Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 24. január 2025

Súd: Okresný súd Vranov nad Topľou
Spisová značka: 13T/2/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8824010007
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 01. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Anna Monoková

ECLI: ECLI:SK:OSVT:2025:8824010007.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou samosudkyňou Mgr. Annou Monokovou v trestnej veci proti

obžalovaným A. B. a spol. stíhaným pre zločin ublíženia na zdraví podľa
§ 155 ods. 1 Trestného zákona na hlavnom pojednávaní konanom dňa 24. januára 2025 takto

r o z h o d o l :

Obžalovaní
1. A. B., nar. XX.XX.XXXX v C., trvale bytom D. E. F. - G., H. XXXX/XX,

2. ml. D. I., nar. XX.XX.XXXX v C., trvale bytom D. E. F. - G., H. XXXX/XX,

3. ml. J. K., nar. XX.XX.XXXX vo D. E. F., trvale bytom D. E. F.- G., H. XXXX/XX

u z n á v a j ú s a z a v i n n ý c h, ž e

dňa 31.05.2023 v čase okolo 22.00 hod. v parku v meste Vranov nad Topľou, v časti Čemerné,

nachádzajúcom sa oproti predajni Ilas na ul. Čemernianskej 660/1, napadli poškodeného B. L., nar.
XX.XX.XXXX, naposledy bytom D., M. C. XXX, okr. D. E. F. a to takým spôsobom, že po slovnej potýčke
ho obžalovaný A. B., nar. XX.X.XXXX udrel zovretou pravou rukou v päsť do oblasti tváre, do ľavej
časti, čím mu okamžite spôsobil krvácanie v tvárovej oblasti a následne na slovný popud obžalovaného
A. B. udrel poškodeného do oblasti tváre zovretou päsťou minimálne jedenkrát aj obžalovaný ml. D.
I., pričom keď poškodený po tomto údere spadol na zem, tam ho minimálne jedenkrát udrel päsťou
do oblasti tváre a minimálne jedenkrát kopol do oblasti krížovej časti chrbta obžalovaný ml. J. K., čím
poškodený utrpel zranenia a to: kožnú odreninu na hornej mihalnici, krvné podliatiny v čelovej oblasti

obojstranne, v okolí oboch očníc, v lícovej oblasti obojstranne, v jarmovej oblasti vľavo, na chrbte nosa a
oboch nosových krídlach, na prednej ploche oboch predlaktí, na prednej ploche pravého kolena, trieštivú
zlomeninu nosových kostí, prekrvácanie mäkkých pokrývok lebečných v spánkovej oblasti obojstranne,
difúzny krvný výron pod tvrdú a medzi mäkké mozgové pleny, drobnoložiskové pomliaždenie a mozgovej
kôry na spodine a hrotoch oboch čelových lalokov, na spodine a bočnej ploche oboch spánkových
lalokov mozgu, zakrvácanie mozgových komôr, opuch mozgu ťažkého stupňa s mozočkovým kužeľom,
ložiskové vdýchnutie krvi do dýchacích ciest, akútne rozdutie a ložiskový opuch oboch pľúc s dobou

liečenia 8-10 týždňov,

t e d a

inému úmyselne spôsobili ťažkú ujmu na zdraví,

t ý m s p á c h a l izločin ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1 Trestného zákona

z a t o i m u k l a d á

obžalovanému A. B.

podľa § 2 ods. 1 Trestného zákona, § 155 ods. 1 Trestného zákona, § 39 ods. 5 Trestného zákona trest
odňatia slobody vo výmere 30 ( tridsať ) mesiacov.

Podľa § 51 ods. 1 Trestného zákona za splnenia podmienok uvedených v § 49 ods. 1 písm. a) Trestného
zákona výkon uloženého trestu odňatia slobody podmienečne odkladá s probačným dohľadom.

Podľa § 51 ods. 1 Trestného zákona mu súd ukladá probačný dohľad nad jeho správaním.

Podľa § 51 ods. 2 Trestného zákona súd určuje probačný dohľad pri ustanovení skúšobnej doby v trvaní
28 ( dvadsaťosem ) mesiacov.

Podľa § 51 ods. 5 Trestného zákona povinnosť dostaviť sa k probačnému a mediačnému úradníkovi
podľa miesta bydliska v časových termínoch určených probačným a mediačným úradníkom a povinnosť
kontaktovať sa s probačným a mediačným úradníkom v časových termínoch a spôsobom určeným
probačným a mediačným úradníkom.

Podľa § 51 ods. 2, ods. 4 písm. j) Trestného zákona ukladá mu povinnosť spočívajúcu v príkaze počas
skúšobnej doby zúčastniť sa na psychologickom poradenstve.

Podľa § 51 ods. 2, ods. 4 Trestného zákona ukladá mu povinnosť spočívajúcu v príkaze počas skúšobnej

doby zúčastniť sa trikrát hlavných pojednávaní v konaní o trestných činoch proti životu a zdraviu alebo
o trestných činoch proti slobode a ľudskej dôstojnosti.

obžalovanému ml. D. I.

podľa § 2 ods. 1 Trestného zákona, § 155 ods. 1 Trestného zákona, § 117 Trestného zákona, § 39 ods.
5 Trestného zákona trest odňatia slobody vo výmere 15 ( pätnásť ) mesiacov.

Podľa § 51 ods. 1 Trestného zákona za splnenia podmienok uvedených v § 49 ods. 1 písm. a) Trestného

zákona výkon uloženého trestu odňatia slobody podmienečne odkladá s probačným dohľadom.

Podľa § 51 ods. 1 Trestného zákona mu súd ukladá probačný dohľad nad jeho správaním.

Podľa § 119 ods. 1 Trestného zákona súd určuje probačný dohľad pri ustanovení skúšobnej doby v trvaní

18 ( osemnásť ) mesiacov.

Podľa § 51 ods. 5 Trestného zákona povinnosť dostaviť sa k probačnému a mediačnému úradníkovi
podľa miesta bydliska v časových termínoch určených probačným a mediačným úradníkom a povinnosť
kontaktovať sa s probačným a mediačným úradníkom v časových termínoch a spôsobom určeným

probačným a mediačným úradníkom.

Podľa § 51 ods. 2, ods. 4 písm. j) Trestného zákona ukladá mu povinnosť spočívajúcu v príkaze počas
skúšobnej doby zúčastniť sa na psychologickom poradenstve.

Podľa § 51 ods. 2, ods. 4 Trestného zákona ukladá mu povinnosť spočívajúcu v príkaze počas skúšobnej
doby zúčastniť sa dvakrát hlavných pojednávaní v konaní o trestných činoch proti životu a zdraviu alebo
o trestných činoch proti slobode a ľudskej dôstojnosti.obžalovanému ml. J. K.

podľa § 2 ods. 1 Trestného zákona, § 155 ods. 1 Trestného zákona, § 117 Trestného zákona trest odňatia
slobody vo výmere 24 ( dvadsaťštyri ) mesiacov.

Podľa § 51 ods. 1 Trestného zákona za splnenia podmienok uvedených v § 49 ods. 1 písm. a) Trestného
zákona výkon uloženého trestu odňatia slobody podmienečne odkladá s probačným dohľadom.

Podľa § 51 ods. 1 Trestného zákona mu súd ukladá probačný dohľad nad jeho správaním.

Podľa § 119 ods. 1 Trestného zákona súd určuje probačný dohľad pri ustanovení skúšobnej doby v trvaní
24 ( dvadsaťštyri ) mesiacov.

Podľa § 51 ods. 5 Trestného zákona povinnosť dostaviť sa k probačnému a mediačnému úradníkovi
podľa miesta bydliska v časových termínoch určených probačným a mediačným úradníkom a povinnosť
kontaktovať sa s probačným a mediačným úradníkom v časových termínoch a spôsobom určeným
probačným a mediačným úradníkom.

Podľa § 51 ods. 2, ods. 4 písm. j) Trestného zákona ukladá mu povinnosť spočívajúcu v príkaze počas
skúšobnej doby zúčastniť sa na psychologickom poradenstve.

Podľa § 51 ods. 2, ods. 4 Trestného zákona ukladá mu povinnosť spočívajúcu v príkaze počas skúšobnej
doby zúčastniť sa trikrát hlavných pojednávaní v konaní o trestných činoch proti životu a zdraviu alebo

o trestných činoch proti slobode a ľudskej dôstojnosti.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Vranov nad Topľou podal na obžalovaných obžalobu pre skutok tak ako
je uvedený vo výrokovej časti tohto rozsudku, ktorý po právnej stránke kvalifikoval ako zločin ublíženia
na zdraví podľa § 155 ods. 1 Trestného zákona.

Obžalovaní A. B. a ml. D. I., že sú vinní zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe.

Obžalovaný ml. J. K. vyhlásil, že trestný čin nespáchal.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaných, svedkov K. B., N. K., B. O., A. P., prečítaním
zápisníc o výsluchu svedkov K. A., K. K., K. K. Q., R. K., L. I. a A. S., znaleckými posudkami z odboru
zdravotníctvoafarmácia,zodborukriminalistiky,zodborupsychológia,zápisnicaoohliadkemiestačinu,
o obhliadke tela a o vydaní veci, správou z pitvy poškodeného a listom o prehliadke mŕtveho, správami
Základnej školy Q. Vranov nad Topľou a S. T. N., správami, mesta D. E. F., Úradu práce, sociálnych

vecí a rodiny Vranov nad Topľou a Sociálnej poisťovne, pobočka Vranov nad Topľou a napokon aj
odpisom z registra trestov, výpisom z evidencie priestupkov a správou ústavu na výkon väzby a zistil
tento skutkový stav.

Obžalovaní A. B. a ml. D. I. urobili vyhlásenie o vine, ktoré súd u oboch obžalovaných prijal. Postupom

podľa § 257 ods. 8 Trestného poriadku boli potom vypočutý k účasti obžalovaného ml. J. K. na žalovanej
trestnej činnosti.

Obžalovaný A. B. vypovedal, že býva v G. s mamou, otcom, bratom K.. Chodí do školy, na spojenú školu
vo D., učí sa za záhradníka. Bude tam chodiť tri roky, už je v A. ročníku. Zaujíma ho to, chcem to aj

potom robiť. Chodím brigádovať, stavať regále, v Čemernom ako je Ilas. Čiže si tam zarobí aj nejaké
peniaze. Uviedol tiež, že to veľmi ľutuje, čo spravil. Bol vo väzbe a nebolo to dobré. Do budúcna chce
pracovať, aj si zarobiť peniaze. Už by nechcel ísť ani do väzby, ani do výkonu trestu.

Ku skutku uviedol, že on, D. I., K. B., jeho brat, A. P., N. K., boli tam ako je Ilas a park v Čemernom. To

bolo v noci, asi 12 hodín. Sedeli ako je pošta a potom išli preč domov. D. I. išiel k tomu bezdomovcovi,on tam bol na šachte, tam ležal, dal mu do brucha jednu, on tiež išiel k nemu a udrel ho raz po hlave.
J. K. tam nebol. Z tých ostatných toho bezdomovca nikto neudrel. Keď bezdomovca udreli, tak spadol
ten bezdomovec a on išiel k nemu a zavolal sanitku. Bezdomovec ležal, lebo bol od krvi. Hovoril im

bezdomovec, že „čo robíte“, ale bezdomovec nikoho neudrel. Len hovoril, že choďte preč, ináč sa
nebránil. On ho nepoznal, vtedy ho videl prvýkrát. Na otázku, prečo ho napadli uviedol, že D. pýtal od
neho dve eurá a on nemal peniaze. Tak preto mu dal D. do brucha. Ten bezdomovec pil červené víno,
ich neponúkol, oni čo tam boli ostatní, nikto nepil. K rozporu s jeho výpoveďou z prípravného konania,
kde uviedol, že na mieste skutku bol s obžalovaným D. I. a J. K., že s bezdomovcom všetci pili víno

ktoré mal bezdomovec a že keď už nemali víno tak udrel ( zajebal ) bezdomovcovi jednu päsťou nad
oko, potom ho udrel päsťou D. I. a neskôr aj J. K. ho tiež udrel päsťou do tváre a potom gadžo spadol
na zem, neútočil na nich, len hovoril, že čo robia a chránil si tvár, pričom keď bol na zemi, už ho nebili,
išli domov a z Facebooku sa dozvedel, že zomrel, uviedol, že J. tam nebol, že to D. mu kázal, že J.
tam bol. Tak to bolo, ako dnes povedal. Na J. to povedal pod nátlakom, policajt povedal, že má povedať
pravdu, že pôjde domov. Toto povedal, že J. ho zbil, ešte na kriminálke tým policajtom, čo po neho prišli,

kúpili im rožky aj salámu. J. tam nebol. Bezdomovca udrel raz D. a ešte raz on, nikto iný ho nebil. Víno
s bezdomovcom nepili, on nepije, to víno pil iba ten bezdomovec. K výzoru bezdomovca uviedol, že mal
bradu, bol špinavý, mal na sebe bundu aj čiapku. Pod očami mal monokle, mal pod očami také belé,
teda modré. On už zbitý bol, oni keď ho udreli, on nič nevidel.

Obžalovaný D. I. odmietol vypovedať a tak súd postupom podľa § 258 ods. 4 Trestného poriadku
prečítal jeho výpoveď z prípravného konania. Obžalovaný uviedol, že bol spolu s A. B. a J. K., dátum si
nepamätá, alebo bolo to v noci pri obchode Fresh v Čemernom, kde pri obchode na kruhovom betóne
ležal gadžo, ktorého nepoznal. A. B. ho posielal na druhú stranu ako je parkovisko. Ten gadžo im ponúkol
svoje víno, čo mal pri sebe, ktoré všetci traja vypili. A. sa ho pýtal, či má peniaze, na čo povedal gadžo,

že nie a A. mu hneď päsťou zajebal do tváre, udrel ho do pravého líca a gadžo hneď spadol na zem,
spadol do trávy. Potom A. povedal J., aby aj on udrel toho gadža, no a J. ho udrel päsťou do oka. A. ho
ešte kopal do nôh, keď už ležal gadžo na zemi. A potom ho A. preklial a povedal, že chorotu dostane
jeho mater, keď ho neudrie aj on, tak ho tiež udrel a to päsťou do úst. Gadžo prosil o pomoc, tak už ho
nechali tak a odišli domov na H.. Všetci traja videli, že mu tečie krv z úst aj z očí, ale nechali ho napriek

tomu tam a neprivolali záchranku. Neskôr sa išiel prejsť do parku J. brat N. a videl toho gadža, tak on mu
zavolal záchranku, ale oni mu nič nevraveli. On o tom nikomu nepovedal, bál sa, že sa to dozvie mama.

K svojim osobným a rodinným pomerom uviedol, že býva s mamou v G.. Bývajú s nimi aj súrodenci A., J.,
K. a U.. Teraz nechodím do školy, ale nastúpi do spojenej internátnej školy, budem sa učiť za záhradníka.

Teraz pracuje pri Bille pre jednu firmu z Vranova, stavajú regály, aj si zarobí peniaze. Napokon uviedol,
že ľutuje, že ublížil tomu starému. Chce žiť s rodinou, chce žiť normálne. Nebolo to dobré, čo som urobil.
A už nikdy nič také nechce v živote urobiť.

Obžalovaný ml. J. K. vypovedal, že býva vo D. na H. v G.. Bývam s mamou, s otcom, a so súrodencami,

sestrou V., bratom W., S., R., N. a X.. Chodím do školy na učilište na Spojenú školu internátnu vo
Vranove, učí sa za záhradníka, je v prvom ročníku. Bude chodiť do školy tri roky. Niekedy chodí s otcom
brigádovať. Viem robiť pomocné práce, upratovať, všetko. Tak si vie zarobiť aj nejaké peniaze.

Ku dňu 31.5.2023 vypovedal, že bol s B. O., išli dole z Cigánovky z H. sa prejsť, išli okolo Frapeku. Videli

v parku, že sú tam D. I., A. B., K. B., N. K., jeho brat, oni štyria tam boli. Boli tak dookrúhla, do kruhu
a ten bezdomovec bol na zemi a oni boli do kruhu okolo neho. On s B. O. išli k ním. Ten bezdomovec
ešte povedal jemu aj O., že povedzte im, teda tým, čo tam stáli do kruhu, že ma chcejú zbiť. Tak on
im povedal, aby ho nechali. Oni povedali, aby sa nestaral do nich, to povedal D. I., aby išiel preč. On
išiel preč aj O. išiel. Ten bezdomovec mal na seba bundy, veľké, hrubé, možno mu bola zima. Starý bol

taký na tvári, taký starší. Pery mal rozrezané na ľavej strane, obočie mal napuchnuté na ľavej strane.
Išli hore na cigánovku, B. išiel domov sa obliecť, aj on. Prišiel vonku, napísal B. na facebook, že ho čaká
pred bytovkou, že či nepôjdu do G.. Vtedy, keď boli v tom parku, mohlo byť okolo pol štvrtej, pol piatej
poobede, už sa trošku zatmávalo, vtedy oni boli v tom parku. B. prišiel potom vonku a išli do G. do jeho
sestry. Vtedy už bolo asi okolo pol šiestej poobede. Išli do G. pešo a to z H. dole, prechádzali okolo

kultúrneho domu v G., išli na druhú stranu okolo Freshu, a išli ďalej okolo mosta toho modrého čo je
cez Topľu, potom sme išli cez stanicu do G.. Boli u sestry asi okolo šiestej pol siedmej. Sestra sa volá
W. K.. Ona býva v sociálnom byte v G.. Povedal jej, že má prísť na druhý deň do G., že ju čaká mama,
išli je to povedať, lebo nemali telefón jej zavolať. B. cez Facebook písal z telefónu kamaráta A. P., svojtelefón nemal. Ešte im spravila kávu. Neviem, koľko sa tam zdržal, či 10-15 minút a išli preč domov aj
s B. O., z G. opäť išli pešo. Prišiel domov okolo 21.30 až 22.30 hod., najedol sa, zatvoril dvere a išiel
spať do svojej mojej izby a zamkol sa v izbe na kľúč. Keď išli z G. tak sa ešte zdržali, lebo išli do Tesca,

potom išli na ten most na Topli, tam stáli a potom až išli domov. Vtedy, keď išli od sestry, sa s D. I. alebo
A. B. nestretol a vtedy nevidel ani toho bezdomovca. On nevidel ako D. I. a A. B. bijú bezdomovca, ani
nikoho iného. Poznal toho bezdomovca, on vždy sedel okolo Freshu ako je večierka, tam na studni,
sedel a pil víno, jeho meno nevedel. O tom, že ten bezdomovec zomrel, sa dozvedel tak, že bol v škole,
prišiel domov a mama ho poslala niečo kúpiť a L. I. išla z D. a ona mu povedala, že aby nešiel nikam,

že príde pre neho polícia. Tak išiel domov a čakal políciu. Na otázku obhajcu, či sa vozil v ten deň na
kolobežke, uviedol, že áno, kolobežku mu dal A. S.. Do parku prišli s B. pešo, na kolobežke sa vozili
predtým, než prišli do parku. Kolobežka im zastavila tam ako je autoservis, vozili sa na jednej kolobežke.
Od toho autoservisu išli s B. pešo okolo Freshu, večierky, potom okolo pošty a išli tam do parku a tam
vtedy bolo tak ako už povedal. K rozporu s jeho výpoveďou o čase, kedy sa vozil na kolobežke, keďže
v prípravnom konaní vypovedal, že sa vozili okolo 20 hod a v parku boli okolo 20.30 hod. uviedol, že

nepamätá si čas, že koľko mohlo byť hodín. To už bola tma, keď išli do toho parku, zatmávalo sa. Na
otázku, či videl, že by D. I. a A. B. pili víno s tým bezdomovcom uviedol, že videl, že víno bolo na zemi,
ale či oni pili nevie, to nevidel.

Svedok N. K., brat obžalovaného J. K., uviedol, že v ten deň išli do parku v Čemernom s chlapcami,

a tam si dali všetci energy drink a spievali a niekto zakričal z kriakov, že ticho buďte. Oni k tým konárom
a tam ležal bezdomovec, on kričal, aby boli ticho. Bol tam A. B., D. I., A. P., K. B.. Prišli tam, zobrali
z neho deku, ktorú mal na sebe a on bol čisto krv, na tvári mal krv aj na ruke. A. B. povedal, nech zavolajú
záchranku, to bolo kolo dvanástej v noci. A. P. mal mobil, tak vytočil číslo a on mu povedal, že N. hovor ty
so záchrankou a on hovoril, povedal im meno. Povedali mu záchranári a on dal bezdomovcovi dva prsty

na tep na krk a povedal, že dýcha, žije. Potom záchranári povedali, aby išli na cestu a čakali záchranku
a že nech im dajú s čiapkou znamenie. Záchranka prišla. Potom A. B. a K. B. naložili toho bezdomovca
do záchranky. Záchranári sa poďakovali a oni išli preč. Keď našli bezdomovca, tak J. K. tam nebol, on
bol v G. u sestry W., no nevie, kedy tam išiel ani nevie, čo v ten deň J. robil. Toho bezdomovca nepoznal,
videl ho prvýkrát. Ten bezdomovec bol taký jak tichý, on nič nehovoril. A tí ostatní, čo tam boli, tiež nič

nerozprávali. Keď odišla záchranka, tak oni potom išli domov, on prišiel domov okolo pol jednej v noci.
Na otázku, či keď prišiel domov, či vedel, kde bol brat, uviedol, že nevedel, že až ráno zistil, že bol
doma. On keď prišiel domov večer, on bol zakrytý s perinou a ho nevidel, že leží na posteli. Na tomto
o prítomnosti brata zotrval aj pri odstraňovaní rozporov s jeho výpoveďou z prípravného konania, kde
uviedol, že keď prišiel domov, tak J. nebol doma.

Svedok K. B., brat obžalovaného A. B. vypovedal, že D. a J. pozná z G., vie aj kde bývajú, aj že chodili
do školy. V Čemernom bol bezdomovec, bol na valale, tam v parku v Čemernom, kde je blízko obchod
Fresh. On ho nikdy nestretol. Ten bezdomovec bol špinavý, bol starý. Uviedol, že si nepamätá, čo sa
malo stať v tom parku, že bol vypovedať na polícii, vtedy si pamätal, čo sa stalo a vtedy to aj povedal.

Nevie ani, prečo je tu brat A.. Vtedy, keď videl toho bezdomovca bol tam on, A. brat, N. K. a A. P., aj
D. I., J. K. tam nebol. Bola tma, no nepamätá si, koľko bolo hodín. Svedok ani na opakované otázky
nevedel uviesť žiadne ďalšie skutočnosti, tak bola prečítaná jeho výpoveď z prípravného konania, ku
ktorej uviedol, že povedal vtedy pravdu. Svedok v prípravnom konaní vypovedal, že s bratom, D. I., A.
P. a N. K. išli do parku, bolo vtedy asi deväť alebo desať hodín večer, kde spievali. Niekto zakričal, nech

budú ticho, že spí a oni išli k tomu bezdomovcovi, A. zobral z neho deku a prstami na krku skúšal, či
žije a A. povedal, nech volajú záchranku. A. P. dal telefón a N. K. rozprával. Záchranka prišla, zobrali
bezdomovca a oni potom išli preč okolo jednej v noci. Bezdomovec bol špinavý od blata, bol zbitý, mal
napuchnuté ruky, belavé oči, nad okom mal krv. I. bol s nimi, no keď ten bezdomovec zakričal a oni išli
k nemu, tak vtedy D. I. išiel preč a oni išli k bezdomovcovi. Nevidel, žeby niekto bezdomovca bil, ani

brat ho neudrel, brat je nevinný, nikto ho neudrel. J. K. tam nebol, bol v G. pri frajerke, išiel tam okolo
deviatej večer, keď oni išli do parku a išiel spolu s B. O., obaja išli na bicykli.

Svedok B. O. vypovedal, že nepamätá si až tak presne, že boli v G.. To bol on aj J., išli tam pešo za
J. sestrou W.. Nepamätá si koľko bolo hodín, keď išli s J. do G., bolo to asi poobede, to je asi tri hodín

alebo dve hodiny poobede. Išli tam do G., no neviem ako tam boli dlho, ani prečo tam išli. A potom prišli
domov, no nevie kedy. V Čemernom majú potraviny Fresh, aj U Williho, bezdomovca videl pri Freshi. Bol
to muž, taký starší, bol špinavý, nepamätá si, čo mal oblečené a nevie už nič o ňom povedať. Nikdy sa
s ním nerozprával. Nevie už nič, čo sa tam malo stať. Pred rokom, pred prázdninami mal od kamarátakolobežku, takú, čo ju treba zaplatiť, také čo sú v meste. Mal kolobežku od A. S., on asi za tú kolobežku
zaplatil. Vozil sa s ním na kolobežke aj J., vozili sa tam po valale, tam sú obchody U Williho, Fresh,
mäsiareň. Toto všetko volajú valal. Oni sa vozili na kolobežke, ale pri Škodovke im zastavila kolobežka,

lebo už asi nebola zaplatená a tak išli domov pešo, v parku vtedy neboli. Na kolobežke chodili, keď
išli z G.. Dal im ju pri pošte v Čemernom A. S.. Keď sa vozili, nevidel ani D. ani A., ani nikoho nevidel
v parku, oni v parku s kolobežkou neboli. V G. bol s J. u W., nevie načo išiel J. za sestrou. Tiež ešte
uviedol, že keď sa vozili s J. na kolobežke, tak stretli K. N., tam pri Škodovke, pri servise. Keď sa však
vozili s J. na kolobežke, nevidel toho bezdomovca.

Svedok A. P. vo svojej výpovedi uviedol, že sa išli prejsť ako kamaráti, on, A. B., K. B., N. K., D. I.. Išli sa
prejsť do parku, spievali tam, vtedy už bolo asi 10 hodín večer. Ten bezdomovec ležal v konároch, on
zakričal, aby boli ticho, oni nevedeli, že on tam leží. A. išiel ku nemu, bezdomovec bol zakrytý dekou. A.
zobral tú deku a ten bezdomovec už bol zbitý. Mal modriny pri očiach, napuchnuté oči mal, aj pery mal

napuchnuté. On vybral telefón, lebo mu chceli pomôcť, zavolali najprv policajtov, A. naťukal číslo a N. K.
rozprával. Z policajtov ich prepli na záchranku a rozprával s nimi N. K.. Povedali, že našli bezdomovca
zbitého a že mu chcú pomôcť. Záchranka prišla. A., K. a N. K. zdvihli toho bezdomovca a ho naložili do
sanitky. Prišli tam aj policajti to vyšetriť. Keď volali sanitku, boli tam on, K. B., A. B., D. I. a N. K., boli
tam vtedy iba oni piati. Oni potom všetci, čo tam boli, už išli domov, lebo už bolo veľa hodín, keď došli

domov bolo asi 10 hodín večer. On predtým toho bezdomovca nevidel. Videl ho v ten deň v tom parku
večer prvýkrát. J. K. tam s nimi v parku nebol, v ten deň ho asi ani nevidel, ani ho nestretol. Dozvedel
sa potom od jeho brata, od N. K., že J. bol v G. u sestry. On o tom hovoril so N. asi keď bolo šesť hodín.
S kým bol J. v G. si nepamätá, lebo už prešiel rok.

Svedkyňa W. W. uviedla, že J. K. je jej brat, pričom ona býva už asi dva roky v G.. Volali ju za svedka aj
na políciu, pýtali sa jej, či bol u nej v G. J.. Povedala, že bol u nej, prišiel, pýtala sa ho, že či chce kávu,
spravila mu ju, vypil ju, 10-20 minút posedel a keď sa ho pýtala, že kde ide, povedal, že ide domov. On
prišiel k ním kvôli jej dcére, on ju má rád a dcéra mala vtedy rok. Nepamätá si koľko bolo vtedy hodín,
keď prišiel, prišiel tak poobede. J. prišiel z G. pešo, tak jej to povedal, že prišiel peši. Bol tam s B. O.,

aj B. O. bol u nej, tam u nich sedel. Oni potom odišli. S tou učiteľkou sa rozprávala, ale ešte vtedy, keď
vychádzala zo školy a ešte rok. Myslela si, že na polícii sa jej pýtajú, že ho vtedy videla učiteľka. Nevie
o tom, že by J. a B. sa ešte s niekým stretli v G.. Prišli k nej a od nej išli domov, nevie, či sa mali niekde
zastaviť, jej povedali len toľko, že oni idú domov. O tom, čo sa vtedy stalo v ten deň v G., nič nevie.

Súd so súhlasom prokurátora a obžalovaných prečítal zápisnice o výsluchu svedkov tak ako je to
uvedené nižšie.

Svedkyňa – poškodená K. A., sestra nebohého B. L. uviedla, že ku skutku sa nevie vyjadriť. Brat žil
sám, nemal manželku ani deti, preto ona vybavovala jeho pohreb. Brat bol bezdomovcom do 17.4.2023,

keďže v januári 2023 na vlastnú žiadosť odišiel zo zariadenia, kde bol. Nemohol zostať ani u nej, lebo
pil a v byte robil problémy, nevedel prestať piť. Naposledy ho videla 27.5.2023, keď spal v ich vchode
pred dverami jej bytu a potom a až od polície dozvedela, že zomrel.

Svedkyňa K. K., matka obžalovaného ml. J. K., vypovedala, že jej syn, ml. J. K. bol v deň skutku v obci

G., kde sa zastavil aj za jej dcérou, jeho sestrou a domov sa potom vrátil okolo 10 večer. Domov prišiel
o21.45.hod.,pozeralanahodinkyazG.ichmalpriviezťO.ujo.Povedaljej,žesaeštevozilnakolobežke
so O. a keď sa vozili, tak im I. povedal, že nemajú zastavovať, lebo oni už volali záchranku. Potom prišiel
neskôr domov druhý syn N. K., bolo už asi pol jedenástej, pýtala sa kde bol tak neskoro a on jej povedal,
že v parku volal záchranku, lebo tam bol dobitý ujo.

Svedkyňa L. I., matka obžalovaného ml. D. I. uviedla, že o tom bezdomovcovi nič nevedeli, ráno odviedla
spolu s D. syna J. do školy, vtedy bezdomovca videli pri obchode Fresh, ešte mu dala drobné peniaze,
bezdomovec mal opuchnutú tvár, celú tvár mal rozbitú. S. D. bol na fuške, potom bol u D. na malinovku
a odtiaľ sa okolo šiestej poobede vrátil domov a až do rána nikam nešiel. Druhý deň ráno im N. K.

povedal, že bezdomovcovi volali v stredu večer záchranku, že volali z telefónu A. P., ale rozprával N. K..

Svedok A. S. vypovedal, že sa vozil na kolobežke. J. K. stále kolobežku pýtal, tak mu ju nakoniec večer
okolo desiatej alebo jedenástej pri pošte dal a J. K. sa išiel voziť. On išiel na osadu a potom prišiel zasedole ako je predajňa Vili a povedal im, aby mu nespravili nič, to hovoril B. O. a J. K., lebo J. brat hovoril,
že dačo chcú spraviť bezdomovcovi, teda povedal mu to R. K., že oni mu dačo spravia a to J. a B..
Keď sa vozil na kolobežke bezdomovca nevidel, ten sa skryl v parku, lebo mu povedali, aby m niečo

nespravili. To bolo keď dal J. kolobežku, ale to bolo skôr, ešte sa ani on nevozil na nej, možno sedem
hodín bolo, ešte bolo vidno. V ten večer A. B. a D. I. nevidel. W. mu vtedy, keď sa vozil na kolobežke
povedal, že ho zbili takí traja, to mu povedal na druhý deň, už bol opitý, mal pri sebe víno, mal monokeľ
a asi aj krv zaschnutú.

Svedok R. K. vypovedal, že bol dole ako je Fresh a boli tam jeho brat J. a aj B. O., J. ho poslal domov
a povedal mu, že ide do G.. On teda išiel domov, nevie koľko bolo vtedy hodín. J. išiel pešo, iba povedal,
aby on mame povedal, že ide do G..

Svedkyňa K. K. Q. uviedla, že bola triednou učiteľkou obžalovaného ml. J. K., že o skutku nič nevie. Ako
jeho triedna učiteľka potrebovala informácie k ukončeniu školského roka, preto napísal jeho sestre W..

Na to jej ona napísala, že J. povedal, že ona ho videla v G., keď sa to malo stať s tým bezdomovcom,
na čo jej odpísala, že J. v G. raz videla, ale to nebolo vtedy, bolo to dávno predtým. W. jej stále písala,
aby len povedala, že ho vtedy videla, no ona jej opakovala, že to nemôže, že klamať nebude, ona ho
vtedy v G. nevidela. Predložila aj predmetnú dokumentáciu. K obžalovanému ml. J. K. ešte uviedla, že
keď sa to stalo s tým bezdomovcom, tak on potom, keď chodil do školy, bol taký čudný, stále tvrdil, že

ho bolí hlava a stále chcel len spať. A tiež sa zmenil, keďže dovtedy stále veľa rozprával a bol veselý
a zrazu potom bol mlčanlivý a smutný.

Zo znaleckého posudku z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie súdne lekárstvo Alfa – znalecká
organizácia,s.r.o.č.069/2023,070/2023vyplýva,ževposudkupopísanékrvnépodliatinyvoblastitváre,

oboch horných končatín a na prednej ploche pravého kolena, kožná odrenina na hornej mihalnici vpravo,
trieštivá zlomenia nosových kostí, prekrvácanie mäkkých pokrývok lebečných v spánkovej oblasti
obojstranne, pomliaždenie mozgu s vnútrolebečným krvácaním, boli spôsobené tupými predmetmi
o užšej i širšej kontaktnej ploche miestami ostrých okrajov, ktoré pôsobili na uvedené oblasti strednou až
veľkou silou a prudkosťou, a mohlo sa tak stať s najväčšou pravdepodobnosťou pri viacerých úderoch

do oblasti hlavy poškodeného zatvorenou dlaňou (päsťou), spôsobených druhou osobou, prípadne
viacerými osobami, ako aj pri kopnutiach nohou druhej osoby do oblasti hlavy poškodeného. Na základe
rozsahu a charakteru poranení je možné ustáliť, že uvedené poranenia boli poškodenému spôsobené
v jeho ležiacej polohe na chrbte, pričom útok smeroval na oblasť hlavy. Pri pitve zistené krvné podliatiny
na prednej ploche oboch predlaktí je možné zo súdnolekárskeho hľadiska hodnotiť ako tzv. obranné

poranenia, keď sa poškodený bránil dvihnutými hornými končatinami proti prebiehajúcemu útoku.

Znalci tiež konštatovali, že v danom prípade išlo o pomliaždenie mozgu s vnútrolebečným krvácaním,
ktoré zranenia je možné zo súdnolekárskeho hľadiska hodnotiť ako ťažké, často končiace smrťou
pri neposkytnutí adekvátnej zdravotnej starostlivosti a že smrti nebohého by sa dalo zabrániť jeho

hospitalizáciouvnemocnici,schirurgickýmodstránenímvnútrolebečnéhokrvácania,avšakvzhľadomku
skutočnosti, že nebohý túto starostlivosť odmietol, došlo k jeho úmrtiu následkom uvedených poranení
mozgu.

U poškodeného v čase smrti konštatovali ľahký stupeň opitosti, pričom koncentrácia alkoholu v krvi

nemala vplyv na smrť nebohého. V prípade, ak by bola poškodenému poskytnutá riadna zdravotná
starostlivosť, v prípade pomliaždenia mozgu s vnútro lebečným krvácaním by išlo o ťažkú ujmu s dobou
liečenia 8 – 10 týždňov. Zo súdnolekárskeho hľadiska išlo o násilné úmrtie – pomliaždenie mozgu
s vnútrolebečným krvácaním u poškodeného nebohého po napadnutí inými osobami.

Nariadené bolo aj znalecké dokazovanie aj z odboru kriminalistika a zo znaleckého posudku
kriminalistického a expertízneho ústavu PZ číslo ČES:PPZ-KEU-EXP-2023/1667 vyplýva, že
predmetom skúmania boli biologické stopy – stery spod nechtov nebohého B. L. a veci vydané po pitve
nebohého – uvedené v posudku jednotlivé druhy oblečenia a obuvi, ale aj vyššie uvedený prsteň a stery
bukálnych slizníc obvinených, pričom pokiaľ sa týka stopy z predmetu – prsteň – jednoznačne bola

vylúčená ako pôvodca vzorka označená ako B. L.. Ani na ďalších predmetoch skúmania nebol zistený
zhodný profil s predloženými porovnávacími vzorkami ml. obvinených D. I. a J. K..Znalecký posudok z odboru psychológie, odvetvie klinická psychológia detí a dospelých bol podaný
znalkyňou I. Q. I. vo vzťahu ku všetkým trom obvineným.

Ohľadom obvineného A. B. v posudku č. 40/2023 uviedla, že je možné u neho predpokladať, že
u neho ide o disperzne znížený intelekt s predpokladaným mentálnym deficitom pôvodne na úrovni
subnormy. To umožňuje obžalovanému orientovať sa v sociálnych situáciách, rozoznávať správne od
nesprávneho a vhodné od nevhodného. Kvalita mnestických schopností zodpovedá úrovni intelektu
a je celkove patognomicky nízka a ml. má oslabené schopnosti správne vnímať a reprodukovať prežité

udalosti. Deficit sa prejavuje v presnosti popisu detailov a vágnej časovej lokalizácii. V ďalšom uviedla,
že obžalovaný má tendenciu prezentovať sa sociálne žiaduco, evidentne nekriticky, čo poukazuje
na skutočnosť, že je schopný rozpoznávať sociálne konvenčné, adaptívne správanie v základných
kritériách. Ak teda porušil sociálne či právne normy, bol si vedomý toho, že porušuje zákony a že robí
niečo, čo sa robiť nemá a nesmie. Poznanie pravdepodobne nemá u obžalovaného auto regulatívny
charakter,nakoľkonemáspoločenskéamravnénormyinternalizované.Čiastočnezdôvoduosobnostnej

a mravnej nezrelosti, čiastočne z dôvodu zníženej mentálnej úrovne s prevahou momentálnych popudov
v správaní a čiastočne preto, že societa, v ktorej vyrastá a žije, má svoje vlastné interné normy,
korešpondujúce s hodnotami referenčnej skupiny, do ktorej obžalovaný patrí a kde sa má tendenciu
v rámci svojho veku združovať a podliehať aj skupinovým normám. Aj preto je možné očakávať
účelovosť v popise vlastného správania i prípadných inkriminovaných skutkov. Štruktúra osobnosti sa

javí ako simplexná, vnútorne málo diferencovaná, socio emočne nevyzretá, s tendenciou uspokojovať
svoje základné potreby, s ľahostajno pasívnym prístupom k vonkajšiemu svetu, bez ambícií, bez
zamerania na cieľ. V popredí je emočná plochosť, s deficitom vyšších citov, bez emočnej účasti,
angažovanosti na inkriminovanom skutku, bez pocitov viny. V popredí je zaujatie samým sebou
s vyjadrením obáv z následku skutku. Tiež uviedla, že menovaný je schopný správne vnímať, zapamätať

si a reprodukovať prežité udalosti v ich základných, hrubých rysoch. Všeobecná ako aj špecifická
vierohodnosť sú oslabené. Vychádzajúc z ľahko duševne zaostalej mentálnej výbavy a patognomicky
oslabenej pamäti, ako aj prítomnej tendencie prezentovať sa nekriticky, sociálne žiaduco, je možné
očakávať účelovosť v popise vlastného správania i prípadných inkriminovaných skutkov. Inkriminovaný
skutok ( pokiaľ sa stal ) nesie znaky priamočiareho, impulzívneho popudu v správaní, s tendenciou

podliehať bezprostredným nápadom s oslabenou racionálnou reguláciou s deficitom mravných zábran,
s deficitom súcitu v porovnaní s tým, že obvinený bol v čase skutku ( pokiaľ sa dial ) v početnej fyzickej
aj psychickej prevahe v porovnaní s poškodeným. Napokon uviedla, že nakoľko ide o osobnosť vo
vývoji, nie je možné jednoznačne predikovať jej ďalší vývoj. Na základe jeho doterajšej primeranej
sociálnej adjustácii ( pozitívne hodnotenie zo školy, žiadna juvenilná trestná činnosť ) je možné uvažovať

o priaznivej prognóze vo vzťahu k protispoločenskému konaniu. Priaznivú prognózu by posilovali také
výchovné postupy, ktoré by umožnili internalizáciu mravných a etických princípov, t.j. aby sociálne,
spoločensky a právne žiadúce správanie prijal za svoje, aby ho zvnútornil. Obžalovaný má zatiaľ
tendenciu reagovať len na externé formy kontroly.

V posudku č. 41/2023 ohľadom ml. J. K. znalkyňa konštatovala, že kvalita myslenia je tak po obsahovej
ako aj formálnej stránke bez kvantitatívnych porúch myslenia, vnímanie je však poznačené impulzívnym
skenovaním s náhodnými reakciami s dôsledkom oslabeného testovania reality. Mladistvý má mierne
oslabené schopnosti vnímať a reprodukovať prežité udalosti. Deficit sa prejavuje v presnosti popisu
detailov a vágnej časovej lokalizácii. Obžalovaný má tendenciu sa prezentovať sociálne žiaduco,

nekriticky, čo poukazuje na skutočnosť, že je schopný rozpoznávať sociálne konvenčné, adaptívne
správanie na poznávacej úrovni. Ak teda porušuje sociálne a právne normy, je si vedomý toho, že
porušuje zákony a že robí niečo, čo sa robiť nemá a nesmie. Poznanie nemá u neho doposiaľ
auto regulatívny charakter, nakoľko nemá spoločenské a mravné normy internalizované. Jeho konanie
je t.č. možné prevažne regulovať len externými vplyvmi v podobe odmien a trestov. Pri sebaopise

sa vykresľuje ako sociálny introvert, s prezentáciou svojej osoby ako uzavretejšej, s malým počtom
kamarátov, s nakopenými poruchami správania v podobe menej pevných sociálnych hraníc a noriem.
Ide o osobnosť v pubescentnom vývojovom období, ktorá sa vcelku nevymyká populácií jeho rovesníkov
vychádzajúcich z toho istého sociálneho prostredia a prijímajúca a riadiaca sa podľa osobitných
noriem svojho primárneho prostredia. Vychádzajúc z jeho osobnostných čŕt, kde prevažuje sociálna

introverzia, ale zároveň je uňho prítomná potreba vynikať, upozorniť na seba, bude pravdepodobne
menej často iniciátorom inkriminovaných skutkov, skôr tým, kto sa prispôsobí okolnostiam, či dá sa
vyprovokovať, aby bol akceptovaný a oceňovaný. U obžalovaného je celkovo oslabená schopnosť
vybaviťsiareprodukovaťprežitéskutočnosti.Vzhľadomnajednoduchosťkriminogénnejsituáciebyvšakmal byť schopný v základných rysoch vyšetrované súvislosti reprodukovať, až na problematické časové
usporiadanie udalostí. V ďalšom uviedla, že mladistvý jednoznačne konštatuje, že sa vyšetrovanej
udalosti nezúčastnil, že nebol jedným z jej aktérov, opisuje sa len ako náhodný okolo idúci, angažujúci

sa naopak v prerušení správania ostatných. Evidentné je však obmieňane udalosti v zmysle čo čomu
predchádzalo, resp. ako a čo za sebou nasledovalo, t.j. časová chronológia vykazuje zásadné deficity.
K predpokladom vývoja obžalovaného a prípadnému páchaniu trestnej činnosti v budúcnosti uviedla, že
omladistvéhovovývojovomobdobíneskorejpubescenciearannejadolescencie,nejdetedaoukončený
socio emočný a morálno etický vývoj. Mravná a etická vyspelosť je na nízkej úrovni, resp. korešponduje

s hodnotami referenčnej skupiny, do ktorej mladistvý patrí a kde sa má tendenciu v rámci svojho
veku združovať a podliehať jej skupinovým normám, odlišujúcim sa od majoritnej spoločnosti. V tomto
zmysle sa prognóza javí ako skôr menej priaznivá, s mierne zvýšeným rizikom páchania trestnej
činnosti, nakoľko vyššie city majú menší predpoklad sa účinne internalizovať v rámci jeho ďalšieho
vývoja a zabezpečiť autocenzúru a autoreguláciu osobnosti. Prognóza však významne závisí od ďalších
formatívnych externých vplyvov na mladistvého.

A napokon posudok č. 42/2023 podala na obžalovaného ml. D. I., pričom uviedla, že kvalita myslenia
a vnímania tak po obsahovej ako aj formálnej stránke je bez kvalitatívnych porúch v zmysle narušenia
schopnosti myslieť, vníma realitu impulzívne, bez uváženej cenzúry s dopadom na nespoľahlivé
testovanie reality. Mladistvý má oslabené schopnosti vnímať a reprodukovať prežité udalosti. Deficit

sa prejavuje v nízkej presnosti popisu detailov a vágnej časovej lokalizácii a časovej chronológii. Má
tendenciu sa prezentovať sa výlučne sociálne žiaduco, čo poukazuje na skutočnosť, že je schopný
rozpoznávať sociálne konvenčné, adaptívne správanie. Ak teda porušuje sociálne či právne normy,
je si vedomý toho, že porušuje zákony a že robí niečo, čo robiť nemá a nesmie. Opisuje sa ako
sociálne introvertovaný, uzavretý, s malý rozsahom sociálnych väzieb, konštatuje, že sa bude izolovať

od rovesníkov úplne. Prítomná je obranná stratégia obviňovať z vlastných zlyhaní druhých. Pozitívnym
znakom je skutočnosť, že v rámci vyšetrovania mal tendenciu prejaviť sa súcitne, s vyjadrením pocitov
viny. Sú tu však prítomné tendencie prezentovať sa nekriticky, sociálne žiaduco, je možné očakávať
účelovosťvpopisevlastnéhosprávaniaiprípadnýchinkriminovanýchskutkov.Mravnáaetickávyspelosť
jenanižšejúrovni,resp.korešpondujeshodnotamireferenčnejskupiny,doktorejmladistvýpatríakdesa

má tendenciu v rámci svojho veku združovať a podliehať jej skupinovým normám. Osobnosť mladistvého
sa vcelku nevymyká populácií jeho rovesníkov vychádzajúcich z toho istého sociálneho prostredia
a prijímajúca a riadiaca sa podľa osobitných noriem svojho primárneho prostredia. Odôvodnil svoje
konanie ako ovplyvnené nepriaznivo inými osobami, ktoré ho na to naviedli. Svedčí to aj o nezrelosti
osobnosti, s tendenciou nepreberať zodpovednosť za svoje rozhodovanie a konanie vrátane jeho

následkov. Tiež uviedla znalkyňa, že mladistvý je schopný vyšetrované udalosti reprodukovať v hrubých
rysoch, s evidentne oslabenou časovou chronológiou a nepresným a nespoľahlivým vybavovaním
si detailov týkajúcich sa rozsahu účasti ostatných aktérov na inkriminovanom skutku. K prognóze
vývoja obžalovaného uviedla, že vývoj jeho osobnosti, vrátane morálneho vývoja a páchania trestnej
činnosti do budúcnosti je z psychologického hľadiska sporný, neistý. V jeho prospech nasvedčuje

schopnosť emocionálnej účasti na inkriminovanej udalosti s pocitmi viny, ako aj skutočnosť, že mladistvý
podľa výpovedí nebol iniciátorom skutku, len sa prispôsobil pod vplyvom obáv ( pokiaľ sa tak stalo ).
V doterajšej anamnéze a vyskytujú skôr ľahké formy porúch správania. V neprospech svedčí nízka miera
internalizácia etických hodnôt s prirodzeným akceptovaním sociálnych noriem a pravidiel referenčnej
skupiny

( rodina problémová, materiálna na nízkej úrovni, otec odsúdený vo výkone trestu ).

Podľa predbežnej správy z pitvy nebohého poškodeného Úradu pre dohľad nad zdravotnou
starostlivosťou v Prešove pri vykonávaní pitvy nebohého zistili, že tento utrpel poranenia a
to pomliaždenie a krvné podliatiny v oblasti tváre, zlomeninu nosových kostí, pomliaždenie a

krvné podliatiny pravého predlaktia, pomliaždenie mozgu s vnútrolebečným krvácaním, pričom
bezprostrednou príčinou smrti bolo práve pomliaždenie mozgu s vnútrolebečným krvácaním. Zo
súdnoznaleckého hľadiska išlo o násilné úmrtie pri napadnutí druhou osobou. V ďalšom uviedli, že podľa
zdravotnej dokumentácie poškodený bol ošetrený dňa 1.6.2023 v čase o 00.28 na urgentnom príjme
Vranovskej nemocnice, kde uviedol, že bol napadnutý inými osobami, no odporúčanú liečbu odmietol

asvojvoľneodišielznemocnicebezošetrenia.NanásledkyuvedenýchporanenízomreldňaX.X.XXXXv
časeo01.30hod.Bezprostrednoupríčinousmrtibolopomliaždeniemozgusvnútrolebečnýmkrvácaním.
Zo súdnolekárskeho hľadiska išlo o násilné úmrtie – pomliaždenie mozgu s vnútrolebečným krvácanímpri napadnutí druhou osobou. Navrhli vykonať súdnu pitvu. Predmetné skutočnosti sú zrejmé aj z listu
o prehliadke mŕtveho a štatistického hlásenia o úmrtí.

Skutočnosti ohľadom ošetrenia poškodeného sú zrejmé zo správy Vranovskej nemocnice, a.s., v ktorej
ošetrujúcilekárK.B.N.uviedol,žepoškodenýbolprivezenýnachirurgickýurgentdňa31.5.2023o23.35
hod., že pacient bol napadnutý cudzími osobami, že udal, že ho udierali do hlavy.

Pokiaľ sa týka miesta nálezu tela nebohého poškodeného tieto skutočnosti sú zrejmé zo zápisnice

o ohliadke miesta činu. Vykonaná bola aj ohliadka tela nebohého poškodeného za účasti súdneho
znalca, z ktorej sú zrejmé skutočnosti o zraneniach poškodeného vrátane masívneho vnútrolebečného
krvácania s pomliaždením mozgu. Taktiež boli pri ohliadke tela zaistené aj dve biologické stopy – stery
spod nechtov rúk poškodeného.

Zabezpečená bola aj správa Záchrannej služby Košice, podľa ktorej na základe výzvy operačného

strediskaboladňa31.5.2023o23.00hod.vyslanáposádkanaul.ČemernianskuvoVranovenadTopľou.
Daná skutočnosť je zrejmá aj zo záznamu o zhodnotení zdravotného stavu osoby – poškodeného,
podľa ktorého hlásenie bolo v čase o 23:00:15 hod., príchod 23:05:16 hod.. Podľa údajov v anamnéze
poškodený uviedol – včera ho zbili, kopali mu do hlavy a užil veľa alkoholu. Tiež sú v zázname popísané
mimo iného aj zistené zranenia a konštatovaná intoxikácia alkoholom.

Bol oboznámený aj vecný dôkaz a to strieborný prsteň vydaný obž. A. B..

Krajské riaditeľstvo PZ v Prešove, operačný odbor vo svojej správe uviedlo, že zasiela zvukové nahrávky
z prijatia oznámenia na linke 158 zo dňa 31.5.2023 v čase od 22.50 hod. do 22.53 hod. oznamovateľa

p. K. z telefónneho čísla XXXX XXX XXX. Zo zvukového záznamu, z volania na tiesňovú linku polície
a následne z volania na tiesňovú linku RZP, že mužský hlas oznámil, že potrebujú pomoc v Čemernom
pri Ilase Fresh, že našli muža v tráve ležať a že je čistá krv a na otázku operátora či žije, uviedol hlas,
že idú k nemu, potvrdil tiež, že sa jedná o Čemerné vo Vranove nad Topľou, sám sa potom predstavil
ako N. K. a uviedol, že tú osobu nepozná, že je staršia. Následne bol prepojený na tiesňovú linku RZP,

kde uviedol, že miesto je pri pošte v Čemernom.

Svedkyňa K. K. Q. pri svojej výpovedi predložila komunikáciu medzi ňou a svedkyňou W. W., z ktorej
je zrejmé, že svedkyňa W. jej v komunikácii uviedla, že obž. ml. J. K. ju uvedolm ako svedka, ďalej
jej svedkyňa W. uvádza, aby na súde dosvedčila J., že bol v G., že ho tam videla, a čo svedkyňa Q.

odpovedala, že o na síce J. v G. videla, ale inokedy a že ona v žiadnom prípade klamať nebude.

Zo správa Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Vranov nad Topľou vyplýva, že obžalovaný A. B.
nebol a nie je vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie, že je spoločne posudzovanou osobou pri
poskytovaní dávky v hmotnej núdzi, ktorá je vyplácaná Q. B., k čomu priložili potvrdenie o výplate dávky

spolu s prehľadom súm vyplatených poberateľke v jednotlivých mesiacoch.

Zo zabezpečených správ k osobám obžalovaných a z mesta, prípadne škôl, z ústavu na výkon väzby
ale aj z úradu práce sociálnych vecí a rodiny vyplýva o osobách jednotlivých obžalovaných následovne.

Podľa Správy Sociálnej poisťovne, pobočka Vranov nad Topľou obžalovaný A. B. nie je poberateľom
dávky v nezamestnanosti ani dôchodkovej dávky a nie je evidovaný v registri poistencov.

S. N. T. ohľadom osoby obžalovaného A. B. uviedla, že tento je ich žiakom od X.X.XXXX, navštevuje
A. ročník v odbore poľnohospodárska výroba, vo všeobecno-vzdelávacích a odborno-technických

predmetoch dosahuje dobré výsledky, matka so školou spolupracuje a zaujíma sa o výsledky svojho
syna. V ďalšom uviedli, že obžalovaný je slušný, na vyučovaní pracuje, je pasívny a tichý, že doposiaľ
nebol riešený za porušovanie školského poriadku a ani sa u neho nevyskytovali závažné poruchy
správania, v kolektíve je obľúbený.

Mesto k jeho osobe uviedlo, že v meste nezastáva žiadne funkcie, v evidencii mesta nevedú záznam
o tom, žeby bol stíhaný za priestupok spáchaný na území mesta.Ohľadom osoby obžalovaného ml. D. I. mesto uviedlo, že pochádza z mnohopočetnej rodiny, otec je toho
času vo výkone trestu odňatia slobody, matka je nezamestnaná, rodiny poberá dávky v hmotnej núdzi
a rodinné prídavky. Podľa vyjadrenia matky mladistvý ukončil povinnú školskú dochádzku, nepokračoval

v ďalšom vzdelávaní. Matka tiež uviedla, že ml. D. bol počas štúdia výbušnej a agresívnej povahy, čo sa
zmiernilo. Pri konzultácii so školou zistili, že mladistvý bol na nižšej mentálnej úrovni, v rodine prevládalo
záškoláctvo a matka starostlivosť o rodinu nezvláda.

Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny k ml. D. I. uviedol, že otec je vo výkone trestu, matka je

nezamestnaná, rodina je sociálne slabá, poberajú dávku v hmotnej núdzi, prídavky na deti a náhradné
výživné. Tiež uviedli, že keď bol žiakom, dopúšťal sa záškoláctva, že jeho správanie na verejnosti
nebolo vždy na požadovanej úrovni, ale matka vždy uvádzala, že výchovu zvláda, že údajne mu boli
diagnostikované poruchy správania, ale lekárska správa im predložená nebola, že aj mladistvý aj rodina
boli zaradení do výchovných skupinových programov akreditovaného subjektu, ktorého cieľom bolo
mladistvého usmerňovať a motivovať, aby pokračoval vo vzdelávaní, avšak bezvýsledne.

K osobe mladistvého J. K. mesto uviedlo, že podľa vyjadrenia matky bol mladistvý údajne pokojnej
povahy, u rovesníkov obľúbený a doma nápomocný. Pri konzultáciách so školou im bolo oznámené, že
mladistvý bol na nižšej mentálnej úrovni, že prevládalo záškoláctvo a že rodičia starostlivosť a výchovu
detí nezvládajú tak, ako by mali.

Základná škola Q. uviedla, že v školskom roku 2022/2023 bol mladistvý J. K. vedený ako záškolák, bolo
mu udelené pokarhanie riaditeľom školy, znížená známka zo správania, že má záznam za odvrávanie
a narúšanie vyučovacieho procesu, za fajčenie v triede, sexuálne narážky na spolužiačku, odvrávanie
aajzavyhrážaniesaučiteľke,kedybolaprivolanáažpolicajnáhliadka.Tiežuviedli,žepotomtoincidente

mal snahu zlepšiť svoje správanie. V druhom polroku bol často unavený, bolela ho hlava, odmietal
pracovať, v triede medzi spolužiakmi vzbudzoval autoritu, veľa rozprával, snažil sa byť vtipný a rád
počúval hudbu.

Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Vranov nad Topľou vo svojej správe k osobe ml. J. K. uviedol,

že mladistvý bol žiakom X. ročníka a od septembra 2023 mal pokračovať v učení v S. N. T. D. D. E.
F. v odbore záhradník. V evidencií detí a mládeže s prejavmi porúch v správaní bol vedený v roku
2022 z dôvodu záškoláctva. V jeho správaní sa prejavovali poruchy, preto s ním matka navštívila aj
odbornú detskú neurologickú ambulanciu. Zistilo sa, že bol šikanovaný spolužiakmi a po oznámení tejto
skutočnosti triednej učiteľke došlo k upokojeniu situácie.

Ústav na výkon väzby Košice uviedol zhodne o každom z obžalovaných, že sa správa slušne
a disciplinovane, úlohy a nariadenia plynúce z ústavného poriadku plní, režim dňa dodržiava a jeho
formácia v podmienkach zmierneného režimu výkonu väzby prebieha v požadovanom sociálnom smere,
že doposiaľ mu nebola udelená žiadna disciplinárna odmena ani uložený žiadny disciplinárny trest.

Ani jeden z obžalovaných nebol doposiaľ súdne trestaný a priestupkovo bol postihnutý len D. I. a za
to priestupok proti majetku zo dňa 19.2.2022, keď odcudzil palety v hodnote 50 eur a bola mu uložená
bloková pokuta 10 eur.

K výroku o vine súd uvádza.

Zločinuublíženianazdravísapodľa§155ods.1Trestnéhozákonadopustí,ktoinémuúmyselnespôsobí
ťažkú ujmu na zdraví.

Pokiaľ sa týka trestného činu ublíženia na zdraví, toto ustanovenie chráni ľudské zdravie, teda normálne
funkcie ľudského tela, vrátane riadnej funkcie všetkých orgánov. Objektom tohto trestného činu je ľudské
zdravie a predmetom útoku je živý človek.

Za ublíženia na zdraví sa považuje porucha zdravia poškodeného, ktorá mu sťažuje obvyklý spôsob

života alebo výkon obvyklej činnosti po dobu okolo 7 dní, pričom pri posudzovaní sa vychádza zo
zhodnotenia všetkých okolností, hlavne povahy poruchy, akými príznakmi sa prejavovala, ktorý orgán
alebo ktorá funkcia bola narušená, aká bola bolestivosť poranenia a ich intenzita, aké lekárske ošetrenie
si poranenie vyžiadalo a do akej miery porucha zdravia narušila obvyklý spôsob života poškodeného.Ťažkouujmounazdravísarozumielenvážnaporuchazdraviaalebovážneochorenie,ktoroujevzmysle
ods. 3 písm. i) § 155 Trestného zákona porucha zdravia trvajúca dlhší čas, pričom takouto poruchou

sa na účely tohto zákona rozumie porucha, ktorá si objektívne vyžiadala liečenie, prípadne aj pracovnú
neschopnosť v trvaní najmenej 42 kalendárnych dní, počas ktorých závažne ovplyvňovala obvyklý
spôsob života poškodeného.

Obžalovaný A. B. a ml. D. I., obaja urobili vyhlásenie, že sú vinní zo spáchania skutku uvedeného

v obžalobe, ktoré vyhlásenie súd u oboch prijal, preto oboch uznal za vinných zo žalovaného zločinu.

Obžalovaný ml. J. K. vyhlásil, že nespáchal takýto skutok, súd vykonal dokazovanie k výroku o vine
s tým, že obaja obžalovaní, ktorí urobili vyhlásenie o vine, boli vypočutí k účasti obžalovaného ml. J. K.
na žalovanej trestnej činnosti.

Obžalovaný A. B. sám urobil vyhlásenie o vine a vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedol
osoby, ktoré boli prítomné na mieste skutku, že to bolo v noci a že tam boli on, obž. ml. D. I., K. B., jeho
brat, A. P., N. K.. Popísal konanie obž. ml. D. I., že tento dal poškodenému jednu do brucha a on ho udrel
po hlave. K osobe obž. ml. J. K. uviedol, že tento tam nebol, že to D. mu kázal, že tam J. bol a on to na J.
povedal pod nátlakom. Ostatní, čo tam boli, poškodeného nebili. Uviedol tiež, že víno s bezdomovcom

- poškodeným nepili. Predpísaným spôsobom súd odstraňoval rozpory vo výpovedi obžalovaného A. B.
s jeho výpoveďou z prípravného konania. Obžalovaný A. B. vo svojej prvotnej výpovedi dňa 13.6.2023
popísal, že boli pri potravinách Fresh, bol tam aj poškodený, pili spolu, víno mal poškodený, keď už víno
poškodený nemal, tak on mu zajebal jednu päsťou niekde nad oko, potom ho udrel päsťou do tváre aj
D. I. a J. K.. Poškodený spadol, kryl si tvár, pýtal sa ich čo robia, oni ho nechali nechali ho na zemi, už ho

nebili a odišli a nikto iný tam nebol. Uviedol tiež, že poškodený už predtým mal monokle a že záchranku
zavolal N. K.. Dňa 19.7.2023 obžalovaný vypovedal, že boli tam na mieste skutku aj A. P., K. B., jeho
brat a N. K. a že on poškodeného len raz udrel otvorenou dlaňou po zadnej časti hlavy, pričom prvý ho
udrel I. a to päsťou do brucha a po nose s vrchnou časťou dlane. Obžalovaný ml. J. K. tam nebol, nevie
kde bol, bol tam na kolobežkách a potom išiel preč, videl ich pri poškodenom.

K rozporom vo svojich výpovediach obžalovaný opakovane uviedol, že to tak pred policajtami povedal
pod nátlakom a že D. mu to tak kázal povedať.

Obžalovaný ml. D. I. na hlavnom pojednávaní odmietol vypovedať a tak bola prečítaná jeho výpoveď

z prípravného konania. Obžalovaný v nej uviedol, že boli tam on, A. B. a J. K., nikto iný tam nebol, že
poškodený im ponúkal víno, vypili ho a potom sa A. pýtal poškodeného či má peniaze, ten nemal. A. mu
päsťou zajebal do tváre, poškodený spadol na zem do trávy a vtedy A. povedal J., aby ho udrel a J. ho
udrel päsťou do oka. A. ho kopal a aj on ho udrel päsťou do úst, poškodenému tiekla krv z úst a očí.
Neskôr keď išiel do parku, tak vedy N. K. volal záchranku.

Pokiaľ sa týka výpovede obž. ml. J. K. ten vypovedal, že v inkriminovaný čas bol s B. O., išli z Y. sa dole
prejsť, videli v parku D. I., A. B., K. B. a N. K., svojho brata oni boli do kruhu, poškodený ležal na zemi.
K časovému údaju skutku uviedol, že v parku boli okolo 15.30 až 16.30, že už sa trošku zatmávalo.
Uviedol, že nevidel ako bijú A. B. a D. I. bezdomovca, ale súčasne im mal hovoriť, aby ho nebili, no D.

ich poslal preč a tak s B. O. odišli. Potom išli s B. do G. k jeho sestre, boli tam okolo 17.30 – 18.30 hod.,
zdržal sa tam asi 15 minút, boli sestre povedať, že má prísť na druhý deň do G.. Potom išli s B. peši
domov, išli aj do Tesca, potom na most na Topli a odtiaľ domov, vtedy poškodeného nevidel. Domov
prišiel okolo 22.00 až 22.30 hod., nejedol, išiel spať. K vozeniu sa na kolobežke s B. O. sa vyjadril až na
otázku obhajcu, v spontánnej časti výpovede túto skutočnosť neuviedol. Uviedol teda, že sa vozil s B.

O., kolobežku im dal A. S. a že na kolobežke sa vozili predtým než prišli do parku. V parku bol s B. O.
pešo, zastavila im kolobežka pri autoservise a potom išli do parku, pričom v spontánnej časti uviedol,
že do parku prišli z domu z H., teda z ulice, kde býva. Taktiež súd poukazuje na to, že v prípravnom
konaní obžalovaný uviedol, že sa na kolobežke vozil večer okolo 20.00 hod., na hlavnom pojednávaní
už uvádzal skorší poobedný čas.

Svedok B. O. uviedol zhodne s obžalovaným ml. J. K., že boli v G. pešo s J. za jeho sestrou, no uviedol,
že tam išli asi poobede, okolo druhej až tretej. Tiež potvrdil výpoveď obžalovaného, že sa vozili nakolobežke, takej čo sa platí, ktorá bola od A. S. a vozil sa s ním aj J.. No uviedol, že na kolobežke chodili
( t.j. vozili sa ), keď išli z G., že im ju dal A. S. pri pošte v Čemernom a že v parku s kolobežkou neboli.

Ohľadom cesty ml. obž. J. K. s B. O. v G. vypovedal aj brat obž. R. K., ktorý uviedol, že pre potravinách
P. boli J. a B. O., J. mu povedal, že nech ide domov. J. išiel do G. a jemu povedal, aby mame povedal, že
ide do G.. Tu súd poukazuje na to, že obžalovaný J. K. tvrdil, že mal ísť povedať sestre, aby prišla do G..

W. W., sestra obžalovaného ml. J. K. ako svedok vypovedala, že J. bol u nej v G., bol tam asi 10-20

minút, prišiel za jej dcérou. Bol tam s B. O., ten bol tiež u nej, sedel u nich. Brat prišiel tak poobede.
Teda svedkyňa neuviedla žiadne také skutočnosti, žeby jej obž. ml. J. K. mal prísť povedať, že má prísť
na druhý deň do G..

Matka ml. obž. J. K. a svedkov W. W. a R. K. síce potvrdila, že obž. ml. J. K. bol v G., no syn jej povedal,
že ide do G. za frajerkou a povedal jej to niekedy okolo piatej poobede. Teda obžalovaný ml. K. ako

svedkovia a to jeho mama a brat a sestra uvádzali rozdielne dôvody účelu cesty obž. J. K. za jeho
sestrou a taktiež sú ich výpovede rozdielne v tom, že podľa matky jej mal J. povedať, že ide do G., tak
potom nie je zrejmé, prečo by mal obž. J. K. po bratovi R. matke odkazovať, že ide do G., tak ako to
uviedol svedok R. K.. V ďalšom súd poukazuje na to, že matka ml. obž. J. K., svedkyňa K. K. uviedla, že
syn prišil domov okolo desiatej večer a povedal jej, že sestra príde na druhý deň a že z G. ich priviezol

nejaký ujo. Sám obžalovaný ml. J. K. však vo svojej výpovedi uviedol, že keď prišiel domov, tak už ani
nejedol, s nikým sa nerozprával a išiel spať. A taktiež zhodne so svedkom B. O. vypovedali, že z G. prišli
peši, neuvádzali žiaden odvoz, žiadne auto, obž. J. K. aj popísal trasu, ktorou išli a kde boli.

K predmetnej kolobežke sa vo svojej výpovedi vyjadril svedok A. S., ktorý uviedol, že sa na kolobežke

vozil asi do deviatej večer a keďže nebola vybitá, tak kolobežku dal J. pri pošte a to večer okolo 22. –
23. hod., J. sa vozil a J. sa potom vybila pri autoservise.

Svedok A. P. uviedol, že sa išli sa prejsť a to on, A. B., K. B., N. K. a D. I.. Spievali si a poškodený ležal
v konároch, už bol zbitý. Zavolali policajtov a prepli ich na záchranku, rozprával s ňou N. K.. J. K. tam

nebol, pričom od jeho brata N. K. vie, že J. bol v G. u sestry. Uviedol tiež, že pri poškodenom bol iba
A. B., ktorý mu skúšal tep.

Potom berúc do úvahy všetky uvedené skutočnosti ohľadom toho, či obž. ml. J. K. bol na mieste
skutku a dopustil sa konania, ktoré sa mu obžalobou kládlo za vinu, aj keď tento od začiatku účasť

na spáchanom skutku popieral, je spochybňovaná práve výpoveďami obžalovaného D. I. a A. B., ktorý
zmenu svojej výpovede, keďže v prípravnom konaní vypovedal o účasti obžalovaného ml. J. K. na skutku
totožne s obžalovaným D. I., nevedel odôvodniť ináč, len tvrdením, že to na J. povedal pod nátlakom bez
jeho bližšej špecifikácie. Ale hlavne súd poukazuje opätovne na tie skutočnosti, ktoré výpoveď nielen
obžalovaného ml. J. K., ale aj svedkov - jeho rodinných príslušníkov, ktorí mali potvrdiť, že sa v čase

spáchania skutku na danom mieste nenachádzal, spochybňujú, keď súd poukazuje na rozpory v týchto
výpovediach jednak pokiaľ sa týka času, kedy mal byť obž. ml. J. K. u svojej sestry W. W. v G., teda
či poobede okolo 17.30 – 18.30 hod. ako to uvádzal obžalovaný, svedok O. uvádzal čas okolo 14.00-
15.00 hod., matka obžalovaného okolo 17.00 hod., potom kedy a ako sa vrátili z G., či sa s matkou po
príchode domov rozprával, rovnako ako aj ohľadom účelu cesty, či to bolo za frajerkou ako tvrdila matka

obžalovaného, sestra uvádzala, že prišil za jej dcérou, sám obžalovaný uvádzal, že išiel sestre povedať,
aby prišla na druhý deň do G., ale aj ohľadom používania kolobežky v daný deň a ta najmä času, kedy sa
mali s B. O. na nej voziť, keď A. S., ktorý im kolobežku dal uviedol, že to bolo až vo večerných hodinách
a nie poobede ako to tvrdí obž. ml. J. K., ale aj tej skutočnosti, či s tou kolobežkou v parku obž ml. J. K.
a B. O. boli, keďže obžalovaný tvrdí, že boli a svedok O., že s kolobežkou v parku neboli. V ďalšom súd

poukazuje v tomto kontexte, kedy mali byť obžalovaný ml. J. K. a svedok B. O. s kolobežkou v parku, na
to, že obž. ml. J. K. uviedol, že to bolo kolo 15.30 až 16.30 hod., no súčasne uviedol, že už sa zatmávalo,
použil zrejme jemu známy alebo používaný výraz, teda stmievalo sa, no súd dáva do pozornosti, že
v danom ročnom období, konkrétne dňa 31.5. slnko zapadá až o 20.27 stredoeurópskeho letného času,
teda aj v kontexte tohto jeho vyjadrenia sú tu pochybnosti o čase, kedy sa nachádzal v parku, teda na

mieste skutku. No a nemožno nepoukázať ohľadom vierohodnosti výpovede najmä svedkyne W. W. na
e-mailovú komunikáciu medzi ňou a svedkyňou K. K. Q., v ktorej sestra obžalovaného ml. J. K. uvádzala
svedkyni, že bude kontaktovaná políciou a aké skutočnosti ohľadom tvrdenej prítomnosti obžalovanéhoml. J. K. v G. v čase skutku má uviesť, pričom svedkyňa Q. to v tejto komunikácii odmietla a tieto
skutočnosti uviedla aj vo svojej neskoršej výpovedi.

Mal potom súd za preukázané skutočnosti o účasti obžalovaného ml. J. K. na napadnutí poškodeného
vyplývajúce z prvotných výpovedí obžalovaného ml. D. I. ale A. B., teda že tomu tak skutočne bolo
a že obžalovaný ml. J. K. sa skutku dopustil spolu s obžalovanými A. B. a ml. D. I. tak ako im to bolo
kladené za vinu obžalobou. Výpovede svedkov, najmä rodinných príslušníkov obžalovaného ml. J. K.,
boli účelové v snahe pomôcť obžalovanému ml. J. K., teda aby sa vyhol trestnej zodpovednosti za svoje

konanie, no súd im neuveril a to najmä poukazujúc na vyššie uvedené rozpory v týchto výpovediach.

Čo sa týka ešte výpovedi všetkých troch obžalovaných, súd dáva do pozornosti aj skutočnosti
vyplývajúcezozáverovznaleckýchposudkovzodborupsychológie,keďžeuvšetkýchbolakonštatovaná
vágna ( nepresná ) časová lokalizácia a časová chronológia. Aj napriek tomuto konštatovaniu, keďže
skutočne osoba v určitom časovom priestore, v určitej vzniknuvšej situácii nemusí prikladať dôraz

a význam napr. časovým súvislostiam, súd má za to, že obžalovaný ml. D. I. a A. B. vo svojich prvotných
výpovediach popísali totožne také skutočnosti, ktoré preukazujú objektívnu stránku ich konania, práve
ktorejnaplneniejerozhodujúceprezáversúduospáchanítrestnéhočinuurčitýmsubjektom,nosúčasne
znalkyňa uviedla, že v základných rysoch konanie popísať vedia.
K výrokom o treste súd uvádza.

Súd pri rozhodovaní o treste vychádzal zo základných zásad ukladania trestov uvedených v § 34
Trestného zákona, pričom prihliadol najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie,
pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti, na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho
nápravy, na jeho správanie po spáchaní trestného činu ako aj na všetky ďalšie skutočnosti ako ich

uvádza predmetné ustanovenie.

Pri úvahách aký druh a výmera trestu by spravodlivo zohľadňovali konanie obžalovanej, vychádzal
súd zo zásady, že trest je právnym následkom trestného činu a teda musí byť úmerný k spáchanému
trestnému činu. Trest je jedným z prostriedkov na dosiahnutie účelu Trestného zákona. Tým je určená

aj jeho funkcia v tých smeroch, v ktorých má pôsobiť zákon na ochranu spoločnosti, jednak pred
páchateľom trestného činu, voči ktorému sa prejavuje prvok represie ( zabránenie v trestnej činnosti )
a prvok individuálnej prevencie ( výchova k riadnemu životu ) a jednak aj voči ďalším občanom -
potenciálnym páchateľom, voči ktorým sa prejavuje prvok generálnej prevencie ( výchovné pôsobenie
trestu na ostatných členov spoločnosti ). Trest samozrejme musí vyjadrovať aj morálne odsúdenie

páchateľa.

Trestnoprávna náuka popisuje a rozoznáva viacero účelov trestných sankcií, najmä účel smerujúci k
uloženiu zaslúženého trestu ale aj účel zameriavajúci sa na dôsledky trestu. Medzi takéto patrí napríklad
odstrašenie ( teda individuálna a generálna prevencia ), rehabilitácia páchateľa v zmysle jeho výchovy,

nápravy, jeho spoločenská izolácia ( teda znemožnenie, zabránenie mu páchať ďalšiu trestnú činnosť,
reštitúcia ( teda obnova , náprava narušených, poškodených vzťahov medzi páchateľom a obeťou a
celou spoločnosťou). V moderných systémoch justície sa tieto účely obvykle vzájomne kombinujú. Pri
ukladaní trestu je potrebné zohľadniť jednak potrebu spravodlivého postihu v reakcii na protispoločenské
konanie páchateľa, ako aj potrebu zabezpečenia bezpečnosti občanov a majetku pred nebezpečnými

páchateľmi, dosiahnutie prevýchovy páchateľa ( pokiaľ je možná ) ako aj zjednať nápravu po spáchanom
čine. No pri ukladaní trestu v konkrétnom prípade však rozličné účely môže byť vo vzájomnom konflikte.
Trestný zákon v ust. § 34 neurčuje hierarchiu tam uvedených účelov trestu a ani z ďalších ustanovení
Trestného zákona nevyplýva, žeby u určitých skupín trestu bolo potrebné primárne sledovať alebo
zohľadňovať konkrétny účel trestu a preto za takejto situácie je potrebné nájsť ospravedlnenie pre

zásah do základných práv a slobôd jednotlivcov pri výkone trestnej justície interpretáciou princípov a
základných zásad pre ukladanie trestov.

Každé ukladanie trestu musí prísne sledovať a rešpektovať princípy proporcionality a ultima ratio
( subsidiarity prísnejšej trestnej sankcie ) a to platí podľa názoru súdu aj v prípade, žeby v konkrétnom

prípade vzhliadol, že niektorý z dôsledkových účelov trestu – napr. odstrašenie potenciálnych
páchateľov, vyžaduje citeľnejší trest pre odsúdeného, resp. trest viac obmedzujúci jeho základné práva
a slobody.V rámci požiadavky primeranosti trestu zohráva významnú úlohu sudcovská individualizácia trestu,
ktorá fakticky umožňuje naplnenie tejto požiadavky v konkrétnych prípadoch. Individualizácia trestu je
prostriedkom dosiahnutia primeranosti trestu. Druh a výmera trestu musia byť súdom v každom prípade

stanovené tak, aby zodpovedali všetkým zvláštnostiam daného prípadu.

Medzi skutočnosti, na ktoré by v záujme individualizácie trestu mal súd pri určovaní druhu trestu a
jeho výmery prihliadať, patria napr. spôsob spáchania trestného činu a jeho následok, miera zavinenia,
pohnútka,priťažujúceokolnosti,poľahčujúceokolnosti,osobapáchateľa,pomerypáchateľa(majetkové,

osobné, rodinné pomery, zdravotný stav páchateľa a jeho rodiny ) či možnosť jeho nápravy.

Tak ako pri rozhodovaní o vine i pri rozhodovaní o treste sa vnútorné presvedčenie súdu vytvára na
základe logického úsudku, na zodpovednom a starostlivom zhodnotení každej z jednotlivých okolností
prípadu individuálne i v ich vzájomných súvislostiach a v súhrne. Len dôsledné a dôkladné poznanie
veci a všetkých okolností prípadu umožňuje, aby súd v zmysle zásad voľného uváženia, objektívnosti a

diferencovanosti rozhodol o spravodlivej výmere konkrétneho trestu.

Požiadavka primeranosti trestu a jeho individualizácie tak núti súd prihliadať na okolnosti konkrétneho
prípadu, na jeho zvláštnosti, a teda bráni mechanickému postupu súdu pri rozhodovaní o treste.

Je totiž neospravedlniteľné, aby právo páchateľa na primeraný trest zodpovedajúci jeho trestnému činu
bolo obetované kolektívnemu spoločenskému záujmu bezpečnosti, pričom zahraničné kriminologické
a penologické výskumy navyše celkom presvedčivo preukazujú, že neprimerané sprísňovanie trestnej
represie, ktoré obvykle predstavuje produkt emocionálnej a populistickej trestnej politiky, neprispieva
k dosiahnutiu žiadneho pozitívneho výsledku v podobe zníženej kriminality, ale jeho jediným

preukázateľným efektom sú chronicky preplnené väznice a rastúci index väzenskej populácie.

Vo vzťahu k mladistvým obžalovaným súd zohľadnil aj ustanovenie § 97 Trestného zákona, v zmysle
ktorého účelom trestu u mladistvého je predovšetkým vychovať ho na riadneho občana, pričom trest má
zároveň pôsobiť na predchádzanie protiprávnych činov a primerane chrániť aj spoločnosť; uložený trest

má súčasne viesť k obnoveniu narušených sociálnych vzťahov a k začleneniu mladistvého do rodinného
a sociálneho prostredia. Pri ukladaní trestu, ochranného opatrenia alebo výchovného opatrenia treba
prihliadať na osobnosť mladistvého, jeho vek, rozumovú a mravnú vyspelosť, zdravotný stav, na jeho
osobné, rodinné a sociálne pomery, pričom musia byť primerané povahe a závažnosti spáchaného
činu a majú viesť k začleneniu mladistvého do rodinného a sociálneho prostredia tak, aby predchádzali

protiprávnym činom.

Dňa 6.8.2024 nadobudla účinnosť novela Trestného zákona, v zmysle ktorej boli nanovo upravené
zásady ukladania sankcií, pričom v zmysle § 33a páchateľovi nemožno uložiť kruté a neprimerané
sankcie a výkonom sankcie nesmie byť znížená ľudská dôstojnosť. Sankcie sa ukladajú s prihliadnutím

na povahu a závažnosť trestného činu alebo činu inak trestného a na osobu páchateľa a jeho pomery.

V ustanovení § 39 ods. 5 Trestného zákona zákonodarca mimo iného ustanovil, že pri vyhlásení o vine
na hlavnom pojednávaní môže súd uložiť trest odňatia slobody znížený o jednu tretinu pod dolnú hranicu
zákonom ustanovenej trestnej sadzby.

Podľa § 2 ods. 2 Trestného zákona - Časová pôsobnosť trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá
podľa zákona účinného v čase, kedy bol čin spáchaný. Ak v čase medzi spáchaním činu a vynesením
rozsudku nadobudnú účinnosť viaceré zákony, trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá podľa
zákona, ktorý je pre páchateľa priaznivejší.

Súd mal za to, že napriek tomu, že ku skutku došlo dňa 31.5.2023, bude pre všetkých obžalovaných
priaznivejšie v zmysle uvedeného ustanovenia § 2 Trestného zákona posúdiť trestnosť činu, ale najmä
ukladať trest podľa zákona účinného od 6.8.2024 a to aj berúc do úvahy, že podľa § 51 ods. 1
Trestného zákona v znení účinnom od 6.8.2024 možno podmienečne odložiť výkon trestu odňatia

slobody neprevyšujúceho štyri roky, ak sa páchateľovi zároveň uloží probačný dohľad.

Obžalovaný A. B. urobil vyhlásenie o vine, ktoré súd prijal, svoje konanie oľutoval.Súd ho uznal za vinného zo zločinu ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1 Trestného zákona, za ktorý
je možné uložiť trest odňatia slobody štyri až desať rokov.

Berúc potom do úvahy možnosť zníženia dolnej hranice trestu postupom podľa § 39 ods. 5 Trestného
súd mu uložil trest odňatia slobody vo výmere 30 mesiacov.

Základným princípom podmienečného odsúdenia je, že súd rozhodne o odsúdení páchateľa a uloží mu
trest odňatia slobody, ale výkon trestu odloží s podmienkou, že odsúdený sa bude v priebehu určenej

skúšobnej doby riadne správať a vyhovie obmedzeniam alebo splní povinnosti, pokiaľ mu boli súdom
uložené. Podmienečne možno takto odložiť výkon trestu za podmienky, že s ohľadom na doterajší život
páchateľa a okolnosti prípadu možno dôvodne predpokladať úspešnú nápravu páchateľa a ochranu
spoločnosti. Teda súd musí nepovažovať výkon trestu za nevyhnutný.

Keďže obžalovaný nebol doposiaľ súdne trestaný ani priestupkovo postihnutý, teda viedol pred

spáchaním skutku riadny život, bol pozitívne hodnotený aj zo školy, ako aj berúc do úvahy, že skutok
( 31.5.2023 ) spáchal krátko po nadobudnutí XX. roku života ( nar. XX.X.XXXX ) súd mal za to,
že u obžalovaného sú podmienky pre podmienečný odklad výkonu trestu odňatia slobody splnené
azároveňmalsúdzato,žeskúšobnúdobujeberúcdoúvahyvyššieuvedenéohľadomjehodoterajšieho
života ale aj skutočnosti ohľadom spáchania skutku určil vo výmere 28 mesiacov.

Aj obžalovaný ml. D. I. urobil vyhlásenie o vine, ktoré súd prijal a svoje konanie oľutoval. Pred spáchaním
skutku bol jedenkrát priestupkovo postihnutý za priestupok proti majetku. Zo školy a za dobu väzby
z ústavu na výkon väzby bol hodnotený kladne. Keďže u obžalovaného ako mladistvého sa trestná
sadzba postupom podľa § 117 znižuje na polovicu, t.j. 2 roky až 5 rokov a potom postupom podľa §

39 ods. 5 Trestného zákona mal súd za to, že je potrebné ukladať trest odňatia slobody vo výmere 15
mesiacov, výkon ktorého súd podmienečne odložil pri stanovení skúšobnej doby vo výmere podľa § 119
Trestného zákona na 18 mesiacov.

Čo sa týka obžalovaného ml. J. K., tento spáchanie skutku popiera, no rovnako nebol doposiaľ súdne

trestaný a ani priestupkovo postihnutý, preto súd pri uznaní viny a znížení sadzby mal za to, že je možné
ukladať trest na samej dolnej hranicu a teda vo výmere 24 mesiacov, výkon ktorého súd podmienečne
odložil pri stanovení skúšobnej doby vo výmere podľa § 119 Trestného zákona na 24 mesiacov.

Ani u jedného z obžalovaných sa pri uložených trestoch odňatia slobody nejedná o výmere trestu,

kde súd musí pri podmienečnom odklade výkonu trestu uložiť probačný dohľad, no súd mal za, že
tento je potrebné nad obžalovanými uložiť a to najmä berúc do úvahy povahu spáchaného trestného
činu, vek obžalovaných, ale v neposlednom rade aj závery znaleckých posudkov znalkyne z odboru
psychológie tak ako ich súd uviedol vyššie a to vzhľadom na doposiaľ neukončený socio emočný vývoj
obžalovaných, na mravnú a etickú vyspelosť, na prostredie, v ktorom žijú a ktorého normy a spôsoby,

nie vždy správne, majú tendenciu preberať do vlastného správania ako vzhľadom na konštatovanie
znalkyne, že prognóza ďalšieho vývoja u obžalovaných bude závisieť od ďalších formatívnych externých
vplyvov a konštatovania, že j potrebné o vzťahu k obžalovaným posilňovať postupy, ktoré by umožňovali
internalizáciu mravných a etických princípov, aby obžalovaní sociálne, právne a spoločensky žiadúce
správanie prijali za svoje, pričom obžalovaný majú tendenciu reagovať len na externé formy kontroly.

Podmienečný odklad trestu odňatia slobody s probačným dohľadom predstavuje modifikovaný spôsob
podmienečného odsúdenia a mal by byť uložený najmä v prípadoch, keď si okolnosti prípadu alebo
pomery páchateľa vyžadujú prísnejšiu kontrolu uložených obmedzení a povinností. Kontrolu vykonávajú
probační a mediační úradníci za podmienok stanovených zákonom č. 550/2003 Z. z. o probačných a

mediačných úradníkoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Probačný dohľad v porovnaní s „pasívnym trestom odňatia slobody“ je omnoho efektívnejšou
alternatívou pri ukladaní trestov. Má na odsúdených resocializačný a reedukačný dosah, čomu
napomáha motivačné a nenásilné správanie sa probačného a mediačného úradníka k odsúdenému,

ktorý má potom väčšiu ochotu pracovať na zlepšení svojho správania. V probácii je zahrnutý
predovšetkým prostriedok humanizácie zaobchádzania s odsúdeným tak, aby boli čo najmenej
narušované sociálne väzby páchateľov a aby boli menej psychicky traumatizovaní, pričom poskytuje
možnosť byť súčasťou spoločenstva, nebyť odlišní. Neoddeliteľnou súčasťou probácie, tak ako juupravuje ust. § 2 ods. 1 zákona NR SR č. 550/2003 Z. z. o probačných a mediačných úradníkoch, je
probačný dohľad. Pod takýmto dohľadom je potrebné rozumieť pravidelný, osobný kontakt páchateľa
s probačným úradníkom, spolupráca pri vytváraní a realizácii probačného plánu dohľadu v skúšobnej

dobe a kontrola dodržiavania podmienok uložených páchateľovi súdom alebo takých, ktoré pre neho
vyplývajú zo zákona.

Cieľom probačného dohľadu je pôsobiť na páchateľa tak, aby sa nedopúšťal ďalšej trestnej činnosti,
aby si vybudoval vhodné sociálne zázemie a aby sa mohol znova spoločensky uplatniť, v rámci ktorého

dohľadu probačný úradník kladie dôraz na nadviazanie vzťahu s osobou, ktorej bol nariadený, prináša
odsúdenému pomoc pri prekonávaní najrozmanitejších prekážok, psychickú podporu pri aktívnej snahe
odsúdeného nájsť svoje miesto v spoločnosti a tiež mu pomáha naučiť sa žiť tak, ako to od neho očakáva
spoločnosť, v súlade s jej normami.

Súd ďalej k probačnému dohľadu vo vzťahu k mladistvým obžalovaným uvádza, že pre riešení

delikventnej mládeže sa uplatňujú tie isté základné ciele a zásady probácie, avšak s niektorými
odlišnosťami. Pred represívnym pôsobením na mladistvých je potrebné uprednostniť také metódy práce
s nimi, ktoré môžu prispieť k eliminácii negatívnych vplyvov vonkajšieho prostredia na ich správanie
a motivovať ich k rozvoju ich kladných vlastností. Zmyslom probácie je u mladistvých aj pozitívne
odborné vedenie mladistvého spojené s potrebnou pomocou a jeho motiváciou k vedeniu života

v súlade so všeobecne záväznými právnymi normami, zamerané na zaistenie toho, aby v budúcnosti
mladistvý viedol riadny život, stabilizoval svoje osobné pomery a odstránil príčiny svojej trestnej činnosti,
podniknutie krokov k začleneniu mladistvého do spoločnosti a k vytvoreniu predpokladov pre jeho ďalší
pozitívny sociálny rozvoj, sledovanie a kontrola správania sa mladistvého, ochrana spoločnosti pred
prípadnou ujmou z jeho strany a zníženie rizika recidívy.

Práve vyššie uvedené o probácii viedlo súd k tomu, že súd všetkým obžalovaným uložil počas skúšobnej
doby podmienečného odkladu výkonu trestov aj probačný dohľad.

V rámci uloženého probačného dohľadu počas skúšobnej doby uložil súd obžalovaným dostavovať sa

k probačnému a mediačnému úradníkovi v časových termínoch určených probačným a mediačným
úradníkom, keďže tento v rámci výkonu dohľadu bude vedieť stanoviť potrebu dostavovania sa
obžalovaných aj za účelom výkonu plánu probačného dohľadu a v prípade, žeby boli obžalovaní
pracovne v zahraničí, budú sa môcť kontaktovať s úradníkom aj ním urečeným spôsobom a v termínoch
určených úradníkom, napr. cez videočet, elektronicky, aby samotný výkon dohľadu nebol napokon na

ujmu pracovného, či rodinného zaradenia obžalovaných.

Na posilnenie účelu trestu v súlade s uloženým probačným dohľadom súd obžalovaným postupom
podľa § 51 ods. 2, ods. 4 Trestného zákona uložil aj povinnosť spočívajúcu v príkaze zúčastniť sa
v stanovenom počte hlavných pojednávaní v konaní o trestných činoch proti životu a zdraviu alebo

o trestných činoch proti slobode a ľudskej dôstojnosti, aby takouto účasťou a aj takýmto spôsobom bol
vo vzťahu k obžalovaným naplnený výchovný účel trestu.

Napokon berúc do úvahy povahu spáchaného trestného činu a závery znaleckých posudkov z odboru
psychológie súd obžalovaným uložil aj povinnosť zúčastniť sa na psychologickom poradenstve.

Psychologické poradenstvo je jednou z oblastí psychoterapie, vykonáva sa vo forme rozhovoru a je
navrhnuté tak, aby pomohlo klientom pochopiť realitu, ktorá ich obklopuje. Jednotlivec sa s pomocou
špecialistu zaoberá vnútornými problémami, stanovuje životné usmernenia a ciele, ktoré má dosiahnuť.
Psychologické poradenstvo poskytuje jednotlivcovi príležitosť vybudovať si vlastné závery o tom, čo sa
deje v jeho živote.

Súdu zostáva veriť, že aj ohľadom osoby každého obžalovaného sa možno stotožniť s myšlienkou, že
každý z nás je viac, než najhoršia vec, ktorú sme kedy urobili a že keď niekto zoberie niečo, čo mu
nepatrí, nie je len zlodej, že keď niekto klame, nie je len klamár, že nemožno v obžalovanom vidieť len
človeka, ktorý inému ublížil na zdraví, ale aj chlapca, mladého muža vyrastajúceho v určitom prostredí

s viac menej obmedzenými možnosťami podmienený socio ekonomickou úrovňou rodiny, v ktorej žije.
Že v každom je potrebné chrániť aj túto druhú časť ako súčasť ľudskej dôstojnosti.Prokurátor v obžalobe navrhol rozhodnúť aj o doličnej veci, ktorou je strieborný prsteň vydaný obž. A.
B.. Obžalovaný, ako to vyplýva zo zápisnice o vydaní veci, ho vydal dobrovoľne a tento, resp. prípadné
biologické stopy na ňom zaistené, boli následne predmetom znaleckého dokazovania.

Podľa § 60 Trestného zákona súd uloží trest prepadnutia veci, ktorá podľa písm. a) bola použitá na
spáchanie trestného činu, podľa písm. b) ktorá bola určená na spáchanie trestného činu alebo podľa
písm. c) ktorá je výnosom z trestnej činnosti. Trest prepadnutia veci môže súd uložiť, len ak ide o vec
patriacu páchateľovi.

Je nepochybné, že v danom prípade je vecou vec patriaca obžalovanému A. B., ktorú ju dostal darom.
Súd mal však za to, že tento prsteň nie je vecou doličnou. Doličnou vecou sa rozumie zásadný alebo
usvedčujúci dôkaz a to prsteň v tomto konaní nie je Rovnako tento prsteň nespĺňa ani jedno z kritérií veci
v zmysle citovaného ust. § 60 Trestného zákona, teda žeby bol takou vecou ako predpokladá uvedené
ustanovenie v písm. a) až písm. c), preto súd takýto trest neukladal a o tejto veci bude rozhodnuté po

právoplatnosti tohto rozsudku zákonom predpísaným spôsobom.

Poškodená K. A., sestra nebohého, nárok na náhradu škody neuplatňovala.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho oznámenia na Okresnom súde

Vranov nad Topľou. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok
doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.
Rozsudok môže odvolaním napadnúť prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, obžalovaný
pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom súd prijal
jeho vyhlásenie, že je vinný alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe,

poškodený pre nesprávnosť výroku o náhrade škody, zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku
o zhabaní veci. Osoba oprávnená podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môže ho napadnúť
aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo
rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba. Po vyhlásení
rozsudku sa môže oprávnená osoba odvolania výslovne vzdať.