Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 21. november 2023

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 18C/17/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6123328891
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 11. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslava Hudecová

ECLI: ECLI:SK:OSBB:2023:6123328891.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Banská Bystrica v konaní pred sudkyňou JUDr. Miroslavou Hudecovou, v spore žalobcu:

KOOPERATIVA poisťovňa, a. s. Vienna Insurance Group, so sídlom Štefanovičova 4, Bratislava, IČO:
00 585 441, v konaní zast. JUDr. Baltazárom Mucskom, advokátom, so sídlom Vajnorská 55, Bratislava
- mestská časť Nové Mesto, IČO: 42 174 856, proti žalovanému: A. B., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom
C. XXXX/XX, B. B., v konaní zast. Advokátskou kanceláriou NOVÁK s.r.o., so sídlom Ladislava Hudeca
15326/2A, Banská Bystrica, IČO: 53 556 798, o zaplatenie 938,55 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu zamieta.

II. Žalobca je povinný zaplatiť žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 100 % v lehote troch dní od
právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o určení výšky náhrady trov konania žalovaného.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa návrhom na vydanie platobného rozkazu doručeným súdu dňa 06. 06. 2023 domáhal, aby
súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu sumu 938,55 Eur spolu s 5,00 % úrokom z omeškania zo
sumy 938,55 Eur ročne od 02. 08. 2020 do zaplatenia a trovami konania na tom skutkovom základe,
že uzatvoril so spoločnosťou DEVELOP TRADE, spol. s r.o., IČO: 35 871 849, ako poistníkom poistnú
zmluvu pre povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového
vozidla č. XXXXXXXXXX, s účinnosťou od 10. 05. 2016 na neurčito. Dňa 29. 04.

2020 došlo z uvedeného poistného vzťahu k poistnej udalosti č. 9529712703. Poisteným motorovým
vozidlom došlo k poškodeniu motorového vozidla poškodeného, EČV: B., ktorý si u žalobcu uplatnil
nárok na náhradu škody. Poverený likvidátor žalobcu uskutočnil šetrenie poistnej udalosti a vyplatil
poškodenému v súhrne poistné plnenie v sume 4 692,79 Eur. Vodič poisteného motorového vozidla
porušil povinnosť ohlásiť dopravnú nehodu, ktorá je poistnou udalosťou - neprivolanie polície. Žalobca
v tejto súvislosti poukázal na § 12 ods. 2 písm. f) zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení
zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých

zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 381/2001 Z. z.“). Poverený likvidátor uplatnil
voči žalovanému regresný nárok vo výške 938,55 Eur. Žalobca opakovane vyzval žalovaného výzvou
na náhradu poistného plnenia. Žalovaný do dnešného dňa dlžnú sumu neuhradil.

2. Žalobca k žalobe pripojil listinné dôkazy, a to doručenku (č. l. 9 súdneho spisu), oznámenie o poistnom
plnení (č. l. 10 súdneho spisu), návrh na uplatnenie regresnej pohľadávky (č. l. 11 súdneho spisu), návrh
na uzatvorenie poistnej zmluvy (č. l. 12 súdneho spisu), urgenciu na zaplatenie náhrady poisteného

plnenia alebo jeho časti zo dňa 03. 11. 2020 (č. l. 13 súdneho spisu), výpis inkasného účtu poistnej
zmluvy (č. l. 14 súdneho spisu), výzvu na zaplatenie náhrady poistného plnenia alebo jeho časti zo dňa
13. 07. 2020 (č. l. 15 súdneho spisu).3. Súd v skrátenom konaní vydal platobný rozkaz sp. zn. 18C/17/2023 zo dňa 10. 07. 2023, voči ktorému
žalovaný podal prostredníctvom právneho zástupcu v zákonnej lehote odpor, v ktorom v celom rozsahu
poprel uplatnený nárok žalobcu. Mal za to, že k porušeniu § 12 ods. 2 písm. f) zákona č. 381/2001 Z.

z. nedošlo z dôvodu, že v danom prípade nebolo objektívne možné zo strany žalovaného usúdiť, že sa
jedná o dopravnú nehodu v zmysle § 64 ods. 1 písm. d) zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o
zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom do 31. 12. 2020, pretože nie je objektívne možné,
aby účastník bol schopný na mieste jednoznačne stanoviť, že na danom vozidle bola spôsobená hmotná
škoda zrejme prevyšujúca sumu 3 990,00 Eur, a to aj najmä s prihliadnutím na spôsob, akým došlo

k tejto udalosti, kedy vodič poisteného motorového vozidla nepatrnou rýchlosťou nacúval do druhého
odstaveného vozidla. Nebola tak splnená jedna zo základných podmienok, a to zrejmé prevýšenie
stanovenej sumy a teda poistený bol toho názoru, že išlo len o škodovú udalosť. Navyše bol v danom
prípade na mieste prítomný aj zamestnanec hotela, vykonávajúci dozor v priestoroch garáží hotela, ktorý
poisteného informoval, že predmetnú udalosť telefonicky nahlásil polícii, ktorá uviedla, že za daných
okolností nie je ohlásenie polícii v zmysle zákona č. 8/2009 Z. z. potrebné. Žalovaný sa tak nedopustil

žiadnehoporušeniasvojichpovinností,ktorémuvyplývajúzozákonač.8/2009Z.z.,atedaniejepovinný
uhradiť žalobcovi žiadny regresný nárok v zmysle § 12 ods. 2 písm. f) zákona č. 381/2001 Z. z.

4. Žalobca v replike poukázal na to, že žalovaný ako konateľ spoločnosti DEVELOP TRADE, spol. s
r.o., ktorá je vlastníkom motorového vozidla, mal konať s odbornou starostlivosťou, a to aj pri dopravnej

nehode zo dňa 29. 04. 2020, pri ktorej došlo k poškodeniu luxusného motorového vozidla značky Land
Rover, D. D. sport 2.0 si4 phev, ktorého nadobúdacia hodnota dosahuje takmer 130 000,00 Eur a
hodnota tzv. ojazdeného vozidla takmer 110 000,00 Eur. Podľa žalobcu pri tomto type tzv. luxusných
motorových vozidiel je jednoznačne objektívne možné vyhodnotiť, že aj malé poškodenie môže byť
značného finančného rozsahu. Zákon celkom jednoznačne definuje, kedy je potrebné škodovú udalosť

považovať za dopravnú nehodu. Škoda na motorovom vozidle bola žalobcom nahradená bez DPH,
nakoľko sa jednalo o platcu DPH, celková škoda s DPH predstavuje sumu 5 631,35 Eur. Žalobca zotrval
na tom, že žalovaný porušil svoju povinnosť nahlásiť dopravnú nehodu, ktorú spôsobil, túto skutočnosť
ani nerozporoval, mal len za to, že nebolo objektívne možné vyhodnotiť škodu ako dopravnú nehodu.

5. Žalobca k replike ako listinné dôkazy pripojil inzerát z autobazáru EU (č. l. 60 súdneho spisu),
ponuku na predaj skladového vozidla značky range rover sport (č. l. 60 rub súdneho spisu), výpisy
z obchodného registra spoločností AZTV Group s.r.o., BEKOFIN s.r.o., BK BELVEDERE INVEST, spol.
s r.o., DEVELOP TRADE, spol. s r.o., HB TRADING s.r.o., MB INVESTMENT s.r.o., SB MEDIA TRADE,
s.r.o., (č. l. 61-72 súdneho spisu).

6. Žalovaný v duplike nad rámec odporu poukázal na to, že vyjadrenie žalobcu, že žalovaný ako
konateľ spoločnosti DEVELOP TRADE, spol. s r.o. mal konať s odbornou starostlivosťou, je irelevantné,
nakoľko si uplatňuje nárok voči žalovanému ako fyzickej osobe (vodičovi) - poistenému, ktorý nie je
poistníkom. Podľa žalovaného nemožno od bežného vodiča motorového vozidla spravodlivo požadovať

znalosť všetkých aspektov (značku, hodnotu nového a ojazdeného poškodeného motorového vozidla)
potrebných na výpočet škody. Žalovaný nesúhlasil s tvrdením žalobcu, že nerozporoval porušenie
povinnosti nahlásiť danú udalosť, nakoľko mu predmetná povinnosť v danom prípade ani nevznikla,
o čom bol dokonca aj ubezpečený.

7. Súd na prejednanie veci samej nariadil pojednávanie, na ktoré sa dostavil právny zástupca
žalovaného. Súd vo veci konal a rozhodoval v zmysle § 180 CSP v neprítomnosti právneho zástupcu
žalobcu, ktorý v podaní zo dňa 20. 11. 2023 ospravedlnil svoju neúčasť ako aj neúčasť žalobcu na
pojednávaní z dôvodu hospodárnosti konania ako aj kolíziou s iným súdnym pojednávaním a zároveň
súhlasil s prejednaním veci v ich neprítomnosti.

8. Právny zástupca žalovaného na pojednávaní uviedol, že trvá na písomných vyjadreniach
predložených v konaní a nárok žalobcu považuje v celom rozsahu za nedôvodný a popiera ho. Nad
rámec písomných vyjadrení poukázal na to, že nebolo možné objektívne zo strany žalovaného usúdiť,
že sa v danom prípade jedná o dopravnú nehodu tak ako ju definuje zákon o cestnej premávke, kde

sa vyžaduje, aby vznikla hmotná škoda zrejme prevyšujúca jedenapolnásobok väčšej škody podľa
Trestného zákona. V zmysle príslušných ustanovení je to suma 3 990,00 Eur. Výška poistného plnenia
zo strany poisťovne bola v sume 4 692,79 Eur, t. z. rozdiel je nepatrný vo výške 702,79 Eur, t. z. že nejde
o zrejmé prevýšenie stanovenej sumy, kedy pod zrejmým prevýšením sa rozumie očividné, zreteľnéprevýšenie, čo v danom prípade nebolo splnené. Tiež poukázal na to, že podľa súčasnej právnej úpravy
toto by nebolo možné považovať za dopravnú nehodu a nebolo by potrebné vôbec zavolať políciu.

9. Súd na pojednávaní vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, špecifikovanými v bode 2. a 5. tohto
rozhodnutia, pričom zistil nasledovný skutkový stav veci.

10. Medzi žalobcom a spoločnosťou DEVELOP TRADE, spol. s r.o. bola dňa 06. 05. 2016 uzatvorená
poistná zmluva na dobu neurčitú, predmetom ktorej bolo povinné zmluvné poistenie zodpovednosti

za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, kde poisteným vozidlom bolo vozidlo značky
Porsche, rok výroby 2015, so začiatkom poistenia od 09. 05. 2016.

11. Oznámením o poistnom plnení zo dňa 07. 07. 2020 žalobca oznámil Allianz - Slovenskej poisťovni,
a.s., že dňa 06. 07. 2020 ukončil šetrenie poistnej udalosti, na základe ktorého jej v prílohe predkladá
výpočet výšky plnenia, ktoré v celkovej výške 4 692,79 Eur poukazuje na jej účet, a to titulom poistnej

udalosti, evidovanej pod č. 9529712703, hlásenej dňa 05. 05. 2020 pod č. 38363368, kde poškodeným
bol ArchiT s.r.o. a poškodeným vozidlom bolo vozidlo značky land rover range rover, EČV: B.. Poisteným
vozidlom bolo titulom poistnej zmluvy č. XXXXXXXXXX/X vozidlo poisteného DEVELOP TRADE, spol.
s r.o. s EČV: B.. Vo výpočte výšky plnenia je uvedené len priznané poistné plnenie vo výške 4 692,79
Eur bez akejkoľvek ďalšej špecifikácie.

12. Žalobca v návrhu na uplatnenie regresnej pohľadávky, číslo poistnej udalosti 9529712703, navrhol
uplatniť voči spoločnosti DEVELOP TRADE, spol. s r.o. regres vo výške 938,55 Eur, t. j. 20 % z výšky
náhrady škody (zo 4 692,79 Eur) v zmysle § 12 ods. 1 písm. e) zákona č. 381/2001 Z. z. z dôvodu,
že poistník porušil povinnosť ohlásiť dopravnú nehodu podľa osobitného predpisu, ktorá je poistnou

udalosťou (neprivolanie polície).

13. Urgenciami na zaplatenie náhrady poistného plnenia alebo jeho časti zo dňa 13. 07. 2020 a
03. 11. 2020, adresovanými žalovanému, oznámil žalobca žalovanému, že v zmysle § 12 ods. 2
písm. f) zákona č. 381/2001 Z. z. si uplatňuje voči nemu nárok na náhradu poistného plnenia, ktoré

poskytol z jeho poistnej zmluvy č. XXXXXXXXXX na základe oznámenia poškodeného o vzniku poistnej
udalosti a protokolu o dopravnej nehode poškodenému ArchiT s.r.o., EČV: B. z titulu poistnej udalosti
č. XXXXXXXXXX - dopravná nehoda zo dňa 29. 04. 2020, a to vo výške 4 692,79 Eur. Škoda bola
spôsobená prevádzkou motorového vozidla EČV: B.. Žalovaný porušil povinnosť ohlásiť dopravnú
nehodu podľa osobitného predpisu, ktorá je poistnou udalosťou, neprivolanie polície. Z uvedeného

dôvodu žalobca žiadal žalovaného o zaplatenie náhrady poistného plnenia alebo jeho časti vo výške
938,55 Eur do 15 dní odo dňa doručenia výzvy.

14. Z inzerátu uverejneného na stránke autobazáru.eu vyplýva, že cena vozidla značky Land Rover
Range Rover je 109 990,00 Eur. Z ponuky na predaj skladového vozidla značky range rover sport

vyplýva, že cena uvedeného vozidla, rok výroby 2023, je 129 900,00 Eur.

15. Podľa § 2 písm. e), f), g), h), i), j) zákona č. 381/2001 Z. z. na účely tohto zákona sa rozumie
e) poistníkom ten, kto uzavrel s poisťovateľom zmluvu o poistení zodpovednosti (ďalej len "poistná
zmluva"), f) poisteným ten, na koho sa vzťahuje poistenie zodpovednosti, g) poškodeným ten, kto utrpel

prevádzkou motorového vozidla škodu a má nárok na náhradu škody podľa tohto zákona, h) škodovou
udalosťou skutočnosť, ktorá môže byť dôvodom vzniku práv poškodeného na plnenie poisťovateľa
alebokancelárie,i)poistnouudalosťouvznikpovinnostipoisťovateľaalebokancelárienahradiťvzniknutú
škodu, j) prevádzkovateľom motorového vozidla fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá má právnu
alebo faktickú možnosť disponovať s motorovým vozidlom.

16. Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z. poistenie zodpovednosti sa vzťahuje na každého, kto
zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uvedeného v poistnej zmluve.

17. Podľa § 4 ods. 2 písm. b) č. 381/2001 Z. z. poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby

poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené preukázané nároky na náhradu škody vzniknutej
poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci.18. Podľa § 12 ods. 2 písm. f) č. 381/2001 Z. z. poisťovateľ má proti poistenému, ktorý nie je poistníkom,
nárok na náhradu poistného plnenia alebo jeho časti, ktoré za neho vyplatil z dôvodu škody spôsobenej
prevádzkou motorového vozidla, ak porušil povinnosť ohlásiť dopravnú nehodu podľa osobitného

predpisu, ktorá je poistnou udalosťou.

19. Podľa § 64 ods. 1 písm. d) zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke v znení účinnom do 30. 06.
2022, dopravná nehoda je udalosť v cestnej premávke, ktorá sa stane v priamej súvislosti s premávkou
vozidla a pri ktorej na niektorom zo zúčastnených vozidiel vrátane prepravovaných vecí alebo na inom

majetku vznikne hmotná škoda zrejme prevyšujúca jedenapolnásobok väčšej škody podľa Trestného
zákona.

20. Podľa § 66 ods. 2 písm. a) zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke v znení neskorších predpisov
účastník dopravnej nehody je povinný ohlásiť dopravnú nehodu policajtovi.

21. Podľa § 125 ods. 1 prvej a druhej vety zákona č. 300/2005 Z. z. Trestného zákona v znení neskorších
predpisov škodou malou sa rozumie škoda prevyšujúca sumu 266 eur. Škodou väčšou sa rozumie suma
dosahujúca najmenej desaťnásobok takej sumy.

22. Podľa § 151 ods. 1, 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších

predpisov (ďalej len „CSP“) skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú
za nesporné. Ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie
vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.

23. Podľa § 186 ods. 2 CSP súd vychádza zo zhodných tvrdení strán, ak neexistuje dôvodná pochybnosť

o ich pravdivosti. Na zmeny v tvrdeniach o skutočnostiach, na ktorých sa strany dohodli, súd neprihliada.

24. V prejednávanej veci sa žalobca podanou žalobou domáhal voči žalovanému tzv. postihového
(regresného) práva v zmysle § 12 ods. 2 písm. f) zákona č. 381/2001 Z. z., t. j. náhrady časti poistného
plnenia, ktoré žalobca vyplatil poškodenému z dôvodu škody spôsobenej prevádzkou poisteného

motorového vozidla.

25. V konaní nebolo sporné, že dňa 29. 04. 2020 došlo k poistnej udalosti, pri ktorej bolo prevádzkou
poisteného motorového vozidla EČV: B., ktorého vodičom bol v tom čase žalovaný, poškodené
motorové vozidlo spoločnosti ArchiT s.r.o. s EČV: B.. Nesporné bolo tiež, že k poistnej udalosti

došlo tak, že žalovaný ako vodič poisteného motorového vozidla nepatrnou rýchlosťou nacúval do
odstaveného vozidla poškodeného. Nebolo tak sporné, že škoda bola poškodenému spôsobená
prevádzkou motorového vozidla. Medzi stranami nebolo sporné ani to, že v danom prípade bol
na mieste prítomný aj zamestnanec hotela, vykonávajúci dozor v priestoroch garáží hotela, ktorý
poisteného informoval, že predmetnú udalosť telefonicky nahlásil polícii. Nesporné bolo tiež to, že

motorové vozidlo EČV: B. bolo v čase škodovej udalosti poistené titulom poistnej zmluvy pre povinné
zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla u žalobcu, keď
poistníkom bola spoločnosť DEVELOP TRADE, spol. s r.o. Rovnako nebolo sporné, že žalobca titulom
predmetnej poistnej udalosti poskytol na základe uzatvorenej poistnej zmluvy poškodenému poistné
plnenie v celkovej výške 4 692,79 Eur. Uvedené skutkové tvrdenia strán boli nesporné podľa § 151 ods.

1 CSP, pričom zároveň v konaní neexistovala dôvodná pochybnosť o ich pravdivosti, v nadväznosti na
čo súd z týchto vychádzal v súlade s úpravou § 186 ods. 2 veta prvá CSP.

26. Sporným však medzi stranami bolo, či na poškodenom motorovom vozidle vznikla škoda zrejme
prevyšujúca jedenapolnásobok väčšej škody podľa Trestného zákona (t. j. sumu 3 990,00 Eur), a teda, či

žalovaný porušil svoju zákonnú povinnosť ohlásiť dopravnú nehodu podľa § 66 ods. 2 písm. a) v spojení
s § 64 ods. 1 písm. d) zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke (v znení účinnom do 30. 06. 2022).

27. V prvom rade sa súd zaoberal vecnou legitimáciou strán sporu, ktorá je jedným zo základných
predpokladov úspešnosti žaloby. Pod pojmom vecná legitimácia je potrebné rozumieť stav vyplývajúci

z hmotného práva; aktívne vecne legitimovaná je strana, ktorá tvrdí a je schopná preukázať, že je
nositeľom tvrdeného hmotného práva a pasívne vecne legitimovaná je strana, o ktorej žalobca tvrdí, že
je nositeľom tvrdenej hmotnoprávnej povinnosti a v konaní to aj skutočne preukáže; skúmanie vecnej
legitimácie strán (aktívnej a pasívnej) je imanentnou súčasťou každého sporu a jeho výsledok sa prejavív rozhodnutí vo veci samej. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného práva
na strane žalobcu) alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je imanentnou
súčasťou súdneho konania (pozri rozsudok NS SR sp. zn. 2Cdo 205/2009 z 29. 06. 2010). Súd vecnú

legitimáciu strán sporu skúma z úradnej povinnosti, a to aj v prípade, že ju žiadna zo strán konania
nenamieta. Povinnosť preukázať aktívnu a pasívnu vecnú legitimáciu strán sporu zaťažuje žalobcu.

28. Súd s poukazom na nesporné skutkové tvrdenia strán sporu mal preukázanú aktívnu vecnú
legitimáciu žalobcu, keďže tento je za podmienok upravených § 12 zákona č. 381/2001 Z. z. oprávnený

uplatniť si nárok na náhradu poistného plnenia alebo jeho časti, ktoré za poistníka alebo poisteného
vyplatil z dôvodu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla.

29. V zmysle § 4 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z. treba za poistenú považovať každú osobu za
predpokladu, že je daná jej zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla; nie
je pritom rozhodujúce, či ide o zodpovednosť objektívnu alebo na základe zavinenia. Ustanovenie §

12 ods. 2 uvedeného zákona treba interpretovať tak, že poisťovňa má nárok na náhradu poistného
plnenia nielen proti poistníkovi, ale aj proti vodičovi motorového vozidla, ktorý za škodu spôsobenú
prevádzkou motorového vozidla zodpovedá na základe zavinenia (pozri bližšie rozsudok Najvyššieho
súdu SR zo dňa 31. augusta 2010, sp. zn. 4 Cdo 54/2009, zverejneného v Zbierke stanovísk Najvyššieho
súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. R 32/2014). S poukazom na uvedené má tak súd

preukázanú aj pasívnu vecnú legitimáciu žalovaného, keďže v konaní nebolo sporné, že žalovaný bol
vodičom poisteného motorového vozidla, ktorého prevádzkou bola spôsobená škoda na motorovom
vozidle poškodeného a v konaní neboli preukázané a ani tvrdené žiadne skutočnosti v tom smere, že
by nebola daná zodpovednosť žalovaného ako vodiča za škodu spôsobenú prevádzkou predmetného
motorového vozidla.

30. Legálnu definíciu dopravnej nehody upravuje § 64 zákona č. 8/2009 Z. z., ktorý do 30. 06. 2022
za dopravnú nehodu považoval aj udalosť v cestnej premávke, ktorá sa stane v priamej súvislosti s
premávkou vozidla a pri ktorej na niektorom zo zúčastnených vozidiel vrátane prepravovaných vecí
alebonainommajetkuvzniknehmotnáškodazrejmeprevyšujúcajedenapolnásobokväčšejškodypodľa

Trestného zákona, t. j. sumu 3 990,00 Eur).

31. Pojem „hmotná škoda“ uvedený v ust. § 64 ods. 1 písm. d) zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke
je podľa názoru súdu potrebné vykladať v zhode (jednotne) s pojmom „skutočná škoda“ v zmysle § 442
ods. 1 Občianskeho zákonníka. Pojem hmotná škoda, ktorý nie je pojmom Občianskeho zákonníka (ani

pojmom Zákonníka práce), užíva právna teória pre označenie škody na majetku (na hmotných statkoch).
Z toho vyplýva, že v podstate nie je obsahový rozdiel medzi pojmami skutočná škoda (ako predpokladom
občianskoprávnej zodpovednosti za škodu) a hmotná škoda. Skutočnou (a teda i hmotnou) škodou sa
rozumie majetková ujma (vyjadriteľná v peniazoch) spočívajúca v zmenšení majetku poškodeného a
predstavujúca majetkové hodnoty, ktoré je potrebné vynaložiť, aby došlo k uvedeniu veci do predošlého

stavu (porovnaj stanovisko občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu ČSSR zo dňa 18. januára
1970 sp. zn. Cpj 87/70, publikované pod č. R 55/1971).

32. Pri dopravnej nehode je za skutočnú škodu potrebné považovať hodnotu účelne a nevyhnutne
vynaložených nákladov na opravu vozidla, a to bez zohľadnenia amortizácie tých dielov, ktoré boli v

rámci opravy vozidla nahradené novými dielmi (resp. bez zohľadnenia „zhodnotenia“ vozidla novými
náhradnými dielmi), nakoľko poškodenie vozidla dopravnou nehodou a následne vykonaná oprava
použitím nových náhradných dielov vozidlo v konečnom dôsledku nezhodnocuje, pretože každou
dopravnou nehodou, ktorou je vozidlo poškodené, sa jeho technická hodnota vo všeobecnosti znižuje,
pričom vykonanou opravou a nahradením poškodených dielov novými dielmi sa v zásade len obnovuje

stavvozidla,ktorýtubolpreddopravnounehodou(poistnouudalosťou)(pozribližšierozsudokKrajského
súdu v Bratislave sp. zn. 10Co/37/2019 zo dňa 25. júla 2019, rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2
Obdo 48/2012 zo dňa 28. marca 2013).

33. Na vznik povinnosti ohlásiť dopravnú nehodu policajtovi podľa § 66 ods. 2 písm. a) v spojení s § 64

ods. 1 písm. d) zákona č. 8/2009 Z. z. (v znení účinnom do 30. 06. 2022) sa vyžaduje, aby na niektorom z
poškodených motorových vozidiel vznikla hmotná (skutočná) škoda zrejme prevyšujúca sumu 3 990,00
Eur, t. j. jedenapolnásobok väčšej škody podľa Trestného zákona. Uvedené ustanovenia je podľa názoru
súdupotrebnéinterpretovaťtak,žeužvčaseanamiesteškodovejudalostisamusípriemernerozumovovyspelejosobeobjektívnejaviť(musíjejbyťzrejmé),ženaniektoromzpoškodenýchmotorovýchvozidiel
(príp. na inom majetku) vznikla skutočná škoda zrejme prevyšujúca sumu 3 990,00 Eur. Musí ísť o škodu
zrejmú, teda o škodu priamo na mieste udalosti očividne, viditeľne a jasne prevyšujúcu sumu 3 990,00

Eur. Pri úvahe, či škoda zrejme prevyšuje sumu 3 990,00 Eur, je povinnosťou účastníkov škodovej
udalosti vyhodnocovať len poškodenie viditeľné voľným okom (vnímateľné zmyslami); zákon od nich
v žiadnom prípade nevyžaduje, aby pri svojich úvahách zohľadňovali (predvídali) vznik prípadných
skrytých škôd. Takýto výklad príslušných zákonných ustanovení by v konečnom dôsledku mohol viesť k
tomu,žebyúčastníciškodovýchudalostíohlasovalipreventívne(„preistotu“)každúškodovúudalosťako

dopravnú nehodu. To však zjavne nebolo úmyslom zákonodarcu. Pokiaľ pri škodovej udalosti nedošlo k
ujme na zdraví, k poškodeniu majetku tretích osôb či k poškodeniu cesty alebo všeobecne prospešných
zariadení, pokiaľ škoda vzniknutá na poškodených motorových vozidlách zjavne (zrejme) neprevyšuje
zákonný limit a pokiaľ sa účastníci škodovej udalosti dohodli na jej riešení (na zavinení), nie je žiadny
dôvod na to, aby bola škodová udalosť prejednaná políciou ako dopravná nehoda. Súd ďalej zdôrazňuje,
že pokiaľ zákonodarca zveril účastníkom škodovej udalosti v cestnej premávke na posúdenie hranicu

výšky škody, ktorej prekročením už je nevyhnutné považovať škodovú udalosť aj za dopravnú nehodu,
ktorú je nutné ohlásiť policajtovi, tak je potrebné počítať aj s prípadmi, že konečná výška škody
predstavujúca náklady nevyhnutné na opravu poškodeného motorového vozidla, bude prevyšovať sumu
3 990 Eur. V takom prípade je potom na žalobcovi (poisťovni), aby prostriedkami procesného útoku
v spore prezentoval skutkové tvrdenia, objektívne spochybňujúce možnosť účastníkov v konkrétnych

a individuálnych okolnostiach škodovej udalosti predpokladať, že škoda zrejme neprevyšuje sumu
3 990,00 Eur; nepostačuje iba poukázať na celkovú a konečnú výšku poistného plnenia, nakoľko
je logické, že účastníci v čase a na mieste škodovej udalosti nemali ani nemohli mať vytvorené
všetky predpoklady (podmienky) na komplexné posúdenie všetkých možných poškodení, pričom z
bežnej motoristickej skúsenosti sú zrejmé aj prípady skrytých poškodení motorového vozidla, ktoré sú

rozpoznateľné až po demontáži karosárskych dielov vozidla v autoservise a nie zanedbateľnou mierou
sa podieľajú na celkových nákladoch na opravu poškodeného vozidla (pozri bližšie rozsudok Krajského
súdu v Bratislave sp. zn. 16Co/77/2019 zo dňa 31. 03. 2020).

34. V posudzovanej veci žalobca nesplnenie povinnosti žalovaného nahlásiť škodovú udalosť ako

dopravnú nehodu odvodzoval výlučne z výšky vyplateného poistného plnenia v sume 4 692,79 Eur,
avšak nepodarilo sa mu spochybniť tvrdenie žalovaného, že objektívne nebolo možné z jeho strany na
mieste stanoviť, že na poškodenom vozidle bola spôsobená hmotná škoda zrejme prevyšujúca sumu
3 990,00 Eur. Navyše výšku poskytnutého poistného plnenia nemožno v žiadnom prípade stotožňovať
s hmotnou (skutočnou) škodou, ktorá bola zrejmá účastníkom škodovej udalosti v danom mieste a

čase. Nesporový opis priebehu poistnej udalosti a vzniku škody na motorovom vozidle poškodeného
pre bežného človeka (motoristu), keď žalovaný ako vodič poisteného motorového vozidla nepatrnou
rýchlosťou nacúval do odstaveného vozidla poškodeného, aj podľa názoru súdu neindikuje predpoklad
o škode zrejme prevyšujúcej sumu 3 990,00 Eur. Súd sa nestotožnil ani s argumentáciou žalobcu,
že pri tzv. luxusných motorových vozidlách je jednoznačne objektívne možné vyhodnotiť, že aj malé

poškodenie môže byť značného finančného rozsahu, keď ani zo samotnej skutočnosti, že poškodené
motorové vozidlo bolo vozidlom prémiovej značky, nie je možné vyvodiť záver, že žalovaný musel mať
vedomosť o tom, že škoda na poškodenom motorovom vozidle bude vo výške zrejme prevyšujúcej sumu
3 990,00 Eur.

35. Civilné sporové konanie je založené na princípe kontradiktórnosti, kedy sa priorizuje procesná
aktivita sporových strán, ktoré sú zásadne povinné tvrdiť rozhodujúce skutočnosti a tieto svoje tvrdenia
aj preukázať. Procesná zodpovednosť za vedenie sporu je tak na sporových stranách, kedy výsledok
konania závisí na iniciatíve sporových strán a ich aktivite v konaní, t. j. od kvality predložených dôkazov
a kvality ich procesnej aktivity. Za výsledok konania sú teda zodpovedné výhradne sporové strany,

pričom žalobcu aj žalovaného zaťažuje dôkazné bremeno, ktorého neunesenie má za následok stratu
sporu. V danom prípade však možno konštatovať, že žalobca neprodukoval žiadny dôkaz, ktorý by
bol spôsobilý relevantne a bezpečne preukázať jeho tvrdenie, že žalovaný mohol v čase a na mieste
škodovej udalosti jednoznačne objektívne vyhodnotiť, že hmotná (skutočná) škoda na poškodenom
motorovom vozidle zrejme prevyšovala jedenapolnásobok väčšej škody podľa Trestného zákona, tak

ako to predpokladala hypotéza právnej normy v § 64 ods. 1 písm. d) zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej
premávke v znení účinnom do 30. 06. 2022. Z uvedeného dôvodu predmetná škodová (poistná) udalosť
nemohla byť žalovaným vyhodnotená ako dopravná nehoda v zmysle § 64 ods. 1 písm. d) zákona
č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke v znení účinnom do 30. 06. 2022 a preto žalovanému nevzniklapovinnosť ohlásiť ju policajtovi v zmysle § 66 ods. 2 písm. a) zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke.
V nadväznosti na uvedené tak žalobcovi nevznikol regresný nárok (nárok na náhradu poistného plnenia,
resp. jeho časti, ktoré za neho vyplatil z dôvodu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla,)

proti žalovanému ako vodičovi v zmysle § 12 ods. 2 písm. f) zákona č. 381/2001 Z. z.
36. Súd preto žalobu žalobcu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol.

37. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, v zmysle ktorého súd prizná strane
náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. V konaní mal žalovaný úspech v celom rozsahu,

preto mu vznikol nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Súd mu preto priznal náhradu trov
konania v rozsahu 100 %. V súlade s ust. § 262 ods. 1 CSP súd rozhodol len o nároku na náhradu
trov konania. O výške tejto náhrady bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto
rozsudku (§ 262 ods. 2 CSP). Z tohto dôvodu určil súd začiatok lehoty na plnenie podľa § 232 ods. 2 CSP
od právoplatnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie o určení výšky náhrady trov konania žalovaného.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný
súd Banská Bystrica.

Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde. Odvolanie
môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu

rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ

rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci
samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa

dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie
podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov
s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší
subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd
vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné

náležitosti, v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním
sleduje a podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie
spisovej značky tohto konania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v písm. a) až h), ak táto
vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b)
sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní
došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez
svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak subjekt zaviazaný na plnenie dobrovoľne nesplní to, čo mu vykonateľný rozsudok (exekučný titul)
ukladá, možno na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu, vykonať
exekúciu podľa ustanovení zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok) v znení neskorších zákonov.