Rozsudok – Ostatné ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 29. apríl 2025

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 5Cob/82/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6122390426
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 04. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Blanka Malichová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2025:6122390426.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Blanky Malichovej a členiek

senátu JUDr. Evy Fulcovej a Mgr. Mgr. Miriam Plavčákovej, v právnej veci žalobcu: Vandoren Slovakia
s. r. o., so sídlom: Novozámocká 4942/104B, Nitra, IČO: 45 620 491, zastúpený: JUDr. Pavol Gracik,
advokát, so sídlom Farská 40, Nitra, IČO: 51 721 554, proti žalovanému: Mediderma invest, s.r.o., so
sídlom Novozámocká 67C, Nitra, IČO: 36 795 135, zastúpený: KOTRUSZ - BENČÍK, s.r.o., so sídlom
Štefánikova 57, Nitra, IČO: 47 237 252, o zaplatenie sumy 14.550,23 eur s príslušenstvom, o odvolaní
žalovaného aj žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Nitra č. k. 20Cb/3/2022-171 zo dňa 21. apríla
2023, takto

r o z h o d o l :

I. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Nitra, č.k. 20Cb/3/2022-171 zo dňa 21. apríla 2023
v časti výroku I. o uloženie povinnosti žalovanému, zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 10.984,13 eur
spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 10.984,13 eur od 06.08.2021 do zaplatenia
a paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40 eur, všetko do troch dní
od právoplatnosti rozsudku p o t v r d z u j e.

II. Vo výroku II, ktorým súd žalobu vo zvyšku zamietol, m e n í rozsudok Okresného súdu Nitra tak, že

žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 3.566,10 eur s úrokom z omeškania vo výške 9
% ročne zo sumy 3.566,10 eur od 06.08.2021 do zaplatenia.

III. Vo výroku III, ktorým súd priznal žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu
50 %, m e n í rozsudok Okresného súdu Nitra tak, že žalobcovi priznáva voči žalovanému nárok na
náhradu trov konania v plnom rozsahu.

IV.KrajskýsúdvBratislave priznáva žalobcovi protižalovanému nároknanáhradutrovodvolacieho

konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 10.984,13
eur s 9 % ročným úrokom z omeškania od 06.08.2021 do zaplatenia, paušálnu náhradu nákladov
spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- eur, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku,
vo zvyšku žalobu zamietol a žalobcovi priznal proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v
rozsahu 50 %. Rozhodol tak s poukazom na ust. § 261 ods. 1, 9, § 369 ods. 1, 2, § 369c ods. 1
zákona č. 513/1991 Z. z. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej aj „OBZ“), ust. § 720

zákona č. 40/1964 Občiansky zákonník (ďalej aj „OZ“), ust. § 3 ods. 1, § 10, § 13 zákona č. 116/1990
Zb. Zákon o nájme a podnájme nebytových priestorov (ďalej aj „zák. č 116/1990 Zb.“), ust. § 255 ods.
1, § 262 ods. 1, 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalejaj „CSP“), § 1 ods. 2 Nariadenia vlády č. 21/2013 Z.z. ktorým sa vykonávajú niektoré ust. Obchodného
zákonníka a čl. 1.1 písm. c/, čl. 5.1.2, čl. 5.11.1 a čl. 10.3 Nájomnej zmluvy.

2. V odôvodnení rozsudku odkázal na nespornosť Dohody o ukončení nájomnej zmluvy medzi
stranami v máji 2021, zloženia zábezpeky vo výške 16.127,28 eur žalovanému, z ktorej časť vo výške
1.577,05 eur bola započítaná na pohľadávky žalovaného a nespornosť protokolárneho odovzdania
prenajatých priestorov dňa 25.05.2021 s určitými poškodeniami, ktoré boli rukou dopísané na zadnej
strane odovzdávacieho protokolu a ktoré mal súd okrem odovzdávacieho protokolu preukázané aj z

predloženej fotodokumentácie a výpovede svedkyne, ktorá sa vyjadrila ku každej fotke vyhotovenej
pri odovzdávaní prenajatých priestorov.

3. Spornou otázkou v konaní bolo, či poškodenia uvedené v odovzdávacom protokole zodpovedajú
bežnému opotrebeniu, a teda či žalovanému vznikol nárok na náhradu škody. V prvom rade sa tak súd
prvej inštancie zaoberal námietkou žalobcu o pripustení obrany žalovaného, ktorá podľa neho bola

vzájomnou žalobou, na ktorú upomínací súd nemal s poukazom na ust. § 15 ods. 4 písm. b/ zákona č.
307/2016 Z.z. o upomínacom konaní a o doplnení niektorých zákonov (ďalej aj „zák. o upomínacom
konaní“ alebo „ZoUK“) prihliadnuť. Súd ju vyhodnotil ako kompenzačnú námietku, nakoľko žalovaný
si v tomto konaní uplatnil nárok na náhradu škody len do výšky žalobcom uplatnenej pohľadávky.

4.Vzniknutúškodužalovanýpodľatvrdeniasúduprvejinštanciepreukázal,keďžepreukázal, žezloženú
zábezpeku použil na náhradu škody vzniknutej mu z dôvodu opráv vykonaných na predmete nájmu po
jeho odovzdaní. Na priznanie nároku na náhradu škody bolo potrebné ustáliť porušenie povinnosti
žalobcu vyplývajúcej mu zo zmluvy (alebo zákonnej povinnosti), a teda či prenajaté priestory odovzdal
v stave zodpovedajúcom bežnému opotrebeniu alebo nie. Z Nájomnej zmluvy zo dňa 01.07.2015

uzatvorenej medzi stranami sporu vyplýva povinnosť nájomcu k poslednému dňu doby nájmu vypratať
priestory, upratať a odovzdať ich prenajímateľovi v stave, v akom boli ku dňu odovzdania, s prihliadnutím
na bežné opotrebenie v súlade s povoleným užívaním. Povoleným užívaním podľa zmluvy bolo využitie
priestorov ako výrobnej prevádzky nájomcu v rámci prevádzkovania jeho podnikateľskej činnosti. Bežné
opotrebenie je potrebné posudzovať vo vzťahu ku konkrétnej prenajatej veci, obvyklé opotrebenie je

také poškodenie predmetu nájmu, ktoré je neodvrátiteľným a prirodzeným následkom jeho užívania a
zahŕňa také poškodenie, ku ktorému dochádza za normálnych podmienok, napr. vyblednutie farby
stien, vyšúchanie kobercov či keramickej dlažby. K takémuto poškodeniu nevyhnutne dôjde aj vtedy, ak
sa nájomca o predmet nájmu rozumne stará a vykonáva bežnú údržbu (Zmluvy o prenechaní veci na
užívanie, IV. Hlava, 2.časť Nájom a podnájom nebytových priestorov - komentár k zákonu č. 116/1990

Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov (§ 1-17), § 13, M. Križan, C.H.BECK, 2012).

5. Vo vzťahu k faktúram za - stavebné vyspravenie stien v sume 320,41 eur, - vymaľovanie priestorov
v sume 7.122,10 eur, - ostatné vyspravenie podláh a vonkajšej fasády v sume 3.566,10 eur, - výmena
podlahovej krytiny v sume 2.637,80 eur, v časti 1.425,10 eur, v ktorej sa kryje s nárokom uplatneným

žalobcom a - vyčistenie stropu v sume 2.116,52 eur, ktorými si žalovaný uplatnil voči žalobcovi náhradu
škody vzniknutú mu ich uhradením dodávateľom za práce vykonané na prenajatých priestoroch, súd
prvej inštancie poukázal na výpoveď svedkyne, ktorá k jednotlivým dieram v stenách uviedla, že vznikli
z vecí, ktoré tam boli umiestnené, ako napr. kamera, hodiny, zvonček, tabule pre zamestnancov, vešiak,
elektronický vrátnik. Opotrebenie v podobe dier na stenách súd v zmysle uvedeného nepovažoval

za opotrebenie presahujúce rámec obvyklého užívania, keďže prenajatý priestor bol určený na
prevádzkovanie podnikateľskej činnosti nájomcu. Podľa čl. 5.1.2 zmluvy bol nájomca oprávnený vybaviť
priestory všetkým zariadením a inštaláciami za účelom používania priestorov na povolené užívanie v
rámci prevádzkovania svojej podnikateľskej činnosti. Predmet nájmu nemôže byť podľa názoru súdu
prvej inštancie vrátený v totožnom stave, v akom bol na začiatku nájomného vzťahu prenajímateľom

odovzdaný, vždy je nutné prihliadnuť k obvyklému opotrebeniu veci, zapríčinenému jej riadnym
užívaním, dohodnutým v zmluve. Diery po namontovaných tabuliach, hodinách a ostatných veciach,
ktoré nájomca využíval pri svojej prevádzke, sú opodstatneným následkom bežného každodenného
užívania priestorov určených na jeho podnikateľskú činnosť.. V danom prípade žalobca neporušil žiadnu
svoju zákonnú ani zmluvnú povinnosť, a teda žalovanému nárok na náhradu škody za vyspravenie stien

nevznikol.

6. K faktúre za vymaľovanie prenajatých priestorov, súd poukázal na odovzdávací protokol, z ktorého
rozsah poškodenej maľovky nevyplýva. Nie je z neho jasné, či išlo o vyblednutie farby, znečisteniebežným užívaním priestorov, alebo znečistenie nad mieru obvyklého opotrebenia. Nájomný vzťah medzi
stranami trval 6 rokov a za toto obdobie môže dôjsť k zošúchaniu farby a znehodnoteniu maľovky oproti
jej odovzdaniu. Vymaľovanie prenajatých priestorov nájomcom pri skončení nájmu v zmluve dohodnuté

nebolo, preto sa žalobca konania, ktoré by zodpovedalo konaniu v rozpore so zmluvnou povinnosťou
nedopustil a zo žiadneho zákona podrobnosti pri odovzdávaní nebytových priestorov nevyplývajú.

7. K výmene podlahovej krytiny v sume 1.425,10 eur, na základe poškodenia koberca v budove B súd
poukázal na preberací protokol v ktorom je uvedené, že je potrebná výmena koberca, avšak dôvod

výmeny z neho nevyplýva. Nie je zrejmé v akom rozsahu bol koberec poškodený, či bol len vyšúchaný
alebo inak poškodený. Svedkyňa na pojednávaní uviedla, že koberec z kancelárie bol poškodený od
používania stoličiek, čo žalovaný nijako nevyvrátil. Súd tak uzavrel, že vyšúchanie koberca pri bežnom
používaní v priebehu šiestich rokov patrí k bežnému opotrebeniu.

8. Žalovaný si uplatnil nárok na náhradu škody za ručné vyčistenie stropu v budove B o výmere 819

m2, za čo mal uhradiť sumu 2.116,52 eur. V preberacom protokole však znečistenie stropu nebolo
zaznačené v žiadnej časti prenajatých priestorov a súd tak nemal preukázané, že v čase odovzdania
prenajatých priestorov bol strop v budove B znečistený, a že toto poškodenie spôsobil žalobca.

9. Súd prvej inštancie poznamenal, že v nájomnej zmluve je možné si dojednať, v akom stave bude

predmet nájmu prenajímateľovi po skončení nájmu odovzdaný, napr. že priestor bude vymaľovaný,
odovzdaný bez dier na stenách. Stupeň opotrebenia má zodpovedať riadnemu užívaniu porovnaním
s východzím stavom. Žalovaný síce preukázal, že v súvislosti so stavebným vyspravením stien,
maľovaním, výmenou podlahovej krytiny a vyčistením stropu mu vznikli náklady, ale v žiadnom prípade
nebolo možné dospieť k záveru, že by žalobca v danom prípade porušil akúkoľvek zmluvnú, alebo

zákonnú povinnosť (ako predpoklad vzniku nároku na náhradu škody), nakoľko tento stav podľa
názoru súdu zodpovedal bežnému opotrebeniu. Súd pri náhrade škody za vyššie uvedené práce nemal
preukázané, že by sa žalobca dopustil konania v rozpore so zmluvou alebo so zákonom, a teda nebol
splnený predpoklad pre vznik nároku na náhradu škody. Žalovanému tak nárok na náhradu škody vo
výške 10.984,13 eur nevznikol, a nárok na náhradu škody oproti zloženej zábezpeke si tak ani nemohol

započítať. Z uvedeného dôvodu súd žalobcovi nárok na vrátenie zábezpeky vo výške 10.984,13 eur
priznal.

10. Titulom omeškania žalovaného so splnením záväzku, súd žalobcovi s poukazom na ust. § 1 ods.
2 nariadenia vlády č. 21/2013 Z.z. voči žalovanému priznal aj úroky z omeškania v uplatnenej výške a

tiež paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- eur.

11. Žalobu v časti o vrátenie zábezpeky vo výške 3.566,10 eur súd prvej inštancie zamietol s poukazom
na žalovaným uplatnený nárok na náhradu škody vo výške 3.566,10 eur za ostatné vyspravenie
podláh a vonkajšej fasády, t.j. za ručné vyčistenie a vyplnenie silikónovým tmelom dilatácií v podlahách,

v ktorých sa nachádzali zvyšky materiálu používaného žalobcom. Z výpovede svedkyne mal súd za
preukázané,ževčaseodovzdaniaprenajatýchpriestorovbolivdilatáciáchzvyškykáblikov,ktorévznikali
pri výrobe. Podľa nájomnej zmluvy bolo povinnosťou žalobcu k poslednému dňu doby nájmu priestory
nielen vypratať, ale aj upratať. V prípade, ak si žalobca túto svoju povinnosť nesplnil, a žalovanému pri
čistení priestorov vznikli náklady, má nárok na náhradu týchto nákladov, pretože žalobca porušil svoju

povinnosť vyplývajúcu mu zo zmluvy. Za preukázané mal súd aj poškodenie fasády, ktorej oprava bola
žalovanému fakturovaná. Poškodenie fasády vyplýva z preberacieho protokolu aj z výpovede svedkyne,
že poškodenie na fasáde vzniklo v dôsledku silného vetra, ktorý odniesol reklamný pútač. Takéto
poškodenie súd za bežné opotrebenie nepovažoval. Nakoľko žalobca nespochybnil výšku nákladov
účtovaných za čistenie dilatácií a opravu vonkajšej fasády, teda výšku škody, súd považuje tento nárok

žalovaného za preukázaný.

12. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie v zmysle ust. § 255 ods. 1 v
spojení s § 262 ods. 1 CSP. Keďže žalobu v časti 3.566,10 eur zamietol a žalobcovi priznal nárok na
vrátenie zábezpeky vo výške 10.984,13 eur, mal žalobca úspech v 75% a žalovaný v 25%. Rozdiel

medzi úspechom žalobcu a neúspechom žalovaného je 50%, a v tomto rozsahu súd priznal žalobcovi
nárok na náhradu trov konania.

13. Proti rozsudku podali odvolanie obe sporové strany.14. Žalovaný podal odvolanie proti prvému a tretiemu výroku rozsudku, žalobu žiadal v plnom rozsahu
zamietnuť a žalobcu zaviazať na náhradu trov prvostupňového aj odvolacieho konania v rozsahu 100

%. Odvolanie odôvodnil ust. § 365 ods. 1 písm. f/ a h/ zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový
poriadok (ďalej aj „CSP“).

15. K bodu 35 odôvodnenia rozsudku, že diery v stenách súd prvej inštancie nepovažoval za
opotrebenie presahujúce rámec obvyklého užívania, poukázal na výsluch zamestnankyne žalobcu,

ktorá potvrdila, že diery sa pred začatím nájmu v stenách nenachádzali, vytvoril ich žalobca. Diery
v stenách v žiadnom prípade nespadajú pod definíciu bežného opotrebenia priestorov, predstavujú
vedomé a úmyselné poškodenie steny, do ktorej si žalobca namontoval jemu potrebné zariadenia a
prvky, ktoré na konci nájomného vzťahu odmontoval a stenu nechal poškodenú. Odstránenie tohto
poškodenia, a navrátenie do stavu, v akom boli steny žalobcovi pri začatí nájomného vzťahu poskytnuté,
si vyžaduje ich riadne vyspravenie a nie len kozmetickú úpravu. Fotografická dokumentácia predložená

stranami v súdnom konaní dokazovala že počet dier v stenách bol veľký a nachádzali sa v niekoľkých
miestnostiach. Žalobca vŕtanie dier do stien zakázané nemal, ale pred odovzdaním prenajímaných
priestorov bolo jeho povinnosťou dať ich do užívateľného stavu. Túto povinnosť si nesplnil, žalovaný si
musel vyspravenie stien zabezpečiť, v dôsledku čoho mu vznikol nárok na náhradu škody.

16. Z odovzdávacieho protokolu podľa bodu 36 napadnutého rozsudku, nevyplýva rozsah poškodenej
maľovky. Súdu prvej inštancie boli predložené fotografie, z ktorých bolo poškodenie steny mechanickým
spôsobom zrejmé, bola z nej zošúchaná maľovka a nachádzali sa na nej hlboké ryhy. Svedkyňa p.
Tamara Martinkovič pri výpovedi potvrdila, že toto poškodenie vzniklo pri neopatrnom narábaní ich
pracovníkov s veľkými objektami a dalo sa mu predísť, ak by zamestnanci žalobcu vykonávali prácu

ďalej od steny a postupovali by s odbornou starostlivosťou. Steny bolo nutné vyspraviť tak, že sa
zarovnali ryhy a následne sa spravila nová maľovka. Keď teda súd prvej inštancie dospel k záveru,
že žiadna takáto povinnosť nájomcovi zo zmluvy nevyplývala, vec nesprávne právne posúdil. V čl.
5 ods. 5.1.3 zmluvy o nájme nebytových priestorov uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným, je
medzi povinnosťami nájomcu uvedená aj povinnosť: „Pravidelne kontrolovať, udržiavať a v prípade

akejkoľvek poruchy alebo poškodenia opravovať Priestory vrátane všetkého zariadenia nachádzajúceho
sa v Priestoroch, stavebných častí a všetkých súčastí Priestorov s výnimkou nosných konštrukčných
častí SBP. Tým sa rozumejú pre účely Nájomnej zmluvy najmä (i) dvere a ich príslušenstvo, zárubne,
sklené časti dvier a pod., (ii) okná (vnútorné aj vonkajšie časti) a akékoľvek iné časti, rámy a zariadenia
poskytujúce osvetlenie Priestorov, (iii) steny a deliace priečky, (iv) omietky a povrchová úprava stien,

stĺpov a akýchkoľvek oddeľujúcich častí (v) podlahy a stropy vrátane náterov, povrchových úprav,
materiálov, dutín a izolácií, (vi) všetky elektrické, mechanické, inštalatérske, vykurovacie, vetracie a
bezpečnostné systémy, (vii) vybavenie a zariadenia nachádzajúce sa v Priestoroch v čase ich prevzatia
a patriace Prenajímateľovi ako aj nainštalované v Priestoroch Nájomcom ako súčasť Adaptačných prác,
Úprav alebo iných súvisiacich prác Nájomcu v Priestoroch.“ V tomto článku sa žalobca zaviazal opraviť

steny vrátane náterov poškodených v priebehu trvania nájmu a zaviazal sa dať priestory do stavu, v
akom ich prevzal. S poukazom na uvedené, a na výpoveď svedkyne, si poškodenie stien a maľovky
vyžadovaloichvyspravenieavymaľovanie.Obežnéopotrebenienejdeažalovaný mánároknanáhradu
škody. Záver súdu prvej inštancie v tejto otázke predstavuje nesprávne právne posúdenie veci a zakladá
odvolací dôvod v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. h/ CSP.

17. V bode 37 odôvodnenia napadnutého rozsudku súd prvej inštancie napriek dispozícii
fotodokumentáciou celého priestoru a fotografiami poškodeného koberca dospel k nesprávnemu
skutkovému zisteniu, že dôvod potreby výmeny koberca z preberacieho protokolu nevyplýval. Potrebu
výmeny koberca žiadna zo strán sporu nerozporovala, a túto skutočnosť zaznamenali do preberacieho

protokolu bez potreby ďalšieho zdôvodnenia alebo uvedenia námietok zmluvných strán. Ak by vzhľadom
na zdokumentovaný stav koberca jeho výmena potrebná nebola, do preberacieho protokolu by uviedli
iba - mierne poškodenie koberca. Koberec sa nachádzal v administratívnej časti budovy, v ktorej
boli umiestnené stoličky a stoly. Aj keď predmetný nájomný vzťah trval 6 rokov, poškodenie koberca
zachytené na fotodokumentácií, sa nedá pripisovať stavu bežného opotrebovania, resp. bežného

užívania. Poškodenie koberca bolo rozsiahle a neumožňovalo jeho ďalšie využívanie, čo v preberacom
protokoleuznaliajstranysporuanedásapripisovaťpoškodeniuspôsobenémustoličkami, naktorýchsa
bežne sedávalo. Ak by bola administratívna miestnosť užívaná podľa dohody na administratívne účely,
s primeranou mierou opatrnosti a odbornej starostlivosti, by takéto rozsiahle poškodenie nevzniklo.V predmete podnikania (a teda v účele nájmu podľa nájomnej zmluvy) má žalobca výrobnú nie
administratívnu činnosť, a teda možno odôvodnene predpokladať, že jeho zamestnanci administratívnu
časť nezaťažovali natoľko, aby sa koberec znehodnotil v takejto miere. V tejto otázke súd vyvodil

nesprávne skutkové závery z vykonaného dokazovania, čo zakladá odvolací dôvod v zmysle ust. § 365
ods. 1 písm. f/ CSP.

18. Znečistenie stropu objavil žalovaný až po prevzatí prenajatých priestorov a podpísaní protokolu
a preto nebolo možné túto skutočnosť do odovzdávajúceho protokolu dopísať. Žalobca existenciu

znečisteného stropu v priebehu celého súdneho konania nenamietal, preto žalovaný toto skutkové
tvrdenie na rozdiel od tvrdenia súdu dôvodne, v súlade s ust. § 151 ods. 1 CSP považoval za nesporné.
V predmetných priestoroch sa po ich vyprataní žalobcom nikto nenachádzal, žalovaný s nikým iným
nájomný vzťah neuzavrel a teda nie je ani možné, aby toto poškodenie spôsobil niekto iný. V zmysle
čl. 5 ods. 5.1.3 Nájomnej zmluvy bolo povinnosťou žalobcu udržiavať v prenajatom priestore čisté aj
stropy. V tejto otázke súd z vykonaného dokazovania vyvodil nesprávne skutkové závery, čo zakladá

odvolací dôvod v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. f/ CSP a odôvodnenia napadnutého rozsudku v tejto
otázke predstavuje nesprávne právne posúdenie veci a zakladá odvolací dôvod v zmysle § 365 ods.
1 písm. h/ CSP.

19. Popísaný stav prenajatých priestorov ani výšku požadovaného nároku žalobca nerozporoval, jeho

jediná obrana v súdnom konaní spočívala v spochybňovali existencie povinnosti ktorú mal porušiť, na
základe čoho nemal žalovaný dôkaznú povinnosť preukazovať stav prenajatých priestorov v čase ich
vrátenia, a dostatočne preukázal, že priestory bolo pre ich ďalšie užívanie nutné opraviť a vyspraviť.
Žalobca pri podpise preberacieho protokolu ani v priebehu pojednávania poškodenia v prenajatých
priestoroch nenamietal a žalovanému nepochybne nárok na náhradu škody vznikol. Súd prvej inštancie

teda z vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a pretože nezobral do úvahy
povinnosti nájomcu vyplývajúce mu z nájomnej zmluvy, vec tiež nesprávne právne posúdil.

20. Žalobca v podanom odvolaní žiadal žalobu zmeniť, podanej žalobe v celom rozsahu vyhovieť a
vzájomnú žalobu žalovaného ako nedôvodnú zamietnuť. Odvolanie podal z dôvodov podľa ust. § 365

ods. 1 písm. b/, d/, f/ a h/ CSP proti rozsudku v celosti, okrem časti, ktorou súd prvej inštancie žalobe
vyhovel.

21. Neodmietnutie odporu žalovaného Okresným súdom Banská Bystrica, s jedinou argumentáciou
v ňom - vzájomnou žalobou, došlo počas prvoinštančného konania z pohľadu žalobcu k porušeniu

riadneho procesného postupu. Napriek tomu, že všetky rozhodujúce skutočnosti žalobca uviedol už
vo vyjadrení k odporu žalovaného, súd prvej inštancie v rozsudku konštatoval, že žalovaný sa bránil
kompenzačnou námietkou (bod 31.), pretože si uplatnil nárok len do výšky žalobcom uplatnenej sumy,
čo však zo žiadnej časti odporu nevyplýva. Žalovaný v rámci odporu žiadne takéto tvrdenie neuviedol
a akákoľvek dodatočne uvádzaná argumentácia z jeho strany v ďalších vyjadreniach, nemôže byť

braná do úvahy, pretože ako právny úkon sa posudzuje odpor (nie odpor + dodatočné vyjadrenia).
Žalobca zdôraznil, že v tejto rovine vníma naplnenie viacerých odvolacích dôvodov - nesprávne právne
aj skutkové posúdenie, tzv. inú vadu v konaní a tiež nesprávny procesný postup majúci za následok, že
nedošlo k odmietnutiu odporu. V prípade jeho riadneho posúdenia už následne súdne konanie nemalo
byť, keďže žalovaný v odpore vyslovene uvádza, že si od žalobcu uplatňuje nárok v celkovej výške

17.150,86 eur. Ide tak o nárok kvantitatívne vyšší ako si uplatnil žalobca (14.550,23 eur) a zároveň aj
kvalitatívne, čo do právneho základu - žalovaný deklaruje údajný nárok na náhradu škody. Nejde teda
o kompenzačnú námietku, ako nesprávne uviedol žalovaný a aj súd prvej inštancie, ale o vzájomnú
žalobu (žalovaný pýta viac ako žalobca), a to s ohľadom na ust. § 147 ods. 2 CSP: „Vzájomnou žalobou
je i prejav žalovaného, ktorým proti žalobcovi uplatňuje svoju pohľadávku na započítanie, ale len ak

navrhuje, aby bolo prisúdené viac, než čo uplatnil žalobca; inak súd posudzuje taký prejav len ako
prostriedok procesnej obrany žalovaného.“

22. Z uvedeného dôvodu žiadal aby súd prvej inštancie postupoval zákonne, v súlade s ust. § 15
ods. 4 písm. b/ zákona o upomínacom konaní a na hmotnoprávnu námietku v podobe vzájomnej

žaloby žalovaného neprihliadol, k čomu však nedošlo.. Ak teda súd nemôže prihliadnuť na jedinú
obranu žalovaného (vzájomnú žalobu), vo vzťahu k platobnému rozkazu to má tie účinky, že sa stáva
právoplatný a vykonateľný, pretože žalovaný nepodal v tejto veci odpor tak, ako to predpokladá zákon
o upomínacom konaní. Tomuto záveru zodpovedá aj znenie ust. § 12 ods. 1 písm. d/ Zákona oupomínacom konaní, podľa ktorého súd odmietne odpor bez vecného odôvodnenia, a v predmetnej veci
je splnená práve táto podmienka na odmietnutie odporu. Žalobca akcentoval, že nie je v jeho záujme,
aby súd po takom odpore pokračoval v konaní, vychádzajúc z toho, že ďalej sa v ňom má riešiť len

vzájomná žaloba žalovaného voči nemu.

23. V prípade, ak ani odvolací súd nebude dôvodnosť argumentácie žalobcu akceptovať, poukázal
na odôvodnenie súdu prvej inštancie v rámci zamietnutia jeho žaloby v časti 3.566,10 eur (bod
41 rozsudku), ktorým akceptoval nárok žalovaného, že mu je potrebné nahradiť škodu vzniknutú v

dôsledku vyspravenia podláh a vonkajšej fasády a túto mu priznal v plnej výške.

24. Termín „vyspravenie podláh“ označil žalobca za nesprávny, nakoľko aj z dokazovania na ktoré
súd prvej inštancie poukázal vyplynulo, že v skutočnosti ide o čistenie (povysávanie) a vyplnenie
dilatačných škár, do ktorých boli napadané časti káblikov pri jeho činnosti, tmelom. Nejde o znečistenie
prenajatéhopriestorunadrámecbežnéhopoužívania.Vysávanieavytmeleniedilatačnýchškár(predtým

vytmelené neboli, nakoľko sa dilatačné škáry nevytmeľujú) je činnosť predstavujúca bežné upratovanie
po nájomcovi a žalovaný nijako nepreukázal, že by sa na začiatku nájomného vzťahu v týchto škárach
tmel nachádzal, ak by tam bol, časti káblikov by tam nemohli napadať, čím je potreba tmelenia
dilatačných škár iluzórna. O sume vyčíslenej žalovaným nemožno vôbec uvažovať, nakoľko prácu
de facto robil sám, keďže subjekt túto činnosť vykonávajúci, je so žalovaným jednoznačne personálne

prepojený.

25. Takéto konanie je bez akýchkoľvek pochybností uplatňovaním si práva v rozpore s dobrými mravmi
a s poctivým obchodným stykom, pričom v prvom prípade ide o neplatný právny úkon a v druhom
prípade o výkon práva, ktorý nepožíva právnu ochranu. V oboch prípadoch však ide o nárok, ktorý

žalovanému súdom priznaný byť nemohol. Potreba opravy vonkajšej fasády vyplynula z okolností, ktoré
nemohol žalobca nijako ovplyvniť, čo je zrejmé aj z dokazovania, na ktoré poukázal samotný súd: „Súd
mal za preukázané aj poškodenie fasády... vzniklo v dôsledku silného vetra, ktorý odniesol reklamný
pútač.“ (bod 41. rozsudku). Keďže poveternostné podmienky (silný vietor) nie sú okolnosti, ktoré by
patrili do sféry žalobcovej vôle, je potrebné aplikovať liberačný dôvod v zmysle ust. § 373 a § 374 ods. 1

Obchodného zákonníka(„Ktoporušísvojupovinnosťzozáväzkovéhovzťahu, jepovinnýnahradiťškodu
tým spôsobenú druhej strane, ibaže preukáže, že porušenie povinností bolo spôsobené okolnosťami
vylučujúcimi zodpovednosť. Za okolnosti vylučujúce zodpovednosť sa považuje prekážka, ktorá nastala
nezávisle od vôle povinnej strany a bráni jej v splnení jej povinnosti, ak nemožno rozumne predpokladať,
že by povinná strana túto prekážku alebo jej následky odvrátila alebo prekonala, a ďalej, že by v čase

vzniku záväzku túto prekážku predvídala“). Žalovaný neuviedol žiadne tvrdenia meniace výpoveď
svedkyne,ktoráodtrhnutie reklamného pútačasilným vetrom vysloveneoznačila,atútookolnosťajsúd
prvej inštancie vnímal ako preukázanú a nespornú. Ak teda táto skutková okolnosť vznikla nezávisle od
vôle žalobcu, je potrebné aplikovať citované zákonné ustanovenia a takýto nárok z dôvodu, že žalobca
za takto spôsobenú škodu nezodpovedá, žalovanému nepriznať( existencia liberačného dôvodu).

26. K tvrdeniu, že kompenzačná námietka nebola v odpore uplatnená a z tohto dôvodu nemala
byť súdom braná do úvahy, žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu konštatoval, že zákon mu
ukladá povinnosť uviesť v odpore vecné odôvodnenie a nie všetky argumenty. Podľa komentára
k Civilnému sporovému poriadku Andrášiová, A., Horváth, E.. Wolters Kluwer: „inštitút vecného

odôvodnenia treba vykladať ako odôvodnenie riadne, teda vecne odôvodnený odpor znamená odpor
podaný s odôvodnením vo veci samej, t.j. so splnením si povinnosti tvrdenia a dôkaznej povinnosti.“
Podľa uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej aj „NS SR“) sp. zn. 3 Obo 403/1998:
„odporca musí odpor náležite odôvodniť vo veci samej, t.j. musí namietať opodstatnenosť uloženej
povinnosti (jej dôvod alebo výšku), v opačnom prípade ho súd uznesením odmietne. Uvedenie dôvodu

nesplnenia povinnosti, resp. nesúhlas s platobným rozkazom, nemôže vyvolať následok zrušenia
platobnéhorozkazuapretohonemožnopovažovaťzaodôvodnenievovecisamej,alelenoodďaľovanie
právoplatného ukončenia sporu.“ Okrem vecného odôvodnenia by žalovaný mal v odpore uviesť
rozhodujúce skutočnosti, ktoré svedčia v prospech jeho obrany, označiť dôkazy, ktoré jeho tvrdenie
dokazujú a prípadne pripojiť listiny, ktoré podporia jeho argumenty. V spomenutom komentári alebo

uznesení nie je vyjadrená požiadavka použiť v odpore všetku argumentáciu, len vecné odôvodnenie
odporu rozhodujúcimi skutočnosťami a dôkazmi. Tieto kritéria žalovaný v odpore splnil, preto dôvod
na jeho odmietnutie nie je. Súd vec prejednal a v takomto štádiu už nie je prakticky možné, aby súd
žalobcovej požiadavke o odmietnutí odporu vyhovel. Ak by upomínací súd zistil, že podmienky v odporesplnené neboli, odmietol by ho a platobný rozkaz by nadobudol právoplatnosť. Odpor však upomínací
súd posúdil ako zákonne podaný, spĺňajúci všetky náležitosti, a preto uplatnil následný procesný postup
a vec postúpil súdu prvej inštancie na prejednanie.

27. Žalovaný oponoval aj odvolacej námietke žalobcu, že nepodal kompenzačnú námietku, ale
vzájomnú žalobu. V odpore síce vyčíslil cenu opráv a vyspravení presahujúcu existujúci nárok žalobcu,
avšak nárok si uplatnil len do výšky nároku požadovaného žalobcom t.j. 14.550,23 eur.

28. Nesúhlasil ani s tvrdením žalobcu v odvolaní o činnostiach spojených s dilatačnými špárami. Na
vybratie odpadových káblikov z podlahy bolo nutné tmel z medzier v podlahe mechanicky odstrániť,
pretože kábliky boli vtlačené a zaseknuté v mäkkých dilatáciách podlahy a bez poškodenia tmelu sa
nedali vybrať a následne ju bolo treba nanovo vyplniť. V odvolaní žalobca použil novú argumentáciu,
že žalovaný existenciu tmelu v podlahách na začiatku nájomného vzťahu nepreukázal. Existenciu
tmelu však na pojednávaniach ani vo vyjadreniach ani raz nespochybnil. Tmel je automatická súčasť

vyhotovenia podlahy a bez nej by stavba nebola kompletne dokončená a skolaudovaná.

29. Poškodenie fasády v dôsledku poveternostných podmienok uviedla pri výsluchu výlučne svedkyňa
Tamara Martinkovič, avšak zároveň neuviedla, že by sa žalobca niekedy vylúčenia tohto nároku z jeho
zodpovednosti voči žalovanému domáhal. Uviedla, že k tomuto poškodeniu došlo počas nájomného

vzťahu, oprava je odôvodnená, za zodpovedajú za ňu. Žalovaný s poukazom na ust. § 366 CSP
akcentoval, že v odvolacom konaní nie je možné voči jeho nároku uplatňovať novú obranu v podobe
vylúčenia zodpovednosti, pretože ide o prostriedok procesnej obrany, ktorý je potrebné uplatniť včas.

30. Nestotožnil sa ani s ďalším vyjadrením žalobcu a konštatoval, že diery ktoré vytvoril v stenách,

slúžili výlučne účelu jeho podnikania. Umiestnenie ani počet dier s ním žalobca vopred nekonzultoval
a on mu ich neodsúhlasil, a hoci vŕtanie do stien nemal žalobca výslovne zakázané, jeho základnou
povinnosťou bolo vrátiť priestory v stave, v akom ich prevzal a na splnenie tejto povinnosti mal pred
odovzdaním priestorov povinnosť vyspravenie stien zabezpečiť. Diery v stenách žalobca vyvŕtal pre
svoje individuálne potreby a a znovu ich nemohol využiť ani žalovaný ani budúci nájomca, pretože

žalobca si ich vytvoril podľa vlastných potrieb. V prípade dier v stenách ale ani pri zošúchaní koberca
alebo ošúchanej maľovke nemožno hovoriť o bežnom opotrebení.

31. Za nepravdivé žalovaný označil aj tvrdenie žalobcu, že pri prevzatí priestorov nekonštatoval ich
poškodenie v rozsahu nezodpovedajúcemu bežnému užívaniu. Od začiatku sporu poukazoval na

odovzdávací protokol, v ktorom boli uvedené všetky nedostatky, ktoré je potrebné vyspraviť. Nedostatky
v prenajímaných priestoroch boli oboma zmluvnými stranami podrobne spísané, o čom svedčia podpisy
na protokole, v ktorom je konkrétne uvedené: „open office - vysprávky, koberec výmena, " vysprávky
aj v ostatných miestnostiach. Sumu za vyspravenie a opravu priestorov si žalovaný započítal voči
zaplatenej zábezpeke, ktorú si „len tak“ neponechal, ale započítal si ju voči pohľadávke žalobcu,

vzniknutej z nedodržania nájomnej zmluvy. Ak by si bol žalobca svoje povinnosti vyplývajúce mu
z nájomného vzťahu splnil, žalovanému by nevznikli náklady na vyspravenie a opravu priestorov a
žalobcovi by zábezpeku vyplatil.

32. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného v plnom rozsahu poukázal na svoje doterajšie

vyjadrenia a podania, v ktorých uplatnený nárok riadne odôvodnil a uviedol argumentáciu na zamietnutie
nároku uplatneného žalovaným (tak z procesných, ako aj hmotnoprávnych dôvodov). Konštatoval,
že žalovaný v odvolaní uviedol viaceré tvrdenia, ktorými prejavil nesúhlas s vyriešením jednej zo
základných otázok tohto konania (ktorej dôvodnosť je daná hneď po tom, ako dôjde k vysporiadaniu sa s
nesprávnym postupom súdu prvej inštancie v podobe neodmietnutia odporu podaného žalovaným), a to

v akom stave mal prenajaté priestory vrátiť. Podľa názoru žalovaného, ich stav mal byť de facto totožný
ako pri ich prenajatí, nijako nezohľadňujúc neexistenciu takejto podmienky, negujúcej základný účel
nájmu, ktorým je užívanie, pri ktorom musí logicky dôjsť k opotrebeniu predmetu nájmu, pričom sa má
zohľadniť účel, na ktorý prenajaté priestory mali v zmysle nájomnej zmluvy slúžiť.

33. Svoju doterajšiu argumentáciu doplnil žalovaný o poukazy na bod 5.1.3 Nájomnej zmluvy, ktorý
vytrhol z celkového kontextu a zároveň opomenul ďalšie body, ktoré sa v predmetnej zmluve, ktorú
sám koncipoval, nachádzajú. Žalovaný sa splnenia zmluvnej povinnosti v podobe opravy prenajatých
priestorov nikdy nedomáhal, nikdy k tomu žalobcu nevyzval, preto je uplatňovanie si takéhoto nárokuneopodstatnené. Ak tvrdí, že si svoj nárok uplatňuje na tomto právnom základe, ide o ďalší dôvod, pre
ktorý má byť jeho nárok zamietnutý. Jeho argumentácia je vytrhnutá aj z kontextu podmienok nájomnej
zmluvy, keďže úplne opomína bod 5.11.1, v zmysle ktorého mal žalobca predmet nájmu vrátiť v

stave primeranom obvyklému užívaniu, pretože práve toto ustanovenie upravuje práva a povinnosti
zmluvných strán pri skončení nájomného vzťahu. Žalovaný však nesprávne vníma rozpory medzi
bežným opotrebením a stavom, v akom boli priestory v čase ich vrátenia a jeho argumentácia je preto
nekonzistentná.

34. Žalovaný tiež poukazoval na diery v stenách ako nespĺňajúce požiadavku bežného opotrebenia,
pričom sám uviedol, že vznikli v spojitosti s činnosťou žalobcu, na namontovanie jemu potrebných
zariadení a prvkov, no počet dier bol veľký. Výslovne poukázal na ošúchanú maľovku a prílišné
zošúchanie kobercov. Všetky uvádzané poškodenia sú súladné s bežným užívaním a ani sám žalovaný
pri prevzatí priestorov po skončení nájmu netvrdil, že by ich považoval za nezodpovedajúce bežnému
opotrebeniu. Nároky si začal uplatňovať až po tom, čo si žalobca vypýtal späť zábezpeku zloženú v

rámci nájomného vzťahu. Nevedno z čoho žalovaný odvodzuje, aká veľká diera /ošúchaná maľovka /
zošúchané koberce sú pre bežné užívanie akceptovateľné. Sám potvrdil, že žalobca predmetné
priestory, administratívnu i výrobnú časť, užíval spôsobom v zmluve dohodnutým. Poškodenia doplnil
aj o strop prenajatých priestorov, hoci v preberacom protokole uvedený nebol, aj napriek tomu, že si
doňho sám žalovaný (jeho zástupca) vpisoval čo chcel.

35. Za nepravdivé označil žalobca tvrdenie žalovaného, že počas konania nespochybnil jeho nárok,
pretože ho od začiatku ako celok negoval a v jednotlivostiach poukazoval na vykonané dokazovanie,
primárne výsluchom svedkyne, ktorá predmetnú vec skutkovo riadne ozrejmila. Súd prvej inštancie sa
vo vytýkanej rovine s argumentmi žalovaného vysporiadal, v tomto rozsahu vec aj riadne posúdil a svoje

rozhodnutie zdôvodnil.

36. Listom zo dňa 10.03.2025 odvolací súd vyzval strany sporu na vyjadrenie sa k možnému použitiu
ust. § 682 a § 683 Občianskeho zákonníka, na ktorý odpoveďou reagoval len žalobca. Poukázal na
uplatňovanie si nároku na zaplatenie náhrady za nadmerné opotrebenie prenajatej veci až v podobe

kompenzačnej námietky v jeho odpore proti platobnému rozkazu vydanému v predmetnej veci, k čomu
došlo až v auguste 2022, pričom k skončeniu nájmu (a vráteniu prenajatej veci) došlo v máji 2021,
čo predstavuje časový rozdiel dlhší ako 6 mesiacov a teda došlo k uplynutiu prekluzívnej lehoty na
uplatnenie takejto námietky. Na podporu tejto argumentácie poukázal na judikát R (ČR) 47/2002: Lhúta
uvedená v ustanovení § 683 odst. 2 obč. zák. je lhútou prekluzivní, v níž je treba se náhrady škody na

pronajaté veci domáhat u soudu. “ a výklad k ust. § 683 OZ: „Lehota na uplatnenie práva, ktoré pre
prenajímateľa vyplýva z odseku 1 je zákonom ustanovená na šesť mesiacov. Ide o lehotu prekluzívnu,
t. j. jej márnym uplynutím právo prenajímateľa na náhradu škody zaniká (§ 583). Z dikcie ustanovenia
odseku2vyplýva,žeprávananáhraduškodysamusíprenajímateľdomáhať,zčohosúdnapraxvyvodila
záver, že ho prenajímateľ musí uplatniť na súde. Uplatnenie práva na náhradu škody zákon nespája s

predchádzajúcim upozornením prenajímateľa, t. j. prenajímateľ sa o uplatnenom nároku môže dozvedieť
až z predvolania na pojednávanie či z platobného rozkazu (k tomu porovnaj napr. uplatnenie práva zo
zodpovednosti za vady pri kúpnej zmluve podľa § 599 OZ). S prihliadnutím k uvedenému žalobca
navrhol (rovnako ako v podanom odvolaní), aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie tak,
že podanej žalobe v celom rozsahu vyhovie a vzájomnú žalobu žalovaného ako nedôvodnú zamietne.

37. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§
362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu proti ktorému je prípustné (§ 357
písm. d/ CSP), po skonštatovaní, že obsahuje zákonom predpísané náležitosti (§ 363 CSP), preskúmal
obsah spisu súdu prvej inštancie a napadnutý rozsudok v medziach rozsahu a dôvodov odvolania (§

379 a § 380 CSP), pričom postupom bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario)
dospel k záveru, že napadnutý rozsudok je v časti výroku I vecne správny a v súlade s ust. § 387 ods.
1, 2 CSP ho v tejto časti potvrdil. V časti výroku II ho z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia
podľa ust. § 388 zmenil a následne ho zmenil aj v časti výroku III (náhrada trov konania).

38. Podľa § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka, táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy
medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich
podnikateľskej činnosti.39. Podľa § 261 ods. 9 Obchodného zákonníka, zmluvy medzi osobami uvedenými v odsekoch 1 a
2, ktoré nie sú upravené v hlave II tejto časti zákona, a sú upravené ako zmluvný typ v Občianskom
zákonníku, spravujú sa príslušnými ustanoveniami o tomto zmluvnom type v Občianskom zákonníku a

týmto zákonom.
40. Podľa § 720 Občianskeho zákonníka, nájom a podnájom nebytových priestorov upravuje osobitný
zákon.
41. Podľa § 3 ods. 1 Zákona č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov (ďalej aj
Zákon o nájme a podnájme nebytových priestorov), prenajímateľ môže nebytový priestor prenechať na

užívanie inému (ďalej len „nájomca“) zmluvou o nájme (ďalej len „zmluva“).
42. Podľa § 10 Zákona o nájme a podnájme nebytových priestorov, ak sa nájom uzavrie na neurčitý
čas, sú prenajímateľ i nájomca oprávnení vypovedať zmluvu písomne bez udania dôvodu, ak nie je
dohodnuté inak.
43. Podľa § 13 Zákona o nájme a podnájme nebytových priestorov, ak nebolo dohodnuté inak, je
v prípade skončenia nájmu nájomca povinný vrátiť nebytový priestor v stave, v akom ho prevzal, s

prihliadnutím na obvyklé opotrebenie.
44. Podľa čl. 5.11.1 Nájomnej zmluvy, nájomca sa zaväzuje k poslednému dňu Doby nájmu vypratať
Priestory, upratať a odovzdať ich Prenajímateľovi v stave, v akom boli ku dňu Odovzdania priestorov s
prihliadnutím na bežné opotrebenie v súlade s Povoleným užívaním. Ak Prenajímateľ neurčí v súlade
s ods. 5.11.3 inak, je Nájomca povinný odstrániť akékoľvek ním vykonané Úpravy a iné technické

vylepšenia.
45. Podľa čl. 1.1 písm. c/ Nájomnej zmluvy, povolené užívanie znamená účel nájmu, ktorým je využitie
Priestorov ako výrobnej prevádzky Nájomcu v rámci prevádzkovania jeho podnikateľskej činnosti podľa
aktuálneho stavu predmetu podnikania v zmysle evidencie Obchodného registra.
46. Podľa čl. 10.3 Nájomnej zmluvy, zábezpeka bude zabezpečovať všetky peňažné záväzky Nájomcu

voči Prenajímateľovi vyplývajúce z Nájomnej zmluvy vrátane záväzkov, ktoré vzniknú v prípade zániku
Nájomnej zmluvy (vrátane všetkých úrokov z omeškania, zmluvných pokút, náhrad škody, výdavkov a
akýchkoľvek iných nákladov). Ak Nájomca riadne a včas nesplní ktorýkoľvek zo svojich záväzkov voči
Prenajímateľovi, je Prenajímateľ oprávnený čerpať peňažné prostriedky zo Zábezpeky. Po skončení
nájmu je Prenajímateľ povinný vrátiť Zábezpeku Nájomcovi do 30 dní.

47. Podľa čl. 5.1.2 Nájomnej zmluvy, nájomca sa zaväzuje vybaviť priestory všetkým zariadením a
inštaláciami za účelom používania Priestorov na povolené užívanie, ktoré je v súlade s konceptom
zariadenia priestorov schváleným prenajímateľom.
48. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

49. Podľa § 388 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky
na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.

50. Predmetom konania pred súdom prvej inštancie bol žalobou uplatnený nárok žalobcu, vyplývajúci z

Dohody o ukončení nájmu ku dňu 11.05.2021, založeného Nájomnou zmluvou zo dňa 01.07.2015, na
zaplatenie sumy 14.550,23 eur s príslušenstvom, titulom vrátenia zloženej zábezpeky (čl. 10.03. zmluvy
o nájme), spojenej s úhradami nájomného za užívanie predmetu nájmu - nebytových priestorov v
„SODA Business park“ v Nitre, a nárok žalovaného na náhradu škody spôsobenej na predmete nájmu,
uplatnený kompenzačnou námietkou v odpore zo dňa 30.08.2022, podanom proti platobnému rozkazu

vydanému v upomínacom konaní.

51. Predmetom odvolacieho prieskumu je s ohľadom na odvolacie dôvody strán sporu ustáliť, či súd
prvej inštancie vo veci správne procesne postupoval, či dostatočne zistil skutkový stav a tento aj správne
právne posúdil a či konanie netrpí inou vadou s následkom nesprávneho rozhodnutia vo veci.

52. Žalobca odvolacie dôvody zastrešil len odkazom na ust. § 365 ods. 1 písm. b/, d/, f/, h/, tie však
nijakobližšienerozviedol,a odvolacienámietkypodjednotlivéodvolaciedôvodynepodriadil. Odvolanie
tak ako je vymedzené v ust. § 363 CSP vyžaduje bližšiu špecifikáciu pochybení súdu, konkretizáciu
naplnenia jednotlivých odvolacích dôvodov a nielen odkaz na ne, pretože odvolací súd je viazaný

odvolacími dôvodmi odvolateľa (§ 380 ods. 1 CSP) a jeho úlohou je poskytnúť odpovede práve na ne.

53. Základnou odvolacou námietkou žalobcu bolo neodmietnutie odporu žalovaného v zmysle ust.
§ 15 ods. 4 písm. b/ zákona o upomínacom konaní, nesprávne vyhodnotenie podľa jeho názoruneodôvodneného odporu, resp. odporu, v ktorom jedinou argumentáciou žalovaného bola vzájomná
žaloba. Túto námietku žalobca vznášal počas celého súdneho konania a súd prvej inštancie na ňu
reagoval v bode 31 napadnutého rozsudku dôvodením, že žalovaný si v tomto konaní uplatnil nárok na

náhradu škody len do výšky žalobcom uplatnenej pohľadávky, a teda obranu žalovaného vyhodnotil ako
kompenzačnú námietku tak, ako ju v odpore označil aj sám žalovaný a na výzvu súdu na jej uplatnení
zotrval len do výšky žalovanej sumy.

54. Odvolací súd k tejto podľa žalobcu ťažiskovej námietke odkazuje na ust. § 267 ods. 1 CSP,

podľa ktorého odpor proti platobnému rozkazu musí byť vecne odôvodnený, (ust. § 129 sa nepoužije), s opisom rozhodujúcich
skutočností, o ktoré žalovaný opiera svoju obranu proti uplatnenému nároku, pripojí listiny, na ktoré sa v
odpore odvoláva, prípadne označí dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Odpor žalovaného teda musí
(popri ostatných náležitostiach) obsahovať aj vecné dôvody, ktoré by spochybnili žalobcom uplatnený
nárok po skutkovej alebo právnej stránke, čo žalovaný v odpore uviedol a aj podložil dôkaznými

prostriedkami, faktúrami, ktoré mu za opravy prenajatých priestorov, vystavili dodávatelia týchto prác.

55. Právny poriadok SR či výkladová literatúra legálnu definíciu vecnej odôvodnenosti
odporu neobsahuje, tá je predmetom ďalšieho vývoja právnej úpravy, resp. jej dotvárania
a interpretácie orgánmi aplikácie práva. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na

najnovšiu rozhodovaciu prax (resp. prax za účinnosti CSP) k náležitostiam a riadnemu
odôvodneniu odporu, napr. na Uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.zn.
41CoCsp/13/2020 zodňa24.03.2020,podľaktorého:
„Žalovanýmusívosvojomodporenevyhnutneuviesťskutočnostiodôvodňujúcespochybneniežalobcom

tvrdeného nároku, a to buď v rovine skutkových tvrdení, alebo v rovine právneho posúdenia, nepostačuje
iba faktická poznámka, že s platobným rozkazom nesúhlasí a voči nemu podáva odpor. Rovnako
nemožno za vecné považovať také odôvodnenie, v ktorom sú uvedené iba dôvody nesplnenia dlhu,
alebo odôvodnenie, ktorým žalovaný iba namieta súdom učenú lehotu na splnenie peňažnej povinnosti a
domáha sa lehoty dlhšej. Nedostatok zákonnej náležitosti vecného odôvodnenia odporu súčasne zákon

neumožňuje zhojiť ani postupom podľa ust. § 129 CSP, t.j. súd žalovaného nevyzýva, aby takéto svoje
neúplné podanie doplnil alebo opravil a nepoučí ho, ako treba podanie doplniť. V prípade ak bol odpor
podaný včas a súčasne na to oprávnenou osobou, ak odpor neobsahuje vecné odôvodnenie, súd ho
uznesením odmietne.“

56. Z uznesenia tiež Krajského súdu v Banskej Bystrici
sp.zn. 14Co/6/2020 zo dňa 18.02.2020 vyplýva:
„Procesná norma vyžaduje pre konštatovanie účinnosti podaného odporu (§ 267 ods. 1 veta prvá
CSP), aby žalovaný podal odpor proti vydanému platobnému rozkazu včas, v zákonnej 15 dňovej

lehote a súčasne ho vecne odôvodnil relevantnými skutočnosťami vo veci samej. Požiadavka vecného
odôvodnenia odporu vyžaduje také právne a skutkové dôvody, ktoré spochybňujú dôvodnosť a výšku
uplatneného nároku voči žalovanému v zmysle platobného rozkazu, pričom postačujúca je i rovina
tvrdenia, ktoré by bolo, v prípade preukázania jeho opodstatnenosti, spôsobilé zmariť či aspoň oslabiť
uplatnený nárok žalobcu voči žalovanému. Na odôvodnenie odporu podaného proti platobnému rozkazu

môže žalovaný uviesť akékoľvek tvrdenia (vecné alebo právne), avšak spochybňujúce opodstatnenosť
v platobnom rozkaze uloženej peňažnej povinnosti.“

57. Krajský súd v Trenčíne v uznesení sp.
zn. 8Co/17/2018 zo dňa 20.03.2019
uviedol: „Nevyhnutnou náležitosťou odporu je jeho vecné odôvodnenie, ktoré treba vykladať ako
odôvodnenie vo veci samej, vrátane splnenia si povinnosti tvrdenia a dôkaznej povinnosti. Žalovaný
musí vo svojom odpore uviesť skutočnosti odôvodňujúce spochybňovanie žalobcom tvrdeného nároku
a to buď v rovine skutkových tvrdení alebo v rovine právneho posúdenia, nestačí iba námietka, že s

platobným rozkazom nesúhlasí a že voči nemu podáva odpor. Rovnako nemožno za vecné považovať
odôvodnenie, v ktorom sú uvedené iba dôvody nesplnenia dlhu (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn.
3Obo/403/1998) alebo odôvodnenie, ktorým žalovaný iba namieta súdom určenú lehotu na splneniepeňažnej povinnosti a domáha sa lehoty dlhšej. Nedostatok zákonnej náležitosti vecného odôvodnenia
odporu zákon neumožňuje zhojiť postupom podľa § 129 CSP.“

58. Ak teda upomínací súd nenašiel dôvod spočívajúci v absencii vecného odôvodnenia odporu
(ust. § 12 ZoUK) a tým ani dôvod na jeho odmietnutie, zákon o upomínacom konaní (ani iný
zákon) mu neukladá inú povinnosť a ani možnosť, ako pristúpiť k výzve podľa ust. § 14 ods. 1
ZoUK, adresovanej žalobcovi. Pre správnosť procesného postupu upomínacieho súdu sa vychádzajúc
z premisy dostatočnej praxe a zručnosti upomínacieho súdu v posudzovaní odôvodnenia odporu

nevyžaduje osobitná písomnosť o výslovných záveroch prijatých v rámci hodnotenia odôvodnenia
odporu a na uvedenom závere nič nemení ani skutočnosť, že žalobca vo vyjadrení k odporu výslovne
namietal jeho vecné neodôvodnenie, absenciu dôkazu, z ktorého by vyplývalo, že prenajaté priestory
neodovzdal v stave primeranom obvyklému opotrebeniu, že žalovaný nároky uplatnené vo vzájomnej
žalobe nepodložil dôkazmi atď., pretože postačujúca je rovina tvrdenia, ktoré by bolo, v prípade
preukázania jeho opodstatnenosti, spôsobilé zmariť či aspoň oslabiť uplatnený nárok žalobcu voči

žalovanému. Postup upomínacieho súdu nebol v rozpore so žiadnym kogentným ustanovením
zákona, a súčasne z jeho postupu nemožno vyvodzovať, že odpor žalovaného nesprávne vyhodnotil,
resp. naň podľa § 15 ods. 4 zák. o upomínacom konaní nemal prihliadať. Iný procesný postup nemal dôvod zvoliť ani súd
prvej inštancie, nakoľko tvrdenie žalobcu o odôvodnení odporu len vzájomnou žalobou, nemá oporu v

listinných dôkazoch tvoriacich obsah súdneho spisu.

59. Súd prvej inštancie sa v ďalšom venoval otázke náhrady škody, ktorú si v písomnosti „Odpoveď
na predžalobnú výzvu“ zo dňa 27.08.2021 a v odpore zo dňa 30.08.2022 uplatnil žalovaný, a mala
mu vzniknúť z dôvodu opráv a vysprávok na predmete nájmu, na pokrytie ktorej žalovaný podľa

jeho vyjadrení použil žalobcom zloženú zábezpeku (čl. 10 Nájomnej zmluvy). Súd vychádzal z nároku
uplatneného kompenzačnou námietkou a jednotlivých položiek v nej vyčíslených, ktorých podkladom
boli faktúry, priložené žalovaným k odporu.

60. Podľa čl. 10.3 Nájomnej zmluvy, zábezpeka bude zabezpečovať všetky peňažné záväzky nájomcu

voči prenajímateľovi vyplývajúce z nájomnej zmluvy vrátane záväzkov, ktoré vzniknú v prípade zániku
nájomnej zmluvy (vrátane všetkých úrokov z omeškania, zmluvných pokút, náhrad škody, výdavkov
a akýchkoľvek iných nákladov). Ak nájomca riadne a včas nesplní ktorýkoľvek zo svojich záväzkov
voči prenajímateľovi, je prenajímateľ oprávnený čerpať peňažné prostriedky zo zábezpeky. Po skončení
nájmu je prenajímateľ povinný vrátiť zábezpeku nájomcovi do 30 dní.

61. Z dohody o ukončení nájmu mal Odvolací súd mal preukázané, že nájomný pomer medzi stranami
sporu ako účastníkmi nájomnej zmluvy bol ukončený v dvoch fázach, a to ku dňu 10.05.2021 (skladové
priestory) a ku dňu 25.05.2021 (výrobno - skladové, kancelárske priestory a jedáleň), kedy bol spísaný
ajodovzdávacíprotokol,ktorýmbolipriestoryžalovanýmfaktickyprevzaté.Žalovanýboltedazábezpeku
povinný vrátiť žalobcovi najneskôr do 25.06.2021.

62. Odvolací súd vychádzajúc z odôvodnenia napadnutého rozsudku a uplatneného nároku na náhradu
škody zo strany žalovaného do výšky zloženej zábezpeky, bol ex offo povinný prihliadnúť na ust. § 683
ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, ktoré súd prvej inštancie na prejednávanú vec neaplikoval, čím sa
dopustil namietanej vady nesprávneho právneho posúdenia veci podľa písm. h/ ods. 1 ust. § 365 CSP,

ktorý ako už bolo uvedené žalobca v odvolacích námietkach nijakým spôsobom vecne nepodložil.

63.Právnym posúdením vecije činnosťspočívajúcavpodradenízistenéhoskutkovéhostavupríslušnej
právnej norme, ktorá vedie k záveru o právach a povinnostiach strán sporu. Pri tejto činnosti rieši súd
právne otázky (questio juris), ktorých riešeniu predchádza riešenie skutkových otázok (qustio fakty),

teda zistenie skutkového stavu. Právne posúdenie je všeobecne nesprávne, ak sa súd dopustil omylu
pri tejto činnosti, t.j. ak posúdil vec podľa právnej normy, ktorá na zistený skutkový stav nedopadá alebo
správne určenú právnu normu nesprávne vyložil, prípadne ju na daný skutkový stav nesprávne aplikoval
alebojuvôbecneaplikoval.Nesprávnosťprávnehoposúdeniavecipretonemožnovymedziťnesprávnym
či nedostatočným zistením skutkového stavu, ale len argumentáciou spochybňujúcou použitie právnej

normy na daný prípad, alebo jej interpretáciu, prípadne jej aplikáciu alebo neaplikáciu na zistený
skutkový stav. Tento právny rámec vymedzuje aj potrebné medze skutkového zistenia. Nesprávnosť
aplikácieobjektívnehopráva jezapríčinenáchybnýmvýberomtakejnormyhmotnéhoaleboprocesného
práva, ktorá nemá vo svojej hypotéze predpoklady, vyplývajúce zo zisteného skutkového stavu.64. V súvislosti s uvedeným odvolací súd konštatuje, že pri rozhodovaní o merite preskúmavanej
veci, zistil v aplikačnom postupe súdu prvej inštancie pochybenie v otázke právneho posúdenia,

odôvodňujúce potrebu zmeny napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie vo výroku II, o zamietnutí
žaloby v časti uplatneného nároku vo výške 3.566,10 eur, keďže neaplikoval takú normu hmotného
práva, ktorá vo svojej hypotéze nesie predpoklady, vyplývajúce zo zisteného skutkového stavu.

65. Podľa § 682 Občianskeho zákonníka, ak sa nájom skončí, je nájomca povinný vrátiť prenajatú

vec v stave zodpovedajúcom dojednanému spôsobu užívania veci; ak sa spôsob užívania výslovne
nedohodol, v stave, v akom ju prevzal, s prihliadnutím na obvyklé opotrebenie.

66. Podľa § 683 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak došlo k poškodeniu alebo nadmernému opotrebeniu
prenajatej veci v dôsledku jej zneužitia, zodpovedá nájomca aj za škody spôsobené osobami, ktorým
umožnil k prenajatej veci prístup, za náhodu však nezodpovedá.

Podľa § 683 ods. 2 Občianskeho zákonníka, domáhať sa náhrady možno len do šiestich mesiacov od
vrátenia prenajatej veci; inak nárok zanikne.

67. Aplikáciou nároku na náhradu škody v rámci v písomnosti „Odpoveď na predžalobnú výzvu“ zo dňa

27.08.2021 a kompenzačnou námietkou v odpore zo dňa 30.08.2022 si žalovaný ako prenajímateľ
uplatnil voči žalobcom zloženej finančnej zábezpeke nárok na náhradu škody, ktorá mu mala vzniknúť
odovzdaním prenajatých priestorov v stave nezodpovedajúcom bežnému opotrebeniu, ale vyžadujúcom
si vykonanie upratovacích, stavebných a rekonštrukčných zásahov. Predpokladom na uplatnenie
nároku voči peňažnej zábezpeke titulom náhrady škody, je preukázanie splnenia všetkých zákonných

podmienok vzniku škody a jej náhrady vo vzťahu k nájomcovi (porušenie právnej povinnosti, vznik škody,
príčinná súvislosť a zavinenie) a súčasné preukázateľné oboznámenie nájomcu so vznikom škody a
uplatnením započítania pohľadávky vo vzťahu k peňažnej zábezpeke, vrátane odôvodnenia konania
prenajímateľa. Pred samotným uplatnením započítania je prenajímateľ povinný nájomcu na náhradu
vyčíslenej škody vyzvať. V rozsudku sp. zn. 7 MCdo 15/2011 zo dňa 27.09.2012 Najvyšší súd SR

konštatoval, že pri nároku na náhradu škody nie je čas plnenia určený dohodou, ani právnym predpisom,
ale jeho splatnosť treba posudzovať podľa ust. § 563 Občianskeho zákonníka, a teda škodca je
povinný nahradiť škodu prvý deň po tom, čo ho veriteľ požiadal o splnenie. Takýto postup prenajímateľa
z výpovedí strán sporu a ani z výpovede svedkyne Tamary Martinkovič, nevyplýva a netvrdil ho ani
sám žalovaný, ktorý len žalobcovi v písomnosti „Odpoveď na predžalobnú výzvu“ zo dňa 27.08.2021

započítanie svojho nároku do výšky žalovanej sumy oznámil.

68. Podľa § 683 ods. 1 Občianskeho zákonníka predstavuje zodpovednosť nájomcu za poškodenie
alebo nadmerné opotrebenie prenajatej veci osobitný prípad zodpovednosti. V zmysle ust § 683 ods.
2 Občianskeho zákonníka, je prenajímateľ oprávnený domáhať sa tohto nároku iba v lehote šiestich

mesiacov od vrátenia prenajatej veci, inak jeho nárok zanikne. Ide o lehotu prekluzívnu, v ktorej musí
byť nárok uplatnený na súde.

69. Predmet nájmu, teda prenajaté priestory žalovaný fakticky prevzal odovzdávacím protokolom dňa
25.05.2021, šesťmesačná prekluzívnalehotauplynuladňa 25.11.2021ažalovanýsi nároknanáhradu

škody uplatnil až v odpore proti platobnému rozkazu zo dňa 30.08.2022, t.j. po uplynutí prekluzívnej
lehoty, na ktorú musí súd prihliadnuť ex offo.

70. Nakoľko súd prvej inštancie žalobu v časti o zaplatenie 3.566,10 eur zamietol titulom dôvodne
uplatneného nároku na náhradu škody v tejto výške žalovaným, dopustil a nesprávneho právneho

posúdenia tejto časti žalobného návrhu a jeho rozhodnutie bolo v tejto zamietajúcej časti potrebné
zmeniť.

71. Odvolacou argumentáciou žalovaného, ktorý rozsudok súdu prvej inštancie odvolaním napadol v
jehoprvomatreťomvýroku, saodvolacísúdzužuvedenýchdôvodovpreklúzie jehonároku nanáhradu

škody nezaoberal, keď naviac v podanom odvolaní neuviedol žiadne ďalšie relevantné skutočnosti,
ktorými by preukázal nesprávnosť napadnutého rozhodnutia v časti, v ktorej jeho nároku nebolo
vyhovené a správnosť rozhodnutia v zamietajúcej časti výroku, t.j. v časti ktorou súd prvej inštancie
jeho nároku na náhradu škody vyhovel. Odvolací súd ostatné jeho tvrdenia uvádzané v odvolanínepovažoval za podstatné, t. j. také, ktoré by svojou relevanciou, aj v prípade preukázania, boli spôsobilé
privodiť iné rozhodnutie.

72.Podľa§369ods.1Obchodnéhozákonníka,akjedlžníkvomeškanísosplnenímpeňažnéhozáväzku
alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať
z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného
upozornenia.
73. Podľa § 369 ods. 2 Obchodného zákonníka, ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník

je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.
74. Podľa § 369c odsek 1 Obchodného zákonníka, omeškaním dlžníka vzniká veriteľovi okrem nárokov
podľa § 369, 369a a 369b aj právo na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky,
a to bez potreby osobitného upozornenia. Výšku paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením
pohľadávky ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.
75. Podľa §1 ods. 2 nariadenia vlády č. 21/2013 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia

Obchodného zákonníka, namiesto úrokov z omeškania podľa sadzby určenej podľa odseku 1 môže
veriteľ požadovať úroky z omeškania v sadzbe, ktorá sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej
centrálnej banky platnej k prvému dňu omeškania zvýšenej o deväť percentuálnych bodov; takto určená
sadzba úrokov z omeškania platí počas celej doby omeškania.
76. Podľa § 2 nariadenia vlády č. 21/2013 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného

zákonníka, výška paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky podľa § 369c ods. 1
zákona je 40 eur jednorazovo bez ohľadu na dĺžku omeškania.
77. Z citovaných ustanovení odvolací súd vychádzal aj pri priznaní úroku z omeškania, ktorý žalobcovi
v zmenenej časti priznal tak, ako uviedol vo výroku II tohto rozsudku.
78. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

79. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.
80.Podľa§262ods.2CSP,ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
81. O trovách konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 a § 396 ods.

1 CSP, rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku III. zmenil tak, že úspešnému žalobcovi priznal nárok na
náhradu trov prvoinštančného konania v plnom rozsahu a v plnom rozsahu priznal žalobcovi aj trovy
odvolacieho konania s tým, že o výške náhrady trov prvoinštančného i odvolacieho konania rozhodne
súd prvej inštancie podľa ust. § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí,
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

82. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3: 0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu nadriadeného súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v
lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).