mg THC, čo možno považovať za minimálne 28 obvykle jednorazových dávok drogy, pričom v
zmysle zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 139/1998 Z. z. o omamných a psychotropných

látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov sú rastliny rodu Cannabis zaradené do I. skupiny
omamných látok,

Podľa § 172 ods. 1 Tr. zákona s použitím § 38 ods. 2 Tr. zákona bol obžalovanému uložený trest odňatia
slobody vo výmere 3 (tri) roky.

Podľa § 51 ods. 1 Trestného zákona s poukazom na § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zákona mu bol výkon trestu
odňatia slobody podmienečne odložený a uložený probačný dohľad nad správaním v skúšobnej dobe.

Podľa § 51 ods. 2 Tr. zákona bola obžalovanému určená skúšobná doba v trvaní 3 (tri) roky.

Podľa § 50 ods. 2 Tr. zákona v spojení s § 51 ods. 3 písm. b) Trestného zákona mu bolo uložené
obmedzenie spočívajúce v zákaze požívania návykových látok.

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie obžalovaný W. O.. Odvolanie bolo podané ihneď po vyhlásení

rozsudku na hlavnom pojednávaní a dodatočne bolo odôvodnené písomným podaním obhajcu
obžalovaného doručeným súdu prvého stupňa dňa 14.06.2024.

V dôvodoch svojho odvolania, ktoré smeruje proti výroku o vine a treste, ako aj konaniu, ktoré vydaniu
rozsudkupredchádzalo,obžalovanývprvomradepoukazujenazásadnéporušeniezákonavustanovení

§ 89a ods. 1 Tr. poriadku v kontexte s článkom 47 ods. 1 Ústavy SR a Stanoviskom Ústavného súdu
SR sp. zn. III.ÚS/561/2021 zo dňa 21.12.2021. K uvedenému porušeniu došlo podľa obžalovaného
pri zaisťovaní nosného dôkazu v tejto trestnej veci. Vykonaným dokazovaním bolo podľa odvolateľa
preukázané, že nebol pri zaistení nosného dôkazu zákonným spôsobom poučený o svojich právach v
zmysle § 89a ods. 1 Tr. poriadku. Nezákonnosťou je ďalej postihnuté celé konanie vedené proti nemu.

Súd v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uvádza, že členovia policajnej hliadky sa u obžalovaného
len dotazovali na omamné psychotropné látky, nie ho vyzývali na preukázanie svojho tvrdenia a
„obžalovaný po uvedenom dotaze svojvoľne ukázal policajnej hliadke plastovú fľašu s obsahom sušenej
rastliny.“ V nasledujúcom texte odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, prvostupňový súd už nehodnotí

„svojvoľné“ ukázanie obžalovaným na predmetnú nádobu so sušenou rastlinou, avšak rovno konštatuje,
že “policajná hliadka potom ako nadobudla podozrenie, že v nimi zastavenom vozidle sa nachádza
omamná a psychotropná látka, ukončila dopravnú kontrolu a svoj postup prispôsobila kódexom
Trestného poriadku (...) teda obžalovaného riadne poučila podľa čl. 47 ods. 1 Ústavy SR ešte pred
samotnou výzvou na vydanie veci. Uvedené odôvodnenie napadnutého rozhodnutia prvostupňovým

súdom nemá podľa obžalovaného oporu vo vykonanom dokazovaní.

Naopak, práve samotný policajt vykonávajúci kontrolu vozidla obžalovaného - svedok npráp. Bc. W.,
vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní, ako aj v prípravnom konaní opakovane popísal skutkový
stav tak, že hliadka PZ napriek negatívnej dychovej skúške u obžalovaného ďalej pokračovala v

kontrole vozidla, pričom jej konanie bolo odôvodnené údajným zápachom marihuany z interiéru vozidla
a podozrením, že obžalovaný je pod vplyvom inej návykovej látky. V tomto momente obžalovaný nebol
poučený o svojich právach podľa príslušných ustanovení Trestného poriadku. Policajti obžalovanému
napriek negatívnej odpovedi opakovane kládli otázky, či sa v aute nachádzajú omamné a psychotropnélátky, naďalej vykonávali kontrolu vozidla, až kým obžalovaný neukázal hliadke plastovú nádobu s
obsahom zelenej sušenej rastliny. Až potom hliadka pristúpila k spísaniu zápisnice o vydaní veci a v
rámci tohto postupu poučila obžalovaného o jeho právach v zmysle § 89a ods. 1 Trestného poriadku,

vrátane poučenia o zákaze sebaobviňovania v zmysle čl. 47 ods. 1 Ústavy SR.

V tejto súvislosti obžalovaný poukazuje na to, že policajt vykonávajúci kontrolu vozidla dokonca v
procesnom postavení svedka na hlavnom pojednávaní, na otázku prokuratúry konkrétne smerujúcu k
objasneniu momentu, kedy bol obžalovaný poučený podľa § 89a ods. 1 Trestného poriadku, výslovne

uviedol, že obžalovaný bol poučený až potom, ako v dôsledku ďalšej kontroly vozidla ukázal hliadke
nádobu s obsahom zelenej sušenej rastliny.

V súvislosti s odôvodnením napadnutého rozhodnutia v zmysle ktorého obžalovaný len „ukázal“ hliadke
nádobu s obsahom sušenej rastliny a vydal ju až následne po zákonnom poučení, okrem vyššie
uvedeného skutkového stavu poukazuje aj na to, že moment vydania veci v kontexte posudzovania

zákonnosti poučenia v zmysle ustanovení Trestného poriadku nemožno stotožniť s formálnym úkonom
podpísania zápisnice o vydaní veci, ktorá obsahuje poučenie, v čase keď sa už predmetný dôkaz dávno
nachádzal v sfére policajtov vykonávajúcich kontrolu (na základe pokračovania v kontrole vozidla a
kladenia otázok obžalovanému bez poučenia v zmysle príslušných ustanovení Trestného poriadku).

Z vykonaného dokazovania je bez pochybností preukázaný skutkový stav:

obžalovaný bol najskôr zastavený policajnou hliadkou a to výlučne s cieľom vykonania rutinnej
kontroly týkajúcej sa bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky a vykonania orientačnej dychovej
skúšky. Obžalovaný vozidlo riadne odstavil a podrobil sa dychovej skúške na prítomnosť alkoholu

s negatívnym výsledkom. Napriek negatívnej dychovej skúške hliadka následne ďalej pokračovala
v kontrole, pričom jej konanie bolo odôvodnené údajným zápachom marihuany z interiéru vozidla a
podozrením, že obžalovaný je pod vplyvom inej návykovej látky; hliadka PZ pokračovala v kontrole
vozidla a obžalovanému napriek negatívnej odpovedi policajti opakovane kládli otázky, či sa v aute
nachádzajú omamné a psychotropné látky,

obžalovaný po opakovaných otázkach hliadky PZ a kontrole vozidla ukázal hliadke plastovú nádobu s
obsahom zelenej sušenej rastliny, ktorá bola neskôr zaistená ako nosný dôkaz v tejto trestnej veci;

až následne, a teda až potom, ako sa obžalovaný rozhodol dobrovoľne vec vydať, bol obžalovaný

poučený o svojich právach, teda aj o zákaze sebaobviňovania v zmysle ustanovenia § 89a ods. 1
Trestného poriadku a čl. 47 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky.

Obžalovaný vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní dňa 26.02.2024 uviedol, že ani po vykonaní
dychovej skúšky hliadka PZ neukončila kontrolu, pýtali sa ho, či užíva drogy a po negatívnej odpovedi

policajti kričali na obžalovaného, aby si odpoveď dobre rozmyslel. Členovia hliadky nazerali do vozidla
obžalovaného, svietili do vnútra baterkou, opakovane sa pýtali, nech ukáže, čo má v aute a nech im to
vydá. Obžalovaný pod vplyvom stresu z uvedenej situácie vydal policajtom plastovú nádobu s obsahom
zelenej sušenej rastliny, pričom dovtedy nijakým spôsobom nebol poučený o svojich právach.

Až po vydaní predmetnej plastovej nádoby podpísal obžalovaný zápisnicu o vydaní veci, v ktorej sa
nachádzalo poučenie podľa § 89a ods. 1 Trestného poriadku.

Z vyššie uvedených záverov vykonaného dokazovania navyše vyplýva dôvodné podozrenie, že kontrola
vozidla obžalovaného týkajúca sa bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky a vykonania orientačnej

dychovej skúšky, bola od počiatku len zámienkou pre ďalšiu kontrolu vozidla, za účelom pátrania po
prípadných omamných a psychotropných látkach.

Vyššie vedený postup policajnej hliadky, ktorým bol zaistený nosný dôkaz, na podklade ktorého
vyšetrovateľ začal trestné stíhanie, je podľa obžalovaného nezákonný, v intenciách rozhodnutia

Ústavného súdu SR, zo dňa 21.12.2021, sp. zn. III ÚS/561/2021.

Obžalovaný v dôvodoch odvolania ďalej poukazuje na ustanovenie § 23 ods. 2 písm. b) Zákona č.
171/1993 Z.z. o Policajnom zbore, podľa ktorého je policajt oprávnený vykonať prehliadku dopravnéhoprostriedku, veci, batožiny a nákladu, ktoré sa v ňom prepravujú, alebo elektronickú kontrolu vozidla
prepojením kontrolovaného vozidla so zariadením určeným na kontrolu identifikačných údajov vozidla,
pri pátraní po hľadanej alebo nezvestnej osobe, zbraniach, strelive, výbušninách, omamných a

psychotropných látkach, jedoch, prekurzoroch, jadrových alebo iných rádioaktívnych materiáloch,
vysokorizikových chemických látkach a vysoko rizikových biologických agensoch a toxínoch a veciach
pochádzajúcich z trestnej činnosti alebo súvisiacich s trestnou činnosťou. Prípustnosť aplikácie
oprávnenia policajta v zmysle citovaného ustanovenia je však možná len vtedy, ak bol služobný zákrok
vykonanýpreúčelyhľadaniaalebopátraniapozákonomvymedzenýchobjektoch(stanoviskoÚstavného

súdu SR, sp. zn. III. ÚS/561/2021, zo dňa 21.12.2021). Ak hliadka nadobudne presvedčenie, že je
potrebné pretransformovať bežnú dopravnú kontrolu na prehliadku pre účely hľadania drog, takúto
možnosť bezpochyby má. Musia však pritom byť dodržané všetky potrebné procesné garancie vrátane
poučenia osoby o spôsobe obrany mlčaním (rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Toš/7/2008,
5Tdo/47/2010, 5TO/21/2010, 1Tdo/13/2011, 2Tdo/37/2011).

V zmysle uvedených skutočností, s poukazom na stanovisko Ústavného súdu Slovenskej republiky, v
náleze sp. zn. III.ÚS/561/2021 zo dňa 21.12.2021, je z pohľadu zákonnosti dôležité, aby policajt ešte
predtým, ako vyzve osobu na vydanie veci podľa § 89a Trestného poriadku, túto osobu poučil o tom,
že nemá povinnosť vec vydať, ak by si vydaním veci spôsobil nebezpečenstvo trestného stíhania, t.j.
o zákonnej možnosti neobviňovať sám seba a neprispieť k vlastnému sebaobvineniu z trestnej činnosti

(Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Tdo/11/2013, stanovisko Ústavného súdu
SR, sp.zn. III. ÚS 522/2021, III.ÚS/561/2021).

S poukazom na uvedené, policajná hliadka hneď po tom, ako nadobudla dôvodné podozrenie, že v
nimi zastavenom vozidle sa môžu nachádzať omamné a psychotropné látky - teda v momente, kedy

policajt podľa vlastných slov cítil z vozidla zápach marihuany a mal podozrenie, že obžalovaný ako vodič
vozidlajepodvplyvominýchnávykovýchlátokakoalkohol,malaukončiťdopravnúkontroluasvojpostup
prispôsobiť požiadavkám Trestného poriadku.

V zmysle vyššie uvedeného stanoviska Ústavného súdu SR, zo dňa 21.12.2021, sp. zn. IIIÚS/561/2021,

je v tomto prípade postup policajnej hliadky pri odobratí plastovej nádoby s obsahom neznámej zelenej
sušenej rastliny ako nosného dôkazu od počiatku nezákonný a zákonný podklad nemá ani vykonávanie
akýchkoľvek ďalších úkonov zo strany orgánov činných v trestnom konaní. To, že napokon bolo
výsledkom dopravnej kontroly nájdenie drog v súčinnosti s obžalovaným, spĺňa presne charakteristiku
doktríny tzv. plodov otráveného stromu. Podstatou popísanej doktríny je, že všetky dôkazy, ktoré boli

získané nezákonne, musia byť vylúčené, pričom nie je prípustné ani využitie ďalších dôkazov, ktoré
boli získané priamo alebo nepriamo, ako výsledok nezákonného zatknutia, prehliadky, výsluchu a pod.
(II.ÚS/828/2016, III.ÚS/561/2021). Ich využitie síce vo výnimočných prípadoch možné je, no nesmie ísť
o dôkazy nosné, tak ako tomu je v tomto prípade.

Ani verejný záujem na odhaľovaní, stíhaní trestného činu a potrestaní páchateľa nemôže ospravedlniť
taký postup, ktorý zasahuje do samotnej podstaty práva obžalovaného na obhajobu vrátane práva nebyť
nútenýobviniťsámseba(rozsudkyEurópskehosúdupreľudsképrávavoveciachHeaneyaMcguinness
v.Írsko,sťažnosťč.34720/97,Jallohv.Nemecko,sťažnosťč.54810/00aleboSaundersv.VeľkáBritánia,
sťažnosť č. 19187/91).

S poukazom na uvedené skutočnosti, v predmetnej trestnej veci nemožno hovoriť o trestnom stíhaní zo
zákonných dôvodov a zákonným spôsobom tak, ako to predpokladá ustanovenie § 2 ods. 1 Trestného
poriadku a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ľudských právach a základných slobodách.

Z uvedených dôvodov, s poukazom na ustanovenie § 322 ods. 3 Trestného poriadku, s použitím §
285 písm. a) Trestného poriadku obžalovaný požiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a
oslobodil ho spod obžaloby.

Po predložení veci na rozhodnutie o odvolaní krajský súd nezistil dôvod na zamietnutie odvolania podľa

§ 316 ods. 1 alebo zrušenie rozsudku podľa § 316 ods. 3, preto určil vo veci termín verejného zasadnutia
a preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal
odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním
vytýkané, prihliadal len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. poriadku.Verejné zasadnutie odvolacieho súdu bolo vykonané v neprítomnosti obžalovaného W. O. za splnenia
podmienok uvedených v § 293 ods. 5 Tr. poriadku. Obžalovanie riadne prevzal upovedomenie o termíne

konania verejného zasadnutia, tohto sa však nezúčastnil bez toho, aby žiadal o jeho odročenie.
Na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu zotrval obhajca v celom rozsahu na podrobných dôvodoch
odvolania, ktoré boli pred súdom oboznámené a navrhol, aby odvolací súd zrušil prvostupňový rozsudok
a obžalovaného spod obžaloby oslobodil.

Zástupca krajskej prokuratúry navrhol odvolanie obžalovaného ako nedôvodné zamietnuť.

Podľa § 2 ods. 10 Tr. poriadku orgány činné v trestnom konaní postupujú tak, aby bol zistený skutkový
stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na ich rozhodnutie. Dôkazy
obstarávajú z úradnej povinnosti. Právo obstarávať dôkazy majú aj strany. Orgány činné v trestnom
konaní s rovnakou starostlivosťou objasňujú okolnosti svedčiace proti obvinenému, ako aj okolnosti,

ktoré svedčia v jeho prospech, a v oboch smeroch vykonávajú dôkazy tak, aby umožnili súdu spravodlivé
rozhodnutie.

Podľa § 2 ods. 12 Tr. poriadku orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané
zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení

všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne, nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné
v trestnom konaní alebo niektorá zo strán.

Plnením revíznej povinnosti odvolací súd zistil, že dokazovaním vykonaným na hlavnom pojednávaní
súdom prvého stupňa boli objasnené všetky základné skutočnosti dôležité pre trestné stíhanie tak, ako

to vyplýva z ustanovenia § 119 ods. 1 Tr. poriadku, ktoré súd potreboval aj pre svoje rozhodnutie.
Súd prvého stupňa pri vykonávaní dôkazov na hlavnom pojednávaní postupoval podľa príslušných
ustanovení Trestného poriadku upravujúcich spôsob vykonania dôkazov, pričom sa nedopustil žiadnych
závažných chýb, ktoré by mohli mať vplyv na zistenie skutkového stavu veci, alebo v dôsledku ktorých
by došlo k porušeniu práva obžalovaného na obhajobu.

Okresný súd vykonal všetky dostupné dôkazy, tieto však nedostatočne vyhodnotil a následne dospel k
záveru o vine obžalovaného, s ktorým sa odvolací súd nestotožnil.

Odvolací súd z predloženého spisového materiálu zistil nasledovné:

Obžalovaný W. O. je na podklade obžaloby Okresnej prokuratúry Malacky zo dňa 14.03.2023 trestne
stíhaný pre zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich
držania a obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 1 Tr. zákona na skutkovom základe uvedenom vo
výrokovej časti tohto rozhodnutia.

Okresný súd vykonal na hlavnom pojednávaní dokazovanie výsluchom obžalovaného, svedka Bc. G.
W., so súhlasom strán prečítal znalecké posudky z odboru kriminalistiky a z odboru zdravotníctva a
takisto prečítal listinné dôkazy obsiahnuté v spisovom materiáli.

Z výpovede obžalovaného možno zistiť, že polícia ho daného dňa zastavila z dôvodu, že údajne išiel pri
krajnici, čo sa však nezakladalo na pravde. Vykonali s ním dychovú skúšku s negatívnym výsledkom.
Avšak ani po vykonaní dychovej skúšky ho nepustili ďalej, pýtali sa ho, či užíva drogy, odpovedal im že
nie, kričali na neho, aby si dobre rozmyslel, čo na ich otázku odpovie. Pýtali sa ho kam ide o tejto hodine,
čím sa živí, uviedol, že ho ani raz nepoučili o jeho právach, začal byť v strese, políciu plne rešpektuje,

preto odpovedal na ich otázky. Bol z ich prístupu veľmi nervózny. Jeden policajt sa ho stále niečo pýtal,
druhý chodil okolo jeho vozidla a nazeral dnu. Opakovane sa ho policajti pýtali, nech im ukáže, čo má v
aute, ak tam niečo má, nech im to vydá, toto dookola opakovali. Nevedel, čo má robiť, jeden z policajtov
chodil dokola auta s baterkou, svietil dnu, bol v strese, vydal im zo zadného sedadla nádobu. Zdôrazňuje,
že až do tohto momentu vydania nádoby policajtom nebol nijako poučený. Po vydaní nádoby mu dali

podpísať papier o vydaní veci. išli na odber krvi do nemocnice a následne na políciu na výsluch.

Svedok npráp. Bc. G. W. bol v postavení referenta druhej čaty PMJ Bratislava a boli velení na vykonanie
večernej hliadky v okrese Malacky, išlo o dvojčlennú hliadku. Bolo okolo polnoci, keď vykonávalihliadkovú službu na ceste v smere na Lozorno. Spozorovali vozidlo obžalovaného, ktoré išlo až príliš po
pravejkrajnicivozovky,nadobudlipodozrenie,ževodičmôžebyťpodvplyvomalkoholualeboomamných
látok, preto sa rozhodli vozidlo zastaviť a vykonať kontrolu. Bola vykonaná s vodičom dychová skúška

s negatívnym výsledkom. Vodič však javil známky požitia návykových látok. Následne bol obžalovaný
dotazovaný, či užil nejakú návykovú látku, uviedol, že užíva nejaký CBD preparát, že to užíva z dôvodu,
že má zdravotné problémy s črevami resp. s trávením. Z interiéru vozidla bol cítiť silný zápach CBD
alebo marihuany, pýtali sa ho, či má pri sebe vo vozidle CBD. alebo marihuanu, keďže to bolo silno
cítiť. Povedali, že v prípade, ak má niečo pri sebe, nech to ukáže, na čo obžalovaný z vozidla ukázal

nádobu. Svedok si presne nepamätal odkiaľ tú nádobu z vozidla bral, niekde z interiéru, asi zo zadnej
časti. Následne bol obžalovaný poučený v zmysle § 89 Trestného poriadku o dobrovoľnom vydaní. Po
poučení tú nádobu vydal a podpísal vydanie. Následne bol obžalovaný obmedzený na osobnej slobode,
bolvyzvanýnapodrobeniesatoxikologickémuvyšetreniu,sčímsúhlasil,pretosapresunulidoBratislavy
do Nemocnice na Cintorínsku k Sv. Michalovi, kde mu bol odobratý biologický materiál na zistenie
prítomnosti návykových látok. Obžalovaný s hliadkou maximálne spolupracoval, bol plne kooperatívny.

Svedok na hlavnom pojednávaní uviedol, že poučenie o dobrovoľnom vydaní veci bolo pred tým, ako
bol obmedzený obžalovaný na osobnej slobode. Poučený bol vzápätí po tom, čo im ukázal nádobku a
následne ju po poučení vydal. Druhý člen hliadky počas zákroku bol spolu s ním, jednalo sa o štandardný
zákrok, ktorý prebieha tak, že po zastavení jeden člen hliadky ide k vozidlu, druhý člen zatiaľ preverí

vozidlo v databáze policajného zboru a po preverení sa pripojí k prvému členovi.
Zo záverov znaleckého posudku vypracovaného znalkyňou MUDr. Klaudiou Stanislavovou, z odboru
zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria, vyplynulo, že obžalovaný bol v čase spáchania skutku
(v období roku 2022 do dňa 15.05.2022) sporadickým užívateľom marihuany, ktorú užíval nepravidelne,
formou fajčenia, v malom množstve, podľa subjektívnych údajov niekedy raz za mesiac, inokedy raz za

pol roka, pri atakoch bolesti v súvislosti s Crohnovou chorobou, v štádiu remisie ochorenia marihuanu
neužíval. Podľa subjektívnych údajov marihuanu užil tri hodiny pred spáchaním trestného činu, na
obdobie spáchaného činu má plne zachované mnestické kontinuum. Závislosť od marihuany nebola
psychiatrickým vyšetrením u obžalovaného preukázaná.

Rozhodnutím Okresného riaditeľstva Policajného zboru Malacky, Okresného dopravného inšpektorátu
Malacky číslo ORPZ-MA- ODI2-DR-47/2022 zo dňa 25.05.2022 bolo obžalovanému zadržané vodičské
oprávnenie, keďže dňa 20.05.2022 o 01:35 hodine viedol v smere Lozorno - Plavecký Štvrtok motorové
vozidlo Mercedes Benz, ev.č.: W výrazne po pravej strane vozovky, zasahujúc až do krajnice vozovky,
následne bol zastavený a kontrolovaný hliadkou polície, pri kontrole bol vyzvaný k podrobeniu sa

lekárskemu vyšetreniu odberom biologického materiálu, či nie je ovplyvnený návykovou látkou. Bola mu
odobratá vzorka krvi a moču s následným pozitívnym výsledkom na prítomnosť THC v moči. Z výsledkov
toxikologicko-chemickej analýzy zo dňa 23.05.2022 bol zistený pozitívny výsledok na kanabinoidy v krvi
obžalovaného.

Zo záverov znaleckého posudku Kriminalistického a expertízneho ústavu Policajného zboru Bratislava
vyplynulo, že plastová nádoba s nápisom „WEIDER", obsahovala sušený rastlinný materiál vykazujúci
morfologické znaky typické pre rastlinný rod Cannabis (konope) s hmotnosťou 14,096 g s priemernou
koncentráciou tetrahydrokanabinolu 14,8% hmotnostného. Predložené množstvo konope s hmotnosťou
14,096 g a s priemernou koncentráciou 14,8% hmotnostného THC, obsahujúce 2.086 mg THC, možno

považovať za 70 až 209 obvykle jednorazových dávok drogy.

Vychádzajúc z obsahu podaného odvolania, je v tejto veci kľúčovým posúdenie priebehu kontroly potom,
čo bolo zistené, že obžalovaný nie je pod vplyvom alkoholu a následne prijať záver, či bol postup
členov policajnej hliadky súladný so zákonom a možno teda označiť vydanie veci obžalovaným za dôkaz

získaný zákonným spôsobom.

Po vyhodnotení vyššie uvedených dôkazov možno dospieť k záveru, že členovia policajnej hliadky
pristúpili ku kontrole obžalovaného ako vodiča motorového vozidla, nakoľko sa im jeho spôsob jazdy
javil neobvyklý, pretože sa pohyboval blízko pri krajnici. Nespochybniteľný je aj fakt, že nariadená

dychová skúška na prítomnosť alkoholu bola u obžalovaného negatívna. Nakoľko obžalovaný podľa
členov hliadky vykazoval známky požitia iných návykových látok, zamerali sa policajti na zisťovanie,
či obžalovaný pred jazdou konzumoval nejaké drogy, či je konzumentom drog a nakoľko cítili výrazný
zápachmarihuanyzjehovozidla,pýtalisahoajnato,čimánejakédrogyprisebe,akáno,nechtoukáže.Uvedený postup však už podľa názoru krajského súdu vykazoval znaky nezákonnosti, nakoľko policajti
nepreverovali iba podozrenie z toho, či obžalovaný viedol vozidlo pod vplyvom iných návykových látok
ako alkoholu, čo by mohlo vykazovať znaky priestupku z dôvodu porušenia povinnosti vodiča uvedenej

v § 4 ods. 2 písm. d/ zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke, prípadne prečinu ohrozenia pod vplyvom
návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Tr. zákona. Kladením otázok, ktorými sa snažili zistiť, či má v aute
drogy, prípadne kde ich v aute má a vyzývali ho, aby ich ukázal, bez toho, aby ho vopred poučili o
možnosti neuvádzať čokoľvek, čím by si mohol privodiť trestné stíhanie, porušili jeho právo upravené
článkom 47 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky.

Za predpokladu, že spôsob jazdy obžalovaného bol neobvyklý, prípadne nebezpečný, možno súhlasiť
s tým, že bol daný dôvod na zastavenie vozidla a preverenie, či je vodič spôsobilý viesť vozidlo. Policajti
mohli teda zisťovať, či obžalovaný nevedie vozidlo pod vplyvom alkoholu, vykonať dychovú skúšku a
po jej negatívnom výsledku ďalej skúmať, či nie je pod vplyvom drog, keďže jeho tvár a správanie
nasvedčovali predchádzajúcemu konzumu návykových látok. Mali ho preto poučiť o nutnosti odberu

biologického materiálu v nemocničnom zariadení, za účelom zistenia, či bol v čase jazdy pod vplyvom
drog a nie dávať kontrolné otázky a žiadať drogy z auta bez tohto, aby mu vopred vysvetlili, z čoho ho
považujú za podozrivého a bez tohto, aby ho vopred poučili, že sa nemusí priznať.

Popreskúmanívecinapodkladeodvolaniapodanéhoobžalovaným,odvolacísúdkonštatuje,žeokresný

súd nesprávne posúdil dôvodnosť a zákonnosť vykonaného služobného zákroku, následne dospel k
nesprávnemu záveru v otázke viny a jeho rozhodnutím došlo k porušeniu Trestného zákona. Naopak v
celom rozsahu je možné stotožniť sa s odvolacími námietkami obžalovaného, ktoré boli nadriadeným
súdom vyhodnotené ako opodstatnené.

Podľa čl. 47 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky každý má právo odoprieť výpoveď, ak by ňou spôsobil
nebezpečenstvo trestného stíhania sebe alebo blízkej osobe.

Podľa § 9 ods. 1 zákona o Policajnom zbore, policajt v službe je povinný v medziach tohto zákona
vykonať služobný zákrok, ak je páchaný trestný čin alebo priestupok alebo je dôvodné podozrenie z

ich páchania.

Podľa § 9 ods. 3 zákona o Policajnom zbore, služobný zákrok je zákonom ustanovená a v jeho medziach
vykonávaná činnosť policajta, pri ktorom sa bezprostredne zasahuje do základných práv a slobôd osoby.

Podľa § 89a ods. 1 Trestného poriadku, kto má pri sebe vec, ktorá môže slúžiť na účely dokazovania, je
povinný ju na vyzvanie predložiť policajtovi, prokurátorovi alebo súdu; ak ju treba na účely dokazovania
zaistiť, je povinný vec na vyzvanie týmto orgánom vydať. Pri vyzvaní ho treba upozorniť na to, že ak
nevyhovie výzve, môže mu byť vec odňatá, ako aj na iné následky nevyhovenia.

Zákaz sebaobviňovania je ústavný princíp vyplývajúci z čl. 47 ods. 1 ústavy. Obsahom zásady nikto nie
je povinný obviniť seba samého je, že nikto nemôže byť nútený, aby obviňoval seba samého. Ani verejný
záujem na odhaľovaní, stíhaní trestného činu a potrestaní páchateľa nemôže ospravedlniť taký postup,
ktorý zasahuje do samotnej podstaty práva obvineného na obhajobu vrátane práva nebyť nútený obviniť
sám seba (Heaney a Mcguinness proti Írsku, rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva z 20.12.2000

č. 34720/97 a Jalloh proti Nemecku, z 11.06.2006, č. 54810/00). Zákaz sebaobviňovania má chrániť
obvineného pred bezprávnym donucovaním zo strany štátnych orgánov, a tým prispievať k zaisteniu
spravodlivého procesu (R 92/2015). Z toho dôvodu je dôležité, aby policajt predtým, ako vyzve osobu na
vydanie veci, podľa § 89a Trestného poriadku túto osobu poučil o zákonnej možnosti neobviňovať sám
seba a neprispievať k vlastnému sebaobvineniu z trestnej činnosti. Postupom podľa § 89a Trestného

poriadku boli policajti povinní poučiť obžalovaného predtým, než vec vydal, o tom, že nemá povinnosť
vec vydať, ak by si vydaním veci spôsobil nebezpečenstvo trestného stíhania.

Z postupu príslušníkov polície je evidentné, že zameranie ich pozornosti nesmerovalo ani tak k zisteniu,
čobolopríčinoujehonezvyčajnejjazdy,keďžealkoholtonebol,alebolomotivovanézáujmomproaktívne

odhaľovať drogovú trestnú činnosť, a to na základe predpokladu, že osoba, v blízkosti ktorej cítia zápach
marihuany, sa vysoko pravdepodobne dopúšťa aj drogovej trestnej činnosti.Odvolací súd konštatuje, že oprávnenie polície vo vzťahu k zisťovaniu, či obžalovaný neviedol vozidlo
pod vplyvom alkoholu alebo iných návykových látok bolo súladné so zákonom a smerovalo k zisteniu,
či obžalovaný ako vodič dodržiava povinnosti stanovené zákonom o cestnej premávke. Do tohto

momentu je postup polície korektný. Následne však už boli úkony polície podmienené iba podozrením
zo spáchania drogovej trestnej činnosti. Tieto aktivity však boli mimo zákonného rámca, pretože im
nepredchádzalo riadne poučenie obžalovaného a naviac, okrem neprípustných otázok, vykonali policajti
fakticky aj prehliadku vozidla, keďže toto obchádzali dookola, svietili dnu baterkou a prezerali interiér
vozidla bez toho, aby disponovali príkazom na prehliadku vozidla, vydaným v súlade s Trestným

poriadkom. Obžalovaného nepoučili o tom, že nie je nijakým spôsobom povinný prispievať k svojmu
obvineniu, teda ani vydať veci, ktorými by si privodil nebezpečenstvo trestného stíhania. Z výpovede
svedka W. aj podľa názoru odvolacieho súdu možno vyvodiť, že k poučeniu došlo až potom, čo
obžalovaný na opakované otázky policajtov ukázal nádobu s drogami a uviedol, čo v nej je. V tejto
súvislosti je potrebné tiež uviesť, že samotný zápach marihuany môže byť dôsledkom toho, že niekto
marihuanu nedávno fajčil. V prípade, ak mal byť takou osobou vodič motorového vozidla, bolo potrebné

primárne pokračovať v zisťovaní, či tomu tak bolo a do akej miery.
Absencia poučenia obžalovaného o tom, že nie je povinný obviňovať sám seba, spôsobuje, že vydaná
plastová nádoba je dôkazom nezákonným, z ktorého nemohli byť extrahované ani ďalšie podporné
dôkazy. Zasahujúci policajti boli povinní obžalovanému najskôr oznámiť, z čoho je podozrivý, následne
ho mali poučiť o jeho právach, a to aj o práve, že k priznaniu nemožno nikoho nútiť, pričom toto právo

je úzko naviazané na zákaz donútenia k priznaniu a zahŕňa nielen právo nevypovedať, ale ani žiadnym
spôsobom neprispieť k svojmu obvineniu. Takýto postup nebol dodržaný, resp. nebolo bezpochyby
preukázané, že by bol dodržaný. Príslušníci si v rozpore s účelom jednotlivých ustanovení Trestného
poriadku uľahčili získanie dôkazného prostriedku tak, že na jeho získanie použili postupy, ktorých
použitie im síce Trestný poriadok, či zákon o policajnom zbore umožňuje, ale ich účelom je riešenie

iných situácií, než zhromažďovanie dôkazného materiálu.

Ak bol dôkaz získaný v rozpore s Trestným poriadkom, či v rozpore s osobitným zákonom (napríklad so
zákonom o policajnom zbore), nemôže slúžiť ako dôkaz v trestnom konaní a nemôže ani prispieť pre
náležité objasnenie veci (§ 119 ods. 2 Tr. por. argumentum a contrário).

Za dôkaz, ktorý bol získaný nezákonným spôsobom, sa považuje nielen dôkaz, pri ktorom bola
nezákonnosť spôsobená, ale aj každý dôkaz získaný na základe takéhoto dôkazu. Nezákonnosťou sú
teda postihnuté aj všetky ďalšie dôkazy, ktoré boli získané na základe nezákonného postupu. Nemožno
preto použiť ani ďalšie dôkazy, ktoré boli získané priamo alebo nepriamo, ako výsledok nezákonného

postupu.

V prejednávanom prípade je dôležité zdôrazniť, že po oboznámení sa s vykonanými dôkazmi vôbec
neobstojí argumentácia súdu prvého stupňa, na ktorej postavil výrok o vine. Zásada voľného hodnotenia
dôkazov, na ktorú sa okresný súd odvoláva, poskytuje súdu možnosť hodnotenia dôkazov podľa

svojho vnútorného presvedčenia (voľného uváženia), ktorá však neznamená možnosť ľubovôle, ale
musí byť založená na logickom úsudku vyplývajúcom zo starostlivého uváženia všetkých dôkazov
získaných a vykonaných zákonným spôsobom. V súlade s tým Trestný poriadok ustanovuje, že súd
je povinný v odôvodnení rozsudku uviesť aj to, o ktoré dôkazy opiera svoje skutkové zistenia, akými
úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov, najmä ak si navzájom odporujú, ako sa súd

vyrovnal s obhajobou. Porovnávajúc obsah jednotlivých vykonaných dôkazov a ich vyhodnotenie súdom
prvého stupňa, je zrejmý ich zjavný nesúlad. Závery súdu prvého stupňa nemajú oporu vo vykonanom
dokazovaní.

Zo zásady prezumpcie neviny zakotvenej v § 2 ods. 4 Tr. poriadku vyplýva, že nedokázaná vina

má rovnaký dôsledok a význam ako dokázaná nevina, a teda obvinený nie je povinný svoju nevinu
dokazovať. Ak po vykonaní a zhodnotení všetkých dostupných dôkazov zostanú pochybnosti o niektorej
skutkovej okolnosti, ktorá je dôležitá pre posúdenie zavinenia obvineného, nemožno rozhodnúť v jeho
neprospech. To platí aj v prípadoch, v ktorých pri objasňovaní veci došlo k nedostatkom, ktoré sa už
odstrániť nedajú, hoci pri správnom postupe by mohli byť zistené okolnosti svedčiace v neprospech

obžalovaného.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti odvolací súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti
rozsudku a obžalovaného Michaela Švehlu spod obžaloby podľa § 285 písm. a/ Tr. poriadku oslobodil.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný riadny opravný
prostriedok.