Rozsudok – Vyživovacie povinnosti ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 26. február 2025

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 15CoP/131/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1319206879
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 02. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Blanka Podmajerská

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2025:1319206879.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Blanky Podmajerskej a členiek

senátu Mgr. Patrície Železníkovej a Mgr. Aleny Čakváriovej, v právnej veci osoby oprávnenej na výživné:
A. B. C., D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. XX, zastúpená: JUDr. Pavel Polakovič, advokát, so
sídlom Detvianska 14, Bratislava, proti osobe, ktorá je podľa návrhu povinná platiť výživné: E. A. C.,
nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F. X, G., zastúpený: JUDr. Lucia Danišovičová, PhD., advokátka so
sídlom Drieňová 1/D, Bratislava, o určenie výživného na manželku, na odvolanie osoby oprávnenej na
výživné proti rozsudku Mestského súdu Bratislava II zo dňa 11.04.2024, č. k. B3-16Pc/23/2019-499,
jednomyseľne takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie sa potvrdzuje.

Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.Súd prvej inštancie v odvolaním napadnutom rozsudku rozhodol, že osoba, ktorá je podľa návrhu
povinná platiť výživné (ďalej len „povinný“) je povinná prispievať na výživu osoby oprávnenej na výživné
(ďalej len „oprávnená“) sumou 360 eur mesačne za obdobie od 04.12.2019 do 31.01.2021, vždy
do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám bývalej manželky (výrok I.), určil, že zročné výživné na výživu
oprávnenej za obdobie od 04.12.2019 do 31.01.2021 nevzniklo (výrok II.), vo zvyšnej časti návrh na

určenie výživného zamietol (výrok III.) a rozhodol, že žiaden z účastníkov konania nemá nárok na
náhradu trov konania (výrok IV.)

2.Rozhodnutie právne odôvodnil § 2, § 18, § 23 ods. 1, § 71 ods. 1,2, § 75 ods. 1, 2, § 76 ods.
1, § 77 ods. 1, § 155 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov
(ďalej „Zákon o rodine“), § 2 ods. 1, 2, § 52 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok
( ďalej „ C.m.p.“), kedy po vykonanom dokazovaní ustálil skutkový stav veci, ktorý podrobne uviedol

v bodoch 10 – 47 odôvodnenia rozhodnutia . Vecne dôvodil tým, že manželia uzavreli manželstvo
dňa 17.10.2015, žili v spoločnej domácnosti v byte, ktorý je vo výlučnom vlastníctve povinného.
Oprávnená sa s maloletými deťmi odsťahovala v marci 2019 zo spoločnej domácnosti do bytu, ktorý
je v jej výlučnom vlastníctve. Ukončenie manželského spolužitia bolo rozhodnutím oprávnenej, bez
predchádzajúcich dohôd na úhradách nákladov v byte, v ktorom viedli manželia spoločnú domácnosť.
Oprávnenásimuselabyťvedomázníženiaživotnejúrovneobochmanželovrozdelenímdomácnosti,keď
každému z účastníkov konania vznikali náklady na bývanie osobitne. Opustením spoločnej domácnosti

vznikla povinnému povinnosť uhrádzať v celom rozsahu náklady v byte, kde manželia viedli spoločnú
domácnosť. V čase podania návrhu v decembri 2019 manželia neviedli spoločnú domácnosť, žili
oddelene, oprávnená striedala pobyt v byte v G. s pobytom v rodinnom dome v D., ktorý manželia
nadobudli do bezpodielového spoluvlastníctva (podľa jej vyjadrenia 50 % času trávila v G. a 50 %času v D.). Manželom začali vznikať ďalšie náklady na bývanie, oprávnená nemohla prenajímať svoj
byt v G. a po jej odsťahovaní do domu v D., tento byt hneď neprenajímala. Manželia stratili zisk z
prenájmu domu s pozemkami v D. (keďže tam bývala oprávnená), hoci povinný mal záujem tieto

nehnuteľnosti vyporiadať, povinnému začali vznikať náklady na cestovanie za maloletými deťmi z G. do
D. a späť. Oprávnená opustením spoločnej domácnosti, spôsobila zvýšenie nákladov oboch manželov
aj na starostlivosť o dve spoločné maloleté deti, ktoré oprávnená odviedla zo spoločnej domácnosti, otec
sa s nimi stretával v zmysle súdneho rozhodnutia (každý párny kalendárny týždeň od piatku od 16:00
hod. do nedele do 16:00 hod.) a neskôr boli maloleté deti zverené do striedavej osobnej starostlivosti

obidvoch rodičov tak, že otec vykonával osobnú starostlivosť o maloleté deti od piatka 17:30 hod.
párneho kalendárneho týždňa do stredy 17:30 hod. nasledujúceho nepárneho kalendárneho týždňa a
matka vykonávala osobnú starostlivosť o maloleté deti od stredy 17:30 hod. nepárneho kalendárneho
týždňa do piatka 17:30 hod. nasledujúceho párneho kalendárneho týždňa. Otcovi vznikali zvýšené
náklady v spojení s preberaním a odovzdávaním maloletých detí v obci D., kde matka od marca
2020 s maloletými deťmi žila a na ktorých výživu prispieval a mal náklady na úhradu ich potrieb

v čase, kedy tieto boli v jeho osobnej starostlivosti. Manželstvo účastníkov bolo rozvedené rozsudkom
Okresného súdu Bratislava III zo dňa 07.03.2022, sp.zn. 39P/286/2019, ktorý nadobudol právoplatnosť
dňa 20.04.2022 . Súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním zistil, že účastníci konania majú v
bezpodielovom spoluvlastníctve rodinný dom a viaceré pozemky v D., ktoré užíva výlučne oprávnená,
keď vedie domácnosť v rodinnom dome a užíva pozemky bez dohody s povinným a bez protihodnoty

pre povinného. Náklady na elektrinu uhrádzal do januára 2020 povinný vo výške 161 eur mesačne a
od februára 2020 oprávnená. Súd prvej inštancie ustálil odôvodnené náklady oprávnenej na bývanie
vo výške 300 eur mesačne na elektrinu, vodu a drevo. Hypotekárny úver, ktorým bolo zabezpečené
nadobudnutie týchto nehnuteľností splácal do rozvodu manželstva iba povinný (s výnimkou jednej časti
platby 200 eur, ktorú uhradila oprávnená) v splátkach cca 424 eur mesačne, neskôr 429 eur mesačne,

okrem obdobia deviatich mesiacov od apríla 2020 do januára 2021, počas ktorých bol povolený odklad
splátok hypotekárneho úveru. Hypotekárny úver bol poskytnutý obom manželom, náklady však znášal
povinný. Súd prvej inštancie ustálil majetkový prospech oprávnenej z bezplatného užívania rodinného
domu a pozemkov na výšku 800 eur (ktorú oprávnená nesporovala) a pri rozhodovaní neprihliadal na
výdavky oprávnenej spojené s udržiavaním a zhodnotením týchto nehnuteľností, ktoré budú predmetom

vyporiadania. Súd prvej inštancie rovnako neprihliadal na náklady oprávnenej na splátky hypotéky na
byt v jej výlučnom vlastníctve, ani na náklady na bývanie súčasne v dvoch nehnuteľnostiach, keďže
išlo o jej rozhodnutie bývať do marca 2020 súčasne v dvoch nehnuteľnostiach. Účastníci konania
majú v bezpodielovom spoluvlastníctve osobné motorové vozidlo Kia Ceed, ktoré užíva bez dohody
s povinným a bez protihodnoty oprávnená s nesporovaným majetkovým prospechom 300 eur mesačne.

Na náklady oprávnenej súvisiace s udržiavaním motorového vozidla súd prvej inštancie neprihliadol
konštatujúc, že tieto, rovnako ako úspory na účte povinného a majetok a dlhy manželov budú
predmetom vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov.

3. Súd prvej inštancie ďalej v rozhodnutí uviedol, že oprávnená je výlučnou vlastníčkou bytu v G.,

splátky k hypotekárnemu úveru k bytu sú vo výške 350 eur mesačne, byt prenajíma od apríla 2021
za nájomné 550 eur mesačne, vrátane energií. Z pohybov na účtoch v bankách a v podielových
fondoch vyplýva, že oprávnená disponovala značnou finančnou hotovosťou a keďže nepreukázala, že
išlo o finančné prostriedky v jej výlučnom vlastníctve, súd prvej inštancie vychádzal zo záveru, že išlo
o prostriedky patriace do BSM (sama oprávnená uvádzala, že úspory, ktoré mala pred manželstvom

poskytla svojmu bratovi). Oprávnená bola na rodičovskej dovolenke, poberala rodičovský príspevok,
prídavky na maloleté deti, výživné na maloleté deti, od januára 2021 nastúpila po rodičovskej dovolenke
do zamestnania a mala príjem zo zamestnania a taktiež príjem z prenájmu svojho bytu. Nepodnikala,
majetkovú účasť nemala v žiadnej spoločnosti, nevykonávala funkciu štatutárneho zástupcu. Povinný
je výlučným vlastníkom bytu v G., v ktorom býva aj s maloletými deťmi, keď sú v jeho osobnej

starostlivosti, jeho mesačné náklady na bývanie sú vo výške 300 eur mesačne. Povinný vlastní vo
výlučnom vlastníctve staré osobné motorové vozidlo Suzuki nadobudnuté pred manželstvom, počas
rozvodového konania zakúpil staršie osobné motorové vozidlo BMW za 7 700 eur z finančných
prostriedkov, ktoré mu podľa jeho vyjadrenia daroval brat a toto vozidlo využíva na odvoz maloletých
detí z/do D.. K otázke, či je motorové vozidlo vo výlučnom vlastníctve povinného, alebo patrí do

bezpodielového spoluvlastníctva manželov súd prvej inštancie uviedol, že uvedené bude predmetom
konania o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Povinný bol zamestnaný, dosahoval
príjem zo zamestnania podľa doložených dokladov, nepodnikal, nemal majetkovú účasť v žiadnej
spoločnosti, nevykonával funkciu štatutárneho zástupcu. Súd prvej inštancie ustálil priemerné mesačnévýdavky povinného vo výške približne 1 000 eur, pričom uhrádzal svoje bežné potreby a výživné
na maloleté deti a náklady maloletých detí, nechodil na dovolenky do zahraničia. Pokiaľ oprávnená
uvádzala svoje priemerné mesačné výdavky cca vo výške 2 000 eur a viac, súd prvej inštancie ustálil jej

odôvodnené potreby vo výške 850 eur mesačne, z toho náklady na bývanie cca 300 eur, na stravu 300
eur, oblečenie a obuv 50 eur, hygienu, drogériu a starostlivosť o seba 50 eur, zdravotnú starostlivosť 50
eur, dopravu 100 eur. Súd prvej inštancie neprihliadal na náklady na byt oprávnenej v G., na letenky do
Bieloruska, krásu, zvieratá, ďalšie štúdium, testovanie, kamarátov, dovolenky, keďže ich nepovažoval
za odôvodnené výdavky. V nadväznosti na dokazovaním zistený skutkový stav veci súd prvej inštancie

uložil povinnému aby prispieval na výživu oprávnenej 360 eur mesačne od podania návrhu, t.j. od
04.12.2019 do 31.01.2021, dôvodiac tým, že od februára 2021 mala oprávnená vyplácaný príjem zo
zamestnania a od marca 2021 mala príjem z prenájmu bytu. Súčasne prihliadol k odôvodneným
potrebám oprávnenej vo výške 850 eur mesačne, jej príjmu v podobe rodičovského príspevku a
finančných prostriedkoch na účtoch, ktoré mala k dispozícií. Konštatoval, že keďže mala oprávnená
pravidelný mesačný príjem vyplývajúci zo zamestnania a z prenájmu bytu, dokázala zabezpečiť svoje

odôvodnené potreby, pričom životná úroveň povinného nebola vyššia ako jej, práve naopak, skôr
oprávnená preukazovala svoju vyššiu životnú úroveň ? na základe uvedeného návrh oprávnenej vo
zvyšnej časti, t. j. od 01.02.2021 do rozvodu manželstva v celom rozsahu zamietol ako nedôvodný.

4.Vrozhodnutísúdprvejinštancienapokonuzavrel,že povinnémuvzniklapovinnosťuhradiťoprávnenej

za obdobie od 04.12.2019 do 31.01.2021 výživné vo výške 5 005,08 eur (360 eur x 13 mesiacov +
325,08 eur ako pomerná časť za 12/2019 - 360 eur/31 dní/18 dní). Keďže povinný na výživu oprávnenej
za toto obdobie prispel sumou v celkovej výške 5 360 eur (600 eur x 5 mesiacov + 260 eur + 400
eur + 200 eur + 250 eur x 6 mesiacov) rozhodol, že zročné výživné na výživu bývalej manželky za
obdobie od 04.12.2019 do 31.01.2021 nevzniklo. V odôvodnení rozhodnutia napokon konštatoval, že

neprihliadal na povinným namietaný rozpor s dobrými mravmi, keď tvrdenia povinného o psychickom
týraní a fyzickom napádaní zo strany oprávnenej nemal vykonaným dokazovaním preukázané (z
predloženej správy Zdravotníckej praxe klinickej psychológie a psychoterapie síce vyplýva, že povinný
dochádzal od 30.10.2019 na psychoterapiu pre potrebu spracovať zaťažujúce zážitky z manželstva,
avšak v konaní nebolo preukázané, že odbornú pomoc potreboval povinný práve z dôvodu správania

oprávnenej k nemu).

5.O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 52 C.m.p.

6.Proti rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie oprávnená opierajúc sa o dôvody uvedené v §

365 ods.1 písm. f/, h/ C.s.p. uvádzajúc, že z vykonaného dokazovania vyplynulo, že na maloleté deti
dostávala cca 2 500 eur mesačne, kým jej koncom roku 2019 povinný zobral kreditnú kartu. Z toho
dôvodu podala návrhy na určenie výživného pre ňu a maloleté deti. Tvrdenia povinného o pomere akým
platil výživné na manželku a maloleté deti sú nepravdivé a ničím nepodložené. Súd prvej inštancie sa
síce oboznámil i s inými spismi, mal prehľad ako účastníci žili, aké mali manželia zárobky, opomenul

však skutočnosti a dôkazy, ktoré je povinný pri rozhodovaní o výške výživného hodnotiť, i keď mu boli
známe. Ide najmä o obdobie príjmov rok pred podaním návrhu, kedy v spol. H. I. dosiahol povinný
podľa jej výpočtov príjem 63 788,84 eur (do príjmu uvedeného povinným vo výške 60 143 eur nezarátal
buď benzín alebo bonusy za predaj), zároveň predal garzónku za 85 000 eur, za rok 2020 rovnako
predpokladá preplácanie benzínu, povinný mal v tomto období troch zamestnávateľov a nepriložil

potvrdenie o mzde za 9/2020 (posledný mesiac v J.), v roku 2021 a 2022 nie sú v doložených dokladoch
informácie o benzíne a bonusoch. V odôvodnení rozhodnutia síce súd poukazuje na to, že oprávnená
požívala od roku 2019 benefity formou užívania rodinného domu v D. (800 eur) a motorového vozidla
(300 eur), na tejto skutočnosti sa však účastníci nezhodli a súd bol povinný tieto tvrdenia vyhodnotiť
aj v súvislosti s jej tvrdeniami o nutnosti ňou vynakladaných investícií do rodinného domu a aj so

zohľadnením nájomného za ich spoločné deti.

7. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia sa podľa odvolateľky nenachádza zohľadnenie majetkových
pomerov exmanžela pre body 37-39 , predovšetkým nehnuteľnosti, ktoré previedol na iné osoby a ani
nadobudnutie motorového vozidlo zn. BMW. Z rozhodnutia je zrejmé, že povinný mal v roku 2019

príjem 5 014 eur netto, čo je rozhodným obdobím pre výživné pre rok 2020, pričom oprávnená poberala
rodičovský príspevok vo výške 400 eur mesačne a iný príjem 99 eur za rok. V roku 2020 mal povinný
príjem vo výške 4 000 eur, kedy mala oprávnená príjem 99 eur za rok a v roku 2021 mal povinný príjem 4
500 eur mesačne brutto pri príjme oprávnenej 2 011 eur netto. Podľa bodu 8 rozsudku mala oprávnenávybrať v roku 2020 sumu 3 000 eur, v roku 2021 sumu 7 000 eur a v roku 2022 približne 600 eur
mesačne, ktoré údaje nie sú správne , keď na výpisoch z účtu sú bežné transakcie, pričom povinný
na prelome mesiacov november december 2019 vybral zo spoločného účtu v D. G. sumu 16 630 eur.

Podľa názoru oprávnenej, v konaní preukázala, že musela minúť všetky svoje predmanželské úspory
na zabezpečenie základnej úrovne pre život detí a seba, povinnému poslala 8 000 eur, ktoré boli ich
spoločným svadobným darom, nikdy nevidela ani svadobné peniaze, ani spoločne ušetrené peniaze,
ani vlastne úspory z predmanželských čias, nedostala žiaden podiel z pozemku, ktorý prepísala na brata
povinného. Pokiaľ súd prvej inštancie uviedol, že mala veľké množstvo peňazí, neuviedol aké množstvo

mal na účte povinný, aký je rozdiel pomerov, a ani nevyhodnotil skutočnosť, že povinný pri nástupe do
spoločnosti H. dosahoval príjem 3 100 eur a po niekoľkých mesiacoch mu plat poklesol na sumu 2 600
eur. Maloleté deti neboli v starostlivosti povinného tak často ako tvrdil, keďže sa o ne staral tri pracovné
dni každý druhý týždeň, a preto neutrácal toľko peňazí na maloleté deti ako tvrdil (podľa rozsudku sú deti
u rodičov v pomere 9/5). Podľa oprávnenej sa mal súd prvej inštancie zaoberať výživným po mesiacoch,
keďže povinný posielal každý mesiac inú čiastku výživného a súd si to nevšimol. Rozhodnutie súdu

prvej inštancie nie je v bode 58 riadne zdôvodnené, čím sa stalo rozhodnutie nepreskúmateľným
a arbitrárnym, nedáva konzistentné odpovede na rozhodujúce otázky potrebné pre posúdenie veci
a v prípade, ak táto vada nebude odstránená ani v odvolacom konaní, v ktorom by bola potvrdená
vecná správnosť rozsudku súdu prvej inštancie, ani rozsudok odvolacieho súdu nemožno považovať za
preskúmateľný (rozhodnutie Ústavného súdu SR II. ÚS 344/2019, 58/2019). Z rozhodnutia nie je zrejmé

ako súd pri výške výživného 360 eur mesačne rozhodol o tom, že životná úroveň oboch manželov je
rovnaká. Pokiaľ ide o roky 2020-2022, bol súd povinný zohľadniť aj prevody nehnuteľností povinného na
rodinných príslušníkov , predovšetkým hodnoty predmetných nehnuteľností. V nadväznosti na uvedené
navrhla, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že jej návrhu vyhovie a uviedla, že
opakovane namieta senát JUDr. Železníkovej z dôvodu priateľských vzťahov so stranou exmanžela.

8.Povinný v písomnom vyjadrení k odvolaní uviedol, že rozsudok súdu prvej inštancie považuje za vecne
ajformálnesprávnyanesúhlasístvrdenímoprávnenejonepreskúmateľnostiaarbitrárnostirozhodnutia,
keď oprávnená neuviedla, na ktoré jej podstatné otázky jej súd vo svojom rozhodnutí nedal odpoveď.
Z vykonaného dokazovania je jednoznačne zrejmé, že v čase rodičovskej dovolenky oprávnenej, kedy

nemala príjem zo zamestnania, jej poskytoval peňažné prostriedky na výživu pravidelným zasielaním
výživného do jej rúk, úhradou jej záväzkov v hypotekárnej banke, nenarúšaním jej užívania spoločného
majetku a tým, že sama rozhodovala a používala peňažné prostriedky predstavujúce úspory oboch
manželov na jej bankových účtoch. Je faktom, že výživné na oprávnenú a maloleté deti hradil každý
mesiac v jednej sume, od počiatku však deklaroval, že ide o platby výživného na ňu a na maloleté

deti. Uvedené je zrejmé aj z toho, že sumu zasielanú do rúk manželky znížil po jej nástupe do
zamestnania. O pomere v akom platil výživné na manželku a na maloleté deti rozhodol sám, keďže
žiadne rozhodnutie zaväzujúce ho k plateniu výživného v konkrétnej výške neexistovalo. K námietke
oprávnenej o nezohľadnení príjmov povinného v roku 2019 poukázal na skutočnosť, že oprávnená
podala návrh dňa 04.12.2019, pričom výživné na dospelú osobu možno priznať najskôr odo dňa

podania návrhu. Predmetom daného konania bola životná úroveň manželov v období od 04.12.2019
do dňa 20.04.2022, kde súd prvej inštancie vykonal rozsiahle dokazovanie za účelom zistenia životnej
úrovne manželov v tomto rozhodnom období, pričom informácia o tom, akú mzdu mal povinný pred
podaním návrhu, je irelevantná. Relevantná môže byť nanajvýš na preukázanie toho, či sa manžel
účelovo nezbavil svojho majetku (z vykonaného dokazovania vyplýva, že bol počas celého obdobia

riadne zamestnaný na pracovných pozíciách zodpovedajúcich jeho vzdelaniu a doterajším pracovným
skúsenostiam, jeho príjem bol v každom mesiaci rozhodného obdobia oproti priemeru populácie
nadštandardný). Výška jeho príjmu za rok 2019 vyplýva z potvrdenia jeho zamestnávateľa H. I.,
z vyjadrenia jeho zamestnávateľa z 03.05.2022 vyplýva, že mu neboli preplácané náklady na benzín,
všetky potvrdenia o jeho príjmoch sú riadne vystavené zamestnávateľmi (na hlavičkovom papieri ,

s podpisom a odtlačkom pečiatky zodpovednej osoby). Pokiaľ ide o pokles jeho príjmu zo sumy
3 100 eur na 2 600 eur, z bodu 45 odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že keďže oprávnená nedala
povinnému súhlas na umiestnenie maloletého dieťaťa do predškolského zariadenia v G., bol nútený
znížiť svoj pracovný úväzok na 80%, aby mohol maloletému poskytovať osobnú starostlivosť v čase,
kedy by inak bol v tomto zariadení. V čase, keď boli maloleté deti v starostlivosti matky, predškolské

zariadenie v D. navštevovali. Podľa povinného súd prvej inštancie správne vyhodnotil rozdiely v životnej
úrovni účastníkov konania s poukazom na užívanie spoločných vecí strán sporu. Oprávnená si ľstivo
prisvojila výlučné užívanie nehnuteľnosti – chalupy v D. s rozsiahlymi pozemkami a výlučné užívanie
osobného motorového vozidla, pričom priznala, že nehnuteľnosť a osobné motorové vozidlo užívalasamaapovinnýkužívaniutohtomajetkuprístupnemal.Jefaktom,žeoprávnenápriznalaužívanietýchto
spoločných vecí a na žiadnom mieste svojho vyjadrenia nepoprela, že využívanie tohto majetku na jej
vlastné účely má svoju peňažnú hodnotu, ktorú je v danom type sporu medzi účastníkmi potrebné za

zohľadniť. Pokiaľ oprávnená v konaní o rozvod manželstva tvrdila, že chalupa bez ústredného kúrenia
je na celoročné bývanie pre maloleté deti plne vhodná, v konaní o výživnom na manželku tvrdí, že
ide dom bez ústredného kúrenia na lazoch, ktorý na možnosť užívania potrebuje ešte veľa investícií.
Rovnako povážlivé je označenie technického stavu dnes 8 ročného auta používané na bežné účely,
za „šrotový stav.“ V čase podania návrhu oprávnenej bolo vozidlo používané 3 roky, malo najazdené

približne 55 000 km, účastníci za neho práve dosplácali leasing vo výške cez 400 eur mesačne.
Tvrdenia oprávnenej o jeho príjme z akýchsi nehnuteľností a starého sedemnásťročného auta „ cca
20 000 eur “ sú absurdné a nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní. Povinný konštatoval, že životná
úroveň oprávnenej bola vo viacerých momentoch rozhodného obdobia vyššia ako jeho životná úroveň.
Súd prvej inštancie správne vyhodnotil i to, že oprávnená mala dostatok peňažných prostriedkov
patriacich do BSM, z ktorých mohla uspokojovať svoje potreby. Peňažné prostriedky naakumulované

počas manželstva si za rozhodné obdobie postupne zasielala na iné účty, alebo vyberala a zrejme
spotrebovávala (výbery z bankového účtu oprávnenej za rok 2020 predstavujú sumu 3 000 eur, za rok
2021sumu7000eur,zarok2022približne600eurmesačne,v roku2019sizúčtupresunulasumuspolu
21 500 eur). Súd správne ustálil odôvodnené potreby oprávnenej na sumu 850 eur. V takom prípade je
výživné v sume 360 eur mesačne v období od 04.12.2019 do 31.01.2021 pri zohľadnení skutkových

okolností danej veci plne primerané. V ďalšom období, kedy oprávnená nastúpila do zamestnania,
v ktorom dosahovala nadpriemernú mzdu, pokračovala vo výlučnom užívaní spoločného majetku na
úkor manžela a pokračovala aj v presúvaní úhradovej povinnosti za spoločný záväzok výlučne na
manžela, zostala dôvodnosť jej nároku na manželské výživné nepreukázaná.

9. Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej je viazaný rozsahom odvolania a nie je viazaný odvolacími
dôvodmi podľa § 65 a § 66 C.m.p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 2 ods.1 C.m.p.,
378 ods. 1, § 385 ods. 1 a § 219 ods. 1 C.s.p., s verejným vyhlásením rozhodnutia podľa § 219 ods. 3,
§ 234 ods.2 C.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie oprávnenej nie je dôvodné.

10. Podľa § 2 ods. 1 C.m.p. na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

11. Konštatuje, že v postupe súdu prvej inštancie nezistil žiadne vady týkajúce sa procesných
podmienok, na ktoré je z úradnej povinnosti povinný prihliadať ( § 2 ods.1 C.m.p., § 380 ods. 2 C.s.p.).

12. Podľa § 49 ods. 1 C.s.p. sudca je vylúčený z prejednávania a rozhodovania sporu, ak so zreteľom
na jeho pomer k sporu, k stranám, ich zástupcom alebo osobám zúčastneným na konaní možno mať
odôvodnené pochybnosti o jeho nezaujatosti.

13. Podľa § 52 ods. 1 C.s.p. strana má právo z dôvodov uvedených v § 49 uplatniť námietku zaujatosti.

14. Podľa § 52 ods. 2 C.s.p. v námietke zaujatosti musí byť okrem všeobecných náležitostí podania
uvedené, proti komu smeruje, dôvod, pre ktorý má byť sudca vylúčený, kedy sa strana uplatňujúca
si námietku o dôvode vylúčenia dozvedela a dôkazy na preukázanie svojho tvrdenia, ktorých povaha

to pripúšťa, okrem tých, ktoré nemôže bez svojej viny pripojiť. Na podanie, ktoré nespĺňa náležitosti
podľa prvej vety, súd neprihliada; v tomto prípade sa vec nadriadenému súdu nepredkladá. Ustanovenia
o odstraňovaní vád podania sa nepoužijú.

15. V posudzovanom prípade v odvolaní podanom proti preskúmavanému rozhodnutiu súdu prvej

inštancie oprávnená oznámila, že „namieta senát JUDr. Železníkovej z dôvodu priateľských vzťahov so
stranou exmanžela“. Keďže na základe Rozvrhu práce Krajského súdu v Trnave na rok 2024 bola daná
vec pridelená na prejednanie a rozhodnutie senátu 15 CoP v zložení JUDr. Blanka Podmajerská, Mgr.
Alena Čakváriová a Mgr. Patrícia Železníková, odvolací súd sa zaoberal týmto oznámením oprávnenej,
obsahovo posúdeným ako námietka zaujatosti. S poukazom na to, že oznámenie oprávnenej nespĺňa

náležitosti uvedené v ust. § 52 ods. 2 C.s.p., keď z neho nie je jednoznačne určiteľné, proti ktorým
konkrétnym členom „senátu JUDr. Železníkovej“ námietka smeruje a z akých konkrétnych dôvodov,
aani kedysaoprávnenáodôvodochvylúčenia nekonkretizovaných členov „senátuJUDr.Železníkovej“dozvedela, odvolací súd na oznámenie oprávnenej neprihliadal a ani ho nepredkladal na rozhodnutie
nadriadenému súdu.

16. Podľa § 220 ods. 2 C.s.p. v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké
skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril
žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné
skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré
dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté

dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby
odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

17. Za nedôvodné posúdil námietky oprávnenej o nedostatočnom, zmätočnom a nekorektnom
rozhodnutí zakladajúcim odvolací dôvod podľa § 365 ods.1 písm. b/ C.s.p. Dáva jej do pozornosti,
že povinnosťou všeobecného súdu je uviesť v rozhodnutí o veci samej (ktorým posudzované

rozhodnutie je) dostatočné a relevantné dôvody, na ktorých svoje rozhodnutie založil, ktoré sa musia
týkať tak skutkovej, ako aj právnej otázky rozhodnutia; avšak len tej, ktorá je pre rozhodnutie vo veci
rozhodujúca (nevyhnutná). Podľa už ustálenej judikatúry , z hľadiska zákonnej požiadavky na riadne
odôvodnenie súdneho rozhodnutia, na zachovanie práva účastníka konania na riadne odôvodnenie
súdneho rozhodnutia, súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania , ale

len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny
základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov uvádzaných účastníkmi konania . Po
odvolacom prieskume konštatuje, že v danej veci sa nejedná o prípad nutnosti uplatnenia druhej vety
stanoviska Najvyššieho súdu SR uverejneného v Zbierke stanovísk a rozhodnutí pod R 2/2016 , ktorá
výnimka sa má týkať len celkom ojedinelých (extrémnych) prípadov majúcich znaky relevantné aj podľa

judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva, o aký prípad ide v praxi napríklad vtedy, keď rozhodnutie
súdu neobsahuje vôbec žiadne odôvodnenie, alebo keď sa vyskytli „vady najzákladnejšej dôležitosti pre
súdny systém” rozsudok z roku 2009 Sutyazhnik proti Rusku), prípadne ak došlo k vade tak zásadnej,
že mala za následok „justičný omyl“ (rozsudok z roku 2003 Ryabykh proti Rusku), resp. ak odôvodnenie
rozhodnutia obsahuje výkladom neodstrániteľné rozpory (protirečivosti).

18. Po oboznámení sa s obsahom spisu a s odôvodnením rozhodnutia súdu prvej inštancie, odvolací
súd dospel k záveru, že preskúmavané rozhodnutie súdu prvej inštancie, v ktorom rozhodoval
o návrhu oprávnenej , doručeného súdu prvej inštancie dňa 04.12.2019 na určenie výživného na
manželku, obsahuje všetky zákonné náležitosti, súd prvej inštancie v ňom uviedol stručný obsah

návrhu a vyjadrenia sa povinného k nemu, stručný obsah prednesov účastníkov, v bodoch 10 – 47
podrobne uviedol skutkové zistenia vyplývajúce z vykonaného dokazovania, a po uvedení na vec sa
vzťahujúcich hmotnoprávnych ustanovení sa dostatočne vysporiadal s posudzovaným predmetom
konania a jeho účelom, z rozhodnutia je možné vyvodiť, akými úvahami sa riadil pri prijatej úvahe
o skutočnostiach majúcich podstatný význam pri rozhodovaní o určení obdobia, v ktorom posúdil návrh

na výživné na manželku ako dôvodný a o výške priznaného výživného ako základu, od ktorého sa
následne odvíjalo rozhodnutie o zročnom výživnom. Odvolací súd konštatuje, že prijatá úvaha súdu
prvej inštancie k skutočnostiam podstatným pre rozhodnutie o vyživovacej povinnosti medzi manželmi
v danom prípade nevykazuje svojvoľnosť, extrémny nesúlad prijatých právnych záverov s vykonaným
dokazovaním a nejedná sa ani o interpretačný exces.

19. Podľa § 71 ods. 1 Zákona o rodine manželia majú vzájomnú vyživovaciu povinnosť. Ak jeden z
manželov túto povinnosť neplní, súd na návrh niektorého z nich určí jej rozsah tak, aby životná úroveň
oboch manželov bola v zásade rovnaká. Pri rozhodovaní o určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd
prihliadne na starostlivosť o domácnosť.

20. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané

majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

21. Podľa § 75 ods. 2 Zákona o rodine výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými
mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.22. Vo vzťahu k námietkam oprávnenej o nesprávnych skutkových záveroch prvoinštančného súdu
(§ 365 ods.1 písm. f/ C.s.p.) uvádza, že citovaný odvolací dôvod je v súdnej praxi vykladaný tak, že

musí ísť o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke
a ktoré nemajú v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú
vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191 C.s.p., a to vzhľadom na
to, že súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov účastníkov konania
nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli

vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú aj také skutkové
zistenia, ktoré súd prvej inštancie založil na chybnom hodnotení dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde
je logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov
konania, alebo ktoré vyšli najavo inak z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti,
eventuálnej vierohodnosti alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť
zistené spôsobom vyplývajúcim z procesných ustanovení týkajúcich sa dokazovania. V posudzovanej

veci je treba ďalej zdôrazniť aj to, že v danom konaní je konajúci súd podľa § 35 C.m.p. povinný
zistiť skutočný stav veci, ktorý je mierou čo najbližšieho priblíženia sa hmotnoprávnemu rozsahu práv,
povinností a právom chránených záujmov a činnosť súdu musí smerovať k posúdeniu podmienok,
ktoré sú rozhodujúcimi pre posúdenie existencie hmotnoprávnych predpokladov pre možné priznanie
výživného na manželku podľa § 71 a nasl. Zákona o rodine. Aj keď sa jedná o konanie riadiace sa

ustanoveniamiCivilnéhomimosporovéhoporiadku, ambícia,abypodkladrozhodnutiabolsumárzistení,
ktoré sa čo najviac približujú skutočnému stavu veci (teda materiálnej pravde), nemôže byť dosiahnutá
bez účastníkov konania a zákon aj v týchto veciach trvá na naplnení základných procesných povinností
(povinnosti tvrdenia právne relevantných skutočností a dôkaznej povinnosti).

23. V tejto súvislosti považuje za nutné zvýrazniť, že vyživovacia povinnosť medzi manželmi v zmysle §
71 ods. 1 Zákona o rodine vzniká uzavretím manželstva a končí sa jeho zánikom. Požiadavka v zásade
rovnakej životnej úrovne manželov je odôvodnená ich rovnakým postavením v rodine a vyplýva aj z
ich rovnakých práv a povinností v manželstve (§ 18 Zákona o rodine). Zásada rovnakej životnej úrovne
neznamená mechanickú rovnosť medzi manželmi, vyvodzovanú len z ich zárobkov. Aj v tomto prípade

platí ustanovenie § 75 ods. 1 Zákona o rodine, podľa ktorého pri určení výživného súd prihliadne na
odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti a možnosti a majetkové pomery povinného. Na
schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez
dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, rovnako prihliadne
aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Výživné možno určiť až od podania

návrhu na súd, pričom ho nemožno priznať , ak by bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o
výživné pre maloleté dieťa (§ 75 ods.2 Zákona o rodine). Oprávnenou osobou z vyživovacej povinnosti,
ktorá existuje medzi manželmi, je jeden z manželov. Manžel alebo manželka je legitimovaný na podanie
návrhu na určenie výživného zo strany druhého manžela, ak je jeho životná úroveň nižšia ako životná
úroveň druhého manžela, resp. ak mu druhý manžel neprispieva na výživu tak, aby ich životná úroveň

bola v zásade rovnaká. Povinným je druhý manžel, pričom vyživovacia povinnosť vzniká momentom
uzatvoreniamanželstvaazanikáspolusozánikommanželstvaniektorýmzospôsobov,ktorýupravujevo
svojich ustanoveniach Zákon o rodine. Vyživovacia povinnosť medzi manželmi je základným vyjadrením
manželskej ekonomickej solidarity. V samotnom konaní súd zisťuje stav, či povinný manžel plní svoju
vyživovaciu povinnosť v miere , aby bola životná úroveň manželov v zásade rovnaká, zisťuje osobné ,

rodinné i majetkové pomery manželov, tiež odôvodnené potreby oprávneného i povinného manžela, ako
aj ich možnosti a schopnosti (vrátane posúdenia otázky starostlivosti o domácnosť a o deti). Zo zásady
rovnakej životnej úrovne manželov vyplýva, že nemusí byť splnená podmienka odkázanosti (ako je to
pri vyživovacej povinnosti detí k rodičom), pričom prostredníctvom inštitútu - výživné na manžela alebo
manželku sa teda okrem uspokojenia osobných potrieb sleduje aj naplnenie požadovaného zákonného

charakteru inštitútu manželstva z majetkového hľadiska. Uplatňovanie výživného medzi manželmi je
preto možné aj v prípadoch, keď sú napríklad obaja manželia zárobkovo činní, schopní zabezpečiť svoje
osobné potreby, v dôsledku oddeleného hospodárenia však vznikla disproporcia v ich celkovej životnej
úrovni.

24. Poukazujúc na v predchádzajúcom odseku uvedený charakter nároku uplatneného v tomto konaní
oprávnenou a po oboznámení sa s obsahom spisu dospel odvolací súd k záveru, že ani odvolací
dôvod podľa § 386 ods.1 písm. f/ C.s.p. nie je naplnený. Rozhodnutiu súdu prvej inštancie nemožno
vytknúť, že nevykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie , že vzal do úvahy skutočnosti,ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov účastníkov konania nevyplynuli, ani inak nevyšli za
konania najavo, že by opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi
preukázané, alebo že by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor, prípadne že by výsledok jeho

hodnotenia dôkazov nezodpovedal vykonanému dokazovaniu. Okolnosti namietané oprávnenou v
odvolaní nemajú za následok úvahu odvolacieho súdu, ktorá by nebola zhodná s v napadnutom
rozhodnutí prezentovanou úvahou súdu prvej inštancie, a to čo do obdobia a aj výšky priznaného
nároku na výživné na manželku.

25. V posudzovanej veci sa oprávnená návrhom doručeným súdu prvej inštancie dňa 04.12.2019
domáhala uložiť povinnému povinnosť platiť jej výživné vo výške 1 000 mesačne, počnúc dňom podania
návrhu, ktorý v priebehu konania v spojení s pripustenou zmenou návrhu upravila tak, že žiadala uložiť
povinnému povinnosť prispievať na jej výživu v období od 04.12.2019 do 31.12.2020 sumou 1 500 eur
mesačne a od 01.01.2021 do právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva sumou 600 eur mesačne.
Súd prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí uložil povinnému prispievať na výživu oprávnenej sumou

360 eur mesačne za obdobie od 04.12.2019 do 31.01.2021, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám
bývalejmanželky,určil,žezročnévýživnénavýživuoprávnenejzaobdobieod04.12.2019do31.01.2021
nevzniklo a vo zvyšnej časti návrh na určenie výživného zamietol.

26. Odvolací súd sa stotožňuje s rozhodnutím súdu prvej inštancie, ktorým pri posúdení návrhu

oprávnenej vychádzal z kritérií rozhodných pre určovanie manželského výživného upravených v § 71
anasl.Zákonaorodine, správnevyhodnotil podmienkyprejehopriznanieaurčenie,dostatočneposúdil
zárobkové, finančné a majetkové pomery a schopnosti manželov a ich životnú úroveň, ich starostlivosť
o spoločné deti a domácnosť a oboma účastníkmi prezentované náklady? v tomto smere plne odkazuje
na skutkové zistenia uvedené v bodoch 10-47 odôvodnenia prvoinštančného rozhodnutia , na

správnosť ktorých nemajú odvolacie námietky oprávnenej žiaden podstatný vplyv. Súd prvej inštancie
pri posudzovaní návrhu oprávnenej správne vychádzal zo skúmania životnej úrovne manželov
v rozhodnom období, t.j. v období od podania návrhu (04.12.2019) do zániku manželstva, t.j. do
20.04.2022, kedy nadobudol právoplatnosť rozsudok Okresného súdu Bratislava III zo dňa 07.03.2022,
sp.zn. 39P/286/2019, ktorým bolo manželstvo účastníkov rozvedené. Vykonaným dokazovaním zistil

príjmy oboch bývalých manželov, ich finančné, majetkové a osobné pomery a záväzky v rozhodnom
období, a aj spôsob, akým užívali majetok patriaci do bezpodielového spoluvlastníctva manželov.
V nadväznosti na uvedené odvolací súd konštatuje, že ak sa súd prvej inštancie pri rozhodovaní
nezaoberal a ani nezohľadňoval skutkové zistenia, týkajúce sa majetkových pomerov povinného
existujúcich v čase pred podaním návrhu (darovanie 1/3 podielu na pozemku a rodinnom dome

v kat. území I., darovanie 1/3 podielu na pozemkoch a rodinnom dome v kat. území D., predaj bytu
s prislúchajúcim podielom na spoločných častiach a zariadeniach domu v G. -K. a s poukazom na
históriu tejto nehnuteľnosti odovzdanie výnosu z predaja rodičom), jeho postup bol korektný, v súlade
so zákonom a ani nevykazujúci známky svojvôle.

27. Pokiaľ v súvislosti s príjmami povinného za roky 2019 - 2022 oprávnená v podanom odvolaní
argumentuje, že do nich nebol zahrnutý buď benzín alebo bonusy za predaj, tieto argumenty
nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní. Súd prvej inštancie pri posudzovaní príjmov povinného
za rozhodné obdobie vychádzal z dokladov o príjme doložených zamestnávateľmi, u ktorých bol
povinný v rozhodnom období v pracovnom pomere , z ktorých takéto príjmy nevyplynuli, pričom

z dokazovania vykonaného v priebehu konania nevyplynula ani žiadna okolnosť majúca za následok
pochybnosť o objektivite predložených listinných dôkazov . Postupné zníženie príjmu povinného
z pracovnoprávneho vzťahu v rozhodnom období je akceptovateľné jednak s poukazom na v danom
čase objektívne okolnosti (covidové opatrenia) a ich všeobecne známy dopad na ekonomickú sféru
podnikateľských subjektov, ale aj zásadnú zmenu osobných pomerov povinného, kedy sa o maloleté

deti na základe neodkladného opatrenia osobne staral aj počas pracovného týždňa (oprávnená
nesúhlasila s umiestnením detí v materskej škole) a musel vynakladať čas aj na odvoz a dovoz detí z/
doD..Vnadväznostinauvedenéniejemožné zníženiepríjmupovinnéhovrozhodnomobdobídefinovať
ako stav, kedy sa tento vzdal bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, resp. zárobku.

28. Súd prvej inštancie v rozhodnutí pri posudzovaní návrhu správne neopomenul ani podstatné
skutkové zistenia, týkajúce sa užívania majetku patriaceho do bezpodielového spoluvlastníctva
manželov oprávnenou - chalupy v D. s rozsiahlymi pozemkami a osobného motorového vozidla zn.
Kia Ceed, r.v. 2016. V rozhodnutí vychádzal z premisy, že využívanie tohto majetku patriaceho dobezpodielového spoluvlastníctva manželov má svoju peňažnú hodnotu (800 eur, resp. 300 eur). Aj
keď je možné s výškou súdom prvej inštancie určenej peňažnej hodnoty za výlučné užívanie tohto
spoločného majetku polemizovať (tak ako to urobila odvolateľka v odvolaní ) , pre rozhodovanie

o uplatnenom nároku na manželské výživné je zásadným, že práve výlučným užívaním majetku
patriacimdobezpodielovéhospoluvlastníctvamanželov(kuktorémupovinnývrozhodnomobdobínemal
prístup a jeho užívanie ani nenarúšal, oprávnená však ním mala zabezpečené bývanie a aj mobilitu),
oprávnená zásadným spôsobom spoluparticipovala na životnej úrovni manželov. Za ďalšiu podstatnú
skutočnosť pre rozhodovanie o manželskom výživnom v rozhodnom období odvolací súd v zhode so

súdom prvej inštancie považuje plnenie spoločného záväzku manželov z hypotekárneho úveru za
nadobudnutie nehnuteľností v D. povinným vo výške 423 eur, resp. 429 eur mesačne, s výnimkou
sumy 200 eur vyplatenej oprávnenou v mesiaci 12/2019 (D. G. J. oznámením z 24.04.2020 povolila
odklad splátok z hypotekárneho úveru do 25.01.2021). Za nemajúcu žiaden právny význam posúdil
odvolací súd aj argumentáciu oprávnenej týkajúcu sa jej finančnej situácie, pri vyhodnotení ktorej súd
prvej inštancie správne vychádzal zo zaobstaraných výpisov z účtov oprávnenej, zo stavu v podielových

fondoch,zozistenýchpresunoch zjednotlivýchúčtov azvýškyvýberov vrozhodnomobdobí,vovzťahu
ku ktorým zároveň nemal preukázané, že sa jednalo o finančné prostriedky vo výlučnom vlastníctve
oprávnenej . Pokiaľ za tohto stavu vychádzal z premisy, že sa jednalo o finančné prostriedky patriace do
bezpodielového spoluvlastníctva manželov, ktorými oprávnená mohla disponovať a uspokojovať svoje
potreby, jedná sa o plne udržateľný záver.

30. V nadväznosti na uvedené odvolací súd uzatvára, že pri vyvažovaní v konaní dôsledne zistených
príjmových, finančných a majetkových pomerov oboch manželov existujúcich v rozhodnom období,
v rozhodnutí dostatočne ustáleného rozsahu ich odôvodnených potrieb (850 eur u oprávnenej a
1 000 eur u povinného), zásadných zistení o výlučnom užívaní majetku patriaceho do bezpodielového

spoluvlastníctva oprávnenou (nehnuteľnosti v D. a osobné motorové vozidlo Kia Ceed) a o plnení
záväzku z hypotekárneho úveru ako spoločného záväzku manželov výlučne povinným (s výnimkou
jednej platby oprávnenej vo výške 200 eur), a napokon zistení, že povinný sa aj finančne podieľal
na výžive spoločných maloletých detí, je rozhodnutie súdu prvej inštancie, ktorým uložil povinnému
povinnosť platiť na výživu oprávnenej v období od 04.12.2019 do 31.1.2021 (t.j. v období, kedy bol

príjmom oprávnenej len rodičovský príspevok) sumou 360 eur mesačne a vo zvyšku (t.j. nad rozsah
priznaného prísudku v určenom období a plne v období po 01.02.2021, kedy oprávnená dosahovala
príjem zo zamestnania a aj príjem z prenájmu bytu v G. v jej výlučnom vlastníctve) návrh ako nedôvodný
zamietol, vecne a právne správny. Odvolací súd v tejto súvislosti zdôrazňuje, že pojem „v zásade“
rovnaká životná úroveň obidvoch manželov neznamená, že ide o mechanickú rovnosť v majetkovej

oblasti v zmysle rovnakého množstva peňazí, resp. hodnoty majetku. Účelom je, aby sa odstránila
disproporcia v celkovej životnej úrovni manželov, aby títo mali približne rovnakú možnosť zabezpečovať
si svoje základné potreby s prihliadnutím na osobitosti života každého z nich.

31. K odvolacej argumentácii oprávnenej, týkajúcej sa závislého výroku, v ktorom súd prvej inštancie

určil, že zročné výživné na výživu oprávnenej za obdobie od 04.12.2019 do 31.01.2021 nevzniklo, že
tvrdenie povinného o pomere ako platil výživné na maloleté deti a na ňu sú nepravdivé treba uviesť, že
vykonaným dokazovaním je preukázané, že povinný na výživu manželky a maloletých detí v rozhodnom
období prispieval mesačne jednou sumou: 12/2019 – 1 200 eur, 01/2020 – 1 200 eur, 02/2020 – 1 200
eur, 03/2020 – 1 200 eur, 04/2020 - 860 eur, 05/2020 – 1 200 eur, 06/2020 – 1 000 eur, 07/2020 -

800 eur, 08/2020 - 850 eur, 09/2020 - 850 eur, 10/2020 - 850 eur, 11/2020 - 850 eur, 12/2020 - 850
eur , 01/2021 - 850 eur. Pokiaľ v podaní zo dňa 09.10.2023 povinný uviedol, že výživné na manželku
v rozhodnom období uhradil v celkovej výške 5 360 eur - v 12/2019, 1/2020, 02/2020, 03/2020 a 05/2020
vo výške 600 eur , v 04/2020 vo výške 260 eur, v 06/2020 - vo výške 400 eur, v 07/2020 vo výške
200 eur, v 08/2020, 09/2020, 10/2020, 11/2020 a 12/2020 vo výške 250 eur (t.j. sám určil aký podiel

platby bol určený na výživu manželky) a v danom čase neexistovalo žiadne rozhodnutie , ktoré by ho
zaväzovalo platiť výživné na manželku v konkrétnej výške, odvolací súd posúdil odvolacie námietky
oprávnenej ako bezzákladové. Zohľadniac uvedené konštatuje aj vecnú a právnu správnosť výroku
o tom, že zročné výživné na výživu oprávnenej za obdobie od 04.12.2019 do 31.01.2021 nevzniklo
(povinnému vznikla povinnosť uhradiť za rozhodné obdobie manželské výživné vo výške 5 005,08 eur,

pričom oprávnenej uhradil spolu 5 360 eur).

32. K námietke oprávnenej , že rozsudok prvoinštančného súdu spočíva na nesprávnom právnom
posúdení veci (§ 365 ods.1 písm. h/ C.s.p.) treba uviesť, že právnym posúdením je činnosť súdu, priktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený
skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový
stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis

alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych
skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. V prejednávanom prípade, v ktorom konajúci súd
prvej inštancie zo správnych skutkových záverov vyvodil vo vzťahu k určeniu výživného na manželku
správne právne závery a aplikoval správny právny predpis, namietaná vada konania nebola odvolacím
súdom zistená.

33. Na základe uvedeného odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods.1 C.s.p ako
vecne a právne správne potvrdil.

34. O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 396 ods.1 C.s.p., § 52, § 58 C.m.p.

35. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 2 ods. 1 C.m.p., § 393 ods.
2 C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).