Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 28. apríl 2025

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 12CoP/39/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1224203621
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 04. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Slováčeková
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2025:1224203621.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Slováčekovej a sudkýň
JUDr. Ľubice Bundzelovej a Mgr. Andrey Hadnagyovej, v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté
dieťa: A. B., nar. X. XXXXXXX XXXX, trvale bytom ako otec, zastúpené procesným opatrovníkom: Úrad
práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, so sídlom Vazovova 7/A, Bratislava, matky: C. D. E., nar. X.
XXXXXXXXX XXXX, trvale bytom D. F. XXX, a otca: C. A. B., nar. X. XXXXXXXX XXXX, trvale bytom

D. XX, D., zastúpeného splnomocnenkyňou: Kanisová & Kanis Advokátska kancelária s.r.o., so sídlom
Ďumbierska 3F, Bratislava, IČO: 36 836 460, o zrušenie neodkladného opatrenia, o odvolaní matky proti
uzneseniu Mestského súdu Bratislava II č. k. 39P/176/2024-4 z 15. novembra 2024, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti o zrušení neodkladného opatrenia
(výrok III.) p o t v r d z u j e.

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie výrokom I. (nesprávne neoznačeným) začal bez návrhu
konanie o zrušenie neodkladného opatrenia nariadeného VII. výrokom uznesenia Okresného súdu
Bratislava III č. k. 37P/32/2021-92 z 21. apríla 2021, výrokom II. ustanovil Úrad práce, sociálnych vecí
a rodiny Bratislava, so sídlom Vazovova 7/A, Bratislava za opatrovníka pre maloletého A. na jeho

zastupovanie ako účastníka konania na čas do právoplatného skončenia konania vo veci a výrokom
III. zrušil neodkladné opatrenie nariadené VII. výrokom uznesenia Okresného súdu Bratislava III č. k.
37P/32/2021-92 z 21. apríla 2021. Svoje rozhodnutie odôvodnil právne § 2 ods. 1 a 2, § 23 ods. 1
a 2, § 363 z. č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „Civilný mimosporový
poriadok“), § 31 ods. 2 a 4, § 61 ods. 1 z. č. 36/2005 Z. z. o rodine (ďalej len „Zákon o rodine“).
Vecne dôvodil, že v prejednávanej veci nemôže maloleté dieťa ako účastník konania pre svoj vek

a rozumovú vyspelosť samostatne konať. Zároveň ho nemôže zastupovať žiaden z rodičov z dôvodu
stretu ich záujmov ako zákonných zástupcov so záujmami maloletého dieťaťa podľa § 31 ods. 2
Zákona o rodine. Súd prvej inštancie preto za účelom ochrany záujmov maloletého ustanovil za
procesného opatrovníka maloletému orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately. Súd prvej
inštancie ďalej uviedol, že VII. výrokom uznesenia Okresného súdu Bratislava III č. k. 37P/32/2021-92
z 21. apríla 2021 bola rodičom a maloletému nariadená neodkladným opatrením povinnosť podrobiť

sa odbornému psychologickému poradenstvu v Centre pre deti a rodiny Bratislava – Röntgenova,
Röntgenova 6, Bratislava za účelom zlepšenia vzájomnej komunikácie medzi rodičmi, zvládnutia úlohy
rodiča a rešpektovania úlohy druhého rodiča a obnovenia vzťahu medzi matkou a maloletým. Súd
prvej inštancie mal preukázané, že k 31. decembru 2023 bola ukončená činnosť Národného projektu
deinštitucionalizácie náhradnej starostlivosti III, bola zrušená terénna a ambulantná forma práce,
z ktorého dôvodu nie je možné odborné psychologické poradenstvo realizovať podľa nariadeného

neodkladného opatrenia v Centre pre deti a rodiny Bratislava – Röntgenova. Zároveň bolo preukázané,
že uznesením Mestského súdu Bratislava II č. k. 39Em/3/2024-221 z 28. mája 2024 bolo rodičomnariadené výchovné opatrenie, povinnosť podrobiť sa odbornému psychologickému poradenstvu za
účelom zlepšenia vzájomnej komunikácie medzi rodičmi a akceptácie role druhého rodiča a odstránenia
problémov súvisiacich s nerealizáciou styku matky s maloletým a obnovenia vzťahu medzi matkou

a maloletým, a výchovné opatrenie maloletému, povinnosť podrobiť sa odbornému psychologickému
poradenstvu s cieľom obnovenia ich vzťahu, s realizáciou výchovného opatrenia na Úrade práce,
sociálnych vecí a rodiny Bratislava, referáte poradensko-psychologických služieb, pracovisko Bratislava
V, Svoradova 1, Bratislava. Súd prvej inštancie preto začal bez návrhu konanie o zrušenie neodkladného
opatrenia nariadeného VII. výrokom uznesenia Okresného súdu Bratislava III č. k. 37P/32/2021-92

z 21. apríla 2021 a z dôvodu zmeny pomerov zrušil toto nariadené neodkladné opatrenie, keď odborné
psychologické poradenstvo nie je možné realizovať v určenom subjekte. Súd prvej inštancie zároveň
doplnil, že rozhodnutím Mestského súdu Bratislava II č. k. 39Em/3/2024-221 z 28. mája 2024 bolo
nariadené neodkladným opatrením výchovné opatrenie rodičom a maloletému, povinnosť podrobiť
sa odbornému psychologickému poradenstvu na referáte poradensko-psychologických služieb Úradu
práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava.

2. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie, voči výroku III., podala v zákonnej lehote odvolanie matka
maloletého z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. d), f) a h) z. č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového
poriadku (ďalej len „Civilný sporový poriadok“) . Úvodom poukázala na uznesenie Krajského súdu
v Trnave sp. zn. 14CoE/7/2023 z 12. marca 2024, ktorým bolo okrem iného potvrdené uznesenie

Mestského súdu Bratislava II sp. zn. B3-39Em/2/2021 z 6. júla 2023 v časti o nariadení výkonu
rozhodnutia Okresného súdu Bratislava III sp. zn. 37P/32/2021 z 21. apríla 2021 vo vzťahu k povinnosti
maloletého zúčastniť sa odborného psychologického poradenstva v Centre pre deti a rodiny Bratislava
– Röntgenova. Z obsahu uznesenia Krajského súdu v Trnave vyplýva, že výkon rozhodnutia týkajúci sa
realizovania psychologického poradenstva pre maloletého je dôvodný. Krajský súd v Trnave disponoval

aj správami tohto centra, pričom žiadna neuvádzala, že by centrum od 1. januára 2024 nebolo spôsobilé
na poskytovanie odborného poradenstva pre maloletého. Poukázala taktiež na uznesenie Krajského
súdu v Trnave sp. zn. 15CoE/8/2024 z 27. augusta 2024, ktorým bolo zrušené uznesenie Mestského
súdu Bratislava II sp. zn. B3-39Em/2/2021 z 22. apríla 2024 a vec mu vrátená na ďalšie konanie,
a z ktorého vyplýva, že ukončenie činnosti Národného projektu Podpory deinštitucionalizácie náhradnej

osobnej starostlivosti III k 31. decembru 2023 v súdom určenom zariadení nemožno považovať za
okolnosť, ktorá by spôsobila zánik uloženej povinnosti z exekučného titulu. Krajský súd v Trnave
sa už teda viackrát vyjadril k potrebe realizácie výroku VII. uznesenia Okresného súdu Bratislava
III sp. zn. 37P/323/2021 z 21. apríla 2021. Matka namietala, že súd prvej inštancie založil svoje
rozhodnutie len na e-mailovej odpovedi Centra pre deti a rodiny Bratislava – Röntgenova, ktorá

bola reakciou na žiadosť súdu prvej inštancie o poskytnutie informácie z 17. apríla 2024 a ktorá
sa týkala najmä poskytovania odborného poradenstva pre rodičov, nie však poskytovania odborného
poradenstva pre maloletého. Nakoľko odborné poradenstvo už bolo rodičom v minulosti poskytované
a výkon rozhodnutia sa má týkať len realizácie odborného poradenstva pre maloletého, nie je zrejmé,
z akého dôvodu súd prvej inštancie požadoval od Centra pre deti a rodiny Bratislava – Röntgenova

poskytnutie informácie, či centrum dokáže vykonávať odborné poradenstvo pre rodičov maloletého
a následne po zamietavej odpovedi dospel k záveru o údajnej zmene pomerov a rozhodol o zrušení
neodkladného opatrenia. Postup súdu prvej inštancie teda nasvedčuje buď laxnému prístupu alebo
účelovému konaniu s cieľom zastaviť konanie o výkon rozhodnutia sp. zn. B3-39Em/2/2021. To, že
Centrum pre deti a rodiny Bratislava – Röntgenova už nerieši rodičovské konflikty, neznamená, že

nemôže byť poskytované odborné poradenstvo maloletému. Podľa matky v danom prípade nedošlo
k žiadnej zmene pomerov ani neodpadli dôvody, pre ktoré bolo neodkladné opatrenie nariadené, preto
nie sú splnené zákonné predpoklady na zrušenie tohto neodkladného opatrenia. Súd prvej inštancie
sa zároveň snaží navodiť dojem, že v konaní sp. zn. 39Em/3/2024 už bolo nariadené výchovné
opatrenie týkajúce sa povinnosti podrobiť sa psychologickému poradenstvu, a preto nie je potrebné,

aby bolo predchádzajúce neodkladné opatrenie nariadené. Mala za to, že uvedený záver súdu prvej
inštancie nie je správny, keďže voči výchovnému opatreniu podala odvolanie, o ktorom nebolo doposiaľ
rozhodnuté. Navyše sa výchovné opatrenie nerealizuje. Rozhodnutie súdu prvej inštancie tak vyvoláva
závažné a oprávnené pochybnosti o nezávislosti a nestrannosti zákonnej sudkyne, ktorá sa účelovo
a opakovane snaží zastaviť konanie o výkon rozhodnutia. Matka v odvolaní vzniesla voči zákonnej

sudkyni námietku zaujatosti a uviedla, že o okolnostiach zaujatosti sa dozvedela 26. novembra 2024,
kedy jej bolo doručené uznesenie o zastavení konania o výkon súdneho rozhodnutiu, ktoré zákonná
sudkyňa odôvodňuje práve rozhodnutím o zrušení neodkladného opatrenia. V neposlednom rade
matka namietala absenciu riadneho odôvodnenia napadnutého uznesenia, ktoré má za následok jehonepreskúmateľnosť. Záverom odvolania navrhla, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej
inštancie vo výroku III. zrušil a vec mu v zrušenom rozsahu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

3. K odvolaniu matky sa vyjadril procesný opatrovník maloletého s tým, že sa v plnej miere pridržiava
svojich predchádzajúcich ústnych a písomných vyjadrení.

4. Otec v reakcii na odvolanie matky poukázal na to, že zrušené neodkladné opatrenie bolo
nerealizovateľné, pričom identické neodkladné opatrenie bolo nariadené v konaní sp. zn. 39Em/3/2024

a toto sa má realizovať v subjekte, ktorý je schopný jeho výkon zabezpečiť. Súd prvej inštancie
tak opodstatnene nepovažoval za účelné a hospodárne ponechávať v platnosti v zásade totožné
výchovné opatrenie, ktoré už nie je možné realizovať. Súd prvej inštancie prihliadol aj na názor
Krajského súdu v Trnave vo veci sp. zn. 15CoE/8/2024. Podľa otca žiadosť adresovaná Centru pre deti
a rodiny Bratislava – Röntgenova ohľadom možnosti realizácie výchovného opatrenie bola zrozumiteľná.
Rovnako zrozumiteľná bola aj odpoveď z tohto centra, z ktorej vyplýva, že výchovné opatrenie nie je

možné realizovať. Otec považoval za neúčelné, aby jedno zariadenie pracovalo s rodičmi a s maloletým,
a druhé iba s maloletým. V danom prípade došlo podľa otca k zmene pomerov, ktorá odôvodňuje
zrušenie uznesenia o nariadení výchovného opatrenia v subjekte, v ktorom je realizovateľné. Nejasná
je aj motivácia matky k podaniu odvolania, keďže táto odmieta akúkoľvek intervenciu psychológov vo
vzťahu k maloletému. Vzhľadom na uvedené otec navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu

prvej inštancie potvrdil.

5. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 3 ods. 5 Civilného mimosporového poriadku), po zistení,
že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku), oprávnenou osobou,
účastníčkou (§ 359 Civilného sporového poriadku a § 7 Civilného mimosporového poriadku), proti

rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 2 v spojení s § 357 písm. e) Civilného
sporového poriadku), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 363
Civilnéhosporovéhoporiadku),preskúmaluzneseniesúduprvejinštanciebezviazanostirozsahom(§65
Civilnéhomimosporovéhoporiadku)adôvodmiodvolania(§66Civilnéhomimosporovéhoporiadku),bez
potrebyzopakovaniaalebodoplneniadokazovania(§68Civilnéhomimosporovéhoporiadku),postupom

bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku a contrario) a
dospel k záveru, že uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti je vecne správne a je dôvodné
ho potvrdiť (§ 387 ods. 1 Civilného sporového poriadku).

6. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvej

inštancievčastivýrokuIII.,ktorýmbolozrušenéneodkladnéopatrenienariadenéVII.výrokomuznesenia
Okresného súdu Bratislava III č. k. 37P/32/2021-42 z 21. apríla 2021. Po preskúmaní obsahu spisu
odvolací súd nevzhliadol žiaden dôvod, pre ktorý by sa nemal stotožniť so závermi súdu prvej inštancie
uvedenými v odôvodnení napadnutého uznesenia, pre ktoré bolo potrebné zrušiť neodkladné opatrenie,
ktorým bola rodičom a maloletému uložená povinnosť podrobiť sa odbornému psychologickému

poradenstvu v Centre pre deti a rodiny Bratislava – Röntgenova, Röntgenova 6, Bratislava za účelom
zlepšenia vzájomnej komunikácie medzi rodičmi, zvládnutia úlohy rodiča a rešpektovania úlohy druhého
rodiča a obnovenia vzťahu medzi matkou a maloletým v rozsahu 10 hodín priamej činnosti s rodičmi
a v rozsahu 10 hodín priamej činnosti s maloletým. Na tieto jasne pomenované dôvody by tak pre ich
výstižnosť zásadne postačovalo i len odkázať (prvá časť ustanovenia § 387 ods. 2 Civilného sporového

poriadku), pričom odvolací súd len z dôvodu potreby vysporiadania sa s odvolacími námietkami matky
maloletého považuje za potrebné (resp. vhodné) uviesť ešte nasledovné:

7. Podľa § 2 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku na konania podľa tohto zákona sa použijú
ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

8. Podľa § 363 Civilného mimosporového poriadku súd môže aj bez návrhu zrušiť neodkladné opatrenie,
ak sa zmenia pomery alebo ak odpadli dôvody, pre ktoré bolo nariadené.

9. Podľa § 339 veta prvá Civilného sporového poriadku o zrušení neodkladného opatrenia môže súd

rozhodnúť bez pojednávania.

10. O zrušení neodkladného opatrenia rozhoduje súd v dvoch kategóriách prípadov, a to z formálnych
alebo vecných dôvodov. Obligatórne a bez návrhu zruší neodkladné opatrenie z formálnych dôvodov priprocesnom neúspechu žalobcu vo veci samej podľa § 335 a § 336 ods. 4 Civilného sporového poriadku,
teda, ak zamieta alebo odmieta žalobu, prípadne ak zastavuje konanie, ďalej pri procesnom úspechu
protistrany na základe následnej žaloby podľa § 337 ods. 3 Civilného sporového poriadku a v prípade

nepodania žaloby v lehote určenej súdom podľa § 336 ods. 3 Civilného sporového poriadku. Formálne
zrušenie neodkladného opatrenia nadväzuje buď na výsledok konania vo veci samej alebo je následkom
márneho uplynutia lehoty na podanie žaloby. Z právneho hľadiska je teda zrušenie neodkladného
opatrenia bez návrhu determinované inou objektívnou skutočnosťou, ktorou je súd viazaný, pričom
nemôže rozhodnúť inak. Ďalšie trvanie pôvodných dôvodov pre nariadenie neodkladného opatrenia je

z daného hľadiska irelevantné (formálny prvok).

11.Druhúkategóriuprípadovpredstavujúrozhodnutiasúduozrušeníneodkladnéhoopatreniazvecných
dôvodov. V mimosporovom konaní ide o rozhodnutie o zrušení neodkladného opatrenia pre zmenu
pomerov alebo pre odpadnutie dôvodov, ktoré viedli k jeho nariadeniu (§ 363, § 365 ods. 7 alebo §
367 ods. 7 Civilného mimosporového poriadku). Súd o zrušení neodkladného opatrenia podľa § 363

Civilného mimosporového poriadku môže rozhodnúť aj bez návrhu. Vzhľadom na dikciu uvedeného
zákonného ustanovenia súd musí skúmať, či nenastali dôvody zakladajúce zrušenie neodkladného
opatrenia. Uzneseniu o zrušení neodkladného opatrenia nevyhnutne predchádza posúdenie toho, či
skutočne došlo k zmene pomerov alebo k odpadnutiu dôvodov, pre ktoré bolo neodkladné opatrenie
nariadené. Vecné dôvody zrušenia neodkladného opatrenia alebo zamietnutia návrhu na jeho zrušenie

musí súd následne preskúmateľným spôsobom formulovať v odôvodnení svojho rozhodnutia.

12. Súd v rámci rozhodovania o zrušení uznesenia o nariadení neodkladného opatrenia nemôže
preskúmavať vecnú správnosť pôvodného uznesenia o jeho nariadení, ale musí sa zaoberať iba
otázkou, či po vydaní tohto uznesenia odpadli dôvody, pre ktoré bolo neodkladné opatrenie nariadené

alebo či nastali také skutočnosti, ktoré znamenajú zmenu pomerov. Vzhľadom na uvedené preto
súd prvej inštancie správne pri svojom rozhodovaní skúmal jedine to, či v posudzovanej veci
sú dané predpoklady pre zrušenie neodkladného opatrenia podľa ustanovenia § 363 Civilného
mimosporového poriadku. Svoj záver, že k zmene pomerov došlo súd prvej inštancie náležite,
zrozumiteľne a preskúmateľne odôvodnil, pričom odvolací súd sa so záverom súdu prvej inštancie

stotožňuje.

13. Z obsahu spisu vyplýva, že VII. výrokom uznesenia Okresného súdu Bratislava III č. k.
37P/32/2021-92 z 21. apríla 2021 bola rodičom a maloletému uložená neodkladným opatrením
povinnosť podrobiť sa odbornému psychologickému poradenstvu v Centre pre deti a rodiny Bratislava

– Röntgenova, Röntgenova 6, Bratislava za účelom zlepšenia vzájomnej komunikácie medzi rodičmi,
zvládnutia úlohy rodiča a rešpektovania úlohy druhého rodiča a obnovenia vzťahu medzi matkou
a maloletým v rozsahu 10 hodín priamej činnosti s rodičmi a v rozsahu 10 hodín priamej činnosti
s maloletým v dňoch a časoch určených Centrom pre deti a rodiny Bratislava – Röntgenova s tým, že
otec je povinný zabezpečiť účasť maloletého na odbornom psychologickom poradenstve v tomto centre

v dňoch a časoch určených týmto centrom. Okresný súd Bratislava III zároveň uložil Centru pre deti
a rodiny Bratislava – Röntgenova povinnosť zasielať súdu písomnú správu o priebehu odborného
psychologického poradenstva vždy do 10. dňa po uplynutí mesiaca. V konaní vedenom na Mestskom
súde Bratislava II pod sp. zn. B3-39Em/2/2021 o nariadenie výkonu uznesenia Okresného súdu
Bratislava III č. k. 37P/32/2021-92 z 21. apríla 2021 vo výroku VII. kolízny opatrovník v podaní

z 18. apríla 2024 oznámil, že k 31. decembru 2023 sa ukončila činnosť Národného projektu Podpory
deinštitucionalizácie náhradnej starostlivosti III., preto nebude možné v Centre pre deti a rodiny
Bratislava – Röntgenova napĺňať obsah uznesenia Okresného súdu Bratislava III č. k. 37P/32/2021-92
z 21. apríla 2021. Centrum pre deti a rodiny Bratislava – Röntgenova v uvedenom konaní o
nariadenie výkonu rozhodnutia oznámilo e-mailovým podaním doručeným Mestskému súdu Bratislava II

19. apríla 2024, že v Centre pre deti a rodiny Bratislava – Röntgenova nie je možné vykonávať odborné
poradenstvo, nakoľko k 31. decembru 2023 bola zrušená terénna a ambulantná forma práce.

14. S poukazom na uvedené skutočnosti odvolací súd konštatuje, že v konaní bolo v čase rozhodovania
súdu prvej inštancie, ako aj v čase rozhodovania odvolacieho súdu osvedčené, že po nariadení

neodkladného opatrenia VII. výrokom uznesenia Okresného súdu Bratislava III č. k. 37P/32/2021-92
z 21. apríla 2021 došlo k zmene pomerov, keď nastala nová skutočnosť spočívajúca v tom, že
nariadené neodkladné opatrenie nie je možné realizovať v určenom subjekte, t. j. v Centre pre deti
a rodiny Bratislava – Röntgenova, v ktorom bola k 31. decembru 2023 zrušená terénna a ambulantnáforma práce. Táto skutočnosť sama o sebe predstavuje dôvod na zrušenie nariadeného neodkladného
opatrenia v zmysle ustanovenia § 363 Civilného mimosporového poriadku, keďže od 1. januára 2024 už
nie je možné zabezpečiť odborné poradenstvo rodičov a maloletého dieťaťa v Centre pre deti a rodiny

Bratislava - Röntgenova.

15. V súvislosti s odvolacími argumentami matky odvolací súd poukazuje na uznesenie Ústavného
súdu SR sp. zn. II. ÚS 491/2017 z 3. augusta 2017, z ktorého okrem iného vyplýva, že zákonným
dôvodomzrušeniapredbežnéhoopatrenia(terazneodkladnéhoopatrenia)jezmenatýchpomerov,ktoré

oproti stavu rozhodujúcemu v čase jeho nariadenia boli relevantné pre jeho nariadenie. Súd v rámci
rozhodovania o zrušení uznesenia o nariadení predbežného opatrenia nemôže preskúmavať správnosť
pôvodného uznesenia o predbežnom opatrení, ako to požadoval sťažovateľ, ale musí sa zaoberať
iba otázkou, či strana domáhajúca sa zrušenia predbežného opatrenia vo svojom návrhu tvrdí také
skutočnosti, ktoré nastali po vyhlásení uznesenia o predbežnom opatrení a ktoré zároveň znamenajú
aj zmenu skutkových okolností/pomerov (vrátane situácie, keď v priebehu konania nastane kvalitatívny

posun v otázke miery preukázania rozhodujúcich skutočností, napr. keď z pôvodne osvedčenej
skutočnosti po vykonaní príslušného dokazovania je preukázané, že táto nie je splnená), pre ktoré bolo
predbežné opatrenie nariadené.

16. V preskúmavanej veci je zrejmé, že Centrum pre deti a rodiny Bratislava – Röntgenova už nemôže

poskytovať odborné psychologické poradenstvo rodičom ani maloletému, preto súd prvej inštancie
správnepristúpilkzrušeniunariadenéhoneodkladnéhoopatreniapodľa§363Civilnéhomimosporového
poriadku.

17.Vsúvislostisnámietkouzaujatostiuplatnenouzostranymatkyvodvolanívočizákonnejsudkynisúdu

prvej inštancie odvolací súd uvádza, že v zmysle ustanovenia § 53 ods. 3 Civilného sporového poriadku
ak sa námietka zaujatosti týka len okolností, ktoré spočívajú v procesnom postupe sudcu alebo jeho
rozhodovacejčinnosti,súdnanámietkuzaujatostineprihliada,pričomvtomtoprípadevecnadriadenému
súdu nepredkladá. Zákonom predpokladané dôvody podmieňujúce zaujatosť alebo nezaujatosť sudcu
na prejednanie a rozhodnutie pridelenej veci musia vyplývať z objektívnych skutočností. V námietke

zaujatosti účastník nemôže ako dôvod použiť okolnosti, ktoré spočívajú v postupe súdu v konaní
o prejednaní veci. Postupom sa rozumejú procesné úkony súdu vrátane rozhodnutí, ktoré upravujú
vedenie konania. V širšom chápaní môžeme k postupu sudcu priradiť aj jeho rozhodnutie vo veci
samej, ktoré je jeho ústavnou povinnosťou a preto túto okolnosť, že v inej veci meritórne rozhodol v
prípade v jeho neprospech, zásadne nemožno použiť ako dôvod na námietku zaujatosti. Ide o procesné

úkony a rozhodnutia, ktoré upravuje Civilný sporový poriadok a Civilný mimosporový poriadok, ktoré
sú nimi predvídané a majú upravené svoje účinky na priebeh konania. Iné úkony a rozhodnutia, ktoré
sú výsledkom procesnej improvizácie v postupe súdu za splnenia aj ostatných zákonných podmienok
nemožno použiť ako dôvody na námietku zaujatosti. Sudcu nemožno vylúčiť nielen pre úkony v
prejednávanej veci, ale ani pre úkony v iných právnych veciach vrátane rozhodnutí, ktoré vydal. Ak

sú v námietke zaujatosti uvedené len také skutočnosti, neprihliada sa na ne, t.j. platí fikcia, ako by
námietka nebola vznesená, ale len v rozsahu týchto skutočností, v ktorom prípade sa vec nepredkladá
nadriadenémusúdunarozhodnutieonámietkezaujatosti.Zaujatosťkonkrétnehosudcuvprejednávanej
veci musí vyplývať z objektívnych okolností podmieňujúcich jeho vzťah k predmetu konania alebo jeho
vzťah k účastníkom tohto konania alebo k ich zástupcom. Povinnosť preukázať okolnosti odôvodňujúce

zaujatosť konajúceho sudcu na prejednaní a rozhodnutí mu pridelenej veci spočíva na tom, kto
vzniesol námietku zaujatosti (por. napr. uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Ndz/7/2011 z 30.
novembra 2011). Súd prvej inštancie preto postupoval správne, keď námietku zaujatosti uplatnenú
matkou nepredložil odvolaciemu súdu ako svojmu nadriadenému súdu na rozhodnutie, nakoľko táto
námietka zaujatosti sa týka procesného postupu zákonnej sudkyne a jej rozhodovacej činnosti.

18. Pokiaľ ide o ďalšie odvolacie námietky, tieto odvolací súd považoval pre rozhodnutie vo veci samej
za nerozhodné, bez potreby sa s nimi osobitne vysporiadavať. Všeobecný súd nemusí dať odpoveď
na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam,
prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do

všetkých detailov uvádzaných účastníkmi konania. Právo na spravodlivý súdny proces nevyžaduje, aby
súd v rozsudku reagoval na každý argument prednesený v súdnom konaní. Stačí, aby reagoval na
ten argument, ktorý je z hľadiska výsledku súdneho rozhodnutia považovaný za rozhodujúci (por. napr.rozsudok vo veci Ruiz Torija c. Španielsko a Hiro Balani/Španielsko, oba z 9. decembra 1994, Annuaire,
séria A č. 303 A a č. 303 B).

19. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti
o zrušení neodkladného opatrenia (výrok III.) podľa § 387 ods. 1 Civilného sporového poriadku z dôvodu
vecnej správnosti potvrdil.

20. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 52 Civilného mimosporového

poriadku v spojení s § 396 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku a žiadnemu z účastníkov nepriznal
nárok na náhradu trov konania, keď nezistil žiaden z dôvodov pre priznanie výnimky.

21. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0, čiže jednomyseľne (§ 3 ods. 10 posledná veta z.
č. 757/2004 Z. z. o súdoch v znení neskorších zmien a doplnení).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 Civilného
sporového poriadku).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 Civilného sporového
poriadku).
Dovolanie je podľa § 421 Civilného sporového poriadku prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu,
ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu

záviselo od vyriešenia právnej otázky,
a) pri, ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 Civilného sporového poriadku).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 Civilného sporového poriadku).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 Civilného sporového
poriadku).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 Civilného sporového poriadku).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 Civilného sporového poriadku).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 Civilného sporového
poriadku).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné

spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 Civilného sporového poriadku).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo, ak do konania vstúpil (§
426 Civilného sporového poriadku).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
Civilného sporového poriadku).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde (§ 427 ods. 2 Civilného sporového poriadku).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 Civilného sporového poriadku).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, prípadne má možnosť obrátiť sa

na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods. 2 Civilného sporového poriadku). Dovolanie a iné podania
dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 Civilného sporového poriadku).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 Civilného sporového poriadku).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 Civilného sporového poriadku).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 Civilného

sporového poriadku).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 Civilného sporového poriadku).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 Civilného sporového

poriadku).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 Civilného sporového poriadku).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 Civilného
sporového poriadku).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435
Civilného sporového poriadku).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435

Civilného sporového poriadku).