Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 24. január 2025

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 15CoP/100/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4123200789
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 01. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Blanka Podmajerská
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2025:4123200789.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Blanky Podmajerskej a členiek
senátu Mgr. Aleny Čakváriovej a Mgr. Patrície Železníkovej, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa:
A. B., nar. XX.XX.XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Nitra,
so sídlom Štefániková trieda 88, Nitra, dieťa rodičov: matka C. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E.
D. XX/XX, E., zastúpená: JUDr. Marián Dobiš, advokát so sídlom Šípová 3, Nitra a otec A. B., nar.

XX.XX.XXXX,trvalebytomF.XXX/XXX,G.E.D.,zastúpený:Mgr.etMgr.LíviaŠoucKosťová,advokátka
so sídlom Pod Donátom 5, Žiar nad Hronom, o návrhu na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností
k maloletému dieťaťu, na odvolanie otca proti rozsudku Okresného súdu Nitra zo dňa 27.02.2024, č.k.
26P/21/2023-290, jednomyseľne takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie sa v napadnutých výrokoch II., III., IV. a v závislom výroku VII. o trovách
konania zrušuje a vec sa v rozsahu zrušenia vracia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1.Súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku výrokom I. zveril maloletú A. B., do osobnej starostlivosti
matky, výrokom II. uložil povinnosť otcovi zaplatiť výživné za obdobie od 01.02.2023 do 30.11.2023 v
sume 6 700 eur, výrokom III. uložil povinnosť otcovi platiť výživné na maloletú A. vo výške 400 eur
mesačne, ktoré mu uložil platiť vopred k rukám matky, vždy do 15. dňa mesiaca od 01.12.2023, výrokom
IV. rozhodol, že zaostalé výživné za obdobie od 01.02.2023 do 30.11.2023 predstavuje sumu 4 700 eur

a zaostalé výživné za obdobie od 01.12.2023 do 29.02.2024 predstavuje sumu 600 eur, ktoré povolil
otcovi splácať v mesačných splátkach vo výške 400 eur spolu s bežným výživným až do vyrovnania,
počnúc prvou splátkou v mesiaci nasledujúcou po právoplatnosti rozsudku, pod následnom straty
výhody splátok, výrokom V. rozhodol, že styk otca s maloletou sa neupravuje, výrokom VI. rozhodol, že
zastupovať maloleté dieťa a spravovať jeho majetok bude každý z rodičov a výrokom VII. rozhodol, že
žiaden z účastníkov konania nemá nárok na náhradu trov konania.

2.Rozhodnutie právne odôvodnil § 28 ods.1, § 36 ods. 1, § 62 ods. 1, 2, 4, 5, § 75 ods. 1 zákona
č. 36/ 2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov
(ďalej „ Zákon o rodine“), kedy po vykonanom dokazovaní vo vzťahu k výroku I. akceptoval, že otázka
zverenia maloletého dieťaťa nie je medzi rodičmi sporná. Ohľadne zastupovania maloletého dieťaťa a
spravovania jeho majetku rozhodol podľa § 28 Zákona o rodine tak, že obaja rodičia budú maloleté

dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok, pretože ani u jedného z rodičov nebol súdny zásah do ich
rodičovských práv a povinností. Styk otca s maloletou ponechal na dohode rodičov dôvodiac tým, že otec
maloletej ho nežiadal upraviť a matka uviedla, že nebráni otcovi stretávať sa s dcérou. Pri rozhodovaní
o výške výživného súd prvej inštancie prihliadal na rozsah vyživovacej povinnosti oboch rodičov podľa
zásady úmernosti ich životnej úrovne, životnej úrovne dieťaťa a jeho práva podieľať sa na životnej úrovni
svojich rodičov, potrieb maloletého dieťaťa a možností, schopností ako aj majetkových pomerov oboch

rodičov. Výživné na maloleté dieťa rozdelil na dve časti, a to za obdobie od 01.02.2023 do 30.11.2023,
keď bol otec vo Švajčiarsku, do mája 2023 mal príjem, následne od júna 2023 do novembra 2023 príjemnedosahoval. Za toto obdobie súd prvej inštancie vychádzal z priemerného mesačného príjmu otca
na úrovni 3 700 eur, tiež bral do úvahy rozsah výživného v pomere 18% z príjmu povinného rodiča,
a výživné v tomto období určil na 670 eur mesačne, t.j. v celkovej sume 6 700 eur za dané obdobie.

V druhom posudzovanom období od 01.12.2023 zohľadnil, že otec sa zamestnal na Slovensku, jeho
príjem poklesol ( deklaroval ho vo výške minimálnej mzdy, avšak sám uviedol, že môže dosahovať
príjem až 1 200 eur mesačne brutto ) a v auguste 2023 daroval nehnuteľnosť vo svojom výlučnom
vlastníctve svojej matke. Súd prvej inštancie konanie otca vyhodnotil ako účelové, s cieľom si znížiť
svoje majetkové pomery, z ktorých súd vychádza pri určení vyživovacej povinnosti. Zároveň prihliadol na

to, že otec nepomáha matke so starostlivosťou o maloletú, neprejavuje o ňu záujem, čím matke vznikajú
vyššie náklady v súvislosti so starostlivosťou o maloletú dcéru. Pri rozhodovaní zároveň prihliadol
na preukázané zdravotné problémy maloletej, ktoré medzi rodičmi neboli sporné a na základe týchto
skutočností určil otcovi vyživovaciu povinnosť na maloletú A. od 1.12.2023 v sume 400 eur mesačne.
Určené zaostalé výživné za obdobie od 01.02.2023 do 30.11.2023 vo výške 4 700 eur (10 mesiacov
x 470 eur ako rozdiel sumy 200 eur, ktoré otec platil) a za obdobie od 01.12.2023 do 29.02.2024 vo

výške 600 eur (3 mesiace x 200 eur ako rozdiel sumy 200 eur, ktoré otec platil), povolil otcovi splácať
po mesačných splátkach vo výške 400 eur spolu s bežným výživným až do vyrovnania, počnúc prvou
splátkou v mesiaci nasledujúcou po právoplatnosti rozsudku, pod následkom straty výhody splátok.
O trovách konania rozhodol podľa § 52 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej
„C.m.p.“) tak, že žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania, keď v konaní nevznikli

dôvody, pre ktoré by mali byť niektorému z účastníkov priznané trovy konania podľa § 55 C.m.p.

3.Proti výrokom II., III. a IV. rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie otec maloletého dieťaťa , a
to na základe odvolacích dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. a/, b/, d/, g/, f/ zákona č. 160/2015 Z.z.
Civilný sporový poriadok (ďalej „C.s.p.“) navrhujúc, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie

v napadnutej časti zrušil a vec súdu prvej inštancie vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie, alebo aby
ho zmenil tak, že mu uloží povinnosť zaplatiť výživné za obdobie od 01.02.2023 do 30.11.2023 v sume
2 260 eur (výrok II.), uloží mu platiť výživné na maloletú A. vo výške 135 eur mesačne, ktoré bude
povinný platiť vopred k rukám matky, vždy do 15. dňa mesiaca od 01.12.2023 (výrok III.) a rozhodol,
že zaostalé výživné za obdobie od 01.02.2023 do 30.11.2023 predstavuje sumu 226 eur a zaostalé

výživné za obdobie od 01.12.2023 do 29.02.2024 predstavuje sumu 78 eur, ktoré je splatné v lehote 3
dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia (výrok IV.). Namietal, že súd prvej inštancie rozdelil výživné za
obdobie od 01.02.2023 do 30.11.2023 na dve časti, a to od 01.02.2023 do 31.05.2023 a od 01.06.2023
do 30.11.2023 ( argumentujúc, že v období od 01.02.2023 do 31.05.2023 otec dosahoval príjem a v
období 01.06.2023 do 30.11.2023 príjem nedosahoval), výživné však za obe obdobia určil rovnaké. Mal

za to, že ak súd posudzoval jeho príjmové pomery dosahované vo Švajčiarsku, je nevyhnutné, aby
aj určenie výšky výživného posudzoval podľa kritérií vzťahujúcich sa na podmienky rovnakej krajiny
(t. j. Švajčiarska a naopak ). Namietol, že súd mechanicky vychádzal s ním dosahovaného, resp.
potenciálneho príjmu vo Švajčiarsku, výšku výživného však posudzoval v podmienkach Slovenskej
republiky, bez prihliadania na jeho životné náklady a životnú úroveň vo Švajčiarsku (napr. nájom na

Slovensku sa pohybuje priemerne vo výške 300 eur, vo Švajčiarsku vo výške 2 000 eur), pričom
ustálená výška výživného je neprimeraná aj na podmienky Švajčiarska. Otec v odvolaní poukázal na
Metodiku pre výpočet výživného rodičov k deťom, zverejnenú na stránke Ministerstva spravodlivosti SR
(ďalej „Metodika“), v zmysle ktorej: „vo Švajčiarsku súd určuje výšku výživného na dieťa na základe
špecifických potrieb dieťaťa, príjmu povinného rodiča, životných nákladov a možnosti byť zamestnaný

zo strany starajúceho sa rodiča, životnej úrovne povinného rodiča. Najčastejšia uplatňovaná metóda
výpočtu výživného v Švajčiarsku je na finančných zdrojoch platiteľa, a preto sa asi 15 až 17 percent
príjmu počíta pre jedno jediné dieťa, 25 až 27 percent pre dve deti a 30 až 35 percent pre tri deti.
Výpočet je založený na tabuľkách národného indexu spotrebiteľských cien Federálneho štatistického
úradu.“ Podľa zürišskej tabuľky nachádzajúcej sa na str. 64 Metodiky, by tak z jeho príjmu v období

od 01.02.2023 do 31.05.2023 malo byť určené výživné vo výške 226 eur mesačne. Podľa otca tak
ide o hrubý nepomer medzi určeným výživným súdom a výživným v zmysle Metodiky. Pokiaľ ide
o princíp potencionality braný v úvahu súdom pri určovaní výživného od 01.06.2023 do 30.11.2023,
tento nie je možné uplatniť, keďže zostal nezamestnaný z objektívnych dôvodov , ktorým je celosvetová
recesia zapríčinená pandémiou COVID-19, v dôsledku ktorej došlo k ukončeniu projektu, na ktorý bol

prijatý.. U svojho posledného zamestnávateľa pracoval ako brigádnik, jeho práca závisela na potrebe
zamestnávateľa, proaktívne, a to aj v súčinnosti so švajčiarskymi orgánmi, si hľadal a naďalej hľadá
inú prácu, avšak neúspešne. Princíp potencionality je možné aplikovať len ak súd dospeje k záveru, že
povinná osoba sa bez dôležitého dôvodu vzdala príjmu, čo však súdom prvej inštancie nebolo žiadnymspôsobom preukázané a jeho rozhodnutie nebolo žiadnym spôsobom odôvodnené. Podľa otca aj v
prípade, ak by súd prvej inštancie vychádzal z jeho potenciálneho príjmu, mal vychádzať z potenciálneho
príjmu na Slovensku a nie vo Švajčiarsku, a najmä sa mal vyporiadať s tým, z akého príjmu vychádzal pri

stanovení potencionálneho príjmu (čiže z príjmu, ktorý otec mohol vzhľadom na svoj vek, zdravotný stav,
schopnosti, stupeň vzdelania a jeho zameranie, prax, jazykové znalosti, dopyt na trhu práce dosiahnuť).
Za obdobie od 01.02.2023 do 30.11.2023 súd žiadnym spôsobom nezohľadnil jeho životné náklady,
odôvodnené potreby maloletého dieťaťa, schopnosti, možnosti a majetkové pomery oboch rodičov, čím
nerešpektoval dikciu § 75 Zákona o rodine.

4.Pokiaľ ide o výrok III. rozhodnutia, v ktorom súd prvej inštancie s účinnosťou od 01.12.2023 určil jeho
výživnénamaloletúvovýške400eurmesačne,oteczdôraznil,žeodôvodnenierozhodnutianeobsahuje
žiadne úvahy ohľadne odôvodnených potrieb dieťaťa, ani vysvetlenie ako súd posúdil podstatné
skutkové tvrdenia a právne argumenty jednotlivých strán, ani to čo považoval za preukázané a čo nie, a
tiež ani to ako vec právne posúdil. Súd prvej inštancie sa nezaoberal skúmaním atribútov odôvodnených

potriebmaloletéhodieťaťasvýnimkouzdravotnéhostavudieťaťa,ktorýposúdilzmätočne.Otecnamietol
tvrdenie súdu, že zdravotné problémy maloletej neboli medzi rodičmi sporné, keď v prednese jeho
právneho zástupcu, ako aj vo vyjadrení zo dňa 31.05.2023 bola ním táto skutočnosť popretá. Do konania
predložil lekárske správy od A. H. C., všeobecného lekára maloletej, z ktorých vyplýva, že dieťa je
od januára 2022 zdravé, resp. stabilizované a nemá žiadne závažné zdravotné problémy, ktoré by

si vynucovali pravidelné zadovažovanie liekov. Súd prvej inštancie v bode 8 rozsudku vo vzťahu k
odôvodneným potrebám dieťaťa vyčíslených matkou v sume 250 eur síce uviedol, že tieto výdavky
považuje za odôvodnené a primerané veku a zdravotnému stavu maloletého dieťaťa, na strane druhej
mu uložil povinnosť platiť výživné vo výške 400 eur mesačne. Konštatoval, že takto ustálená výška
výživného na spotrebné náklady maloletej nezodpovedá odôvodneným potrebám maloletého dieťaťa ,

a to s prihliadnutím na všetky atribúty odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa (uznesenie Ústavného
súdu Slovenskej republiky II. ÚS 730/2014-17 zo dňa 28.10.2014), pričom v prípade, ak by súd dospel
k záveru, že jeho schopnosti a možnosti odôvodňujú, aby platil na maloleté dieťa výživné nad rámec
skutočných a preukázaných potrieb dieťaťa, mal aplikovať ust. § 63 ods. 3 Zákona o rodine , t.j. tvorbu
úspor. Súd prvej inštancie tým nesprávne právne posúdil vec, čoho následkom je, že ním ustálená výška

výživného bude kompenzovať výdavky tretích osôb, čo je v zásadnom rozpore s ustálenou judikatúrou
(uznesenie Krajského súdu v Trnave zo dňa 30.06.2016, sp. zn. 10CoP/15/2016 , uznesenie Krajského
súdu v Žiline zo dňa 18.07.2008 sp. zn. 9CoP/36/2008). Rozhodnutie v otázke výživného nezohľadňuje
ani skutočnosť, že matka je poberateľkou štátnych sociálnych dávok, a to prídavku na dieťa vo výške
60 eur mesačne ako aj daňového bonusu vo výške 140 eur mesačne, pričom takýto zdroj príjmu je

nevyhnutné premietnuť do súdom určenej výšky výživného (uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky zo dňa 19.03.2018, sp. zn. 3Cdo/88/2017 a zo dňa 23.05.2018, sp. zn. 4Cdo/96/2017). Otec
v odvolaní ďalej zdôraznil, že matka dieťaťa je tiež povinná prispievať výživným na maloleté dieťa.
Pri zohľadnení osobnej starostlivosti matky a ustálení výživného vo výške 1/3 z výživného určeného
otcovi, by výživné spolu so štátnymi dávkami dosahovalo sumu 730 eur mesačne. Takto ustálená výška

výživného je neprimeraná nielen k odôvodneným potrebám maloletého dieťaťa ale je neprimeraná aj
vo vzťahu k životnej úrovni otca. Pri určovaní výživného súd vychádzal z jeho hypotetického príjmu v
rovine domnienok (v bode 21 uviedol, že otec svoj príjem deklaroval vo výške minimálnej mzdy, avšak
sám uviedol, že môže dosahovať príjem až 1 200 eur mesačne), táto časť bola vytrhnutá z kontextu, keď
v konaní uviedol, že po etablovaní sa v spoločnosti ako aj po vyriešení svojich zdravotných problémov,

môže dosahovať aj vyšší príjem. Výživné ustálené súdom prvej inštancie má pre neho likvidačný
charakter, výživné vo výške 400 eur predstavuje 54% s ním dosahovaného príjmu (760 eur mesačne),
je v rozpore s rozhodovacou praxou súdov (rozsah výživného by mal byť v súlade s ňou ustálený v
pomere 18% z príjmu) a týmto rozhodnutím sa s najväčšou pravdepodobnosťou dostane do finančných
ťažkostí, ekonomickej tiesne, do faktickej platobnej neschopnosti a bude vystavený bezprostrednému

riziku trestného stíhania za trestný čin zanedbania povinnej výživy (rozsudok Krajského súdu Banská
Bystrica zo dňa 09.04.2014, sp. zn. 15CoP/67/2013, Krajského súdu Prešov zo dňa 20.02.2018, sp. zn.
16CoP/2/2018, rozsudok Krajského súdu Žilina zo dňa 13.11.2014, sp. zn. 10CoP/85/2014 a rozsudok
Okresného súdu Žiar nad Hronom zo dňa 21.04.2020, sp. zn. 24P/41/2019 -183).

5.V odvolaní otec ďalej poukázal na to, že súd sa nezaoberal príjmom matky, ktorá ho má v porovnaní
s ním v súčasnej dobe oveľa vyšší, čím nerešpektoval § 75 ods. 1 Zákona o rodine, na ktoré v bode 19
napadnutého rozsudku poukazoval. V konaní absentujú relevantné dôkazy preukazujúce odôvodnené
potreby maloletej, keď súd len stroho prevzal v konaní nepreukázané tvrdenia matky. Dokazovanie,ktoré v tomto smere vykonal súd prvej inštancie bolo vágne, nedôsledné a arbitrárne, nerešpektujúce
dikciu ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine. Úvaha súdu o účelovosti darovania nehnuteľnosti svojej matke
je len špekuláciou a domnienkami , táto nehnuteľnosť bola v jeho vlastníctve len desať mesiacov.

Tvrdenia súdu o tom, že nepomáha matke so starostlivosťou o maloletú a nemá o ňu záujem označil
za nepravdivé, keď vo vyjadrení zo dňa 23.03.2023 popísal, ako sa staral o maloletú až do rozchodu
s matkou, ktorá mu úmyselne bráni v styku s maloletým dieťaťom, a toto konanie nemôže byť posúdené
ako jeho nezáujem o dieťa. Podľa otca má napadnutý rozsudok vady, ktorými bolo porušené jeho
právo na spravodlivý proces. Za porušenie práva na spravodlivé súdne konanie je treba považovať

aj nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia rozhodnutia, keď povinnosťou súdu je riadne
odôvodniť rozhodnutie, pretože ide o právo účastníka na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie
spôsobu rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorým sa vyporiada aj so špecifickými námietkami účastníka.
Porušením uvedeného práva účastníka na jednej strane a povinnosti súdu prvej inštancie na druhej
stranesaúčastníkovikonania,okremupretiaprávadozvedieťsaopríčináchrozhodnutiaprávezvoleným
spôsobom, odníma možnosť náležite skutkovo aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu prvej

inštancie v rovine polemiky s jeho dôvodmi v rámci využitia prípadných riadnych opravných prostriedkov
(uznesenie Najvyššieho súdu SR z 31. 01. 2019, sp. zn. 6Cdo/98/2017). Vykonaním pojednávania bez
jeho prítomnosti dňa 13.02.2024 došlo k hrubému porušeniu práva na spravodlivý proces, keď súd prvej
inštancieprejednalpredmetnúvecbezjehoprítomnosti,atoajnapriekvedomosti,žejehozdravotnýstav
mu nedovoľoval zúčastniť sa pojednávania a otec trval na svojej osobnej účasti (uznesenie Najvyššieho

súdu SR z 21.07.2010, sp. zn. 5 Cdo 122/2010). V prílohe odvolania otec doložil lekársky nález
maloletého dieťaťa od A. H. C. a odpis potvrdenia o jeho dočasnej pracovnej neschopnosti.

6. Kolízny opatrovník v písomnom vyjadrení k odvolaniu otca z 09.05.2024 poukázal na svoje vyjadrenia
na pojednávaní konanom dňa 27.02.2024 kedy navrhol, aby výživné bolo rozdelené na dve položky,

a to sumu 400 eur výživné a 230 eur na vinkulovaný sporiaci účet. Uviedol, že výšku výživného navrhol
na základe dokazovania po zistení príjmových a majetkových pomerov rodičov s prihliadnutím na
zdravotný stav maloletého dieťaťa a výlučnú osobnú starostlivosť matky. Otec maloletého dieťaťa sa
na pojednávaní dňa 06.06.2023 vyjadril, že bude platiť výživné 550 eur na maloletú. S poukazom na
uvedené mal za to, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

7.Otec sa v písomnej replike k vyjadreniu kolízneho opatrovníka zo dňa 16.05.2024 s poukazom na
dôvody odvolania nestotožnil s návrhom výšky výživného zo strany kolízneho opatrovníka. Konštatoval,
že výška určeného výživného je amplifikovaná v komparácii s odôvodnenými potrebami maloletého
dieťaťa; jeho schopnosti, možnosti a majetkové pomery mu nedovoľujú platiť výživné v takto určenej

výške; podmienky pre aplikáciu princípu potenciality nie sú splnené a za predpokladu, že by aj boli,
súd vychádzal z nesprávnej výšky potencionálne dosiahnutého príjmu; a v konaní neboli posudzované
schopnosti, možnosti a majetkové pomery matky ako rovnako povinného rodiča. Mal za to, že
navrhnutá výška výživného zo strany kolízneho opatrovníka nebola žiadnym spôsobom zdôvodnená
a objektivizovaná pomocou objektívnych kritérií, napr. tabuliek, vzorcov, podielom z príjmu povinného,

či zavedením minimálnej a maximálnej sumy výživného, bola navrhnutá v subjektívnej rovine bez
zohľadnenia príjmových a majetkových schopnosti matky ako preferenčného rodiča, poberania štátnej
sociálnej dávky poberanej matkou (vrátane daňového bonusu) a odôvodnených potrieb dieťaťa, ktoré
neboli ani riadne preukázané. Uviedol, že výška výživného na spotrebné náklady dieťaťa je limitovaná
skutočnými a preukázanými potrebami dieťaťa, spotrebné náklady na dieťaťa neboli v konaní riadne

preukázané, pričom i v prípade ak by sa vychádzalo z nákladov vo výške 250 eur (ako uviedla matka
na výsluchu), výška výživného navrhovaná kolíznym opatrovníkom v sume 630 eur je niekoľkonásobne
nad limitom skutočných nákladov. Konštatoval, že ak by matka platila na maloleté dieťa výživné vo výške
1/3 zo sumy mu uloženej, t.j. vo výške 210 eur, spoločne s výživným uloženým otcovi vo výške 630
eur, prídavkom na dieťa vo výške 60 eur a daňovým bonusom na dieťa vo výške 140 eur , by celková

suma predstavovala 1 040 eur, čo presahuje potreby maloletého dieťaťa. Otec s časti súhlasil s návrhom
kolízneho opatrovníka na založenie vinkulovaného sporiaceho účtu pre maloleté dieťa, avšak nie vo
výške navrhovanej kolíznym opatrovníkom. Mal za to, že pokiaľ by určená výška výživného prevyšovala
spotrebné náklady na maloleté dieťa (ktorého zdravotný stav je dobrý) a jeho majetkové pomery by
mu to dovoľovali, je obligátne časť výživného určiť na tvorbu úspor a nie na pokrytie nákladov matky.

Svoje vyjadrenie o tom, že bude platiť výživné na maloletú vo výške 550 eur uviedol za iných skutkových
okolností, keď v danom čase poberal vo Švajčiarsku nemocenské dávky a mal prisľúbenú prácu na
projekte, ktorý sa však neuskutočnil, podpora v nezamestnanosti mu skončila a bol nútený sa vrátiť na
Slovensko.8.Matka v písomnom vyjadrení sa k odvolaniu otca z 24.05.2024 vo vzťahu k výroku II. uviedla, že
názor otca o rozdelení obdobia od 01.02.2023 do 30.11.2023 na dve časti je nesprávny a vytrhnutý

z kontextu. Súd prvej inštancie rozdelil celkové obdobie pre vydaním odvolaním napadnutého rozsudku
na dve časti, a to obdobie od 01.02.2023 do 30.11.2023 a obdobie od 01.12.2023 do 29.02.2024 a
postupoval správne, keď za obdobie od 01.02.2023 do 30.11.2023 určil otcov príjem vo výške 3 700
eur, keďže otec takýto príjem podľa svojich vyjadrení dosahoval do mája 2023. Od júna do novembra
2023 otec nedosahoval žiadny príjem, avšak zostal bývať vo Švajčiarsku do konca novembra 2023. V

takýchto prípadoch, kedy povinná osoba v jednom období dosahuje pomerne vysoký príjem a následne
v ďalšom dočasnom období dosahuje podstatne menší príjem (resp. žiadny), sú súdy povinné aplikovať
inštitút pontencionality príjmov. V prípade otca tak súd zohľadnil niekoľko kritérií a v ich vzájomných
súvislostiach určil rovnaké výživné počas obdobia od 01.02.2023 do 30.11.2023. Súd prvej inštancie
tak zohľadnil skutočnosť, že otec mohol vo Švajčiarsku pracovať až do svojho odhlásenia z pobytu
dňa 30.11.2023. S poukazom na uvedené vyslovila , že súd tak správne vypočítal výšku výživného

vzťahujúcu sa k tomuto konkrétnemu obdobiu a tvrdenie otca o posudzovaní výšky výživného podľa
švajčiarskych kritérií je nesprávne. Konanie o určenie práv a povinností voči maloletej sa spravuje
právnym poriadkom SR, keďže maloletá má slovenské štátne občianstvo a trvalé bydlisko má na území
SR a na konanie je príslušný slovenský súd, ktorý určil výšku výživného za obdobie od 01.02.2023
do 30.11.2023 podľa metodiky určovania výživného na území SR vo výške 18% z príjmu otca vo

výške 3 700 eur (t.j. 670 eur). Matka namietla tvrdenie otca, že došlo k porušeniu rovnosti zbraní
a jeho znevýhodneniu (mimosporové konanie sa riadi zásadou materiálnej pravdy, súd má povinnosť
zaobstarávať dôkazy aj z vlastnej iniciatívy) a o situácii ohľadom pandémie COVID-19 (pandémia
skončila ešte pred rokom 2023 a počas pandémie otec zotrvával vo Švajčiarsku). K námietke, že súd
neskúmal životné náklady otca, životnú úroveň ani schopnosti a možnosti matky uviedla, že súd nemusí

dať výslovnú odpoveď na každý jeden problém alebo každú jednu otázku. Z vykonaného dokazovania
vyplynulo, aké mal otec náklady na život vo Švajčiarsku, že jeho životná úroveň je na vysokej úrovni, bol
vlastníkom luxusných áut a viacerých nehnuteľností, uhrádzal mesačný leasing na jedno auto vo výške
1 500 eur mesačne. Jej majetkové pomery vyplývajú z odôvodnenia rozsudku, rovnako aj skutočnosť, že
sa výlučne stará o maloletú. Otec na pojednávaní konanom v máji 2023 uviedol, že môže platiť výživné

vo výške 550 eur a s odstupom času chce za obdobie od 01.02.2023 do 30.11.2023 platiť výživné iba
vo výške 226 eur. Podľa matky otec účelovo prekrúca svoje vlastné tvrdenia, aby sa vyhol svojej jedinej
vyživovacej povinnosti, alebo aby túto znížil na minimálnu úroveň.

9. Podľa matky si otec vo vzťahu k výroku III. nesprávne vyložil ňou vyčíslené náklady na maloletú vo

výške 250 eur, ktoré nezohľadňujú bežné náklady na stravu, ošatenie, hygienické potreby a pod., ktoré
sú vo výške 60 eur, ako aj náklady na bývanie vo výške 343,41 eur mesačne (polovica z tejto sumy
pripadá na maloletú), rovnako je potrebné zohľadniť náklady na internet a televíziu, náklady na výchovu,
vývoj, vzdelanie, kultúrne a športové využitie, rekreácia a pod. Otec o maloletú neprejavuje záujem a
všetky náklady na rekreáciu, športové a kultúrne podujatia, výlety a dovolenky uhrádza výlučne matka.

Náklady na maloleté dieťa sú vyššie ako otcom deklarovaných 250 eur, otec s maloletou netrávi čas
ani počas víkendov, čo súd prvej inštancie zohľadnil. Vykonaným dokazovaním nebolo preukázané,
že by bránila otcovi v styku s maloletou, keď účelom konania bolo, aby sa presne vymedzil styk otca
s maloletou a tento sa mohol začať riadne realizovať. Matka odmietla tvrdenie otca, že určené výživné
by malo v ich prípade slúžiť na uspokojovanie potrieb iných, keď takáto skutočnosť nebola v konaní

ničím preukázaná. Zdôraznila, že kolízny opatrovník navrhol výživné vo výške 400 eur a vo výške 230
eur mesačne na tvorbu úspor pre maloletú. Konanie otca smeruje k účelovému zbaveniu majetku, otec
začal dosahovať menší príjem, a to s úmyslom vyhnúť sa plateniu reálnej hodnoty výživného, ktorá
zohľadňuje jeho skutočný príjem a vysoký životný štandard. Podľa matky je otec schopný dosahovať
oveľa väčší príjem, ako sa teraz snaží deklarovať a aj ho v skutočnosti dosahuje. Uviedla, že je jedno

akým spôsobom otec previedol svoju nehnuteľnosť, keď sa bezdôvodne a bez protihodnoty vzdal svojho
majetku. Otec nemá reálny záujem o styk s maloletou, neprejavuje o ňu záujem, nezúčastňoval sa
informatívnych stretnutí ohľadom starostlivosti o maloletú. Podľa matky súd určil zaostalé výživné za
obdobie 01.02.2023 do 30.11.2023 v súlade s rozhodovacou praxou a metodikou určovania výživného
a správne určil príjem otca podľa zásady potenciality aj za obdobie od 01.06.2023 do 30.11.2023. Súd

prvej inštancie postupoval správne, keď vykonal dňa 13.02.2024 pojednávanie bez prítomnosti otca,
konania sa mohol zúčastniť jeho právny zástupca, ktorý tak neurobil, argumentujúc kolíziou, čo súd
nezobral v úvahu. Zo strany otca a jeho právneho zástupcu išlo o účelové vytváranie obštrukcií s cieľomoddialenia rozhodnutia vo veci samej. Matka navrhla, aby odvolací súd odvolaním napadnutý rozsudok
súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil.

10.Otec v odvolacej replike zo dňa 12.08.2024 súhlasil s tvrdením matky, že súdy majú povinnosť
aplikovať inštitút potenciality v prípadoch, keď povinná osoba nevyužíva svoje schopnosti a kvalifikáciu
na dosahovanie primeraného príjmu. Inštitút potenciality by však nemal byť aplikovaný v prípadoch,
keď povinná osoba preukázateľne nemôže nájsť zamestnanie, napriek aktívnemu hľadaniu práce.
V takýchto prípadoch je potrebné zohľadniť reálnu situáciu a aktuálne životné podmienky povinnej

osoby. Zopakoval, že v období od júna do novembra 2023 si na území Švajčiarska aktívne hľadal
zamestnanie,avšakzobjektívnychdôvodovsihonenašiel.Súdprvejinštancienezohľadnil,žeajnapriek
snahe a súčinnosti švajčiarskych orgánov nebolo objektívne možné dosiahnuť v rozhodnom období
na území Švajčiarska príjem, a preto aplikácia inštitútu potenciality nemala byť aplikovaná. Zopakoval,
že COVID 19 mal výrazný negatívny vplyv na globálnu ekonomiku, vrátane ekonomiky Švajčiarska.
V dôsledku pandémie došlo k výraznému zníženiu počtu dostupných pracovných príležitostí a z tohto

dôvodu si nevedel a ani nemohol nájsť inú prácu, a to ani s podporou úradu práce vo Švajčiarsku.
Podľa otca súd prvej inštancie nekonal vo veci nestranne, zohľadnil výlučne argumenty matky, ktoré
neboli podložené dôkazmi. Súd má pri určovaní vyživovacej povinnosti obligatórnu povinnosť skúmať
aj možnosti, schopnosti a majetkové pomery každého z povinných rodičov, ako aj jeho reálne životné
náklady. To je zvlášť dôležité v prípadoch, keď jeden z rodičov žije v krajine s vyššími životnými nákladmi,

čo priamo ovplyvňuje jeho schopnosť prispievať na výživné. K tvrdeniu matky o jeho vlastníctve
luxusnýcháutanehnuteľnostíodkázalnavykonanédokazovanieauviedol,žeosobnémotorovévozidlo,
ktoré v tom čase užíval mu slúžilo na prepravu zo Slovenska do Švajčiarska a za účelom zabezpečenia
príjmu. Namietal tvrdenie matky, že si nesprávne vyložil ňou vyčíslené náklady . Opakovane poukázal
na skutočnosť, že netrávenie času s maloletou nie je jeho dobrovoľné rozhodnutie a i preukázanie ,

že určené výživné by slúžilo na uspokojenie potrieb tretích osôb, keďže po jeho porovnaní s reálnymi
nákladmi na starostlivosť o maloletú je nepochybné, že suma určeného výživného výrazne prevyšuje
odôvodnené potreby maloletej.

11.Matka v odvolacej duplike zo dňa 20.11.2024 zotrvala na svojom vyjadrení k odvolaniu otca zo dňa

24.05.2024. Mala za to, že otec svojou argumentáciou ohľadom pandémie ospravedlňuje svoju stratu
príjmu v období po uvoľnení pandemických opatrení za účelom vyhnúť sa svojej zákonnej vyživovacej
povinnosti. Otec sa vzdal výhodnejšieho zamestnania v zahraničí a zamestnal sa v spoločnosti svojej
matky, ktorá podľa daňového priznania vykazuje záporné vlastné imanie a nulové zisky a výnosy. V
súčasnosti tak otec dosahuje príjem iba okolo 300 eur mesačne, čo je hrubý nepomer medzi príjmom,

ktorý dosahoval v predchádzajúcich obdobiach, keď bol schopný dosiahnuť priam až nadštandardný
príjem, a to či už v rámci územia Slovenskej republiky alebo vo Švajčiarsku. Otec mal mať pri zmene
zamestnania na zreteli vyživovacie povinnosti tak, aby ich plnenie žiadnym spôsobom neohrozil.
Zníženie výživného pre dieťa, ktoré nie je schopné samé sa živiť, by malo byť len výnimočné a založené
na výsostne objektívnych dôvodoch neschopnosti povinného rodiča plniť si vyživovaciu povinnosť z

dôvodov, ktoré nemôže sám ovplyvniť. Z toho dôvodu má za to, že je na predmetnú situáciu nutné
aplikovať potencialitu príjmov. Matka napokon zdôraznila, že Metodika pre výpočet výživného rodičov
k deťom, stanovuje pri dieťati vo veku maloletej, výživné vo výške 18% z čistého mesačného príjmu
povinného rodiča, ak má rodič iba jednu vyživovaciu povinnosť, čo v predmetnom prípade predstavuje
sumu 800 eur mesačne.

12.Odvolací súd preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa § 65 a § 66 C.m.p., keď
v posudzovanej veci nie je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania podaného otcom , a to bez nariadenia
odvolacieho pojednávania podľa § 378 ods. 1, 385 ods. 1 C.s.p. a dospel k záveru, že vo vzťahu
k napadnutým výrokom týkajúcich sa výživného (t.j. výrokom II., III. a IV.) nie sú splnené zákonné

podmienky ani na potvrdenie rozhodnutia (§ 387 C.s.p.) a ani na jeho zmenu (§ 388 C.s.p.).

13. Podľa § 2 ods. 1 C.m.p. na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

14. Podľa § 2 ods.2 C.m.p. na účely tohto zákona sa pojmy žalobca , strana a spor vykladajú ako návrh
na začatie konania, účastník konania a konanie podľa tohto zákona , ak z povahy veci nevyplýva inak.15. Konštatuje, že v postupe súdu prvej inštancie nezistil žiadne vady týkajúce sa procesných
podmienok, na ktoré je z úradnej povinnosti povinný prihliadať (§ 2 ods.1 C.m.p., § 380 ods. 2 C.s.p.).

16. Predmetom odvolacieho prieskumu sú odvolaním otca napadnuté výroky II., III. a IV. rozhodnutia,
v ktorých mu bola uložená povinnosť zaplatiť na maloletú výživné za obdobie od 01.02.2023 do
30.11.2023 v sume 6 700 eur, s účinnosťou od 01.12.2023 povinnosť platiť výživné na maloletú vo výške
400 eur mesačne a zaostalé výživné za obdobie od 01.02.2023 do 30.11.2023 vo výške 4 700 eur a za
obdobie od 01.12.2023 do 29.02.2024 vo výške 600 eur mu bolo súdom povolené splácať v mesačných

splátkach vo výške 400 eur spolu s bežným výživným až do vyrovnania, počnúc prvou splátkou v mesiaci
nasledujúcou po právoplatnosti rozsudku, pod následkom straty výhody splátok. Výroky I., V. a VI.
rozhodnutia (majúce samostatný skutkový a právny základ) , v ktorých súd prvej inštancie zveril maloleté
dieťa do osobnej starostlivosti matky s tým, že zastupovať maloleté dieťa a spravovať jeho majetok sú
oprávnení obaja rodičia a rozhodol, že styk otca s maloletým dieťaťom neupravuje, neboli odvolaním
otca napadnuté.

17. Obsahom spisu odvolací súd zistil, že matka sa vo vzťahu k výživnému v návrhu doručenom
súdu dňa 30.01.2023 domáhala uložiť otcovi povinnosť prispievať od 27.01.2023 na výživu maloletej
sumou vo výške 1 000 eur mesačne , a to vždy do 20-teho dňa v mesiaci k jej rukám. V podaní zo
dňa 05.05.2023 návrh v tejto časti korigovala tak, že požadovala určiť vyživovaciu povinnosť otca na

maloletú od 27.01.2023 vo výške 550 eur mesačne a zároveň uložiť otcovi povinnosť tvorby úspor
pre maloletú vo výške 300 eur mesačne, počnúc právoplatnosťou rozsudku . V priebehu pojednávania
nariadeného súdom na deň 13.02.2024 navrhla určiť výživné minimálne vo výške 800 eur mesačne,
a to za obdobie od 01.02.2023. V písomnom podaní zo dňa 21.02.2024 navrhla, aby bol otec zaviazaný
na úhradu výživného vo výške 800 eur mesačne za obdobie od 01.2.2023 do 30.11.2023 s tým, že

počnúc mesiacom december 2023 bude určené výživné na maloletú vo výške 400 eur mesačne, a to
s poukazom na dosiahnuté vzdelanie a pracovnú prax otca v odbore elektrotechnika. Kolízny opatrovník
ustanovený maloletému dieťaťu na jeho zastupovanie v konaní v priebehu pojednávania nariadeného
na deň 27.02.2024 navrhol, aby súd pri rozhodovaní rozdelil výživné na dve položky, a to na sumu 400
eur výživné a 230 eur ako úspory kumulované na vinkulovaný sporiaci účet.

18. Otec vo vyjadrení sa k návrhu zo dňa 23.03.2023 v otázke výživného žiadal určiť jeho povinnosť
prispievať na výživu maloletého dieťaťa sumou 250 eur mesačne, a to počnúc dňom podania návrhu.
V podaní uviedol, že sa nachádza kvôli práci prevažne vo Švajčiarsku, momentálne je evidovaný
na úrade práce (RAV), jeho mesačný príjem je cca 4 000 eur netto, z tohto si platí vlastné náklady

na život, je vlastníkom motorového vozidla a spláca pôžičku vo výške 1 500 švajčiarskych frankov.
V písomnom podaní zo dňa 31.05.2023 otec uviedol, že súhlasí s výživným vo výške 550 eur mesačne
za predpokladu, že nedôjde súčasne k zaviazaniu jeho osoby na tvorbu úspor pre maloletú vo výške 300
eurmesačnepodľanávrhumatky,alternatívnesúhlasísvýživnýmvovýške450eurmesačneasurčením
tvorby úspor pre maloletú vo výške 100 eur mesačne . V priebehu pojednávania nariadeného na deň

06.06.2023 uviedol, že v novembri 2021 dostal výpoveď v práci, úrad práce vo Švajčiarsku mu 400 dní
platil nezamestnanecké vo výške 80% z platu, podľa prísľubu sa mal ďalší projekt rozbehnúť v januári
2023, potom mu povedali že v lete, ak sa to nestane, vo Švajčiarsku končí. K svojim nákladom otec
odkázal na svoje podanie v spise a uviedol, že je to okolo 5 000 eur mesačne, platí ich z peňazí, ktoré
mu dávajú rodičia, pôžičku splácanú vo výške 1 500 eur mesačne si zobral na motorové vozidlo Audi

Q7. Vo vzťahu k výživnému na maloletú uviedol, že bude platiť výživné vo výške 550 eur. V písomnom
podaní zo dňa 26.02.2024 otec navrhol, aby mu bola uložená povinnosť prispievať na výživu maloletého
dieťaťa sumou 110 eur mesačne, počnúc dňom nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia.

19. Podľa § 62 ods. 1,2,4,5 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich

zákonná povinnosť, ktorá trvá do času kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových
pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa
osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových
pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné
vynaložiť.20. Podľa § 63 ods.3 Zákona o rodine ak to majetkové pomery povinného rodiča dovoľujú, za
odôvodnené potreby dieťaťa možno považovať aj tvorbu úspor. V takom prípade súd uvedie pri určení
výživného sumu výživného, ktorá je určená na tvorbu úspor a uloží povinnému rodičovi, aby túto sumu

poukazoval na osobitný účet maloletého dieťaťa, ktorý v prospech neho zriadi rodič, ktorému bolo
maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti. Na nakladanie s prostriedkami na účte maloletého
dieťaťa je potrebný súhlas súdu.

21. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby

oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

22. Podľa § 220 ods. 2 C.s.p. v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké

skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril
žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné
skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré
dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté
dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby

odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

23. K námietkam otca o arbitrárnosti a nepreskúmateľnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie v časti
vzťahujúcej sa k určeniu výšky výživného a zročného výživného odvolací súd poznamenáva, že tieto
je nutné podriadiť pod ust. § 365 ods. 1 písm. b/ C.s.p., podľa ktorého je odvolanie prípustné proti

každémurozhodnutiusúduvovecisamejaleboktorýmsakonaniekončí,aksúdnesprávnymprocesným
postupom znemožnil strane (účastníkovi konania), aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v
takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Hlavnými znakmi, ktoré charakterizujú
procesnú vadu zmätočnosti uvedenú v citovanom ustanovení sú: a/ zásah súdu do práva na spravodlivý
proces a b/ nesprávny procesný postup súdu znemožňujúci procesnej strane, aby (procesnou aktivitou)

uskutočňovala jej patriace procesné oprávnenia.

24. Pojem „procesný postup“ bol vysvetlený už vo viacerých rozhodnutiach Najvyššieho súdu SR
tak, že sa ním rozumie len faktická, vydaniu konečného rozhodnutia predchádzajúca činnosť alebo
nečinnosť súdu, teda sama procedúra prejednania veci (to, ako súd viedol spor) znemožňujúca strane

sporu realizáciu jej procesných oprávnení a mariaca možnosti jej aktívnej účasti na konaní (porovnaj R
129/1999 a 1 Cdo 6/2014, 3 Cdo 38/2015, 5 Cdo 201/2011, 6 Cdo 90/2012), vrátane práva na riadne
odôvodnenie súdneho rozhodnutia . Veľký senát občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu SR v
rozhodnutí sp.zn. 1 VCdo 2/2017 uviedol, že pojem „procesný postup“ súdu treba takto vykladať aj za
účinnosti C.s.p.

25. Odvolací súd zdôrazňuje, že právo na určitú kvalitu súdneho konania, ktorej súčasťou je aj právo
účastníka konania na dostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia, je jedným z aspektov práva na
spravodlivý proces. Z práva na spravodlivé súdne konanie vyplýva totiž aj povinnosť všeobecného
súdu zaoberať sa účinne námietkami, argumentmi a dôkaznými návrhmi účastníkov konania (avšak) s

výhradou, že majú význam pre rozhodnutie (I. ÚS 46/05). Štruktúra práva na odôvodnenie je rámcovo
upravená v § 220 ods.2 C.s.p., pričom rozhodnutie nemusí odpovedať na každú námietku alebo
argument použitý v priebehu konania pred súdom prvej inštancie , ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci
význam pre rozhodnutie o uplatnenom návrhu . Právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia
neznamená, že súd musí dať podrobnú odpoveď na každý argument účastníka konania (II. ÚS 76/07).

V tejto súvislosti treba upozorniť, že na zasadnutí občianskoprávneho kolégia najvyššieho súdu 3.
decembra 2015 bolo prijaté stanovisko, uverejnené v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí
súdov Slovenskej republiky pod R 2/2016, právna veta ktorého znie: „Nepreskúmateľnosť rozhodnutia
zakladá inú vadu konania v zmysle 241 ods. 2 písm. b/ Občianskeho súdneho poriadku. Výnimočne,
keď písomné vyhotovenie rozhodnutia neobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre

rozhodnutie súdu, môže ísť o skutočnosť, ktorá zakladá prípustnosť dovolania podľa § 237 ods. 1 písm.
f/ Občianskeho súdneho poriadku“.26. Vo vzťahu k predmetu odvolacieho prieskumu (výrokom o výške vyživovacej povinnosti otca
a jeho povinnosti zaplatiť zročné výživné) je potrebné uviesť, že výživným sa rozumejú náklady na
uspokojovanie všetkých životných potrieb toho, komu je poskytované v súvislosti s jeho všestranným

rozvojom, tak po stránke fyzickej ako aj po stránke duševnej. Rozsah nákladov na úhradu životných
potrieb osoby odkázanej na výživné je rôzna, a to vzhľadom na vek, zdravotný stav ale aj vzhľadom
na nadanie (schopnosti) tejto osoby, spôsob prípravy na jej budúce povolanie a pod.. Pokiaľ ide o
výšku výživného, vychádzajúc z ust. § 62 ods. 1, 2, 3, 5, § 75 ods. 1 Zákona o rodine, súd pri
určovaní výživného berie zreteľ na odôvodnené potreby maloletých detí, ako aj na zárobkové možnosti,

schopnosti a majetkové pomery rodičov, pri zachovaní práva detí podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Základnou podmienkou správneho určenia vyživovacej povinnosti rodiča k dieťaťu je vyhodnotenie
nákladov na dieťa tak, aby vystihovalo potreby dieťaťa ku dňu vyhlásenia rozhodnutia (§ 217 ods.1
C.s.p.), ktorá musí predstavovať vyčíslenie všetkých pravidelných a nepravidelných platieb na dieťa
tak, aby bola jednoznačne určiteľná, táto musí vychádzať zo základných potrieb (bývanie, stravovanie,
ošatenie, zdravotná starostlivosť, náklady súvisiace o školskou dochádzkou a pod.), a pokiaľ to životná

úroveň rodičov dovoľuje, treba zohľadniť aj tiež náklady na voľnočasové aktivity. Po stanovení konkrétnej
výšky priemerných mesačných nákladov na dieťa , môže súd pristúpiť k určeniu miery, ktorou sa na
stanovených mesačných nákladoch bude podieľať každý z rodičov, pri zohľadnení ich zárobkových
schopností, majetkových pomerov, životnej úrovne, počtu iných vyživovacích povinností a ich výšky,
plnenia vyživovacej povinnosti aj osobnou starostlivosťou o dieťa, plnenia vyživovacej povinnosti aj

vecnými plneniami. V prípade, ak to majetkové pomery povinného rodiča dovoľujú, za odôvodnené
potreby dieťaťa možno považovať aj tvorbu úspor.

27.V prejednávanej veci dospel odvolací súd k záveru, že vo vzťahu k časti preskúmavaného
rozhodnutia súdu prvej inštancie, nie je možné v smere posudzovania a vyhodnocovania skutočností

právne a skutkovo podstatných pre rozhodnutie o určení výživného podľa § 62 a nasl. Zákona o rodine,
odvolacie námietky otca vo vzťahu k odôvodneniu rozhodnutia a v ňom prijatých skutkových záverov
a ich právneho posúdenia vyhodnotiť. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že súd prvej
inštancie vo vzťahu k preskúmavaným výrokom II., III. a IV. uviedol, čoho sa matka v návrhu doručenom
súdu dňa 30.01.2023 domáhala, ako sa k návrhu vyjadril otec , stručne uviedol obsah písomných

podaní rodičov zo dňa 21.02.2024 a 27.02.2024, v bodoch 9 – 12 uviedol podstatný obsah prednesov
matky, otca, právnej zástupkyne otca a kolízneho opatrovníka , v bodoch 8, 13, 14 uviedol skutkové
zistenia prezentované matkou vo vzťahu k nákladom maloletej a výdavkov na domácnosť, v bodoch 15
– 16 uviedol zistenia týkajúce sa príjmu otca za obdobie po októbri 2021 a ním prezentované výdavky,
následne citoval právne predpisy vzťahujúce sa na posudzovaný prípad a rozhodnutie vo vzťahu

k určeniu výživného stručne odôvodnil v bodoch 20,21. Rozhodnutie v otázke výživného odôvodnil
výlučne tým, že za obdobie od 01.02.2023 do 30.11.2023 vychádzal z priemerného mesačného príjmu
otca vo výške 3 700 eur (do mája 2023 mal otec vo Švajčiarsku príjem , ktorý za obdobie od júna do
novembra2023súdposúdilakojehopotencionálnypríjem),atiežbraldoúvahyvsúladesrozhodovacou
praxou súdov rozsah výživného v pomere 18% z príjmu povinného rodiča, t.j. v prípade otca sumu 670

eur mesačne. Pokiaľ ide o obdobie od 01.12.2023 , súd prvej inštancie určenie výživného vo výške 400
eur odôvodnil tým, že prihliadol na zníženie príjmu otca (dosahovaného vo výške minimálnej mzdy, sám
otec uvádza, že môže mesačne dosahovať vyšší príjem až 1 200 eur brutto), zároveň vzal v úvahu
účelové darovanie nehnuteľnosti – rodinného domu vo vlastníctve otca jeho matke (s cieľom znížiť
si majetkové pomery), zdravotný stav maloletého dieťaťa , a napokon skutočnosť, že otec matke so

starostlivosťou o maloleté dieťa nepomáha a o maloletú neprejavuje záujem.

28.Súd prvej inštancie svojim rozhodnutím bez opory v hmotnoprávnej zákonnej úprave a udržateľného
vysvetlenia navodil stav, kedy o výživnom na maloleté dieťa rozhodol bez dôsledného ustálenia rozsahu
jeho odôvodnených potrieb, ktoré majú predstavovať vyčíslenie všetkých pravidelných a nepravidelných

platieb na dieťa tak, aby odôvodnené potreby dieťaťa boli jednoznačne určiteľné, tieto musia vychádzať
zo základných potrieb ( bývanie, stravovanie, ošatenie, zdravotná starostlivosť, náklady súvisiace
o školskou dochádzkou a pod.), a pokiaľ to životná úroveň rodičov dovoľuje, treba zohľadniť tiež náklady
na voľnočasové aktivity. Aj keď sama matka v priebehu konania uvádzala náklady maloletého dieťaťa
opakovane a v rôznej výške (v návrhu uviedla náklady na bývanie v celkovej výške 343,40 mesačne

a náklady na maloletú vo výške 250 eur mesačne, ktoré okrem poplatku a stravu v materskej škole
inak čo do druhu a výšky nešpecifikovala, v podaní zo dňa 05.05. 2023 bez podielu na bývaní uvádzala
náklady na maloletú vo výške 250 eur mesačne na škôlku a ročnú poistku + bežné náklady na stravu,
ošatenie, hygienické potreby a potrebné lieky, na pojednávaní dňa 06.06.2023 uviedla náklad odseptembra vo výške 100 eur za tenis a tanečnú ), bolo predovšetkým úlohou súdu prvej inštancie
matku vyzvať, aby náklady vynakladané na maloletú za obdobie od januára 2023 riadne čo do druhu
a výšky špecifikovala, v prípade pochybností mal vyzvať matku na doloženie potrebných listinných

dôkazov, a najmä sa mal v rozhodnutí dôsledne zaoberať posúdením odôvodnenosti týchto matkou
prezentovaných nákladov. V tomto smere nie je dostatočne určiteľná a ani preskúmateľná stručná
konštatácia súdu uvedená v bode 8 rozhodnutia, že „matka má výdavky na maloletú v približnej výške
250 eur (škôlka 30 eur, stravné v škôlke 50 eur, krúžky 100 eur, poistka 200 eur ročne), a tiež výdavky na
stravu, oblečenie, obuv, hygienické potreby, vitamíny a lieky, ktoré považuje za odôvodnené a primerané

veku dieťaťa“. Otcovi vo vzťahu k jeho námietkam o nepreukázaní nákladov maloletého dieťaťa matkou
dáva do pozornosti, že pokiaľ ide o náklady na bežné výdavky dieťaťa na stravu, ošatenie, obuv,
hygienické pomôcky, základnú zdravotnú starostlivosť (vitamíny a pod.), nie je bezpodmienečne nutné
trvať na ich preukázaní dokladmi z nákupov, ale je možné vychádzať zo všeobecných poznatkov o
cenách tovarov a služieb a primeranosti ich obvyklej spotreby pre dieťa v porovnateľnom veku.

29. Iba takto dôsledne zistený rozsah odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa mohol následne
súd prvej inštancie posudzovať vo vzťahu k zárobkovým možnostiam, schopnostiam a majetkovým
pomerom rodičov so zohľadnením práva dieťaťa sa podieľať sa na životnej úrovni rodičov , a až
napokon mohol pristúpiť k určeniu miery, ktorou sa na odôvodnených nákladoch maloletého dieťaťa
bude podieľať každý z rodičov (pri zohľadnení ich zárobkových schopností , majetkových pomerov,

životnej úrovne, počtu iných vyživovacích povinností a ich výšky, plnenia vyživovacej povinnosti aj
osobnou starostlivosťou o deti a pod.) a v súvislosti s návrhom kolízneho opatrovníka prezentovaného
na pojednávaní 27.02.2024 ustáliť, či je v kontexte zistených skutkových okolností danej veci možné
považovať za odôvodnené potreby maloletého dieťaťa aj tvorbu úspor (§ 63 ods.3 Zákona o rodine).
Pokiaľ sa v posudzovanej veci v odôvodnení svojho rozhodnutia súd prvej inštancie týmito podstatnými

skutočnosťami dôsledne nezaoberal a nevyhodnocoval ich, rozhodnutie o výživnom za obdobie od
01.02.2023 do 30.11.2023 oprel výlučne o výšku príjmu otca, resp. výšku jeho potencionálneho príjmu
(3 700 eur ) a o rozhodovaciu prax súdov (rozsah výživného v pomere 18% z príjmu povinného
rodiča) a rozhodnutie o výživnom za obdobie od 01.12.2023 odôvodnil len všeobecnou konštatáciou o
znížení príjmu otca, o zohľadnení účelového darovania nehnuteľnosti, zdravotným stavom maloletého

dieťaťa a skutočnosťou, že otec matke so starostlivosťou o maloleté dieťa nepomáha a o maloletú
neprejavuje záujem, ním prijaté rozhodnutie týkajúce sa vyživovacej povinnosti otca voči maloletému
dieťaťu za obdobie od 01.02.2023, opierajúce sa o ust. § 62, § 75 Zákona o rodine, je nedostatočné,
nezohľadňujúce pre rozhodnutie podstatné zákonné skutočnosti, čoho následkom je úvaha odvolacieho
súdu o nedostatočnom objasnení skutkového a právneho základu rozhodnutia v časti napadnutej

odvolaním.

30.Odvolací súd konštatuje, že s poukazom na obsah pojmu ustálená rozhodovacia prax nemá
vedomosť o rozhodnutiach spadajúcich pod pojem ustálenej rozhodovacej praxe najvyšších súdnych
autorít (čl.2 C.s.p.), v ktorých by bol právny názor o určení výživného na úrovni 18% z príjmu povinného

rodiča ako akéhosi limitu pre výživné prezentovaný. Pokiaľ niektoré okresné a odvolacie súdy odkazujú
na takúto prax pri rozhodovaní o vyživovacej povinnosti rodičov voči deťom odkázaným na nich výživou,
jedná sa o ich úvahu, ktorá však musí vychádzať z konkrétnych, vykonaným dokazovaním zistených
skutkových a právnych osobitostí každého prejednávaného prípadu, následne však zohľadňovaných
v kontexte prijatej zákonnej úpravy týkajúcej sa vyživovacej povinnosti rodičov k maloletým deťom,

resp. k jej zmene (§ 62 a nasl. Zákona o rodine). Súdu prvej inštancie, ale aj otcovi v súvislosti
s jeho poukazom na Metodiku pre určovanie výživného vydanú Ministerstvom spravodlivosti SR ktorá
má iba odporúčací charakter a súd ňou nie je viazaný), dáva do pozornosti, že závery súdov pri
posudzovaní určenia konkrétneho rozsahu vyživovacej povinnosti (resp. jeho zmeny) sú výsledkom
procesu komplexného vyhodnotenia skutkových okolností danej veci, ktoré v konaní vyšli najavo a ktoré

v rámci zásady voľného hodnotenia dôkazov súd viedli k prijatiu toho-ktorého rozhodnutia. V takýchto
prípadoch nie je žiaduce, aby rozhodovacia prax priznala prioritný význam niektorej z okolností, resp.
niektorému z kritérií, posudzovaných pri určovaní konkrétnej výšky vyživovacej povinnosti (jej zmene)
aby sa nezamedzilo žiadanému výsledku konaní o výživnom voči maloletým (najlepší záujem dieťaťa).
Ustálená rozhodovacia prax najvyšších súdnych autorít ohľadom spôsobu určenia rozsahu vyživovacej

povinnosti nemôže ani reálne existovať, keďže každé jedno rozhodnutie je individuálne pre daný prípad
a nemôže byť považované za pravidlo pre iné prípady, i keby formálne vykazovali rovnaké skutkové
okolnosti. Určenie konkrétnej výšky výživného, resp. jej zmeny, je preto vždy výsledkom posúdenia
individuálnych skutkových okolností každej posudzovanej veci (vychádzajúce z odôvodnených potriebmaloletých detí, zárobkových možností, schopností a majetkových pomerov a životnej úrovne oboch
rodičov, prípadne z existencie podstatnej zmeny pomerov v zmysle § 78 ods.1 Zákona o rodine) vo
vzájomných súvislostiach, práve vďaka čomu môže súd prijať celkom jedinečné a konkrétne závery ,,šité

na mieru“ pre ten-ktorý prípad a dosiahnuť tak v súdnom konaní vo veciach starostlivosti o maloletých
sledovaný cieľ, t. j. najlepší záujem maloletého dieťaťa (viď napr. právne závery uznesenia NS SR zo
dňa 24.10.2023, sp. zn. 4 CdoR/11/2023, uznesenia NS SR zo dňa 25.07.2018, sp.zn. 4 Cdo/196/2017).

31. V záujme naznačenia ďalšieho postupu vo veci dáva odvolací súd súdu prvej inštancie do

pozornosti, že príjem , ktorý otec dosahoval do mája 2023 nie je príjmom z výkonu práce, ale podľa
doložených listinných dokladov sa jedná o dávky vyplácané mu z Verejného fondu nezamestnanosti
poisťovňou kantónu Aargau (Švajčiarsko) po ukončení jeho predchádzajúceho pracovnoprávneho
vzťahu v novembri 2021, podľa tvrdenia otca vo výške 80% ním dosahovaného príjmu.

32. Vo vzťahu k odvolacej argumentácii otca o nutnosti zohľadnenia rodinných prídavkov pri určovaní

výživného konštatuje, že prídavok na dieťa je štátna sociálna dávka, ktorou štát prispieva rodičovi či inej
oprávnenej osobe na výchovu a výživu nezaopatreného dieťaťa. I keď povinnosť prispievať na výživu
maloletých detí majú predovšetkým rodičia a vyplácanie prídavkov na deti nenahradzuje plnenie tejto
povinnosti, vyplácané rodinné prídavky (rodinné dávky, vyrovnávacie dávky alebo ich doplatok) môžu
sčasti uhradiť odôvodnené potreby maloletého dieťaťa. Súd pri určovaní výšky výživného na maloleté

dieťa musí preto prihliadať aj na to, do akej miery sú potreby maloletého hradené z takýchto zdrojov
(viď napr. právne závery rozhodnutia NS SR sp. zn. 3 Cdo 88/2017 uverejnenom v Zbierke stanovísk
Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod R 65/2018, rozhodnutia NS SR sp.zn.
6 Cdo 192/2018). V posudzovanej veci z vykonaného dokazovania v tomto štádiu konania vyplýva, že
prídavky na maloleté dieťa poberal minimálne do mája 2023 práve otec a tieto mu boli vyplácané spolu

s dávkami z Verejného fondu nezamestnanosti poisťovňou kantónu Aargau. Úlohou súdu prvej inštancie
bude v ďalšom priebehu konania zistiť či vôbec, za aké obdobie a v akej výške poberala rodinné prídavky
na maloleté dieťa matka a výsledky vykonaného dokazovania zohľadniť pri rozhodovaní o zostávajúcom
predmete konania.

33. Pokiaľ ide o odvolaciu argumentáciu otca o nezohľadnení daňového bonusu pri určovaní výživného
súdom prvej inštancie , ktorý na maloletého v rozhodnom období poberala matka, odvolací súd uvádza,
že daňový bonus nepredstavuje príjem pre dieťa (nejedná sa o štátnu sociálnu dávku), ale ide o sumu,
ktorújemožnésiodpočítaťpriamozdanezpríjmu,aktorásavprípadematkyzamestnanejvpracovnom
pomere, podľa doložených dokladov o mzde prejavila za obdobie od 01.02.2023 do rozhodnutia súdu

prvej inštancie vo výške ňou dosahovaného čistého príjmu. V nadväznosti na uvedené nie je možné
daňový bonus vyplácaný matke v rozhodnom období vnímať ako zdroj, z ktorého sú hradené potreby
maloletého dieťaťa.

34. Do pozornosti súdu prvej inštancie dáva, že pri formulácii výroku o určení výživného je nutné

zohľadniť, že výživné zákon viaže na opakujúce sa mesačné plnenia (§ 76 ods.1 Zákona o rodine).

35. Odvolací súd napokon zdôrazňuje, že v prípade, ak súd rozhoduje o dlžnom výživnom za obdobie
predchádzajúce súdnemu rozhodnutiu musí zohľadniť, že použitie možnosti povinného plniť v splátkach,
ktorých výška a podmienky zročnosti musia byť presne určené, je výnimočným riešením, ktoré musí byť

v rozsudku presvedčivo odôvodnené dôležitými okolnosťami najmä na strane povinného (§ 232 ods.3,4
C.s.p.).Hľadiskamipreúvahusúdu,čimápovinnémupriznaťvýhodusplátokbudenajmävýška uloženej
peňažnej povinnosti, platobná schopnosť povinného, v konaní prejavená snaha o plnenie záväzku,
a podobne. Vzhľadom na charakter predmetu konania vo veciach starostlivosti súdu o maloleté deti
(vrátane konania o určenie vyživovacej povinnosti a jej zmeny), nie je ani pre existujúcom návrhu

oprávneného alebo povinného, účelom takéhoto postupu to, aby oprávnenému, t.j. maloletému dieťaťu
boli splátky zročného výživného, na plnenie ktorých mu vznikol nárok za minulé obdobie, vyplácané
neprimerane dlhé obdobie. V napadnutom rozhodnutí, v ktorom súd prvej inštancie vo výroku IV. uložil
otcovi povinnosť zaplatiť dlh na zročnom výživnom za obdobie od 01.12.2023 v celkovej výške 5 300
eur (4 700 eur + 600 eur) v mesačných splátkach vo výške 400 eur, ktoré mu uložil platiť spolu s bežným

výživným , „počnúc prvou splátkou v mesiaci nasledujúcou po právoplatnosti rozsudku “, absentuje
vysvetlenie dôvodov vedúcich súd prvej inštancie k tomuto výnimočnému poskytnutiu možnosti otcovi
platiť dlh na výživnom za minulé obdobie v určených mesačných splátkach, a je v tomto smere
nepreskúmateľné.36. V nadväznosti na uvedené odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v preskúmavanej časti, t.j. vo
výrokoch II., III., IV. a závislom výroku VII. o trovách konania podľa § 389 ods. 1 písm. b/, c/ C.s.p. zrušil

a podľa § 391 ods. 1 C.s.p. vec vrátil v rozsahu zrušenia na ďalšie konanie. Úlohou prvoinštančného
súdu bude pri ďalšom prejednaní zostávajúceho predmetu konania posúdiť a ustáliť otázky naznačené
odvolacímsúdomvpredchádzajúcejčastirozhodnutia,podoplnenídokazovaniapotrebnéhonazistenie
skutočného stavu veci (§ 35 C.m.p.) a jeho vyhodnotení opätovne o zostávajúcom predmete konania
(návrhu na určenie výživného) rozhodnúť a odôvodniť rozhodnutie tak, aby zodpovedalo ust. § 220

ods. 2 C.s.p., tzn. v ňom uviesť stručný a jasný výklad o tom, o ktoré dôkazy oprel svoje skutkové
zistenia a akými úvahami sa riadil pri posudzovaní návrhu na určenie výživného, riadne vysvetlí, ako
posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty účastníkov konania týkajúce sa zákonných
podmienok posudzovaných vo vzťahu k určeniu vyživovacej povinnosti otca, t.j. osobných, majetkových
a finančných pomerov na strane oboch rodičov, ich nákladov a aj ustáleného a riadne špecifikovaného
rozsahu odôvodnených potrieb maloletej a ich výšky pri zohľadnení podstatných zmien na strane

maloletej a rodičov v priebehu trvania konania, v rozhodnutí uvedie, ktoré skutočnosti považoval za
preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal, ako ich právne a skutkovo
vyhodnotil a dôvod prípadného nevykonania účastníkmi navrhnutého dokazovania. Zdôrazňuje mu, že
z odôvodnenia rozhodnutia musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami aj úvahami pri hodnotení
dôkazov na jednej strane a právnymi závermi na strane druhej tak, aby v nich neabsentovala žiadna

relevantná skutočnosť alebo okolnosť.

37. V novom rozhodnutí o zostávajúcom predmete konania súd prvej inštancie rozhodne o náhrade trov
konania (§ 2 ods.1 C.m.p., § 396 ods.3 C.s.p.).

38. Súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (§ 391 ods.2 C.s.p.).

39.Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 2 ods.1 C.m.p., § 393 ods.
2 C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).