Rozhodnutie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 22. máj 2025

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 10CoCsp/25/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5623217082
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 05. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Urban
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2025:5623217082.1

Rozhodnutie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Róberta Urbana a
sudcov JUDr. Martiny Mochnáčovej a JUDr. Erika Vargu, v spore žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so
sídlom Bratislava, Prievozská 2, IČO: 35 724 803, právne zastúpený: Remedium Legal, s.r.o., so sídlom
tamtiež, proti žalovanému: A. B., nar. X.X.XXXX, bytom C. A., D. E. C. XXX/XX, o zaplatenie 5.880,31
eur s príslušenstvom, na základe odvolania žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš

č. k. 4Csp/69/2023-85 zo dňa 28. marca 2024, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e v časti výroku III. o zamietnutí žaloby vo zvyšnej časti
týkajúcej sa zamietnutia nároku na náklady spojené s uplatnením pohľadávky a vo výroku IV. o náhrade
trov (prvoištančného) konania .

Rozsudok okresného súdu z o s t á v a n e d o t k n u t ý vo výroku I. o uložení povinnosti

žalovanému zaplatiť žalobcovi sumu 5.799,31 eur do 15 dní od právoplatnosti rozsudku, spolu s úrokom
z omeškania vo výške 5 % ročne z tejto sumy od 29.12.2020 do zaplatenia, vo výroku II. o zastavení
konania o zaplatenie 3 eur a vo výroku III. o zamietnutí žaloby vo zvyšnej časti mimo zamietnutia nároku
na náklady spojené s uplatnením pohľadávky.

Strany nemajú n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 5.799,31
eur do 15 dní od právoplatnosti rozsudku, spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy
5.537,31 eur od 29.12.2020 do zaplatenia (výrok I.), konanie o zaplatenie troch eur zastavil (výrok II.)
a vo zvyšnej časti žalobu zamietol (výrok III.). Vyhovenie žalobe v určujúcom rozsahu (výrok I.) malo
základ v konštatovaní dôvodnosti nároku (uzavretie zmluvy o spotrebiteľskom úvere, jeho poskytnutie,

nesplácanie úveru žalovaným riadne a včas, vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru a postúpenie
pohľadávky). Na rozdiel od veriteľa okresný súd úhradu žalovaného v sume 78 eur započítal na úhradu
istiny a nie na poplatky. Zastavujúci výrok II. vychádzal z dispozitívneho úkonu žalobcu, ktorý v dotknutej
časti vzal žalobu späť.
2. Zamietajúci výrok III. sa (okrem vyššie spomínanej sumy 78 eur) týkal nároku žalobcu na zaplatenie
nákladov spojených s uplatnením pohľadávky (§ 121 ods. 3 Obč. zák.) vo výške 256,04 eur; čo

predstavuje odmenu za jeden úkon právnej služby – predžalobnú výzvu. V danej spojitosti okresný súd
východiskovo poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3M Obdo/2/2010 zo dňa 9.6.2010,
ktoré bolo publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR 7/2010 pod číslom
6 (správne 61; pozn. odvolacieho súdu). V označenom rozhodnutí bolo judikované, že príslušenstvom
pohľadávky sú aj náklady vynaložené na odmenu za právnu službu poskytnutú mimo súdneho konania
v súvislosti s uplatnením pohľadávky.

3. Okresný súd zdôraznil, že trovy vzniknuté v súvislosti s uplatnením pohľadávky v predsúdnom štádiu
na to, aby sa dali úspešne uplatniť v spore ako hmotnoprávny nárok odlišný od trov konania, samusia týkať splatnej pohľadávky a musia byť vynaložené účelne. V súdenej veci však takúto účelnosť
nemal preukázanú. Konštatoval, že za účelne vynaložené by mohli byť považované len vtedy, ak by
predžalobná výzva bola podmienkou pre uplatňovanie nároku na súde; napríklad v prípade podania

žaloby na upomínacom súde podľa zákona č. 307/2016 Z. z.
4. O trovách konania rozhodol okresný súd tak, že žalobcovi, ktorý mal v spore prevažný úspech, priznal
voči žalovanému ich náhradu v rozsahu 97,24 % (výrok IV.)

5. Proti tomuto rozsudku v zamietajúcom výroku v časti týkajúcej sa zamietnutia nároku na náklady

spojené s uplatnením pohľadávky podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca, ktorý sa
alternatívne domáhal jeho zmeny tak, že žalovanému bude uložená povinnosť uhradiť i náklady spojené
s uplatnením pohľadávky vo výške 256,04 eur, alebo jeho zrušenia a vrátenia veci na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie. Zopakoval, že náklady vo výške 256,04 eur za vykonanie úkonu právnej služby
(predžalobnej výzvy), vznikli v súvislosti s uplatnením pohľadávky. Zaslaním uvedenej výzvy žalobca
sledoval vyriešenie sporu zmierlivou cestou s cieľom vyhnúť sa súdnemu konaniu a navyšovaniu jeho

trov. Odvolateľ tvrdil, že právny názor okresného súdu je svojvoľný a jeho dôsledkom by mohlo v praxi
byť to, že veritelia by nemali snahu vyriešiť spory s dlžníkmi zmierlivým spôsobom; čo by spôsobovalo
„zahlcovanie súdov“.
6. Pre „úplnosť“ žalobca poukázal na § 13a ods. 1 písm. d/ vyhl. č. 655/2004 Z. z., ktorý v znení účinnom
od 1.1.2024 obsahuje dodatok „ako súčasť nároku na náhradu trov konania“; z čoho je zrejmý úmysel

zákonodarcu zjednotiť spôsob uplatnenia nákladov za predžalobnú výzvu tak, že tieto majú tvoriť súčasť
náhrady trov konania. Uvedené však v čase podania žaloby v súdenej veci ešte nebolo ustálené, (práve)
z ktorého dôvodu si žalobca náhradu nákladov za predžalobnú výzvu uplatnil ako náklady spojené
s uplatnením pohľadávky podľa § 121 ods. 3 Obč. zák. Na podporu tejto svojej argumentácie poukázal
na rozhodnutia „vyšších súdnych autorít“ a na aktuálnu rozhodovaciu prax okresných súdov.

7. Žalovaný zostal v odvolacom konaní nečinný.

8. Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v rozsahu a z dôvodov vymedzených v odvolaní (§
379 a § 380 ods. 1, 2 CSP), z ktorého titulu rozsudok okresného súdu zostal nedotknutý v odvolaním

nenapadnutých výrokoch I. a II. o uložení povinnosti žalovanému zaplatiť žalobcovi sumu 5.799,31
s príslušenstvom a o zastavení konania o zaplatenie troch eur, ako aj v časti výroku III. mimo nákladov
spojených s uplatnením pohľadávky a bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario v spojení
s § 219 ods. 3 CSP) v preskúmavanom rozsahu – časť výroku III. o zamietnutí žaloby vo zvyšnej časti
týkajúca sa nákladov spojených s uplatnením pohľadávky – rozsudok okresného súdu potvrdil podľa §

387 ods. 1 CSP.

9. Predmetom odvolacieho prieskumu bola/je len (tvrdený) nárok žalobcu na náhradu nákladov
spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 256,04 eur. Východiskovo je namieste pripomenúť, že
povinnosť konkrétneho skutkového tvrdenia a súvisiaca dôkazná povinnosť zaťažuje žalobcu. Pokiaľ

strana sporu nerešpektuje spojitosti týchto elementárnych procesných povinností, koná/postupuje vo
svoj neprospech. Procesná nedôslednosť (eventuálne až nečinnosť) strany v tomto smere má pre ňu
nepriaznivé následky pri hodnotení výsledkov dokazovania, čo takmer bezprostredne v prípade žalobcu
podmieňuje vydanie zamietajúceho rozhodnutia.

10. Žalobca predmetný nárok vo výške 256,04 eur odvodzoval od vykonania úkonu právnej služby –
predžalobnej výzvy. Avšak s výnimkou uvedenia súvisiacej právnej kvalifikácie (§ 13 a ods. 1 písm. d/
v spojení s § 10 ods. 1, § 15 písm. a/ a § 18 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z. z.) neposkytol v danej spojitosti
žiadne bližšie (prioritne) skutkové vymedzenie. Z obsahu príloh pripojených k žalobe sa možno len
domnievať, že podanie zo dňa 10.11.2023 označené ako pokus o zmier (č. l. 13) je (onou) predžalobnou

výzvou, ktorá má byť skutkovým základom dotknutého čiastkového nároku.
11. Krajský súd zdôrazňuje, že súd nie je povinný (priliehavejší z hľadiska ústavného princípu
rovnosti strán sporu je termín nesmie) iniciatívne zisťovať existenciu relevantných (príslušnou stranou
netvrdených) skutočností; v tomto prípade súvislostí predžalobnej výzvy. Rovnako nie je povinný/nesmie
z predložených listín sám a namiesto strany sporu, ktorú v danom štádiu konania zaťažuje bremeno

tvrdenia a dôkazné bremeno, vymedzovať/ /formulovať skutkové tvrdenia a (spravidla prácne) k nim
priraďovať jednotlivé dôkazy.
12. Uvedené je jednoznačne zrejmé priamo z procesnej úpravy – § 132 ods. 2 CSP; na dôsledky ktorej
bol – navyše – žalobca výslovne upozornený aj v rámci výzvy okresného súdu zo dňa 28.12.2023.Pripojením (hoci aj pomerne rozsiahleho) súboru listín, či odkazom na iné označené dôkazy nie je možné
nahradiť opísanie rozhodujúcich skutočností. Ak (predovšetkým) žalobca v tejto etape prejednávania
sporu zlyhá a nie je dostatočne (skutkovo) konkrétny, ako vyplýva už aj z vyššie prezentovaného,

nemôže byť v spore úspešným. Predmetné úvahy a súvislosti sú zásadnejšie aj preto, že v súdenom
prípade ide o spotrebiteľský spor, v ktorom je silnejšou stranou sporu práve žalobca; o to viac
neprichádza do úvahy, aby konajúce súdy doslova „pomáhali“ žalobcovi pri dosiahnutí úspechu v spore.

13. Pokiaľ žalujúca strana neuniesla bremeno tvrdenia (vôbec nevymedzila úkon/písomnosť, ktorá mala

byť predžalobnou výzvou), ako následne ani bremeno dôkazu, nie je možné dospieť k inému záveru,
ako ku konštatovaniu nedôvodnosti dotknutého čiastkového nároku na priznanie nákladov spojených
s uplatnením pohľadávky vo výške 256,04 eur. Následne platí, že z hľadiska procesnej ekonómie je
dôsledkom opísaného deficitu (bez ďalšieho) zamietnutie žaloby v predmetnej časti nároku.

14. Pre úspech v spore majú relevanciu len tie skutkové tvrdenia (vrátane protistranou nepopretých),

ktoré uplatňovaný nárok preukazujú. Inými slovami, ak skutkové tvrdenia žalobcu nie sú dostatočnými na
preukázanie existencie a dôvodnosti uplatňovaného nároku, len ich nepopretie protistranou neznamená,
že žalobe bude vyhovené.
15. V tejto spojitosti krajský súd dáva do pozornosti stanovisko Ústavného súdu SR vyslovené
v rozhodnutí sp. zn. I. ÚS 246/2019 zo dňa 11.6.2019, že pasivita žalovaného v konaní nemôže

mať za následok (aplikáciou § 151 ods. 1 a 2 CSP) povinnosť všeobecného súdu priznať akýkoľvek
uplatňovaný nárok. Uvedené osobitne platí vo veciach s ochranou slabšej strany, ktorou nepochybne je
i posudzovaná spotrebiteľská vec. Navyše, v súdenej veci nebolo vlastne ani čo popierať, keďže žalobca
nijaké relevantné skutkové tvrdenia nedefinoval; iba absolútne stroho uviedol, že si nárokuje (aj) náklady
spojené s uplatnením pohľadávky titulom vykonaného úkonu právnej služby – predžalobnej výzvy.

16. Z konštatovaných dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok v preskúmavanej meritórnej časti
potvrdil ako vecne správny. V podstate nad rámec rozoberaného určujúceho záveru krajský súd dodáva,
že nevyhnutným predpokladom dôvodnosti nároku týkajúceho sa predžalobnej výzvy je (by bolo) –
okrem iného – aj preukázanie, že sa dostala aspoň do dispozičnej sféry druhej (v danom momente ešte

len zmluvnej) strany. Rovnako v tomto smere, žalobca neuniesol tak bremeno konkrétneho skutkového
tvrdenia, ako ani nadväzujúce dôkazné bremeno. V otázkach doručovania právnych úkonov druhej
zmluvnej strane krajský súd podporne upriamuje pozornosť (tiež) na závery vyslovené v rozhodnutí
publikovanom v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR pod R 4/2021.

17. Obdobne nad rámec určujúceho záveru je žiaduce uviesť, že všetky nárokované úkony právnej
služby (vymedzené či už ako príslušenstvo pohľadávky podľa § 121 ods. 3 Obč. zák. alebo ako
súčasť trov konania podľa § 251 CSP) je potrebné podrobiť testu (ich) účelného vynaloženia. Uvedené
primerane akcentoval už okresný súd, pričom na súvisiacu úvahu spojenú s poukazom na zákon č.
306/2007 Z. z. odvolateľ bližšie nereaguje.

18. Súčasťou testu účelnosti je posúdenie bezprostredného obsahu každého (tvrdeného) úkonu právnej
služby z hľadiska požiadaviek na jeho určitú kvalitu – špecifickú kvalifikovanosť dotknutej odbornej
služby. Takúto požiadavku nemusia spĺňať (nemusia obstáť v teste účelnosti) úkony, ktoré predstavujú
bežnú administratívnu činnosť; osobitne vo vzťahu k obchodným spoločnostiam špecializujúcim sa na
poskytovanie úverov, či vymáhanie pohľadávok.

19. Zároveň zo všeobecného, resp. širšieho hľadiska sú v rozoberaných súvislostiach významnými i
východiská definované Ústavným súdom SR, ktorý napr. v uznesení sp. zn. PLz. ÚS 2/2024 zo dňa
18.12.2024 uvádza: „...náhrada trov konania sa predovšetkým vo vzťahu k trovám právneho zastúpenia
poskytuje v rôznych a pomerne štedrých paušalizovaných schémach, ktoré vylučujú to, aby bolo
nevyhnutné stranu odškodňovať za akékoľvek jej nasadenie v súvislosti s uplatnením jej práv“.

20. Žalobca síce odvolaním napadol aj výrok rozsudku okresného súdu o trovách prvoinštančného
konania, ale výlučne v súvislosti s ním tvrdenou nesprávnosťou rozhodnutia vo veci samej (čiastočným
zamietnutím žaloby v otázke nákladov spojených s uplatnením pohľadávky). Nadväzne, potvrdenie
rozhodnutia v danej meritórnej časti zakladá vecnú správnosť (pre viazanosť odvolacieho súdu

konkrétnymi odvolacími dôvodmi - § 380 ods. 1 CSP) aj závislého výroku o náhrade trov
(prvoinštančného) konania.21. O trovách odvolacieho konania rozhodol krajský súd podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 396
ods. 1 CSP tak, že strany nemajú nárok na ich náhradu. Odvolateľ – žalobca nebol v odvolacom konaní
(vôbec) úspešný, preto mu nevzniká nárok na náhradu jeho trov; naproti tomu žalovanému žiadne trovy

konania v súvislosti odvolacím prieskumom nevznikli – § 251 CSP. Takéto „jednoetapové“ rozhodnutie
o nároku na náhradu trov konania zodpovedá aj východiskám a záverom ustálenej rozhodovacej praxe
najvyšších súdnych autorít (bližšie napr. rozhodnutie publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu
a rozhodnutí súdov SR pod R 72/2018).

22. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Protitomutorozsudku je prípustné dovolaniezdôvodov vymedzenýchv§420a§421ods.1CSP.
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané, v lehote dvoch mesiacov
od doručenia tohto rozhodnutia na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie je podané včas aj
vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom a dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Táto povinnosť neplatí v prípadoch vymedzených v § 429 ods. 2 CSP.