Uznesenie Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Banská Bystrica

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Pavel Rohárik

Forma rozhodnutia – Uznesenie

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 10C/61/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6118317325
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 08. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavel Rohárik
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2023:6118317325.18

Uznesenie

p/847. 1972, trvale bytom A. XXXX/X, B. B. te podali dňa 13. 08.
2019.________________________________________ Okresný súd Banská Bystrica v právnej veci
žalobcu: C. A., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom D. X, XXX XX B. B., zastúpeného: Viktória Hellenbart,
advokátska kancelária s.r.o., so sídlom Ulica A. D. XXX/XX, XXX XX, E., IČO: 47 250 640, proti
žalovaným: 1/ PROPERTY DEVELOPMENT SLOVENSKO, v. o. s., so sídlom Rudohorská 33, 974 11

Banská Bystrica, IČO: 50 110 438, a 2/ Alvita 1, s. r. o., so sídlom Novográdiho 561/6, 960 01 Zvolen,
IČO: 47 513 519, žalovaní 1/ a 2 / zastúpení: TOMÁŠ KOHÚT advokátska kancelária, s. r. o., so sídlom
Námestie SNP 74/28, 960 01 Zvolen, IČO: 47 235 888, o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy, nahradenie
prejavu vôle a uloženie povinnosti zabezpečiť výmaz záložných práv k nehnuteľnosti, o návrhu žalobcu
na nariadenie neodkladného opatrenia, takto

r o z h o d o l :

I. Návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia zamieta.

II. O nároku na náhradu trov súd rozhodne v rozhodnutí vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

č.k.: 10C/61/2018 - 336
1.Žalobcasažalobouzodňa13.08.2018,zmenupetituktorejsúdpripustiluznesenímč.k.10C/61/2018
- 73 zo dňa 6. júna 2019, domáha určenia, že kúpna zmluva uzatvorená žalovanými dňa 27. februára
2017 je neplatná, o nahradenie vyhlásenia vôle žalovanej 2/ ako predávajúcej uzatvoriť s ním ako

kupujúcim kúpnu zmluvu o prevode vlastníctva k nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXX pre k.ú. D.
(opravárenskej dielni súpisné číslo XXX postavenej na parcele CKN 3301) za kúpnu cenu vo výške
preukázaných zaplatených záväzkov vyplývajúcich z kúpnej zmluvy zo dňa 18. júna 2015 a jej dodatku,
a o uloženie povinnosti žalovanej 2/ zabezpečiť výmaz záložných práv k nehnuteľnosti.

2. Podaním zo dňa 03. 08. 2023, označeným ako „I. Návrh na pristúpenie do konania na strane

žalovaného a oznámenie o zmene adresy sídla žalovaného 2/ Alvita1 s. r. o.; II. Návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia; III. Návrh na zmenu žalobného návrhu“, doručeným súdu dňa 04. 08. 2023,
žalobca prostredníctvom právneho zástupcu okrem iného navrhol, aby súd, s ohľadom na to, že došlo k
zmene majiteľa nehnuteľnosti, rozhodol o nariadení neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm.
c) CSP . Tento návrh odôvodnil tým, že sa javí, že prevod nehnuteľnosti na nového majiteľa je súčasťou
procesnej taktiky žalovaných, nakoľko na pojednávaní dňa 6.6.2023 už musel mať žalovaný Alvita1 s. r.

o. vedomosť o uzatvorení kúpnej zmluvy so STELAR Družstvo, a prostredníctvom právneho zástupcu
súdu uviedol, že „ súhlasia s výrokom 1. petitu žaloby, že kúpna zmluva uzatvorená medzi žalovanými
2/ a 1/ je neplatná“. Keď následne žalovaný 2/ previedol vlastnícke právo, ktoré si zrejme odvodzuje
od kúpnej zmluvy uzatvorenej so žalobcom dňa 18.6.2015, na nového majiteľa STELAR družstvo,
ohrozuje udržateľnosť žalobcom žalovaného výroku 2) žalobného návrhu po jeho zmene, smerujúceho
k nahradeniu prejavu vôle. Žalobca doplnil, že vyhovenie návrhu na vydanie neodkladného opatrenia

zabráni využívať procesnú taktiku opakovaných prevodov vlastníckych práv, na čo musí žalobca a aj
súd reagovať procesnými návrhmi a rozhodnutiami a prispeje k právnej istote, aj vo vzťahu k tretímosobám ako nadobúdateľom nehnuteľnosti a môže zabrániť vzniku ďalších súdnych sporov. Uvedené
tvrdenie podoprel tiež tým, že z výpisu z obchodného registra STELAR družstvo vyplýva, že štatutárnym
orgánom je F. G. H., bytom H. I. XXXX/XX, J. XXXXX. Z výpisu z obchodného registra záložného veriteľa

zapísaného na LV XXXX katastrálne územie D. v časti C ako Prvá archívna a registratúrna, s. r. o.,
vyplýva, že konateľkou je F. G. H., bytom H. I. XXXX/XX, J.. Bez toho, že by žalobca poukázal na
ďalšie širšie súvislosti, je evidentné ( aj z krokov žalovaných 1/ a 2/, ktorí realizovali následné prevody
vlastníckeho práva k predmetu sporu medzi sebou), že subjekty, medzi ktorými dochádza k prevodom
a spätným prevodom a zriaďovaniu záložných a iných práv sú personálne, majetkovo a záujmovo

prepojené.

3. Žalobca preto navrhol, aby súd vydal uznesenie s výrokom v nasledovnom znení: „Súd zakazuje
žalovanému 3) STELAR družstvo, Internátna 679/43, 97401 Banská Bystrica, IČO: 54289874,
zapísanému v obchodnom registri Okresného súdu Banská Bystrica, oddiel Dr, vložka 538/S, nakladať
s nehnuteľnosťou zapísanou na liste vlastníctva číslo XXXX katastrálne územie D., obec B. B., okres

Banská Bystrica, ako opravárenská dielňa so súpisným číslom XXX K. L. K. M. XXXX, najmä sa mu
zakazuje jej odplatný alebo bezodplatný prevod na tretie osoby, zakazuje jej zaťaženie záložným alebo
iným právom v prospech tretích osôb, a to až do právoplatného rozhodnutia vo veci samej.“

4. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov

(ďalej len „CSP“), pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť
neodkladné opatrenie.

5. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť
pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

6.Podľa§325ods.2písm.c)CSP,neodkladnýmopatrenímmožnostraneuložiťnajmä,abynenakladala
s určitými vecami alebo právami.

7. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú

splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

8. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

9. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,

ktorým sa konanie končí.

10. Podľa uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. I. ÚS 358/2021 zo dňa 06. 09. 2021:
„V prípade neodkladného opatrenia ide o procesný inštitút, ktorý má osobitný charakter vyznačujúci sa
najmä nevyhnutnosťou jeho vydania. Povinnosťou navrhovateľa je v návrhu na vydanie neodkladného

opatrenia opísať rozhodujúce skutočnosti, ktoré hodnoverne osvedčujú dôvodnosť a trvanie nároku,
ktorému sa má poskytnúť ochrana. Z pojmu ,,osvedčenie dôvodnosti“ vyplýva, že v danom prípade ide o
rozhodovanie súdu bez nutnosti vykonať dokazovanie, ako aj bez povinnosti zisťovať všetky konkrétne
skutočnosti, ktoré je potrebné verifikovať pri vydávaní rozhodnutia vo veci samej.“

11. Zmyslom a účelom neodkladného opatrenia nariaďovaného v priebehu konania je poskytnúť ochranu
účastníkovi konania, ktorá je naliehavá a nevyhnutná, čím sa zabráni ďalšiemu zhoršovaniu jeho
právneho postavenia, a to v situácii, keď súd nemá náležite zistený stav veci. Ide o právny inštitút,
ktorým sa má vytvoriť taký stav, ktorý by mal umožniť ničím nerušené rozhodovanie vo veci samej.
Základnými predpokladmi nariadenia každého neodkladného opatrenia podľa Civilného procesného

poriadku, ktoré súd musí vždy skúmať, je osvedčenie: existencie právneho vzťahu medzi sporovými
stranami, existencie právneho nároku vyplývajúceho navrhovateľovi z tohto právneho vzťahu, ktorému
je potrebné poskytnúť neodkladnú právnu ochranu, skutočnosti odôvodňujúcich potrebu neodkladnej
úpravy pomerov alebo obavu z ohrozenia exekúcie (princíp opodstatnenosti), osvedčenie, že uložením
požadovanej povinnosti alebo obmedzenia objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa navrhovateľ

domáha (princíp efektívnosti), že navrhovaným neodkladným opatrením nebude vytvorený nenávratný
právny stav, že právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným
spôsobom a nad nevyhnutný rozsah (princíp proporcionality), a že sledovaný účel nemožno dosiahnuť
zabezpečovacím opatrením. Tieto skutočnosti však musia byť zároveň takého charakteru, že ak byk úprave pomerov nedošlo, mohlo by dôjsť k nezvratnému stavu, resp. k stavu, ktorý by bol zvratný len
s neprimeraným úsilím a nákladmi. Z charakteru neodkladného opatrenia zároveň vyplýva, že pri ich
nariaďovaní prevláda požiadavka rýchlosti nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení.

12. Základným predpokladom pre nariadenie neodkladného opatrenia je osvedčenie nároku, ktorému
sa má poskytnúť predbežná ochrana. Súd má, vzhľadom k tomu, že v danej veci prebieha konanie
vo veci samej, z obsahu súdneho spisu za osvedčené, že žalobca vlastnícke právo k predmetnej
nehnuteľnosti previedol kúpou zmluvou uzatvorenou dňa 18. 06. 2015 na spoločnosť Alvita 1, s.r.o.

Žalobca, ako predávajúci, si s touto spoločnosťou, ako kupujúcim, v kúpnej zmluve dohodli záväzkové
predkupné právo, keď v zmysle čl. VI bod 8, ak chcel kupujúci scudziť nehnuteľnosť v prospech tretieho
subjektu skôr, než by mu uplynula dvojročná prekluzívna lehota od podpisu kúpnej zmluvy, musel
žalobcovi spraviť písomnú ponuku na uplatnenie si predkupného práva. Žalobca tak svoj nárok, ktorému
sa má neodkladným opatrením poskytnúť ochrana odvodzuje od porušenia jeho predkupného práva.
Súd má zároveň z príloh návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia za osvedčené, že vlastníkom

nehnuteľnosti, ktorej sa konanie vo veci samej týka, je STELAR družstvo, so sídlom Internátna 679/43,
974 04 Banská Bystrica, IČO: 54 289 874.

13. Rovnakým podaním, ktorým žalobca navrhol nariadenie neodkladného opatrenia, žalobca, okrem
iného, navrhol aj pristúpenie ďalšieho subjektu do konania na strane žalovaného, a to práve subjektu

STELAR družstvo, so sídlom Internátna 679/43, 974 04 Banská Bystrica, IČO: 54 289 874, ktorému
majú byť neodkladným opatrením uložené povinnosti. Súd v tejto súvislosti uvádza, že súd uznesením
č. k. 10C/61/2018 – 330 zo dňa 16.08.2023 pripustenie pristúpenia navrhovaného subjektu do konania
nepripustil a STELAR družstvo tak nie je účastníkom konania. Hoci Civilný sporový poriadok, na rozdiel
odObčianskehosúdnehoporiadku,neobsahujevýslovnúprávuúpravuomožnostinariadeniepovinnosti

aj inej osobe ako účastníkovi konania, z koncepcie súčasnej právnej úpravy inštitútu neodkladného
opatrenia možno dospieť k záveru, že nariadenie neodkladného opatrenia voči tretej osobe nevylučuje.
Uloženie povinnosti alebo obmedzenia tretej osobe má vždy povahu súčinnosti, ktorá je nevyhnutná
vo vzťahu k predmetu konania vo veci samej (Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová,
S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C.H.Beck, 2016,

str. 1094). Vzhľadom na uvedené preto súd nemôže návrh na nariadenie neodkladného opatrenia
zamietnuť len s odôvodnením, že smeruje voči osobe, ktorá nie je účastníkom konania, ale musí ho
riadne preskúmať.

14. Súd po preskúmaní návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a jeho príloh dospel k záveru,

že návrh nie je dôvodný nakoľko žalobca dostatočne neosvedčil skutočnosti odôvodňujúce potrebu
bezodkladnej úpravy pomerov. Potreba bezodkladnej úpravy pomerov znamená, že neodkladným
opatrením je potrebné naliehavo a nevyhnutne (bezodkladne) upraviť právne vzťahy, obvykle medzi
stranami (pomery). V súlade s princípom proporcionality musí súd v rámci rozhodovania o návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia tiež zvážiť či zásah do práv dotknutej strany sporu je primeraný

žalobcom osvedčenému porušeniu jeho práv a právom chránených záujmov. Súdna prax preto
pristupuje k akýmkoľvek obmedzujúcim zásahom do základného práva vlastniť majetok, garantovaného
podľa čl. 20 Ústavy SR, a veľkou opatrnosťou. Uvedené platí o to skôr, ak osoba, ktorej sa majú
obmedzenia uložiť, nie je účastníkom konania vo veci samej. Pre splnenie predpokladov nariadenia
neodkladného opatrenia musí byť žalobcom deklarovaná obava z ďalšieho prevodu nehnuteľnosti

reálna a priama. Súd má za to, že žalobca neosvedčil existenciu takých úkonov, ktoré sú spôsobilé
ohroziť ním uplatnený nárok. Obava z ďalšieho prevodu predmetnej nehnuteľnosti je tak v tomto
prípade len hypotetická. Osvedčenie len hrozby možného vzniku takýchto úkonov by na nariadenie
neodkladného opatrenia postačovalo iba vtedy, ak vyčkávaním na prejavenie úmyslu povinnej osoby,
smerujúceho k nakladaniu s nehnuteľnosťami, by mohlo dôjsť k ich ďalšiemu prevodu, po realizácii

ktorého by sa právne postavenie navrhovateľa výrazne zhoršilo (ďalší prevod vlastníckeho práva k
nehnuteľnosti na tretiu osobu by okrem iného znamenal stratu pasívnej vecnej legitimácie pôvodného
žalovaného).

15. Pre súd je rozhodujúce splnenie zákonnej podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia v čase

vydania uznesenia súdu prvej inštancie. Podľa dostupných údajov z katastra nehnuteľností nie je na liste
vlastníctva č. XXXX, obsahujúcom údaje o danej nehnuteľnosti, vyznačená plomba, a teda v súčasnosti
neprebieha konanie o prevode práv k tejto nehnuteľnosti. Vzhľadom na formuláciu žalobných návrhov,
ako aj navrhovaných žalobných návrhov v návrhu na zmenu žaloby podanú rovnakým podaním akonávrh na nariadenie neodkladného opatrenia, súd nedospel k záveru, že prípadnou realizáciou ďalšieho
prevodu by sa výrazne zhoršilo postavenie žalobcu, resp. by mohlo dôjsť k nezvratnému stavu. Na
uvedenom nič nemení ani tvrdenie, že subjekty medzi ktorými dochádza k prevodom sú vzájomne

prepojené. Súd podotýka, že, ak by sa skúmala prípadná dobromyseľnosť potenciálneho nadobúdateľa,
mohla byť vyvrátená na základe existencie poznámky oznamujúcej tretím osobám začatie konania o
určenie vlastníckeho práva pod sp. zn. 10C/61/2018.

16. Súd tiež dodáva, že samotný petit návrhu na nariadenie neodkladného opatrenie, ktorým žalobca

žiadazakázaťtretejosobe„nakladaťsnehnuteľnosťou“niejeformulovanýsprávneaprimerane,nakoľko
pojem „nakladať„ s vecou je pojem široký a zahŕňa disponovanie s vecou prostredníctvom množstva
právnych a faktických úkonov. Aby rozhodnutie súdu o neodkladnom opatrení bolo vykonateľné
a nariadené neodkladné opatrenie zohľadňovalo princíp proporcionality, tzn. neobmedzovalo povinnú
osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah, je potrebné, aby navrhovateľ jasne vymedzil,
akým konkrétnym spôsobom navrhuje tretej osobe zakázať nakladať s vecou. Vzhľadom na všetky

vyššie uvedené skutočnosti dospel súd k záveru, že na základe žalobcom uvedených skutočností,
nie je nariadenie neodkladného opatrenia ukladajúceho tretej osobe zákaz nakladať s predmetnou
nehnuteľnosťou naliehavé a nevyhnutné a bolo by v rozpore s princípom proporcionality.

17. Vzhľadom k tomu, že žalobca neosvedčil potrebu bezodkladnej úpravy pomerov, súd podľa § 328

ods. 1 CSP návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia pre nesplnenie podmienok na jeho
nariadenie zamietol (I. výrok uznesenia).

18. Pretože návrh na nariadenie neodkladného opatrenia bol podaný v konaní o žalobe vo veci samej,
o nároku na náhradu trov konania súd rozhodne v rozhodnutí vo veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu môže podať odvolanie strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané,
v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Okresný súd Banská Bystrica, v dvoch vyhotoveniach.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne
obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo
ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b)
sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní
došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez
svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.