Uznesenie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 4. september 2024

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 4Tos/87/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6624010518
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 09. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ján Bednár
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2024:6624010518.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Jána Bednára a sudcov JUDr.
Petra Hunáka, PhD. a JUDr. Michaely Bucekovej, PhD., LL.M., v trestnej veci obvineného A. B., za zločin
týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a), ods. 3 písm. a), písm. d) Tr. zák. s
poukazom na § 138 písm. b) Tr. zák. a iné, na neverejnom zasadnutí konaním dňa 4. septembra 2024,
o sťažnosti obvineného proti uzneseniu samosudcu Okresného súdu Lučenec sp. zn. 29T/35/2024 zo

dňa 5. augusta 2024, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr. por. sťažnosť obvineného A. B. z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Uznesením sp. zn. 29T/35/2024 zo dňa 5. augusta 2024 samosudca Okresného súdu Lučenec podľa §
72 ods. 1 písm. e) Tr. por. s použitím § 238 ods. 4 Tr. por. ponechal obvineného A. B. vo väzbe z dôvodov
podľa § 71 ods. 1 písm. c) Tr. por. Podľa § 80 ods. 1 písm. b) Tr. por. neprijal písomný sľub obvineného

a podľa § 80 ods. 1 písm. c) Tr. por. väzbu obvineného nenahradil dohľad probačného a mediačného
úradníka nad správaním obvineného.

Proti tomuto uzneseniu podal obvinený sťažnosť priamo do zápisnice o jeho výsluchu konanom
dňa 05. 08. 2024, ktorú doplnil prostredníctvom obhajcu podaním doručeným okresnému súdu dňa
08. 08. 2024, ako aj podaním doručeným prvostupňovému súdu dňa 19. 08. 2024. V písomných

dôvodoch sťažnosti v podstatnom uviedol, že s napadnutým uznesením prvostupňového súdu
nesúhlasí, nakoľko je presvedčený, že v jeho prípade neexistujú dôvody väzby podľa § 71 ods. 1 písm.
c) Tr. por., a preto považoval rozhodnutie okresného súdu za nesprávne, nezákonné a protiústavné.
Namietal, že okresný súd pri rozhodovaní o ponechaní obvineného vo väzbe dostatočne neskúmal,
či v čase rozhodovania súdu sú splnené materiálne podmienky väzby, a to napriek tomu, že
obvinený poukazoval, že podaná obžaloba nemá oporu vo vykonanom dokazovaní. Podľa obvineného

uvedené tiež znamená, že v tomto štádiu konania nie sú splnené materiálne podmienky väzby,
nakoľko na naplnenie konkrétnych dôvodov väzby musia byť dané konkrétne skutočnosti, ktoré musia
byť dostatočným a rozumným podkladom pre odôvodnenie podozrenia, že skutok, ktorý naplňuje
znaky trestného činu, bol spáchaný a že ho spáchal práve obvinený, čo po vykonanom dokazovaní
v prípravnom konaní v tomto prípade absentuje.

Namietal, že doposiaľ vykonané dokazovanie nenasvedčuje tomu, že by sa stali skutku pre ktoré na
neho bola podaná obžaloba.

Dôvodil, že k podanej obžalobe a jej odôvodneniu sa podrobne vyjadril, a to podaním zo dňa
15. 08. 2024, na ktorom trval a v plnej miere naň odkázal. Mal za to, že zhrnutím doposiaľ vykonaného
dokazovania je nutné podľa jeho názoru dospieť k názoru, že od začiatku vykonania dokazovania

v prípravnom konaní až doposiaľ sa neposilnila dôkazná situácia v neprospech obvineného, ale práve
naopak z doposiaľ vykonaného dokazovania je zrejmé, že tvrdenie poškodených o spáchaní skutkovobvineným sa nepotvrdili, a to ani svedeckými výpoveďami svedkov a ani znaleckými posudkami, pričom
niektoré tieto tvrdenia poškodených boli vyvrátené.

Taktiež namietal, že pri podávaní obžaloby, ale aj v prípravnom konaní, došlo k nadkvalifikácii skutku,
resp.knesprávnejkvalifikáciiskutku.ĎalejpoukázalnanálezÚstavnéhosúduSRsp.zn.III.ÚS33/2021
zo dňa 13. 05. 2021, z ktorého odcitoval vybrané časti.

Dôvodil, že zo strany orgánov činných v trestnom konaní došlo k vadám a procesným chybám

v prípravnom konaní, keď OČTK opakovane odmietli všetky návrhy na výsluch navrhovaných svedkov
(okrem jedného), čo je porušenie obvineného základných práv, ako aj základných zásad trestného
konania podľa § 2 ods. 9, ods. 10 Tr. por. a čl. 6, ods. 3 písm. d) Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd, ako aj obvineného práva na obhajobu. Uviedol, že za takéhoto stavu je preto
v súčasnosti nezákonne zasahované do ústavného práva obvineného podľa čl. 17, ods. 1, ods. 5 Ústavy
SR.

Na základe uvedeného navrhol, aby krajský súd zrušil napadnuté uznesenie prvostupňového súdu
a rozhodol vo veci sám tak, že prepustí obvineného z väzby na slobodu a prijme písomný sľub
obvineného podľa § 80 ods. 1 písm. b) Tr. por.

Podľa§192ods.1písm.a),b)Tr.por.prirozhodovaníosťažnostipreskúmanadriadenýorgánsprávnosť
výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorému sťažovateľ podal sťažnosť a konanie predchádzajúce
týmto výrokom napadnutého uznesenia.

Na základe podanej sťažnosti krajský súd preskúmal napadnuté uznesenie a predchádzajúce konanie,

pričom dospel k záveru, že sťažnosť obvineného nebola dôvodne podaná, pretože u neho v súčasnom
štádiu trestného konania existujú zákonné dôvody preventívnej väzby v zmysle § 71 ods. 1 písm. c)
Tr. por.

Z obsahu spisového materiálu krajský súd zistil, že uznesením vyšetrovateľa Okresného riaditeľstva PZ,

Odboru kriminálnej polície Veľký Krtíš ČVS: ORP-17/1-VYS-VK-2024 zo dňa 25. 01. 2024 bolo začaté
trestné stíhanie a uznesením tej istej spisovej značky zo dňa 26. 01. 2024, bolo vznesené obvinenie A.
B. v bode 1./ za zločin vydierania podľa § 189 ods. 1, ods. 2 písm. b) Tr. zák. s poukazom na § 139
ods. 1 písm. e) Tr. zák. spáchaný v jednočinnom súbehu so zločinom týrania blízkej osoby a zverenej
osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a) Tr. zák. a prečinom nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1

Tr. zák., v bode 2./ za zločin krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. a), ods. 3 písm. f) Tr. zák. s poukazom
na § 139 ods. 1 písm. c), písm. e) Tr. zák. spáchaný v jednočinnom súbehu s prečinom neoprávneného
vyrobenia a používania platobného prostriedku podľa § 219 ods. 2 Tr. zák., ktorých sa mal dopustiť na
tom skutkovom základe, ako je to uvedené v odôvodnení napadnutého uznesenia.

Obvinený A. B. bol vzatý do väzby uznesením sudcu pre prípravné konanie Okresného súdu Lučenec
sp. zn. 0Tp/44/2024 zo dňa 28. 01. 2024, v spojení s uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici
sp. zn. 3Tpo/4/2024 zo dňa 14. 02. 2024 z dôvodov uvedených v § 71 ods. 1 písm. c) Tr. por. Podľa
§ 80 ods. 1 písm. b), písm. c) Tr. por. súd neprijal písomný sľub obvineného zo dňa 02. 02. 2024 a
jeho väzbu nenahradil dohľadom probačného a mediačného úradníka. Väzba obvineného začala plynúť

dňom 25. 01. 2024 o 16:50 hod. a vykonáva sa v Ústave na výkon väzby a v Ústave na výkon trestu
odňatia slobody Banská Bystrica.

Uznesením sp. zn. 0Tp/44/2024 zo dňa 06. 05. 2024, právoplatným dňa 11. 05. 2024, sudca pre
prípravné konanie Okresného súdu Lučenec podľa § 72 ods. 1 písm. b) Tr. por. a § 79 ods. 3 Tr. por.

zamietol žiadosť obvineného o prepustenie z väzby na slobodu. Podľa § 80 ods. 1 písm. b) Tr. por. súd
neprijal písomný sľub obvineného zo dňa 02. 05. 2024 a podľa § 80 ods. 1 písm. c) Tr. por. nenahradil
väzbu dohľadom probačného a mediačného úradníka.

Následne dňa 19. 07. 2024 podal prokurátor Okresnej prokuratúry Veľký Krtíš na Okresný súd Lučenec

na obvineného A. B. obžalobu sp. zn. Pv 43/24/6610-58 zo dňa 18. 07. 2024, pre skutky právne
kvalifikované ako zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a), ods. 3 písm.
a), písm. d) Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. b) Tr. zák., zločin krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. a),ods. 3 písm. f) Tr. zák. a prečin neoprávneného vyrobenia a používania platobného prostriedku podľa §
219 ods. 2 Tr. zák., na skutkovom základe, ako je v nej uvedené.

Podľa § 79 ods. 2 Tr. por., policajt, prokurátor, sudca pre prípravné konanie a súd sú povinní skúmať
v každom období trestného stíhania, či dôvody väzby trvajú, alebo či sa zmenili. Sudca pre prípravné
konanie tak koná iba pri rozhodovaní o návrhu prokurátora na predĺženie lehoty väzby alebo o zmene
dôvodov väzby a pri rozhodovaní o žiadosti obvineného o prepustenie z väzby podľa odseku 3. Ak
v prípravnom konaní prokurátor zistí, že dôvody väzby sa zmenili, podá návrh sudcovi pre prípravné

konanie na rozhodnutie o zmene dôvodov väzby. Sudca pre prípravné konanie o takom návrhu rozhodne
bez meškania. Ak súd vyhlásil oslobodzujúci rozsudok, predseda senátu bezodkladne vydá príkaz na
prepustenie obvineného z väzby s uvedením dôvodu prepustenia a uvedie túto okolnosť v zápisnici;
takto postupuje predseda senátu aj vtedy, ak v súdnom konaní uplynula lehota väzby podľa § 76 ods. 6.

Podľa § 238 ods. 4 Tr. por., ak je obvinený vo väzbe, rozhodne súd o väzbe prednostne a urýchlene a ak

to okolnosti prípadu umožňujú, tak súčasne s rozhodnutím podľa § 239 ods. 1, § 241, § 244 alebo § 331
ods. 1, najneskôr však tak, aby postupom podľa § 76 ods. 3 alebo 4 došlo k právoplatnému rozhodnutiu o
väzbe do uplynutia lehoty, ktorá by bola základnou alebo predĺženou lehotou väzby v prípravnom konaní.

Krajský súd po preskúmaní predloženého trestného spisu musí konštatovať, že konanie a následné

uznesenie Okresného súdu Lučenec, ktorým bolo podľa § 238 ods. 4 Tr. por. rozhodnuté o ponechaní
obvineného vo väzbe z dôvodov podľa ust. § 71 ods. 1 písm. c) Tr. por., je správne a bez pochýb
zodpovedá zistenému stavu veci.

V prípravnom konaní boli v prejednávanej trestnej veci získané dôkazy, na základe ktorých po

ich vzájomnom hodnotení jednotlivo aj v ich súhrne možno aj v tomto štádiu trestného konania
dospieť k dostatočnej miere dôvodnosti podozrenia, že obvinený sa dopustil trestnej činnosti podľa
obžaloby. Krajský súd v zhode s úsudkom okresného súdu konštatuje, že od rozhodnutia o vzatí
obvineného do väzby nedošlo k zmene dôkaznej situácie v prospech obvineného v takej miere, ktorá
by spochybnila opodstatnenosť jeho väzby podľa ust. § 71 ods. 1 písm. c) Tr. por. Naopak, ďalšími

zistenými skutočnosťami a zabezpečenými dôkazmi v prípravnom konaní - vrátane tých, ktoré boli
zadovážené po predchádzajúcich rozhodnutiach súdov, sa posilnilo podozrenie, že uvedených skutkov
napĺňajúcich zákonné znaky vyššie uvedených trestných činov sa mal dopustiť obvinený, čím sú
materiálne podmienky jeho väzby naďalej zachované.

Pokiaľ obvinený v podstate namietal nedôvodnosť podanej obžaloby na jeho osobu, a tým aj právnu
kvalifikáciu skutku tak, ako je uvedené v obžalobe, krajský súd mu dáva do pozornosti skutočnosť, že vo
veci boli doposiaľ zabezpečené skupiny dôkazov, ktoré budú predmetom dokazovania na nariadenom
hlavnom pojednávaní. V danom štádiu konania a pre potreby rozhodovania o väzbe je zásadná tá
skutočnosť, že je dôvodné podozrenie, že skutky ako také sa stali, že tieto sú konkrétnymi trestnými

činmi a že sa ich mal dopustiť práve obvinený. Námietky sťažovateľa, ktorými spochybňuje dôvodnosť
jeho trestného stíhania, tak nateraz nie sú dôvodné. V tejto súvislosti krajský súd poukazuje na to, že v
rámci rozhodovania o väzbe nie je úlohou súdov s konečnou platnosťou hodnotiť vykonané dôkazy a s
konečnou platnosťou uzatvárať právnu kvalifikáciu stíhaných skutkov. Takéto hodnotenie je vyhradené
až rozhodovaniu vo veci samej, ktoré nasleduje po vykonaní celého dokazovania v súlade so zásadou

bezprostrednosti a ústnosti po podaní obžaloby (primerane rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej
republiky sp. zn. III. ÚS 211/2018, I. ÚS 64/2020). Každé rozhodovanie o väzbe sa odohráva iba v
rovinepravdepodobnosti,anieistoty,ohľadnedôsledkov,ktorémôžunastať,akobvinenýnebudedržaný
vo väzbe (primerane rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 67/2013, I. ÚS
162/2016).

V reakcii na sťažnostné námietky obvineného ohľadom rozporov vo výpovediach svedkov krajský súd
konštatuje, že tieto budú predmetom ďalšieho hodnotenia dôkazného stavu súdom, pričom krajský súd
v danom štádiu konania nepovažoval tieto námietky za také, aby boli spôsobilé rozptýliť podozrenie, že
sa obvinený popísaným spôsobom predmetného skutku dopustil.

Krajský súd zdôrazňuje, že pri rozhodovaní o väzbe súdy nerozhodujú o vine, resp. nevine obvineného,
ale posudzujú len to, či v danom štádiu trestného konania zistené skutočnosti dostatočne odôvodňujú
podozrenie, že konkrétna osoba je páchateľom skutku, ktorý má byť trestným činom.Je potrebné uviesť, že už samotná skutočnosť prijatia obžaloby je významnou skutočnosťou pre
konštatovanie o dôvodnosti vedeného trestného stíhania proti obvinenému pre predmetný skutok a

trestný čin. V tomto štádiu nie je rozhodujúci, aký názor na dôkaznú situáciu má obvinený, ale súd, ktorý
vo veci rozhoduje, v tomto prípade o väzbe, keď doteraz bol nazhromaždený dostatok dôkazov o tom,
že obvinený je dôvodne podozrivý zo spáchania predmetnej trestnej činnosti, čím sú zároveň splnené
aj materiálne podmienky pre vzatie obvineného do väzby.

Pokiaľ ide o dôvodnú obavu z pokračovania v trestnej činnosti v zmysle § 71 ods. 1 písm. c) Tr.
por., krajský súd v tomto prípade dospel k záveru, že obvinenému nie je možné zabrániť v ďalšom
páchaní trestnej činnosti inak, ako jeho ponechaním vo väzbe. V prípade obvineného boli jednoznačne
preukázané konkrétne okolnosti nasvedčujúce dôvodnosti obavy, že bude pokračovať v trestnej činnosti.
Tieto spočívajú nielen v závažnosti stíhanej trestnej činnosti, ale tiež v osobe obvineného, ktorého
minulosť v podobe výpisu z európskeho informačného systému registra trestov (obvinený bol doposiaľ 4

krát súdne trestaný cudzozemským súdom, v jednom prípade aj za násilnú trestnú činnosť kvalifikovanú
v zmysle § 224 odst. 1, 2 českého Trestného zákona, ako spôsobenie ťažkej ujmy na zdraví, zohyzdenia
alebotrvalejinvalidityznedbanlivosti),akoajvýpisuzevidenciepriestupkovrozhodnesvedčívprospech
dôvodov jeho preventívnej väzby.

Navyše krajský súd osobitne akcentuje závery znaleckého skúmania duševného stavu obvineného
z ktorých vyplynulo, že u obvineného sa jedná o emočne nestabilnú poruchu osobnosti, abnormne
štrukturovanú osobnosť s prevažujúcimi rysmi emočnej nestálosti, nezdržanllivosti, ktorá je z forenzného
hľadiska považovaná za poruchu trvalú, symptomatický abúzus alkoholu a iných návykových látok
s dominanciou kanabinoidov so znakmi rozvinutej závislosti. Teda znalec u obvineného zistil závislosť

od alkoholu a iných návykových látok s dominanciou kanabinoidov, pritom vzhľadom na skutočnosť, že
pobyt obvineného na slobode z psychiatrického hľadiska považoval znalec za potenciálne nebezpečný
pre spoločnosť, navrhol uložiť mu ochranné protialkoholické liečenie ústavnou formou a následne
ochranné protialkoholické a protitoxikomanické liečenie ambulantnou formou. Zhodnotením všetkých
doteraz uvedených skutočností krajský súd v zhode s názorom okresného súdu dospel k presvedčeniu

o dôvodnosti obavy z pokračovania trestnej činnosti obvineným navyše s potrebou akcentovania
skutočnosti, že obvinený má zjavný problém s užívaním alkoholických nápojov a omamných a
psychotropných látok, ktoré majú na neho deliberujúce účinky, čo len zvyšuje nebezpečnosť jeho
konania a pravdepodobnosť odbrzdenia vnútorných hraníc osoby, s pravdepodobnosťou ďalšieho
protiprávneho konania. Preto krajský súd dospel, v zhode s úsudkom prvostupňového súdu, k

presvedčeniu o dôvodnosti obavy z pokračovania trestnej činnosti obvineným a k naplneniu dôvodov
tzv. preventívnej väzby podľa § 71 ods. 1 písm. c) Tr. por.

Podľa § 72 ods. 2 veta prvá Tr. por. odôvodnenie rozhodnutia o väzbe obsahuje aj uvedenie skutkových
okolností, o ktoré sa výrok rozhodnutia o väzbe opiera, ktoré preukazujú dôvodnosť trestného stíhania

a konkrétne skutočnosti, ktoré zakladajú dôvod väzby podľa § 71; v odôvodnení sa súd vysporiada aj
s tým, prečo nenahradil väzbu podľa § 80 alebo § 81.

Krajský súd uvádza, že v nadväznosti na novelu Trestného poriadku č. 308/2021 Z. z. má orgán
rozhodujúci o väzbe podľa § 71 ods. 1 písm. a) a písm. c) Tr. por. povinnosť zvažovať možnosť

nahradenia väzby u obvineného iným opatrením podľa § 80 alebo § 81. S poukazom na nález Ústavného
súdu SR č. 67/2013-41 a novelu Trestného poriadku č. 308/2021 Z. z. je povinnosťou súdu skúmať, či
účel väzby nemožno dosiahnuť dohľadom probačného a mediačného úradníka podľa § 80 ods. 1 písm.
c) Tr. por., obligatórne. Krajský súd sa stotožnil s rozhodnutím okresného súdu, keď tento v zmysle §
80 ods. 1 písm. c) Tr. por. väzbu nenahradil dohľadom probačného a mediačného úradníka. V tomto

smere krajský súd uvádza, že pre aplikáciu opatrení podľa § 80 ods. 1 písm. c) Tr. por. – dohľadom
probačného a mediačného úradníka, za prípadného uloženia povinností a obmedzení nahradzujúcich
väzbu nestačí, aby obvinený splnil predpísané podmienky, ale príslušné opatrenie musí byť vzhľadom
na povahu trestnej činnosti, jej závažnosť a osobu obvineného v posudzovanej veci, dostatočným
k tomu, aby sa dosiahol účel väzby. Pritom uvedené opatrenia možno použiť iba ak to odôvodňujú

výnimočné okolnosti prípadu. V tejto súvislosti krajský súd dospel k záveru, že v posudzovanom prípade
nie je nateraz možné účel väzby dosiahnuť dohľadom probačného a mediačného úradníka, a to ani za
predpokladu uloženia primeraných povinností či obmedzení, či kontrolou technickými prostriedkami, a
to s ohľadom na okolnosti prejednávaného prípadu, najmä povahu a závažnosť trestnej činnosti, ale ajosobu obvineného, ktorý doterajším spôsobom svojho života nedáva záruku za to, že by na slobode
viedol riadny život a podmienky probačného dohľadu dodržiaval.

Pokiaľ ide o možnosť nahradenia väzby dohľadom probačného a mediačného úradníka, krajský súd
uvádza, že dostupné možnosti probačného a mediačného úradníka neumožňujú kontrolovať konanie a
správanie obvineného nepretržite, a preto s prihliadnutím na osobu obvineného sa potom prostriedky
probačnéhoamediačnéhoúradníkanejaviaakodostačujúceaúčelné,atoanivprípade,akbysúduložil
obvinenému primerané povinnosti a obmedzenia, a to ani s kontrolou technickými prostriedkami. Pobyt

obvineného na slobode je potenciálne nebezpečný pre spoločnosť, predovšetkým pre riziko opakovania
obdobnej trestnej činnosti. Preto prvostupňový súd správne rozhodol, keď väzbu obvineného nenahradil
miernejšími alternatívnymi prostriedkami, ktoré sú len možnosťou, nie právom osôb, ktoré sú vo väzbe.

Preskúmaním napadnutého uznesenia dospel krajský súd k jasnému záveru, že uznesenie obsahuje
všetky zákonné náležitosti v zmysle Trestného poriadku a konajúci sudca svoje rozhodnutie aj

dostatočným spôsobom odôvodnil tak, ako to má na mysli ustanovenie § 176 ods. 2 Tr. por. Z
napadnutého uznesenia jasne vyplývajú konkrétne skutočnosti, na ktorých samosudca toto rozhodnutie
založil, rovnako je z jeho obsahu zrejmé, prečo náhradné inštitúty podľa § 80 a § 81 Tr. por. nepovažoval
za dostatočné pre nahradenie preventívnej väzby obvineného a tieto dôvody súd v uznesení jasne
deklaroval. V tomto kontexte potom nie je možné hovoriť o nesprávnosti, nezákonnosti či protiústavnosti

napadnutého uznesenia prvostupňového súdu.

V danom prípade boli splnené aj formálne podmienky rozhodovania o väzbe, pričom doterajšia dĺžka
trvania väzby obvineného zodpovedná zákonnému ustanoveniu § 76 Tr. por.

K sťažnostným námietkam obvineného považoval krajský súd za nevyhnutné uviesť, že tieto neobstoja
a v kontexte posudzovania trvania dôvodov väzby sú bez právneho významu. Záverom krajský
súd dodáva, že väzba je výnimočným inštitútom, ktorá najprísnejším spôsobom postihuje osobnú
slobodu jednotlivca a musí byť v každom prípade proporcionálna daným podmienkam, preto väzbu
(jej dôvodnosť, dôvody, príp. trvanie) možno viazať len na skutočnosť, či sú (resp. nie sú) zachované

materiálne a formálne podmienky väzby, a zároveň, či jej účel nemožno dosiahnuť alternatívnymi
trestnoprávnymi prostriedkami. U obvineného však naďalej sú splnené tak materiálne, ako aj formálne
podmienky väzby a jej účel alternatívnymi trestnoprávnymi prostriedkami ani v súčasnom štádiu
trestného konania nemožno dosiahnuť. Tvrdenia obvineného, že nie sú splnené podmienky a dôvody
preventívnej väzby podľa § 71 ods. 1 písm. c) Tr. por. sú tak aj naďalej v príkrom rozpore so

skutočnosťami zistenými okresným súdom.

Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr. por. nadriadený orgán zamietne sťažnosť, ak nie je dôvodná.

S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti senát Krajského súdu v Banskej Bystrici rozhodol tak, že

sťažnosť obvineného podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr. por. ako nedôvodnú zamietol.

Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 163 ods. 4 Tr. por. v spojení s §
180 Tr. por.).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu riadny opravný prostriedok nie je prípustný.