Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 22. október 2024

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 9Co/52/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8316211697
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 10. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Burešová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2024:8316211697.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Burešovej a členov senátu

JUDr. Mariána Hoffmanna, PhD. a JUDr. Eduarda Valenčina, v spore žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX,
C. XXX, 067 13 Rokytov pri Humennom, právne zastúpeného: JUDr. Evou Geleneky Hencovskou,
advokátkou, so sídlom Bajzova 2, 040 01 Košice, proti žalovanému: Nemocnica A. Leňa Humenné,
a.s., Nemocničná 7, 066 01 Humenné, IČO: 47 249 048, právne zastúpená advokátom JUDr. Máriom
Keletim, so sídlom Hlavná 36, Hnúšťa, za účasti intervenienta: Generali Slovenská distribúcia, a.s.,, IČO:
54 067 197, Lamačská cesta 6257/3/A, 841 04 Bratislava, právne zastúpeného: MST PARTNERS, s.r.o.,
so sídlom Laurinská 3, 811 01 Bratislava, IČO: 36 861 545, o náhradu škody na zdraví s príslušenstvom

a náhradu nemajetkovej ujmy, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Humenné č.k.
9C/1/2016-598 zo dňa 21.03.2023 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok vo vyhovujúcom výroku o bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia.

Mení výrok o trovách konania tak, že vo vzťahu k náhrade škody na zdraví priznáva žalobcovi nárok
na náhradu trov konania voči žalovanému v plnom rozsahu a vo vzťahu k náhrade nemajetkovej ujmy
priznáva žalovanému nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v plnom rozsahu.

Zrušuje rozsudok vo výroku o trovách štátu a vo výroku o súdnom poplatku a v rozsahu zrušenia vracia
vec na ďalšie konanie a nové rozhodnutie prvoinštančnému súdu.

Stranám sporu nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. V poradí druhým napadnutým rozsudkom Okresný súd Humenné (ďalej len súd prvej inštancie)
rozhodol tak, že
I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu škody na zdraví – bolestné vo výške 2.066,22 eur spolu

s 5 % ročným úrokom z omeškania z tejto sumy od 08.11.2016 až do zaplatenia a to všetko v lehote
do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu škody na zdraví – sťaženie spoločenského uplatnenia
vo výške 4.450,32 eur spolu s 5 % ročným úrokom z omeškania z tejto sumy od 08.11.2016 až do
zaplatenia a to všetko v lehote do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

III. Súd zamieta žalobu v časti o náhradu nemajetkovej ujmy.

IV. V prevyšujúcej časti súd žalobu o náhradu škody na zdraví – bolestného a sťaženie spoločenského
uplatnenia zamieta.V. Žalobcovi súd priznáva voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu z prisúdenej
sumy, pričom o výške bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

VI. Intervenientovi súd nárok na náhradu trov konania nepriznáva.

VII. Štátu zastúpeného Okresným súdom Humenné súd priznáva nárok na náhradu trov konania
voči žalovanému v celom rozsahu, pričom o výške bude rozhodnuté samostatným uznesením po

právoplatnosti tohto rozsudku.

VIII. Žalovaný je povinný zaplatiť na účet Okresného súdu Humenné súdny poplatok za žalobu vo výške
390,50 eur, ktorý je povinný zaplatiť v lehote do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

2. Súd vo veci už rozhodol prvým rozsudkom zo dňa 25.06.2021 č.k. 9C/1/2016-454, ktorým zaviazal

žalovaného zaplatiť žalobcovi škodu na zdraví – bolestné vo výške 2.582,77 eur spolu s 5 % ročným
úrokom z omeškania od 08.11.2016 do zaplatenia, náhradu škody na zdraví – sťaženie spoločenského
uplatnenia vo výške 5.562,90 eur spolu s 5 % ročným úrokom z omeškania od 08.11.2016 do zaplatenia
a náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 2.000 eur a v prevyšujúcej časti súd žalobu zamietol.
Proti tomuto rozsudku podali odvolanie žalobca, žalovaný a intervenient.

3. Krajský súd v Prešove svojím uznesením č.k. 9Co/46/2021-528 zo dňa 10.05.2022 odmietol odvolanie
žalobcu voči výrokom I., II. a III. rozsudku. Zrušil rozsudok a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie.
Vyslovil názor, že čo sa týka nemajetkovej ujmy s poukazom na rozhodnutie I.ÚS 426/2014 nie je možné

v tomto konaní priznať nárok na náhradu nemajetkovej ujmy, pretože ide o duplicitné uplatnenie.
Čo sa týka nároku na náhradu škody – bolestné a sťaženie spoločenského uplatnenia, odvolací súd
uviedol, že je potrebné v konaní opätovne preskúmať zákonom stanovené podmienky na náhradu škody,
a to predovšetkým príčinnú súvislosť. Poukázal na právnu teóriu ohľadom príčinnej súvislosti, ako aj
na súdnu prax (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo/292/2006, rozsudok Najvyššieho súdu ČR

25Cdo/245/2000). Uviedol, že pri skúmaní existencie príčinnej súvislosti nestačí pravdepodobnosť, ale
príčinnásúvislosťmusíbyťvždysistotoupreukázaná,pričomdôkaznébremenozaťažujeosobu,ktorási
nárok uplatňuje. O vzťah príčinnej súvislosti sa jedná vtedy, keď je preukázané, že nebyť protiprávneho
úkonu, ku škode by nedošlo, pričom nemusí ísť o príčinu jedinú, stačí, ak ide o jednu z príčin, ktorá sa
podieľa na nepriaznivom následku, a to príčinu podstatnú.

4. Následne sa prvoinštančný súd opätovne zaoberal uplatneným nárokom žalobcu na náhradu škody
na zdraví (bolestné a sťaženie spoločenského uplatnenia a zaplatenia nemajetkovej ujmy).
Prvoinštančný súd mal jednoznačne preukázané, že dňa 26.3.2015 pri rezaní dreva na okružnej píle si
žalobca sám spôsobil poranenie pravej ruky s amputáciou časti ruky. Následne bol ošetrený v Nemocnici

A. Leňa u žalovaného, kde mu bolo poskytnuté základné lekárske ošetrenie a bol odoslaný na Kliniku
plastickej chirurgie Univerzitnej nemocnice L. Pasteura v Košiciach, kde malo dôjsť k replantácii
a k opätovnému prišitiu časti ruky. Pri operácii však bolo zistené, že časti ruky – ktoré boli odrezané,
boli žalovaným nesprávne ošetrené, zmrazené počas prepravy z Humenného do Košíc, čím došlo
k ich poškodeniu. Aj napriek tomu sa nemocnica v Košiciach rozhodla o replantáciu, avšak čiastočne

neúspešne. Okolnosť, že amputáty boli nesprávne zabalené, vyplýva z prepúšťacej správy Univerzitnej
nemocnice L. Pasteura v Košiciach zo dňa 2.4.2015, keď bol žalobca hospitalizovaný od 26.3.2015 do
2.4.2015. Jednoznačne v tejto lekárskej správe sa uvádza, že amputáty boli nesprávne zabalené. Vecou
sa zaoberal Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, ktorý vo svojej správe uviedol, že žalovaný
neposkytol zdravotnú starostlivosť správne, porušil § 4 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z.z. o zdravotnej

starostlivosti a vo svojom rozhodnutí zo dňa 4.11.2015 uvádza, že žalovaný nezabezpečil ošetrenie
amputátov prstov a palca pravej ruky tak, aby nedošlo k ich poškodeniu počas transportu.
Následne bol vypracovaný lekársky posudok o bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia lekárom
D. A. E., F., prednostom Klinickej plastickej chirurgie v Košiciach, ktorý poškodenie zdravia žalobcu
v celom rozsahu ohodnotil ako bolestné počtom bodov 415 a sťaženie spoločenského uplatnenia

s počtom bodov 580. V tom čase podľa prvoinštančného súdu cena bodu predstavovala 17,66 eura
v súlade s opatrením Ministerstva zdravotníctva SR zo dňa 18.5.2016.
Na základe vykonaného dokazovania prvoinštančným súdom zo znaleckého posudku č. 15/2019,
vypracovaného spoločnosťou LEGE ARTIS znalecká organizácia s.r.o., Košice sa zistilo, že žalobca siporanil ruku na píle dňa 26.3.2015 sám. Došlo k amputácii palca pravej ruky thenarom a posledného
článku štvrtého prsta za prítomnosti subtotálnej amputácie ukazováka pravej ruky a otvorenej zlomeniny
v druhej záprstnej kosti. Lekársky posudok doložený žalobcom a vypracovaný D. A. E., F. berie do

úvahy komplexné posúdenie bolestného a sťaženia po tomto úraze, avšak nezohľadňuje právny pohľad,
nesprávne poskytnutie zdravotnej starostlivosti s amputátom. Otázka nesprávneho ošetrenia amputátu
sa týka len palca a thenaru pravej ruky. V danom spore sa rieši len skutočnosť, či eventuálne zlé
ošetrenie amputovanej časti pravej ruky a to palca a thenaru bolo liečené správne. Položka č. 159j,
157c,159j(amputáciapalcapravejruky,zlomeninaukazovákapravejruky–operovaná,odňatieštvrtého

prsta pravej ruky) z tohto pohľadu neboli vzaté do hodnotenia bolestného adekvátne, lebo všetky tieto
poranenia boli spôsobené žalobcom. Rovnako necrectómia a rekonštrukcia na ukazováku pravej ruky
nebola zahrnutá adekvátne, nakoľko tieto poranenia si žalobca spôsobil sám. Rovnako položka č. 115
odstránenie OS materiálu z palca nebola zahrnutá do hodnotenia adekvátne, pretože bez ohľadu na
úspešnosť či neúspešnosť replatnácie by tento fixačný materiál bolo nutné odstrániť. Taktiež položka č.
115 operácia ukazováka + lalok + k. drôt nebola zhrnutá do hodnotenia správne, pretože ukazovák bol

rekonštruovaný bežným spôsobom bez ohľadu na spôsob liečby poranenia palca. Taktiež položka č. 115
odstránenie OS materiálu z ukazováka nebola plnená adekvátne, lebo tento bol rekonštruovaný bežným
spôsobom bez ohľadu na spôsob liečby poranenia palca. Preto znalecká organizácia uviedla bodové
hodnotenie bolestného, ktoré je v príčinnej súvislosti s eventuálnym nesprávnym poskytnutím zdravotnej
starostlivosti žalovaným a to týmto spôsobom: brušný lalok – 25 bodov, zvýšenie podľa § 9 ods. 5, 6

– 12,5, necrectómia a rekonštrukcia na palci – 10 bodov, odpojenie brušného laloka a rekonštrukcia
brušnej steny – 25 bodov a zvýšenie podľa § 9 – 12,5, odpojenie brušného laloka a rekonštrukcia brušnej
steny – 25 bodov a zvýšenie podľa § 9 – 12,5, kostný štep z lopaty bedrovej kosti – 45 bodov, vloženie
kostného štepu do palca – 50 bodov, teda celkový počet bodov 195 bodov bolestného.
Sťaženie spoločenského uplatnenia znalecká organizácia vyčíslila: položka č. 433e – keloidné jazvy

plnené súhrnne – 200 bodov, zvýšenie podľa § 10, 100 bodov položka č. 363c – porucha úchopovej
funkcie palca ťažkého stupňa – 60 bodov, zvýšenie podľa § 10 ods. 4 o 60 bodov. Celkový počet bodov
sťaženia spoločenského uplatnenia ustálila na 420 bodov.
Znalecká organizácia uviedla, že v lekárskej správe od žalovaného nie je špecifikovaný spôsob
ošetrenia amputátu. Z lekárskych správ vyplýva, že amputát nebol len chladený, ale zamrzol, čo

znížilo pravdepodobnosť úspešnej replantácie palca pravej ruky. Amputát bol neadekvátne ošetrený, čo
malo vplyv na následne prinavrátenie replantáciu a jej úspešnosť, podľa jeho skúsenosti sa pristupuje
k replantácii, aj keď sú amputáty poškodené. Na otázku, či je možné zhojiť amputáty po replantácii,
odpovedal, že na základe prehľadu úspešnosti replantácii prstov z odbornej literatúry je možné uviesť,
že v prípade amputácie „čistým rezom“ – sečné poranenie je úspešnosť replantácie prsta 90 %. Avšak

ak k amputácii prsta dochádza avulzno-kontúznym mechanizmom, znižuje sa úspešnosť replantácie na
75 %, V prípade žalobcu išlo o amputáciu avulzno – kontúznym mechanizmom.
Celý nárok posúdil podľa § 420 ods. 1, 2 OZ, § 442 ods. 1 a § 444 OZ. Vychádzal z § 11, 13 ods. 1
OZ a § 4 ods. 3 zák. č. 576/2004 Zz.
Vo vzťahu k nároku na náhradu škody na zdraví dospel jednoznačne k záveru, že žalovaný porušil svoju

povinnosť podľa § 4 ods. 3 zák. č. 576/2004 Z.z. a pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti nepostupoval
s odbornou starostlivosťou, keď nesprávne ošetril a zmrazil odrezanú časť ruky žalobcu po úraze, preto
replantácia nebola úspešná.
Vo vzťahu k výške prvoinštančný súd uviedol, že nemohol vychádzať z lekárskeho posudku D. E.,
F., pretože lekár zobral do úvahy bolestné a sťaženie spoločenského uplatnenia celkovo po úraze.

Žalovaný však za úraz žalobcu nezodpovedá. Preto základ výšky nároku prvoinštančný súd ustálil
na hodnotách bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia tak, ako to bolo zistené v znaleckom
posudku spoločnosti LEGE ARTIS znalecká organizácia, s.r.o., Košice, ktorý posudok ustálil nárok len
vo vzťahu k tvrdenému pochybeniu žalovanej. Ostatné poškodenie zdravia, nesúvisiace s konaním
žalovanej, neposudzoval.

Pri určovaní výšky bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia súd vychádzal zo záverov znaleckej
organizácie s tým, že podľa odbornej literatúry a taktických prípadov je úspešnosť replatnácie prstov
pri čistom reze – sečnom poranení 90 %, čo však nie je tento prípad. Pri amputácii prsta avulzno
– kontúznym mechanizmom, čo je práve tento konkrétny prípad, je úspešnosť replantácie 75 %.
Preto súd vychádzal pri určení výšky škody z vyššie uvedeného ohodnotenia urobeného znaleckou

organizáciou v rozsahu nie 100 %, ale len 75 % (priemerná úspešnosť takýchto poranení a operácií), po
odpočítaní ďalších 10 % na základe voľnej úvahy súdu, pretože podľa znalca sa ani v odbornej literatúre
nenachádza % úspešnosti. Súd teda priznal žalobcovi nárok na náhradu škody na zdraví vo výške 60
% z položiek v príčinnej súvislosti s protiprávnym konaním žalovaného.Pri ustálení výšky škody zohľadnil ďalšie dva faktory, a to percentá úspešnosti takejto operácie –
replantácie pri amputácii prsta avulzno-kontúznym mechanizmom (75 %) a na základe úvahy súdu
zníženie o ďalších 10 % z položiek v príčinnej súvislosti s protiprávnym konaním žalovaného.

V prevyšujúcej časti súd žalobu zamietol ako nedôvodnú a nepreukázanú vo vzťahu k uplatnenej
výške škody. Zavinenie mal prvoinštančný súd preukázané zo správy Úradu pre dohľad nad zdravotnou
starostlivosťou a zo znaleckého posudku znaleckej organizácie. Žalovaný nesprávne ošetril a zmrazil
odrezané časti ruky žalobcu, čím došlo k ich poškodeniu a obmedzeniu úspešnosti ich opätovného
prišitia. Túto skutočnosť žalovaný nepopieral a ani nepreukázal opak.

Pokiaľ sa týka príčinnej súvislosti, súd dospel k záveru, že bola preukázaná príčinná súvislosť medzi
protiprávnym konaním žalovaného a škodou žalobcu.
Pri posudzovaní nároku žalobca v tomto spore, ktorý má charakter medicínskeho sporu má postavenie
slabšej strany a je povinnosťou súdu prihliadnuť na jeho právo na uzdravenie, ktoré vychádza zo šance
na život a zdravie.
V týchto sporoch sa nevyžaduje stopercentné preukázanie príčinnej súvislosti. Nesprávne ošetrenie

amputátu žalovaným bolo jednou z príčin neúspešnej replantácie, prvoinštančný súd toto nesprávne
ošetrenie považoval za príčinu podstatnú a zásadnú vzhľadom na vek pacienta a okolnosti prípadu.
Rez amputátu bol trhaný, išlo o dvojetážové poranenie, čo bolo tiež kontraindikáciou takejto replantácie.
Pri úvahe tzv. šance na život a zdravie, šanca na uzdravenie žalobcu pri tomto druhu zranenia bola
75 percentná, avšak pre nesprávny postup žalovaného (zmrazenie amputátu) sa očakávania žalobcu

nenaplnili. Preto bodové ohodnotenie vo vzťahu k transplantácii súd prvej inštancie znížil o 40 %
a žalobcovi priznal zvyšok ako dôvodný nárok (60 %) na bolestné a sťaženie spoločenského uplatnenia.
Žalovaný s plnením peňažného záväzku sa dostal do omeškania, preto súd v tejto časti žalobe vyhovel
a priznal žalobcovi úroky z omeškania.
Prvoinštančný súd zamietol žalobu o náhradu nemajetkovej ujmy v súlade s právnym názorom

odvolacieho súdu vychádzajúci z rozhodnutí ÚS SR pod sp. zn. III.ÚS 263/2020 a I. ÚS 426/2014.
Nárok na náhradu nemajetkovej ujmy z tých istých skutkových dôvodov ako nárok na náhradu sťaženia
spoločenského uplatnenia nie je možné priznať.
O trovách konania prvoinštančný súd rozhodol v súlade s § 262 a § 255 CSP a úspešnému žalobcovi
priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v celom rozsahu z prisúdenej sumy, pričom

o výške bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku. Intervenientovi
súd nárok na náhradu trov konania nepriznal, pretože bol v konaní neúspešným a rovnako ako aj strana
– žalovaný, na strane ktorej vystupoval. Keďže bol žalobca v konaní oslobodený od súdneho poplatku,
súd neúspešného žalovaného zaviazal na jeho zaplatenie z prisúdenej sumy.

5. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalovaný, a to proti I., II., VII.
a VIII. výroku prvoinštančného rozsudku. Ako odvolacie dôvody uviedol ust. § 365 ods. 1, písm., b),
f) a h) CSP. Žalovaný mal za to, že odôvodnenie rozhodnutia je stručné, nedostatočné, v niektorých
otázkach nedáva odpovede, ako sa súd vysporiadal so zásadnou argumentáciou žalovanej.
Podľa názoru žalovaného absentuje príčinná súvislosť medzi priznanými nárokmi a postupmi žalovanej.

Žalovaná má za to, že týmto je daný dôvod odvolania podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b) CSP.
Žalovaný je toho názoru, že absentuje relevantná úvaha a odôvodnenie založené na vykonaných
dôkazoch, na základe ktorých súd prvej inštancie dospel k záveru, že je daná príčinná súvislosť
medzi priznanými nárokmi a postupom žalovanej. V tomto smere je rozhodnutie nepreskúmateľné.
Poukázal pritom na judikatúru NS SR R21/1992. Otázka príčinných súvislostí je otázkou právnou, musí

však vychádzať zo skutkových tvrdení. Žalovaná upozornila, že aj v znaleckom posudku organizácie
LEGE ARTIS sa píše, že ide o dvojetážové poranenia v oblasti karpometakarpálneho kĺbu a v oblasti
metakarpophhalengeálneho kĺbu s porušením všetkých štruktúr v obidvoch úrovniach. Okresný súd
na viacerých miestach spomenul, že poranenia si žalobca privodil sám. Zo znaleckého posudku, ani
z výsluchu znalca, nie je možné konštatovať, že by neskoršie následky žalobcu boli vyvolané a vlastne

vôbec zapríčinené nesprávnym zabalením amputátov. Ani v prepúšťacej správe zo dňa 02.04.2015 údaj
o zamrznutí nevyplýva; uvádza sa len, že boli nesprávne zabalené.
Podľa názoru žalovanej, kontraindikáciou bol predovšetkým mechanizmus vzniku poranenia, ktoré si
žalobca spôsobil sám. Úspešnosť replantácie bola pri tomto mechanizme vyčíslená na maximálne 75
%, pričom dvojetážové poranenie ešte znižuje toto štatistické číslo. Z vykonaného dokazovania tak

celkom iste možno vyvodiť, že celkom bezpečne existuje príčinná súvislosť medzi charakterom zranenia
a možnou neúspešnosťou replantácie.
Žalovaný pripúšťa, že v danej veci bolo možné zvažovať dve možné rôzne príčiny neúspešnosti
replantácie, ale potom mal súd prvej inštancie dôsledne zaoberať sa otázkou, ktorá z existujúcich príčinbola z hľadiska následkov príčinou neúspešnosti replantácie. V tomto vidí žalovaný odvolací dôvod ust.
§ 365 ods. 1 písm. f) CSP.
Žalovaný má za to, že podstatnou príčinou neúspešnosti replantácie bol samotný charakter poranenia,

kde je maximálna miera úspešnosti 75 %, ktorá však bola znížená tým, že išlo o dvojetážové poranenie.
Mázato,žepriznaťžalobcovinárokvdôsledkutoho,žebolinesprávnezabalenéamputáty,niejemožné.
Z vyššie uvedených dôvodov má žalovaný za to, že nesprávny je aj výrok V. rozsudku, keďže návrh
mal byť v celosti zamietnutý a žalovanej malo byť priznané právo na náhradu trov konania. Zároveň
mal žalovaný za to, že o nároku na náhradu trov konania vo vzťahu k zamietavému nároku na náhradu

nemajetkovej ujmy mal okresný súd rozhodnúť osobitne a výrok o náhrade trov konania vo vzťahu
k uplatnenému nároku na náhradu nemajetkovej ujmy mal byť súčasťou výrokov napadnutého rozsudku.
Keďže takýto výrok neobsahuje, žalovaný mal znemožnené účinne brániť svoje práva v konaní.
Pri rozhodovaní o trovách tu podľa žalovaného nie sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa, preto
postup podľa ust. § 255 CSP nie je možný. Pri výroku o trovách mal súd postupovať výlučne podľa ust
§ 255 ods. 1 CSP, čo platí aj na výroky VII. a VIII.

Preto žalovaný žiadal, aby odvolací súd žalobu zamietol a priznal žalovanej náhradu trov odvolacieho
konania.

6. K odvolaniu žalovaného zaujal písomné stanovisko žalobca. Podľa jeho názoru je rozsudok súdu
vecne správny, poukazuje najmä na bod 12. rozsudku. Pokiaľ žalovaný namietal príčinnú súvislosť

medzi konaním a následkom, žalobca poukazuje na znalecký posudok, stranu 25, kde je uvedené:
„Podľa záznamu v operačnej vložke možno jednoznačne konštatovať, že amputát bol neadekvátne
ošetrený, ale súbežne amputovaná časť palca bola poškodená na dvoch úrovniach, čiže došlo súbežne
k vzniku dvoch faktorov, ktoré sú relatívnou kontraindikáciou replantácie..“ Ak by sme tieto príčiny
separovali, podľa znalca (str. 26 znaleckého posudku) samotný avulzno-kontúzny mechanizmus znižuje

úspešnosťreplantácieoprotičistémurezu(kdejeúspešnosť95%)na75%.Ztohojednoznačnevyplýva,
že nesprávne ošetrenie amputátov malo vplyv na neúspešnosť replantácie v rozsahu 75 %. To, že
amputáty boli nesprávne ošetrené preukázateľne vyplynulo zo správy ošetrujúceho lekára, ktorý uviedol,
že amputáty boli zamrznuté. Vyplýva to aj zo správy Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou,
akoajzozáverovznaleckéhoposudkuč.15/2019vypracovanéhoLEGEARTISznaleckouorganizáciou,

s.r.o., Žalovaný tak zámerne skresľuje a predkladá súdu tvrdenia o tom, že kontraindikáciou mal byť
predovšetkým mechanizmus poranenia.
Žalobca sa ďalej vyjadril k tvrdeniu žalovaného, že zo súdneho spisu nemožno zistiť, či došlo
k zamrznutiu amputátov. Táto skutočnosť ale vychádza zo samotnej zdravotnej dokumentácie, kde
bolo uvedené: „amputát nesprávne ošetrený, priložený na kus ľadu, zmrznutý, tuhý, kryštály ľadu na

celom amputáte – zamrznutý“ (str. 25 znaleckého posudku). Súd sa tak nedostatočne vysporiadal
s existenciou príčinnej súvislosti aj s odkazom na ustálenú judikatúru pri úspešnosti replantácie 90 %,
zníženej mechanizmom poranenia na 75 %.
Čo sa týka nároku na náhradu trov, žalobca má za to, že úspech vo veci sa skúma čo do právneho
základu, nie čo do výšky priznaného nároku. Za základné sa považuje rozhodnutie, že škoda na zdraví

bola spôsobená, pričom výška ujmy je potom iba nadväzujúca. V tejto veci mal žalobca plný procesný
úspech a súčasne výška plnenia závisela od znaleckého dokazovania. Preto navrhol, aby odvolací
súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch potvrdil, keďže neexistujú dôvody na jeho
zrušenie.

7. K odvolaniu žalovanej sa vyjadril aj intervenient, ktorý v celom rozsahu súhlasil s obsahom odvolania
žalovanej.
Žalovaný zaujal stanovisko k vyjadreniu žalobcu. V predmetnom vyjadrení zotrval na svojich doterajších
stanoviskách a odvolacích námietkach.

8. Odvolací súd v rámci kompetencií vyplývajúcich z ust. § 34 CSP preskúmal rozsudok prvoinštančného
súdu v napadnutých výrokoch podľa zásad uvedených v ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia
pojednávania podľa § 385 CSP a contrario a zistil, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je v rozsahu
predmetu sporu správne. Prvoinštančný súd správne vo veci zistil skutkový stav, správne aplikoval
právny predpis a správne vo veci aj rozhodol, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení

rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku,
ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej
republiky II.ÚS 78/05). Postup prvoinštančného súdu pri konaní a rozhodovaní netrpí žiadnou vadou,pretoodvolacísúdsastotožňujesodôvodnenímnapadnutéhorozhodnutiasúduprvejinštancieanaviac,
v rámci vysporiadania sa s odvolacími námietkami žalovaného k veci udáva:

9. Žalovaný namietal rozhodnutie prvoinštančného súdu, keď tvrdil, že podľa § 365 písm. b), f) a h) súd
prvej inštancie procesným postupom znemožnil strane právo na spravodlivý proces, súd prvej inštancie
dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovými zisteniam a rozhodnutie súdu prvej
inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že súd nesprávnym procesným

postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, ž došlo
k porušeniu práva na spravodlivý proces. Obsah práva na spravodlivý proces je široký a predstavuje
predovšetkým právo na prístup k súdu, právo na súd zriadený zákonom, právo na nezávislý a nestranný
súd, právo na zákonného sudcu, právo na prejednanie sporu v primeranej lehote, právo na riadne
poučenie o procesných právach a povinnostiach, právo byť vypočutý, právo navrhovať dôkazy
a vyjadrovať sa k nim, kontradiktórnosť konania, rovnosť zbraní, zákaz prekvapivých rozhodnutí, zákaz

ľubovôle, právo na vysporiadanie sa so všetkými relevantnými skutočnosťami v konaní zo strany súdu,
právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, právo na preskúmanie rozhodnutia. Porušenie akéhokoľvek
čiastkového práva predstavuje pochybenie súdu. O naplnenie odvolacieho dôvodu však pôjde len vtedy,
ak nesprávny procesný postup súdu znemožňujúci realizáciu práv žalobcu dosiahne určitú intenzitu,
ktorá odôvodní záver o tom, že celé konanie sa nejaví ako spravodlivé. Konkrétne pochybenie súdu

musí byť hodnotené v kontexte celého konania.
Z obsahu spisového materiálu odvolací súd nezistil, že by prvoinštančný súd sa dopustil takého konania,
ktorým by znemožnil žalobcovi uskutočniť jemu patriace procesné práva do takej miery, že by došlo
k porušeniu práva na spravodlivý proces. Žalovaný v odvolaní namietal, že súdne rozhodnutie nie je
náležite odôvodené vo vzťahu k principiálnej podmienke zodpovednosti za škodu, a to v otázke príčinnej

súvislosti medzi konaním žalovaného a škodou, ktorá mala žalobcovi vzniknúť.
Každé súdne rozhodnutie musí byť riadne odôvodnené. Vysoká kvalita odôvodnenia súdneho
rozhodnutia k podstatným námietkam strán sporu je dlhodobo zvýrazňovaná judikatúrou ESĽP,
Ústavným súdom SR, NS SR ale aj odvolacím súdom. Nie je potrebné v rozsudku dať stranám sporu
odpovede na všetky ich argumenty. Argumenty, ktoré sú podstatné, zásadné, na ktorých je postavené

rozhodnutie si vyžadujú špecifickú odpoveď.
Odvolací súd zistil, že prvoinštančný súd riadne zistil skutkový stav, ktorý je pre odvolací súd záväzný (§
383 CSP), skutkový stav právne posúdil. Zaujal autoritatívny názor v otázke príčinnej súvislosti medzi
konaním žalovaného a vzniknutou škodou.
To, že žalovanej sa javí odôvodnenie nedostatočné ešte neznamená, že je daný dôvod na zrušenie

prvoinštančného rozsudku. Aj odvolací súd môže v rámci svojich právomocí doplniť argumentáciu
prvoinštančného súdu bez dopadu na odňatie práva žalovaného na spravodlivý súdny proces.

10. Skôr, než odvolací súd pristúpi k doplneniu dôvodov prvoinštančného rozsudku, zaoberal sa aj
ďalšími odvolacími dôvodmi žalovaného.

Žalovaný namietal podľa& § 365 ods. 1 písm. f) CSP, že súd prvej inštancie dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam.
Vykonané dôkazy hodnotí súd podľa vlastnej úvahy podľa všeobecnej zásady, kedy každý dôkaz
sa hodnotí jednotlivo a všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti. Vyhodnotenie vykonaných dôkazov
prvoinštančný súd uviedol v dôvodoch napadnutého rozhodnutia. Všetky dôkazy prvoinštančný súd

náležitým spôsobom vyhodnotil jednak z pohľadu dôležitosti, zákonnosti a pravdivosti. Prvoinštančný
súd tieto dôkazy následne posudzoval vo vzájomnej súvislosti a skúmal, či medzi vykonanými dôkazmi
nie sú rozpory. Prvoinštančný súd postup hodnotenia dôkazov dodržal, úvaha súdu pri hodnotení
dôkazov zodpovedá pravidlám formálnej logiky a odvolací súd pri tomto postupe prvoinštančného súdu
nezistil žiadne pochybenie, ktoré by napĺňalo odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP.

11. Pokiaľ žalovaný namietal, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP, s týmto tvrdením sa odvolací súd nestotožňuje.
Nesprávne právne posúdenie veci predstavuje právnu vadu rozhodnutia. Odvolací dôvod je naplnený
v prípade, pokiaľ na zistený skutkový stav súd neaplikoval príslušnú právnu normu, alebo aplikoval

nesprávnu právnu normu, alebo obsah správnej právnej normy nesprávne interpretoval, alebo
správne zvolenú a správne interpretovanú právnu normu nesprávne aplikoval. Žiadne pochybenie
prvoinštančného súdu odôvodňujúce existenciu odvolacej námietky podľa § 365 ods. 1 písm. h) SP
odvolací súd nezistil.12. Principiálnou otázkou odvolacieho konania je posúdenie príčinnej súvislosti medzi porušením
povinnosti žalovaného podľa § 4 ods. 3 zák. č. 576/2004 Z.z. pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti,

keď žalovaný nepostupoval s odbornou starostlivosťou, keď nesprávne ošetril a zmrazil odrezanú
časť ruky žalobcu a vzniknutou škodou žalobcu. Žalovaný tvrdil, že toto pochybenie nebolo jediným
a bezprostredným dôvodom neúspešnosti replantácie. Uviedol, že bolo bezpečne zistené, že žalobca
utrpel viacetážové poranenie cez viacero kĺbov, čo znižuje stupeň úspešnosti replantácie. Ide o takú
kontraindikáciu, ktorá spôsobuje, že by sa pri staršom človeku k operačnému výkonu vôbec nepristúpilo.

Prvoinštančný súd v bode 15 odôvodnenia rozsudku jednoznačne dospel k záveru, že nesprávne
ošetrenie amputátu žalovaným bolo jednou z podstatných a zásadných príčin neúspešnosti replantácie.
Tento záver je vyústením úvahy, ktorá zohľadnila zistenie v znaleckom posudku, že úspešnosťou
replantácie takéhoto druhu zranenia (keď nejde o čistý rez) je 75 percentná, čo predstavuje 75 percentnú
šancu na uzdravenie žalobcu pri retransplantácii. Táto šanca na uzdravenie pre pochybenie žalovaného
nesprávnym ošetrením – zmrazením amputátov zanikla.

S úvahou prvoinštančného súdu je možné súhlasiť.
Tak ako už odvolací súd uviedol, príčinná súvislosť je základným predpokladom zodpovednostného
vzťahu za škodu. Jeho preukázanie má zásadný vplyv na úspech v spore. Dôkazné bremeno zaťažuje
žalobcu. Platí však, že v skutkovo a právne zložitých sporoch si spravodlivé usporiadanie procesných
vzťahov vyžaduje zohľadniť okolnosť, že nie je v možnostiach žalobcu svoje tvrdenia preukázať,

napríklad v tzv. medicínskoprávnych sporoch, kde úroveň poznania a odborná znalosť zdravotníckeho
zariadenia (žalovaného) a pacienta (žalobcu) je výrazne rozdielna v neprospech žalobcu.
Preto aj preukázanie jednoznačnej priamej príčinnej súvislosti neúspešného replantačného procesu zo
strany žalobcu je otázkou, ktorú nemôže žalobca jednoznačne preukázať a tým procesne žalovaného
zvýhodňuje, čo je v rozpore s princípmi procesného práva (čl. 6 základných princípov CSP).

Preto aj odvolacia námietka jednoznačného preukázania príčinnej súvislosti neúspechu retransplantácie
je v tomto spore nedôvodná, keď je nutné pripustiť určitú mieru neistoty pri príčinnej súvislosti a tým
zabezpečiťprocesnerovnépostaveniestránsporuatýmzmierniťabsolútnudôkaznúpovinnosťžalobcu.
Veľmi podrobne sa touto úvahou zaoberal ÚS SR v náleze sp. zn. III.ÚS 409/2021-33, ale aj ÚS ČR
v náleze sp. zn. I.ÚS 3937/2018.

Na základe týchto východísk potom je možné konštatovať, že príčinná súvislosť musí byť preukázaná
s vysokou mierou pravdepodobnosti a musí sa jednať o príčinu prevažujúcu.
Otázka existencie príčinnej súvislosti ako jednej z podmienok vzniku zodpovednosti za škodu (§ 420
ods. 1 OZ) je otázkou skutkovou, nie právnou. Zisťujú sa všetky príčiny, ktoré sa na škode podieľali.
Príčinouškodymôžebyťlentáokolnosť,bezktorejbykuškodnémunásledkunedošlo,ajkeďideojednu

z viacerých príčin.
Bolo zistené, že žalovaný nezabezpečil ošetrenie amputátov prstov a palca pravej ruky žalobcu tak,
aby nedošlo k ich poškodeniu počas transportu. Žalovaný pri odoslaní žalobcu a amputátov do Košíc
spôsob ošetrenia odosielaných amputátov podrobnejšie neopísal, avšak pri prijatí na klinike plastickej
chirurgie v Košiciach bolo v dokumentácii zaznamenané nesprávne zabalenie amputátov, v dôsledku

čohomohlodôjsťkichpoškodeniuatýmkzníženiumožnostiichriadnehopripojenia.Tentozávervyplýva
z Oznámenia o výsledku prešetrenia ÚDZS Prešov, prepúšťacej správy žalobcu z UN L. Pasteura
Košice a v celom rozsahu je potvrdený v záveroch znaleckého posudku č. 15/2019 znaleckej organizácie
LEGE ARTIS znalecká organizácia, s.r.o., Košice. Znalecká organizácia z operačnej vložky prvotného
ošetrenia amputátu zistila, že na amputát bol priložený kus ľadu, bol zmrznutý, tuhý, na celom amputáte

boli kryštály ľadu.

13. Znalecká organizácia zistila aj ďalší, súbežný kontraindikačný faktor replantácie, a to dvojetážové
poranenie v oblasti karpometakarpálneho kĺbu a v oblasti metakarpophalangeálneho kĺbu s prerušením
všetkých štruktúr v obidvoch úrovniach. Poskytovateľ zdravotnej starostlivosti UN L. Pasteura

v Košiciach napriek zlému ošetreniu amputátu – zmrznutý amputát a viacetažovitému poraneniu, ktoré
sú kontraindikáciou ku replantácii, pristúpila k replantácii palca a ukazováka s dovetkom: vzhľadom na
vek pacienta, dominantnú ruku a palec, pre obnovenie úchopovej funkcie ruky.
Znalecká organizácia zdôraznila, že aj v prípade dvojetážovo poškodeného palca a ukazováka sa
pristupuje k pokusu o prinavrátenie amputovanej časti.

Replantácia amputátov tzv. „čistým rezom“ býva úspešnou v rozsahu 90 %. U žalobcu išlo o dvojetážové
poranenie palca, čo samo o sebe znižuje riziko úspešnosti replantácie. Znalecká organizácia úspešnosť
v takom prípade kvantifikovala na 75 %.14. Znalec pred súdom sa k miere poškodenia amputátu bližšie nevedel vyjadriť, len vychádzal z listín,
ktoré mal k dispozícii pri vypracovaní znaleckého posudku a uviedol, že objektivizovať sa nedá, ale
amputát bol podchladený viacej, ako bolo vhodné alebo ako je štandardom. Tento skutkový stav zistený

prvoinštančným súdom, bez toho, aby žalovaný na preukázanie tvrdení o tom, že príčinná súvislosť
je daná len v mechanizme poškodenia ruky žalobcu, bol základom pre vyvodenie záverov o tom, že
priamou príčinnou súvislosťou bolo pochybenie žalovanej pri narábaní s transplantátom.
Vo svetle teoretických a skutkových východísk, ako aj názorov najvyšších súdnych autorít pri otázkach
príčinnej súvislosti v tzv. medicínskom práve, ale aj s poukazom na vývoj názorov na riešenie obdobných

otázok v právnom poriadku ČR (vzhľadom na totožnosť právnych predpisov v určitom čase) odvolací
súd dospel k záveru, že vo veci sa ako príčinná súvislosť stretli dve skutočnosti, a to zmrazenie amputátu
a mechanizmus poškodenia amputátu, ktoré obidve sú kontraindikáciou replantácie.
Odvolací súd uvedené skutkové okolnosti právne posúdil pri zvážení všetkých príčin, bez ktorých by
k škodlivému následku nedošlo (ku škode na zdraví) u žalobcu a dospel k záveru, že ak by sa bolo
pristúpilo k replantácii amputátu poškodeného tak, ako to bolo u žalobcu, bola šanca na uzdravenie

(v tomto obmedzenom rozsahu daného replantačného postupu) v rozsahu 75 %, teda ak by boli
všetky ostatné okolnosti bez akýchkoľvek negatívnych vplyvov a všetko by išlo podľa predpokladaného
chodu udalostí. Zavinenie žalovaného v tomto prípade by nebolo dané, pretože aj prípadný neúspech
replantácie by žalobcovi nespôsobil škodu porušením postupu lege artis, ale okolnosťami majúcimi
základ v biologických procesoch v ľudskom tele.

Avšak tým, že s amputátom nebolo narábané riadne a bol zmrznutý, pretože ho takto na transport na
špecializované pracovisko pripravil žalovaný, nebola daná ani 75 % šanca žalobcu na uzdravenie.
Preto z uvedených dvoch skutkových okolností ako prevažujúca je okolnosť spočívajúca v tom, že
nebol amputát ošetrený tak, aby počas transportu nedošlo k jeho poškodeniu, bol zamrznutý a tým
sa s vysokou mierou pravdepodobnosti znížila možnosť prihojenia amputátu, ktoré bez takéhoto

pochybenia bolo približne 75 percentné.
Pri tomto právnom závere, ktorý potvrdzuje uvedený názor prvoinštančného súdu odvolací súd rozsudok
vo výroku o bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil.

14. Iné námietky žalovaný k týmto výrokoch neuviedol, preto odvolací súd sa ďalšími okolnosťami

priznaného nároku žalobcovi nezaoberal (§ 380 CSP).

15. Pokiaľ v odvolaní žalovaný namietal nesprávnosť rozhodnutia prvoinštančného súdu vo výroku
otrováchkonania,jepotrebnéuviesť,žeprvoinštančnýsúdotrováchkonaniarozhodoljednýmvýrokom,
ktorým priznal nárok na náhradu trov konania žalobcovi vo vzťahu k prisúdenej sume. Prvoinštančný

súd vo výroku nezohľadnil okolnosť, že predmetom uplatneného nároku žalobcom sú samostatne
žalovateľný nárok na náhradu škody na zdraví, a to na zaplatenie bolestného a sťaženia spoločenského
uplatnenia podľa § 444 Občianskeho zákonníka a ďalej nárok na zaplatenie nemajetkovej ujmy podľa
§ 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka.
Obidva nároky sú nároky samostatne žalovateľné a bolo vecou žalobcu, či si tieto nároky uplatní

samostatne, alebo v kumulácii spoločne v jednej žalobe.
V takom prípade, pokiaľ je súčasťou prejednávanej veci viac samostatných nárokov, je potrebné,
vzhľadom na to, že nie každý samostatne žalovaný nárok musí byť v celom rozsahu žalobcovi priznaný,
resp. môže sa stať, že na daný nárok nie je zákonný nárok a priznaný mu nebude, samostatný výrok
o trovách konania.

V danom prípade žalobca v konaní o náhradu škody na zdraví bol úspešný, pretože v konaní čo do
základu bol žalobca úspešný. Žalobcovi bol priznaný nárok na bolestné a taktiež priznaný nárok na
sťaženie spoločenského uplatnenia. V takom prípade žalobca podľa § 255 ods. 1 CSP mal úspech
v plnom rozsahu voči žalovanému a patrí mu plná náhrada trov konania (teda 100 %). Základné je
totiž priznanie nároku, sprevádzajúce je určenie výšky tohto nároku v prejednávanej veci znaleckým

posudkom (nález ÚS SR III.ÚS 170/99). Výška priznaného bolestného a sťaženia spoločenského
uplatnenia je druhotná a nadväzujúca na úspech vo veci samej, a preto žalobca má na konaní o náhradu
škody na zdraví úspech v plnom rozsahu, ktorého výška podľa § 262 ods. 1, 2 CSP bude určená
prvoinštančným súdom samostatným rozhodnutím do 60 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Keďže ďalší nárok žalobcu o náhradu nemajetkovej ujmy bol nárokom, kde žalobca úspešný nebol, súd

mal o nároku na náhradu trov konania rozhodnúť samostatným výrokom, pretože týmto výrokom sa
zohľadňuje úspešnosť žalovaného pri rozhodovaní o trovách konania, keď žaloba žalobcu o náhradu
nemajetkovej ujmy (čo do základu) bola zamietnutá.Preto odvolací súd tento výrok prvoinštančného súdu zmenil (§ 388 CSP) a priznal nárok na náhradu
trov konania žalovanému, o ktorých podľa § 262 ods. 2, 3 CSP bude rozhodnuté samostatným
prvoinštančným súdom do 60 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

16.Otrováchodvolaciehokonaniaodvolacísúdrozhodolpodľa§396ods.1,2CSPspoužitímust.§255
ods. 2 CSP a stranám sporu nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. V odvolacom konaní
bola každá strana sporu úspešná pomerne, žalobca bol úspešný vo vzťahu k meritu veci, žalovaný bol
úspešný vo vzťahu k trovám strán sporu.

17. Žalovaný namietal rozhodnutie prvoinštančného súdu vo výroku o trovách štátu a vo vzťahu
k zaplateniu súdneho poplatku. Namietal zodpovednosť za tieto trovy.
Odvolací súd zistil, že obidve tieto odvolacie námietky sú dôvodné, pretože rozhodnutie o trovách
štátu, aj úhrada súdneho poplatku nie sú žiadnym spôsobom prvoinštančným súdom odôvodnené
a odvolaciemu súdu nie je zrejmé, na základe čoho bola žalovanému uložená povinnosť zaplatiť trovy

štátu a súdny poplatok.
Z obsahu spisového materiálu odvolací súd nezistil, že by štátu vznikli trovy konania. Pokiaľ mal
prvoinštančný súd na mysli vypracovanie znaleckého posudku a úhradu znalečného, o tomto nároku
znaleckej organizácie doposiaľ rozhodnuté nebolo a nie je zrejmé, kto za uvedené trovy zodpovedá.
Pokiaľ sa týka zaplatenia súdneho poplatku, je taktiež nejasné, z ktorého uplatneného nároku a v akom

rozsahu je uvedená suma vo výroku určená.
Preto, keďže na tieto výroky na nevzťahuje ust. § 390 CSP, pretože tieto výroky meritórne zrušované
odvolacím súdom neboli, boli zrušované len ako súvisiace výroky o trovách konania vo vzťahu
k predmetu sporu, nebráni odvolaciemu súdu v tomto rozsahu pre nepreskúmateľnosť a nedostatok
dôvodov výroky prvoinštančného rozsudku podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušiť a vrátiť na ďalšie

konanie a nové rozhodnutie.
Úlohou prvoinštančného súdu bude rozhodnúť o trovách znaleckej organizácie, v závislosti od
toho rozhodnúť prípadne o trovách štátu, pokiaľ štátu vznikli nejaké trovy, v opačnom prípade
bude povinnosťou súdu zabezpečiť vyplatenie odmeny znaleckej organizácii. Ďalej bude úlohou
prvoinštančného súdu rozhodnúť aj o súdnom poplatku s tým, že je potrebné rozhodnutie o týchto

nárokoch aj odôvodniť.

18. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.

2 CSP).
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 CSP v dovolacom konaní zastúpený
advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).