Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 30. apríl 2025

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 11Co/18/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5321203401
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Tichý

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2025:5321203401.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Tichého

a členov senátu JUDr. Evy Malíkovej a JUDr. Vladimíra Topoľančíka, v spore žalobcu: A. B., nar.
XX.XX.XXXX,bytomC.D.XXX,XXXXXD.,právnezast.JUDr.AntonomKupšom,advokátomsmiestom
výkonu činnosti Moyzesova ul. 34, 022 01 Čadca, IČO: 35 675 071, proti žalovaným: 1/ E. F., nar.
XX.XX.XXXX, bytom C. D. XXX, XXX XX D., 2/ G. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. D. XXX, XXX
XX D., 3/ J. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D. XXX, XXX XX D., žalovaná v rade 3/ právne zast.
Advokátskou kanceláriou VARMUS s. r. o., Palárikova č. 83, 022 01 Čadca, IČO: 36 863 203, 4/ A. H.,
nar. XX.XX.XXXX, B. L. XXXX/XX, XXX XX M., 5/ N. N., nar. XX.XX.XXXX, O. L. XX, XXX XX P., o

zaplatenie 23.462,10 eur titulom zľavy z kúpnej ceny, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu
Žilina č. k. CA-12C/93/2021-181 zo dňa 14.09.2023, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovaní 1/ - 5/ m a j ú voči žalobcovi n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol nárok žalobcu, ktorým sa domáhal voči
žalovaným nároku na zľavu z kúpnej ceny (výrok I. rozsudku). O nároku na náhradu trov odvolacieho

konania rozhodol tak, že žalovaní majú voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100
% (výrok II. rozsudku).
1.1 Nárok žalobcu posudzoval podľa § 597 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka.

1.2 Súd prvej inštancie nárok posúdil podľa ustanovenia § 597 a nasl. Občianskeho zákonníka vo vzťahu
k uplatnenému nároku samotného žalobcu na zľavu z kúpnej ceny za predmetnú nehnuteľnosť. Podľa
súdu prvej inštancie medzi stranami sporu nebol spor vo vzťahu k uzavretej zmluve, ktorá bola uzavretá

17.12.2018, pričom predmetom kúpy bol rodinný dom súpisné číslo XXX postavený na parcele CKN
č. 1943/1 v kat. území D. okres L. spoločne aj s ďalšími pozemkami. Predmetné nehnuteľnosti boli
ohodnotené Znaleckým posudkom znalkyne A. G. L. pod č. 210/2018 a z toho rodinný dom mal hodnotu
celkom po zaokrúhlení 32.595,73 eur. Zmluvné strany (strany sporu) sa podľa súdu prvej inštancie
dohodli na kúpnej cene 61.000,- eur (Čl. III zmluvy). Ďalej súd prvej inštancie dôvodil, že v Čl. II.
označený ako Špecifikácia nehnuteľnosti bolo prehlásenie kupujúceho, že sa pred uzavretím uvedenej
zmluvyoboznámilsostavomnehnuteľnostinajmänazákladeosobnejohliadky,stavmuboldobreznámy

a nehnuteľnosť v danom stave kupuje. Predávajúci vyhlásili, že im neboli známe také vady a poškodenia
nehnuteľnosti, na ktoré by mali kupujúceho upozorniť. Znalecký posudok obsahoval aj potvrdenie obce,
že nehnuteľnosť bola daná do užívania v roku 1960. Ďalej súd prvej inštancie dôvodil, že žalobca si
v danej veci uplatnil nárok na zľavu z dôvodu, že sa rozhodol realizovať rekonštrukciu a nadstavburodinného domu a po začatí prác došlo k zrúteniu jednej steny. Na základe odborného vyjadrenia svedka
vkonanívypočutéhoA.G.všakbolopreukázané,žetentoodporučilstrhnúťpôvodnékonštrukcieazačať
od základov nanovo, nakoľko dom bol nebezpečný na bývanie, ohrozoval by život a zdravie, rodinný

dom bol asanovaný a nárok žalobcu tak predstavoval 90 % z hodnoty.
1.3 Podľa súdu prvej inštancie žalovaní poukazovali na to, že žalobca realizoval búracie práce svojvoľne
a jeho neodbornými zásahmi došlo k zrúteniu steny. Súd prvej inštancie s prihliadnutím k tomu zisťoval,
či u žalobcu existovalo stavebné povolenie, resp. povolenie na samotnú asanáciu nehnuteľnosti a či
žalovaní mu „zatajili“ informácie o stave nehnuteľnosti a ním uvádzaných vadách. Samotný žalobca do

zápisnice na pojednávaní uviedol, že mal k dispozícii stavebné povolenie, uvedené jeho tvrdenie však
nepodporil žiadnym dôkazom. To, že uvedené povolenie nemal, súd prvej inštancie ustálil minimálne
v tom, že svedok v konaní vypočutý A. G. ako privolaný statik uviedol, že na mieste samom sa
k rodinnému domu dostavil spoločne s projektantom A. J. pre účely projektu, stavebného povolenia.
1.4 Súd prvej inštancie v danom prípade uviedol, že stavebné povolenie vyžadovalo, pokiaľ stavebný
zákon a vykonávacie predpisy k nemu alebo osobitné predpisy neustanovovalo inak, pri stavbách

každéhodruhubezzreteľanaichstavebnotechnickévyhotovenie,účelačastrvania;stavebnépovolenie
sa vyžadovalo taktiež aj pri zmene stavieb, najmä pri prístavbe, nadstavbe a pri stavebných úpravách.
Stavebné povolenie bolo okrem toho potrebné aj na stavebné úpravy, najmä búracie práce, pri ktorých
sa mení vzhľad, priestorové usporiadanie, spôsob užívania, zásahom do nosných konštrukcií. Rovnako
bolo potrebné povolenie aj na odstránenie stavby, pokiaľ nebolo nariadené, bolo potrebné povolenie

stavebného úradu, ak uvedený zákon neustanovoval inak. O povolenie mohol žiadať vlastník stavby. V
žiadosti o povolenie vlastník stavby mal povinnosť uviesť druh, účel, miesto a označenie stavby, dôvody
odstránenia stavby a dátum predpokladaného začatia a skončenia prác, či stavbu odstráni svojpomocne
alebo prostredníctvom zhotoviteľa, ako sa naloží s odpadom a s uvoľneným pozemkom a aké opatrenia
boli potrebné na zabezpečenie susedných pozemkov a stavieb (§ 88 ods. 3 stavebného zákona)

1.5 Na podklade toho preto bolo možné minimálne z tohto ustáliť, že žalobca chcel realizovať prestavbu
rodinného domu nadobudnutého od žalobcov, ale v čase kedy svojpomocne realizoval búracie stavebné
práce, uvedeným povolením reálne nedisponoval, nemal žiadny projekt a tento mal byť vyhotovený
až následne. Z vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie preukázané, že žalovaní oboznámili
žalobcu so stavom nehnuteľnosti, mal k dispozícii znalecký posudok, bol znalý miestnych pomerov,

rodina žila v blízkosti,
zo strany žalobcov mu bolo oznámené, že nehnuteľnosť bola zo zmiešaných materiálov. Skutočnosti,
ktoré zistil až pri neodborných zásahoch, nemohli žalobcovia zistiť a oznámiť žalovanému, nakoľko toto
bolo možné až po zavedení sondy, obnažení muriva. Uvedené nemohla zistiť ani samotná znalkyňa.
Súd prvej inštancie v danom prípade poukázal na to, že žalobca v podanej žalobe tvrdil, že stavebné

úpravy realizovali odborne znalé osoby. Ani k uvedenému tvrdeniu však nepripojil žiadny dôkaz, pričom
znalkyňa A. G. L. sa vyjadrila, že bol spôsobilý na užívanie a v stave, v akom bol, by mohol vydržať
ešte 60 rokov (mal za sebou polovicu životnosti). Samotný žalobca v rámci zmluvy vyhlásil, že stav
nehnuteľnosti mu bol známy, zúčastnil na ohliadke a zo strany predávajúcich mu bolo povedané, že dom
bol zo zmiešaných materiálov, čo potvrdila i G. H., svedkyňa v konaní vypočutá, ktorá realizovala ako

realitná maklérka predaj uvedeného rodinného domu.
1.6 Po vykonanom dokazovaní súd prvej inštancie dospel k tomu, že predmet kúpy - konkrétne dom bol
postavený v roku 1960. Žalobca kupoval nehnuteľnosť po ohliadke v stave ako stojí a leží. Ak by malo
ísť o vadu čo do použitého stavebného materiálu (škvara a pod.), tak tým, že mu o uvedenom povedali
predávajúci, že nehnuteľnosť bola zo zmiešaných materiálov a žalobca aj napriek tomu nehnuteľnosť

kúpil, nebolo možné uplatňovať nárok pri aplikácii ust. § 597 OZ. Žalobca by mal nárok na zľavu
v prípade, ak by kúpená vec bola ešte upotrebiteľnou, t.j. mohla by slúžiť svojmu účelu. Súd prvej
inštancie mal zato, že by uvedená situácia prichádzala do úvahy za stavu ešte pred stavebnými
úpravami,avšaknieužzastavu,kedyrodinnýdomasanovalsamotnýžalobcaasámurobilnehnuteľnosť
neexistentnou a neupotrebiteľnou jeho účelu. Z výpovede znalkyne predmetný dom v stave ako bol, bol

schopný pre užívanie ďalšie desaťročia a pokiaľ bola nehnuteľnosť nadobudnutá samotným žalobcom,
bola nehnuteľnosť nadobudnutá už podľa rímskej zásady ako stojí a leží. V danej veci súd uvedenú
vadu, to znamená čo do základov, nepovažoval za vadu, ktorá by zakladala nárok na zľavu z kúpnej
ceny. Nakoľko podľa fotografií predložených k podanej žalobe zo strany žalobcu oproti fotografiám
zhotovenými znalkyňou k predaju nehnuteľností bolo zrejmé, že z domu ostalo už iba torzo, súd prvej

inštancie mal zato, že uplatnený nárok žalobcu vo vzťahu k žalovaným bol aj rozporný s dobrými mravmi
(§ 3 OZ), nakoľko žalobca svoje nesprávne konanie, ktoré viedlo až k devastácii celého rodinného domu
nadobudnutého od žalobcov, chcel preniesť na žalobcov v rozsahu zľavy uplatnenej uvedenou žalobou,aby sa mu tak navrátila investícia do nehnuteľnosti, ktorú fakticky zničil neodborným zásahom sám
a pokiaľ išlo o konanie odborných osôb, tak
v danom smere si mal uplatniť nárok voči nim. Na podklade vykonaného dokazovania súd prvej inštancie

podanú žalobu zamietol.
1.7 O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 1 CSP a žalovaným ako plne
úspešným (100 %) priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi ako neúspešnej strany v spore.
2. Proti predmetnému rozsudku podal žalobca odvolanie v zmysle § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP,
pričom sa vyjadril, že s citovaným rozsudkom nesúhlasí. Ďalej dôvodil, že po oboznámení sa s

obsahomodôvodneniaprvostupňovéhorozsudkužalobcabolnútenýkonštatovať,žeobsahvykonaného
dokazovania vôbec nezodpovedal odôvodneniu, ktoré bolo uvedené v rozsudku a jednotlivé svedecké
výpovede a dôkazy nezodpovedali tomu, čo bolo produkované na jednotlivých pojednávaniach. Ďalej
žalobca namietal, že z hľadiska zistenia skutkového stavu a vykonaného dokazovania bol rozsudok
nepreskúmateľný a nedostatočne odôvodnený, aj napriek tomu, že súd prvej inštancie nárok posúdil
podľa § 597 Občianskeho zákonníka ako uplatnenú zľavu z kúpnej ceny, sa súd prvej inštancie pri

skúmaní zisťovania skutkového stavu nezaoberal najmä odborným vyjadrením A. Q. G., ale zaoberal
sa vedľajšími tvrdeniami a to stavebným konaním, ktoré pre posudzovanie zľavy z kúpnej ceny nemalo
vôbec žiaden význam a doporučoval, aby sa odvolací súd zaoberal zvukovou nahrávkou, najmä
výsluchomsvedkaA.Q.G.,ktorýnapojednávanívysvetľovalachcelvysvetliťvecisúvisiacespriebehom
postupu prác žalobcu, predtým, než došlo

k zrúteniu steny domu a prečo doporučil, aby rodinný dom bol asanovaný a súd prvej inštancie v danom
smere konštatoval, že žalobca vykonával svojvoľne práce na rodinnom dome, pričom z výsluchu svedka
A. Q. G. bolo zrejmé, ako sa vo veci postupovalo, ale súd prvej inštancie to nepovažoval za dôležité,
dôležité podľa súdu prvej inštancie bolo, či mal žalobca stavebné povolenie.

2.1 Podľa žalobcu súd prvej inštancie nijakým spôsobom nevysvetlil a nijako neodôvodnil, prečo
nepostupoval podľa § 597 Občianskeho zákonníka, aj keď to v jeho odôvodnení tvrdí, pretože
z ustanovenia § 597 Občianskeho zákonníka vyplýva, že zodpovednosť predávajúceho za vady podľa
§ 597 ods. 1 Občianskeho zákonníka má charakter objektívnej zodpovednosti, ktorej sa predávajúci,
pokiaľ na vady existujúce v čase uzavretia zmluvy kupujúceho neupozornil, nemohol zbaviť, pričom

nebolo rozhodujúce, či
o vadách vedel, alebo nevedel. V danom prípade nebolo žalobcovi známe, na základe akej skutočnosti
zanikla objektívna zodpovednosť žalovaných za vady na rodinnom dome a bolo zrejmé, tak ako to
vyplývalo z odborného vyjadrenia A. Q. G., že vady sa na nehnuteľnosti nachádzali už v čase predaja,
teda žalovaní z hľadiska objektívnej zodpovednosti zodpovedali za vady nehnuteľnosti a na základe

odborného vyjadrenia
A. Q. G. bolo zrejmé, že nehnuteľnosť – rodinný dom mal vady v čase predaja, ktoré nehnuteľnosť robili
neupotrebiteľnou, a teda žalobca využil jeho právo a žiadal zľavu
z kúpnej ceny a na uvedenú skutočnosť nemal žiaden vplyv znalecký posudok znalca A. G. L., ktorá
ako znalkyňa z odboru oceňovania nehnuteľností nehnuteľnosť oceňovala, teda stanovila jej cenu, ale v

žiadnom prípade sa nevyjadrovala k stavu nehnuteľnosti aj s poukazom na tú skutočnosť, že predávajúci
vyhlásili, že im neboli známe vady a poškodenia, na ktoré by mali kupujúceho upozorniť. Žalobca
zdôraznil, že objektívnej zodpovednosti sa nebolo možné zbaviť, a teda nebolo zrejmé, na základe akej
skutočnosti sa súd uvedenou okolnosťou nezaoberal a nijako nevyhodnotil a ako bolo uvedené vyššie,
súd účelovo nepripúšťal a prerušoval A. Q. G. pri podaní a doplňovaní jeho odborného vyjadrenia a jeho

svedeckej výpovede, pri ktorej popisoval, čo predchádzalo krokom zo strany žalobcu pri rekonštrukcii
rodinného domu. V uvedenom smere vidí žalobca aj porušenie práva na spravodlivý proces, pretože súd
musí objektívne zisťovať skutočný stav veci a nie účelovo spochybňovať výpoveď odborníka na statiku
A. Q. G.. Pokiaľ by sa súd prvej inštancie dôsledne zaoberal výpoveďou a umožnil statikovi riadne jeho
tvrdenia odôvodniť, bolo by zrejmé, že dom bol neupotrebiteľný. Nebolo vôbec rozhodujúce, či žalobca

mal alebo nemal stavebné povolenie, to bola len okrajová záležitosť, súd sa mal dôsledne zaoberať
odborným vyjadrením statika A. Q. G. a pokiaľ z jeho výpovede vyplynulo, že na mieste samom pred
začatím rekonštrukčných prác bol aj A. G. J., nič nebránilo súdu, aby uvedená osoba bola vypočutá,
pretože ako vo výpovedi A. Q. G. uviedol, na miesto samé sa dostavil na základe pozvania A. G. J.,
ktorý mal vyhotovovať stavebný projekt pre rekonštrukciu rodinného domu. Podľa žalobcu vyhodnotenie

priebehu dokazovania a zistenie skutkového stavu vôbec nezodpovedalo záverom, ktoré súd vo svojom
odôvodnení uviedol, že súd nepostupoval v súlade s § 597 Občianskeho zákonníka a teda keby sa
dôsledne zaoberal vykonaným dokazovaním, nemohol by skonštatovať, že žaloba bola nedôvodná,pretože dokazovanie a závery súdu tomu nezodpovedajú. Preto navrhol, aby súd rozsudok súdu prvej
inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
3. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal napadnutý rozsudok na základe podaného odvolania

žalobcu v rozsahu danom ust. § 379, § 380 CSP a bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 CSP
a contrario) napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa ustanovenia § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil.
4. Krajský súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce otázky, ktoré boli vo veci vznesené a v plnom
rozsahu sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie. Súd prvej inštancie
v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej veci, vecne správne rozhodol

a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ustanovením § 220 ods. 2 CSP. Odôvodnenie rozhodnutia súdu
prvej inštancie je vecne správne, pričom v jednotlivostiach naň poukazuje aj krajský súd. Z uvedených
dôvodov sa krajský súd v odvolacom konaní obmedzil iba na konštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia (§ 387 ods. 2 CSP).
5. Pre úplnosť odvolací súd k odvolacím dôvodom uvádza, že dôkazy hodnotí súd prvej inštancie
podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom

starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo (§ 191 ods. 1 CSP). Hodnotením dôkazov
je činnosť súdu, pri ktorej vykonané procesné dôkazy hodnotí z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti
pre rozhodnutie. Súd prvej inštancie pri hodnotení dôkazov v zásade nie je obmedzovaný právnymi
predpismi v tom, ako a s akým výsledkom má z hľadiska pravdivosti ten-ktorý dôkaz hodnotiť. Uplatňuje
sa tu zásada voľného hodnotenia dôkazov.

6. Na doplnenie považoval odvolací súd za nevyhnutné reagovať na odvolaciu argumentáciu žalobcu
formulovanú v podanom opravnom prostriedku, pričom sa v zmysle princípu neúplnej apelácie
nezaoberal inými prípadnými pochybeniami súdu prvej inštancie. Krajský súd zároveň poukazuje na
zodpovednosť odvolateľa za obsahové vymedzenie svojho odvolania v spojitosti s nevyhnutnosťou
odvolacieho súdu rešpektovať svoju viazanosť odvolacími dôvodmi (ustanovenie § 380 ods. 1 CSP).

7. Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemá odpovedať na každú námietku alebo
argument vznesený v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre
rozhodnutie o odvolaní a zostali sporné, alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvoinštančného
rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na
to, že v dvojinštančnom súdnom konaní rozhodnutia súdu prvej a druhej inštancie tvoria jeden celok,

a preto je nadbytočné, aby odvolací súd opakoval vo svojom rozhodnutí správne skutkové a právne
závery súdu prvej inštancie.
8. Námietku žalobcu spočívajúcu v tom, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci v súvislosti s nesprávnym posúdením otázky neupotrebiteľnosti nehnuteľnosti,
keďže z odborného vyjadrenia Q. G. vyplývalo, že vady na rodinnom dome sa nachádzali už v čase

predaja,atedazhľadiskaobjektívnejzodpovednostižalovanízodpovedalizavadynehnuteľnosti,apreto
žalobca správne využil jeho právo na zľavu z kúpnej ceny, vyhodnotil odvolací súd ako nedôvodnú.
Odvolací súd sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie ohľadne tejto otázky,
ktorú podrobne odôvodnil v bode 23. odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie. Aj podľa odvolacieho
súdu platí, že ak dodatočne vyjde najavo vada, na ktorú predávajúci kupujúceho neupozornil, má

kupujúci právo na primeranú zľavu z dojednanej ceny zodpovedajúcej povahe a rozsahu vady. Z toho
možno vyvodiť, že kupujúci má právo na primeranú zľavu z dojednanej kúpnej ceny, ak a) dodatočne
(až po prevzatí veci kupujúcim) vyjde najavo vada, na ktorú predávajúci kupujúceho neupozornil, b) ide
o neodstrániteľnú vadu, t.j. vec nemôže slúžiť svojmu účelu a c) kúpená vec je ešte upotrebiteľná, t.j.
môže slúžiť svojmu účelu. Aj podľa odvolacieho súdu žalobca by mal nárok na zľavu z kúpnej ceny iba

v prípade, ak by kúpená vec bola ešte upotrebiteľnou, t.j. musela by slúžiť svojmu účelu, čo v danom
prípade naplnené nebolo. Krajský súd mal za to, že by daná situácia prichádzala do úvahy za stavu
ešte pred stavebnými úpravami, avšak už nie za stavu, kedy žalobca rodinný dom asanoval a urobil tak
nehnuteľnosť neupotrebiteľnou svojmu účelu. Naviac odvolací súd konštatuje, že nebolo možné zistiť,
aká bola statika domu, keďže tento bol asanovaný, pričom samotný dom bol postavený v šesťdesiatych

rokoch a slúžil na účely jeho užívania až do uzavretia kúpnej zmluvy, bolo preto zrejmé, že statika
domu vyhovovala v stave, v akom ho žalobca kupoval. Z uvedených dôvodov je potom nedôvodná aj
námietka odvolateľa, týkajúca sa toho, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam.
9. Pokiaľ ide o námietku žalobcu týkajúcu sa porušenia práva na spravodlivý proces súdom prvej

inštancie spočívajúcu v tom, že keby sa dôsledne zaoberal výpoveďou statika
A. Q. G. a bolo mu umožnené jeho tvrdenia odôvodniť, bolo by zrejmé, že dom bol neupotrebiteľný,
odvolací súd vyhodnotil túto námietku ako nedôvodnú. V tejto súvislosti krajský súd konštatuje, že
k porušeniu práva na spravodlivý proces zo strany súdu prvej inštancie voči žalobcovi nedošlo, keďžetak zo zvukového záznamu z pojednávania, ako aj zo zápisnice z pojednávania zo dňa 14.09.2023, je
dostatočne zrejmé, že pri výsluchu predmetného svedka postupoval súd prvej inštancie riadne v zmysle
aktuálne účinných procesných predpisov, pričom ani závery posudku statika a jeho výpovede neboli

v rozpore so závermi súdu prvej inštancie o neupotrebiteľnosti predmetnej nehnuteľnosti, na účel
ktorému mala slúžiť. V prípade neupotrebiteľnosti predmetnej nehnuteľnosti prichádzala do úvahy iba
možnosť od kúpnej zmluvy odstúpiť, ktorý nárok však zo strany žalobcu uplatnený nebol.

10. Neobstojí potom ani námietka žalobcu spočívajúca v tom, že vyhodnotenie priebehu dokazovania

a zistenie skutkového stavu veci vôbec nezodpovedá záverom, ktoré súd prvej inštancie uviedol v jeho
odôvodnení, a teda že súd prvej inštancie nepostupoval v súlade s ust. § 597 Občianskeho zákonníka.

11. Ďalšie argumenty žalobcu v odvolacom konaní odvolací súd považoval pre rozhodnutie vo veci už za
nerozhodné, bez potreby sa s nimi osobitne vyporiadavať. I podľa už konštantnej judikatúry súd nemusí
dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný

význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali
do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď
na každú jednu poznámku či pripomienku nastolenú stranou, je potrebné, aby bolo reagované len na
podstatné a relevantné argumenty strán konania (porovnaj rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn.
II. ÚS 200/09 a pod.). Preto na ostatnú odvolaciu argumentáciu zaoberajúcu sa ďalšími irelevantnými

okolnosťami prejednávanej veci, už nespôsobilú ovplyvniť rozhodnutie, odvolací súd nepovažoval za
potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.
12. Odvolací súd konštatuje, že v súdenej veci však súd prvej inštancie rozhodnutie odôvodnil zákonu
zodpovedajúcim spôsobom, pričom právo na súdnu ochranu nemožno zamieňať s právom strany sporu
byť pred súdom úspešnou, prípadne s právom na vydanie rozhodnutia v súlade s jej požiadavkami

a právnymi názormi. Z uvedeného dôvodu potom, ak súd nerozhodne podľa predstáv strany sporu,
nedochádza k porušeniu daného práva. Intenzitu zásahu spôsobilú privodiť porušenie ústavných
základných práv podľa rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 344/2010 dosahuje len také
odôvodnenie rozhodnutia súdu, ktoré neuvádza žiadnu argumentáciu, prípadne také, ktorého dôvody sú
zjavne protirečivé, alebo popierajú pravidlá formálnej a právnej logiky, alebo ak sú tieto dôvody zjavne

jednostranné a v extrémnom rozpore s princípmi spravodlivosti.
13. Odvolací súd zdôrazňuje, že súd prvej inštancie dôsledne uviedol rozhodujúci skutkový stav,
primeraným spôsobom opísal výsledky vykonaného dokazovania, riadne citoval právne predpisy, ktoré
na prejednávaný prípad aplikoval a z nich vyvodil svoje právne závery, ktoré riadne vysvetlil, pričom
dostatočne a presvedčivo objasnil, z akých úvah vychádzal. Jeho rozhodnutie tak nemožno považovať

za také, ktoré by bolo v rozpore s čl. 46 ods. 1 Ústavy SR. Pri výklade aplikácie právnych predpisov sa
súd prvej inštancie neodchýlil od znenia príslušných ustanovení, nepoprel ich účel ani podstatu, a preto
rozhodnutie odvolací súd považoval za ústavne konformné. Nakoľko odvolacie dôvody odvolateľa
týkajúce sa nepreskúmateľnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie boli neopodstatnené, odvolací súd
tento napadnutý rozsudok potvrdil.

14. Krajský súd zároveň potvrdil aj výrok súdu prvej inštancie o trovách konania, ktorý vykazuje
vecnú správnosť, nebol napadnutý odvolacími námietkami, ktoré by produkovali relevantnú odvolaciu
argumentáciu vo vzťahu k nároku na náhradu konania.
15. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 396
ods. 1 v spojení s ustanovením § 255 ods. 1 CSP tak, že nárok na náhradu trov odvolacieho konania

majú žalovaní v plnom rozsahu, keďže boli v odvolacom konaní proti žalobcovi úspešní.
16. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
(§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak jea) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou

a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)

V Žiline, dňa 30. apríla 2025
JUDr. Roman Tichý

predseda senátu

JUDr. Vladimír Topoľančík

člen senátu

JUDr. Eva Malíková

člen senátu

Kanc.: - po kontrole predsedom senátu vyhotov potrebný počet vyhotovení
· založ zberný spis

· vylúč základný spis a vráť okresnému súdu na konanie

· rozhodnutie diktoval dňa 12.05.2025 ref. sudca JUDr. Tichý

· kontrola referujúcim sudcom dňa 12.05.2025