Uznesenie ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 24. január 2025

Súd: Okresný súd Galanta
Spisová značka: 35C/4/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2325200284
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 01. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Zuzana Dojčánová
ECLI: ECLI:SK:OSGA:2025:2325200284.1

Uznesenie

Okresný súd Galanta v právnej veci navrhovateľov: 1. A. B., nar. XX.X.XXXX, bytom XXX XX C. D. XXX,
2. E. B., nar. XX.X.XXXX, bytom XXX XX C. D. XXX, obaja zast.: JUDr. Jana Juchová, advokátka so
sídlom Svätoplukova 16791/28, 821 08 Bratislava, IČO: 53 000 501, proti povinnému z neodkladného
opatrenia: B. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. D., prechodne bytom XXX XX C. D. XXX, o návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia, takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamieta.

II. Povinnému súd právo na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Navrhovatelia návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia doručeným súdu 24.1.2025 žiadali,
aby súd uložil povinnému

- aby nevstupoval do rodinného domu rodinného domu súp. č. XXX postaveného na parcele reg. „C“ súp.
č. 910/127 zastavaná plocha a nádvorie o výmere 158 m2, rodinného domu súp. č. XXX postaveného
na parcele reg. „C“ súp. č. 910/128 zastavaná plocha a nádvorie o výmere 101 m2 , letnej kuchyne súp,.
č. 505 postavenej na parcele reg. „C“ súp. č. 910/129 zastavaná plocha a nádvorie o výmere 45 m2 ,
garáže súp. č. 505 postavenej na parcele reg. „C“ súp. č. 910/130 zastavaná plocha a nádvorie o výmere
21 m2, garáže súp. č. 505 postavenej na parcele reg. „C“ súp. č. 910/131 zastavaná plocha a nádvorie

o výmere 21 m2, garáže súp. č. 505 postavenej na parcele reg. „C“ súp. č. 910/132 zastavaná plocha a
nádvorie o výmere 29 m2 ktoré sú zapísané Okresným úradom Galanta, katastrálnym odborom na LV
XXXX, okres: F., obec: Čierna Voda, kat. úz. C. D. (ďalej len nehnuteľnosti),
- aby sa nepribližoval k navrhovateľom na vzdialenosť menšiu ako 50 metrov s výnimkou konaní verejnej
správy, súdnych konaní a vyšetrovacích úkonov v trestnom konaní
- aby poučil povinného o možnosti podať žalobu povinného proti navrhovateľom o náhradu škody alebo

inejujmyspôsobenejmuvýkonomneodkladnéhoopatrenia,pričomvprípadeúspechuvkonaníotakejto
žalobe súd aj bez návrhu uznesenie o neodkladnom opatrení zruší podľa § 337 ods. 3 C.s.p..

2. Navrhovatelia návrh odôvodnili tým, že navrhovateľka v 1. rade a jej brat G. H. sú podielovými
spoluvlastníkmi nehnuteľností, každý v podiele 1. Nehnuteľnosti obývajú v súčasnosti navrhovatelia
a povinný. Brat navrhovateľky musel pre neustále konflikty s povinným opustiť nehnuteľnosti

a v súčasnosti žije na ubytovni v Bratislave. Navrhovateľka v 1. rade a povinný sú partnermi asi 3
roky, manželstvo uzavreli 20.12.2023. Povinný sa k navrhovateľom dlhodobo správa veľmi zle, nadáva
im, ponižuje ich, navrhovateľku núti, aby mu posielala peniaze, napr. aj rodinné prídavky. Situácia sa
vyhrotila a zhoršila hlavne za obdobie posledného roka, odkedy sa s povinným zosobášila a ten sa
nasťahoval do nehnuteľnosti. Povinný nie je otcom navrhovateľa v 2. rade. Situácia v rodine sa zhoršuje
aj pre alkohol, ktorý povinný užíva na dennej báze. Zarobené peniaze minie na alkohol, pod vplyvom

alkoholu sa jeho agresivita ešte zhoršuje. Keď peniaze nemá, žiada ich od navrhovateľky v 1. rade.
Situácia v rodine je preto napätá, agresivita povinného je na dennom poriadku, keď nie je povinný vpráci v Nemecku. Počas Vianočných sviatkov, keď bol povinný dlhšie doma, sa situácia v rodine znova
veľmi vyostrila. Povinný bol veľmi agresívny, nadával navrhovateľke v 1. rade, že je „piča jebnutá, kurva,
debil“, nadával aj navrhovateľovi v 2. rade. Svedkom tohto správania bol brat navrhovateľky v 1. rade,

ktorý po dlhom čase prišiel na sviatky domov. Bol svedkom, ale aj obeťou nadávok a vyhrážok zo strany
povinného. V jeden večer, keď prišiel povinný opitý domov, im všetkým nadával, že sú skurvená rodina.
Povinný bol aj pasívne agresívny k navrhovateľom a bratovi navrhovateľky v 1. rade, s nožom v ruke
škriabal po plechu na stole a robil neprimeraný nátlak na celú rodinu. Keďže povinný asi 3 mesiace
pracuje v Nemecku, po sviatkoch a po tom ako odišiel do Nemecka, sa navrhovateľka v 1. rade rozhodla

vyhľadať pomoc a situáciu riešiť. Vyhľadala pomoc Intervenčného centra a neskôr dňa 17.01.2025 sa
dostavila na ORPZ v Bratislave III, odbor kriminálnej polície, kde podala trestné oznámenie. Vec bola
spísaná pod ORPZ-BAIII-OKP-15-002/2025. Trestná vec bola postúpená z dôvodu vecnej a miestnej
príslušnosti na ORPZ v Galante. Povinný navrhovateľku neustále fyzicky napáda a to spôsobom, že ju
facká, hádže po nej rôzne predmety – kosačku, konzervy, pohár s uhorkami a pod. Stalo sa že ju odporca
aj škrtil. Rozbil jej mobilný telefón, navrhovateľku neustále kontroluje. Navrhovateľka v 1. rade je osobou

ťažko zdravotne postihnutou, trpí paranoidnou schizofréniou. Povinný jej však zakazoval užívať lieky,
tvrdil že je zdravá a normálna. Keď potom mala zdravotné problémy a zhoršil sa jej stav, tak ju fackal, so
slovami, že si to vymýšľa, že to hrá, že je „drbnutá“, že jej „jebe“. Navrhovateľka v 1.rade potom behala
polonahá po dedine, hľadala pomoc. On ju v tomto stave vodil aj po kamarátoch, do obchodu, ľudia ju
potom videli v akom je hroznom stave. Stalo sa, že keď potrebovala privolať pomoc - záchranku, zobral

jejajnavrhovateľoviv2.rademobilnýtelefón,abynevedeliprivolaťpomoc.Ažpotrochhodinách,kedyna
tom už navrhovateľka v 1. rade bola naozaj zle, povinný jej zavolal taxík. Okrem fyzických útokov povinný
navrhovateľku v 1. rade neustále ponižuje, správa sa k nej vulgárne nadáva jej do „píč“, „jebnutých“,
kuriev“ a pod. Svedkom takéhoto správania bol opakovane aj navrhovateľ v 2. rade a brat navrhovateľky
v 1.rade. Podobne agresívne a vulgárne sa povinný správa aj voči navrhovateľovi v 2. rade. Nadáva mu,

že je „kokot“, „idiot“ „debil“ ponižuje ho, vyhadzuje mu jeho veci zo skrine a pod. Stalo sa že mu povinný
dal aj facku, hodil mu mobilný telefón do pece a pod. Povinný necháva navrhovateľku bez peňazí, tá
potom nemá peniaze ani pre seba ani pre navrhovateľa v 2.rade. Povinný navrhovateľku v 1. rade tak
aj finančne vykorisťuje. Ona potom nemá ani na základné veci ako je strava, hygiena a domácnosť.
Povinný neprispieva navrhovateľke v 1. rade na domácnosť. Dlhodobo nikde nepracoval a živila ich

navrhovateľka v 1. rade, pracuje len 3 mesiace v Nemecku, zobral jej aj bankomatovú kartu. Na jej účet
si necháva posielať výplatu aj peniaze iných pracovníkov v Nemecku, ona k nemu ale nemá prístup.
Navrhovateľka v 1. rade mu prístup k účtu pod nátlakom a zo strachu prenechala. Napriek tomu, že on
pracuje a zarába v Nemecku, núti navrhovateľku v 1. rade, aby mu posielala peniaze, napr. aj rodinné
prídavky na navrhovateľa v 2. rade. Ak tak neurobí, nadáva jej a je k nej agresívny. Navrhovateľka tak

žije pod neustálym tlakom, v strachu a strese, má z povinného strach a obáva sa o svoj život a zdravie,
ale aj o život a zdravie navrhovateľa v 2. rade.

3. Na osvedčenie svojich tvrdení navrhovatelia predložili Dotazník na odhad rizika ohrozenia osoby
násilím, preukaz fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím so sprievodcom, čestné prehlásenie

navrhovateľov, zápisnicu o trestnom oznámení, rodný list navrhovateľa v 2. rade, sobášny list, čestné
prehlásenie G. H. z 22.1.2025, výpis z LV č. XXXX.

4. Z predložených listín vyplýva, že navrhovateľka a jej brat G. H. sú podielovými spoluvlastníkmi
nehnuteľností. Dňa 22.1.2025 navrhovateľka v 1. rade vyplnila Dotazník Intervenčného centra na odhad

rizika ohrozenia osoby násilím, ktorý bol vyhodnotený s výsledkom bezprostredné/veľmi vysoké riziko
nebezpečenstva ohrozenia násilím.
Navrhovateľka v 1. rade v čestnom prehlásení z 22.1.2025 uviedla, že povinný býval často pod vplyvom
alkoholu od začiatku vzťahu, opitý býva aj niekoľko dní, nedodržuje hygienu. Často jej denne nadáva,
núti ju vyhadzovať lieky, čo vyvrcholilo jej hospitalizáciou. Neustále sa jej vyhráža, žiada od nej peniaze.

Napadol ju aj fyzicky, skončila práceneschopná niekoľko mesiacov. V nemocnici neuviedla, že jej to
spôsobil on. Bola svedkom ako dal facku jej synovi, hodil mu telefón do kachiel, chcel hodiť vysávač po
synovi, nadával mu. Navrhovateľka v 1. rade podala dňa 17.1.2025 trestné oznámenie, v ktorom uviedla,
že týranie, či už psychické alebo fyzické zo strany povinného prebieha už 3 roky, pričom posledný rok sa
zintenzívnilo. V priebehu týchto 3 rokov ju manžel fyzicky napáda, a to spôsobom, že ju facká, hádže po

nej rôzne predmety, napr. kosačku, konzervy a podobne. Rozbil jej mobilný telefón. Keď mala zdravotné
problémy, zobral jej aj synov telefón, aby nemohli privolať pomoc. Až po troch hodinách privolal taxík.
Psychickyjutýral,zakazovaljejužívaťlieky,ktoréjejbolipredpísanénaparanoidnúschizofréniu,pretože
jej neustále opakoval, že je normálna. Opakovane jej nadával aj pred synom, že jej piča jebnutá, kurvaa ďalšie nadávky. K jej synovi sa taktiež správa podobne, tiež mu nadáva. Synovi hodil mobilný telefón
do pece a dal mu raz aj facku.
Navrhovateľv2.radevčestnomprehláseníz22.1.2025uviedol,ževidelakopovinnýjehomatkenadával

(piča, kurva, atď), nadával aj strýkovi (jebnutý kokot), nadával aj navrhovateľovi v 2. rade (kokot, idiot,
debil,...).Navrhovateľoviv2.radedalfacku,vyhadzovalmuvecizoskrine,ponižovalho,mamuajstrýka.
Bol opitý, nervózny, agresívny, hodil navrhovateľovi v 2. rade telefón do kachiel. Chodil niekoľkokrát po
dome neumytý, špinavý, zapácha. Vyhrážal sa často navrhovateľke v 1. rade.
G. H., brat navrhovateľky v 1. rade, v čestnom prehlásení z 22.1.2025 uviedol, že od návštev povinného

do ich domu bol svedkom rôznych násilností páchaných na navrhovateľoch. Väčšinou bol povinný
pod vplyvom alkoholu, denne navrhovateľke v 1. rade nadával, nadávala aj bratovi navrhovateľky,
vyhrážal sa mu, dokonca vydieral, že ak mu nedá auto, zverejní jeho diagnózu. Veľakrát sa vyjadroval
o navrhovateľovi v 2. rade, že je kokot, buzerant, posmešky si z neho robil. G. H. sa v dome rok
nezdržiaval, prišiel až na návštevu 24.12.2024 až 27.12.2024. Povinný prišiel v noci opitý, začal nadávať
navrhovateľke v 1. rade, piča, kurva, nadával aj jej bratovi, že sú skurvená rodina, a nožom v ruke škrabal

po plechu na stole.

5. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP), pred začatím
konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

6. Podľa § 324 ods. 3 CSP, neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel
nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

7. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť
pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

8. Podľa § 325 ods. 2 CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby
a) poskytla aspoň časť pracovnej odmeny, ak ide o trvanie pracovného pomeru a navrhovateľ
zo závažných dôvodov nepracuje,
b) zložila peňažnú sumu alebo vec do úschovy na súde,

c) nenakladala s určitými vecami alebo právami,
d) niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala,
e) nevstupovala dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne
podozrivá z násilia,
f) nevstupovala alebo iba obmedzene vstupovala do domu alebo bytu, na pracovisko alebo iné miesto,

kde býva, zdržiava sa alebo ktoré pravidelne navštevuje osoba, ktorej telesnú integritu alebo duševnú
integritu svojím konaním ohrozuje,
g) písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami úplne alebo čiastočne
nekontaktovala osobu, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť takým konaním
ohrozená,

h) sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná
integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená.

9. Podľa § 326 ods. 1 C.s.p., v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach
žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej

úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne
osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé,
akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

10. Podľa § 328 ods. 2 C.s.p., o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr

do 30 dní od doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti podľa §
326. O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. e) rozhodne súd do 24
hodín od doručenia návrhu.

11. Podľa § 329 ods. 2 C.s.p., pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia

súdu prvej inštancie.

12. Podľa § 332 ods. 1 C.s.p., neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením, ak osobitný predpis
neustanovuje inak.13. Podľa § 336 ods. 1 C.s.p., ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže vo
výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Súd túto

povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú
úpravu pomerov medzi stranami.

14. Podľa § 336 ods. 3 C.s.p., súd aj bez návrhu uznesenie o neodkladnom opatrení zruší, ak žaloba
nebola v lehote podaná.

15. Podľa § 11 Občianskeho zákonníka fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä
života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej
povahy.

16. Podľa § 13 ods. 1 Občianskeho zákonníka fyzická osoba má právo sa najmä domáhať, aby sa

upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jej osobnosti, aby sa odstránili následky týchto
zásahov a aby jej bolo dané primerané zadosťučinenie.

17. Navrhovateľ neodkladného opatrenia musí mať právny záujem na neodkladnom opatrení,
t.j. musí osvedčiť potrebnosť bezodkladnej úpravy pomerov účastníkov. Súd poskytuje

zabezpečenie prostredníctvom neodkladného opatrenia len v prípade, keď obsah jeho výroku
neporušuje žiadne ústavou zaručené právo alebo slobodu, teda za predpokladu, že postupom súdu
alebo obsahom výroku nedochádza k zásahu do práv a slobôd garantovaných ústavou (ústavnými
zákonmi). Pri rozhodovaní o takejto úprave sa vychádza len zo stavu, ktorý je tu v čase rozhodovania
o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Ten, kto sa domáha nariadenia neodkladného

opatrenia, musí osvedčiť, že tu je daný právny záujem. Danosť právneho záujmu sa skúma so
zreteľom na splnenie predpokladov opodstatnenosti takéhoto súdneho rozhodnutia, avšak dominuje
predovšetkým osvedčenie toho, že nariadením neodkladného opatrenia sa dosiahne účel ochrany
poskytovanej súdom v konaní.
18. Už v návrhu na vydanie neodkladného opatrenia musia byť osvedčené aspoň základné skutočnosti

potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, ako
i osvedčenie nebezpečenstva bezprostrednej ujmy. Spravidla sa teda má zato, že pri nariaďovaní
neodkladného opatrenia sa nedokazuje ale osvedčuje tvrdenie žalobcu. To v podstate znamená,
že nárok nemusí byť nepochybne preukázaný ale aspoň tvrdenia žalobcu musia byť súdu dôkazmi
osvedčené. Osvedčenie (na rozdiel od dokazovania) znamená, že súd pomocou ponúknutých

dôkazných prostriedkov zisťuje len najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce
skutočnosti). Pod potrebou dočasnej úpravy strán sporu sa rozumie stav vzťahov strán sporu, ktorý
neznesie odklad.

19. Právo na ochranu osobnosti je absolútnym právom fyzickej osoby, ktoré pôsobí proti všetkým (erga

omes), t.j. proti ostatným fyzickým osobám, právnickým osobám, ako aj proti štátu. Jeho obsahom
je zákaz akéhokoľvek zásahu, ktorý by bol spôsobilý vyvolať ohrozenie alebo porušenie práv, ktoré
sú príkladom uvedené v § 11 Občianskeho zákonníka (nevyžaduje sa vyvolanie následkov; stačí
zásah, ktorý je spôsobilý vyvolať ohrozenie alebo narušenie chránených práv). Túto ochranu zákon
zabezpečuje v plnom rozsahu aj vtedy, ak sú napadnuté len jednotlivé zložky osobnosti fyzickej osoby

(napr. fyzická integrita, občianska česť, meno, podoba človeka, prejavy osobnej povahy a pod.). V
občianskom práve platí zásada, že ohrozenie, resp. porušenie čo i len jednej stránky osobnosti človeka
je ohrozením, resp. porušením jeho osobnosti ako celku. Medzi základné osobnostné práva patrí právo
na telesnú integritu. Občianskoprávnu ochranu telesnej integrity človeka (ochrana života a zdravia), ako
aj ochranu súkromného a rodinného života zabezpečuje predovšetkým Ústava SR v čl. 15, 16 a v čl. 19

ods. 2. Ustanovenia § 11 a nasl. Občianskeho zákonníka pritom umožňujú poskytnúť občianskoprávnu
ochranu aj proti takému ohrozovaniu uvedených osobnostných práv, ktoré sa zatiaľ neprejavujú vo forme
majetkovej ujmy.

20. V rozhodovanej veci súd nemal za osvedčenú potrebu upraviť pomery strán sporu nariadením

neodkladného opatrenia požadovaným spôsobom. Navrhovatelia dostatočne neosvedčili naplnenie
podmienok na nariadenie neodkladného opatrenia v zmysle ustanovenia § 325 ods. 2 písm. e),
písm. h) CSP. Navrhovatelia dôvodmi uvádzanými v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
neosvedčili, že by zo strany povinného došlo k fyzickému útoku na navrhovateľov a nedostatočneosvedčili ohrozenie ich telesnej alebo duševnej integrity konaním povinného. Len samotné podanie
trestného oznámenia nemožno považovať za dostatočné z hľadiska osvedčenia splnenia podmienok
pre nariadenie neodkladného opatrenia. Navrhovatelia sa obmedzili len na svoje tvrdenia a tieto

tvrdenia v návrhu neosvedčili žiadnym relevantným dôkazom. Navrhovateľmi uvádzané tvrdenia
a popis nevhodného správania povinného je navyše formulovaný veľmi všeobecne, bez akejkoľvek
časovej špecifikácie tak, aby boli tieto okolnosti overiteľné a preskúmateľné. Navrhovateľom nič
nebránilo v tom, aby pri tvrdenom dlhodobo nepriaznivom spolunažívaní s povinným predložili, resp.
minimálne označili relevantné dôkazy osvedčujúce dôvodnosť návrhu na nariadenie neodkladného

opatrenia (výpovede svedkov - susedov, priateľov, dôkazy o hrozbách alebo obťažovaní, potvrdenia
o predchádzajúcich incidentoch). Navrhovateľka v 1.rade v čestnom prehlásení uvádzala, že po
fyzickom útoku povinného skončila práceneschopná niekoľko mesiacov, žiadnu lekársku správu však
nepredložila. Nepredložila ani správu o svojej hospitalizácii, ktorá mala byť údajne dôsledkom bránenia
povinného v užívaní liekov. Neoznačila žiadne osoby, ktoré mali byť svedkami jej správania v dôsledku
povinným zapríčineného neužívania liekov (kamaráti, susedia v dedine). Navrhovateľ v 2. rade uvádzal,

že mu mal povinný jedenkrát dať facku, nikde však neuviedol, či šlo o nedávny útok. Nie je vôbec
zrejmé, kedy k týmto incidentom malo dôjsť a či na ich základe môže súd uvažovať o správaní
povinného ako aktuálnej a bezprostrednej potenciálnej hrozbe pre navrhovateľov v dôsledku vyhrážok.
Navrhovatelia uvádzali, že sa im povinný vyhráža, obsah týchto vyhrážok však žiadnym spôsobom
nekonkretizovali. Pre potreby nariadenia neodkladného opatrenia by muselo ísť o vyhrážky takej

„intenzity“ a „kvality“, ktoré by objektívne (nielen subjektívne v predstave navrhovateľov) boli spôsobilé
vzbudiť obavu z ich uskutočnenia. Nebolo osvedčené správanie povinného, ktoré mohlo vyvolať u
navrhovateľov pretrvávajúcu dôvodnú obavu o ich život a zdravie. Jedine z predloženého čestného
prehlásenia brata navrhovateľky vyplýva konkrétny popis udalostí v období vianočných sviatkov v roku
2024, v ktorom je však popísané pasívne agresívne správanie povinného namierené proti bratovi

navrhovateľky (škriabanie nožom na plechu, snaha o provokáciu). Z predložených vyjadrení je zrejmé,
že užívanie alkoholu a vulgárne oslovovanie navrhovateľov bolo na strane povinného prítomné od
začiatku ich vzťahu. Navrhovateľka napriek nemu uzavrela s povinným manželstvo a umožnila mu
užívať nehnuteľnosti v jej spoluvlastníctve, napriek nesúhlasu druhého spoluvlastníka, súhlasila s jeho
prihlásením na prechodný pobyt. Podľa názoru súdu listiny doložené navrhovateľmi neosvedčujú

jednoznačne násilné správanie povinného, resp. neprimerané a nevhodné správanie sa povinného z
hľadiska fyzického i psychického vo vzťahu k navrhovateľom, vzbudzujúce dôvodné obavy o fyzické a
psychické zdravie navrhovateľov.

21. Z obsahu spisu súd nezistil existenciu tak závažných okolností, ktoré by ohrozovali život alebo

zdravie navrhovateľov opísaným konaním povinného a odôvodňovali okamžitý zásah súdu vo forme
nariadenia neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. e) a h) CSP v požadovanom znení.
Z predložených listín je síce zjavné vážne narušenie ich vzájomných vzťahov a neustále obviňovanie z
neprimeraného správania, na ich vyriešenie však inštitút neodkladného opatrenia neslúži, a to zvlášť za
situácie, keď v konaní nebolo preukázané psychické a taktiež ani fyzické násilie požadovanej intenzity.

Súd poukazuje aj na to, že povinný svoje užívacie právo k nehnuteľnosti môže odvodzovať len od
súhlasu navrhovateľky v 1. rade. Navrhovateľka v 1. rade a jej brat ako spoluvlastníci nehnuteľností
sú oprávnení zrušiť prechodný pobyt povinného, a následne sa brániť pred prípadným neoprávneným
vstupom povinného do cudzej nehnuteľnosti.
22. Nakoľko navrhovatelia neosvedčili splnenie predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia,

súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.

23. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

24. Nakoľko návrh na nariadenie neodkladného opatrenia bol podaný samostatne, nie spolu s návrhom

vo veci samej, bolo potrebné rozhodnúť aj o nároku na náhradu trov tohto konania. Z tohto dôvodu súd
rozhodol aj o nároku na náhradu trov konania, a to podľa § 255 ods. 1 C.s.p.. V zmysle uvedeného
ustanovenia by povinnému vzniklo právo na náhradu trov konania ako úspešnej strane, nakoľko mu
však doposiaľ žiadne trovy nevznikli, súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia.

Poučenie:Proti uzneseniu je prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde
Galanta (§ 357 písm. d) C.s.p.).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 ods. 1 C.s.p.) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p.)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania (§ 364 C.s.p.).

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov
a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa z.č. 233/95 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.