Uznesenie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 25. marec 2025

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 8To/18/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7824010321
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 03. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslav Baňacký, PhD.
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2025:7824010321.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Miroslava Baňackého, PhD.
a sudcov JUDr. Martina Michalanského a JUDr. Petry Pavlisovej, na verejnom zasadnutí konanom dňa
25. marca 2025, v trestnej veci proti obžalovanému A. B. a C. D., pre prečin porušovania domovej
slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. a), c) Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. e) Tr. zák., prečin
krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. a, ods. 2 písm. b) Tr. zák. a prečin poškodzovania cudzej veci podľa §

245ods.1Tr.zák.,oodvolaníobžalovanýchprotirozsudkuOkresnéhosúduRožňavazodňa13.01.2025
sp. zn. 2T/91/2024 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. z a m i e t a odvolanie obžalovaných A. B. a C. D..

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Rožňava rozsudkom zo dňa 13. januára 2025 sp. zn. 2T/91/2024 obžalovaných A. B., nar.
XX.XX.XXXX v Košiciach – Šaci, trvale bytom E. XXX, F. G. okolie , t.č. v ÚVV a ÚVTOS Košice a C.

D., nar. XX.XX.XXXX v G. – H., trvale bytom E. XXX, F. G. – okolie, t.č. v ÚVV a ÚVTOS Košice - Šaca,
uznal vinnými pre skutky právne kvalifikované ako prečin porušovania domovej slobody podľa § 194
ods. 1, ods. 2 písm. a), c) Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. e) Tr. zák., prečin krádeže podľa § 212
ods. 1 písm. a, ods. 2 písm. b) Tr. zák. a prečin poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods. 1 Tr. zák
a iné, za čo uložil:

1/ obžalovanému A. B.

Podľa § 212 ods. 3 Trestného zákona s použitím § 41 ods. 1 Trestného zákona, § 38 ods. 3 Trestného
zákona, 39 ods. 5 Trestného zákona na úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 34 (tridsaťštyri) mesiacov
nepodmienečne.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona súd obžalovaného zaradil pre výkon tohto trestu do ústavu
na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 76 ods. 1 Trestného zákona s použitím § 78 ods. 1 Trestného zákona súd uložil obžalovanému
ochranný dohľad v trvaní 2 (dvoch) rokov.

2/ obžalovanému C. D.

Podľa § 212 ods. 3 Trestného zákona s použitím § 41 ods. 2 Trestného zákona, § 43 Trestného zákona,
na úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 32 (tridsaťdva) mesiacov nepodmienečne.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona súd obžalovaného zaradil pre výkon tohto trestu do ústavu

na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.Podľa § 76 ods. 1 Trestného zákona s použitím § 78 ods. 1 Trestného zákona súd uložil obžalovanému
ochranný dohľad v trvaní 2 (dvoch) rokov.

Proti tomuto rozsudku zahlásili na hlavnom pojednávaní odvolanie obžalovaný A. B. a obžalovaný C.
D., ktoré odôvodnili prostredníctvom splnomocnených obhajkýň.

Obžalovaný A. B., prostredníctvom svojej obhajkyne uviedol, že uložený trest je pre neho neprimerane
prísny vzhľadom na to, že sa od počiatku k spáchaným skutkom priznával, vo svojich výpovediach bol

konzistentný a tento svoj postoj k obvineniu a následne aj podanej obžalobe zavŕšil tým, že na hlavnom
pojednávaní učinil vyhlásenie o vine. Súd v odôvodnení rozsudku podrobne opísal úvahy pri ukladaní
výšky trestu, s čím sa plne stotožňuje, avšak je toho názoru, že práve vzhľadom na súdom zhrnuté
okolnosti a úvahy mal súd uložiť trest na úplne spodnej hranici mimoriadne zníženej trestnej sadzby,
teda v trvaní 32 mesiacov.

Na rozdiel od obžalovaného C. D., sa nepodieľal na všetkých skutkoch obžaloby a taktiež súd nesprávne
uvádza, že sa doznal ku všetkým skutkom až na hlavnom pojednávaní, čo je zrejmé zo zápisníc
o výsluchu a súd k tomu vzhliadol aj pri svojom rozhodovaní.

Na záver chce poukázať aj na tú skutočnosť, že mu bude premenený zvyšok nevykonaného

trestu (rozsudok Mestského súdu Košice, sp. zn. 2T/44/2022, zo dňa 20.10.2022, právoplatným
dňa 20.10.2022 s poukazom na uznesenie Mestského súdu Košice, sp. zn. 44Pp/15/2024, zo dňa
26.04.2024) v trvaní jeden rok a sedem dní, preto si nemyslí, že zvýšenie mimoriadne zníženej trestnej
sadzby o dva mesiace, teda na 34 mesiacov je nevyhnutné. Práve naopak je toho názoru, že uloženie
miernejšieho trestu v trvaní 32 mesiacov spolu s premeneným zvyškom nevykonaného trestu odňatia

slobody cez 1 rok je pre jeho nápravu aj ochranu spoločnosti dostatočné.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti navrhol odvolaciemu súdu, aby v zmysle § 322 ods. 3 Tr. por.
rozsudkom sám rozhodol tak, že mu uloží miernejší trest, a to na úplne spodnej hranici mimoriadne
zníženej trestnej sadzby, teda v trvaní 32 mesiacov nepodmienečne so zaradením do ústavu na výkon

trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia a ochranný dohľad v trvaní dvoch rokov.

Odvolanie podal aj obžalovaný C. D., ktorý prostredníctvom svojej obhajkyne uviedol že uložený
trest považuje vzhľadom na to, že objasnil všetky skutky, ktoré so spoluobžalovaným A. B. a
ďalšími obžalovanými, ktorí boli vylúčení na samostatné konanie spáchali, vzhľadom na jeho aktuálne

vykonávaný trest odňatia slobody a vzhľadom na správanie ostatných spoluobžalovaných po vznesení
obvinenia, za neprimerane prísny.

Predovšetkým chce uviesť, že hneď na začiatku vyšetrovania, počas svojho výsluchu a aj po vznesení
obvinenia objasnil všetky trestné činy, ktoré so spoluobžalovanými spáchali [napriek tomu, že ostatní

spoluobžalovaní ich popierali, alebo nevypovedali] a uviedol všetky okolnosti, všetky podrobnosti a
dokonca aj ďalšie osoby, ktoré sa na skutkoch podieľali, ktoré ešte OČTK v čase jeho výsluchu ani neboli
známe. Bez jeho priznania a objasnenia spáchaných skutkov by OČTK nedokázali objasniť tieto trestné
činy, preukázať výšku spôsobenej škody, ani viesť trestné stíhanie proti ďalším osobám. On sa priznal
z toho dôvodu, lebo si uvedomil, aké škody nie len poškodeným, ale aj svojej rodine svojou trestnou

činnosťou napáchal a už nechce ďalej viesť život, aký doposiaľ viedol. K tomuto dospel aj na základe
toho, že sa opäť s jeho družkou a deťmi zblížili, udržiava s nimi pravidelný kontakt a je mu za nimi
smutno.

Keďže sa spoluobžalovaní nepriznávali ku všetkým skutkom, ktoré sa im kladú za vinu a dokonca

sa aj spoluobžalovaný A. B. priznal ku všetkým skutkom, ktoré sa mu kládli za vinu len na hlavnom
pojednávaní, je toho názoru, že jemu určený trest je s prihliadnutím na okolnosti a na trest, ktorý dostal
obž. A. B., neprimerane prísny. Považuje za dôležité poznamenať, že k jeho sebareflexii došlo už počas
súčasného výkonu trestu odňatia slobody za iné skutky, za ktoré bol odsúdený a nepredpokladá, že
práve ďalší 32 mesačný trest je nevyhnutný na jeho nápravu či na ochranu spoločnosti.

Na základe uvedených skutočností žiada, aby Krajský súd Košice podľa § 322 ods. 3 Trestného
poriadku rozhodol rozsudkom vo veci sám tak, že mu uloží trest miernejší, ako bol uložený napadnutým
rozsudkom Okresného súdu Rožňava, a to na úplnej dolnej hranici trestnej sadzby vo výmere 24mesiacov so zaradením do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia a
ochranným dohľadom v trvaní 2 rokov.

Vyjadrenie prokurátora k odvolaniu obžalovaných:

Obaja obžalovaní podanými odvolaniami napadli výrok o treste, ktorý považuje obžalovaný C. D. za
neprimerane prísny, pričom nespokojnosť s výškou uloženého trestu možno vyvodiť aj z odvolania
obžalovaného A. B..

Na rozdiel od obžalovaných však zastáva názor, že napadnutý rozsudok je aj vo vzťahu k výrokom
o treste zákonný a uložené tresty sú najmä, vzhľadom na okolnosti predmetnej trestnej veci a okolnosti
na strane obžalovaných a ich predošlý život adekvátne, pričom zároveň dostatočne zohľadňujú aj postoj
obžalovaných k spáchanej trestnej činnosti.

V tejto súvislosti je potrebné poznamenať, že prvostupňový súd bol v prípade obžalovaného A. B.
pri ukladaní trestu vzhľadom na právnu kvalifikáciu skutku v spojení s jeho predošlým odsúdením
za zločin povinný zohľadniť ustanovenie § 38 ods. 3 Tr. zák. a zvýšiť dolnú hranicu trestnej sadzby
o jednu tretinu na úroveň 4 rokov (48 mesiacov), a teda trest, ktorý bol menovanému obžalovanému
vo výsledku uložený (34 mesiacov), predstavuje významné zníženie trestu pod dolnú hranicu trestnej

sadzby, ku ktorému bolo možné pristúpiť po učinenom vyhlásení obžalovaného o vine v rámci hlavného
pojednávania.

Pokiaľ ide o obžalovaného C. D., uvádza, že v jeho prípade prichádzalo do úvahy ukladanie zvýšeného
úhrnného trestu v zmysle § 41 ods. 2 Tr. zák., pričom uloženie trestu v rámci dolnej polovice takto

upravenej trestnej sadzby možno podľa jeho názoru považovať za dostatočnú reakciu súdu na postoj
tohto obžalovaného k spáchaniu trestnej činnosti a k spôsobu, akým prispel k jej objasneniu. Súčasne
zastáva názor, že vzhľadom na osobu menovaného obžalovaného a jeho predošlý život, z ktorého
je zrejmé, že jeho skoršie odsúdenia (aj na nepodmienečné tresty odňatia slobody) u neho neviedli
k žiadnemu prehodnoteniu predtým vedeného spôsobu života, a teda ani k jeho náprave, by sa uloženie

trestu na dolnej hranici trestnej sadzby tak, ako to v podanom odvolaní navrhuje obžalovaný C. D., podľa
jeho presvedčenia minulo účelu trestu.

S poukazom na vyššie uvedené preto navrhuje, aby Krajský súd v Košiciach odvolania oboch
obžalovaných podľa § 319 Tr. por. ako nedôvodné zamietol.

Na podklade takto podaných odvolaní obžalovaných krajský súd podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal
zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolatelia podali svoje
odvolania, ako aj správnosť postupu konania, ktoré týmto výrokom predchádzalo a zistil, že odvolania
nie sú dôvodné.

Preštudovaním spisového materiálu bolo zistené, že o vine odvolateľov bolo rozhodnuté na základe
ich vyhlásenia o vine v zmysle § 257 ods. 1 písm. b) Tr. por., ktoré bolo súdom prijaté za súhlasného
vyjadrenia procesných strán. Okresný súd súčasne rozhodol, že dokazovanie k priznanej trestnej
činnosti vykonávať nebude, pričom všetka ďalšia dôkazná aktivita sa sústredila len k otázke rozhodnutia

otreste,ochrannýchopatreniachanáhradeškody.Vkonaní,ktorépredchádzalonapadnutémurozsudku
postupovalokresnýsúdvsúladesustanoveniamiTrestnéhoporiadkuavykonalnahlavnompojednávaní
všetky potrebné dôkazy, majúce význam pre rozhodnutie o uložení sankcií za danú trestnú činnosť a o
uplatnených nárokoch poškodených na náhradu škody, tieto dôkazy vyhodnotil v súlade s ustanovením
§ 2 ods. 12 Tr. por. a dospel tak ku správnym skutkovým a právnym záverom.

? V odôvodnení napadnutého rozsudku, v súlade s ustanovením § 168 ods. 1 Tr. por., okresný súd
jasne a zreteľne vyložil, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy oprel svoje skutkové zistenia
a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov, pričom sa dôsledne zaoberal aj
obhajobou obžalovaných.

? Krajský súd si v celom rozsahu osvojil správne a zákonné odôvodnenie napadnutého rozsudku vo
vzťahukuloženýmsankciámobžalovanýchakeďžesa súvahamiazávermiokresnéhosúdustotožňuje,
tak na ne ako na správne a zákonné v podrobnostiach poukazuje.V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na judikatúru Ústavného súdu Slovenskej republiky, v zmysle
ktorej rozhodnutie okresného súdu a krajského súdu tvoria jeden celok (I. ÚS 141/04) a preto nemá

zmysel opakovane uvádzať argumentáciu okresného súdu v tomto odvolacom uznesení.

K jednotlivým odvolacím námietkam obžalovaných považuje odvolací súd za potrebné uviesť
nasledovné.

Odvolacia argumentácia obžalovaného A. B. nie je dostatočná na to, aby presvedčila krajský súd
o neprimeranej prísnosti trestu, uloženého mu vo výmere 34 mesiacov. Postup okresného súdu pri
ukladaní trestu bol správny, čo nespochybňuje ani samotný obžalovaný a teda skutočne bola technicky
daná možnosť ukladať aj trest vo výmere 32 mesiacov. Navýšenie trestu oproti uvedenej výmere na
34 mesiacov je celkom odôvodnené kriminálnou minulosťou obžalovaného, u ktorého doposiaľ uložené
tresty nemali očakávaný výchovný efekt. Okresný súd bol dostatočne zhovievavý k obžalovanému, keď

vôbecaplikovalmimoriadnezníženietrestuvzmysle§39ods.5Tr.zák.Porovnávaniesasobžalovaným
D. nie je namieste, nakoľko obžalovaný D. má menej záznamov v registri trestov, má tri deti, o ktoré sa
stará a navyše, aj keď bol odsúdený v tomto konaní za viac trestných činov, súd správne poukázal na
jeho aktívnu účasť pri jej objasňovaní v prípravnom konaní. Uložený trest je primeraný aj po zohľadnení
tejskutočnosti,žeobžalovanýB.sapriznalksvojejtrestnejčinnostitiežajvprípravnomkonaníarovnako

aj po zvážení toho, že v jeho prípade dôjde pravdepodobne k rozhodnutiu o neosvedčení sa v skúšobnej
dobe podmienečného prepustenia z výkonu trestu a k nariadeniu výkonu jeho zvyšku, čo je spravodlivým
dôsledkom toho, že sklamal dôveru, ktorú do jeho správania vkladala spoločnosť.

U obžalovaného D. súd riadne zohľadnil jeho súčinnosť pri objasňovaní trestnej činnosti a usvedčovaní

ďalších osôb, ktoré sa spolu s ním podieľali na stíhanej trestnej činnosti. Aj keď obžalovaný urobil
vyhlásenie o vine, nedošlo v jeho prípade zo strany okresného súdu k aplikácii § 39 ods. 5 Tr. zák..
Ako správne konštatoval aj okresný súd, hoci v danom prípade nebol dôvod aplikovať § 38 ods. 3
Trestného zákona, na druhej strane 13 záznamov v registri trestov, opakovaný pobyt obžalovaného
v ústavoch na výkon trestu odňatia slobody a uplatnenie asperačnej zásady v zmysle § 41 ods. 2 Tr.

zákona, ktorá zvyšovala hornú hranicu trestnej sadzby o 1 tretinu, sú dostatočne silným argumentom
pre podporu názoru, že nie je žiaduce mimoriadne znižovať výmeru trestu pod dolnú hranicu trestnej
sadzby a súčasne nie je ani správne ukladať trest na dolnej hranici trestnej sadzby.

Ukladanie trestu nad dolnú hranicu zákonom stanovenej trestnej sadzby okresný súd výstižne a

presvedčivo odôvodnil a jeho závery neboli spochybnené ani odvolaním obžalovaného, preto aj odvolací
súd trest uložený obžalovanému vo výmere 32 mesiacov vyhodnotil ako zákonný a ukladaný v súlade
so všetkými zásadami pre trestanie páchateľov. Rovnako v súlade so zákonom bolo aj ukladanie
ochranného dohľadu v zmysle § 76 ods. 1 Tr. zák .

To boli dôvody, pre ktoré rozhodol odvolací súd tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto
rozhodnutia, pričom toto uznesenie bolo prijaté hlasovaním senátu v pomere 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný
prostriedok nie je prípustný.