Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 20. máj 2024

Súd: Mestský súd Bratislava IV
Spisová značka: 9C/10/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1417202698
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 05. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Taťána Poláková

ECLI: ECLI:SK:MSBA4:2024:1417202698.17

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Bratislava IV sudkyňou JUDr. Taťánou Polákovou, v právnej veci žalobcu: C. F., nar.

XX.XX.XXXX, bytom B. mieru 1, Dolné Vestenice, zastúpený JUDr. Denisa Hostačná, advokátka,
Dunajská 4, Bratislava, proti žalovanému: V.. S. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XXX/XX, Bratislava,
zastúpený ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA ONDRUŠEK & PARTNERS s.r.o., Koceľova 25, Bratislava, o
zaplatenie 5.600,-€ s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 5.600,-€ s úrokom 5% ročne zo sumy 5.600,-€ od
20.12.2013 do zaplatenia a úrokom z omeškania 5,25% ročne zo sumy 5.600,-€ od 01.04.2014 do
zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Žalobcovi sa priznáva proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu 07.03.2017 domáhal zaviazať žalovaného na
zaplatenie sumy 5.600,- eur spolu s úrokmi z omeškania a na náhradu trov konania titulom nesplatenej
pôžičky poskytnutej žalovanému 20.12.2013.

2. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 11.07.2017 uviedol, že žalobca o ňom šíri nepravdy.
Nie je pravdou, že by mu žalobca dňa 20.12.2013 odovzdal hotovosť, tak ako tvrdí. Žalobcovi nedlhuje

sumu 5.600,-€. Žalobcom uplatnený nárok neuznáva.

3. Žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa 24.07.2017 uviedol, že žalobca žalobu neuznáva a to v
celom uplatnenom rozsahu. Uviedol, že dáva do pozornosti viaceré formulácie zmluvy o pôžičke, ktoré
spochybňujú tvrdenie žalobcu, že pôžičku žalovanému skutočne poskytol. V bode 2.1. ide o definíciu
záväzku do budúcna, teda, pôžička sa ešte len mala poskytnúť. Aj z formulácie bodu 3.1. takisto je
zrejmé, že ide o budúci dej. Rovnako je tomu tak aj v bode 5.1, a teda, že sa jedná o záväzok v

budúcnosti. Ani jedno zo zmluvných ustanovení nekonštatuje fakt, že by pri podpise zmluvy pôžička
skutočne aj bola poskytnutá. Žalovaný od žalobcu pri podpise zmluvy a ani neskôr sumu 5.600,-€
neprevzal. Žalovaný mal záujem od žalobcu v tom čase si peniaze požičať, no nakoniec si túto záležitosť
vyriešil sám. Je na žalobcovi aby preukázal, že žalovanému sumu 5.600,-€ odovzdal. A keďže v zmluve
o pôžičke nebolo uvedené, že by pôžička už bola poskytnutá, ale naopak, je tam uvedené, že ešte len
bude poskytnutá, žalovaný takú zmluvu podpísal s vedomím, že o prevzatí pôžičky sa následne podpíše
osobitná listina k dátum, kedy bude pôžička aj reálne poskytnutá. Táto pôžička však nakoniec nebola

vôbec poskytnutá.

4. vo veci vykonal dokazovanie prednesmi právnych zástupcov strán sporu, strán sporu, výsluchom
svedkov D. Y., M. D., zmluvou o pôžičke zo dňa 20.12.2013, zmluvou o pôžičke zo dňa 27.03.2015uzavretej medzi žalovaným a M. D., zmluvou o pôžičke zo dňa 27.03.2015 uzavretou medzi žalovaným
a M. D., zmluvou o pôžičke zo dňa 20.12.2013 uzavretou medzi žalovaným a M. D., čiastočným výpisom
z LV č. XXXX, uznesením tunajšieho súdu zo dňa 17.01.2017, č.k. XXC/XX/XXXX-XXX, čestnými

prehláseniami D. Y. (čl. 32), Y. D. (čl. 48), M. D. (čl. 49), M. D. (čl. 50), V.. S. R. (čl. 74), I. R. (čl. 93), V..
S. R. (čl. 93), V. I. (čl. 109), I. D. (čl. 111), V. I. (čl.120), I. R. (čl. 121), ako aj ostatným obsahom spisu,
a zistil tento skutkový stav:

5. Zo zmluvy o pôžičke súd zistil, že žalovaný ako dlžník uzavrel so žalobcom ako veriteľom dňa

20.12.2013 zmluvu o pôžičke na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému sumu 5.600,- eur a
žalovaný sa zaviazal poskytnutú pôžičku vrátiť do 31.03.2014.

6. Žalobca vo výpovedi uviedol, že žalovaný mu požičanú sumu nevrátil. Žalobca ďalej uviedol, že spolu
s M. D. a D. Y. boli zamestnaní v spoločnosti žalovaného. Bolo ich tam zamestnaných 10-12 ľudí. So
žalovaným boli kamaráti. Poznali sa od detstva. Predtým bol zamestnaný vo firme, ktorej majiteľom bol

otec žalovaného. Jedného dňa ho žalovaný oslovil, požiadal ho o požičanie sumy 5.600 eur, neuviedol
na aký účel, len, že ich veľmi potrebuje. V tom čase si s manželkou chceli kúpiť auto, starší Ford, za cca
5.000 eur, peniaze na tento účel mal doma. S manželkou sa rozhodli, že požadovanú sumu mu požičia.
Písomne od žalovaného vrátenie predmetnej pôžičky nežiadal. Napriek tomu, že žalovaný mu dlhú dobu
peniaze nevracal, stále ho ubezpečoval, že mu ich vráti. Že, predá pozemok a vráti mu ich, aby nemal

strach. Naviac, po poskytnutí pôžičky v spoločnosti žalovaného ešte 2 roky pracoval. Po čase však
žalovanému začalo vadiť, že od neho pýta vrátenie peňazí a v nočných hodinách sa uchyľoval k písaniu
sms správ obsahu, ako mu to lezie na nervy, že stále pýtam vrátenie tých peňazí, aký som s prepáčením
pohlavný úd. Vec sa rozhodol riešiť už len súdnou cestou. Peniaze žalovanému odovzdal na pracovisku,
išiel hore schodmi na poschodie do kancelárie žalovaného aj so zmluvou a tam mu peniaze odovzdal.

Bolo okolo poludnia. V ten deň žalovanému poskytli pôžičku aj páni Y. a D.. Prvého si žalovaný zavolal p.
Y., potom jeho, a nakoniec mi peniaze išiel odovzdať p. D.. Zmluvy o pôžičke pripravoval M. D.. Žalobca
sa nezaujímal o to, koľko peňazí žalovanému požičia Š. Y., ani R. D.. Túto žalobu nepodal skôr, pretože
mal veľmi korektný vzťah s otcom žalovaného. To bola preňho zábezpeka, že predmetná vec sa dorieši.
Keď ale otec žalovaného prišiel v exekúcii o dom, túto zábezpeku stratil a podal túto žalobu.

7. Žalovaný vypovedal, že je pravdou, že predmetná suma mu mala byť žalobcom požičaná, no požičaná
mu nebola. Poukazoval na formuláciu zmluvy o pôžičke. Peniaze, sumu 5.600 eur od žalobcu neprevzal.
Nejaké peniaze vrátil p. Y., ale netýkalo sa to pôžičiek, o ktorých tvrdí žalobca, že mu on, D. Y. a M. D.
poskytli. So D. Y. mal nejaké iné dohody a po započítaní súm mu vrátil cca 1.500 eur. Nešlo o vrátenie

peňazí z pôžičky. Následne p. Y. vzal žalobu, ktorú voči nemu podal na tunajšom súde späť. Ani M.
D. nevrátil peniaze titulom údajne poskytnutej mu pôžičky. Medzi ním a R. D. boli nejaké nedoriešené
finančné veci, tak z toho titulu R. D. dal resp. vrátil nejaké peniaze. Poukazoval na písomné prehlásenie
R. D. zo dňa 22.01.2016. Nikdy mu žalobca na základe zmluvy o pôžičke žiadne peniaze neodovzdal,
nepožičal. V decembri 2013 potreboval niečo zabezpečiť, vyrovnať. Peniaze si však požičal z iných

zdrojov. Nie od žalobcu, ani od pánov D. a Y..

8.SvedokM.D.vypovedal,že jeznámyžalobcuižalovaného.Vieotom,žežalobcapožičalžalovanému
sumu 5.600 eur a žalovaný mu tieto peniaze nevrátil. Aj on žalovanému peniaze požičal, no jemu ich
žalovaný vrátil. Bolo to niekedy v roku 2016, stretol sa so žalovaným o OC Z. v Bratislave, žalovaný mu

dal podpísať čestné prehlásenie o tom, že žalovaný mu nie je nič dlžný, že nikdy mu žiadne peniaze
nepožičal. Potom, ako žalovanému toto čestné prehlásenie podpísal, dal mu sumu 3.000 eur. Svedok
uviedol, že on nevidel, samotné odovzdanie peňazí žalobcom žalovanému, ale, predsa sa v kancelárii
o tom rozprávali. Žalobca mu povedal, že žalovanému tie peniaze požičal. Nevie, na čo konkrétne si od
nichžalovanýtiepeniazepožičal.Vielen,ževtomčasemalnejaképroblémyvofirme.Možnopotreboval

preklenúť nejaké finančné problémy. Pritom, ako svedok odovzdával pôžičku žalovanému bol prítomný
i jeho otec.

9. Svedok S. R., ktorý je otcom žalovaného vypovedal, že nemá vedomosť o predmetnej pôžičke. Býva
v G., svoj dom v S. D. previedol na dcéru. Nemá vedomosť o tom, že by syn - žalovaný v obci S. D. od

niekoho požičal peniaze a tieto mu nevrátil.

10. Zo zmluvy o pôžičke zo dňa 20.10.2013 súd zistil, že dňa 20.12.2013 žalobca ako veriteľ uzavrel so
žalovaným ako dlžníkom zmluvu o pôžičke sumy 5.600 eur. Dlžník sa zaviazal pôžičku veriteľovi vrátiťdo 31.03.2014. Zmluvné strany sa dohodli, že okrem istiny žalovaný zaplatí žalobcovi aj 5% úrok ročne
zo sumy 5.600,-€. Zmluvné strany vyhlásili, že si zmluvu prečítali, všetky jej ustanovenia sú im jasné a
zrozumiteľné a vyjadrujú ich vážnu a slobodnú vôľu.

11. Zo zmluvy o pôžičke zo dňa 27.03.2015 súd zistil, že veriteľ V.. S. R. požičal M. D. sumu 5.325 eur,
ktoré sa V.. R. zaviazal R. D. vrátiť do 01.07.2015.

12. Zo zmluvy o pôžičke zo dňa 20.12.2013 súd zistil, že veriteľ V.. S. R. požičal M. D. sumu 5.580 eur,

ktoré sa V.. R. zaviazal R. D. vrátiť do 01.07.2014.

13. Z písomného vyjadrenia právnej zástupkyne D. Y. v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn.
XXC/XX/XXXX medzi stranami sporu D. Y. c/a V.. S. R. o zaplatenie 3.200 eur s prísl. zo dňa 29.04.2016
súd zistil, že právna zástupkyňa žalobcu D. Y. okrem iného uvádza, že nakoľko si obe procesné strany
uvedomovali existenciu pohľadávky žalobcu voči spoločnosti, v ktorej bol žalovaný konateľ, žalobca

so žalovaným ako konateľom spoločnosti pristúpili k podpisu dokumentu označeného ako ,,zmluva o
pôžičke“. Vôľou zmluvných strán však bolo uzavrieť dohodu o urovnaní, čo nepochybne vyplýva aj z
výpovede žalovaného na pojednávaní.

14.Z uznesenia tunajšieho súdu č.k. XXC/XX/XXXX-XXX zo dňa 17.01.2017 súd zistil, že predmetné

konanie bolo zastavené. V odôvodnení uznesenia sa uvádza, že žalobca sa žalobou (v znení jej zmeny
pripustenej uznesením č.k. XXC/XX/XXXX-XXX zo dňa 25.05.2016) domáhal od žalovaného zaplatenie
sumy 3.200 eur spolu s úrokom z omeškania z titulu nesplnenia svojho záväzku vyplývajúceho z dohody
o urovnaní zo dňa 20.12.2013, v zmysle ktorej sa žalovaný zaviazal zaplatiť žalobcovi sumu 3.200 eur
s úrokom z omeškania.

15. Právny zástupca žalovaného vo vyjadrení zo dňa 23.02.2018 uviedol, že v konaní vedenom na
tunajšom súde pod sp. zn. XXC/XX/XXXX bolo preukázané, že pán Y. žalovanému žiadnu pôžičku
neposkytol napriek tomu, že podpisoval zmluvu o pôžičke. Žalovaný výslovne popiera tvrdenie žalobcu,
že jeho otcovi bol exekučne odobratý dom, resp. že v exekúcii prišiel o dom. Uvedená skutočnosť nie

je pravdivá. Otec žalovaného sa rozhodol dom predať a odsťahovať sa. Ďalej uviedol, že pokiaľ ide
o svedka pána D., na súde nevypovedal pravdu, keď tvrdil skutočnosti, ktoré nezodpovedajú realite,
ani jeho vlastnoručne napísanému písomnému vyhláseniu datovanému 22.01.2016. Žalovaný naďalej
popiera, že by mu žalobca odovzdal dňa 20.12.2013 hotovostnú pôžičku vo výške 5.600,-€, z ktorého
dôvodu navrhuje žalobu zamietnuť.

16. Právna zástupkyňa žalobcu v písomnom vyjadrení zo dňa 06.06.2018 uviedla, že na rozdiel od
verzie predloženej právnym zástupcom protistrany, fakty tohto prípadu sú veľmi jasné. Je nesporné, že
predmetná zmluva o pôžičke bola podpísaná oboma zmluvnými stranami, t. j. žalobcom a žalovaným s
tým, že žalobca bol povinný poskytnutú pôžičku vrátiť najneskôr 31.03.2014. V zmysle zmluvy, žalobca

odovzdal žalovanému dohodnutú sumu v hotovosti pri podpise zmluvy samotnej. Ak by dlh medzi
žalobcom a žalovaným nevznikol, je nezmyselné, aby žalovaný zmluvu o pôžičke podpísal a odovzdal
žalobcovi. Ak žalovaný namieta, že žiadne peniaze od žalobcu nedostal, je zvláštne, že v období po
podpise zmluvy o pôžičke žalovaný z titulu zmluvy neuplatnil svoj nárok na ne u žalobcu. Predovšetkým
musíme upozorniť na nelogické konanie žalovaného, ktoré je v jasnom rozpore s jeho tvrdeniami.

Žalovaný podpísal zmluvu o pôžičke a tvrdí, že peniaze od žalobcu neobdržal a zároveň po jej podpise
o ne z pozície veriteľa žalobcu nežiadal, resp. doteraz v rámci tohto konania a aj iných konaní túto
skutočnosť neuviedol. Analýzu žalovaného a z nej plynúce dedukcie ponechávame na uváženie súdu,
avšak konanie žalovaného môže mať z nášho podhľadu niekoľko vysvetlení. Jedným z nich je, že
žalovaný má v obľube podpisovať zmluvy, ktoré buď nečíta alebo nerozumie nárokom z nich plynúcich

a možno z dlhej chvíle podpíše všetko, čo mu príde pod ruku. Inak si totiž nevieme racionálne vysvetliť
konanie žalovaného. Ďalším, omnoho realistickejším vysvetlením môže byť verzia, ktorá je navyše
podložená výpoveďami svedkov, čestnými vyhláseniami a logickou kompaktnosťou. Žalovaný podpísal
zmluvu o pôžičke, obdržal peniaze od žalobcu a keď mal dlh žalobcovi vrátiť, žalovaný to odmietol a keď
sažalobcapokúsiluplatniťsvojnároknasúde,žalovanýakýkoľvekdlhpoprel.Žalovanýtaktopostupoval

nie raz ale rovno 3x - okrem žalovaného obdobné zmluvy podpísal so svedkami p. D., p. Y.. Žalovaný si
napožičiaval omnoho viac peňazí od rôznych ľudí a v súčasnosti nie je schopný predmetné sumy vracať,
viď exekučné konania vedené na L V XXXX. Pán D., s ktorým žalovaný podpísal podobnú zmluvu o
pôžičke, dlžnú sumu žalovaný vrátil pod podmienkou čestného prehlásenia, že p. D. vlastne nikdy ničnedlhoval. Opakujeme, že vrátenie dlžnej sumy prebehlo na stretnutí, na ktorom bol prítomný aj otec p.
D., čo potvrdil aj svojim čestným prehlásením. Prípad p. Y. je veľmi podobný. Žalovaný a p. Y. sa dohodli,
že žalovaný uhradí dohodnutú sumu a následne po úhrade bude žaloba vo veci stiahnutá späť. Ak by

existoval nejaký „tlak dôkazov/súdu", nie je jasné prečo napriek podľa žalovaného takmer neotrasiteľnej
pozícii, vôbec pristúpil na mimosúdne uzavretie veci. Žalovaný tvrdí, že úhrady pre p. Y. a D. sa týkali
iných dohôd, avšak tieto „iné dohody1' žiadnym spôsobom nepreukázal, tzn. nepredložil žiadny listinný
dôkaz a nenavrhol výsluch svedka, ktorý by tieto „iné dohody" potvrdil. Rovnako p. Y. a p. D. žiadne iné
dohody nepotvrdili. Spôsob, akým žalovaný konal v prípadoch p. Y. a p. D. znovu potvrdzuje, že jeho

konanie nezodpovedá jeho výpovediam. Konšpirácie a výmysly typu „čestné prehlásenie bolo napísané
na počítači a teda ho musela napísať tretia osoba", prípadne domnienky, že žalovaný je vlastne obeťou,
z ktorej boli podvodne vylákané peniaze, sú vzhľadom na vyššie uvedené len odvádzanie pozornosti od
preukázateľných faktov. Navyše dodávanie, že sa nachádzame v 21. storočí, kde nie je nutné všetky
listiny, vrátanie čestných prehlásení písať ručne, aj napriek vyššiemu veku pisateľa. Osobné útoky na
svedkov len potvrdzujú, že jediná obrana žalovaného je popieranie faktov bez preukázania opaku.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti žalobca trvá na podanom návrhu a žiada, aby súd zaviazal
žalovaného V.. S. R. na zaplatenie žalobcovi sumu 5.600,- eur spolu s úrokom vo výške 5% ročne od
20.12.2013 do zaplatenia a s úrokom z omeškania vo výške 9,05 % ročne od 01.04.2014 do zaplatenia.
17. Právny zástupca žalovaného v písomnom vyjadrení zo dňa 05.07.2018 uviedol, že v nadväznosti
na ostatné písomné vyjadrenie žalobcu zo dňa 06.06.2018 doručené krátkou cestou na pojednávaní

toho istého dňa podáva nasledovné vyjadrenie žalovaného: Na prvej strane vyjadrenia v druhom odseku
právna zástupkyňa žalobcu uvádza „nesporné" fakty tohto prípadu, pričom uvádza okrem iného aj to,
že „v zmysle zmluvy žalobca odovzdal žalovanému dohodnutú sumu v hotovosti pri podpise zmluvy
samotnej a ak by dlh medzi žalobcom a žalovaným nevznikol, je nezmyselné, aby žalovaný zmluvu
o pôžičke podpísal a odovzdal žalobcovi". Žalovaný považuje za podstatné uviesť a zopakovať to,

čo tvrdí od začiatku, že žiadnu pôžičku/peniaze od žalobcu v ten deň neprevzal a formulácia zmluvy
jednoznačne (nielen pre právnika) hovorí o tom, že pôžička sa ešte len má poskytnúť a nie že už bola
poskytnutá, resp. v nej nie je žiadne vyhlásenie dlžníka o tom, že pôžičku prevzal alebo mu už bola
odovzdaná. To korešponduje aj s reálnym stavom. Akokoľvek sa to môže javiť pre právnu zástupkyňu
nezmyselné, dovoľuje si jej zdvorilo pripomenúť súdne konanie na Okresnom súde Bratislava IV, sp.

zn. XXC/XX/XXXX, D. Y. c/a V.. S. R., o zaplatenie 3.200,- € s prísl., kde právna zástupkyňa žalobcu
(C. F.) zastupovala aj žalobcu D. Y. a kde tiež bola predmetom žalobného návrhu prakticky identická
zmluva o pôžičke s úplne rovnakým znením a kde tiež žalobca požadoval vrátenie peňažnej pôžičky na
základe zmluvy o pôžičke, a kde sa nespochybniteľné preukázalo, že žalobca (D. Y.) naozaj a základe
tejto zmluvy o pôžičke žiadnu pôžičku V.. S. R. v deň podpísania zmluvy o pôžičke neposkytol (a ani

v iný nasledujúci deň či iný deň tomu predchádzajúci), čo potvrdil koniec koncov aj sám žalobca a
následne svojim procesným úkonom prostredníctvom svojej právnej zástupkyne (N.. R.) zmenil dňa
03.05.2016 žalobný návrh a žiadnu pôžičku už od V.. S. R. nežiadal vrátiť, ale malo ísť medzi nimi vlastne
o akési urovnanie, pričom citujeme „uvedený postup žalovaný uplatnil aj voči ďalším zamestnancom
- veriteľom". Hoci žalovaný nesúhlasí sinými tvrdeniami žalobcu (p. Y.) zo dňa 03.05.2016, je zrejmé,

že obaja sa zhodujú aspoň v tom - že k žiadnej reálnej pôžičke ani k odovzdaniu peňazí nedošlo. To,
čo považuje právna zástupkyňa žalobcu za nezmyslené, sa teda už raz udialo v prakticky identickom
spore, kde tiež zastupovala žalobcu, domnelého veriteľa zo zmluvy o pôžičke. Má teda o tom priamu
vedomosť a vie, že taká situácia, ktorú opisuje žalovaný (že zmluva o pôžičke bola podpísaná, ale
pôžička nebola poskytnutá) reálne nastala. Ďalej právna zástupkyňa uvádza, že „ak žalovaný namieta,

že žiadne peniaze od žalobcu nedostal, je zvláštne, že v období po podpise zmluvy o pôžičke žalovaný z
titulu zmluvy neuplatnil svoj nárok na ne u žalobcu". K uvedenej skutočnosti sa žalovaný už vyjadroval v
konanínaOkresnomsúdeBratislavaIV,sp.zn.XXC/XX/XXXX.Nakoľkosinakonieczabezpečilfinančné
prostriedky z iných zdrojov, nepotreboval si už požičiavať peniaze od žalobcu (a ani od p. Y. ani od
p. D.). A keďže k žiadnej pôžičke nedošlo, nemal dôvod niečo vracať vtedy a ani teraz. V ďalšom

texte vyjadrenia zo dňa 06.06.2018 sú uvedené rôzne špekulatívne tvrdenia o nelogickosti konania a
vyjadrení žalovaného a opätovná argumentácia poukazovaním na troch kamarátov a tri rovnaké prípady
a tri podobné zmluvy o pôžičke. Vo vyjadrení je uvedené, že žalovaný postupuje rovnako vo všetkých
3 prípadoch (Y., F., D.) a popiera poskytnutie pôžičky. Čo je pravda, lebo pôžičky poskytnuté neboli.
Ohľadom p. D. - tento svedok nikdy nespresnil, koľko peňazí mu mal žalovaný údajne vrátiť. Spomínal

len sumu asi 3.000,-€, ktoré mal dostať v obchodnom centre Z., pričom mal za to údajne podpísať
vyhlásenie, že žalovaný mu nikdy nič nedlhoval. Je podivné, aby toto stretnutie takto prebehlo a mal
obdržať túto sumu, nakoľko podľa údajného „zoznamu veriteľov V.. R.", ktorý bol predložený do konania
na Okresnom súde Bratislava IV, sp. zn. XXC/XX/XXXX. mal p. D. požičať žalovanému 17.000,- € a niesumu 3.000,-€, resp. ak by mala byť pravda, že mu žalovaný už dovtedy vrátil sumu 14.000,-€, nedávalo
by logiku, prečo by mal kvôli sume 3.000,-€ p. D. podpisovať nepravdivé vyhlásenie, ak bolo zrejmé,
že by ju vede) od žalovaného poľahky vysúdiť, keďže čiastočným splatením vlastne žalovaný svoj dlh

uznával... Pán D. však naopak vlastnoručne napísal a podpísal ešte dňa 22.01.2016 jednoznačné a
zrozumiteľné vyhlásenie o tom, že mu žalovaný nič nedlhuje/nedlhoval. A ešte k tomu pridal, že nedlhuje
peniazeanijehomatke,p.D.anijehosvokre,p.D..Akbytonebolapravda,takprečobytouž22.01.2016
robil? A čo si je možné o takej osobe myslieť, keď raz tvrdí a vlastnoručne napíše a podpíše niečo a
potom, keď jeho kamarátom vyhovuje niečo iné, už tvrdí niečo iné? Ohľadom p. Y. a jeho vierohodnosti

ako svedka žalovaný len odkazuje na konanie na Okresnom súde Bratislava IV, sp. zn. XXC/XX/XXXX,
kde najprv p. Y. požadoval vrátiť pôžičku 3.200,-€ s prísl., následne po dokazovaní zmenil výpoveď a
už tvrdil, že žiadnu pôžičku žalovanému neposkytol, ale uvedená suma mala byť dlhom, čo mu dlhovala
firma žalovaného. V konaní teda bola de facto preukázaná neexistencia pôžičky p. Y. žalovanému
a spornou ostala aj jeho údajná pohľadávka voči firme žalovaného v rovnakej výške, lebo žalovaný
neuznal ani výšku a ani prevzatie dlhu za spoločnosť. Z dôvodov, ktoré pozná asi len p. Y. a žalovaný,

nakoniec vzal p. Y. žalobu v celom rozsahu späť (bez požadovania náhrady trov konania) a bez toho,
aby mu žalované nároky alebo aspoň „istinu" žalovaný uhradil. Je pravda, že mu žalovaný odovzdal
určitú sumu, no asi ostane tiež sporné, či sa týkala predmetného konania alebo iných vzťahov medzi
nimi dvomi, nakoľko bola len vo výške cca 1/3 (jednej tretiny) ním žalovaných nárokov (nezaratavajúc
ešte potenciálne trovy konania). Ak to sumarizujeme, tento svedok bol schopný podpísať zmluvu o

pôžičke, žiadnu pôžičku neposkytnúť a v žalobe najprv úplne bez problémov žiadať od žalovaného vrátiť
pôžičku aj s úrokmi. Ohľadom žalobcu p. F. chce žalovaný opätovne uviesť, že žalovanému žiadnu
pôžičku neposkytol a okrem 2 kamarátov, z ktorých jeden vždy svedčí v prospech ostatných dvoch
nijako hodnoverne nepreukázal, že by pôžičku skutočne bol poskytol. Na súde si nevie spomenúť na
okolnosti uzavretia zmluvy, ale vie si spomenúť na to, že „otcovi žalovaného bol exekučne zobratý dom,

resp. v exekúcii prišiel o dom". Kvôli takejto zjavnej lži navrhol žalovaný vypočuť svojho otca, ktorý
túto skutočnosť ako svedok jednoznačne poprel (viď zápisnica z pojednávania zo dňa 24.11.20] 7, str.
4 posledná odpoveď žalobcu pre výsluchom svedka p. D. - to len pripomíname, nakoľko na strane
žalobcu vznikala otázka, z akého dôvodu bol otec žalovaného vlastne vypočutý). A ak už chce žalobca
rozvíjať teórie o nelogickosti konania niekoho, je vhodné poukázať na to, že ak žalovaný „si napožičiaval

omnoho viac peňazí od rôznych ľudí a v súčasnosti nie je schopný predmetné sumy vracať", postráda
potom akúkoľvek logiku to, aby vracal peniaze práve p. D., pričom tento pán peniaze od neho nikdy
nevymáhal a ani ich nežiadal vrátiť. Naopak žaloval ho p. Y. a p. F. a o oveľa nižšie sumy. Ak by mal
žalovaný vrátiť práve p. D. údajne sumu 17.000 €, bolo by asi logickejšie, ak by pôžičky vrátil práve tým
veriteľom, ktorí sú aktívni a podali žaloby, aby zamedzil vzniku ďalších nákladov. Právna zástupkyňa

žalobcuvzáverekonštatuje,že„osobnéútokynasvedkovlenpotvrdzujú,žejedináobranažalovanéhoje
popieranie faktov bez preukázania opaku." K tomu chce uviesť dve vyjadrenia. Za prvé, je evidentné, že
žalovaný nerobí žiadne osobné útoky na svedkov. Žalovaný pripomína ich vlastné konanie, vyhlásenia,
nimi podpísané procesné úkony či listiny. Keďže o skutkové okolnosti, ktoré objektívne svedčia v ich
neprospech a ako existujúce sa nedajú negovať, je pochopiteľné, že to žalovanému nevyhovuje a

snaží sa ich interpretovať ako subjektívne útoky na svedkov. Žalovaný si pritom ani nevymýšľa a
ani ich neohovára. Za druhé, ak žalovaný od začiatku tvrdí, že pôžičku/peniaze nedostal, nemá veľa
možností ako sa v tomto konaní brániť, lebo dokázať neexistenciu a neposkytnutie pôžičky dosť dobre
nejde. Dokázať sa dá len opak, teda jej poskytnutie. A to je pri všetkej úcte povinnosťou žalobcu. On
to preukazuje iba 2 kamarátmi, ktorí si doteraz vždy vzájomne svedčili vo svoj prospech. Nikto iní zo

„zoznamu veriteľov V.. R." od žalovaného peniaze nežiada a ani ho nežaluje o ich vrátanie. Urobil tak
iba p. Y. s p. F., pričom svedkom má byť pán Y. pánovi F. a pán F. pánovi Y. + obom to dosvedčuje
p. D., ktorému ako jedinému z trojice domnelých veriteľov žalovaný vraj peniaze vrátil, čo už nedáva
žiadnu logiku. Žalobca spolu s podaním žaloby berie na seba aj povinnosť uniesť dôkazné bremeno.
Žalovaný tvrdí, že žalobca toto neuniesol a to nielen že bez pochybností, ale tvrdíme, že ho neuniesol

vôbec, nakoľko predložené dôkazy a svedkovia nepotvrdili poskytnutie pôžičky, iba sa domnievajú,
že tomu asi tak bolo, resp. vedia to od samotného žalobcu, a pritom je zrejmé, že ide o kamarátov
svedčiacich si navzájom vo svoj prospech a tiež je zrejmé aj to, že ide o svedkov, ktorí raz hovoria/
podpíšu niečo a potom hovoria/podpíšu zase niečo iné. Žalovaný z dôvodu, že pôžička nebola žalobcom
nikdy poskytnutá a žalobca objektívne nepreukázal jej poskytnutie a neuniesol teda dôkazné bremeno,

navrhuje žalobu zamietnuť v celom rozsahu a žalovanému priznať voči žalobcovi náhradu trov konania.

18. Právny zástupca žalovaného v písomnom podaní zo dňa 09.07.2018 súdu zaslal 3 vyhlásenia, ktoré
žalovaný príkladmo zabezpečil od jeho údajných veriteľov. Ide o osoby, ktoré sa vyskytli na zoznameúdajných,,veriteľov“žalovaného,ktorýzoznambolpredloženýdokonaniaXXC/XX/XXXX,podľaktorého
mal žalovaný dlhovať pánom: V. I. sumu 2.000,-€, I. D. sumu 2.300,-€, I. R. sumu 3.000,-€. Všetci traja
popreli, že by im žalovaný dlhoval peniaze, čo vyjadrili v písomných prehláseniach založených do spisu

zo dňa 07.06.2018, 06.07.2018 a 06.07.2018.

19. Rozsudkom č.k. 9C/10/2017-133 zo dňa 13.08.2018 súd žalobu zamietol a žalovanému priznal
náhradu trov konania v plnom rozsahu.

20. Proti tomuto rozsudku podal žalobca odvolanie.

21. Krajský súd v Bratislave uznesením č.k. 14Co/12/2019-165 zo dňa 25.08.2022 rozsudok Okresného
súdu Bratislava IV č.k. 9C/10/2017-133 zo dňa 13.08.2018 zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.

22. V zrušujúcom uznesení krajský súd uviedol, že rozhodnutie okresného súdu je nepreskúmateľné.

Uviedol, že povinnosťou súdu v danej veci okrem iného bolo, aby sa oboznámil aj so zmluvou o pôžičke,
z ktorej by zistil skutočnosti odôvodňujúce uzavretie zmluvy o pôžičke a jej obsah, z ktorého jednoznačne
vyplýva, že strany sporu už pri podpise zmluvy potvrdili splnenie podstatných náležitostí zmluvy podľa §
657 Občianskeho zákonníka a to odovzdanie peňazí zo strany žalobcu pre žalovaného a povinnosť vrátiť
peniaze v určenom čase zo strany žalovaného. Zo zmluvy nevyplýva splnenie záväzku až v budúcnosti,

pretože záväzok sa mal splniť a peniaze odovzdať pri podpise zmluvy, čo žalovaný sám svojim podpisom
potvrdil. Ako správne tvrdil odvolateľ, pokiaľ by mu neboli peniaze zo strany žalobcu odovzdané, nebol
by zmluvu podpísal.

23. V intenciách uznesenia krajského súdu súd doplnil prednesmi právnych zástupcov strán sporu,

opätovným výsluchom žalobcu, opätovným výsluchom svedkov D. Y., M. D., výpisom z LV č. XXX, ako
aj ostaným obsahom spis a dospel k záveru, že žalobe je dôvodné vyhovieť.

24. Po zrušení rozsudku prvej inštancie súd doplnil dokazovanie:

25. Žalobca vo výpovedi uviedol, že len zopakuje, že žalovanému požičal žalovanú sumu. Dohodli sa
na dobe vrátenia pôžičky. Naviac, mal veľmi dobrý vzťah s otcom žalovaného a teda istotu, že keď mu
peniaze nevráti žalovaný, vráti mu ich jeho otec. No, napokon musel podať túto žalobu. Ďalej uviedol,
že žalovaný ho aj pána D. požiadal o poskytnutie pôžičky za účelom možnosti preklenutia problémov
vo firme. V tom čase si chceli s manželkou kúpiť osobné motorové vozidlo, preto mali doma peniaze v

hotovosti.Ateda,moholichpožičaťžalovanému.Hocisajavíbyťzvláštne,aleskutočneišlidokancelárie
k žalovanému po jednom. Prvý išiel pán Y., potom išiel on a nakoniec pán D.. V kancelárii žalovaného
odovzdal žalovanému sumu 5.600,- eur a žalovaný mu podpísal zmluvu o pôžičke. Bol to žalovaný, ktorý
ho oslovil a požiadal o poskytnutie pôžičky. Povedal mu: ,,Neboj sa C., ja ti tie peniaze vrátim“. Vie, že
žalovaný oslovil a požiadal o poskytnutie pôžičky aj pánov Y. a D..

26. Právna zástupkyňa žalobcu uviedla, že sa pridržiava všetkých svojich doterajších ústnych prednesov
na pojednávaniach a písomných vyjadrení. Žalobca a žalovaný dňa 20.12.2013 platne uzatvorili zmluvu
opôžičke.Tvrdeniažalovanéhosúnelogické, vrozporesprávomanemajúoporuvsúdnejrozhodovacej
praxi.Jetolensnahažalovanéhovyhnúťsasplneniupovinnosti,nasplneniektorejsavzmluveopôžičke

zaviazal. Poukazovala tiež na LV č. XXX, k.ú. S. D., v ktorej súvislosti uviedla, že žalovaný klame, keď
tvrdil, že na jeho nehnuteľnosti a nehnuteľnosti jeho rodičov neboli vedené exekúcie. Nie je to pravdou.
Žiadala žalobe vyhovieť.

27. Právny zástupca žalovaného uviedol, že takisto sa pridržiava svojich prednesov na pojednávaniach

a jeho písomných vyjadrení v priebehu konania. Zotrváva na stanovisku, že k odovzdaniu peňazí, sumy
5.600,- eur zo strany žalobcu žalovanému nedošlo. Uviedol, že podpis zmluvy o pôžičke s podmienkami,
že pôžička ešte len bude poskytnutá potom, čo sa podpíše zmluva o pôžičke je obvyklý postup a bežne
využívaný. V konečnom dôsledku je to aj prax všetkých bánk na Slovensku. A v tomto prípade to
nebola banka, ale bola to pôžička medzi dvomi fyzickými osobami. Pôžička mala byť poskytnutá až po

podpise zmluvy. Ďalej právny zástupca žalovaného poukazoval na skutočnosť, že aj v konaní vedenom
na tunajšom súde pod sp. zn. XXC/XX/XXXX bola pôvodne v podstate identická žaloba o vrátenie
pôžičky podaná pánom Y.. Táto žaloba bola neskôr podstatne zmenená na žalobu z iného právneho
titulu.Nakoľkosiobidvestranybolivedoméexistenciepohľadávkyvočižalovanému,podpísalidokumentnazvaný zmluva o pôžičke. Vôľou zmluvných strán však bolo uzavretie dohody o urovnaní. Uvedené
potvrdil žalovaný na pojednávaní konanom 16.01.2016, keď uviedol, že všetky zmluvy o pôžičke zatváral
za cieľom vyporiadania záväzkov firmy, ktorá končila svoju činnosť. Z toho jednoznačne vyplýva, že

touto zmluvou o pôžičke bol doterajší záväzok nahradený záväzkom, ktorý vyplýva z urovnania a podpis
tejto pôžičky žalovaný ani nespochybňuje. Sám pán Y. zmenil titul na základe ktorého žiadal od pána R.
vrátiť peniaze. Keďže nešlo o pôžičku, o odovzdanie peňazí, o žiadny reálny kontrakt, ale išlo o nejakú
dohodu o urovnaní nejakých iných vzťahov, ktoré boli medzi pánom Y. a pánom R.. Žaloba bola nakoniec
späťvzatá z dôvodu mimosúdneho urovnania.

28. Svedok D. Y. uviedol, že žalobca bol jeho spolupracovník, žalovaný bol jeho zamestnávateľ. Medzi
žalobcom a žalovaným bola uzavretá zmluva o pôžičke. Medzi ním a žalovaným bola uzavretá dohoda
o urovnaní. Žalovaný mu však povedal, aby si aj on urobil zmluvu o pôžičke, aby to bolo rovnaké. K
žalovanému išiel do kancelárie ako prvý so zmluvou o pôžičke. No pokonali sa. Povedal mu, že za
pokladničné bloky mu zaplatí. Po ňom išiel k žalovanému do jeho kancelárie žalobca. Svedok ďalej

uviedol, že má vedomosť o tom, že žalobca požičal žalovanému sumu 5.600,-€. Samotné odovzdanie
peňazí nevidel, avšak vie o tom, že keď išiel žalobca do kancelárie k žalovanému sumu 5.600,-€ mal pri
sebe. Pokiaľ sa jedná o ním podanú žalobu na tunajší súd o zaplatenie 3.200,-€ tak žalovaný mu sľúbil,
že pokladničné bloky za nákup nafty pre firmu za vlastné peniaze mu preplatí. Keďže uvedenú sumu mu
dlho nevracal, podal na súd žalobu o vrátenie pôžičky. Dňa 20.12.2013 mu žalovaný podpísal zmluvu

o pôžičke, ale fakticky mu žiadne peniaze nepožičal. Napokon mu žalovaný vrátil aspoň sumu 2.000,-
eur. Nechcel sa vláčiť po súdoch, chcel mať pokoj, tak to nechal tak a vec sa skončila.

29. Svedok D. M. D. vo výpovedi uviedol, že môže zopakovať len to, čo pred týmto súdom uviedol v
minulosti a to, že aj on mal pohľadávku voči žalovanému, jednalo sa o sumu 17.000,- eur. Žalovaný mu

túto sumu vrátil. Žalobcovi pravdepodobne nie, keďže sa vedie toto konanie. Uviedol tiež, že žalovaný
nechcel, aby išiel na tento súd vypovedať ako svedok. No potom, ako mu žalovaný vrátil peniaze, na
tento súd proste išiel a ako svedok vypovedal. Ďalej svedok uviedol, že má vedomosť o tom, že žalovaný
dlhuje žalobcovi predmetné peniaze. Zmluvu o pôžičke vyhotovil pre seba, pre pána Y. a aj pre žalobcu.
Nebol pri podpise zmlúv žalobcu a pána Kytku, do kancelárie žalovaného išli jeden po druhom.

30. Zo zisteného skutkového stavu veci súd urobil tento právny záver:
31. Podľa § 489 Občianskeho zákonníka záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj
zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

32. Podľa § 490 Občianskeho zákonníka vznik zmlúv, ktorými sa zakladajú záväzky, sa spravuje
ustanoveniami § 43 a nasl., pokiaľ nie je ustanovené inak.

33. Podľa § 657 Občianskeho zákonníka zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené
podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého

druhu.

34. Z citovaného ustanovenia vyplýva, že pre uzavretie zmluvy o pôžičke sa nevyžaduje písomná forma
a môže byť uzavretá i ústne alebo konkludentným spôsobom. Podstatnou náležitosťou takejto dohody
je okrem označenia zmluvných strán, predovšetkým určenie predmetu pôžičky, z obsahu zmluvy musí

vyplynúť i povinnosť dlžníka vrátiť veci rovnakého druhu, alebo peňazí. Keďže táto zmluva je reálnym
kontraktom, k jej uzavretiu zákon vyžaduje i skutočné odovzdanie predmetu pôžičky veriteľom dlžníkovi.
Ďalším pojmovým znakom pôžičky je jej dočasnosť. Z hypotézy hmotnoprávnej normy uvedenej v § 657
Obč. zák. , ktorá vymedzuje obsah povinnosti tvrdenia a dôkaznú povinnosť veriteľa ďalej vyplýva, že v
spore o vrátenie požičanej čiastky má žalobca ako veriteľ bremeno tvrdenia, že so žalovaným dlžníkom

uzavrel zmluvu o pôžičke, že dlžníkovi predmet pôžičky odovzdal a že dlžník požičané peniaze riadne
a včas nevrátil. Z tohto bremena tvrdenia potom pre veriteľa vyplýva dôkazné bremeno na preukázanie
skutočnosti, že zmluva o pôžičke bola uzavretá a že na základe tejto zmluvy odovzdal dlžníkovi finančné
prostriedky. Povinnosťou dlžníka je zase uniesť bremeno preukázania tvrdenia, že požičané peniaze
veriteľovi podľa dohody vrátil, prípadne, že táto povinnosť zanikla iným spôsobom alebo ani vôbec

neexistovala.

35. V sporovom konaní sa uplatňuje prejednacia zásada. Účastník má jednak povinnosť tvrdenia, jednak
dôkaznú povinnosť. Následky spojené s ich nesplnením v podobe vecne nepriaznivého rozhodnutianesie ten účastník konania, ktorý tieto povinnosti nesplnil. Medzi povinnosťou tvrdenia a povinnosťou
označiť dôkazy na preukázanie tvrdení je vzájomná väzba. Pokiaľ účastník konania nesplní povinnosť
tvrdenia, nemôže splniť ani povinnosť označiť na svoje tvrdenia dôkazy. Dôkazným bremenom sa

rozumie procesná zodpovednosť účastníka konania za to, že v konaní neboli preukázané jeho tvrdenia a
žeztohtodôvodumuselobyťrozhodnutéovecisamejvjehoneprospech.Zmyslomdôkaznéhobremena
jeumožniťsúdurozhodnúťovecisamejajvtakýchprípadoch,kedynebolipreukázanéurčitéskutočnosti
významné podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci (či už z dôvodu nečinnosti účastníka, ktorý
nesplnil povinnosť označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, alebo preto, že takáto skutočnosť

nemohla byť preukázaná).

36. Na základe vykonaného a v intenciách uznesenia krajského súdu doplneného dokazovania súd
dospel k záveru, že žalobca si splnil povinnosť tvrdenia ako aj dôkazné bremeno o ňou tvrdených
skutočnostiach ohľadom existencie právneho vzťahu vyplývajúceho zo zmluvy o pôžičke v sume
5.600,-€ uzavretej písomne medzi ním a žalovanou, ktorú sumu žalobca žalovanému odovzdal dňa

20.12.2013. V posudzovanej veci sa súd opätovne oboznámil so znením zmluvy o pôžičke. Podstatnými
náležitosťami zmluvy o pôžičke sú prenechanie (odovzdanie) veci, najmä peňazí a povinnosť vrátiť
vec rovnakého druhu a určenie času vrátenia. V danej veci žalobca prenechal a odovzdal peniaze
žalovanému pri podpise zmluvy o pôžičke, ktorú skutočnosť žalovaný potvrdil svojim podpisom na
zmluve a zároveň potvrdil aj to, že peniaze vráti v dohodnutom čase. Podľa bodu 5. zmluvy ohľadne

plnenia predmetnej zmluvy sa veriteľ zaväzuje poskytnúť dlžníkovi celú sumu pôžičky určenej v bode
3.1. zmluvy v hotovosti pri podpise zmluvy. Dlžník je povinný vrátiť poskytnutú pôžičku a zaplatiť
dohodnutý úrok jednorazovo v hotovosti, najneskôr dňa 31.03.2014. Reálne odovzdanie a prevzatie
požičanej sumy peňazí ako bolo vyššie uvedené žalovaný potvrdil svojim podpisom na zmluve. Bolo
vecou žalovaného predmetnú zmluvu o pôžičke nepodpísať, pokiaľ by neprevzal peniaze od žalobcu,

ale keďže zmluvu podpísal, potvrdil prevzatie peňazí a zároveň sa podpisom zmluvy zaviazal vrátiť
peniaze v dohodnutej dobe. Napokon, ako vyplýva z čl. 6.5. zmluvy, zmluvné strany vyhlásili, že si
zmluvu prečítali, všetky jej ustanovenia sú im jasné a zrozumiteľné, pričom dostatočným spôsobom
vyjadrujú vážnu a slobodnú vôľu oboch zmluvných strán zbavenú akýchkoľvek omylov, na dôkaz čoho
pripájajú svoje vlastnoručné podpisy. Podľa názoru súdu, opätovným posúdením zmluvy o pôžičke

zo dňa 20.12.2013 súd dospel k záveru, že v predmetnej zmluve je jasne uvedené, že veriteľ sa
zaväzuje poskytnúť dlžníkovi celú sumu pôžičky určenej v bode 3.1. zmluvy v hotovosti pri podpise
zmluvy (bod 5.1. zmluvy). Možno teda len zopakovať slovné spojenie ,, pri podpise zmluvy“. Inými
slovami, z obsahu zmluvy o pôžičke jednoznačne vyplýva, že strany sporu už pri podpise zmluvy potvrdili
splnenie podstatných náležitostí zmluvy podľa § 657 Občianskeho zákonníka a to odovzdanie peňazí

zo strany žalobcu pre žalovaného a povinnosť vrátiť peniaze v určenom čase zo strany žalovaného.
Zo zmluvy nevyplýva splnenie záväzku až v budúcnosti, pretože záväzok sa mal splniť a peniaze
odovzdať pri podpise zmluvy, čo žalovaný sám svojim podpisom potvrdil. Pokiaľ by žalovanému neboli
peniaze odovzdané nebol by zmluvu podpísal. Ako uviedol Krajský súd v Bratislave, nebol správny záver
prvostupňového súdu, že peniaze mali byť poskytnuté až v budúcnosti, pretože v ustanovení bodu 5.1

zmluvy o pôžičke je presne určený čas poskytnutia pôžičky a to pri podpise zmluvy. Žalovaný tak svojim
podpisom potvrdil splnenie záväzku zo strany žalobcu poskytnúť mu peniaze pri podpise zmluvy. Ako už
bolo vyššie uvedené, bolo vecou žalovaného nepodpísať zmluvu o pôžičke, pokiaľ neprevezme peniaze
od žalobcu a keďže zmluvu podpísal, prevzatie peňazí sám potvrdil a zároveň sa podpisom zaviazal
vrátiť peniaze v dohodnutej dobe. Nebolo preto dohodnuté, že peniaze budú poskytnuté neskôr, teda po

podpísaní zmluvy o pôžičke, to nevyplýva zo žiadneho ustanovenia zmluvy o pôžičke a ani z vykonaného
dokazovania. Súd poukazuje na výpoveď žalovaného, ktorý opísal situáciu za akej došlo k odovzdaniu
peňazí: ,,V kancelárii žalovaného som odovzdal žalovanému sumu 5.600,- eur a potom mi žalovaný
podpísal zmluvu o pôžičke“. Uviedol, že bol to žalovaný, ktorý ho oslovil a požiadal o poskytnutie pôžičky.
Povedal mu: ,,Neboj sa C., ja ti tie peniaze vrátim“. Žalobca prenechal a odovzdal peniaze žalovanému

pri podpise zmluvy o pôžičke, ktorú skutočnosť žalovaný potvrdil svojim podpisom na zmluve a zároveň
potvrdil aj to, že peniaze vráti v dohodnutej dobe.

37. Záver súdu bol preukázaný tiež výpoveďou svedka D. Y., ktorý jasne uviedol, že medzi žalobcom a
žalovaným bola uzavretá zmluva o pôžičke. Medzi ním a žalovaným bola uzavretá dohoda o urovnaní.

Žalovaný mu však povedal, aby si aj on urobil zmluvu o pôžičke, aby to bolo rovnaké. K žalovanému
išiel do kancelárie ako prvý so zmluvou o pôžičke. No pokonali sa. Povedal mu, že za pokladničné bloky
mu zaplatí. Po ňom išiel k žalovanému do jeho kancelárie žalobca. Svedok uviedol, že má vedomosť
o tom, že žalobca požičal žalovanému sumu 5.600,-€. Samotné odovzdanie peňazí nevidel, avšak vieo tom, že keď išiel žalobca do kancelárie k žalovanému sumu 5.600,-€ mal pri sebe. Pokiaľ sa jedná o
ním podanú žalobu na tunajší súd o zaplatenie 3.200,-€ tak žalovaný mu sľúbil, že pokladničné bloky
za nákup nafty pre firmu za vlastné peniaze mu preplatí. Keďže uvedenú sumu mu dlho nevracal, podal

na súd žalobu o vrátenie pôžičky. Dňa 20.12.2013 mu žalovaný podpísal zmluvu o pôžičke, ale fakticky
mu žiadne peniaze nepožičal. Napokon mu žalovaný vrátil aspoň sumu 2.000,- €. Nechcel sa vláčiť po
súdoch, chcel mať pokoj, tak to nechal tak, a vec sa skončila.
38. Rovnako bol záver súdu preukázaný výpoveďou svedka M. D., ktorý uviedol, že môže zopakovať
len to, čo pred týmto súdom uviedol v minulosti a to, že aj on mal pohľadávku voči žalovanému, jednalo

sa o sumu 17.000,-€. Žalovaný mu túto sumu vrátil. Žalobcovi pravdepodobne nie, keďže sa vedie toto
konanie. Uviedol tiež, že žalovaný nechcel, aby išiel na tento súd vypovedať ako svedok. No potom, ako
mu žalovaný vrátil peniaze, na tento súd proste išiel a ako svedok vypovedal. Ďalej svedok uviedol, že
má vedomosť o tom, že žalovaný dlhuje žalobcovi predmetné peniaze. Zmluvu o pôžičke vyhotovil pre
seba, pre pána Y. a aj pre žalobcu. Nebol pri podpise zmlúv žalobcu a pána Y., do kancelárie žalovaného
išli jeden po druhom.

39. S poukazom na vyššie uvedené nemožno prijať iný záver ako ten, že žalobca uniesol dôkazné
bremeno o okolnostiach daného prípadu a preukázal existenciu pôžičky v sume 5.600,-€. Uvedené
predpokladá nielen dohodu strán, ale aj skutočné odovzdanie a prevzatie predmetu pôžičky dlžníkom,
tj. v danom prípade žalovaným. Keďže zmluva o pôžičke sa radí k tzv. reálnym kontraktom, kde okrem

samotného uzavretia zmluvy je potrebný i ďalší úkon, a to odovzdanie predmetu pôžičky dlžníkovi, bolo
na žalobcovi, aby dostupnými dôkaznými prostriedkami preukázal svoje tvrdenia o prevzatí peňažnej
sumy žalovaným, ktorú skutkovú okolnosť žalobca preukázal. Žalovaný je preto povinný žalobcovi
ním poskytnutú sumu vrátiť a keďže v konaní nebolo preukázané, že by povinnosť žalovaného vrátiť
žalobcovi predmetnú zanikla iným spôsobom alebo vôbec neexistovala a vrátenie predmetnej pôžičky

v konaní preukázané nebolo.

40. Z uvedených dôvodov súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrok tohto rozsudku nároku žalobcu
na zaplatenie žalovanej sumy 5.600,-€ vyhovel.

41. Predmetom tohto konania je nárok žalobcu zo zmluvy o pôžičke a žalobca preukázal, že predmetnú
sumu 5.600,- eur žalobcovi požičal a žalovaný mu poskytnuté peňažné prostriedky ani doposiaľ nevrátil.

42. Očakávanú váhu žalovanému nepriniesla ani jeho tvrdenie a obrana spočívajúca v tom, že v konaní
vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. XXC/XX/XXXX v spore žalobcu D. Y. c/a V.. S. R. o zaplatenie

3.200,-€ s príslušenstvom o zaplatenie pôžičky žalobca D. Y. zmenil žalobný návrh a domáhal sa
zaplatenia žalovanej sumy z iného právneho dôvodu, keď malo ísť medzi nimi o údajné urovnanie a teda
žekžiadnejreálnejpôžičkeatedaodovzdaniupeňazímedziniminedošlo.Vtomtosporesúdposudzoval
uplatnený nárok žalobcu z titulu pôžičky a po opätovnom posúdení predmetu sporu dospel k záveru, že
žalobca požičal žalovanému sumu 5.600,-€, ktoré peňažné prostriedky mu žalovaný doposiaľ nevrátil.

Povinnosť žalovaného zaplatiť žalovanému žalovanú sumu z iného titulu ako zo zmluvy o pôžičke napr.
dohody o urovnaní preukázaná nebola.

43. Záverom sa žiada uviesť, že za predpokladu, že by žalobca žalovanému sumu 5.600,-€ nepožičal,
je vylúčené, aby žalovaný zmluvu o pôžičke podpísal. Svedčí to len o jedinom, že žalobca tieto peňažné

prostriedky žalovanému reálne poskytol.

44. Na základe uvedených skutočností súd rozhodol o žalobe tak, ako je to uvedené vo výroku tohto
rozsudku.

45.K čestným prehláseniam, ktoré boli súdu predložené a podpísané D. Y. (čl. 32), Y. D. (čl. 48), M. D. (čl.
49), M. D. (čl. 50), V.. S. R. (čl. 74), I. R. (čl. 93), V.. S. R. (čl. 93), V. I. (čl. 109), I. D. (čl. 111), V. I. (čl.120),
I. R. (čl. 121), súd uvádza, že súd pri zisťovaní skutkového stavu z nich vychádzať nemohol. Na účely
hodnotenia predložených čestných prehlásení (vyhlásení) ako dôkazných prostriedkov a na objasnenie
právnej povahy čestného prehlásenia v civilnom konaní súd uvádza, že Civilný sporový poriadok, ale ani

iný predpis civilného práva, čestné vyhlásenie ako osobitný dôkazný inštitút, na rozdiel od Správneho
poriadku (§ 39 ods.1 Správneho poriadku) neupravujú. Všeobecná právna povaha čestného vyhlásenia
v správnom konaní spočíva v tom, že v taxatívne uvedených prípadoch čestné vyhlásenie účastníka
(správneho) konania, po náležitom upozornení účastníka na právne následky nepravdivého čestnéhovyhlásenia, nahradzuje dôkaz. V civilnom sporovom konaní je však pripustenie čestného prehlásenia
miesto dôkazu vylúčené. Je tomu tak preto, že sa nejedná o dôkazný prostriedok, ktorým možno zistiť
skutkový stav veci s náležitým vyvodením právnych následkov z jeho nepravdivosti, ako napr. pri krivej

svedeckej výpovedi. Písomnosti označené ako ,,čestné prehlásenia“ predložené stranami sporu, možno
preto považovať iba za návrh na výsluch svedkov o právne relevantných skutočnostiach uvádzaných
v čestných prehláseniach. So zreteľom na vyššie uvedené je potom pojmovo vylúčené, aby uvedené
listiny bez ďalšieho preukazovali alebo osvedčovali tvrdenia v nich uvedené.

46. Podľa § 658 ods.1 Občianskeho zákonníka pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky.

47. Vyššie uvedené ustanovenie umožňuje pri peňažnej pôžičke dohodnúť úroky. V zmluve o pôžičke v
čl. 2. bode 4.1. sa zmluvné strany dohodli, že poskytnutá pôžička bude úročená úrokom vo výške 5%
ročne zo sumy poskytnutej pôžičky.

48. Súd preto zaviazal žalovaného aj na zaplatenie dohodnutého úroku vo výške 5% ročne zo sumy
5.600,-€ od 20.12.2013 do zaplatenia.

49. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka platného k prvému dňu omeškania, dlžníka ak ide o
omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z

omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania
a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

50. Podľa § 3 nariadenia č. 87/1995 Z.z. (v znení účinnom ku dňu omeškania) výška úrokov z omeškania
je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k

prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

51. Nakoľko sa žalovaný dostal s plnením peňažného dlhu do omeškania, súd ho zaviazal v zmysle cit.
ustanovenia zákona aj k zaplateniu úrokov z omeškania vo výške 5,25% ročne zo sumy 5.600,-€ od
01.04.2014 kedy sa žalovaný dostal do omeškania s vrátením pôžičky do zaplatenia. Priznaná výška

úrokov z omeškania je v súlade s § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. k uplatnenému dňu.

52. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p. tak, že
žalobcovi, ktorý bol v konaní úspešný, proti neúspešnému žalovanému priznal nárok na náhradu trov
konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozsudku

samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní odo dňa doručenia
písomného vyhotovenia rozsudku, prostredníctvom Mestského súdu Bratislava IV na Krajský súd v
Bratislave, a to písomne.

Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis
zostal n a súde, a aby každá strana sporu dostala jeden rovnopis odvolania.

Podľa § 364 C.s.p., rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 C.s.p., odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.