Rozsudok ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 8. apríl 2025

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 8To/103/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7116010014
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 04. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Michalanský
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2025:7116010014.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Michalanského a sudcov
JUDr. Miroslava Baňackého, PhD. a JUDr. Petry Pavlisovej, na verejnom zasadnutí konanom dňa 08.
apríla 2025, v trestnej veci proti obžalovanému A. B., pre zločin obchodovania s ľuďmi podľa § 179 ods.
1, ods. 3 písm. a) Tr. zák., o odvolaní obžalovaného a odvolaní prokurátora proti rozsudku Mestského
súdu Košice zo dňa 28.06.2024 sp. zn. 7T/2/2016 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. d/, písm. e/, ods. 3 Tr. por. z r u š u j e napadnutý rozsudok v celom rozsahu.

Obžalovaný:
A. B. - nar. XX.XX.XXXX v C., trvalé bytom D. E.
F. B. XX

j e v i n n ý , ž e

-v presne nezistenom čase na jeseň roku 2010 v priestoroch železničnej stanice na Staničnom námestí
v Košiciach zlákal poškodeného G. H., nar. XX.XX.XXXX v I., bytom I., F. A. B. XX na prácu vo Veľkej
Británii, pričom na jej vybavenie požiadal poškodeného o zabezpečenie cestovných pasov a rodných
listov jeho detí, v januári 2011 zabezpečil prepravu poškodeného do mesta Corby vo Veľkej Británii cez
doposiaľ nestotožnenú osobu, pričom poškodený mu po príchode odovzdal 6 rodných listov všetkých

svojich detí, svoj cestovný pas a cestovné pasy svojich detí J. a G. K., nakoľko zvyšné pasy ešte
neboli vydané, tam využijúc jeho neznalosť jazyka pod zámienkou pomoci za účasti poškodeného
tohto zaregistroval na sociálnom úrade, dňa 24.01.2011 za účasti poškodeného otvoril na pobočke
HSBC Bank v meste Corby účet č. XXXXXX-XXXXXXXX, kde ako kontakt uviedol telefónne číslo
XXXXXXXXXXX a adresu zamestnávateľa poškodeného: 5 Darwin House, Corby Gate Business Park
Prior, Corby, Northamptonshire, NN17 5JG s nástupom od 15.01.2011, prenajal pre poškodeného ako
aj pre členov vlastnej rodiny na meno poškodeného dom na i adrese XX, L. M., M., E. XXX, Veľká

Británia, kde k pobytu i bol poškodený zaregistrovaný od 01.12.2011, počas doby do 05.02.2011 mu tam
zabezpečilubytovanieastravuazdôvodu,žesapreňhonenašlapráca,muumožnilnávratnaSlovensko
s tým, aby zabezpečil zvyšné cestovné doklady svojich detí, s prísľubom jeho opätovného kontaktovania
po nájdení zamestnania, následne v presne nezistenej dobe, zhruba po mesiaci, obžalovaný A. B.
opätovne zabezpečil prepravu G. H. do mesta Corby do Veľkej Británie, kde mu po jeho príchode odobral
cestovný pas ako aj cestovné pasy jeho družky G. K. a ich šesť detí, pričom následne po dobu zhruba

2 mesiacov zabezpečoval, aj za použitia násilia, prepravu poškodeného na výkon nútenej práce na
rôznych miestach, počas ktorého bol obmedzovaný na osobnej slobode a neustále strážený, za výkon
práce poškodeného G. H. preberal od objednávateľov finančné prostriedky, avšak tieto neodovzdával
poškodenému, ale nechával si ich pre vlastnú potrebu a počas tejto doby používal pre vlastnú potrebu
osobne alebo prostredníctvom iných osôb aj finančné prostriedky pripisované v pravidelných intervaloch
naúčetpoškodenéhovedenéhovH.N.spopisomkreditnejtransakcie"workandchildtc"týmspôsobom,
že dňa 06.04.2011 prostredníctvom poškodeného vybral z jeho účtu hotovosť vo výške 13.500 GBP

a v dobe od 05.04.2011 minimálne do dňa telefonického zablokovania karty poškodeným z územiaSlovenska, t. j. do 05.05.2011 používal osobne alebo prostredníctvom iných osôb na nákupy alebo
výbery hotovosti z bankomatov na území mesta Gorby platobnú kartu VISA k účtu poškodeného v HSBC
Bank zaslanú na adresu pobytu poškodeného dňa 25.01.2011, ktorú mal obž. A. B. v držbe odo dňa jej

doručenia až do jej zaistenia policajnými orgánmi Veľkej Británie dňa 10.02.2012, kedy boli u obvineného
zaistené aj cestovné pasy G. H. a jeho rodiny, a takto sa obohatil o ďalších najmenej 2.105,72 GBP, čím
získal pre seba alebo iného majetkový prospech vo výške minimálne 17.675,77 Eur

t e d a

-iného s použitím podvodného konania, ľsti, zneužitím bezbrannosti a inak zraniteľného postavenia
zlákal a prepravil na účel nútenej práce, nútenej služby a iných foriem vykorisťovania

t ý m s p á c h a l

- zločin obchodovania s ľuďmi podľa § 179 ods. 1 Tr. zákona

Z a t o m u s ú d u k l a d á

Podľa § 179 ods. 1 Tr. zákona, § 36 písm. j/ Tr. zákona, § 38 ods. 2 Tr. zákona, § 39 ods. 1, ods. 3 písm.
e/ Tr. zákona trest odňatia slobody vo výmere 18 (osemnásť) mesiacov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona mu výkon trestu podmienečne odkladá.

Podľa § 50 ods. 1 Tr. zákona mu určuje skúšobnú dobu v trvaní 24 (dvadsaťštyri) mesiacov.

Podľa§287ods.1Tr.poriadkuukladápovinnosťuhradiťpoškodenémuG.H.,nar.X.XX.XXXXvI.,trvale
bytom I., A. XX škodu vo výške 17.675,77.- Eur (sedemnásťtisícšestosedemdesiatpäť Eur a 77 centov).

Podľa § 288 ods. 2 Tr. poriadku súd poškodeného G. H., nar. X.XX.XXXX v I. trvale bytom I., A. XX so
zvyškom na náhradu škody odkazuje na civilný proces.

Podľa § 319 Tr. por. z a m i e t a odvolanie prokurátora.

o d ô v o d n e n i e :

Mestský súd Košice rozsudkom zo dňa 28. júna 2024 sp. zn. 7T/2/2016 uznal obžalovaného A. B., nar.
XX.XX.XXXX v C., trvale bytom D. E. F. B. XX, vinným zo zločinu obchodovania s ľuďmi podľa § 179
ods. 1, ods. 3 písm. a) Tr. zák., ktorého sa mal dopustiť na tom skutkovom základe, že
v presne nezistenom čase na jeseň roku 2010 v priestoroch železničnej stanice na Staničnom námestí

v Košiciach zlákal poškodeného G. H., nar. XX.XX.XXXX v I., bytom I., F. A. B. XX na prácu vo Veľkej
Británii, pričom na jej vybavenie požiadal poškodeného o zabezpečenie cestovných pasov a rodných
listov jeho detí, v januári 2011 zabezpečil prepravu poškodeného do mesta Corby vo Veľkej Británii cez
doposiaľ nestotožnenú osobu, pričom poškodený mu po príchode odovzdal 6 rodných listov všetkých
svojich detí, svoj cestovný pas a cestovné pasy svojich detí J. a G. K., nakoľko zvyšné pasy ešte

neboli vydané, tam využijúc jeho neznalosť jazyka pod zámienkou pomoci za účasti poškodeného tohto
zaregistroval na sociálnom úrade, dňa 24.01.2011 za účasti poškodeného otvoril na pobočke HSBC
Bank v meste Corby účet č. 401812-71479164, kde ako kontakt uviedol telefónne číslo XXXXXXXXXXX
a adresu zamestnávateľa poškodeného: 5 Darwin House, Corby Gate Business Park Prior, Corby,
Northamptonshire, NN17 5JG s nástupom od 15.01.2011, prenajal pre poškodeného ako aj pre členov

vlastnej rodiny na meno poškodeného dom na i adrese 52, Landseer Court, Corby, NN18 0RU, Veľká
Británia, kde k pobytu i bol poškodený zaregistrovaný od 01.12.2011, počas doby do 05.02.2011 mu
tam zabezpečil ubytovanie a stravu a z dôvodu, že sa preňho nenašla práca, mu umožnil návrat na
Slovensko s tým, aby zabezpečil zvyšné cestovné doklady svojich detí, s prísľubom jeho opätovného
kontaktovaniaponájdenízamestnania,následnevpresnenezistenejdobe,zhrubapomesiaci,obvinený

A. B. opätovne zabezpečil prepravu G. H. do mesta Corby do Veľkej Británie, kde mu po jeho príchodeodobral cestovný pas ako aj cestovné pasy jeho družky G. K. a ich šesť detí, pričom následne po dobu
zhruba 2 mesiacov zabezpečoval, aj za použitia násilia, prepravu poškodeného na výkon nútenej práce
narôznychmiestach,počasktoréhobolobmedzovanýnaosobnejslobodeaneustálestrážený,zavýkon

práce poškodeného G. H. preberal od objednávateľov finančné prostriedky, avšak tieto neodovzdával
poškodenému, ale nechával si ich pre vlastnú potrebu a počas tejto doby používal pre vlastnú potrebu
osobne alebo prostredníctvom iných osôb aj finančné prostriedky pripisované v pravidelných intervaloch
na účet poškodeného vedeného v HSBC Bank s popisom kreditnej transakcie "work and child tc" tým
spôsobom, že dňa 06.04.2011 prostredníctvom poškodeného vybral z jeho účtu hotovosť vo výške

13.500 GBP a v dobe od 05.04.2011 minimálne do dňa telefonického zablokovania karty poškodeným
z územia Slovenska, t.j. do 05.05.2011 používal osobne alebo prostredníctvom iných osôb na nákupy
alebo výbery hotovosti z bankomatov na území mesta Gorby platobnú kartu VISA k účtu poškodeného
v H. N. zaslanú na adresu pobytu poškodeného dňa 25.01.2011, ktorú mal obv. A. B. v držbe odo dňa jej
doručenia až do jej zaistenia policajnými orgánmi Veľkej Británie dňa 10.02.2012, kedy boli u obvineného
zaistené aj cestovné pasy G. H. a jeho rodiny, a takto sa obohatil o ďalších najmenej 2.105,72 GBP, čím

získal pre seba alebo iného majetkový prospech vo výške minimálne 17.675,77 Eur.

Za to mu súd uložil podľa § 179 ods. 3 Tr. zákona, § 36 písm. j/ Tr. zákona, § 38 ods. 3 Tr. zákona, § 39
ods. 1, ods. 3 písm. d/ Tr. zákona s poukazom na článok 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a
slobôd v znení protokolu č. 11 trest odňatia slobody vo výmere 3 (tri) roky.

Podľa § 51 ods. 1 Tr. zákona výkon trestu podmienečne odložil a zároveň uložil probačný dohľad.

Podľa § 51 ods. 2 Tr. zákona pri určení probačného dohľadu ustanovil skúšobnú dobu v trvaní 3 (tri)
roky.

Podľa § 51 ods. 4 písm. h/ Tr. zákona uložil obžalovanému povinnosť podrobiť sa v súčinnosti s
probačným a mediačným úradníkom alebo iným odborníkom programu sociálneho výcviku alebo inému
výchovnému programu.

Podľa § 287 ods. 1 Tr. poriadku uložil povinnosť uhradiť poškodenému G. H., nar. X.XX.XXXX v I., trvale
bytom I., A. XX škodu vo výške 17.675,77 Eur (sedemnásťtisícšestosedemdesiatpäť Eur a 77 centov).

Podľa § 288 ods. 2 Tr. poriadku súd poškodeného G. H., nar. X.XX.XXXX v I. trvale bytom I., A. XX so
zvyškom na náhradu škody odkázal na civilný proces.

Proti tomuto rozsudku po jeho vyhlásení, odôvodnení a po poučení o možnosti podať opravný
prostriedok, sa prítomní nevyjadrili.

V zákonnej lehote podali voči rozsudku odvolanie obžalovaný cestou obhajcu, ako aj prokurátor.

Obžalovaný prostredníctvom svojho obhajcu, v písomných dôvodoch odvolania uviedol nasledovné.

VpredmetnejveciužrazsúdI.stupňarozhodolrozsudkomdňa6.2.2019,vočiktorémupodalobžalovaný
odvolanie a krajský súd uznesením zo dňa 6.11.2019 rozsudok súdu I. stupňa zrušil a vec vrátil na nové

prejednanie a rozhodnutie.

Súd I. stupňa rozhodol druhýkrát vo veci rozsudkom dňa 28.6.2024 a skonštatoval, že vyššie uvedené
dôkazy vyhodnotil tak jednotlivo, ako aj v ich súhrne, pričom má za to, že vina u obžalovaného je
preukázaná dostatočnými a zákonne vykonanými dôkazmi vo veci, a to predovšetkým výpoveďou

poškodeného, svedkyne O. H., znaleckým dokazovaním, ako aj listinnými dôkazmi. Preto má za to,
bez akýchkoľvek pochybností, že skutok sa stal tak, ako je uvedený vo výrokovej časti rozsudku a že
ho spáchal obžalovaný.

Ďalej súd I. stupňa uvádza, že nemá pochybnosti o pravdivosti výpovede poškodeného, ktorá

osoba poškodeného bola psychologicky vyšetrená, závery ktorého vyšetrenia sú vyššie uvedené a
to nezaznamenaním jeho sklonov ku konfabulácii, lživosti, skresľovaniu skutočností, jeho vyjadrenia
vierohodne a presne interpretujú prežité okolnosti. Jeho konanie bolo výsledkom jeho naivity, ktorá
bola zneužitá neskúsenosti a sociálnej núdze. Súd nemá pochybnosti ani o pravdivosti výpovedí P.K., družky poškodeného, ani o výpovedi svedkyne P. H., matky poškodeného, v prípade ktorej síce
bolo potrebné odstraňovať rozpory v rámci výsluchu na hlavnom pojednávaní, avšak tieto sa úspešne
podarilo odstrániť. Podporné sú výpovede, ktoré boli prečítané tak, ako je vyššie uvedené. Oproti tomu,

výpovedetakzvane„naposlednúchvíľu"navrhnutéobhajcom,ažnahlavnompojednávaní,podľanázoru
z dôkaznej núdze, ide o výpovede rodinných príslušníkov obžalovaného O. B., E. G. a A. B. ml. sú podľa
názoru súdu vysoko účelové v snahe napomôcť obžalovanému, súd opakuje, že títo svedkovia v rámci
celého prípravného konania neboli ani navrhovaní.“

Na základe takto vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že obžalovaný sa dopustil konania
tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku, pričom súd jeho konanie právne kvalifikoval
ako zločin obchodovania s ľuďmi podľa § 179 ods. l, ods. 3 písm. a) Tr. zákona, ktorého pojmové
znaky skutkovej podstaty trestného činu, v tomto prípade zločinu, obžalovaný naplnil po objektívnej
stránke tým, že svojím protiprávnym konaním zasiahol do osobnej slobody poškodeného v najširšom
slova zmysle, jednak v slobode voľného pohybu, ako aj čo sa slobody rozhodovania ako takej

týka. Poškodeného s použitím podvodného konania, ľsti, zneužitím bezbrannosti a inak zraniteľného
postavenia zlákal a prepravil na účel nútenej práce, nútenej služby a iných foriem vykorisťovania
do zahraničia. V tom spočíva aj spoločenská nebezpečnosť konania obžalovaného. Po stránke
subjektívnej, obžalovaný konal formou priameho úmyslu v zmysle § 15 písm. a) Tr. zákona, ako osoba
trestne zodpovedná a vedomá si svojho konania. Pokiaľ sa týka konštatácie krajského súdu, že keďže

poškodený dostával týždenne 333 libier, a teda že za pár mesiacov nemohol zarobiť 16.800 libier súd
uvádza, že tieto dávky nepoberal len sám za seba, ale v prvopočiatkoch tam bola jeho celá rodina, teda
6 - 7 osôb, preto konanie obžalovaného bolo kvalifikované aj v zmysle § 179 ods. 3 písm. a / Tr. zákona
k čomu tiež súd dodáva, že skutočnosť, že obžalovaný poškodenému zabezpečil dopravu a dokonca
mu kúpil aj lístok, to nijakým spôsobom nezbavuje obžalovaného zodpovednosti za svoje vo výrokovej

časti popísané konanie.

Obžalovaný ešte v rámci prípravného konania uviedol, že skutok, ktorý sa mu kladie za vinu nespáchal,
a že dátumy uvedené v uznesení o vznesení obvinenia zo dňa 29.02.2012 nesedia, pretože v uvedenom
čase bol práceneschopný a bol doma z dôvodu, že si poranil ruku motorovou pílou dňa 27.11.2010, čo

preukazujú aj lekárske nálezy a ďalšia zdravotná dokumentácia, týkajúca sa posúdenia poranení, liečby
a zdravotných ťažkostí obžalovaného. Tieto skutočnosti potvrdil aj Znalecký posudok č. 27/2012 zo dňa
09.05.2012, v ktorom znalec uviedol, že liečba zranenia u pacienta, teda obžalovaného od 27.11.2010
do 01.05.2011 vrátane PN je primeraná charakteru zranenia ruky. Uvedená skutočnosť spochybňuje
tvrdenie poškodeného v priebehu celého trestného konania ktorý uviedol, že do Anglicka ho zlákal

obžalovaný na prácu niekedy v jeseni v roku 2010 a v januári 2011 ho mal obžalovaný prepraviť do
Anglicka, nakoľko je jednoznačne preukázané a z lekárskych záznamov možno usúdiť, že nemohol
používať ľavú ruku, najmä v čase naloženej sadrovej dlahy, t. j. do 14.12.2010. Po tomto období mal
ruku v obväze, čím bola funkcia ruky znemožnená v zmysle úchopu, čo trvalo až do 28.12.2010, kedy
pri kontrolnom vyšetrení na ambulancii úrazovej chirurgie v NsP Q. I. R. C. sa obžalovaný sťažoval

na pretrvávajúcu bolesť ľavej ruky, najmä v noci. Znalec uviedol, že je nepravdepodobné až vylúčené
vedenie motorového vozidla s použitím ľavej ruky v tomto období. Dňa 28.01.2011 prišiel obžalovaný do
ambulancie úrazovej chirurgie, kde uviedol pretrvávajúcu slabosť v ľavej ruke, necitlivosť prsta, tŕpnutie
na koncoch prstov, pocit chladu a nepociťovanie tepla, z dôvodu čoho bol poslaný na ďalšie vyšetrenia.

Všetky vyššie uvedené skutočnosti znalec potvrdil aj v rámci výsluchu na hlavnom pojednávaní dňa
30.04.2018, kde rovnako uviedol, že pri kontrolných vyšetreniach, ktoré sú súčasťou jeho zdravotnej
dokumentácie musel byť obžalovaný priamo prítomný, preto neprichádza do úvahy, aby boli takéto
vyšetrenia zmanipulované. Pokiaľ ide o predmetné zranenie tak uviedol, že je zrejmé, že takéto zranenie
zanechalo aj trvalé následky v tej dobe, a to uchopenie funkcie ľavej ruky. Z tejto konštatácie znalca teda

možno vyvodiť záver, že v prípade, ak by sa aj obžalovaný dopustil konania, ktoré sa mu kladie za vinu
a skutočne by prepravil poškodeného z územia Slovenskej republiky do Anglicka za účelom práce, tak
by si poškodený prinajmenšom všimol, že funkcia ľavej ruky je výrazne oslabená. Obžalovaný počas
výsluchu uviedol, že poškodeného G. H. poznal dosť dlho a prvýkrát ho videl v Anglicku niekedy v roku
2005-2006, kde ho stretol a snažil sa mu pomôcť a nájsť mu prácu. Z Anglicka odišiel poškodený s jeho

rodinou dňa 06.02.2011 prepravou, pričom poškodený vystúpil v Košiciach a jeho manželka s dcérou
išli až do Pavloviec nad Uhom. Obžalovaný odišiel do Anglicka až v marci 2011 s jeho celou rodinou
na matkinom aute Seat Leon.Poškodený v Anglicku nikdy nepracoval a už vôbec nie je pravdivé, že pracoval pre osoby pakistanského
pôvodu. Keď bol poškodený už po druhýkrát v Anglicku, tak prišiel sám, nie s manželkou obžalovaného,
pričom prišiel dobrovoľne, lebo sa tam mal dobre a obžalovaný mu pomáhal. V tom období však

obžalovaný v Anglicku ani nebol, pretože bol PN s poranenou rukou. Poškodený prišiel do Anglicka v
roku 2011 dodávkou, ktorá prepravuje osoby a sám si zaplatil aj cestu a rovnako z Anglicka aj odišiel,
potom ako mu jeho matka telefonovala, že mu zomiera otec, tak po neho prišla dodávka, až k nemu
domov.

Počas pobytu poškodeného v Anglicku, obžalovaný komunikoval s matkou poškodeného, ktorá mu
viackrát telefonovala a ďakovala mu, že sa stará o jeho syna. V závere svojej výpovede z prípravného
konania obžalovaný uviedol, že poškodený nemal počas pobytu v Anglicku prácu, no stále si ju hľadal,
pretože chcel pracovať, no nakoľko mu zavolala matka tak odišiel domov asi po necelom mesiaci pobytu.
Do Anglicka sa už nevrátil a obžalovaný ho odvtedy ani nevidel.

Nie je pravdou ani to, že poškodený bol počas dvoch mesiacov nútený vykonávať rôzne maliarske,
upratovacie a búracie práce pre nestotožnené tretie osoby, pravdepodobne pôvodom z Pakistanu,
bez poskytnutia oddychu, riadnej stravy a zabezpečenia riadnych životných podmienok, pričom za
prácu vykonávanú poškodeným inkasoval finančné prostriedky údajne obžalovaný, ktorý ho mal počas
uvedeného obdobia dokonca viackrát fyzicky napadnúť tak, že ho udieral do tváre a do hlavy. Uvedené

tvrdenia sa absolútne nezakladajú na pravde, pretože v meste Corby, kde býval obžalovaný so svojou
rodinou žiadne osoby pôvodom z Pakistanu nie sú. Obžalovaný poškodeného nikdy do práce nenútil
a fyzicky na neho neútočil. Keď sa poškodený dozvedel, že obžalovaný mal poranenú ruku, sám za
ním prišiel do Pavloviec nad Uhom a pomáhal mu. Obžalovaný poškodenému nakúpil veci pre jeho
rodinu, ošatenie a stravu. Rovnako nie sú pravdivé ani špekulácie o tom, že obžalovaný ponúkal peniaze

poškodenému za stiahnutie výpovede a ani to, že mal poškodeného nútiť predstierať predaj jeho auta,
nakoľko predmetné vozidlo je stále vo vlastníctve matky obžalovaného.

Je pravdou, že poškodený mal počas svojho posledného pobytu v Anglicku v roku 2011 zriadený účet v
banke HSBC v meste Corby, no obžalovaný mu so zriadením účtu nepomáhal a rovnako mu ani nikdy

nepovedal, aby dal sebe, svojej družke a ich deťom vyhotoviť pasy, ktoré im mal údajne odobrať, nevrátiť
a obdobne to malo byť aj s rodnými listami. Poškodený si všetky doklady, ako sú pas a rodné listy
priniesol do Anglicka sám, a potom ako odchádzal preč z Anglicka, nechal všetko u obžalovaného, že
sa vráti. Obžalovaný nemá vedomosť, kde sa doklady poškodeného a jeho rodiny nachádzajú, nakoľko
všetko zaistila polícia.

Majú za to, že obžaloba bola voči obžalovanému podaná len na základe výpovede poškodeného G. H.,
ktorý si už v rámci prípravného konania odporoval v dôležitých okolnostiach a rovnako si odporoval aj
počas výsluchu na hlavnom pojednávaní.

Poškodený G. H. počas výsluchu dňa 24.11.2011 uviedol, že do Anglicka cestoval spolu s obžalovaným
a jeho rodinou (žena obžalovaného, brat obžalovaného a manželka brata obžalovaného) na aute
obžalovaného, ktoré bolo čiernej farby, s michalovským číslom, pravdepodobne značky SEAT, ktoré
šoféroval obžalovaný, no počas výsluchu dňa 02.02.2012 už uviedol, že cestoval na dodávke značky
Mercedes, strieborná metalíza, auto nemalo fólie na oknách a uviedol, že cestoval on, žena a dcéra

obžalovaného a šoféroval chlap asi vo veku 30-35 rokov, vysoký asi 175 cm. Počas výsluchu dňa
11.04.2012 poškodený uviedol: ,,A. B. po mňa prišiel do Krompách k môjmu domu a zobral ma autom do
Pavloviec nad Uhom. Bolo to čierne auto, asi Seat Leon, neviem.“ Následne už uviedol, ,,že potom prišiel
nejaký pán na aute Mercedes (modrý alebo strieborný ). Ten pán nebol Róm. Cestoval som do Anglicka
spolu s B. ženou O......Keď prišiel do Anglicka, prišli do jedného domu, kde bývala Čičáková rodina,

A. B. tam zatiaľ nebol....“ Z týchto výsluchov vyplýva zásadný rozpor nielen v nejednoznačnom opise
motorového vozidla, ktoré ho údajne malo prepraviť do Anglicka, ale aj v tom, že na jednej strane počas
výsluchu dňa 24.11.2011 uvádza, že šoféroval A. B. a počas výsluchu dňa 11.04.2012 už uviedol, že
šoféroval muž, ktorý nebol Róm a keď prišiel do Anglicka, tak A. B. tam ešte nebol a na výsluchu počas
hlavného pojednávania dňa 16.11.2016 uviedol, že obžalovaný A. B. odišiel s ním do Veľkej Británie.

Ďalší rozpor je vo výsluchu O. H., matky poškodeného zo dňa 27.02.2012 kedy uviedla, že obžalovaný
jej nikdy nechcel umožniť telefonovať s jej synom a stále sa vyhováral, že nie je doma alebo že je v práci,no počas výsluchu zo dňa 23.07.2012 už uviedla, že so svojím synom počas tohto obdobia telefonovala
a že bolo všetko v poriadku.

Rovnako počas výsluchu dňa 27.02.2012 svedkyňa O. H. uviedla, že synovi na vybavenie dokladov
požičala 200 Eur, pretože v tom čase ešte pracovala, no už počas výsluchu dňa 23.07.2012 uviedla,
že mu dala 100 Eur, pretože viac nedostávala. Ďalšie rozpory sa objavili počas konfrontácie zo
dňa 23.07.2012. Na otázku vyšetrovateľa, či poškodený pozná prítomnú osobu, teda obžalovaného,
poškodený uviedol, že ho pozná viac ako rok z Pavloviec nad Uhom, no v rámci svojej výpovede

dňa 24.11.2011 poškodený hneď v úvode uviedol, že na železničnej stanici niekedy poobede prišiel
k nemu jeden muž, ktorého nikdy predtým nevidel a nepoznal ho. Rovnako nie je pravdivým tvrdenie
poškodeného počas konfrontácie ktorý uviedol, že v meste Corby bol s obžalovaným dvakrát, čo však
nie je pravdivé, pretože pri obžalovanom bol poškodený v meste Corby len raz, kedy tam bol obžalovaný
s celou svojou rodinou, a to za účelom, aby si našiel prácu.

Ďalšia nezrovnalosť v konfrontácii spočíva opäť v identifikovaní motorového vozidla, keď na otázku
vyšetrovateľa, aké auto používal obžalovaný v Anglicku, poškodený uviedol, že to bol čierny Seat Leon.

Poškodený vo svojej výpovedi zo dňa 24.11.2011 tvrdil, že ho v práci strážili dvaja chlapi, ktorí sa volali S.
aC.,novovýpovedidňa11.04.2012užtvrdil,žehostrážilidvajachlapi,ktorísavolaliO.aC..Poškodený

ďalej tvrdil, že celé dva mesiace, kedy mal údajne pracovať v Anglicku, stále ho do práce, ako aj z
práce vozil obžalovaný. Toto tvrdenie je jednoznačne vyvrátené lekárskymi správami obžalovaného, z
ktorých vyplýva, že celý mesiac marec 2011 bol na území Slovenskej republiky a chodil na rehabilitácie.
Ďalšia nezrovnalosť vyplýva z tvrdenia poškodeného, ktorý v prípravnom konaní počas výsluchu dňa
11.04.2012 uviedol, že Pakistanci dávali obžalovanému 30-40 libier za deň, no naopak na hlavnom

pojednávaní dňa 16.11.2016 už uviedol, že nevidel koľko mal dávať Pakistanec obžalovanému do ruky.

Rovnako poukazujú aj na úradný záznam KR PZ, odboru kriminálnej polície zo dňa 11.04.2012, v ktorom
je uvedené, že porovnávaním predložených materiálov so spisovým materiálom bolo zistených niekoľko
skutočností. Poškodený vo svojej výpovedi neuviedol jednoznačne termín kontaktu s obžalovaným,

datoval ho iba na obdobie jeseň roku 2010 s tým, že bol obžalovaným inštruovaný o zabezpečenie
kópii rodných listov svojich detí, ako potrebných dokladov k vycestovaniu a zabezpečeniu prác, pričom
uviedol, že uvedené doklady zabezpečil na matrike v Krompachoch a približne týždeň po prvom kontakte
s obžalovaným už vycestoval do Anglicka. Oznámením zaslaným na základe dožiadania z Mestského
úradu v Krompachoch bolo zistené, že poškodený G. H. dňa 20.10.2010 požiadal matričný úrad o

vyhotovenie dvoch rodných listov pre syna C. K.. Z uvedeného by teda vyplývalo, že poškodený po
vybavení dokladov spoločne s obžalovaným vycestoval do Anglicka, a to v období po 20.10.2010, teda
pred zranením, ktoré si spôsobil.

V úradnom zázname KR PZ, odboru kriminálnej polície zo dňa 16.04.2012 je uvedené, že operatívnou

previerkou v spoločnosti Eurobus a. s., Košice bolo zistené, že poškodený G. H. využil služby uvedenej
spoločnosti v termíne 11.05.2011 na trase Košice - Londýn, služby spoločnosti Interbus a. s., Košice
využil v termíne 19.12.2010 na trase Londýn - Košice, cesta sa však neuskutočnila a služby spoločnosti
Student agency Košice využil v termíne 03.08.2009 na trase Londýn - Košice.

Na pojednávaní dňa 05.11.2018 predložili návrh na doplnenie dokazovania, a to konkrétne návrh
na vypočutie svedkov O. B., manželky obžalovaného, E. G., dcéry obžalovaného a A. B., syna
obžalovaného s odôvodnením, že aj z výpovedí poškodeného vyplynulo, že vo Veľkej Británii mal bývať
v rodine obžalovaného, teda aj s týmito osobami, ktorých navrhovali vypočuť. Podľa ich názoru išlo o
priamych svedkov skutku, ktorého sa mal dopustiť obžalovaný. Pokiaľ však ide o vyhodnotenie týchto

výpovedí zo strany prvostupňového súdu ako účelových, tak s týmto nesúhlasia a poukazujú aj na
to, že dôkazy potvrdzujúce tvrdenia poškodeného boli vyprodukované taktiež rodinnými príslušníkmi
a pokiaľ ide o skutočnosť, že návrh na vykonanie tohto dôkazu prostredníctvom výsluchu svedkov
nebol predložený počas celého trestného konania je nevyhnutné uviesť, že OČTK s poukazom na
vyhľadávaciu zásadu v zmysle ustanovenia § 2 odsek 10 Trestného poriadku sú povinné obstarávať

dôkazy z úradnej povinnosti.

Z uvedenej zásady vyplýva, že orgány činné v trestnom konaní sú povinné z úradnej povinnosti
vyhľadávať dôkazy svedčiace v neprospech, ale aj v prospech osoby, proti ktorej sa vedie trestnéstíhanie, pričom vyhľadávacia zásada sa premieta aj do konania pred súdom, pretože súd je takisto
povinný zistiť skutkový stav bez dôvodných pochybností, a teda je povinný zadovážiť si potrebné dôkazy
na rozhodnutie aj v prípade, že mu ich strany nepredložili. Túto povinnosť aj vo vzťahu k súdu možno

vyvodiť prioritne z účelu Trestného poriadku vymedzeného v ustanovení § 1 Trestného poriadku. Tomu
zodpovedá jednak možnosť a v tejto súvislosti i povinnosť súdu vykonať aj stranami nenavrhnuté
dôkazy v zmysle ustanovenia § 2 odsek 11 Trestného poriadku, podľa ktorého ,,súd môže vykonať
aj dôkazy, ktoré strany nenavrhli.“ Súd je teda v záujme spravodlivého rozhodnutia zodpovedný za
svoje rozhodnutie, ktorej sa nemôže ani v podmienkach kontradiktórneho trestného konania zbaviť.

Zdôrazňujú, že právo obžalovaného na získavanie a predkladanie dôkazov je len doplnením povinnosti
orgánov činných v trestnom konaní a súdu, aby zákonným spôsobom zistili skutkový stav veci.

Obžalovanému sa v tomto konaní kladie za vinu, že zabezpečoval aj za použitia násilia prepravu
poškodeného na výkon nútenej práce v Anglicku a na to použil podvodné konanie a zneužil bezbrannosť
poškodeného. Majú za to, že táto časť skutku musí byť obžalovanému nad všetku pochybnosť

preukázaná, aby mohol byť uznaný vinným zo zločinu obchodovania s ľuďmi v zmysle obžaloby. Jedinou
nespornou skutočnosťou je to, že poškodený bol v Anglicku, k čomu mu dopomohol obžalovaný. Avšak
neboli vyprodukované žiadne priame alebo nepriame dôkazy okrem výpovede poškodeného, ktoré
by preukazovali, že obžalovaný sa dopustil tohto konania. Navyše aj sám poškodený si už v rámci
prípravného konania odporoval v dôležitých okolnostiach ohľadom nútenej práce, ľudí, ktorí ho mali

strážiť, peňazí vyplácaných obžalovanému, ako aj v identifikovaní motorového vozidla, ktoré ho malo
údajne prepraviť do Anglicka.

Okrem týchto rozporov, si poškodený na hlavnom pojednávaní odporoval aj v ďalších bodoch svojej
výpovede z prípravného konania a vo výzve na odstránenie rozporov sa priklonil k tej výpovedi, ktorá

bola pre neho výhodnejšia. Majú za to, že neboli vyprodukované také dôkazy, ktoré by potvrdzovali
výpoveď poškodeného a teda, aby obžalovaný komunikoval osobne s úradmi a bankami v Anglicku v
mene poškodeného, respektíve, že mu s tým pomáhal

Celá obžaloba bola postavená len na domnienkach a nepriamych dôkazoch. Súd absolútne v tomto

prípade neprihliadal na zásadu prezumpcie neviny, respektíve na procesné pravidlo vyplývajúce z
tejto zásady, a teda pravidlo ,,in dubio pro reo“ (v pochybnostiach v prospech obvineného).Vo svojom
dôsledku prezumpcia neviny znamená, že nedokázaná vina má ten istý význam ako dokázaná
nevina, obvinený teda nie je povinný dokazovať svoju nevinu. V rámci tohto konania trváme na tom
obžaloba neuniesla dôkazné bremeno a nepodarilo sa jej preukázať vinu obžalovaného bez dôvodných

pochybností.

Z ustanovenia § 179 Tr. zák. vyplýva, že obchodovanie s ľuďmi predstavuje verbovanie, prepravu,
transfer, prechovávanie alebo získavanie ľudí pod hrozbou násilia, únosov, podvodom, ľsťou, prinútením
silou, zneužívaním pozície, v rámci ktorej nemá táto osoba žiadnu inú reálnu a akceptovateľnú možnosť

ibaprijaťuvedenúhrozbu.Abysamohlohovoriťonaplnenískutkovejpodstatytohtotrestnéhočinu,musí
byť prítomný každý z nasledujúcich troch prvkov, ktoré charakterizujú mechanizmus obchodovania s
ľuďmi, a to konanie - verbovanie, preprava, odovzdanie, prechovávanie alebo prevzatie ľudí, prostriedky
- hrozba alebo požitie násilia, iné formy donucovania, únos, podvod, lesť, zneužitie právomocí,
zraniteľné postavenie a účel - obchodovanie s ľuďmi na účel sexuálneho vykorisťovania, ekonomického

vykorisťovania, nelegálnej adopcie alebo nelegálneho obchodovania s ľudskými orgánmi. Ani jeden z
týchto obligatórnych znakov skutkovej podstaty trestného činu obchodovania s ľuďmi naplnený nebol.

Poukazujú aj na to, že súd bol v priebehu celého trestného konania naklonený poškodenému, absolútne
nezohľadnildôkazyaaniskutočnostitvrdenéapredkladanéobžalovanýmavykonanédôkazyvyhodnotil

jednoznačne len v neprospech obžalovaného. Rozhodnúť o vine a odsúdiť obžalovaného možno len
vtedy, ak nevyvstanú racionálne pochybnosti o skutočnostiach zakladajúcich jeho vinu. Ak sa teda
objavia pochybnosti o podstatných okolnostiach prípadu, v zmysle zásady zistenia skutkového stavu
bez dôvodných pochybností podľa ustanovenia § 2 odsek 10 Trestného poriadku, je nevyhnutné vysloviť
oslobodzujúci rozsudok. Z uvedeného vyplýva, že ak v rámci zisteného skutkového stavu veci nie je

dostatočne preukázaná vina obžalovaného, pre súd je skutkový stav veci taký, že obžalovaný je nevinný,
pretože platí zásada prezumpcie neviny a dôkazné bremeno pri posudzovaní viny spočíva na orgánoch
činných v trestnom konaní. Z výsledkov vykonaného dokazovania súd nemohol vyvodiť jednoznačnýzáver, že sa stal skutok, ktorý prokurátor uviedol v obžalobnom návrhu, a preto bolo nevyhnutné aby v
zmysle ustanovenia § 285 písm. a) Trestného poriadku súd obžalovaného spod obžaloby oslobodil.

Odvolací súd už vo svojom uznesení zo dňa 06.11.2019, vytkol prvostupňovému súdu to, že vôbec
neuviedol akými právnymi úvahami sa spravoval, keď posudzoval dokázané skutočnosti podľa §
179 ods. 1, 3 písm. a/ Tr. zák. Poukazujú na to, že prvostupňový súd tieto nedostatky žiadnym
spôsobom neodstránil a ani vo svojom ďalšom rozsudku nijako nekonkretizoval, ktoré konkrétne
konanie obžalovaného je možno považovať za „zlákanie poškodeného na nútené práce,“ nezaoberal sa

definíciou zraniteľnej osoby a prečo za takúto osobu považoval práve poškodeného a taktiež neuviedol
kedy, kde a akým spôsobom mal obžalovaný zlákať poškodeného na prácu so Anglicka.

Neobjasnená ostala aj otázka pobytu poškodeného v Anglicku v rokoch 2008 a 2009. Prvostupňový
súd taktiež v napadnutom rozsudku žiadnym spôsobom nešpecifikoval ako dospel z záveru o tom, že
obžalovaný sa mal obohatiť o 17.675,77 € a z čoho konkrétne má táto suma pozostávať.

Za príklad nedostatočného zistenia skutkového stavu možno považovať aj samotné konštatovanie súdu,
že nepoberal sociálne dávky len sám za seba, ale na celú rodinu, teda „6 - 8“ osôb. Z uvedeného je
zrejmé, že daný skutkový stav bol zo strany prvostupňového súdu zistený tak nedostatočne, že nie je
zrejmé ani len to, za koho, kedy a v akej výške mal poškodený poberať dávky.

Prvostupňový súd síce z pokynov, ktoré mu uložil odvolací súd vykonal iba výsluch poškodeného, avšak
z toho nevyplynuli žiadne nové zistenia, ktoré by viedli k lepšiemu objasneniu daného skutkového stavu.

Vzhľadomnapopísanépochybnostiavzmyslezásady„indubioproreo“,majúzato,ženebolanaplnená

skutkovápodstatazločinuobchodovaniasľuďmi,konkrétneobjektívnastránkatohtotrestnéhočinu,teda
aby obžalovaný zlákal a prepravil poškodeného do Anglicka za účelom nútenej práce. Žiadna nútená
práca nebola preukázaná, žiadne podrobnosti o nej, žiadne dôkazy okrem vzájomne si odporujúcich a
nepresných vyjadrení poškodeného.

Pokiaľ ide o samotnú právnu kvalifikáciu skutku, ktorý sa obžalovanému kladie za vinu, a to § 179 ods. 3
Tr. zák. poukazujú na to, že novelou trestného zákona účinnou od 06.08.2024 sa škodou väčšou rozumie
suma škoda prevyšujúca sumu 20 000 €. Podľa § 124 ods. 1 Tr. zák. „škodou sa na účely tohto zákona
rozumie aj získanie prospechu v príčinnej súvislosti s trestným činom.“

Vzhľadom na to, že podľa napadnutého rozsudku mal byť na strane obžalovaného prospech vo výške
17.675,77 Eur je zrejmé, že na daný prípad nemožno aplikovať ustanovenie § 179 ods. 3 Tr. zákona,
ale len § 179 ods. 1 Tr. zákona v zmysle ktorého možno uložiť trest odňatia slobody iba v rozsahu 4
až 10 rokov.

Podľa čl. 50 ods. 6 Ústavy SR: „Trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona účinného
v čase, keď bol čin spáchaný. Neskorší zákon sa použije, ak je to pre páchateľa priaznivejšie.“

Vzhľadom na zmeny trestného zákona, ku ktorým došlo jeho novelizáciou účinnou od 06.08.2024 a
s tým súvisiacou zmenou úpravy výšky škody je zrejmé, že trest, ktorý bol napadnutým rozsudkom

obžalovanému uložený, možno toho času, aj v spojitosti s neprimeranou dĺžkou daného trestného
konania považovať za neprimerane prísny.

Do pozornosti dávajú odvolaciemu súdu to, že aj keď prvostupňový súd v napadnutom rozsudku
odkazuje na ustanovenie § 39 ods. 3 písm. d) Tr. zák., tak toto ustanovenie umožňuje pri mimoriadnom

znížení trestu uložiť trest odňatia slobody minimálne vo výške 2 roky, čím sa prvostupňový súd neriadil.

Poukazujú na to, že vzhľadom na zmenu kvalifikácie daného skutku v dôsledku novely Tr. zák., a teda
aplikácie § 179 ods. 1 namiesto § 179 ods. 3 Tr. zák., možno v danom prípade v zmysle § 39 ods. 3
písm. e) Tr. zák., mimoriadne znížiť trest až na 6 mesiacov.

Na základe uvedeného navrhujú Krajskému súdu Košice, aby v zmysle ustanovenia § 322 odsek 3
Trestného poriadku zmenil rozsudok Mestského súdu Košice sp. zn. 7T/2/2016 zo dňa 28.06.2024 a
obžalovaného v zmysle § 285 písm. a/ Trestného poriadku oslobodil spod obžaloby alternatívne, aby vzmysle ustanovenia § 321 Trestného poriadku zrušil rozsudok Mestského súdu Košice sp. zn. 7T/2/2016
zo dňa 28.06.2024 vo výroku o vine a treste a vrátil vec na nové prejednanie a rozhodnutie súdu prvého
stupňa.

Odvolanie voči výroku o treste podal prokurátor, ktorý v písomných dôvodoch odvolania uviedol, že
trest vo výmere 3 rokov s podmienečným odkladom a skúšobnou dobou vo výmere 3 rokov uložený
obžalovanému, považuje za nezákonný a neprimerane mierny, a to s poukazom na trestnú sadzbu,
osobu obžalovaného, ako aj okolnosti prípadu a charakter skutku.

Novelou trestného zákona č. 40/2024 Z. z. v spojení s Nálezom Ústavného súdu Slovenskej republiky
č. PL. US 3/2024-761 zo dňa 03.07.2024, účinnou dňa 06.08.2024 došlo k zmene sumy, podľa ktorej sa
posudzuje výška škody ustanovená v § 125 Trestného zákona. Po novele Trestného zákona sa väčšou
škodou rozumie škoda prevyšujúca sumu 20.000,- Eur.

Vzhľadom na uvedenú zmenu zákona došlo aj k zmene právnej kvalifikácie žalovaného skutku, nakoľko
škoda spôsobená týmto trestným činom je vo výške 17.675,77 Eur, čo už nie je škodou väčšou (v danom
prípade väčší prospech). Trestná sadzba za žalovaný trestný čin podľa § 179 ods. 1 Tr. zák. účinného
od 06.08.2024 je 4 až 10 rokov.

Trestnýzákonvychádzazozásady,žezákladnýmúčelomacieľomjeochranaspoločnostipredtrestnými
činmi a ich páchateľmi. Zmysel existencie a prípadnej aplikácie noriem trestného práva je predovšetkým
v tom, aby sa trestné činy buď vôbec nepáchali alebo páchali v čo najmenšej miere. Ochrana spoločnosti
pred páchateľmi trestných činov vrátane ochrany práv a slobôd jednotlivých občanov robí tak z trestu
prostriedok sebaochrany spoločnosti pred trestnými činmi. Teraz má však okrem toho pôsobiť výchovne,

a to nielen na páchateľa, ale aj na ostatných členov spoločnosti.

Vzhľadom na závažnosť skutku (obžalovaný zlákal poškodeného na prácu vo Veľkej Británii, využijúc
jeho neznalosť jazyka, pod zámienkou pomoci zneužil pasy a rodné listy poškodeného a jeho rodiny
na vybavenie sociálnych dávok pre poškodeného, za vykonanú prácu poškodenému nevyplácal žiadnu

mzdu, držal ho zatvoreného vo svojom dome, kde bol neustále strážený a dostával iba minimum
stravy a neumožnil mu ani prístup k finančným prostriedkom na jeho účte zasielaným mu sociálnym
úradom), je trest odňatia slobody uložený pod dolnú hranicu trestnej sadzby a s podmienečným
odkladom neprimeraný, a jeho uložením by nebol naplnený účel trestu tak z hľadiska individuálnej, ako
aj generálnej prevencie.

Súd dospel k záveru, že pre splnenie účelu trestu v danom prípade v zmysle ust. § 34 ods. 1, ods. 2, ods.
3, ods. 4 Tr. zákona by bolo potrebné uloženie trestu nepodmienečného na spodnej hranici zákonom
stanovenej trestnej sadzby vo výmere 7 rokov.

Pri ukladaní trestu však súd aplikoval článok 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd, ktorý má svoj odraz v jednej zo základných zásad trestného konania upravenej v ust. § 2 ods.
7 Tr. por., podľa ktorej každý má právo, aby jeho trestná vec bola spravodlivo a v primeranej lehote
prejednaná súdom.

Podľa ich názoru v danom prípade však neboli splnené podmienky na takéto mimoriadne zníženie
trestu pod dolnú hranicu trestnej sadzby, a to s poukazom na osobu obžalovaného, okolnosti prípadu
a závažnosť skutku.

Okolnosťami prípadu sú všetky skutočnosti, ktoré majú vplyv na posúdenie povahy, charakteru

a závažnosti trestného činu, vrátane možnosti nápravy páchateľa.

Na naplnenie účelu trestu navrhol obžalovanému uložiť nepodmienečný trest odňatia slobody
a s prihliadnutím na to, že na obžalovaného sa hľadí ako kedy nebol odsúdený a značný časový odstup
od spáchania skutku, na dolnej hranici zákonom ustanovenej trestnej sadzby.

Navrhol, aby odvolací súd vo veci zrušil podľa § 321 ods. 1 písm. e) Tr. por. napadnutý rozsudok súdu
prvého stupňa vo výroku o treste a v zmysle § 322 ods. 1 Tr. por. mu vrátil vec na ďalšie konaniea rozhodnutie alebo aby sám rozhodol tak, že tomuto uloží zákonný a primeraný trest v zmysle vyššie
uvedeného.

Na podklade odvolania obžalovaného a prokurátora krajský súd podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal
zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako
aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo a zistil nasledovné.

Prokurátor Okresnej prokuratúry Košice I podal na Okresný súd Košice I dňa 7.1.2016 obžalobu na A.

B. pre zločin obchodovania s ľuďmi podľa § 179 ods. 1, 3 písm. a/ Tr. zákona.

V predmetnej veci súd prvého stupňa prvýkrát rozhodol rozsudkom zo dňa 06.02.2019, voči ktorému
podal obžalovaný, ako aj poškodený odvolanie. Uznesením Krajský súd v Košiciach sp. zn. 8To 85/2019
zo dňa 06.11.2019 zrušil rozsudok a vec bola vrátená súdu prvého stupňa na nové prejednanie a
rozhodnutie.

Po zrušení veci krajským súdom, súd prvého stupňa dopočul obžalovaného a poškodeného.
S poukazom na vykonané dokazovanie, či už výsluchmi obžalovaného, poškodeného, znalkyne,
svedkov, prečítaním listinných dôkazov, a to neprítomných svedkov pri dodržaní zákonných procesných
ustanovení a ďalších listinných dôkazov navrhovaných tak prokurátorom, ako aj obhajobou, krajský súd

uvádza, že súd prvého stupňa vykonal dokazovanie v rozsahu dostatočnom pre zákonné a spravodlivé
rozhodnutie v predmetnej trestnej veci. Dôvodom procesného postupu krajského súdu, ktorým podľa §
321 ods. 1 písm. d/, e/, ods. 3 Tr. poriadku zrušil napadnutý rozsudok v celom rozsahu a sám vo veci
rozhodol predmetným rozsudkom bola skutočnosť, že na základe vykonaného dokazovania sa stotožnil
s námietkami obžalovaného vo vzťahu k zmene právnej kvalifikácie v dôsledku novely ustanovení

Trestného zákona, ako aj vo vzťahu k výroku o treste.

Je pravdou, čo vytýka obhajoba súdu prvého stupňa, že sa nedostatočne zaoberal akými právnymi
úvahami posudzoval skutok podľa § 179 ods. 1, 3 písm. a/ Tr. zákona.

Vykonanému dokazovaniu však zodpovedá konanie obžalovaného v tom, že s použitím podvodného
konania, ľsti, zneužitím bezbrannosti a inak zraniteľného postavenia zlákal poškodeného a prepravil na
účel nútenej práce, nútenej služby a iných foriem vykorisťovania.

Objektom zločinu obchodovania s ľuďmi je záujem na ochrane osobnej slobody a záujem na potláčaní

obchodu s ľuďmi. Objektívna stránka spočíva v tom, že páchateľ použitím podvodného konania, ľsti,
obmedzovania osobnej slobody, násilia, hrozby násilia, hrozby inej ťažkej ujmy alebo iných foriem
donucovania, prijatia alebo poskytnutia peňažného plnenia, či iných výhod na dosiahnutie súhlasu
osoby, na ktorú je iná osoba odkázaná alebo zneužitia svojho postavenia alebo zneužitia bezbrannosti
alebo inak zraniteľného postavenia poškodeného, iného zláka, prepraví, prechováva, odovzdá alebo

prevezme niektorým zo spôsobov uvedených v tomto ustanovení, hoci aj s jeho súhlasom, na účel jeho
prostitúcie alebo inej formy sexuálneho vykorisťovania, vrátane pornografie, nútenej práce či nútenej
služby, otroctva alebo praktík podobných otroctvu, nevoľníctva, odoberania orgánov, tkanív či buniek
alebo iných foriem vykorisťovania.

K objektívnej stránke pristupuje ako obligatórny znak spôsob vykonania činu, a to použitím podvodného
konania, ľsti, obmedzovania osobnej slobody, násilia, hrozby násilia, hrozby inej ťažkej ujmy alebo
iných foriem donucovania, prijatia alebo poskytnutia peňažného plnenia, či iných výhod na dosiahnutie
súhlasu osoby, na ktorú je iná osoba odkázaná alebo zneužitia svojho postavenia alebo zneužitia
bezbrannosti alebo inak zraniteľného postavenia poškodeného. Tieto spôsoby sú uvedené alternatívne,

teda postačuje, aby páchateľ spáchal trestný čin aspoň jedným z uvedených spôsobov.

Samotné konanie páchateľa spočíva v zlákaní, preprave, prechovávaní, odovzdaní alebo prevzatí obete
niektorým zo spôsobov vykonania tohto činu. Aj konania páchateľa sú alternatívne a postačuje, aby
páchateľ spáchal trestný čin aspoň jedným z uvedených konaní.

Na vznik trestnoprávnej zodpovednosti sa vyžaduje kumulatívne splnenie oboch znakov, a to samotné
konanie páchateľa a niektorý zo spôsobov vykonania tohto činu. Okrem toho páchateľ musí konať za
jasne stanoveným účelom, ktorý exemplifikatívne vymedzuje objektívna stránka trestného činu, a to zaúčelom prostitúcie alebo inej formy sexuálneho vykorisťovania, vrátane pornografie, nútenej práce či
nútenej služby, otroctva alebo praktík podobných otroctvu, nevoľníctva, odoberania orgánov, tkanív či
buniek alebo iných foriem vykorisťovania.

Účel spáchania trestného činu je obligatórnym znakom objektívnej stránky tohto trestného činu.

Na vznik trestnej zodpovednosti nemá vplyv súhlas poškodenej osoby.

Z dokazovania vykonaného mestským súdom vyplynulo.

Obžalovaný A. B. sa ku skutku kladenému mu za vinu nepriznal. Uviedol, že poškodeného G. H. pozná
dosť dlho a že ho stretol v Anglicku, kde sa mu snažil vybaviť prácu. Poprel, že v jeseni roku 2010 na
Staničnom námestí v Košiciach stretol poškodeného a dodal, že tohto videl naposledy v roku 2011 v
Anglicku. Obžalovaný všetky skutočnosti vyznievajúce v jeho neprospech znegoval. Uviedol, že dátumy

uvedené v uznesení o vznesení obvinenia nepasujú, pretože v rozhodnom čase bol na maródke s rukou.
Nie sú pravdivé špekulácie o tom, že ponúkal poškodenému peniaze za stiahnutie výpovede a ani to,
že mal poškodeného nútiť predstierať predaj auta.

Po zrušení veci krajským súdom bol obžalovaný opätovne vypočutý a k osobe poškodeného uviedol,

že boli kamaráti. Poškodený bol normálny človek, vedel pomôcť. Keď si motorovou pílou poranil ruku,
poškodený u neho týždeň býval a pomáhal mu pri domácich prácach. Poškodený nebol naivný, bol
zdravý, vedel čo robí. Podľa neho nebol rozumovo obmedzený. Poškodený mal 7 alebo 8 detí, o ktoré
sa staral ako mohol. K ich spoločnému pobytu v Anglicku v rokoch 2008-2009 sa nevedel vyjadriť.

Obžalovaný potvrdil, že v prípade vycestovania poškodeného do Anglicka na jeseň v roku 2010 mu on
sám zabezpečoval stravu a ubytovanie, nakoľko sa vtedy pre poškodeného práca v Anglicku nenašla,
a umožnil mu aj návrat na Slovensko so zakúpením cestovného lístka. K sumám, ktoré prichádzali
poškodenému z Anglicka na Slovensko sa vyjadril, že keďže poškodený nepracoval, nevie aké peniaze
by mu mali prísť na Slovensko. O sociálnych dávkach poškodeného nevedel.

Obžalovanýuviedol,žedoAnglickapoškodenýnešielsobžalovaným,alesnejakouprepravnouslužbou.
Spoškodenýmbolistálevkontakte,sámpoškodenýchcelprísťapracovaťvAnglicku,čomuobžalovaný
ako tvrdil, umožnil. Poškodený ho sám žiadal, aby mu pomohol s vybavením práce, čo sa však
nepodarilo.

Poškodený G. H. vo svojich výpovediach uvádzal ako v jeseni 2010 ho na stanici v Košiciach, kde
bol s družkou a s deťmi oslovil obžalovaný, či by nešiel pracovať do Anglicka. Dohodli sa až neskôr,
keď mu obžalovaný zavolal. Odišiel s obžalovaným do Anglicka a obžalovaný ho po 2-3 týždňoch poslal
domov, že kvôli práci potrebuje rodné listy a pasy detí a družky a aby tieto doklady priniesol. Náklady

spojenéscestouhradilobžalovaný.Speniazminavybavovaniedokladovmupomohlamama. Následne
sa opäť vrátil do Anglicka, prišiel pre neho obžalovaný. Rodné listy, ako aj cestovné pasy mu zobral
obžalovaný. Obžalovaný s ním chodil v Anglicku po rôznych úradoch vybavovať peniaze – sociálne
dávky na jeho deti, avšak jemu uviedol, že treba vybavovať veci kvôli práci. Nevedel, čo obžalovaný
vybavuje, lebo hovorili anglicky a on tomu nerozumel, len podpisoval papiere, ktoré mu dal obžalovaný

a ktorému aj následne vzal. Obžalovaný mal kamarátov Pakistancov, u ktorých aj pracoval na rôznych
bytových prácach od rána do večera. Všetky peniaze za prácu dostával obžalovaný, jemu nedal nič.
Pracoval sedem dní v týždni, bez voľna. Každý deň pre neho chodili, odviezli ho do práce. Dostával
málo jedla, hladoval.

Z dôvodu rozporov boli čítané jeho predchádzajúce výpovede kde uviedol, že keď bol na Slovensku tak
telefonoval na Task Kredit do Anglicka kvôli sociálnym dávkam a nejaká osoba mu po česky povedala,
že na jeho účet v Anglicku v banke HSBC mu bolo týždenne posielaných 333 libier a celkovo mu bola
zaslaná suma 16.800 libier. V ďalšej výpovedi bolo čítané, že prevzal sumu 16.800 libier v dvadsiatkach
prelepených páskou, avšak následne mu obžalovaný a jeho žena peniaze zobrali. Myslel si, že ide

o peniaze za predaj auta, ktoré zrejme predané nebolo.
K tomuto poškodený uviedol, že je to pravda.V prípravnom konaní tiež poškodený uviedol, že po telefonáte so svojou mamou tejto sa obžalovaný
pýtal, že koľko chce peňazí za stiahnutie nejakých lekárskych potvrdení. Poškodený povedal, že nechce
žiadne peniaze.

Poškodený potvrdil, že je to pravda.

Ďalej poškodený uviedol, že mu obžalovaný raz dal facku, keď od neho žiadal späť svoje doklady. Dodal,
že pre obžalovaného pracoval dva mesiace a je pravdou to, že ku jeho účtu bola vydaná aj bankomatová
karta, ktorú mal pri sebe obžalovaný.

Po zrušení veci krajským súdom bol opätovne vypočutý poškodený ktorý uviedol, že obžalovaný cez
neho v H. N. vybral hotovosť vo výške 13.500 libier dňa 6.4.2011. Nevedel uviesť ako sa peniaze dostali
na jeho účet, všetko vybavoval obžalovaný. Potvrdil, že mu z Anglicka prišla suma 16.800 libier, teda
každý týždeň 333 libier. Nevedel uviesť za čo mu taká suma nabehla na účet a komunikácia s nejakou
pani z Anglicka mu bola nejasná.

Svedkyňa P. K., družka poškodeného uviedla, že obžalovaný sa s poškodeným stretli na železničnej
stanici v Košiciach. Bola pri tomto stretnutí prítomná. Tiež uviedla, že obžalovaný sa opýtal jej druha,
či nechce ísť pracovať do Anglicka a jej druh uviedol, že si to rozmyslí, no následne prišiel k nim domov
obžalovaný B., s ktorým jej druh poškodený H. šiel do Anglicka dobrovoľne. Svedkyňa potvrdila aj to, že

vybavovala pasy a rodné listy detí, ktoré priamo odovzdala obžalovanému a tieto im už neboli vrátené.

Svedkyňa O. H., matka poškodeného uviedla, že na železničnej stanici v Košiciach k nim prišiel
obžalovaný B. aj so svojou manželkou a oslovil jej syna - poškodeného, či nechce ísť pracovať do
Anglicka, na čo mu tento povedal, že sa rozhodne, lebo ma veľa detí, peniaze by sa mu zišli, následne

sa jej syn rozhodol, že pôjde. Obžalovaný prišiel k nim domov a syn - poškodený išiel s nim do Anglicka
dobrovoľne. Asi po mesiaci prišiel syn domov s tým, že potrebuje dať urobiť pasy pre deti, na čo mu
ona dala peniaze.

Svedkyňa O. B., manželka obžalovaného vypovedala, že poškodeného pozná ako ich rodinného

priateľa. Navštevoval ich v Pavlovciach. Spoznali sa s ním cez švagrinú. Nie je pravda, aby sa jej manžel
s ním spoznal na jeseň roku 2010 na stanici. S poškodeným sa poznali, dávali mu aj peniaze, keď to
potreboval. Ľutovali ho, bol chudobnejší. Bol s nimi aj v Anglicku. Do Anglicka išiel s ňou a s jej dcérou,
lebo manžel mal úraz a bol doma v Pavlovciach. Odišli dodávkou, ktorou nosili ľudí do Anglicka a oni
sa k nim pridali. Poškodený bol v Anglicku dva až tri týždne, hľadali mu prácu, ktorú však nenašli.

Následne mu kúpili lístok a prišiel na Slovensko. Ona s dcérou ostala dlhšie. Asi o mesiac na to došiel aj
manžel - obžalovaný a asi týždeň znova na to, zavolal poškodený, či sa našla práca. Na čo mu uviedli,
že práca nie je, ale ak príde, túto budú hľadať. Poškodený sám prišiel do Anglicka, po jeho príchode sa
boli zaregistrovať v dvoch fabrikách, kde im povedali že majú čakať na telefóne. Na to však poškodený
uviedol, že musí ísť domov, lebo mu zomiera otec, tak mu manžel obžalovaný, kúpil lístok a poškodený

odišiel domov a potom už u nich nebol. Uviedla, že poškodený v Anglicku vôbec nepracoval, a až keď
sa mala naskytnúť práca, tak si vymyslel, že mu zomiera otec a musí ísť domov. Keď šiel prvý krát s nimi
do Anglicka, ako je vyššie uvedené, poškodený si pas vybavil sám. Mal ho. Počas pobytu v Anglicku,
poškodený býval spolu s nimi, v prenajatom byte. Poprela, aby jej manžel - obžalovaný fyzicky napadol
poškodeného. Poprela, aby jej manžel poškodeného nútil pracovať pre nejakých ľudí pakistanského

pôvodu. Manžel nebránil poškodenému vo voľnom pohybe mimo byt, keď chcel, šiel do mesta, hral sa
s jej deťmi, žil riadne ako oni, bral ich ako rodinu, ani nevedela, že vie po anglicky, čo vedel. Manžel
- obžalovaný nebránil poškodenému návratu na Slovensko práve naopak, kúpil mu lístok, aby mohol
odcestovať keď povedal, že zomiera jeho otec. Nevedela uviesť, koľko má poškodený detí. Uviedla, že
je pravdou, že poškodený mal v Anglicku zriadený bankový účet, ktorý si sám vybavil, lebo sa vedel

dohovoriť, lebo už predtým bol v Anglicku. Jej manžel - obžalovaný mu so zriadením účtu nepomáhal.
Nevedela, prečo si poškodený zriadil účet. Vedela o tom, že poškodený mal pri sebe aj rodné listy a pasy
svojich detí, avšak nevedela prečo, lebo jej to nepovedal. Keď odchádzal na Slovensko vzal si občiansky
preukaz, ostatné doklady nechal u nich s tým, že sa vráti. Potvrdila, že v Anglicku u nich bola anglická
hliadka,lebopoškodenýudaljejmanžela-obžalovaného,aleonanevieprečo.Policajnáhliadkazhabala

doklady, ktoré im nepatrili. Ako uviedla svedkyňa, medzi tými dokladmi boli doklady kamarátov jej matky,
lebo bývali u nich a potom odišli. Políciou boli zhabané aj doklady, teda pasy aj rodné listy poškodeného
H.. Poprela, aby s ňou niekto pred dnešným hlavným pojednávaním rozprával, ako má vypovedať.Svedkyňa E. G., dcéra obžalovaného vypovedala, že poškodeného pozná ako svoju rodinu od svojich
16 - 17 rokov. Ľutovali ho, pomáhali mu. Všetci ostali zarazení, že udal jej otca - obžalovaného, lebo
jej otec pomáha každému. Potvrdila, že bol s nimi aj v Anglicku, lebo mu chceli pomôcť. Do Anglicka

pricestoval s ňou a s jej mamou. Nebol tam dlho. Uviedol, že musí ísť domov, lebo má chorého otca.
Kúpili mu lístok na autobus. V Anglicku býval s nimi, nikde nepracoval. Uviedla, že v meste v ktorom žili,
Pakistanci nežijú. Nikdy jej otec – obžalovaný poškodeného do nijakej práce nenútil, nikdy ho fyzicky
nenapadol. Práca v tom meste, kde bývali nebola a poškodený ani nechcel pracovať, lebo chcel ísť
domov, že zomieral jeho otec. Taktiež potvrdila, že bola u nich policajná razia, políciou boli zhabané

pasy nejakej ich ďalekej rodiny, ktorá u nich bývala a nechala tam doklady. Nevie, či boli zhabané aj
doklady poškodeného. Poprela, aby s ňou niekto pred dnešným hlavným pojednávaním rozprával, ako
má vypovedať.

Svedok A. B. ml. - syn obžalovaného na hlavnom pojednávaní vypovedal, že poškodený bol otcov -
obžalovaného kamarát. On sám ho pozná od trinástich rokov. Potvrdil, že bol s nimi v Anglicku a býval

s nimi. Nikde nepracoval. Prvýkrát poškodený bol v Anglicku s mamou a jeho sestrou a druhýkrát sám.
Nikdy nebol svedkom fyzického násilia vo vzťahu k poškodenému H.. K zriadenému účtu poškodeného
uviedol, že si myslí, že ho mal zriadený už predtým ako prišiel do Anglicka, lebo poškodený bol viackrát v
Anglicku. Jeho otec - obžalovaný s poškodeným nechodil v Anglicku nikam. K policajnej razii sa vyjadriť
nevedel, bol v škole.

Z prečítaných svedeckých výpovedí vyplýva nasledovné:

Svedkyňa J. H. sa k samotnej veci nevedela vyjadriť. Uviedla, že jej brat - poškodený bol dvakrát v
Anglicku, a to po oslovení nejakého pána v Košiciach. Potvrdila, že jej brat po návrate z Anglicka volal

z jej mobilného telefónu raz alebo dvakrát resp. viackrát, ale nevedela uviesť kde a ohľadom čoho.

Svedok C. Q. vypovedal, že ku nemu domov, kde býva so svojim priateľom, prišla osoba menom Gabika
so svojim druhom Q., ktorá ho poprosila, keďže mala informácie o tom, že má voľné minúty, či si môže
zavolať do Krompách. Táto uskutočnila v krátkom slede asi 3 alebo 4 hovory, do mobilného telefónu

hovorila rómsky, a tento zachytil, že sa bavila s niekým o peniazoch v sume 1000 Eur. Tieto hovory
Gabika vykonala v časoch pred 19.00 hod., pretože vtedy má voľné minúty a keďže ona je majetnejšia
ako svedok, v iný čas by jej mobil neposkytol. Priamym svedkom týchto telefonátov bol okrem neho i
jeho priateľ T. C., ktorý tam bol v tom čase s ním.

Svedok T. C. vypovedal rovnako ako svedok C. Q..

Z prečítaných výpovedí svedkov K. N. a Q. N., strýka obžalovaného vyplýva, že navzájom telefonovali
s poškodeným, ktorý mal od nich pýtať peniaze za klamstvo vo vzťahu k A. B.. Ich tvrdenia však boli
vyvrátené vo veci vykonaným dokazovaním, konkrétne výpoveďou svedka C. Q. a T. C..

Zo záverov znaleckého skúmania znalkyne z odboru psychológie PhDr. Kitkovej, ako i z jej výpovede
vyplýva, že u poškodeného H. nezaznamenala sklon ku konfabulácii, lživosti, skresľovaniu skutočností,
tento podľa jej vyjadrenia vierohodne a presne interpretuje prežité okolnosti. V jeho profile konštatovala
znaky naivity, ktorá bola zneužitá, neskúsenosť a tiež sociálna núdza. Ako znalkyňa sa vyjadrila, že

poškodený si predmetný skutok práve na základe zdiagnostikovaných údajov nie je schopný vymyslieť
a tiež identicky zopakovať.

Z lekárskych správ, ako aj zo znaleckého posudku z odboru zdravotníctvo a farmácia MUDr. Vlasty
Vyhnálkovej vyplynulo, že obžalovaný utrpel úraz podľa zdravotnej dokumentácie dňa 27.11.2010. Išlo

o poranenia hĺbkových i povrchových šliach, prstov ľavej ruky ako aj príslušných tepien. Toto zranenie si
vyžadovalo operačné riešenie s dvojdňovou hospitalizáciou a následnou dlhšou ambulantnou liečbou.
Zrejme zranenie zanechalo aj trvalé následky v tej dobe, čo sa týka uchopenia funkcie ľavej ruky.
K obdobiu od 27.11.2010 - 28.12.2010 a následne v období od 28.12.2010, čo sa týka možností
šoférovania, uviedla, že sadrovú dlahu mal obžalovaný do 14.12.2010, tohto dňa mu podľa zdravotnej

dokumentácie bola odstránená sadrová fixácia a vybraté stehy z rany, bola navrhnutá rehabilitačná
liečba, ruku podľa zdravotnej dokumentácie fixovanú mal len previazanú obväzom, v období od
28.12.2012 absolvoval neurologické vyšetrenie, rana bola kľudná a bola odporúčaná len liečba na
rehabilitačnom oddelení. Mal poškodené prsty ľavej ruky, palec ako taký nemal výrazne narušený, vedelním hýbať, nevedel uchopiť do ruky žiaden predmet, avšak určitá úchopná funkcia ruky tu bola. Podľa
zdravotných lekárskych záznamov sa zúčastnil kontrolných vyšetrení. V období od 28.12.2010 nie je
vylúčená možnosť podporného riadenia vozidla.

Z vyšetrovacieho úkonu - rekognície vyplýva, že poškodený opoznal a stotožnil obžalovaného.

Zo záznamu o zločine alebo relevantnom incidente polície Northhamptonshire vyplynulo, že obeťou mal
byťG.H.aznámymuž,sktorýmprišieldoSpojenéhokráľovstvaspolusH.,homaluviesťnaÚradpráce,

pomôcť s vybavením kariet poistenca, čo mu umožnilo požiadať o prídavky a daňovú úľavu rodinných
príslušníkov, pričom H. nikdy žiadne peniaze nedostal, muž zariadil H. prácu v ázijskej rodine ale H.
strážil a ten peniaze nikdy nedostal, pričom platby dostal podozrivý muž.

Z výsledkov právnej pomoci v styku s cudzinou bolo preukázané, že poškodený mal skutočne vo Veľkej
Britániizriadenýúčetvpeňažnomústave,akoito,ženatentoúčetbolirealizovanétransakcie,konkrétne

sumy v rámci programu „work and child credit“.

Zo správy z Matričného úradu bolo zistené a preukázané, že poškodený skutočne požiadal o
vyhotovenia rodných listov jeho detí. Rovnako zo správ z OR PZ SNV bolo preukázané, že poškodený
resp. jeho družka požiadali o vyhotovenie cestovných pasov pre ich deti.

Zo správy OR PZ oddelenie dokladov Spišská Nová Ves vyplynulo, že G. H. v priebehu roka 2010-
2011 nepožiadal o vystavenie cestovného pasu pre svoju osobu, o vystavenie cestovných pasov detí
požiadala družka P. K. v r. 2011 pre deti C. K., U. K., G. K., G. K., v troch prípadoch požiadala vystaviť
ako urýchlene, v jednom prípade nahlásila vystaviť ako náhradu za stratený pas.

Z odpisu registra trestov vyplynulo, že obžalovaný bol doposiaľ raz súdne trestaný. Ide o odsúdenie
Okresným súdom Michalovce sp. zn. 2T/201/2002 pre trestný čin podľa § 250 ods. 1 Tr. zákona
(účinného do 31.12.2005) a hľadí sa na neho akoby nebol odsúdený.

Krajský súd na podklade dokazovania vykonaného okresným súdom konštatuje, že vina obžalovaného
je preukázaná predovšetkým výpoveďami poškodeného, ktoré sú v podstatných prvkoch konštantné.
Výpovede poškodeného sú však podporené, a nie nepodstatne aj ďalšími dôkazmi.

Z konania obžalovaného je zrejmé, že tento zlákal a prepravil poškodeného do Anglicka z dôvodu,

že mu prisľúbil prácu. Obžalovaný zneužil bezbranné a zraniteľné postavenie poškodeného, ktoré
je preukázané tým, že poškodený sa nachádzal v núdzi a v tiesni skrz jeho osobných, rodinných
a finančných pomerov, ktorý potreboval uživiť svoju mnohopočetnú rodinu. Osobnosť poškodeného
bola znalecky skúmaná a bolo zistené, že je jednoducho štrukturovaná, má znaky naivného, málo
reálneho vnímania, zvlášť pri náročných sociálnych situáciách. Žije veľmi jednoduchým životným štýlom

zameraným na zabezpečenie základných životných potrieb rodiny a preto aj z tohto dôvodu podcenil
následky správania sa cudzej osoby voči nemu. Prioritne ho motivoval zárobok peňazí na zabezpečenie
základných životných potrieb seba a svoju mnohopočetnú rodinu.

Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že poškodený dobrovoľne odišiel za prácou do Anglicka, avšak

opäť krajský súd uvádza, že na trestnú zodpovednosť obžalovaného to nemá vplyv. Z vykonaného
dokazovaniatakvyplynulo,žeobžalovanýuviedolpoškodenéhodoomylu,využiljehoomylakonalľsťou.

To, že poškodený vykonával nútenú prácu je potvrdené tým, že nedostával plat a tiež mu boli zhabané
doklady a použité na ňom násilie. Rovnako boli na poškodenom vykonávané iné formy vykorisťovania,

nakoľko obžalovaný získaval z činnosti poškodeného majetkový prospech, keďže peniaze za vykonanú
prácu poškodený nevidel. Rovnako na účet poškodeného chodili finančné prostriedky ako sociálne
prídavky, o ktorých poškodený nevedel, nedisponoval ani bankomatovou kartou, a táto sa našla
u obžalovaného.

V konaní tak bolo jednoznačne preukázané, že poškodený G. H. bol v Anglicku, k čomu mu dopomohol
obžalovaný. Uvedené potvrdil aj samotný obžalovaný. Obžalovaný však poprel, aby sa bol dopustil
konania, ktoré sa mu kladie za vinu.Poškodený vo svojich výpovediach uvádza, ako v jeseni 2010 ho na stanici v Košiciach, kde bol
s družkou a s deťmi oslovil obžalovaný, či by nešiel pracovať do Anglicka. Dohodli sa až neskôr, keď mu
obžalovaný zavolal. Odišiel s obžalovaným do Anglicka a obžalovaný ho po pár týždňoch poslal domov,

aby vybavil doklady, pasy, rodné listy detí a družky a aby tieto doklady priniesol.

Výpoveď poškodeného je potvrdená tým, že tento dňa 20.10.2010 požiadal matričný úrad o vyhotovenie
dvoch rodných listov syna. Z Mestského úradu Krompachy vyplynulo, že poškodený dňa 27.12.2010
znova požiadal o vystavenie duplikátu rodného listu pre svojho syna Maxima. Z oznámenia ORPZ

Spišská Nová Ves bolo zistené, že družka poškodeného dňa 12.1.2011 požiadala o vyhotovenie
cestovných pasov pre deti, a to C., U., G. a G. so špecifikáciou o urýchlenie do dvoch dní za zvýšený
poplatok.

Krajský súd uvádza, že obžalovaný začal práceneschopnosť dňa 27.11.2010, teda do tohto dátumu
mohol tak, ako to tvrdí poškodený vycestovať s ním do Anglicka. Z uvedených dátumov je zrejmé, že je

tam priestor na to, kedy sa obžalovaný, ako aj poškodený nachádzali v Anglicku.

Poškodený uvádza, že všetky doklady mu zobral obžalovaný. Uvedené je podporené vykonaným
dokazovaním, kedy sa v motorovom vozidle obžalovaného našiel list pre poškodeného
a u obžalovaného doma sa našiel pas poškodeného, jeho družky a detí, ako aj karta poistenca

poškodenéhoavneposlednomradeajHSBCkartaVISAnamenopoškodeného.Uvedenébolozaistené
policajnými orgánmi dňa 10.2.2012. Z výpovede zamestnankyne banky HSBC vyplynulo, že uvedená
karta bola vydaná poškodenému G. H. dňa 25.1.2011 a bola mu zaslaná na adresu 52 Landseer Court
Corby, Northamptonshire, NN 18 0RU. Dokonca, keď sa poškodený po návrate z Anglicka dozvedel,
že na jeho účet chodili pravidelne peniaze (dozvedel sa to telefonicky od pracovníčky v banke, ktorá

hovorilapočesky),taksvojúčetzablokoval.Poškodenýuvádzal,žetútokartuaúčetmupomoholvybaviť
obžalovaný.

Poškodený vo svojej výpovedi uvádza, že v Anglicku pracoval, avšak všetky peniaze boli vyplácané
obžalovanému. Pracoval každý deň v týždni, bez voľna. Každý deň pre neho chodili, odviezli ho do

práce. Dostával málo jedla, hladoval. Obžalovaný ho aj fyzicky napadol. Uvedené vyplýva aj zo záznamu
o zločine polície Northamptonshire, že poškodený G. H. prišiel so známym mužom, ktorý ho uviedol na
úrad práce, pomohol mu s vybavením kariet poistenca , aby mohol požiadať o prídavky na rodinných
príslušníkov, pričom poškodený žiadne peniaze nedostal a uvedený muž mu zabezpečil prácu, za ktorú
nedostal zaplatené. Uvedené je potvrdené aj výsledkami právnej pomoci, kde bolo preukázané, že

poškodený mal vo Veľkej Británii zriadený účet v banke a tiež bolo potvrdené, že na tento účet boli
realizované transakcie, a to konkrétne sumy v rámci programu „work and child credit.“

Hodnovernosť výpovede poškodeného je daná znaleckým posudkom PhDr. Evy Kitkovej a jej výsluchom
ktorá uviedla, že u neho neboli zaznamenané symptómy prežitého násilia a posttraumatická porucha.

Neboli u neho zistené poruchy pamäte. Lži skóre je nevýznamné, nízke. Neboli u neho zaznamenané
sklony ku konfabuláciám a skresľovaniu. Skutočne prežité vierohodne a presne interpretuje. Jeho
výpovede znalkyňa hodnotí zo psychologického hľadiska ako hodnoverné a použiteľné v trestnom
konaní.

K námietkam obhajoby ohľadom toho, že poškodený jednoznačne neuviedol termín kontaktu
s obžalovaným krajský súd uvádza, že znalkyňa, ktorá poškodeného vyšetrovala uviedla, že tento nevie
presne časovo zadefinovať skutok, aj keď ho prežil.

K námietkam obhajoby ohľadom času spáchania skutku, že tento nemohol spáchať obžalovaný, lebo

bol práceneschopný, poranil si ruku motorovou pílou, krajský súd uvádza, že postačí časové rozmedzie
jeseň 2010, kedy mal obžalovaný zlákať poškodeného na prácu do Anglicka a následne v januári 2011
zabezpečiť jeho prepravu.

Krajský súd uvádza, že obžalovaný bol práceneschopný od 27.11.2010 do 1.5.2011. Jesenné mesiace

sú september, október, november, a teda v tomto období sa mohol obžalovaný s poškodeným stretnúť.
Podľa znaleckého posudku obžalovaný nemohol používať ľavú ruku do 14.12.2010, kedy mal sadru. Po
tomto období mal do 28.12.2010 ruku v obväze. Na kontrole bol dňa 28.1.2011. Podľa znalkyne v období
od 28.12.2010 nie je vylúčená možnosť vedenia motorového vozidla. Krajský súd uvádza, že v tomtoobdobí, t. j. od 28.12.2010 do konca januára 2011 (s výnimkou 28.1.2011, kedy bol na kontrole u lekára)
mal obžalovaný priestor zabezpečiť prepravu poškodeného do Anglicka

Čo sa týka svedkov navrhnutých obhajobou, t. j. rodinných príslušníkov obžalovaného, aj podľa názoru
krajského súdu ide o svedkov účelových, ktorí vypovedali v prospech obžalovaného, aby mu pomohli.

Čo sa týka škody, tak poškodený v prípravnom konaní vo svojej výpovedi presne špecifikoval výšku
sumy, aj aké peniaze a za čo ich získal, konkrétne, že prevzal po vypísaní šeku sumu 16.800 libier

v dvadsiatkach, prelepených páskou, avšak následne mu tieto obžalovaný a jeho žena O. vzali, o
ktorých peniazoch si myslel, že ide o peniaze za predaj auta, ktoré však zrejme predané nebolo.
Na hlavnom pojednávaní pri odstraňovaní rozporov uvedené potvrdil. Po zrušení veci bol opätovne
vypočutý poškodený G. H., ktorý na hlavnom pojednávaní uviedol, že je pravdou, že obžalovaný cez
neho HSBC BANK vybral hotovosť vo výške 13.500 libier dňa 06.04.2011. Poškodený sa nevedel
vyjadriť, ako sa tieto peniaze dostali na jeho účet, lebo to všetko vybavoval obžalovaný. Potvrdil, že mu

z Anglicka prišla na Slovensko suma 16.800 libier, a teda každý týždeň mu chodilo 333 libier, avšak sa
k tomu bližšie vyjadriť nevedel.

Z preložených dôkazov v spisovom materiály je zrejmé, že na účet poškodeného chodili peniaze
od úradov Spojeného kráľovstva Veľkej Británie. Uvedené vyplýva z čl. 391 až 393 spisu. Na účet

poškodeného tak prišla dňa 5.4.2011 suma 278,90 GBP a 14.029,65 GBP, dňa 12.4.2011 suma 337,72
GBP, dňa 19.4.2011 suma 334,74 GBP, dňa 26.4.2011 suma 334,74 GBP, dňa 3.5.2011 suma 334,74
GBP a dňa 10.5.2011 suma 334,74 GBP. Spolu bolo na účet poškodeného zaslaných 15.985,23 GBP
v prepočte na eurá v roku 2011 išlo o sumu 18.416,16 €. Z kópie bankových výpisov z účtu poškodeného
vyplynulo, že dňa 6.4.2011 bolo z jeho účtu vybratých 13.500 GBP. Z potvrdenia z banky vyplynulo, že

karta k účtu poškodeného bola založená dňa 25.1.2011, bola nahlásená ako ukradnutá a zablokovaná
dňa 5.5.2011.

Po doplnení dokazovania, po zrušení veci, okresný súd opätovne vyhodnotil všetky dôkazy jednotlivo
a vo vzájomnom súhrnne a dospel k záveru, že vina obžalovaného bola jednoznačne preukázaná

dostatočnými a zákonne vykonanými dôkazmi a obžalovaný svojim konaním naplnil všetky pojmové
znaky skutkovej podstaty zločinu obchodovania s ľuďmi v zmysle § 179 ods. 1, 3 písm. a/ Tr.
zákona, pretože iného s použitím podvodného konania, ľsti, zneužitím bezbrannosti a inak zraniteľného
postavenia zlákal a prepravil na účel nútenej práce, nútenej služby a iných foriem vykorisťovania a získal
pre seba alebo pre iného väčší prospech.

Po stránke subjektívnej, obžalovaný konal formou priameho úmyslu v zmysle § 15 písm. a) Tr. zákona,
ako osoba trestne zodpovedná a vedomá si svojho konania.

Oproti okresnému súdu, krajský súd posudzoval s poukazom na novelu Trestného zákona účinnú od

6.8.2024 skutok ako zločin obchodovania s ľuďmi v zmysle § 179 ods. 1 Tr. zákona, nakoľko škodou
väčšou sa rozumie škoda prevyšujúca 20.000 €.

S poukazom na vyššie uvedené krajský súd ukladal obžalovanému trest v zmysle § 179 ods. 1 Tr.
zákona, kde je trestná sadzba v rozmedzí od 4 do 10 rokov. Pri ukladaní trestu súd ako poľahčujúcu

okolnosť vyhodnotil život obžalovaného, ktorý má jedno odsúdenie v registri trestov, avšak ide
o odsúdenie z roku 2002 a hľadí sa na neho akoby nebol odsúdený. Od uvedenej doby obžalovaný
viedol riadny život v zmysle § 36 písm. j/ Tr. zákona. Priťažujúcu okolnosť súd u neho nezistil. V zmysle
§ 38 ods. 2 Tr. zákona pri určovaní druhu trestu a jeho výmery musí súd prihliadnuť na pomer a mieru
závažnosti poľahčujúcich a priťažujúcich okolností.

Krajský súd je toho názoru, že trestná sadzba v rozmedzí od 4 do 10 rokov je neprimerane prísna a účel
trestu možno dosiahnuť i trestom kratšieho trvania.

Súd poukazuje na prevahu poľahčujúcich okolností, na stupeň nebezpečnosti konania pre spoločnosť,

pomery obžalovaného, ako aj na možnosti jeho nápravy. Rovnako súd poukazuje aj na
osobu poškodeného, ktorý podľa znaleckého posudku neutrpel konaním obžalovaného traumu.
V neposlednom rade súd poukazuje na dĺžku trestného konania, ktorá nebola spôsobená zložitosťou
prípadu, ani prieťahmi a obštrukciami na strane obžalovaného, avšak túto krajský súd považuje zaneodôvodnenú a neprimeranú. Uvedený fakt, keďže je nepochybné, že dôvodom dĺžky trvania trestného
konania neboli obštrukcie na strane obžalovaného je významný aj z dôvodu, že plynutím času sa znižuje
záujem spoločnosti na potrestaní páchateľa a slabne potreba jednak individuálnej prevencie, a tiež

potreba generálnej prevencie (výchovné a odstrašujúce účinky trestu na ostatných členov spoločnosti
sa plynutím času znižujú).

Neprimeranou dĺžkou trestného stíhania sa postupne vytráca základný vzťah medzi protiprávnym
konaním páchateľa a ukladaným trestom. Aj z týchto dôvodov je povinnosťou súdov, aby porušenie

práva na prejednanie veci v primeranej lehote bolo určitým primeraným spôsobom odškodnené.
Zmiernenie trestu je určitou kompenzáciou štátu za to, že došlo k porušeniu práv páchateľa
neprimeranou dĺžkou trestného konania, na ktorého dĺžke tento nemal žiadny vplyv. V danom prípade
došlo k začatiu trestného stíhania ešte v roku 2011, pričom od tejto doby nedošlo k právoplatnému
rozhodnutiu vo veci.

Zohľadniac hore uvedené krajský súd obžalovanému uložil trest odňatia slobody za použitia ustanovenia
o mimoriadnom znížení trestu v zmysle § 39 ods. 1, ods. 3 písm. e/ Tr. zákona a uložil mu trest odňatia
slobody v trvaní 18 (osemnásť) mesiacov, ktorého výkon mu podmienečne odložil na skúšobnú dobu
v trvaní 24 (dvadsaťštyri) mesiacov.

Pokiaľ sa týka náhrady škody, táto bola poškodeným pôvodne uplatnená vo výške 31.995,42 Eur, ktorá
pozostávala zo sumy 18.416,16 EUR (dávky od úradov Veľkej Británie), zo sumy 3.279, 26 EUR (ako
odplata za činnosť poškodného, ktorú vykonával pre obžalovaného), zo sumy 300 EUR (náklady za
telefón do Anglicka), zo sumy 10.000 EUR (ako náhrada nemajetkovej ujmy).

Súd v zmysle § 287 ods. 1 Tr. poriadku zaviazal obžalovaného zaplatiť poškodenému sumu tak, ako je
vyčíslená v obžalobe, t. j. vo výške 17.675,77 EUR, teda nie nad rámec obžaloby a v zmysle § 288 ods.
2 Tr. poriadku odkázal so zvyškom nároku na náhradu škody na civilný proces.

Krajský súd vypustil zo skutku osoby menom S. a C., ktoré mali strážiť poškodeného podľa jeho

vyjadrenia. Poškodený však v inom výsluchu uvádzal mená osôb O. a C.. Rozsiahlym dokazovaním ako
vprípravnomkonaní,takajvkonanípredsúdomnebolivšaktietoosobystotožnenéaniejejedinýdôkaz,
ktorý by podporil tvrdenia poškodeného, preto uvedené nemožno pričítať na ťarchu obžalovanému.

Vzhľadom k tomu, že prokurátor žiadal pre obžalovaného nepodmienečný trest bez mimoriadneho

zníženia trestu, súd jeho odvolanie v zmysle § 319 Tr. poriadku zamietol.

Z uvedených dôvodov rozhodol odvolací súd tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku,
pričom toto rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním senátu v pomere 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný
prostriedok nie je prípustný.