Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 12. január 2024

Súd: Mestský súd Košice
Spisová značka: K3-15C/497/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7515207335
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 01. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Puškášová

ECLI: ECLI:SK:MSKE:2024:7515207335.17

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Košice samosudkyňou JUDr. Ivetou Puškášovou v spore žalobkyne A. B., rod.Velikej, nar.

X.XX.XXXX,bytomC.D.XX,XXXXX,zastúpenáJUDr.PetromFrankom,AKs.r.o.,sosídlomPopradská
82, 040 11 Košice, IČO: 47254980, proti žalovanej: E. F., nar. X.XX.XXXX, bytom C. D. XX, XXX XX,
zastúpená JUDr. Michalom Treščákom, ml. , advokátom, so sídlom Thurzova 6, Košice, v konaní o
určenie vlastníckeho práva, takto

r o z h o d o l :

I.Súd žalobu z a m i e t a.

II.Priznáva náhradu trov konania žalovanej v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobkyňa pôvodnou žalobou žiadala, určiť, že žalobkyňa a žalovaná sú podielovými

spoluvlastníčkami nehnuteľností vedených Okresným úradom Košice - okolie, odborom katastrálnym
na LV č. X v kat. území C. ako parc. C č. XX/X- záhrady o výmere 913 m2, parc. C č. XX/X - záhrady o
výmere 1032 m2, zastavané plochy a nádvoria o výmere 1.160 m2, parc. C č. XX- zastavané plochy
a nádvoria o 832 m2 v podiele 1/2- k celku každá z nich,
že žalobkyňa ažalovanásúpodielovýmispoluvlastníčkami nehnuteľnostívedených Okresnýmúradom
Košice - okolie, odborom katastrálnym na LV č. XXX ako lesné pozemky na parc. C č. XXX o výmere
87.431 m2 a parc. C č. XXX o výmere 88.492 m2 v podiele 12/240 k celku každá z nich.

2.Žalobkyňa a žalovaná sú podielovými spoluvlastníčkami nehnuteľností vedených Okresným úradom
Košice - okolie, odborom katastrálnym na LV č. XXX ako pozemky - orná pôda parc. E č. XXX o
výmere 4.012 m2, č. 230 o výmere 5.475 m2, č. XXX o výmere 5.734 m2, č. XXX/X o výmere 22.035
m2, č. XXX/X o výmere 10.139 m2, č. XXX/X o výmere 5.019 m2, č. XXX/X o výmere 17.629 m2,
č. XXX/X o výmere 1.708 m2, č. XXX/X o výmere 1.475 m2., č. 368 o výmere 28.811 m2 v podiele
žalovaná XX/XX-XX k celku a žalobkyňa X/XX-XX k celku.

3. Žalobný návrh skutkovo odôvodnila tým, že strany sporu sú podielové spoluvlastníčky všetkých
nehnuteľností, ktoré sú evidované na LV č. X k.ú. C. v podiele žalobkyňa v 1/3 a žalovaná v 2/3, na
LV č. XXX k.ú. C. v podiele žalobkyňa 8/240, žalovaná 16/240, pričom pomerom, ak sa podiely
vydelia číslom 8, je 1/30 pre žalobkyňu a 2/30 pre žalovanú, na LV č. XXX k.ú. C. v podiele žalobkyňa
a jej dcéra 1/3 k celku a žalovaná 2/3 k celku. List vlastníctva č. X tvoria parcely registra KN "C" č.
XX/X a XX/X, záhrady a parcely KN "C" č. XX a XX, zastavané plochy a nádvoria, kde ide o pozemky,

na ktorých má postavený rodinný dom každá zo strán sporu, za ktorými je situovaná záhrada. Na LV č.
XXX sú lesné pozemky, ktoré spravuje Urbariát Opiná a LV č. XXX tvoria poľnohospodárske pozemky,
orná pôda. Predmetné nehnuteľnosti boli pred evidenciou na LV v KN evidované v pozemnoknižnej
vložke č. XX a do roku 1877 patrili jedinému vlastníkovi G. B., ktorý v roku 1877 previedol na E.(C.) F. a E. B. podiel 1/2, pričom druhá 1/2 ostala v jeho vlastníctve. Žalobkyňa je jediným právnym
nástupcom po vetve G. B. a žalovaná jediným právnym nástupcom po vetve C. F. a E. B..

4.Pri prevode podielu G. B. na E. (C.) F. a E. B. nastala chyba v zápise, keď v pozemnoknižnej vložke
č. XX neboli zapísané podiely podľa reálneho prevodu (1/2 G. B. a 1/4 C. F. a 1/4 E. B.), ale na
každého účastníka prevodu po 1/3, v dôsledku čoho bol súčet častí nelogický t.j. 7/6. Toto sa prejavilo
vo všetkých ostatných právnych skutočnostiach, ktoré tvorili podklad pre zápis PKV č. 14 a následne po
založení listov vlastníctva v zápisoch na LV č. X, XXX, XXX k.ú. C. a prejavilo sa to aj v nesprávnej výške

podielov žalobkyne a žalovanej. Aj pri ďalších prevodoch z PKV č. XX na strane právnych nástupcov
po G. B. dochádzalo k pochybeniam.

5.G. B. v roku 1937 prevádzal svoj podiel na E. B., H. I., pričom jeho reálny podiel 1/8 k celku, t.j.
2/16, štátny orgán zapísal ako prevádzanú časť len 1/16 a zvyšná 1/16 sa nikde nezaznamenala,
neostala ani na mene G. B. (štátny orgán "opravoval" chyby na zlej strane, odoberal právnym nástupcom

G. B. namiesto tohto, aby opravil podiel C. F. a E. B.). V roku 1947 G. J. predával svoj podiel 1/8
k celku E. B. a opäť štátny orgán namiesto toho, aby opravil podiel C. F. a E. B., ubral na strane
právnych nástupcov G. B. a ako prevádzanú časť zapísal len 2/24, (t.j. 1/12) a zvyšný podiel sa nikde
nezaznamenal, namiesto toho, aby mal E. B. 2/16 (teda 1/8 G. J.), zapísali mu len 2/24. V roku 1950
štátny orgán zle zapísal podiely po E. B. H. I., ktorá mala už zle zapísanú 1/16, lebo reálne mala

1/8. Po jej smrti dedila maloletá A. B. a štátny orgán nezapísal prevod správneho podielu 1/8, ale
zapísal jej 2/24. Chyby v podieloch, podľa žalobkyne, vychádzajú z prvotného chybného zápisu v roku
1877 a opomenutia opravy tejto chyby. To, že nehnuteľnosti majú byť rozdelenú na polovicu, preukazujú
prepočty podielov vykonané v PKV č. XX, zoznam vlastníkov Urbariátu Opiná 50/50, uznesenie
okresného súdu o povolení zmeny zápisu č.d. 1352 a nakoniec aj vyhlásenie obyvateľov obce Opiná.

Žalobkyňa tvrdila, že má naliehavý právny záujem na určení vlastníckeho práva, pretože bez jej určenia
a zaznamenania správnej výšky spoluvlastníckych podielov sa jej právne postavenie stáva neistým,
nemôže na svoju dcéru previesť reálny podiel, ale len podiel evidovaný na LV a tak je obmedzená vo
svojom dispozičnom práve.

6. Žalovaná žiadala žalobu zamietnuť, lebo je bez právneho základu (svoje podiely získala dedením,
užíva ich, nie je si vedomá, že má niečo vracať žalobkyni) a jej cieľom je, aby sa žalobkyňa neoprávnene
obohatila na jej úkor, vzniesla protinávrh, ktorým sa domáhala, aby súd zrušil a vyporiadal podielové
spoluvlastníctvo strán sporu k nehnuteľnostiam evidovaným na LV č. X k.ú. C., a to parcela č. XX/X
o výmere 913 m2, záhrady, parcela č.XX/X o výmere 1032 m2, záhrady, parcela č. XX o výmere

1160 m2, zastavané plochy a nádvoria, parcela č. XX o výmere 832 m2, zastavané plochy a nádvoria
v zmysle priloženého geometrického plánu č.526/2015 z 24.2.2015, úradne overeného 11.5.2015, na
základe ktorého by sa žalovaná stala výlučnou vlastníčkou parcely č. 14/1 o výmere 913 m2, záhrady,
novovzniknutých parciel z pôvodnej parcely č. XX/X o výmere 1032 m2, záhrady, a to parcely č. XX/X
o výmere 407 m2 - záhrady a parcely č. XX/X o výmere 32 m2, zastavané plochy; novovzniknutých

parciel z pôvodnej parcely č. XX o výmere 1160 m2 - zastavané plochy a nádvoria, a to parcely č.
XX/X o výmere 740 m2, zastavané plochy, č. XX/X - o výmere 343 m2, zastavané plochy a parcely
č. XX/X - o výmere 77 m2, zastavané plochy; novovzniknutých parciel z pôvodnej parcely č. XX o
výmere 832 m2, a to parcely č. XX/X o výmere 88 m2, zastavané plochy, parcely č. XX/X o výmere
41 m2 - zastavané plochy, parcely č. XX/X o výmere 21 m2 - zastavané plochy, parcely č. XX/X

o výmere 10 m2, zastavané plochy.

7.Žalobkyňa by sa stala výlučnou vlastníčkou novovzniknutých parciel z pôvodnej parcely č. XX/X o
výmere 1032 m2, záhrady, a to parcela č. XX/X o výmere 579 m2, záhrady a parcely č.XX/X o
výmere 14 m2, zastavané plochy; novovzniknutých parciel z pôvodnej parcely č.XX o výmere 832

m2, a to parcely č. XX/X o výmere 409 m2, zastavané plochy, parcely č. XX/X o výmere 251 m2,
zastavané plochy a parcely č. XX/X o výmere 12 m2, zastavané plochy. Súd tento protinávrh uznesením
zo 16.6.2017 pripustil.

8. V prejednávanej veci Okresný súd Košice – okolie žalobu zamietol (I.) protinávrh žalovanej (II.),

žalobu o určenie podielu žalobkyne k nehnuteľnostiam na LV č. XXX a LV č. XXX vedených Okresným
úradom Košice – okolie, kat. odborom, k.ú. C. vylúčil na samostatné konanie (III.) a žiadnej zo strán
nepriznal právo na náhradu trov konania (IV.).9.Uznesením krajského súdu zo dňa 15.04.2021 bol rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku
o zamietnutí žaloby a súvisiacom výroku o trovách konania zrušený a vrátený súdu prvej inštancie
na ďalšie konanie, odvolanie žalobkyne proti výroku III. o vylúčení na samostatné konanie žaloby

o určenie podielu žalobkyne k nehnuteľnostiam na LV č. XXX a L XXX k.ú. C. odmietol, a zároveň
odvolacie konanie o odvolaní žalovanej proti rozsudku vo výrokoch o zamietnutí protinávrhu žalovanej
II.,vylúčenienasamostatnékonaniežalobyourčeniepodielužalobkyneknehnuteľnostiamnaLVč.XXX
a LV č. XXX k.ú. C. III. a trovách konania IV. zastavil a v tomto právnom vzťahu stranám náhradu trov
odvolacieho konania nepriznal s tým, že súd prvej inštancie v ďalšom konaní má odstrániť nedostatky

rozhodovania, žalobkyňu má poučiť o nedostatkoch ňou podanej žaloby, vyzvať ju, aby ich v ním určenej
lehote odstránila (§ 129 CSP) a po ich prípadnom odstránení vo veci opätovne rozhodne a náležite
odôvodní.

10.Súd tak uznesením zo dňa 24.05.2022 vyzval žalobcu cestou právneho zástupcu, aby svoj návrh
doplnil a opravil, špecifikoval petit žaloby tak, aby splnil náležitosti § 42 zák. č. 162/1995 Zb. o katastri

nehnuteľností.

11.Právny zástupca žalobkyne písomným podaním zaslal súdu úpravu žalobného návrhu v konaní
o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. X tak, že žiadal, aby súd určil, že
A. B., H. B., nar. X.XX.XXXX, bytom C. D. XX je podielovou spoluvlastníčkou nehnuteľností vedených

Okresným úradom Košice – okolie, odborom katastrálnym na LV č. X, v k.ú. C., okres Košice – okolie
ako parcela C č. XX/X, záhrady o výmere 913 m2, parcela C č. XX/X, záhrady o výmere 1.032 m2,
parcela C č.XX, zastavané plochy a nádvoria o výmere 1.160 m2, parcela C č. XX, zastavané plochy
a nádvoria o výmere 832 m2 v podiele 1/6-ina k celku a zároveň žiadal, aby súd priznal náhradu trov
konania žalobkyni s tým, že uvedeným petitom sa podľa právneho zástupcu má zosúladiť stav v katastri

nehnuteľností, keďže súd rozhodne o spornej časti podielu v 1/6-ine k celku, že pozitívnou určovacou
žalobou sa 1/6-ina pridá zapísanému podielu 1/3-ine na strane navrhovateľky, čo spolu predstavuje 1/2-
icu k celku; že negatívnu určovaciu žalobu, t.j. žalovaná, že nie je vlastníčkou podielu 1/6-ine k celku,
podľa názoru právneho zástupcu nie je možné podať v prípade podávania pozitívnej určovacej žaloby,
preto žalobný petit znel len na určenie vlastníckeho práva k spoluvlastníckemu podielu v 1/6-ine.

12.Na úpravu žalobného petitu zástupca za žalovanú uviedol, že ani tento návrh nekorešponduje so
skutkovým stavom veci a nezodpovedá ani samotnej argumentácii žalobkyne.

13.Žalobkyňa prostredníctvom svojich písomných podaní ako i ústnych prednesov na doterajších

pojednávaniach načrtla dve línie argumentácie, ktoré by mali opodstatňovať dôvodnosť ňou podanej
žaloby. Prvotná argumentácia žalobkyne smerovala k záveru, že nehnuteľnosti zapísané na LV č. X,
k.ú. C. jej patria v rozsahu 1/2 z celku. V intenciách uvádzaného predkladala aj svoj pôvodný žalobný
návrh. V konaní však žalobkyňa predložila i čestné vyhlásenia, ktoré deklarovali, že sporné parcely
boli rozdelené plotom počas niekoľkých desaťročí, čo nevyhnutne indikovalo skutočnosť, že došlo k

reálnej deľbe sporných nehnuteľností medzi právnych predchodcov sporových strán. Počas konania
túto líniu argumentácie potvrdila, keď uviedla, že vo vzťahu k sporným parcelám došlo k ich reálnej
deľbe (viď napr. Zápisnicu o pojednávaní z 04.10.2018) medzi právnych predchodcov sporových strán,
ktorá podľa jej mienky korešponduje s tým, že každá zo strán konania či ich právny predchodcovia
boli podielovými spoluvlastníkmi, každí v rozsahu 1/2 z celku. Z podania „Úprava žalobného návrhu“

z dňa 01.06.2022 možno zase vyčítať, že žalobkyňa sa opiera o podielové spoluvlastníctvo viažuce
sa k sporným parcelám, pretože takýmto spôsobom formuluje i zmenu svojho žalobného návrhu.
V nadväznosti na neistotu, ktorú žalobkyňa zakladá svojou vnútorne rozpornou argumentáciou, je
nevyhnutné upriamiť pozornosť na dva aspekty:

14.Značnú odchýlku medzi tvrdeným dlhodobým rozhraničením nehnuteľností v a ich rozsahu v
komparácii s existenciou tvrdených spoluvlastníckych podielov po 1/2 z celku a výmerou pripadajúcou
na podiel, si mohol súd overiť aj pri obhliadke sporných nehnuteľností. V nadväznosti na geometrický
plán, ktorý predkladala žalobkyňa a jej návrh na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva
parciel zapísaných na LV č. X, k.ú. C. je zrejmé, že žalovanej by mala pripadnúť časť nehnuteľností, ktorá

by zodpovedala výmere 2067 m2. Táto výmera by mala podľa samotnej mienky žalobkyne zodpovedať
súčasnému užívaciemu stavu. Žalobkyni by tak zostala časť nehnuteľností zodpovedajúca výmere
1870 m2. Rozdiel vo veľkosti jednotlivých častí by tak predstavoval 197 m2. Takáto zásadná odchýlkarozdelenia sporných parciel vonkoncom nemôže zodpovedať skutočnosti, že sporné nehnuteľnosti mali
patriť stranám konania či ich právnym predchodcom v rovnakom podiele.

15.Vnútorná rozpornosť argumentácie žalobkyne spočíva aj v skutočnosti, že si neuvedomuje rozdiely
medzi inštitútom podielového spoluvlastníctva a inštitútom reálnej deľby. Realizácia predmetných
inštitútov a práva a povinnosti dotknutých subjektov z nich plynúce majú diametrálne odlišný význam
a povahu.

16.Ak je nehnuteľnosť v podielovom spoluvlastníctve (argumentácia tým, že žalobkyňa je podielovou
spoluvlastníčkou sporných nehnuteľností v rozsahu 1/2 z celku) patrí niekoľkým spoluvlastníkom, ktorí
vo vzťahu k nej vlastnia iba ideálny podiel, ktorý nemožno v rámci nehnuteľnosti presne lokalizovať. Ak
by bola nehnuteľnosť reálne rozdelená (dohodou právnych predchodcov sporových strán) nemôže byť
v podielovom spoluvlastníctve sporových strán, pretože sa stala v jednotlivých častiach vzniknuvších po
reálnej deľbe výlučným vlastníctvom každej zo strán konania. Podielové spoluvlastníctvo ku všetkým

nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. X, k.ú. C. sa tak vzájomne vylučuje s ich reálnou deľbou medzi
právnych predchodcov sporových strán.

17.K tvrdenej nesprávnosti zápisov vlastníckeho práva v prospech právnych predchodcov žalovanej
malo dôjsť už v roku 1877. Právny predchodcovia žalobkyne mali nadobudnúť ňou tvrdený

spoluvlastnícky podiel v rozsahu 1/2 z celku v roku 1891. Nesprávny zápis v príslušnej
pozemkovoknižnej vložke učinený v roku 1877 mal mať vplyv aj na nasledujúce zápisy, ku ktorým
dochádzalo na PKV č. 14 za čias Rakúsko-Uhorska, 1. Československej republiky ako i povojnového
Československa. Právny predchodcovia žalovanej tak počnúc rokom 1877 nadobúdali prostredníctvom
nasledujúcich prevodov a prechodov 2/3 podiel z celku na sporných nehnuteľnostiach, zatiaľ čo sa

právnym predchodcom žalobkyne malo uberať na ich spoluvlastníckych podieloch v úhrne až k 1/3 z
celku, a to vo finálnej podobe k roku 1947.

18.Vzhľadom na skutočnosť, že sporné nehnuteľnosti sa s prihliadnutím na intabulačnú zásadu
nadobúdali až zápisom prevodu do pozemkovej knihy, treba príslušnému zápisu na pozemkovoknižnej

vložke priznať prislúchajúcu vážnosť a účinky. Ak tak právny predchodcovia žalovanej nadobudli na
sporných nehnuteľnostiach spoluvlastnícke podiely, a to v rozsahu 1/3 z celku Andrej (Ondrej) Tomčík a v
podiele 1/3 z celku E. B. už v roku 1877, nemožno právny význam tejto skutočnosti opomenúť i keby sme
pripustili, že predmetný zápis bol chybný. Na druhej strane žalobkyňa nepreukázala, že predmetný zápis
bol chybný, a to i z dôvodu, že nebola schopná predložiť obsah právneho úkonu, ktorý bol podkladom

pre takýto zápis.

19.Okrem vyššie uvedeného treba prihliadať i na otázku dobromyseľnosti nadobúdateľov v čase, kedy
bolo možné nehnuteľnosť nadobudnúť titulom vydržania. Zástupca žalovaného mal za to, že každý z
prevodov či prechodov, ktorý sa počnúc rokom 1877 udial na stane právnych predchodcov žalovanej bol

spôsobilý založiť dobromyseľnú držbu každého z jej právnych predchodcov. Okrem uvedeného treba
prihliadať i na skutočnosť, že dobromyseľní nadobúdatelia si mohli aj v čase existencie obyčajového
práva započítavať dobromyseľnú držbu svojich právnych predchodcov.

20.Ak si tak v čase účinnosti obyčajového práva bolo možné započítať dobromyseľnú držbu pred

účinnosťou zákona č. 141/1950 Zb. Občiansky zákonník (tzv. Stredný občiansky zákonník), o čo skôr si
bolo možné započítať oprávnenú držbu svojich právnych predchodcov v intenciách na ust. § 116 ods. 2
Stredného občianskeho zákonníka? Okrem uvedeného treba prihliadať i na skutočnosť, že keby nedošlo
k vydržaniu spoluvlastníckeho podielu presahujúceho 1/2 z celku zo strany právnych predchodcov
žalovanej už oveľa skôr, stalo by sa tak v zmysle ust. § 566 ods. 1, 2 Stredného občianskeho zákonníka

najneskôr jeho účinnosťou (01.01.1951).

21.Ak by aj pripustili, že dobromyseľnými mohli byť iba nadobúdatelia na základe darovacej zmluvy z dňa
20.01.1947, týmto by s prihliadnutím na ust. § 116 ods. 1 v previazaní na ust. § 566 ods. 1, 2 Stredného
občianskeho zákonníka uplynula vydržacia doba už v roku 1957.

22.Vzhľadom na uvedené, ak by sa odvodzovala oprávnena držbu od právnej skutočnosti, ktorá
v pozemkovoknižnej vložke nevykazuje žiadny nesúlad medzi slovným vyjadrením veľkosti podielu
a jeho číselným vymedzením, nadobúdatelia s prihliadnutím na tento zápis museli nadobudnúťlegitímne presvedčenie o rozsahu svojich spoluvlastníckych podielov, ktoré v úhrne zodpovedali
2/3 z celku sporných nehnuteľností dnes zapísaných na LV č. X, k.ú. C.. Ak teda skorší právny
predchodcovia nenadobudli spoluvlastníctvo k sporným parcelám v rozsahu 2/3 z celku titulom prevodu

či následného prechodu, nadobudli ho vydržaním právny predchodcovia žalovanej, ktorí nadobudli
svoje spoluvlastnícke podiely najneskôr titulom vydržania v nadväznosti na darovaciu zmluvu zo dňa
20.01.1947.

23. Na písomné vyjadrenie zástupcu za žalovanú, zástupca žalobkyne následne navrhol, aby súd

vydal rozsudok, ktorýmurčí,žeA.B.,rod.Veliká jepodielovouspoluvlastníčkounehnuteľnostívedených
Okresným úradom Košice – okolie, katastrálnym odborom na LV č. X, k.ú. C., obec Obiná, okres
Košice – okolie, ako parcela KN C č. XX/X, záhrady o výmere 913 m2, parcela KN C č. XX/X,
záhrady o výmere 1.032 m2, parcela KN C č. XX, zastavané plochy a nádvoria o výmere 1.160
m2, parcela KN C č. 16, zastavané plochy a nádvoria o výmere 832 m2 v podiele 16/-ine k celku,
resp. v prípade, že predmetné nehnuteľnosti boli v podielovou spoluvlastníctve, ale na základe dohody

právnych predchodcov strán sporu došlo k jeho zrušeniu a vysporiadaniu reálnou deľbou, v takom stave,
v akom sa jednotlivé parcely nachádzajú a sú užívaní stranami sporu, tak navrhol, aby súd vydal
rozhodnutie, ktorým určí, že žalobkyňa sa stáva vlastníčkou nehnuteľností vedených na Okresnom
úrade Košice – okolie, zapísaných na LV č. X, k.ú. C., obec Opiná, C. J. – C., ako parcely KN C č. 16
o výmere 832 m2, zastavané plochy a nádvoria, parcely KN C č. XX/X o výmere 1.032 m2, záhrady

v podiele o veľkosti 2/3-iny z celku.

24.K predmetnej úprave petitu žalovaná cestou právneho zástupcu uviedla, že predmetný návrh na
zmenu žaloby podáva po ôsmich rokoch od podania návrhu na určenie vlastníckeho práva zo dňa
21.04.2015, pričom tento svoj postup má odôvodňovať tým, že existuje viacero právnych názorov

v tejto veci, a z toho dôvodu má byť návrh na zmenu žaloby opodstatnený, má za to, že nie je možné,
aby súd nepripustil rozšírenie uplatneného, ktorý vedie k určeniu vlastníckeho práva do vlastníctva
žalobkyne, a to v rozsahu 2/3-ín, keďže pôvodne žalobkyňa žiadala, aby sa určilo vlastnícke právo
k týmto parcelám v rozsahu 1/2-ice z celku a neskôr v rozsahu 1/6-ine s tým, že nie je možné vyhovieť
žalobkyni a resp. pripustiť takúto zmenu prostredníctvom inštitútu eventuálneho petitu a eventuálne

žalobné návrhy v zmysle podania žalobkyne zo dňa 12.04.2023 smerujú k tomu istému cieľu -
určeniu vlastníckeho práva, pričom aby súd vyhovel pripusteniu eventuálneho návrhu a vyhovel
mu, tak zásadným spôsobom by zasiahol do procesných práv žalovanej, ktorá sa legitímnym
spôsobom bránila voči žalobe, ktorá smerovala k zmene usporiadania vlastníckych vzťahov zmenou
rozsahu spoluvlastníckych podielov na sporných nehnuteľnostiach, a nie ich reálnej deľbe do výlučného

vlastníctva sporových strán.

25.Na pojednávaní zástupca žalobcu žiadal, aby bola pripustená zmena žaloby v znení, v ktorom
súd určí, že žalobkyňa je vlastníčkou nehnuteľností vedených na Okresnom úrade Košice – okolie,
zapísaných na LV č. X, k.ú. C., ako parcely KN C č. XX o výmere 832 m2, zastavané plochy a nádvoria

a KN C č. XX/X, o výmere 1.032 m2, záhrady v podiele o veľkosti 2/3-ín z celku.

26.Súd uznesením zo dňa 1.12.2023 pripustil zmenu žaloby.

27.Súd teda vykonal dokazovanie výpisom z LV č. X, pzknvl. č. 14, kúpnopredajnou zmluvou, dedičskými

rozhodnutiami, plnými mocami, oboznámil sa zápisnicou o výsluchu svedkov, písomnými vyjadreniami
právnych zástupcov strán sporu, prednesmi právnych zástupcov strán sporu a zistil tento skutočný stav:
Z vykonaného dokazovania súd zistil, že žalobkyňa i žalovaná sú podielovými spoluvlastníčkami,
zapísanými na LV č. X, k.ú. C., obec Opiná, a to parciel č. XX/X, záhrady o výmere 913 m2, parcely
č. XX/X, záhrady o výmere 1.032 m2, parcely č. XX, zastavané plochy a nádvoria o výmere 1.160

m2 a parcely č. XX, zastavané plochy a nádvoria o výmere 832 m2, pričom žalobkyňa je podielovou
spoluvlastníčkou titulom darovacej zmluvy V 224/02 v 5/24-inách, a titulom osvedčenia o vydržaní N
361/07 v 3/24-inách a žalovaná je spoluvlastníčkou v 6/24-inách titulom D 136/94, D 270/02 v 4/24-
inách, titulom D 271/02 v 4/24-inách, titulom D 1160/00 v X/XX-XXX a titulom D 1159/00 v X/XX-XXX.

28.Ďalej vykonaným dokazovaním ako i ohliadkou na mieste samom súd zistil, že žalobkyňa má na
parcele č. XX, postavený rodinný dom a za parcelou č. XX sa nachádza záhrada č. XX/X o výmere
1.032 m2, žalovaná na parcele č.XX má postavený rodinný dom a za rodinným domom sa nachádza
parcela č. XX/X, záhrada o výmere 913 m2.29.Zo zhodnej výpovede strán sporu je zrejmé, že pozemky, ktoré sú zapísané na LV č. X, predtým tvorili
jeden súvislý „orech“, a teda, že sa jednalo o pozemok v celosti, že parcely, ktoré sú predmetom tohto

konania a sú evidované na LV č. X, okres Košice -okolie, obec Opiná k.ú. C. boli pôvodne evidované
v pzknvl. č. 14 ako parcela KN C č. 14/1,14/2, 15, 16, ktoré boli evidované pod m.p.č. XX/XX, parcely
zaevidované na LV č. XXX boli evidované: parcely KN C č. XXX E. XXX boli zapísané pôvodne PKV
č. XX ako m.p.č. 480 - 481 a m.p.č. 477, pričom m.p.č. 477 bola evidovaná ako urbárska náležitosť a
na PKV č.XX bol zapísaný len podiel vo výške X/XX-XXX a LV č.XXX, ktoré sa nachádza v k.ú. C.,

tvoria ostatné pozemky, ktoré boli pôvodne evidované na PKV č. XX.

30. Z výpisu z PKV č. 14 je zrejmé, že všetky tieto nehnuteľnosti patrili do roku 1877 jedinému vlastníkovi
G. B.. V roku 1877 prevádzal G. B. na E. (C.) F. a E. B. polovičný podiel, pričom polovica mala
ostať vo vlastníctve pôvodného vlastníka G. B.. Žalobkyňa a žalovaná sú jedinými právnymi nástupcami
týchto právnych predchodcov, žalobkyňa je jediným právnym nástupcom po vetve G. B. a žalovaná

po vetve C. F. a E. B..

31.Z majetkovej podstaty pzknvl. č. 14 ( č.l. 25,26) k.ú. C. je zrejmé, že dňa 19.07.1987 došlo v
podiele 8/8-ín pod menom G. (G.) B. k zmene, kedy sa zapísalo vlastnícke právo v polovičnom podiele
v prospech G. (G.) B. a druhá polovica v prospech E. (C.) F. a jeho manželky E. B., ďalej, že dňa

5.09.1891 na základe kúpnej zmluvy sa na nehnuteľnosť, ktorá bola zapísaná pod radovým č. B1 pod
menom G. (G.) B. vložilo vlastnícke právo v prospech E. (C.) B. a K. (G.) B., a dňa 14.06.1897 sa
titulom kúpnej zmluvy v podiele 2/8-iny pod menom K. (G.) B. zakladá vlastnícke právo v prospech
kupujúceho E. (C.) B., dňa 25.06.1897 sa z nehnuteľnosti, ktorá bola uvedená pod radovými č. AI. 1
až 12 k polovičnému podielu uvedenému pod radovým č. B2, 3 pod menom E. (C.) F.) a jeho manželky

Anny Varga (Vargovej) z právneho titulu dedenia zo zákona vkladá vlastnícke právo v prospech E. (C.)
F.. Dňa 23.08.1911 sa na základe pozostalostí k nehnuteľnostiam vedeným pod č. B5 a 6 pod menom
E. (C.) Velyikiho vložilo z právneho titulu dedenia vlastnícke právo v rovnakom podiele v prospech E.
(C.) B., E. B., vydatá L. G., američanka, maloletého G. (G.) B. a maloletej E. B., mladšej.

32.Žalobcovia zároveň predložili aj potvrdenie Okresného úradu Košice- okolie zo dňa 30.01.2018,
ktorý uviedol, že v k.ú. C. v PKV č. 14 sú uvedení vlastníci pod B1 B. G. titulom č.d. 6026/1877 v
podiele 1/2-ica, B2 a B3 F. E. a manželka B. E., titulom č.d. 6026/1877, obidvaja v podiele 1/2-ice.

33.V roku 1897 na základe č. d. 3533 vlastnícke práva evidované pod B2 a 3 na vlastníkov F. E. a

manželky Anny Vargovej v podiele 1/2-ice, nadobudol E. F. v podiele 1/2-ice. Zápis z PKV je uvedený
v liste B pod radovým číslom 8, v roku 1947 na základe č.d. 4988 podľa darovacej zmluvy vlastnícke
práva evidované pod B8 na vlastníka E. F. v podiele 1/2-ice, sa previedli na E. F., E. F. H. M., G. F.,
E. F., H. M., v PKV č. 14 pod B21 je uvedené, že sa prevádza podiel XX/XX-XX E. F. zapísaného pod
B8, avšak pod B8 bol uvedený podiel 1/2-ica, týmto prevodom došlo k chybnému zápisu vlastníckeho

podielu k podielovým spoluvlastníkom zapísaným pod B21 A E. F. na podiel X/XX-XXX, pod B21 B
E. F., H. M., na podiel X/XX-XXX, pod B21 C G. F., na podiel X/XX-XXX a pod B21 D E. F. na podiel
X/XX-XXX. Tieto zápisy PKV č. 14 len potvrdzujú, že zápis je chybný.

34.Pôvodný výlučný vlastník G. B. je právnym predchodcom C. a G. B., ktorí sú skoršími právnymi

predchodcami žalobkyne, pričom v roku 1891 G. B. predával svoj podiel, teda polovicu orechu, ktorú
vlastnil C. a G. B. (viď úradný preklad č. l. 23 až 26), pričom E. B. bol starým otcom žalobkyne a E.
B. N. nar. XX.XX.XXXX bol otcom žalobkyne. Starý otec E. B. zomrel v 1.svetovej vojne v roku 1914
a otec žalobkyne dňa 21.01.2005.

35. Ďalej súd zistil, že žalovaná nadobúdala nehnuteľnosti do svojho spoluvlastníctva titulom dedenia
po svojich priamych predchodcoch, a to G. (G. B. - otec E. B.), prastarí rodičia žalovanej E. (C. –
E.) F., manželka E. B., kedy po smrti manželky dedil iba E. F. (zápis z roku 1897), pričom mali dve
deti, G. F. D., G. F., nar. X.XX.XXXX a manželka E. F., H. M., ktorá nemala deti, pričom po oboch
dedila žalovaná, že E. F., nar. XX.XX.XXXX a manželka E. F., H. M. boli starí rodičia žalovanej; C.

F. s manželkou získali od rodičov C. F. darovacou zmluvou aj podiely z PK č. 14 (darovacia zmluva
z 3.09.1947), zápis z pzknvl. č. 1514/48), pričom deťmi C. F. a manželky E. bol G. F., ktorý zomrel
bezdetný v roku 2000, pričom po ňom dedičským rozhodnutím dedila žalovaná E. N., H. F., kde všetky
pozemky predala bratovi C., titulom kúpnej zmluvy z 21.01.1949, Ondrej, (E.) F., nar. X.XX.XXXX bolprvým manželom matky žalovanej E. F., H. L., mali dcéru A. O., H. F.; po E. dedila manželka, a to titulom
rozhodnutia D 487/56 zo dňa 17.01.1957 a osvedčením o dedičstve D 394/94; O. F., nar. X.XX.XXXX,
bol druhý manžel matky žalovanej E. F., H. L., pričom otec žalovanej s manželkou E. mali deti – M.

F., E. F. (žalovanú), P. F., N. Q., H.; a po matke E. F.,H. L. dedila iba žalovaná osvedčením o dedičstve
D 687/95 a po otcovi O. F. opäť dedila iba žalovaná, a to práve osvedčeniami o dedičstve D 1160/2000,
osvedčením o dedičstve 10D 82/2006 a osvedčením o dedičstve 10D 756/2007 (č.l. 97 až 160).

36.Žalovaná tak predmetnými listinnými dokladmi preukázala spôsob nadobúdania jednotlivých

podielov práve dedičskými osvedčeniami, a zároveň aj príbuzenský vzťah s pôvodnými vlastníkmi. Tak,
ako už bolo vyššie uvedené, predmetná nehnuteľnosť, zapísaná na LV č. X predstavovala jeden celok,
z vykonaného dokazovania, a to výsluchov oboch strán sporu súd zistil, že užívanie nehnuteľností
právnymi predchodcami bolo bezproblémové, na parcelách si postavili domy v tesnej blízkosti už kedysi
dávno, potvrdili, že v dávnej minulosti došlo k reálnej deľbe predmetných nehnuteľností, ktoré následne
užívali právni nástupcovia po pôvodných spoluvlastníkoch, ktorí tieto užívali nepretržite a v dobrej viere

až do roku 2015, t.j. do obdobia, kedy začalo dochádzať medzi stranami sporu k nezrovnalostiam,
k hádkam, ktoré v podstate následne vyústili do snahy žalovanej zrušiť a vyporiadať podielové
spoluvlastníctvo za účelom predchádzania sporov medzi stranami, a to i napriek tomu, že nehnuteľnosti
boli od seba oddelené plotom, a tak ako obe potvrdili, tento stav bol dlhodobo rešpektovaný. Je tiež
zrejmé, že potom, ako si žalovaná dala vyhotoviť geometrický plán, žalobkyňa podala žalobu na súd.

37.Súd i pri ohliadke na mieste samom zistil, že vzťahy medzi účastníkmi konania sú trvalo
ahlbokorozvrátené,keďžetítospolunedokážužiadnymspôsobomkomunikovať,navzájomsanapádajú
a nerešpektujú. V konečnom dôsledku i za tým účelom súd poskytol stranám sporu možnosť uzavrieť
mimosúdnu dohodu, ktorá by sa týkala predmetu tohto konania, avšak k dohode nedošlo práve

z dôvodu, že žalobkyňa si uplatňovala väčší podiel, a teda žiadala od žalovanej svoj spoluvlastnícky
podiel v 1/2-ici.

38. Skutočnosti o užívaní pozemkov tak, ako sú užívané doposiaľ, potvrdil aj svedok O. F., ktorý potvrdil,
že pozemky boli stále oplotené, boli tam drevené ploty až smerom do záhrad, pričom mal za to, že

pozemky boli rozdelené v rovnakom pomere, a takýmto spôsobom to mohlo byť užívané 50 až 60 rokov
a že svedkyňa E. R. uviedla, že len počula od žalobkyne, že žalovaná má väčšiu výmeru, resp. väčší
podiel, avšak ku skutočnostiam, ktoré by sa týkali rozsahu užívania, nemá vedomosti s tým, že ich
spolunažívanie vnímala tak, že každý z nich ma svoju záhradu aj dvor, avšak vedomosti o tom, či boli
nejaké spory alebo problémy, nemá a vie, že starí rodičia mali rozdelené tieto pozemky na rovnako.

39.Po oboznámení sa pzknvl. č. 4 k.ú. C. a následne prípisom Okresnému úradu Košice – okolie, PZ
žalobkyne (č.l. 194) súd zistil, že v k.ú. C., v PKV č. 14 sú vedení vlastníci pod B1 G. B., titulom č.d.
6026/1877 v podiele 1/2 a pod B2 a B3 F. E. a manželka B. E., titulom č.d. 6026/1877, obaja v podiele
1/2-ica, že v roku 1897 na základe č.d. 3533 vlastnícke práva evidované pod B2 a B3 na vlastníkov F. E.

a manželky B. E. v podiele 1/2-ica nadobudol F. E. v podiele 1/2, zápis v PKV je v uvedený v liste B,
pod rad. č. 8, že v roku 1947 na základe č.d. 4988 podľa darovacej zmluvy vlastnícke práva evidované
pod B8 na vlastníka F. E. v podiele 1/2-ica sa previedli na E. F., E. F., H. M., G. F., E. F., H. M..

40.V PKV č. 14 pod B21 je uvedené, že sa prevádza podiel 16/24 E. F., zapísaného pod B8, ale pod

B8 je uvedený podiel 1/2-ica, pričom týmto prevodom došlo k chybnému zápisu vlastníckeho podielu
k podielovým spoluvlastníkom zapísaným pod B21 A E. F. na podiel X/XX-XXX pod B21 B E. F., H. M.
na podiel X/XX-XXX, pod B 21 C G. F. na podiel X/XX-XXX a pod B 21 D E. F. na podiel X/XX-XXX,
a teda z uvedeného je zrejmé, že zápis z PKV č. XX bol chybný.

41.Tak, ako už bolo vyššie uvedené, nesprávny je zápis v pzknvl. č. 14, ktorý bol učinený v roku
1877, mal teda vplyv aj na nasledujúce zápisy, ku ktorým dochádzalo v PKV č. 14, a to postupne,
avšak právni predchodcovia žalovanej tak počnúc rokom 1877 nadobúdali prostredníctvom prevodov
a prechodov, dedičskými rozhodnutiami 2/3-iny podielu z celku na sporných nehnuteľnostiach, zatiaľ čo
sa právnym predchodcom žalobkyne malo uberať na ich spoluvlastníckych podielov v úhrne až 1/3-ina

z celku, a to vo finálnej podobe v roku 1947, súd však poukazuje na skutočnosť, že zápis podielového
spoluvlastníctva, ktorýbolvrozsahu2/3-inyzcelkupreprávnych predchodcov žalovanej,bolevidovaný
dlhodobo, nerušene, tento zápis účinne nikto nenapádal a zároveň ani nežiadal opravu, pričom sa
jednalo o viacero prevodov za uvedené obdobie až po súčasnosť, pri absencii tak prvotnej listiny,teda toho prvotného zápisu z roku 1877, bolo by možné konštatovať, že predmetný zápis bol chybný.
Je potrebné však za daných okolností prihliadnuť i na otázku dobromyseľnosti nadobúdateľov v čase,
kedy bolo možné nehnuteľnosti nadobúdať aj titulom vydržania, je zrejmé, že nadobúdatelia právnych

predchodcov žalobkyne boli dobromyseľní, keďže vychádzali i z dôveryhodnosti, ktorý bol zapísaný
v pozemkovej knihe, a následne to prechádzalo dedičským konaním, pri každom ďalšom prevode, či
prechode nehnuteľností po vetve F., a teda každý jeden z prevodov od roku 1877, podľa názoru súdu bol
spôsobilý založiť dobromyseľnú držbu každého z právnych predchodcov žalovanej, pričom je možné
prihliadať i na skutočnosť, že dobromyseľní nadobúdatelia si mohli aj v čase existencie obyčajového

práva započítavať dobromyseľnú držbu svojich právnych predchodcov, a teda ak si v čase účinnosti
obyčajového práva bolo možné započítať dobromyseľnú držbu pred účinnosťou zákona č. 141/1950 Zb.
OZ (tzv. Stredný občiansky zákonník), tak o to skôr si bolo možné započítať oprávnenú držbu svojich
právnych predchodcov v súlade s ust. § 116 ods. 2 Stredného občianskeho zákonníka a aj v prípade, ak
by nebolo došlo k vydržaniu spoluvlastníckeho podielu, ktorý by presahoval polovicu z celku zo strany
právnych predchodcov žalovanej, už oveľa skôr, stalo by sa tak v súlade s ustanovením Stredného

občianskeho zákonníka § 566 ods.1,2 OZ najneskôr jeho účinnosťou, t.j. od 1.01.1951.

42.I v prípade, ak by dobromyseľnými mohli byť len nadobúdatelia, tak práve na základe darovacej
zmluvy zo dňa 20.01.1947 v zmysle Stredného občianskeho zákonníka, by uplynula vydržacia doba
v roku 1957, a teda z vyššie uvedeného je zrejmé, že titulom pre oprávnenú držbu je určitá právna

skutočnosť, tak nadobúdatelia s prihliadnutím na zápis v pozemnoknižnej vložke, boli legitímne
presvedčení o rozsahu svojich spoluvlastníckych podieloch, ktoré v úhrne zodpovedali 2/3-inám z celku
spornýchnehnuteľností, ktorésút.č.zapísanénaLVč.X,k.ú.C.,takjezrejmé,žeprávnipredchodcovia
nadobudli spoluvlastníctvo v tomto rozsahu titulom vydržania, a to práve v nadväznosti na darovaciu
zmluvu zo dňa 20.01.1947, a teda vydržacia doba im uplynula v roku 1957.

43.Podľa ust. § 137 písm. c) CSP, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu
právo je alebo nie je, ak je na to naliehavý právny záujem, naliehavý právny záujem nie je potrebné
preukazovať, ak vyplýva z osobitného právneho predpisu.

44.Určovacia žaloba má teda povahu preventívnu a jej účelom je poskytnúť ochranu právnemu
postaveniu žalobcu skôr, než dôjde k porušeniu právneho vzťahu alebo práva, teda vtedy, keď sa
nemôže domáhať ochrany žalobou na plnenie.

45.Pri skúmaní existencie naliehavého právneho záujmu ide o posúdenie, či podaná žaloba je vhodný

(účinný a správne zvolený) procesný nástroj ochrany práva žalobcu, či ňou môže dosiahnuť odstránenie
spornosti práva a či snáď len zbytočne nevyvoláva konanie, po ktorom bude musieť nasledovať iné
(ďalšie)súdnekonaniealebokonania.Naliehavýprávnyzáujemjespravidladanývprípade,akbeztohto
určenia by bolo právo žalobcu ohrozené, alebo ak by sa bez tohto určenia stalo jeho právne postavenie
neistým (R 17/1972). Súd má však za to, že záverečným petitom žalobcu, ktorý súd pripustil, ktorým

žiadal, aby súd určil 2/3-iny v prospech žalobkyne, tak by nedošlo k celkovému usporiadaniu vzťahov
medzi žalobkyňou a žalovanou, ktoré by aj naďalej ostali podielovými spoluvlastníkmi.

46.Na základe vykonaného dokazovania a takto zisteného skutočného stavu, s prihliadnutím na
skutočnosti, ktoré v konaní boli preukázané, dobromyseľnosti pri nadobúdaní podielov žalovanej po

právnych predchodcoch, zápisov podľa dedičských titulov a napokon vydržania podielu žalovanej, súd
žalobu žalobkyne zamietol.

47.Podľa ust. § 262 ods. 1 CSP o návrhu na náhradu trov konania rozhodne súd aj bez návrhu
v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

48.O trovách konania súd rozhodol v súlade s ust. § 255 ods. 1 CSP a priznal žalovanej, ktorá bola
v tomto konaní úspešná, plnú náhradu trov konania, a to v rozsahu 100%.

49.Podľa ust. § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po

právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny
úradník.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Mestskom
súde Košice písomne, v troch vyhotoveniach.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania, t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpisu a spisovej značky konania (§ 127 ods. 1, 2 CSP) uvedie, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh). (§ 363 CSP)