Rozsudok – Všeobecne nebezpečné a proti… ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 21. november 2024

Súd: Okresný súd Michalovce
Spisová značka: 3T/51/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7724010249
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 11. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Slavomír Harmóci

ECLI: ECLI:SK:OSMI:2024:7724010249.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Michalovce, samosudca JUDr. Slavomír Harmóci, na hlavnom pojednávaní, konanom dňa

21.11.2024 v Michalovciach, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 285 písm. c/Tr. por. súd obžalovaného

A. B. - nar. XX.X.XXXX v A., trvale bytom C. D. XX, živnostník,

spod skutku obžaloby pre prečin týrania zvierat podľa § 305a ods. 1 písm. c/, ods. 2 písm. c, d/Tr.
zák. s poukazom na § 138 písm. a/Tr. zák. a prečin poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods.

1, ods. 2 písm. a/Tr. zák. s poukazom na § 130 ods. 1 písm. a/Tr. zák., ktorého sa mal dopustiť
tak, že dňa 28.9.2021 na záhrade rodinného domu číslo XX C. E. D., okres A. s použitím bližšie
nezisteného predmetu poranil sučku plemena Tatranský durič, dátum nar. 29.9.2018, svetlohnedej farby,
mikročip: 941000023319954, č. zápisu: SPKP RG1270, čím jej tak podľa diagnostickej pitvy Univerzity
veterinárneho lekárstva a farmácie v Košiciach, Komenského 73, 041 81 Košice, zo dňa 1.10.2021,
spôsobil intravitálne krvácanie do perikardiálneho listu a kardinálne krvácanie do dutiny hrudnej, čo
viedlo k hypovolémií, celkovej akútnej anémií, kardiálnej insuficiencií, respiračnej depresií, tamponáde

srdca, kardiálnemu šoku a zlyhaniu, následkom ktorých uhynula, čím porušil ustanovenia § 22 ods. 3/
Zákona č. 39/2007 Z.z. o veterinárnej starostlivosti v znení neskorších predpisov a majiteľke psa A. F. C.,
nar. XX.X.XXXX, trvale bytom G., H. B. XXX/X, E. I., tak spôsobil škodu vo výške 4.450,-€, oslobodzuje,
nakoľko nebolo dokázané, že skutok spáchal obžalovaný.

Podľa § 288 ods. 3 Tr. por. súd poškodenú A. F. C., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom G., H. B. XXX/X,
s nárokom na náhradu škody odkazuje na civilný proces.

o d ô v o d n e n i e :

Dňa 20.5.2024 podal prokurátor Okresnej prokuratúry v Michalovciach obžalobu na A. B. pre prečin

týrania zvierat podľa § 305a ods. 1 písm. c/, ods. 2 písm. c, d/Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. a/Tr.
zák. a prečin poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods. 1, ods. 2 písm. a/Tr. zák. s poukazom na § 130
ods. 1 písm. a/Tr. zák., na tom skutkovom základe, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Na hlavnom pojednávaní obžalovaný A. B. vykonal vyhlásenie v zmysle ust. § 257 ods. 1 písm. a/ Tr.
por. o tom, že je nevinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe. V rámci svojej výpovede ku skutku
uviedol, že uvedený deň bol doma s manželkou, kde v čase okolo 18.00 h – 18.30 h začuli z vonku

hluk, ktorý nasvedčoval tomu, že do dvora vtrhli nejaké psy, keďže bolo počuť sliepky. Keď vyšiel von,
zbadal pri voliére, kde sú chované pávy a sliepky dvoch psov. Tieto neustále štekali a popod voliéru
vybehovali von. Z tohto dôvodu sa rozhodol, že sa pokúsi zavrieť veľkú bránu, ktorá rozdeľuje rodinný
dom od hospodárskych zvierat, kde keď podišiel k bráne, k tejto ani nedošiel, keďže spod voliéry na nehovybehli psy. Keď to zbadal, ušiel späť do druhého dvora a zatvoril za sebou bráničku, pričom veľkú bránu
nezatvoril. Do kontaktu sa so psami vôbec nedostal. Vzhľadom na uvedenú situáciu syn obžalovaného
zavolal starostovi, ktorému oznámil, že majú na dvore dvoch psov, čo je potrebné riešiť. Starosta im

nato oznámil, že majú volať políciu, ktorá zhruba do hodiny naozaj došla. Po príchode policajtov sa títo
presvedčili čo sa na dvore deje, pričom si svietili baterkami na psov, ktorí sa ukrývali pri voliére na dvore.
Vtedy im oznámili, že je potrebné volať odchytovú službu, preto volali opätovne starostu, keďže obec
mala zazmluvnenú odchytovú službu. Starosta však nezdvíhal, preto policajti osobne išli za starostom,
kde sa vrátili zhruba po 15 minútach s tým, že na miesto má prísť pracovník odchytovej služby z Veľkých

Kapušian. Zhruba po 45 minútach došiel tento pracovník, ktorému oznámili, kde sa majú psy nachádzať
a koľko ich má byť. Uvedený pracovník po pristúpení k voliére im ihneď oznámil, že sa tam nachádza
uhynutý pes a následne palicou na odchyt spod voliéry vytiahol ďalšieho psa, ako aj sliepku, ktorá bola
značne dochrámaná psami, ale ešte žila. Obžalovaný upresnil, že počas čakania na odchytovú službu
si všimol, že štekanie psov sa akoby zmenilo, pričom jeden z nich zrazu štekať prestal, čo vtedy povedal
aj policajtom. Po odchyte živého psa pracovník odchytovej služby chcel zistiť majiteľa podľa čipu, čo

sa mu však nepodarilo, preto im oznámil, že totožnosť zistí neskôr a túto im oznámi dodatočne. Na
druhý deň ich kontaktovali majitelia psa, ktorí k nim došli a chceli si prehliadnuť miesto kde uhynul,
čo im bolo vyhovené. Komunikoval s nimi syn obžalovaného, kde títo si miesto aj nahrávali a zároveň
oznámili, že pes pôjde na pitvu. Rovnako sa títo pýtali, či pes nebol niečím udretý, avšak k tomuto vôbec
nedošlo, nakoľko so psami nemali žiaden kontakt. V závere výpovede doplnil, že nasledujúci deň hľadali

miesto, kade sa psy mohli dostať na dvor, ktorý je oplotený, pričom zistili, že na jednom mieste, kde sa
nachádza vlnitý plech sa zrejme podhrabali popod plot, kadiaľ sa mohli dostať na dvor. Rovnako dodal,
že k uvedeným psom nikto z rodiny nepristupoval, pričom tieto na obžalovaného útočili, keď na neho
vybehli pri pokuse o zatvorenie veľkej brány. Upresnil, že v uvedenom čase okrem neho a syna bola
v dome prítomná manželka, ako aj babka, avšak táto v danom čase na dvore vôbec nebola. Neskôr sa

obžalovaný dozvedel, že uvedených psov zrejme hlásil aj jeho sused A., ktorý ich mal rovnako vyhnať
zo svojho dvora na neďaleké pole.

Bola vypočutá poškodená A. F. C., ktorá vo svojej výpovedi uviedla, že v uvedený deň jej poobede
zavolala mama, že ušli psy a je potrebné ich hľadať. Keďže v danom čase bola v Košiciach rozhodla sa,

že pôjde do Michaloviec a pomôže s hľadaním psov, preto spoločne s J. A. došli do Michaloviec okolo
15.00 h až 16.00 h, kde sa pridali k hľadaniu psov, ktoré už medzitým hľadala mama poškodenej. Takto
prehľadali oblasť Bielej hory až po obec Zbudza, kde hľadanie ukončili okolo 22.00 h, pričom rodičia
v hľadaní pokračovali ďalej. Uvedený deň kontaktovala aj útulky, avšak nebola úspešná. Následne sa
vrátili do Košíc, kde na ďalší deň stihla obvolať ďalšie útulky, pričom volala aj do útulku v Sobranciach,

kde získala informáciu, že majú vedomosť o psoch, avšak jeden zo psov je uhynutý. Uvedená informácia
poškodenú zaskočila a ranila, kde nebola schopná ďalej komunikovať s útulkom, kde rozhovor dokončil
J. A. a dohodol podrobnosti, kedy si môžu pre psa a kadáver prísť. V dohodnutý čas poobede uvedeného
dňa sa preto dostavili do uvedeného útulku spoločne s mamou a sestrou poškodenej, kde si vyzdvihli
psa a kadáver, pričom sa pýtali aj na okolnosti, za ktorých boli psy nájdené. Takto im bolo oznámené, že

psy mali vtrhnúť do domu a hrdúsiť sliepky. Vzhľadom k uvedenému, keďže ako majiteľka zodpovedá
za škody spôsobené psom sa rozhodla navštíviť uvedenú domácnosť, ktorej totožnosť zistila u starostu
obce Zalužice. Po príchode k tomuto domu im otvoril mladý pán, s ktorým komunikovali a ospravedlnili
sa za vzniknutú situáciu. Tam im bolo oznámené, že psy vtrhli na pozemok, kde zahrdúsili jednu sliepku,
pričomžiadnuškodusiniktonenárokoval.Rovnakoimboloumožnenéprezrieťsimiesto,kdepesskonal,

kde uvedené miesto si aj odfotografovali a spoločne s pánom B. hľadali miesto, ako sa psy mohli dostať
do dvora. Pri prehliadke uvedeného miesta, kde pes skonal ju zaujala kaluž krvi, ktorá bola za kurníkom.
Vzhľadom na uvedené sa rozhodla dať uhynutého psa na pitvu, kde na základe vykonanej pitvy jej A. B.
oznámil, že uhynutie psa bolo cudzím zavinením a odporučili jej podať trestné oznámenie na neznámeho
páchateľa, čo aj urobila. Dodala tiež, že keď sa pána B. ml. pýtala na okolnosti ako pes uhynul, tento

uviedol,žesopsaminiktovkontaktenebol,pričomnaznačil,žepesmoholuhynúťajzásahomodchytovej
služby. Poškodená upresnila, že v danom prípade uhynutý pes bol naozaj veľmi spoločenské zviera,
kde uvedená rasa je pomocníkom a spoločníkom človeka, kde tento pes absolvoval množstvo výstav,
bol zvyknutý na množstvo ľudí, nebol agresívny ani útočný a z výstav získal viacero ocenení, kde pri
výstavách akýkoľvek prejav agresivity psa zo súťaže automaticky diskvalifikuje. Rovnako boli tieto

psy naučené aj na stresové situácie, keďže boli trénované ako poľovné psy a uzatvárané v oplotkoch
s diviakmi, kde ich úlohou bolo duriť, teda štekať na uvedené zviera. Podotklak že poľovný pes nemôže
nikdy zaútočiť na človeka. V závere výpovede poškodená dodala, že po vyzdvihnutí kadávra, ktoré bolo
uložené v mrazáku si po určitom čase všimla vpichy na jeho tele, ktoré neboli ihneď viditeľné. Tietovpichy sa nachádzali na ľavej strane tele psa, kde aj vzhľadom k tomuto zisteniu sa poškodená rozhodla
pre nariadenie pitvy.

Bol vypočutý svedok J. K. D., ktorý uviedol, že uvedený deň bol kontaktovaný zo strany starostu obce,
s ktorou majú podpísanú zmluvu o odchyte psov, že je potrebné odchytiť dvoch psov, preto je potrebné
sa dostaviť na miesto, kde bola privolaná aj polícia. Na základe tohto oznámenia sa preto dostavil na
uvedené miesto, kde keď tam došiel, boli tam aj policajti. Na mieste mu bolo oznámené, že sa tam majú
nachádzať dva psy, ktoré ma hľadať poza kurníky. Preto sa vybral uvedeným smerom, kde po príchode

zistil, že jeden pes je uhynutý a stuhnutý a až následne, keď sa pozrel lepšie zbadal druhého psa, ktorý
bolvzadualabamisipridržiavalsliepku.Následnepsyvytiahol,kdepovytiahnutíchcelpsovidentifikovať
a zistiť ich majiteľov. Taktiež dodal, že po vytiahnutí psov na uhynutom psovi nevidel žiadne viditeľné
zranenie, pričom nezaregistroval ani žiadnu krv na uvedenom mieste, teda ani na tele psa, ani na zemi.
Upresnil, že ak by bola na zemi nejaká veľká kaluž krvi, zrejme by si ju všimol. Rovnako dodal, že po
vytiahnutí uhynutého psa bol pes už stuhnutý, kde v danom čase zo psa už nič nekvapkalo. V závere

výpovede dodal, že pracuje ako odchytávač psov viac ako 15 rokov, kde vzhľadom na svoje skúsenosti
je toho názoru, že od smrti uvedeného psa do jeho odchytu uplynula doma minimálne jednej hodiny.

Taktiež bol vypočutý svedok A. B., ktorý ku skutku uviedol, že uvedený deň bol doma, kedy začul hluk,
preto zišiel dole k rodičom, ktorí sa nachádzali na dvore, kde mu oznámili, že na dvore sú cudzie psy.

Z tohto dôvodu začal situáciu riešiť a zavolal starostovi a následne aj políciu. Po príchode policajtov
bol riešený odchyt psov, kde následne sa dostavil na miesto aj pracovník odchytovej služby, ktorý
konštatoval po pristúpení k psom, že jeden je živý a druhý uhynutý. Svedok upresnil, že psy pokiaľ boli
vo dvore boli agresívne, útočili a štekali, čo sa prejavovalo tým, že keď pristúpili k plotu, psy sa začali
k plotu približovať, útočiť a štekali. Uvedený stav vo dvore trval zhruba 2 hodiny, kde polícia dorazila na

miesto zhruba za 40 minút a odchytávač psov o nejakú hodinu a pol. V čase kedy odchytávač došiel,
obe psy štekali „na striedačku“. Taktiež upresnil, že od zaregistrovania psov do príchodu polície nikto
v kontakte so psami nebol, pričom sa otec – obžalovaný akurát snažil zatvoriť bránu, čo sa mu však
nepodarilo, nakoľko musel vybehnúť pred psami. V závere výpovede svedok dodal, že na dvore ani
na chodníku si nevšimol žiadne stopy po krvi, pričom krv videl iba na papuli uhynutého psa, ktorý mal

v papuli aj perie. V závere poprel, aby mal v úmysle uvedených psov zastreliť v intraviláne obce a aby
túto situáciu riešil so svojou sestrou. Dodal, že nie je držiteľom zbrane ani nikto z osôb, ktoré boli doma.
Držiteľkou zbrane je akurát jeho sestra, ktorá má služobnú zbraň, ale túto nedrží doma.

Svedok J. L. A. uviedol, že dňa 28.9.2021 mali vniknúť psy patriace A. C. do dvora rodinného domu

Lecákových, kde uvedený deň jej zatelefonovala mama v čase okolo 15.00 h do 15.30 h, že psy ušli
a tieto už nejakú dobu hľadá. Na základe tohto oznámenia spoločne s poškodenou odišli do Michaloviec
a hľadali psov, kde však úspešní neboli. Nasledujúci deň poškodená obtelefonovala útulky, kde získala
informáciu, že sa psy našli, avšak živý je iba jeden a druhý je uhynutý. Z uvedeného dôvodu preto
vzali auto a došli pre psov, kde vyzdvihli živého psa a kadáver. Následne došli do obce Zalužice,

kde navštívili domácnosť, do dvora ktorej psy vtrhli, kde ich privítal pán B. A., s ktorým sa o psoch
rozprávali. Poškodená ponúkla úhradu prípadnej škody, kde rovnako požiadala o možnosť prehliadnuť si
miesto, kde pes skonal, čo im bolo umožnené. Uvedené miesto bolo prehliadnuté, odfotené, pričom keď
vychádzali z dvora všimli si pri bráne kvapky krvi a na mieste, kde pes skonal malú kaluž krvi. V závere
výpovede na otázky poškodenej svedok uviedol, že miesto úhynu psa označil odchytávač, pričom

uhynutá suka nebola vystavovaná stresovým situáciám a nebola trénovaná ani v oborách s diviakmi. Vo
vzťahu k dôvodu úhynu psa B. ml. naznačil, že pes dostal infarkt, avšak viac sa k tomuto nevyjadroval.

Bola tiež vypočutá svedkyňa E. C., ktorá uviedla, že uvedeného dňa sa starala o psov, ktoré boli u nej
vo voliére, pričom sa rozhodla, že týchto pustí z voliéry do výbehu, kde po určitom čase zistila, že sa

na dvore nenachádzajú a museli ujsť. Uvedenú skutočnosť oznámila svojej dcére a sama začala psov
hľadať, pričom v hľadaní v uvedený deň úspešní neboli. Na druhý deň jej zavolala dcéra s tým, že sa
psy našli, avšak jeden zo psov je uhynutý. Následne bola spoločne s dcérou vyzdvihnúť živého psa
a kadéver, kde v útulku získali informácie k tomu, čo sa stalo. Z tohto dôvodu navštívili domácnosť B.
v D., kde ich privítal B. A., ktorého sa taktiež pýtali nato, čo sa vo dvore odohralo a ako došlo k úhynu psa.

Už pri príchode si svedkyňa všimla na chodníku kvapky krvi, čo ju zarazilo, nakoľko B. ml. k úhynu psa
uviedol, že tento zrejme dostal infarkt. Na uvedené kvapky krvi nereagoval, iba sa pousmial. Rovnako
dodal, že nikto so psami v kontakte nebol, pričom pripustil aj alternatívu, že pes mohol uhynúť pri práci
odchytávača. Pri prehliadke dvora našli na mieste, kde pes skonal kaluž krvi, ktorú si odfotila jej dcéra.Celú situáciu riešili aj s policajtmi, ktorí mali uvedený deň zasahovať na mieste, kde však zasahujúci
policajt im oznámil, že bol privolaný k dvom psom, ale osobne videl iba jedeného z nich.

Bola tiež vypočutá svedkyňa M. B., ktorá uviedla, že uvedeného dňa bola spoločne s manželom doma,
kde začuli zvonku hluk, preto sa rozhodli presvedčiť sa, čo sa vonku deje. Po vyjdení von zbadala
dvoch psov, ktorí im kántrili sliepky, kde videla, ako jeden zo psov chytil do papule sliepku a s touto
vbehol pod voliéru. Druhý pes ho nasledoval. Vtedy z miesta utiekla a zatvorila bráničku a celú vec
oznámilamanželovi,pričomhopoprosila,abysapokúsilzatvoriťveľkúbránuaochrániltakďalšiesliepky

a zvieratá, o ktoré sa starajú. Jej manžel sa o to pokúsil, kde podišiel k bráne, avšak túto nezavrel,
nakoľko voči nemu vybehli psy, ktoré išli priamo na neho. Vzhľadom na uvedenú situáciu sa rozhodli
volať starostovi, ktorý im tiež oznámil, že uvedené psy už boli hlásené iným obyvateľom obce pánom A..
Zároveň im odporučil volať políciu, čo aj urobili, kde táto sa na miesto dostavila asi o 30 až 40 minút. Po
príchode policajtov im bolo ukázané miesto, kde sa mali psy nachádzať, ako aj krátke video, na ktorom
bolizachytenépsy.Nazákladeuvedenéhoimpolicajtiodporučilivolaťodchytovúslužbuprostredníctvom

starostu, ktorý však nedvíhal telefón, preto išli za ním policajti osobne. Svedkyňa pripustila, že z celej
situácie bola rozrušená, keďže vo dvore behali psy a hrdúsili hydinu, požiadala preto policajtov, aby
zobrali pištoľ a psov zastrelili. Policajti sa od starostu vrátili zhruba po 15 minútach s tým, že starosta
privolal odchytovú službu, kde pracovník odchytovej služby došiel na miesto zhruba po 45 minútach.
Tomuto manžel svedkyne oznámil, kde sa majú psy nachádzať, pričom po príchode tohto pracovníka

na uvedené miesto im oznámil, že je tam jeden živý pes a jedna zdochlina. Následne psy vytiahol,
pričom vytiahol aj sliepku, ktorá ešte javila známky života. Po vytiahnutí uhynutého psa odchytávač
psa preobracal z rôznych strán, obzrel si ho, kde na psovi neboli viditeľné žiadne zranenia, akurát mal
v papuli trocha zaschnutej krvi a prilepené perie. Vtedy im oznámil, že pes sa buď udusil perím alebo
dostal infarkt. V závere výpovede dodala, že počas doby, keď boli psy vo dvore nikto s týmito psami

nebol v osobnom kontakte.

Svedok N. A. A. B. O. uviedol, že pri pitve uhynutého psa bolo zistené, že priamym poranením dutiny
hrudnej perforáciou medzi 4 a 5 rebrovým oblúkom s devastačnými poraneniami životne dôležitých
orgánov došlo k úhynu psa, kde uvedené zranenie malo za následok masívne vnútorne krvácanie do

dutiny hrudnej so stratou objemu minimálne 1 cirkulujúcej krvi. Rana mala hĺbku minimálne 15 cm,
kde takúto dĺžku musel mať aj zraňujúci predmet. Rana mala rovné okraje 5 až 6 mm, kde o tejto
veľkosti mal byť aj zraňujúci predmet, kde v danom prípade mohlo ísť napríklad o vidly, ostrý a dlhý
skrutkovač, vykosťovací nôž a podobne. Rana sa nerozširovala, mala skôr zužujúci charakter. Útok
smeroval sprava v strednej rovine medzi 4 a 5 rebrovým oblúkom. Uvedené zranenie malo vplyv na

správanie sa poraneného psa, kde masívna strata cirkulujúcej krvi spôsobila, že pes bol schopný
odbehnúť maximálne 2 metre podľa odhadu svedka a následne zaľahnúť, kde zhruba po 2 minútach
mohlo dôjsť k strate vedomia psa. Je teda možné, že k úhynu psa mohlo dôjsť po 5 až 6 minútach
od zranenia psa. Svedok dodal, že uvedené zranenie si pes nemohol spôsobiť sám, nakoľko u psa je
taktiež daný obranný reflex, kde vzhľadom na rozsiahlosť zranenia je spôsobenie si takéhoto zranenia

samotným psom vylúčené, pričom mohlo by k nemu dôjsť napríklad pri páde psa z veľkej výšky. Svedok
tieždodal,žeuvedenézranenietaktiežnebolospôsobenépriprekonávaníprekážkyaleboplota,nakoľko
pri pitve bola skúmaná aj celistvosť kože, kde žiadne porušenie celistvosti kože v podobe tržných
rán zistené neboli. Uvedené poranenie sa u psa prejavovalo plytkým dýchaním, ťažkou tachykardiou,
výraznou bolestivosťou a kňučaním.

Z dôvodu rozporov vo výpovedi svedka, svedok na ich vysvetlenie uviedol, že skôr uvádzaný údaj
o čase zomierania psa 15 až 25 minút nebol presný, kde presným je údaj 5 až 6 minút, ktorý bol
upresnený na základe všetkých dostupných skutočností, ktoré svedok k danej veci zistil. Rovnako
svedok upresnil, že pes po zranení bol v podmienkach, kde sa nachádzal schopný prejsť vzdialenosť

5 metrov, avšak vo voľnom priestranstve mohlo ísť o vzdialenosť 10 metrov, čo nie je v rozpore s jeho
skoršou výpoveďou. Taktiež v závere svedok upresnil, že v rámci svojej výpovede v prípravnom konaní
k dĺžke zraňujúceho predmetu uviedol, že sa jednalo o predmet dĺžky 7 cm, čo považoval za minimálnu
možnú dĺžku zraňujúceho predmetu. Vzhľadom však na skutočnosť, že rana bola hlboká 15 cm upresnil
na hlavnom pojednávaní aj dĺžku zraňujúceho predmetu.

Svedok J. P. C. uviedol, že v uvedenom čase vykonával funkciu starostu obce Zalužice, kde ho
kontaktoval obyvateľ obce pán A. a oznámil mu, že pri obci sa pohybujú psy. Vzhľadom na uvedené
sa bol presvedčiť o uvedenej skutočnosti, kde psov nezaregistroval. Následne v čase okolo 17.30 hdo 18.30 h mu Lecák ml. oznámil pohyb psov, kde na miesto bola privolaná aj hliadka polície a sám
kontaktoval odchytovú službu z Veľkých Kapušian. V rámci oznámenia o pohybe psov mu B. ml. oznámil,
že tieto sú nebezpečné, agresívne a štekajú. Taktiež uviedol, že napádajú sliepky.

Napokon bol vypočutý svedok A. Q. D., ktorý uviedol, že ako príslušník polície bol vyslaný operačným
dôstojníkom na uvedené miesto, kde sa mali nachádzať dva psy, ktoré mali napádať majiteľov, ktoré
po príchode na miesto nevideli, keďže boli zalezené za kurínom. Následne odišli za starostom, ktorému
oznámili túto skutočnosť, kde starosta privolal odchytovú službu. Po vrátení sa na miesto, kde sa psy

nachádzali došiel na miesto aj pracovník odchytovej služby, ktorý vytiahol jedného živého psa a druhý už
bol mŕtvy, pričom chcel zistiť majiteľov psov, čo sa mu však nepodarilo, keďže mu nefungovala čítačka
čipov. Svedok doplnil, že na miesto činu došli ako hliadka okolo 18.00 h, kde po príchode na miesto
psov nevideli, iba počuli štekanie psov. Na mieste im bolo ukazované aj video uvedených psov, ktoré
im prehral obžalovaný, na ktorom bolo vidieť psa, pričom svedok nevedel uviesť, či boli na zázname
oba psy alebo iba jeden.

NahlavnompojednávanísúdprečítalznaleckýposudokMVDr.JurajaRákossyhozodboruveterinárstvo,
odvetvie choroby zvierat, kynológia, chov koní, z ktorého je zrejmé, že dňa 1.10.2021 bola vykonaná
diagnostická pitva sučky Tatranského duriča N. A. B. O., ktorý konštatoval mechanizmus a dôsledok
poranenia psa cudzím predmetom, kde v dôsledku priamej perforácie kraniálneho laloka pľúc a dorzálne

od bázy srdca so zasiahnutím vyústenia terminálnych pľúcnych a kardiálnych ciev došlo k masívnemu
dekompenzačnému krvácaniu do dutiny hrudnej v objeme cca 600ml. Bola tiež pozorovaná z pravej
strany dutiny hrudnej medzi 4 až 5 rebrovým oblúkom perforácia s fokálnym hemoragickým ložiskom
oválneho tvaru o priemere 5 mm. Hemoragické ložisko okolia vpichu dosahovalo 4 až 5 cm. Na
základe uvedeného pitevného protokolu je možné konštatovať, že v danom prípade išlo o násilnú

smrť a trestnú činnosť páchanú na zvieratách spojenú so štvaním, týraním, krutým zaobchádzaním
a usmrtením zvierať s fatálnym koncom. Znalec tiež konštatoval, že mechanizmus vzniku zranenia psa
zodpovedá záverom doloženého pitevného protokolu. Hodnota uvedeného psa v čase jeho úhynu bola
znalcom stanovená na sumu 4.450-€. V závere znaleckého posudku znalec konštatoval, že k uhynutiu
uvedeného psa došlo po zdĺhavej a zvlášť bolestivej perforácii hrudníka zboku z pravej strany, kde

došlo v podstate k jeho zaduseniu pomaly zvlášť krutým spôsobom, kde takýto spôsob smrti patrí
medzi najbolestivejšie a vykazuje spôsob týrania od začiatku poranenia po exitus. Čas, ktorý uplynul
od poranenia po exitus nie je možné vypočítať, avšak vzhľadom na únik množstva krvi 600ml je
pravdepodobné, že bolesť a trápenie psa trvalo viac minút možno hodinu až dve.

Súd vykonal ďalšie dokazovanie prečítaním listinných dôkazov a to odborného vyjadrenia Vetcare
centrum s.r.o., zápisnice o ohliadke miesta činu s fotodokumentáciou, zápisnice o rekonštrukcii
s prepisom a fotodokumentáciou, zápisnice o vydaní veci, listom vlastníctva, výpisom zo živnostenského
registra, lustrácii v evidencii priestupkov, charakteristikami a odpisom z RT.

ZodbornéhovyjadreniaVetcarecentrums.r.o.jezrejmé,žezistenézraneniauhynutéhopsazodpovedali
jeho zdravotnému stavu pri jeho nájdení, kde neposkytnutie veterinárneho ošetrenia by viedlo k úhynu
psa. Príčinou smrti bolo poranenie hlbokých štruktúr v hrudníku s následným zlyhaním organizmu,
kde bezprostrednou príčinou bolo poranenie hrudnej steny cudzím predmetom s poškodením pľúc
a srdca, čo spôsobilo fatálne kardio-pulmonálne zlyhanie. Vzhľadom na uvedený typ poranenia bola

psovi spôsobená veľká bolesť a utrpenie.

Zo zápisnice o ohliadke miesta činu s fotodokumentáciou je zrejmé miesto, kde došlo k úhynu psa.

Zo zápisnice o rekonštrukcii s prepisom a fotodokumentáciou je zrejmé, ako vnímali priebeh skutku

obžalovaný a svedkovia.

Zo zápisnice o vydaní veci súd zistil, že A. F. C. pre potreby trestného konania vydala CD nosič so
zvukovým záznam zo dňa 29.9.2021 zaznamenaným na dvore rodinného domu č. XX v obci D..

Z listu vlastníctva č. XXXX katastrálne územie D. sú zrejmí vlastníci rodinného domu a priľahlých
pozemkov, kde malo dôjsť k spáchaniu žalovaného skutku.Z výpisu zo živnostenského registra súd zistil, že obžalovaný A. B. je zapísaný ako živnostník v registri
Okresného úradu Michalovce od 1.4.2008.

Z lustrácie ústrednej evidencie priestupkov MV SR súd zistil, že obžalovaný nemá evidované žiadne
priestupky.

Obžalovaný z miesta bydliska je hodnotený ako nekonfliktný, pričom na verejnosti sa správa slušne
a doposiaľ nebol riešený komisiou verejného poriadku pri obecnom úrade. Doposiaľ súdne trestaný

nebol.

Po vyhodnotení takto vykonaných dôkazov, jednotlivo a v ich vzájomnom súhrne súd dospel k záveru,
že vykonaným dokazovaním nebolo jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybnosti preukázané, aby
obžalovaný A. B. svojim konaním naplnil všetky znaky skutkovej podstaty prečinu týrania zvierat podľa
§ 305a ods. 1 písm. c/, ods. 2 písm. c, d/Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. a/Tr. zák. a prečinu

poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods. 1, ods. 2 písm. a/Tr. zák. s poukazom na § 130 ods. 1
písm. a/Tr. zák.

Vyššie uvedeným vykonaným dokazovaním má súd za preukázané, že dňa 28.9.2021 na záhrade
rodinného domu č. XX v obci D., patriaceho manželom B., došlo k úhynu sučky plemena Tatranský

durič, dátum narodenia 29.9.2018, svetlohnedej farby s mikročipom 941000023319954, v dôsledku
intravitálneho krvácania do perikardiálneho listu a kardinálneho krvácania do dutiny hrudnej, čo viedlo
k hypovolémií, celkovej akútnej anémií, kardiálnej insuficiencií, respiračnej depresií, tamponáde srdca,
kardiálnemu šoku a zlyhaniu, ktorej majiteľkou bola A. F. C.. Uvedené konštatovanie súd opiera o závery
znaleckého posudku MVDr. Juraja Rákossyho, znalca z odboru veterinárstvo, odvetvie choroby zvierat,

kynológia, chov koní, odborného vyjadrenia spoločnosti VETCARE Centrum s.r.o. a výpovede doc. A.
A. B., O., ktorý sa vyjadrili k príčine smrti uvedeného psa, ktorá bola zistená pri pitve.

Vykonanými dôkazmi však nebolo jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností preukázané, aby
uvedenúsmrťvyššieuvedenéhopsasvojímkonanímspôsobilobžalovanýA.B.tak,akomujetokladené

za vinu v podanej obžalobe. K tomuto konštatovaniu súd dospel najmä na základe výpovede samotného
obžalovaného, ktorý v rámci svojej výpovede podrobne popísal okolnosti, za ktorých zistil, že vo dvore
jeho rodinného domu sa nachádzajú cudzie psy, ktoré napádali hydinu, ktorá sa vo dvore rodinného
domu obžalovaného nachádzala a o ktorú sa spoločne s ďalšími rodinnými príslušníkmi starali. Taktiež
uviedol, že uvedené psy boli agresívne, štekali a chceli ho napadnúť pri jeho pokuse o zatvorenie veľkej

brány v úmysle znemožniť psom v napádaní ďalších hospodárskych zvierat. Obžalovaný tiež poprel,
aby so psami bol v osobnom kontakte, kde pred týmito musel ujsť, keďže na neho útočili, resp. rozbehli
sa za ním. Obžalovaný tiež poprel, aby okrem neho bol ktokoľvek iný v osobnom kontakte so psami
a to tak pred príchodom hliadky polície, ako aj po jej príchode a to až do zásahu pracovníka odchytovej
služby, ktorý pri pokuse o odchyt psov konštatoval úhyn jedného zo psov a druhého živého psa odchytil.

Rovnako súd prihliadol na výpovede svedkov A. B. a M. B., syna a manželky obžalovaného, ktorí
vpodstatnezhodnesobžalovanýmpopísaliokolnosti,zaktorýchsadozvedeliovniknutícudzíchpsovna
dvor ich rodinného domu, kde obaja potvrdili, že psy boli útočné a agresívne, napádali hydinu a následne
útočili aj na obžalovaného, ktorý sa snažil pred psami zatvoriť bránu na ochranu ďalších hospodárskych

zvierat. Obaja svedkovia potvrdili, že počas výskytu psov v ich dvore, nedošlo medzi nimi k žiadnemu
osobnému kontaktu so psami, kde psy boli po celý čas pri voliére so sliepkami, resp. kurníku, kde stiahli
jednu sliepku a odtiaľ neustále štekali a sporadicky vybehovali.

Taktiež súd zohľadnil výpoveď svedka J. P. C. starostu obce, A. Q. D. príslušníka polície a J. K. D.

pracovníka odchytovej služby, ktorých výpovede je možné vnímať ako objektívne bez ovplyvnenia
príbuzenským, či kamarátskym vzťahom, bez snahy niekomu napomôcť alebo škodiť.
J. P. C. v rámci svojej výpovede potvrdil, že zo strany syna obžalovaného A. B. mu bolo ako starostovi
obce oznámené, že vo dvore ich rodinného domu sa nachádzajú psy, v dôsledku čoho im bolo svedkom
odporúčané privolanie polície a následne po dohode s políciou aj privolanie pracovníka odchytovej

služby. Svedok taktiež uviedol, že v rámci tohto oznámenia mu A. B. uviedol, že psy napádajú sliepky,
štekajú, sú agresívne a nebezpečné.
Rovnako A. Q. D. v rámci svojej výpovede popísal okolnosti, za ktorých mu bolo ako členovi hliadky
PZ oznámené, že sa má dostaviť k rodinnému domu, kde sa majú nachádzať psy, ktoré majú napádaťmajiteľov domu. Zároveň po príchode na miesto mu bol prehratý videozáznam obžalovaným, na ktorom
boli zachytené uvedené psy. Svedok pri tom neuvádzal žiadne skutočnosti svedčiace o tom, aby k psom
ktokoľvek pristupoval a bol s nimi v osobnom kontakte.

Napokon svedok J. K. D. uviedol, že ako pracovník odchytovej služby bol vyslaný k odchytu psov k domu
B., kde po príchode bol oboznámený s tým, že na dvore sa majú nachádzať dva psy, ktoré mali byť pri
voliére, kde po príchode na uvedené miesto zbadal jedného živého psa a druhého uhynutého s tým, že
tento mal na papuli perie a zaschnutú krv. Podľa jeho názoru a skúseností bol tento uhynutý už viac ako
jednu hodinu, o čom svedčala stuhnutosť jeho tela pri jeho vyťahovaní spod voliéry. Na tele psa nevidel

žiadne zranenia a z tohto pri jeho prenose do vozidla odchytovej služby nič nekvapkalo.

S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti je možné konštatovať, že na dvore rodinného domu
manželov B. došlo k úhynu vyššie uvedeného psa majiteľky A. F. C., avšak žiaden z vykonaných
dôkazov nepreukázal skutočnosť, kto uvedenú smrť daného psa zavinil. Žiadna svedecká výpoveď,
znalecký posudok, odborné vyjadrenie, či ďalšie listinné dôkazy nepreukázali, aby so psami, resp.

uhynutým psom bol obžalovaný alebo iný člen jeho domácnosti v osobnom kontakte počas ich výskytu
vo dvore rodinného domu obžalovaného a teda mohol tomuto spôsobiť objektívne zistené poranenie,
v dôsledku ktorého došlo následne k úhynu psa. Naviac v rámci trestného konania nebol ani zistený
a ani zabezpečený zraňujúci predmet, ktorým malo dôjsť k poraneniu psa.

V danom prípade tak obvinenie obžalovaného a jeho postavenie pred súd bolo založené iba na
jeho vlastnom tvrdení, že potom, čo zistil prítomnosť cudzích psov na svojom dvore, ktoré napádali
hospodárske zvieratá, chcel k týmto pristúpiť a zatvoriť veľkú bránu v úmysle zabrániť im v ďalšom
napádaní iných hospodárskych zvierat. Okrem uvedeného tvrdenia o pokuse priblížiť sa k týmto
psom totiž nie je v rámci vykonaného dokazovania produkovaný žiaden relevantný dôkaz preukazujúci

akýkoľvek kontakt, resp. možnosť kontaktu konkrétnej osoby a uvedených psov. Vinu obžalovaného tak
nie je možné založiť iba na hypotetickej domnienke, že obžalovaný mal možnosť priblížiť sa k psom
a teda sa mohol dopustiť konania, ktoré je mu kladené za vinu. Pri konštatovaní viny konkrétneho
páchateľa musí toto tvrdenie vychádzať z jednoznačných, presvedčivých a nevyvrátiteľných dôkazov,
ktoré v tomto prípade absolútne absentujú.

Súd podotýka, že už aj samotné vznesenie obvinenia obžalovanému musí byť založené na dôvodnom
podozrení, ktoré musí vyplývať z konkrétnych dôkazov, čo v danom prípade splnené nebolo. Pri takomto
hodnotení vykonaných dôkazov by tak bolo možné vzniesť obvinenie ktorémukoľvek členovi domácnosti
B., ktorí sa v čase úhynu psa vyskytovali v rodinnom dome, resp. vo dvore rodinného domu, teda

okrem obžalovaného aj jeho synovi, alebo manželke, prípadne babke, ktorá sa mala taktiež v uvedenom
rodinnom dome v danom čase nachádzať, keďže aj títo mali hypotetickú možnosť pristúpiť k uhynutému
psovi v čase, keď ešte žil a spôsobiť mu uvedené zranenie. Takéto úvahy a postupy sú však vylúčené
a neprípustné, kde ani prípadné úvahy a priania nejakej osoby o odstrele psa, resp. psov, ako tomu
bolo u manželky obžalovaného, ktorá to v rozrušení uviedla zasahujúcim policajtom, nemôžu zakladať

konštatovanie jej viny zo spáchania žalovaného skutku, teda zo spáchania žalovaných trestných činov.

Naviac v tomto konaní existujú dôvodné pochybnosti o čase, kedy uvedený pes skonal, resp. kedy
mu bolo smrteľné zranenie spôsobené. Súd tak poukazuje na konštatovanie svedka N. A. B., ktorý
v prípravnom konaní uviedol, že pes zomieral 15-25 minút, no na hlavnom pojednávaní tento čas skrátil

na 5-6 minút. Rovnako sa objavili rozpory o dĺžke zraňujúceho predmetu, kde svedok ho v prípravnom
konaní opísal ako predmet o dĺžke 7 cm a na hlavnom pojednávaní už konštatoval jeho dĺžku 15 cm,
teda viac ako dvojnásobok pôvodnej dĺžky, hoci jeho výpoveď v prípravnom konaní bola realizovaná po
vykonaní pitvy psa, kde mu muselo byť zrejmé, aká hlboká rana bola na tele psa po údajnom bodnutí
psa. Naviac znalec A. H. I. pripustil aj s poukazom na závery pitevného protokolu N. B., že pes zomieral

niekoľko minút, možno hodinu aj dve.

S poukazom na uvedené skutočnosti vyvstáva dôvodná pochybnosť, kedy a kde došlo k poraneniu
uhynutého psa. Ak by súd pripustil tvrdenie znalca MVDr. Rákossyho o možnom umieraní psa aj po
dobu dvoch hodín od jeho zranenia, mohlo tak k jeho poraneniu dôjsť aj mimo dvora rodinného domu B.,

najmä ak uvedené psy už predtým mali behať po dvore suseda B. p. A., ktorý ich výskyt v dedine oznámil
starostovi obce. Rovnako, ak by súd pripustil tvrdenie doc. MVDr. Levkuta, že pes na zranenie zomieral
5-6 minút a nebol spôsobilý prebehnúť po zranení viac ako 2 metre, resp. 10 metrov v otvorenompriestore,muselbytentobyťbodnutý,resp.zranenývčase,keďbolinadvorerodinnéhodomupríslušníci
polície, resp. už aj pracovník odchytovej služby.

Je teda zrejmé, že uvedené pochybnosti nie je možné odstrániť žiadnym iným dôkazom a tieto je nutné
tietovykladaťvsúladesozásadoutrestnéhokonania„indubioproreo“tedavpochybnostiachvprospech
obvineného.

Na záver súd podotýka, že tvrdenie svedkyne – poškodenej A. F. C. a E. C. o kľudnej povahe psa, nie

je a nemôže byť dôvodom a dôkazom, vyvracajúcom tvrdenie obžalovaného a svedkov A. B. a M. B.
o agresívnom správaní psov, keďže je zrejmé, že pes mohol byť v značnom strese potom, čo ušiel zo
známeho prostredia, ocitol sa na neznámom mieste, akoby uväznený a bol bez svojho majiteľa, kde
jeho správanie mohlo byť pudové a nie naučené, čo pripustil aj svedok doc. MVDr. Levkut. Zároveň je
potrebné dodať, že ani táto skutočnosť nie je priamym dôkazom o vine obžalovaného.

Keďže v trestnom konaní nebol produkovaný žiaden konkrétny dôkaz svedčiaci o tom, že sa obžalovaný
dopustil trestnej činnosti kladenej mu za vinu, preto súd v súlade s ustanovením § 285 písm. c/Tr. por.
obžalovaného spod obžaloby oslobodil, nakoľko nebolo dokázané, že skutok spáchal obžalovaný.

V trestnom konaní si poškodená A. F. C. uplatnila nárok na náhradu škody, ktorá bola vyčíslená v rámci
znaleckého posudku na sumu 4.450,-€, kde vzhľadom k oslobodzujúcemu rozsudku súd poškodenú
obligatórne s nárokom na náhradu škody odkázal na civilný proces.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré má odkladný účinok. Odvolanie sa podáva na súde,

proti ktorého rozsudku smeruje a to do 15 dní od oznámenia rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho
vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti
takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.
V písomne podanom odvolaní je potrebné uviesť, proti ktorým výrokom odvolanie smeruje a či smeruje
aj proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie prokurátora, odvolanie, ktoré podáva za

obžalovaného jeho obhajca, ako aj odvolanie, ktoré podáva za poškodeného alebo za zúčastnenú osobu
ich splnomocnenec, musí byť odôvodnené tak, aby bolo zrejmé, v ktorej časti sa rozsudok napáda a aké
chyby sa vytýkajú rozsudku, alebo konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo.
Po vyhlásení rozsudku sa môže oprávnená osoba odvolania výslovne vzdať, resp. osoba, ktorá
odvolanie podala, môže ho výslovným vyhlásením vziať späť a to až do doby, než sa odvolací súd

odoberie na záverečnú poradu. Odvolanie podané v prospech obžalovaného obhajcom alebo inou
oprávnenou osobou môže byť vzaté späť len s výslovným súhlasom obžalovaného. Prokurátor môže
vziať takéto odvolanie späť i bez súhlasu obžalovaného.