Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 15. máj 2024

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 8C/14/2024
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6123444231

Dátum vydania rozhodnutia: 15. 05. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Bartová

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2024:6123444231.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

8C/14/2024

Okresný súd Nitra sudkyňou JUDr. Danou Bartovou v spore žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom
C. XXX, XXX XX C., právne zastúpený ADVOKÁTI s.r.o., so sídlom Vajanského nábrežie 5, 811 02
Bratislava, IČO: 36 715 638, proti žalovanému: D. E. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XXXX/XX, XXX XX
G., právne zastúpený JUDr. Michal Krutek, s.r.o., so sídlom Hlavná 11, 917 01 Trnava, IČO: 47 254 581,
o zaplatenie 8.227,97 eura, takto

r o z h o d o l :

8C/14/2024

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 8.227,97 eura s úrokom z omeškania vo výške 6,25 %
ročne zo sumy 8.227,97 eura od 03.11.2022 do zaplatenia do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Vo zvyšku súd žalobu zamieta.

III. Žalobcovi súd priznáva voči žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorej
bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

8C/14/2024

1. Žalobou sa žalobca domáha zaplatenia sumy 8.227,97 eura s úrokom z omeškania titulom
nezaplatenej ceny za vybraný nadštandardný materiál na rodinnom dome. Žalobu odôvodnil tým,
že žalobca dňa 24.05.2022 uzavrel so žalovaným zmluvu o uzavretí budúcej kúpnej zmluvy
a dohodu o rezervácii nehnuteľnosti č. XXXX-XXXX-XX, predmetom ktorej bol záväzok strán uzatvoriť
kúpnu zmluvu na predaj pozemku a rodinného domu. Predmetný rodinný dom bol v tom časerozostavaný. Žalovaný mal podľa predkupnej zmluvy možnosť využiť právo na výber materiálu podľa
vlastného uváženia, za ktorý sa zaviazal zaplatiť predávajúcemu rozdiel z navýšenia obstarávacej
ceny materiálu do piatich pracovných dní od podpisu záväznej objednávky. Žalovaný toto právo využil

a vybraný materiál presiahol projektovú cenu o 8.227,97 eura. Následne bol vyhotovený dodatok č. 1
k predkupnej zmluve, kde žalovaný svojím podpisom zo dňa 24.10.2022 potvrdil presiahnutú projektovú
cenu. Žalobcovi bol scan dodatku doručený mailom a všimol si, že v dodatku je uvedené nesprávne číslo
účtu (účet patril H. I.) a upozornil na túto vadu odosielateľa, vada sa neodstránila a žalovaný uskutočnil
platbu na nesprávny bankový účet. Žalobca sa po zistení uvedenej skutočnosti obrátil na žalovaného

a navrhol mu vyriešiť uvedený problém podpísaním zmluvy o postúpení pohľadávky žalovaného voči
H. I. vzniknutej titulom bezdôvodného obohatenia na žalobcu. Žalovaný toto riešenie odmietol prijať.
Žalobca opakovane kontaktoval žalovaného s výzvou na zaplatenie dlžnej sumy.

2. V upomínacom konaní vydal upomínací súd platobný rozkaz, voči ktorému podal žalovaný včas
odpor s vecným odôvodnením. Žalovaný považuje návrh žalobcu za nedôvodný. Dodatok č. 1 k zmluve,

o ktorý sa žalobca opiera, nebol podpísaný, pretože k dohode o jeho obsahu so žalobcom neprišlo,
a preto ho považuje za bezpredmetný. So žalobcom o jeho obsahu nikdy nehovoril. Žalobcu prvýkrát
videl a počul v decembri 2022 v čase, keď sa započal prevod rodinného domu s prislúchajúcimi
pozemkami. Dovtedy komunikoval výlučne s H. I., konateľom spoločnosti, ktorá stavbu realizovala.
Žalovaný nadobudol rodinný dom na základe kúpnej zmluvy podpísanej dňa 16.12.2022. Žalobca opiera

svoj nárok o podklady dátumovo označené pred uzatvorením kúpnej zmluvy a žalobca si teda mohol
svoj nárok uplatniť pri uzatvorení kúpnej zmluvy a priamo do zmluvy zapracovať svoje nároky. Žalovaný
uhradil kúpnu cenu podľa kúpnej zmluvy vo výške 320.000 eur a má za to, že nie je dlžný žiadne finančné
prostriedky súvisiace s prevodom nehnuteľnosti. Tvrdenie o nesprávne uvedenom čísle účtu v dodatku
považuje za bezpredmetné, pretože tento nikdy nebol podpísaný, a preto nedošlo ani k dohode o jeho

obsahu. Aj skutočnosť, že v kúpnej zmluve tento nárok nefiguruje, svedčí o tom, že k dohode o tomto
nároku nikdy neprišlo. Ak mal žalobca za to, že k takejto dohode prišlo, avšak chyba bola len v čísle účtu,
mohol túto chybu napraviť v kúpnej zmluve. Žalovaný ďalej uvádzal iné súdne konania prebiehajúce
medzi žalobcom a tretími osobami (H. I., G. J.) tvrdiac, že majú súvislosť a naznačujúc, že žalobca hľadá
spôsob, ako vyrovnať prípadné nároky, ktoré si uplatnil žalobou voči tretej osobe. Na základe uvedeného

žiadal žalobu zamietnuť. Upomínací súd po návrhu žalobcu na pokračovanie v konaní postúpil vec
tunajšiemu súdu ako príslušnému na prejednanie veci.

3. Žalobca vo vyjadrení k odporu uviedol, že žalovaný svojím podpisom na dodatku dal súhlas s jeho
obsahom. Žalobca poukázal na mailovú komunikáciu zo dňa 26.10.2022, z ktorej je zjavné, že žalovaný

s obsahom dodatku súhlasil a scan dodatku zaslal s podpisom J. K. J., aby ho preposlala žalobcovi na
podpis. Z komunikácie je ďalej zjavné, že zhotovitelia dodatku vedeli, že číslo účtu patrí p. I.. Neskôr
bolo žalobcovi tvrdené od p. I. a realitnej kancelárie E. B., nech dodatok nerieši. Žalobca sa v máji
2023 skontaktoval so žalovaným, ktorý mu uviedol, že sumu uvedenú v dodatku uhradil na číslo účtu
v nej uvedené, nakoľko ho zamestnankyňa realitnej kancelárie ubezpečila, že je to v poriadku a žalobca

o všetkom vie. To, že má žalobca pohľadávku voči žalovanému, zistil až pri audite teda, že ho p. I.
a realitná kancelária podviedli a žalovanému povedali, aby sumu uhradil na účet p. I.. Z tohto dôvodu
žalobca požiadal žalovaného, aby mu podpísal dohodu o postúpení pohľadávky vzniknutej titulom
bezdôvodného obohatenia voči p. I., čím by sa započítal dlh žalovaného. Žalobca ďalej poukázal, že
si svoj nárok uplatňuje nielen na základe dodatku, ale aj predkupnej zmluvy. Žalobca poprel tvrdenia

žalovaného o motíve jeho žaloby v súvislosti s inými osobami a súdnymi konaniami.

4. Žalovaný v písomnom vyjadrení poukázal na vzájomné vzťahy subjektov a uviedol, že zmluva
o budúcej zmluve bola zaslaná žalovanému od sprostredkovateľa J. K. J. E. L. v znení, ktoré
žalovaný len podpísal a poslal realitnej kancelárii späť. Zo zmluvy je zrejmé, že realitná kancelária ako

sprostredkovateľ konala pre žalobcu ako predávajúceho, ktorého zastupovala. Žalovaný komunikoval
buď s realitnou kanceláriou alebo p. I.. Vo vzťahu obsahu bodu 1.3.4. zmluvy o budúcej zmluve
uviedol, že rozporuje existenciu predmetnej záväznej objednávky a tvrdil, že táto nikdy neexistovala.
V prípade neuhradenia predmetného navýšenia včas mal žalobca právo záväzné objednávky odmietnuť
a pokračovať podľa projektu, k čomu nepristúpil, teda akceptoval výber žalovaného. K dodatku č. 1

k zmluve o budúcej zmluve žalovaný uviedol, že tento mu bol zaslaný realitnou kanceláriou s tým,
že žalobca jeho znenie odsúhlasil a bol inštruovaný, aby vyčíslenú sumu uhradil na účet v dodatku.
Žalovaný presne podľa dodatku plnil. Samotnú skutočnosť, že v dodatku bolo uvedené iné číslo účtu
označené výslovne ako „bankový účet predávajúceho“ nemožno vykladať v neprospech žalovaného. Akžalobca tvrdí, že neobdržal platbu, tak za uvedené nemôže niesť žalovaný žiadnu zodpovednosť. Po
uhradenísumyžalovanéhoniktonekontaktoval,žebysúhradoubolproblém,namiestotohobolrealitnou
kanceláriou vyzvaný k podpisu kúpnej zmluvy a k podpisu kúpnej zmluvy s kúpnou cenou ako v zmluve

o uzavretí budúcej zmluvy v sume 320.000 eur pristúpil aj žalobca. Prvýkrát žalovaného kontaktoval
žalobca až mailom v júni 2023. Žalovaný uviedol, že si žalobca uplatňuje už raz uhradenú sumu
a zdôraznil, že v tomto smere absentuje akékoľvek pochybenie žalovaného. Na základe uvedeného
a za situácie, že žalobca previedol na žalovaného vlastnícke právo k nehnuteľnostiam v stave ku dňu
podpisu kúpnej zmluvy, nie je žalobca oprávnený požadovať akékoľvek plnenie. V decembri 2022 bola

dohodnutákúpnacenazacelýpredmetprevodu.Prinesprávnomspočítanínákladovnesierizikovýlučne
predávajúci. Napokon žalovaný tvrdí, že vzhľadom na živnostenské oprávnenie žalobcu (od 01.08.2010
do 29.06.2023) má spor spotrebiteľský charakter, kde žalobca vystupuje ako dodávateľ a žalovaný
ako spotrebiteľ. S poukazom na § 53 ods. 4 písm. h) Občianskeho zákonníka si žalobca si neplnil
povinnosť podľa bodu 1.3.4. zmluvy o budúcej zmluve predložiť záväznú objednávku. S poukazom na §
53 ods. 4 písm. v) Občianskeho zákonníka žalobca požaduje plnenie nad rámec a rozsah kúpnej zmluvy

a kúpnej ceny, ktorá bola v plnej výške uhradená. Je neprijateľné, aby sa dodávateľ po uhradení kúpnej
ceny spotrebiteľom dožadoval ešte ďalšieho plnenia k predanej veci. V prípade úspechu žalobcu by
to znamenalo, že sa mení kúpna cena nehnuteľnosti po povolení vkladu v prospech žalovaného, čo je
v rozpore s rozsudkom NS SR sp. zn. 2 Obdo 66/2015.

5. Súd na prejednanie veci nariadil pojednávanie, ktoré vykonal za účasti strán sporu a ich právnych
zástupcov. Právny zástupca žalobcu uviedol, že žalobca v zmluvnom vzťahu nevystupoval ako
podnikateľ, resp. dodávateľ, nakoľko mal v tom čase pozastavenú podnikateľskú činnosť. Záväzok
žalovaného doplatiť rozdiel medzi štandardom na nadštandardom považuje za nespochybniteľný, ako
aj skutočnosť, že sa malo plniť na účet žalobcu.

6. Právny zástupca žalovaného k pozastaveniu živnosti žalobcu uviedol, že táto skutočnosť nie je
rozhodná, nakoľko žalobca vykazoval činnosť, ktorá nesie znaky podnikania. Nehnuteľnosť nestaval pre
seba, ale za účelom predaja a ponúkal ju cez realitku za účelom dosiahnutia zisku. Predložil protokol
o odovzdaní nehnuteľnosti, kde nie je uvedené, že žalobca eviduje nejakú pohľadávku voči žalovanému.

7. Žalobca v rámci výsluchu na pojednávaní namietal, že by realitná kancelária zastupovala jeho, táto
sprostredkovala predaj nehnuteľnosti. Dodatok č. 1 bol vyhotovený bez jeho pokynu. Poprel, že by dával
súhlas s dodatkom, Dozvedel sa o ňom, až keď mu bol doručený dňa 25.10.2022. Po doručení dodatku
volal I., prečo tam je jeho číslo účtu, na čo uviedol, aby to žalobca neriešil, že dodatok nebude. Žalobca

bol v tom, že sa pokračuje v štandarde. Nevedel, že prebehla platba a že tam nadštandardný materiál
je. Keby o tom vedel v čase uzatvorenia kúpnej zmluvy, cena by sa prejavila v celkovej kúpnej cene
nehnuteľnosti. Námietku ohľadom čísla účtu v dodatku adresoval len I.. F. C. odpísal, že si návrh pozrie.
Dôvodom, prečo dodatok nepodpísal je, že v bode 1.6. nie je jeho číslo účtu. V prílohe dodatku je len
suma, ktorá sa týka sanity. V marci 2023 robil audit stavby, kde zistil, že faktúry za nadštandardné

materiály uhradil. Realizáciou stavby poveril p. I., ktorého poznal desať rokov. On realizoval stavbu,
nákup materiálu, resp. zabezpečoval formy. Nákup materiálu prebiehal tak, že ho p. I. objednal a žalobca
ho uhradil. Žalovaného už v apríli 2023 dopytoval, či uhradil sumu. Na otázku, či vykonával stavbu
iných nehnuteľností od 09/200 do 09/2023 žalobca uviedol, že realizoval stavbu v M. v roku 2021,
v H. pre žalovaného a bol dohodnutý na stavbe vo N., ktorú nedostaval a kde p. I. od stavby odstúpil.

Nehnuteľnosti v M. a H. staval pre seba, vo N. nestaval pre seba. Najskôr kúpil pozemok v M., kde
partnerka nechcela bývať, následne v H., tento sa jej páčil, avšak pre iné okolnosti v rodine manželky
sa rozhodol dom predať. On realitku neoslovil, ale buď I. alebo z realitky prišli za ním, že majú kupca.
Žalobca na financovanie dostavby bral úver, založil inú nehnuteľnosť. Zo strany realitky mu bola zaslaná
zmluva o budúcej kúpnej zmluve, kde boli uvedené všetky podmienky. Počas stavby chodieval sledovať

priebeh prác, nebol tam každý deň. K výberu nadštandardu žalobca uviedol, že sa o ňom prvýkrát
dozvedelze-mailu25.10.2022.AvšakvzhľadomnatelefonickýrozhovorsI.malzato,žesanadštandard
realizovať nebude. To, že sa realizoval, zistil v marci z faktúr. Nevedel sa vyjadriť, či bol v období od
25.10.2022 do 16.12.2022 vykonať kontrolu stavby. Bol v dome, keď sa podpisoval preberací protokol
22.12.2022, kedy pochválil dlažbu, ale nevedel, že išlo o drahší materiál, ako bol pôvodne plánovaný.

Materiál bol určený len jednotkovými cenami, preto pri pohľade na zvolený materiál nevedel zhodnotiť,
či ide o materiál v pôvodnej cene alebo vyššej cene. Pri audite v marci videl, že cena za materiálovú
jednotku je vyššie. To, že došlo k výberu iným materiálov, vedel naisto až po telefonáte so žalovaným
v apríli. Dom bol v čase rezervačnej zmluvy v máji 2022 rozostavaný.8. Žalovaný v rámci výsluchu uviedol, že od začiatku bol kontaktovaný realitnou kanceláriou, ktorá mu
ukázala pozemok. Dom tam ešte nestál a pozemok bol rozkopaný. Opýtal sa, či sa to dá rezervovať, bolo

uvedené, že áno. Realitná kancelária vyriešila zmluvu o budúcej zmluve, dodatok, kúpnu zmluvu. Do
zmluvy o budúcej zmluve ani do dodatku nezasahoval. Zaplatil všetky sumy, aj podľa dodatku na IBAN
tam uvedený. Žalovaný nevedel, že uhrádza sumu za nadštandard p. I.. Žalobca bol s ním na dome,
videl, aký je použitý materiál, dvere, kúpeľňa, teda musel mať vedomosť o použitých nadštandardných
materiáloch. Po roku sa mu ozval, či bol zaplatený dodatok, na čo tvrdil, že o dodatku nevedel. Podľa

žalovaného išlo o podnikateľskú činnosť, teda chcel dosiahnuť zisk. Túto sumu by si mal žalobca
uplatňovať voči p. I.. O tom, že číslo účtu nemalo patriť žalobcovi, sa dozvedel niekedy v apríli alebo
máji 2023. Žalobcu videl prvýkrát pri podpise kúpnej zmluvy, dovtedy komunikoval s p. I., ktorý bol
vždy na stavbe a s p. J. a p. J. z realitky. Pri podpise preberacieho protokolu prešli asi 80 % domu.
O nadštandardne jednal žalovaný s p. J. a s konkrétnymi firmami, ktoré materiál dodávali. Na otázku,
prečo neuzatvoril zmluvu o postúpení pohľadávky, žalovaný uviedol, že to je spor medzi žalobcom a p.

I., on nevie, čo je na pozadí.

9. Svedkyňa J. K. J. vypovedala, že ich úlohou bolo zabezpečiť uzatvorene rezervačnej zmluvy, dodatku,
ktorý vymysleli oni, uzatvorenie kúpnej zmluvy, podanie návrhu na vklad a po uhradení kúpnej sumy
zabezpečiťodovzdanieaprevzatienehnuteľnosti.Bolauzatvorenázmluvaobudúcejzmluve,nazáklade

ktorej mal byť vyhotovený dom do štandardu. V budúcej zmluve bola cenová kalkulácia, ako aj aké
materiály sú zahrnuté v štandarde. Dodatok k zmluve o budúcej zmluve bola iniciatíva ich realitnej
kancelárie z dôvodu, aby chránili predávajúceho. Dodatok zaslali p. C. na odsúhlasenie, nakoľko oni
zodpovedali za všetky dokumenty a zmluvy. F. C. uviedla číslo účtu, ktoré je tam teraz. Žalobca nedal
pokyn na číslo účtu uvedené v dodatku. Pravdepodobne ho dala p. C.. Nezdalo sa im to čudné, pretože

išlo o číslo účtu p. I., cez ktorého išla objednávka materiálu, ktorý bol v podstate zhotoviteľ stavby, riešil
všetko v súvislosti so stavbou, materiálom. Tlačil ich čas, nakoľko kúpna zmluva sa mala podpisovať
v decembri. Oni tlačili na to, aby bol dodatok podpísaný žalobcom cez p. C.. Oni so žalobcom nemali
žiaden kontakt až do podpisu kúpnej zmluvy. Priamo ho nevyzývali na podpis dodatku, riešili to cez p.
C.. K mailovej komunikácii zo dňa 24.10.2022 uviedla, že to bol pokyn na uvedenie čísla p. I.. Celá

komunikáciasatýkalariešeniahypotekárnehoúveru,nakoľkonevedeli, čibudežalovanýžiadaťoúveraj
na nadštandard. Preto meno p. I. neuviedli. Email (s dodatkom) zasielala žalovanému a p. C.. Svedkyňa
si nepamätala, či dodatok zasielala žalobcovi, skôr nie. Z jej pohľadu bolo dôležité, aby ho odsúhlasil
žalovaný, nakoľko v podstate išlo ako keby o potvrdenie objednávky materiálov. Dodatok od žalobcu im
vôbec nebol zaslaný a nakoľko žalovaný cenu uhradil, iné už neriešili. Dopytovali sa na zaslanie dodatku

u p. C., avšak len do času, pokiaľ žalovaný sumu neuhradil. V čase podpisu zmluvy o budúcej zmluve
bol dom hrubá stavba. Návrh kúpnej zmluvy realizovali oni, bol preposlaný p. C.. Cenu nadštandardu
do kúpnej ceny v kúpnej zmluve neuviedli, pozerali sa na to z hľadiska úveru a zo strany žalovaného
nebola (takáto) požiadavka.

10. Svedkyňa J. O. C. v rámci svedeckej výpovede uviedla, že jej spoločnosť poskytuje služby p.
I. ohľadom stavebných povolení a pomáha mu prekontrolovať zmluvy. K dodatku uviedla, že tento
vypracovala p. J., svedkyňa ho prekonzultovala s p. I., on navrhol, aby číslo účtu v dodatku bolo jeho,
túto požiadavku jej žiadnym spôsobom neodôvodnil, ona tlmočila jeho požiadavku p. J.. Komunikovala
aj ja s so žalobcom, preposielala mu dodatok od p. J., ten nereagoval, medzitým prišiel od p. J. dodatok

už podpísaný žalovaným, ešte raz preposlala tento dodatok s podpisom žalobcovi, dlhšie nereagoval
až následne sa ozval, že si to pozrie. Nemala vedomosť o tom, že by bol problém v súvislosti s tým, že
suma bola uhradená na účet p. I.. Potvrdila, že ona uviedla p. J., aby v dodatku uviedla číslo účtu p.
I.. Poprela, že by dal takýto pokyn žalobca, ani nepotvrdil, že súhlasí s dodatkom. Žalobca ju po tom,
ako mu zaslala dodatok, nekontaktoval.

11. Svedok H. I. v rámci svedeckej výpovede uviedol, že spolupracoval so žalobcovom, staval mu dva
domy, z ktorých jeden kúpil žalovaný. Uviedol, že výstavbu domu v Lužiankach platil žalobca. Rovnako
žalobca platil faktúry za nadštandard u firiem P. Q. E. C.. Na otázku, či dal pokyn na kúpu materiálu
nadštandard žalobca, svedok uviedol, že o všetkom sa rozprávali, dohodli sa. Potvrdil, že číslo účtu

vdodatkujejehoauvedenézdôvodniltým,žestavaldomžalobcu,investovalsvojepeniazedodomu.So
žalobcom sa dohodli, že tento prevod uhradí kupujúci na účet svedka. Išlo o ústnu dohodu so žalobcom,
nakoľko spolu dlhé roky spolupracovali, aj v Galante spolu stavali dom, pri ktorom nebol problém.
Písomný, e-mailový ani sms-kový doklad o takejto dohode neexistuje. Investoval vlastné peniaze dostavby, vtedy žalobca nemal. Platil dovtedy veci, dohodli sa, že preto peniaze prídu jemu. O to menej
mu mal žalobca vyplatiť na záver. Na záver sa so žalobcovom vyrovnali. Pokyn na uvedenie svojho čísla
účtu do dodatku dal na základe dohody so žalobcom, aby boli uhradené peniaze v splátkach, teda dlh,

ktorý predtým spomínal. Ten dlh, ktorý mal žalobca voči nemu bol väčší ako 8 000 eur. Na otázku, aká
bola údajná výška dlhu žalobcu voči svedkovi pred podpisom dodatku, svedok nevedel presne uviesť,
približne 30 000 - 35 000 eur. Pokyn, že napísať číslo účtu do dodatku uviedol svedok obidvom, p. J. a
p. C.. Svedok ďalej uviedol, že dom sa staval na predaj. Na otázku, či vedel žalobca, aký nadštandardný
materiál sa použil na tom dome, svedok uviedol, že o všetkom vedel, o všetkom ho informoval. Svedok

poprel, že by žalobca niekedy namietal u neho uvedenie čísla účtu svedka v dodatku, žalobca o tom
vedel. Žalobca ho ohľadne sumy 8.227,97 eur nikdy nekontaktoval. Svedok sa nevedel vyjadriť, prečo
žalobca dodatok nepodpísal.

12. Právny zástupca v záverečnej reči okrem už predložených tvrdení uviedol, že z vykonaného
dokazovania je jasné, že žalovaný vykonal záväznú objednávku nadštandardného materiálu, tento

materiál bol objednaný u príslušných firiem, bolo zaň riadne zaplatené žalobcom a materiál bol dodaný
anamontovanýnarodinnýdomvLužiankach,ktorýbolpredmetomkúpnejzmluvy.Výpoveďamisvedkov
bolopreukázané,žepokynnauvedeniečíslaúčtuvtvareIBANp.H.I.nalistinuoznačenúakoDodatokč.
1, nedal žalobca, ale p. H. I. p. J. K. J., ktorá toto svojvoľné rozhodnutie neprekonzultovala so žalobcom.
K tvrdeniu svedka H. I. o existencii dohody so žalobcom, že suma za nadštandardné materiály bude

uhradená na jeho účet a má ísť o zníženie údajného dlhu, žalobca uviedol, že zásadne odmieta, že
by mal akýkoľvek dlh voči p. H. I. a rovnako odmieta dohodu, na ktorú sa p. I. vo výpovedi odvoláva.
Žalobca dodal, že listina označená ako Dodatok č. 1 nebola s ním vôbec konzultovaná, čo potvrdili
aj svedkyne. Je zrejmé, že ich konanie nebolo na pokyn žalobcu. Záväzok žalovaného voči žalobcovi
za výber nadštandardného materiálu vyplýva z predkupnej zmluvy, ktorú uzatvorili dňa 24.05.2022.

Objednávka, ako aj konečná suma boli zachytené v Dodatku č. 1. Žalovaný túto listinu podpísal, čím
prejavil súhlas jej obsahom. Žalobca je tiež názoru, že akékoľvek záväzky medzi ním a žalovaným nie
sú spotrebiteľské zmluvy. Žalobca uzavrel zmluvu ako súkromná osoba.

13. Právny zástupca žalovaného v záverečnej reči uviedol, že nepovažuje za dôležité, že žalobca

mal pozastavenú podnikateľskú činnosť keď vykonával úkony, ktoré mali všetky znaky podnikania.
Nepovažujú sa logické, aby žalobca v priebehu 3 rokov postavil pre seba 2 rodinné domy, ktoré so
ziskom predal a následne sa aj tak nasťahoval do už zakúpeného domu. V tomto smere poukazujem na
návrh Ústavného súdu ÚS I. 232/2023 z 15.08.2023, ktorý skonštatoval, že dôkazné bremeno o štatúte
nespotrebiteľa nenesie spotrebiteľ ale dodávateľ. Zdôraznil, že podľa žalobcom predložených listín

žalobca nepodpísal ani zmluvu o budúcej zmluve, na ktorej jeho podpis taktiež chýba. Z uvedeného
vyplýva, že pokiaľ žalobca považuje za záväznú zmluvu o budúcej zmluve, ktorú nepodpísal, ale za
záväzný nepovažuje dodatok č. 1, ktorý taktiež nepodpísal, uvedené je vo vzájomnom rozpore. Ak je
totiž platná jedna nepodpísaná zmluva, tak musí byť platná aj tá druhá a v prípade, ak je táto zmluva
neplatná, tak nie je platný ani jej dodatok a potom záväzok na uhradenie nadštandardu ani nevznikol.

Žalovaný poukázal na zjavnú nesprávnosť tvrdenia žalobcu, ktorý pri svojom výsluchu uviedol, že
dodatok namietal len p. I., ale v návrhu na vydanie platobného rozkazu uviedol, že námietky adresoval
odosielateľovi daného emailu. Ak žalobca tvrdí, že cena za nadštandard bola ním uhradená a uvedené
by bolo posúdené ako bezdôvodné obohatenia, tak žalobca bol povinný preukázať nielen existenciu
tejto faktúry, ale aj reálne ich úhradu, čo doposiaľ nevykonal. Svedok I. uviedol, že investoval peniaze do

domu žalobcu a spolu sa dohodli, že sumu podľa dodatku uhradí kupujúci na účet p. I., keďže žalobca
mal voči p. I. v tom čase nesplatenú pohľadávku. V dôsledku uvedeného, tak nedošlo k zmenšeniu
majetku žalobcu, keďže uvedené plnenie žalovaného sa zmenšil dlh, ktorý mal žalobca voči p. I.. Ďalej
argumentoval, že ak by žalobca úhradu žalovaného nepovažoval za dostatočnú, nebol by uvedený
materiál za nadštandard ani len objednaný a nainštalovaný, čo preukazuje existenciu predmetnej

dohody o plnení medzi žalobcom a p. I.. Žalobca teda vedel aké práce, aký materiál na stavbu boli
dodané. Pokiaľ žalobca tvrdí, že nepoznal jednotkovú cenu za nadštandardný materiál, uvedené je
podľa nás zavádzajúce tvrdenie, pretože z každej faktúry, ktoré je vystavená napr. v stavebninách
vyplýva aká je jednotková cena za ten ktorý tovar. Či už za m2, za balenie alebo za inú mernú
jednotku. Žalobca zároveň neoznačil iný titul ako samotnú kúpnu zmluvu na základe ktorej by malo dôjsť

kprevoducelejnehnuteľnostinažalovaného.T.z.,žežalobcabuďkúpnouzmluvoutentonadštandardna
žalovaného nepreviedol, a teda jeho nárok nevznikol, alebo tento materiál bol prevedený spolu s celou
nehnuteľnosťou do vlastníctva žalovaného a jeho ďalšie navyšovanie by bolo v rozpore s rozhodnutím
NSSR 2Obd/56/2015 zo 28.02.2017. Žalobca jednoznačne potvrdil, že tak ako o obsahu zmluvyo budúcej zmluve, ktorá je obsahom dodatku, bol oboznámený, nepreukázal že by svoje námietky,
komukoľvek prezentoval. Žalobca svojím konaním utvrdil žalovaného v tom, že s oboma zmluvami
súhlasí a tieto považuje za záväzné. Napriek tomu žalobca ani jednu zmluvu nepodpísal. Uvedené súvisí

s preukazovaním aktívnej vecnej legitimácie žalobcu, ktorú je súd povinný skúmať v prípade, ak niekto
v konaní nenamieta. Žalobca pritom nezdôvodnil prečo samotnú zmluvu o budúcej zmluve nepodpísal.
V prípade, ak by súd posúdil nárok žalobcu ako vydanie bezdôvodného obohatenia, v tom prípade by
žalobca musel preukázať reálnu hodnotu ním tvrdeného plnenia, ako aj skutočnosť, že k tomuto plneniu
v prospech dodávateľa stavebných materiálov vôbec došlo. Majú ale za to, že žalobca svojím konaním

odsúhlasil aj znenie dodatku č. 1, a ani pri podpise zmluvy neupozornil žalovaného, že by voči nemu mal
akúkoľvek pohľadávku. Žalobca pritom musel vedieť, kedy a aká suma z jeho vlastného účtu odišla, akú
faktúru hradil a či voči žalovanému má alebo nemá nejakú pohľadávku. Na základe uvedeného máme
za to, že žalobcom tvrdená pohľadávka buď zanikla na základe plnenia podľa dodatku alebo nikdy ani
neexistovala, nakoľko absentuje prejav vôle žalobcu na ním predloženej zmluve o budúcej zmluve.

14. Súd vykonal dokazovanie výsluchom strán sporu, listinnými dôkazmi predloženými stranami sporu,
ktoré sú obsahom spisu, najmä Zmluvou o uzavretí budúcej kúpnej zmluvy a Dohodou o rezervácii
nehnuteľností č. XXXX-XXXX-XX a Dodatkom č. 1 k nej, prílohou č. 1 k dodatku č. 1, Kúpnou zmluvou
č. XXXX-XXXX-XX (aj ako kúpna zmluva), výpisom pohybov na účte, predžalobnou výzvou, mailovou
komunikáciou, protokolom o odovzdaní / prevzatí predmetu prevodu, výpisom zo živnostenského

registra a zistil nasledovný skutkový stav:

15. Žalobca ako predávajúci, žalovaný ako kupujúci a J. K. J. E. L. ako sprostredkovateľ sú zmluvnými
stranami Zmluvy o uzavretí budúcej kúpnej zmluvy a Dohody o rezervácii nehnuteľností č. XXXX-XXXX-
XX (v texte aj ako zmluva o budúcej zmluve alebo zmluva o budúcej kúpnej zmluve), predmetom ktorej

je úprava práva a povinností zmluvných strán súvisiacich s predajom nehnuteľností – rodinného domu
(v tom čase rozostavanom) a pozemkov par.č. XXXX/XX, XXXX/XXX v kat. území H.. Predávajúci sa
zaviazal zabezpečiť výstavbu a dokončenie domu, kolaudáciu, vybavenie súpisného čísla, v prípade
potreby aj podanie návrhu na zápis do katastra nehnuteľností v lehotách podľa zmluvy. Dom bude
kompletne interiérovo dokončený a bude sa predávať v stave dokončenia štandard bez kuchynskej

linky a spotrebičov, dokončeným exteriérom a oplotením, pričom zmluva obsahuje konkrétnu technickú
špecifikáciu stavby a vybavenia. Predávajúci a kupujúci sa zaviazali uzatvoriť kúpnu zmluvu na
nehnuteľnosti najneskôr do 31.01.2023.

16. V zmysle bodu 1.3.3. zmluvy o budúcej zmluve sú v kúpnej cene zahrnuté všetky materiály na

dokončenie interiéru domu. Podľa bodu 1.3.4. zmluvy o budúcej zmluve kupujúci berie na vedomie
a súhlasí s tým, že zmenou, resp. výberom materiálov podľa bodu 1.3.1. a záväznou objednávkou
interiérových materiálov a sanity, môže dôjsť aj k zmene celkovej kúpnej ceny dohodnutej podľa
bodu 2.1., a preto v prípade, že si kupujúci sám zvolí materiály, ktorých obstarávacia cena v súčte
prekročí projektovú cenu nastavenú predávajúcim, ktorá je uvedená v bode 1.3.3, zaväzuje sa kupujúci

zaplatiť predávajúcemu rozdiel z navýšenia obstarávacej ceny materiálov z vlastných finančných
prostriedkov do piatich pracovných dní odo dňa podpisu záväznej objednávky interiérových materiálov
a sanity. V prípade, že kupujúci neuhradí v dohodnutej lehote vzniknutý rozdiel ceny, ktorý vznikol
výberom materiálov podľa jeho požiadaviek, má predávajúci právo jeho záväzné objednávky odmietnuť
a pokračovať dokončení domu podľa projektu.

17. Kúpna cena bola v článku II, bode 2.1. zmluvy o budúcej zmluve dohodnutá v celkovej výške 320.000
eur s tým, že prvá časť kúpnej ceny 10.000 eur bude kupujúcim uhradená do 3 dní odo dňa uzatvorenia
tejto zmluvy bezhotovostným prevodom na účet predávajúceho a druhá časť kúpnej ceny 310.000
eur bude kupujúcim uhradená bezhotovostným prevodom na účet predávajúceho podľa špecifikácie

uvedenej v kúpnej zmluve.

18. Žalobca ako predávajúci, žalovaný ako kupujúci a J. K. J. E. L. ako sprostredkovateľ sú zmluvnými
stranami Dodatku č. 1 k zmluve o budúcej zmluve datovaného dňa 24.10.2022 (v texte aj ak dodatok),
podľa ktorého kupujúci presiahol projektovú cenu materiálov výberom materiálov, podlahovej krytiny

a príslušenstva zarátaných v predajnej cene domu o 3.352,17 eura, výberom obložkových zárubní a
interiérových dverí o 668,18 eura a výberom materiálov pre kúpeľnú a WC o 4.207,62 eura. Objednávka
a inštalácia materiálov je podmienená úhradou vzniknutého cenového rozdielu. Kupujúci sa preto
zaviazal rozdiel v celkovej výške 8.227,97 eura uhradiť predávajúcemu v celosti z vlastných finančnýchprostriedkov do 5 pracovných dní odo dňa uzatvorenia dodatku na číslo účtu IBAN: B. XXXX XXXX
XXXX XXXX XXXX, variabilný symbol XXXXXXXXXX (bod 1.6). V dodatku bol v záhlaví pri označení
predávajúceho uvedené iné číslo účtu v tvare IBAN (toto bolo rovnaké ako v zmluve o budúcej zmluve).

19. Sprostredkovateľ J. J. (v mene realitnej kancelárie) zaslala žalovanému dňa 24.10.2022 dodatok e-
mailom s oznámením, že zo strany predávajúceho je znenie dodatku odsúhlasené, môže ho podpísať
a uhradiť vyčíslenú sumu na uvedený účet. Zároveň oznámila, že zabezpečia podpis zo strany žalobcu.

20. Z e-mailovej komunikácie medzi J. J. a O. C. s 24. – 25.10.2022 vyplýva, že J. J. zaslala dodatok na
odsúhlasenie p. C. s tým, že následne ho zašle žalovanému a poznamenala, že by bolo vhodné uviesť,
na koho je vedený účet. F. C. odpovedala, že je to účet pána I. a nevie, či by sa to malo spomenúť
do banky, lebo je to z ich strany ďalšia strana, na čo J. J. uviedla, že účet zatiaľ špecifikovať nebudú.
Následne p. C. uviedla, že zabezpečí podpis žalobcu.

21. Dodatok bol žalobcovi zaslaný p. C., na čo žalobca dňa 28.10.2022 reagoval tak, že má toho teraz
strašne veľa v práci, prečíta si to, dnes, zajtra sa k tomu dostane.

22.Žalovanývykonalúhradunavovýške8.227,97euranačísloúčtu IBAN:B.XXXXXXXXXXXXXXXX
XXXX dňa 28.10.2022. Majiteľom bankového účtu je H. I.. Materiály v nadštandarde boli inštalované.

Kúpnu cenu materiálov predajcom týchto materiálov uhrádzal žalovaný.

23. Kúpnou zmluvou zo dňa 16.12.2022 predávajúci previedol vlastnícke právo k nehnuteľnostiam v kat.
území H., zapísaných na LV č. XXXX, a to k stave – skolaudovanému rodinnému domu súp. číslo XXXX
a k prináležiacim pozemkom –novovytvoreným, resp. zmeneným parcelám p.č. XXXX/XX, XXXX/XXX

a XXXX/XXXX na základe geometrického plánu. Kúpna cena bola dojednaná vo výške 320.000 eur,
pričom prvá časť kúpne ceny vo výške 10.000 eur bola zaplatená pred podpisom zmluvy, druhá časť
vo výške 54.000 eur má byť uhradená na účet predávajúce a tretia časť vo výške 256.000 eur bude
zaplatená prostredníctvom hypotekárneho úveru poskytnutého kupujúcemu bankou.

24. Zmluvu o budúcej zmluve, dodatok k nej a kúpnu zmluvu vypracoval sprostredkovateľ (realitná
kancelária). Číslo účtu v tvare IBAN patriace majiteľovi účtu H. I. bolo v dodatku k zmluve o budúcej
zmluve uvedené na základe pokynu H. I., ktorý tento dal p. C. a táto uvedené číslo účtu oznámila J. J.,
ktorá dodatok vyhotovovala.

25. Podľa § 588 Občianskeho zákonníka Z kúpnej zmluvy vznikne predávajúcemu povinnosť
predmet kúpy kupujúcemu odovzdať a kupujúcemu povinnosť predmet kúpy prevziať a zaplatiť zaň
predávajúcemu dohodnutú cenu.

26. Podľa § 50a ods.1 Občianskeho zákonníka účastníci sa môžu písomne zaviazať, že do dohodnutej

doby uzavrú zmluvu; musia sa však pritom dohodnúť o jej podstatných náležitostiach.

27. Podľa § 51 Občianskeho zákonníka účastníci môžu uzavrieť i takú zmluvu, ktorá nie je osobitne
upravená; zmluva však nesmie odporovať obsahu alebo účelu tohto zákona.

28. Podľa § 559 ods. 1 Občianskeho zákonníka splnením dlh zanikne.

29. Podľa § 559 ods. 2 Občianskeho zákonníka dlh musí byť splnený riadne a včas.

30. Podľa § 562 Občianskeho zákonníka dlžník splní dlh aj vtedy, ak plní tomu, kto je oprávnený prijať

podľa osobitného zákona plnenie, alebo tomu, kto predloží veriteľovo potvrdenie o tom, že je oprávnený
prijať plnenie; to však neplatí, ak dlžník vedel, že ten, kto potvrdenie predložil, nie je oprávnený plnenie
prijať.

31. Podľa § 567 Občianskeho zákonníka peňažný dlh plnený prostredníctvom peňažného ústavu alebo

prostredníctvompoštovéhopodnikujesplnenýpripísanímsumydlhunaúčetveriteľavpeňažnomústave
alebo vyplatením sumy dlhu veriteľovi v hotovosti, ak osobitný zákon neustanovuje inak alebo ak sa
veriteľ a dlžník písomne nedohodnú inak.32.Podľa§40ods.3Občianskehozákonníkapísomnýprávnyúkonjeplatný,akjepodpísanýkonajúcou
osobou; ak právny úkon robia viaceré osoby, nemusia byť ich podpisy na tej istej listine, ibaže právny
predpis ustanovuje inak. Podpis sa môže nahradiť mechanickými prostriedkami v prípadoch, keď je to

obvyklé.

33. Po zhodnotení tvrdení strán sporu a vykonanom dokazovaní súd dospel k záveru, že žaloba je
dôvodná. Žalobca si uplatňuje nárok na zaplatenie ceny za nadštandardný materiál zvolený žalovaným
v zmysle bodu 1.3.4 zmluvy o budúcej zmluve, ktorý žalovaný síce uhradil, ale na účet tretej osoby.

V konaní nebolo sporné, že žalobca a žalobný vystupovali vo vzájomnom zmluvnom vzťahu ako
predávajúci a kupujúci za účelom predaja a kúpy rodinného domu s prislúchajúcich pozemkov.
Sprostredkovateľskú činnosť v tomto zmluvnom vzťahu im poskytovala realitná kancelária, ktorá
vypracovala zmluvu o uzavretí budúcej kúpnej zmluvy a dohode o rezervácii nehnuteľnosti, dodatok
k tejto zmluve, ako aj kúpnu zmluvu. V zmluve o budúcej zmluve bola obsiahnutá dohoda o rezervácii
konkrétnej nehnuteľnosti – stavby rodinného domu s presnou špecifikáciou technického zhotovenia

avybaveniavúrovništandard,záväzokstránuzatvoriťdourčitéhočasukúpnuzmluvu,dohodaobudúcej
kúpnej cene a možnosť kupujúceho zvoliť si iné materiály, ako sú už zahrnuté v špecifikácii s tým, že ak
obstarávacia cena zvolených materiálov prekročí projektovú cenu nastavenú predávajúcim, zaväzuje sa
žalovaný ako kupujúci rozdiel ceny uhradiť (1.3.4 zmluvy) a od tohto záväzku si žalobca odvodzuje svoj
nárok. Sporným medzi stranami je platnosť právnych úkonov, vznik, trvanie a zánik záväzku žalovaného,

spotrebiteľský charakter ich vzájomného vzťahu.

34. Platnosť zmluvy o budúcej zmluve žalovaný počas celého konania nenamietal, urobil tak až
v záverečnej reč, keď tvrdil, že v zmluve nie je podpis žalobcu ako predávajúceho. Vo všeobecnosti
ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný

(§ 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka), pričom ide o absolútnu neplatnosť právneho úkonu. Písomná
forma právneho úkonu predpokladá existenciu dvoch náležitostí, a to písomnosti (spočívajúcu v tom, že
obsah právneho úkonu je zachytený v texte listiny) a podpisu konajúcej osoby. Obe náležitosti musia
byť splnené súčasne, aby išlo o platný písomný právny úkon (§ 40 ods. 3 Občianskeho zákonníka).

35. Súd vo vzťahu k tvrdeniu žalovaného, že žalobca nepodpísal zmluvu o budúcej zmluve, ktorá má
obligátornepísomnúformu, konštatuje,žetototvrdenienebolouplatnenévčas.Stranysporusúvzmysle
Civilného sporového poriadku povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej
obrany včas. Tieto prostriedky nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala
starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania a súd prihliadnuť na ne nemusí prihliadnuť,

najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu
(§ 153 ods. 1, 2). Žalovanému nič nebránilo tieto tvrdenia predložiť skôr (či už v podanom odpore,
v duplike, na prvom nariadenom pojednávaní), avšak toto tvrdenie predložil až v záverečnej reči (na
druhom pojednávaní). Súd nie je na takéto oneskorené uplatnenie prostriedku procesnej obrany povinný
prihliadnuť. V podstate ide o skutkové tvrdenie, ktoré ak je predložené riadne v konaní, môže byť

protistranou popreté a môžu byť predložené návrh na vykonanie dokazovania v tomto smere.

36. Bez ohľadu na vyššie uvedené, tvrdenie žalovaného nemá oporu vo vykonanom dokazovaní.
Samotná skutočnosť, že žalobca pripojil k žalobe verziu zmluvy bez jeho podpisu, neznamená, že
k podpisu zmluvy žalobcom vôbec nedošlo. Naopak, svedkyňa J. K. J. vo svojej výpovedi výslovne

potvrdila, že bola uzatvorená zmluva o budúcej kúpnej zmluve, z čoho vyplýva, že bola podpísaná
všetkými účastníkmi zmluvy (vzhľadom na jej dlhoročné pôsobenie v oblasti realitných činností si musela
byť vedomá potreby podpisu zmluvy o budúcej zmluve všetkými zmluvnými stranami; je otázne či by
vôbecrealitnákanceláriazačalariešiťrealitnúčinnosťbezpodpisuzmluvnýchstrán).Vovzťahukzmluve
o budúcej zmluve sa absolútne nevyjadrovala v tom zmysle, že bol problém s podpisom žalobcu ako

predávajúceho, že podpis absentoval, resp. že by ho urgovali, ako to bolo v prípade podpisu dodatku
žalobcom, keď sa vyjadrila, že sa dopytovali na zaslanie dodatku od žalobcu (cez p. C.), avšak len do
doby, pokiaľ žalovaný sumu neuhradil. Ako uviedla, z jej pohľadu bolo dôležité, aby dodatok odsúhlasil
žalovaný, nakoľko v podstate išlo o potvrdenie objednávky materiálov.

37. Súd preto z dôvodu oneskorenej námietky žalovaného o absencii podpisu žalobcu, ako aj z dôvodu
vyvrátenia tohto tvrdenia výpoveďou svedkyne považuje zmluvu o budúcej kúpnej zmluve za platne
uzatvorenú, z ktorej vznikajú účastníkom zmluvy práva a povinnosti, resp. pohľadávky a záväzky.
Záväzok žalovaného uhradiť sumu za nadštandardný materiál je v zmluve jasne a zrozumiteľnevyjadrený, a teda za splnenia tam uvedených podmienok mu vzniká záväzok zaplatiť rozdiel ceny
medzi projektovou a nadštandardnou cenou materiálu. Týmito podmienkami podľa zmluvy sú výber
takýchto materiálov, čo potvrdil samotný žalovaný vo svojej výpovedi, ako aj svedok H. I. a podpis

záväznej objednávky interiérových materiálov a sanity, čo predstavuje práve dodatok č. 1 k zmluve
o budúcej zmluve, kde je konkrétne uvedené, od akých dodávateľov a za akú navýšenú cenu uskutočnil
výber nadštandardných materiálov. Tento dodatok žalovaný podpísal, čím akceptoval navýšenie ceny
materiálov spolu o 8.227,97 eura a podľa tohto dodatku v uvedenej sume aj plnil.

38. Súd záväzok žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 8.227,97 eura posúdil ako samostatný záväzok
dojednaný v zmluve o budúcej zmluve, subsumujúc daný právny vzťah pod ustanovenie § 51
o nepomenovaných zmluvách (obsahovo možno najbližšie k kúpnej zmluve), obsahom ktorého bol
záväzok zaplatiť rozdiel kúpnej ceny, ak žalovaný ako kupujúci využije možnosť nadštandardného
materiálu, s rozväzovacou podmienkou, že ak nedôjde k zaplateniu rozdielu ceny, má žalobca ako
predávajúci záväznú objednávku žalovaného odmietnuť a pokračovať podľa projektu. Práve uvedená

podmienka umocňuje samostatnosť dojednaného záväzku. Napokon dojednanie o zaplatení navýšenia
ceny materiálu nemusí mať písomnú formu (aj keď je uvedené v obligatórne písomnej zmluve o budúcej
zmluve), nakoľko ide o samostatné dojednanie nepredstavujúce podstatné náležitosti zmluvy o budúcej
zmluve a týka sa hnuteľných vecí (bola by platná aj ústna dohoda).

39. Suma rozdielu projektových a nadštandardných materiálov nebola premietnutá do celkovej kúpnej
uvedenej kúpnej zmluve (táto zostala vo výške pôvodne dojednanej v zmluve o budúcej zmluve).
Zmluvu pripravovala realitná kancelária a táto nepovažovala uvedenie tejto sumy do kúpnej ceny za
potrebné (J. J. vypovedala, že sa na to pozerali z hľadiska úveru a žalovaný to nepožadoval). Ak by
súd posudzoval sumu za nadštandardné materiály ako súčasť kúpnej ceny za nehnuteľnosť, tak by

bola v kúpnej zmluve uvedená odlišná kúpna cena od ceny skutočne dohodnutej, čo má za následok
neplatnosť celej kúpnej zmluvy (rozsudku Nejvyššího soudu SSR sp. zn. 1 Cz 129/74, rozhodnutie
NS ČR sp. zn. 30 Cdo 885/2012, 30 Cdo 2216/2007), čo žalovaný svojou procesnou obranou určite
nesleduje. Z vykonaného dokazovania bola jednoznačne preukázaná vôľa žalobcu predať nehnuteľnosti
- dom vo vyhotovení štandard a pozemky za kúpnu cenu 320.000 eur, vôľa žalovaného dom vo

vyhotovené štandard a pozemky za kúpnu cenu 320.000 eur kúpiť, pričom táto vôľa smerovala tak k
následku byť viazaný predbežnou zmluvou ako aj samotnou realizačnou (kúpnou) zmluvou. Ďalej bola
preukázaná vôľa žalovaného vybrať si nadštandardné materiály a za tento výber zaplatiť predávajúcemu
rozdiel v cene oproti projektovanému štandardu. Za účelom rešpektovania princípu preferencie platnosti
právnych úkonov, vrátane zmlúv, pri zohľadnení skutočne prejavenej vôle predávajúceho a kupujúceho

preto súd posudzoval záväzok za zaplatenie rozdielu za nadštandard ako samostatný záväzok (jedným
zo základných princípov výkladu zmlúv je priorita výkladu, ktorý nezakladá neplatnosť zmluvy, pred
takým výkladom, ktorý neplatnosť zmluvy zakladá, ak sú možné oba výklady; právny úkon je potrebné
vykladať s prihliadnutím na vzájomné vzťahy jednotlivých do úvahy pripadajúcich argumentov - I. ÚS
184/2015).

40. Vzhľadom na vyššie uvedené neobstojí argumentácia žalovaného (predkladaná zo začiatku
konania), že nikdy nedošlo k dohode o obsahu dodatku, nakoľko obsah dodatku vyplýva zo záväzku zo
zmluvy o budúcej zmluve a bol potvrdený faktickým konaním žalovaného, ktorý plnil v súlade s obsahom
dodatku bez zbytočného odkladu po jeho podpísaní. Rovnako sa súd z vyššie uvedených dôvodov

nemôže stotožniť s tvrdením žalovaného, že žalobca nadštandard kúpnou zmluvou na žalovaného
nepreviedol (t.j. jeho nárok na zaplatenie rozdielu nevznikol). Tu súd dáva do pozornosti, že cena za
konkrétny nadštandardný materiál sa skladala z ceny za štandard, ktorá bola zahrnutá v kúpnej cene
320.000 eur v rámci projektu (vyjadrená sumou na príslušnú jednotku) a rozdielu zvýšenej a štandardnej
ceny (napr. pri dlažbe, ktorá bola kupovaná za 33 eur/m2, je cena tvorená dohodnutou sumou 25 eur/

m2 v zmluve o budúcej zmluve a navýšením 8 eur/m2 - príloha k dodatku na č.l. 169), preto uvedený
mechanizmus načrtnutý žalovaným sa v danom prípade aplikovať nedá, nakoľko aj nadštandardné
materiály boli predsa sčasti financované kúpnou cenou dojednanou v kúpnej zmluve. Opätovne táto
skutočnosť odôvodňuje posudzovanie ceny rozdielu za nadštandard ako samostatného záväzku.

41. Ani s tvrdením, že tento materiál bol prevedený spolu s celou nehnuteľnosťou do vlastníctva
žalovaného a ďalšie navyšovanie kúpnej ceny by bolo v rozpore s rozhodnutím NS SR sp. zn.
2Obdo/66/2015, sa súd stotožniť nemôže. Najvyšší súd sa v uvedenom rozhodnutí zaoberal situáciou,
keď došlo k navýšeniu kúpnej ceny dodatkom ku kúpnej zmluve po povolení vkladu vlastníckehopráva do katastra nehnuteľností, kedy najvyšší súd skonštatoval, že „v čase jeho uzavretia (dodatku
–pozn.) už zmluvné strany nemali právo meniť podstatnú náležitosť Kúpnej zmluvy, ktorou kúpna
ceny nepochybne je. Takúto podstatnú náležitosť Kúpnej zmluvy je možné meniť len do času, kým

nedôjde k povoleniu vkladu zo strany katastra.“ Uvedené právne závery najvyššieho súdu nie je
možné aplikovať na predmetné konanie, nakoľko vychádza z iného zisteného skutkového stavu.
V prejednávanom prípade najvyšším súdom došlo k úprave ceny (jej navýšeniu) dohodou uzatvorenou
po povolení vkladu katastrom nehnuteľností, pričom v aktuálne súdenej veci sa zmluvné strany dohodli
na zaplatení navýšenia za nadštandard ešte pred uzatvorením kúpnej zmluvy (vychádzajúc zo zmluvy

o budúcej zmluve). Preto nedošlo k zmene ceny dodatočne, po dohode zmluvných strán o kúpnej cene
domu a pozemkov, ale žalobca aj žalovaný boli uzrozumení o dojednanej kúpnej cene 320.000 eur
a o povinnosti žalovaného zaplatiť za nadštandardný výber materiálov vopred, pred uzatvorením kúpnej
zmluvy.

42. Ďalšou spornou otázkou bolo, či došlo k zániku záväzku plnením žalovaného na účet uvedený

v dodatku, ktorý patril tretej osobe. Plnenie možno označiť za riadne vtedy, ak bolo poskytnuté
v súlade s obsahom záväzku dlžníka, a to vrátane príslušenstva. Musí byť poskytnuté veriteľovi alebo
inej oprávnenej osobe, a to dlžníkom alebo inou oprávnenou osobou. Dlh musí byť primárne splnený
veriteľovi. Pokiaľ dlžník poskytne plnenie osobe odlišnej od veriteľa, ktorá ho nie je oprávnená prijať
s účinkami splnenia dlhu, dlh ako taký nezaniká a dlžník je voči svojmu veriteľovi naďalej zaviazaný

v pôvodnom rozsahu. Vo vzťahu k osobe, ktorej bolo plnenie nedôvodne poskytnuté, vzniká dlžníkovi
nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia získaného plnením bez právneho dôvodu (§ 451 ods. 2)
(Števček, M., Dulak, A., Bajánková, J., Fečík, M., Sedlačko, F., Tomašovič, M. a kol. Občiansky zákonník
II. § 451 ? 880. 2. vydanie. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2019, s. 2093 – 2102).

43. K prijatiu plnenia za účelom splnenia dlhu je podľa tejto úpravy zásadne oprávnený veriteľ; tento úkon
za neho môže urobiť tiež zástupca na základe plnej moci, prípadne veriteľom k tomu splnomocnená
osoba podľa § 562 o. z. Ak plnil dlžník osobe, ktorá k prijatiu plnenia nebola oprávnená, dlh splnením
nezaniká; dlžník sa tak svojho záväzku voči veriteľovi nezbaví, a to ani v prípade, že o tejto skutočnosti
nevedel. V takom prípade sa nič nemení na právnom vzťahu dlžníka a veriteľa, ktorého pohľadávka

nezanikla a ktorého majetkového stavu sa plnenie neoprávnenej osobe nedotýka (rozsudok NS ČR sp.
zn. 30 Cdo 1701/2007, obdobne rozsudok NS ČR sp.zn. 25 Cdo 413/2000).

44.Súdmápreukázanézvýpovedežalovaného(anepriamoajzinýchdôkaznýchprostriedkov–výsluch
svedkýň, ich e-mailová komunikácia, znenie dodatku), že žalovaný plnil sumu na nadštandard na účet

uvedený v dodatku s vedomím, že plní žalobcovi. Rovnako má súd preukázané, že číslo účtu pariace
tretej osobe nebolo uvedené v dodatku na pokyn žalobcu, ale práve tejto tretej osoby (H. I.) realitnou
kanceláriou, ktorá zabezpečovala vypracovanie zmlúv a tento postup nebol zo strany realitnej kancelárie
so žalobcom vopred odkonzultovaný. Žalovaný teda plnil na iný účet ako účet veriteľa (žalobcu), pričom
tento účet mu nebol oznámený žalobcom, ale bol určený tretími osobami. Preto takéto plnenie nemá

za následok zánik záväzku splnením dlhu, aj keď dlžník plnil v dobrej viere, resp. bol vzhľadom na
všetky okolnosti dobromyseľný v tom, že plní žalobcovi, prípadne že ho v správnosti jeho konania
utvrdilo správanie žalobcu, ktorý nenamietal nezaplatené sumy ani pri uzatváraní kúpnej zmluvy, ani
pro odovzdaní nehnuteľnosti (súd nemá preukázané, že žalobca mal v čase uzatvorenia kúpnej zmluvy
vedomosť o realizovanom nadštandarde a tom, že žalovaný uhradil platbu tretej osobe).

45. Odlišný záver o splnení dlhu by bolo potrebné prijať v prípade, ak by bola v konaní preukázaná
dohoda žalobcu s treťou osobou, že žalovaný má plniť na účet tejto tretej osoby, nakoľko táto dohoda
by predstavovala pokyn žalobcu (udelený prostredníctvom tretej osoby) na to, aby žalovaný plnil na iný
účet ako účet žalobcu. Takáto dohoda v konaní preukázaná nebola, aj keď jej existenciu potvrdil svedok

H. I. a mala spočívať v dojednaní, že žalovaný uhradí cenu za nadštandard jemu, čím dôjde k zníženiu
údajného dlhu žalobcu. Okrem výpovede svedka existenciu takejto dohody priamo ani nepriamo
nepreukazujú žiadne iné vykonané dôkazy. Podľa svedka H. I. dohoda mala byť ústna a neexistovalo
o nej žiadne potvrdenie. Tvrdenie svedka je spochybnené tým, že takto sa mal splácať údajne dlh
žalobcu voči nemu rádovo vo výške 30.000 – 35.000 eur, pričom svedok si dlh voči žalobcovu nijako

neuplatňoval, resp. nevymáhal, naopak žalobca si voči nemu uplatňuje nároky v súdnych konaniach (na
č.l.59 je založená predžalobná výzva, v ktorej žalobca vyzýva svedka H. I. na vydanie bezdôvodného
obohatenia – platby realizované v apríli a máji 2022 a januári 2023 spolu vo výške približne 26.000 eur,
t.j. približne v období, keď bola uhradená platba žalovaným na účet svedka, čo spochybňuje tvrdeniesvedka o jeho pohľadávkach voči žalobcovi). Tvrdenú dohodu so žalobcom svedok H. I. nespomenul
pri zadaní pokynu J. C., aby bolo v dodatku jeho číslo účtu, tento pokyn jej podľa jej svedeckej
výpovede v podstate neodôvodnil ničím. Hodnotiac výpoveď svedka prostredníctvom doktríny L. a jej

kritérií (reputácia, schopnosť vidieť, osobný záujem, znalosť a ne/zaujatosť) súd konštatuje, že v prípade
kritéria prípadného dopadu výsledku sporu na záujem svedka môže byť jeho hmotnoprávne postavenie
ovplyvnené výsledkom tak, že ak bude žalovaný neúspešný, tento si môže voči nemu uplatňovať
peňažné nároky. Samotné takéto konštatovanie nediskvalifikuje svedka absolútne, avšak vzhľadom
k tomu, že iné dôkazné prostriedky nepotvrdzujú, resp. spochybňujú jeho tvrdenia o tvrdenom dlhu

žalobcu voči svedkovi, čiastočne znižuje dôveryhodnosť tohto svedka.

46.Tvrdenúdohodunepodporujeanisprávaniežalobcu,ktorývroku2023zisťovalužalovaného,čicena
za nadštandard bola uhradená a komu (výpoveď žalovaného) a následne zisťoval v realitnej kancelárii,
prečo nebol dodatok doriešený, nebol z jeho strany podpísaný a nebola na jeho účet pripísaná platba,
prečo je v záhlaví jeho číslo účtu ale v bode 1.6 nie, prečo riešili dodatok bez neho. Zároveň žiadal

o opravu čísla účtu v bode 1.6 dodatku, podpis dodatku zmluvný mi stranami a úhradu dodatku do
08.06.2023 (mail na č.l. 58 zo dňa 01.06.2023). Uvedené konanie žalobcu rovnako nenaznačuje, že
by o realizácii nadštandardu v čase uzatvorenia kúpnej zmluvy, resp. do mája 2023 vedel (tak ako to
tvrdí žalovaný). Ak by aj žalobca mohol zistiť z obhliadky domu pri kontrole prác alebo pri odovzdaní
domu (protokol to dňa 22.12.2022), že boli použité drahšie materiály, nič to nemení na skutočnosti,

že plnenie bolo prijaté na iný účet ako jeho (maximálne to má dôsledky v tom, že vzniknutú situáciu
mohol začať riešiť skôr). Otázku, prečo žalobca neriešil dodatok a účet uvedený v ňom po doručený
dodatku v októbri 2022, ktorú nastolil žalovaný, žalobca zodpovedal tak, že účet namietal u H. I., ktorý
ho ubezpečil, že nadštandard sa robiť nebude. Toto vyjadrenie je síce v rozpore s výpoveďou svedka I.,
avšak následné kroky žalobcu, keď zisťoval, či sa realizoval nadštandard a komu bol rozdiel uhradený,

nasvedčujú tvrdeniu žalobcu. V konečnom dôsledku táto skutočnosť nie je rozhodujúca pre posúdenie
veci.

47. O tom, či žalobca mal uplatniť vyššiu mieru obozretnosti pri spravovaní svojich záležitosti a veci si
riadne preveriť, možno uvažovať, avšak v konečnom dôsledku by akékoľvek zodpovedanie tejto otázky

neviedlo k inému záveru súdu. V tomto kontexte nemožno opomenúť ani následné konanie žalobcu,
keď sa snažil vyriešiť vec mimosúdnou dohodou so žalovaným, v zmysle ktorej by žalovaný na neho
postúpil pohľadávku titulom bezdôvodného obohatenia voči p. I. na žalobcu a došlo by k vzájomnému
započítaniu pohľadávok, čím by dlh žalovaného zanikol. Z uvedeného postupu je zrejmé, že žalobca
bol skutočne presvedčený o svojom nároku a o tom, že žalovaný bol konaním tretích osôb uvedený do

omyluažalovanémuvzniklobezdôvodnéobohatenie.Tým,žebolžalobcaochotnývstúpiťdopostavenia
žalovaného ako veriteľa bezdôvodného obohatenia (navrhovaným postúpením pohľadávky) a vymáhať
si pohľadávku sám voči H. I., sa potvrdzujú skutkové tvrdenia žalobcu a autentizuje to jeho snahu
o vyriešenie veci tak, aby žalovaný nebol zasiahnutý tým, že bol pri platobných podmienkach uvedený
do omylu. Súdu je zrejmé, že žalovaný bude duplicitne zasiahnutý platobnou povinnosťou, ale túto

skutočnosť mohol odvrátiť akceptovaním predsúdneho návrhu žalobcu. Súd len dodáva, že žalobca
si nemohol voči H. I. priamo uplatniť nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, keďže v danom
prípade je oprávneným z bezdôvodného obohatenia žalovaný. Bezdôvodné obohatenie vzniká osobe,
ktorá neoprávnené plnenie prijala (jej majetkový stav sa zväčšil), avšak nie na úkor veriteľa, ale na úkor
dlžníka, ktorého majetkový stav sa zmenšil tým, že plnenie vydal bez toho, aby dosiahol zánik svojho

dlhu voči veriteľovi splnením (NS ČR 25 Cdo 413/2000).

48. Žalovaný v rámci procesnej obrany tvrdil, že posudzovaný právny vzťah strán sporu má
spotrebiteľský charakter vzhľadom postavenie žalobcu ako dodávateľa, keď tento vykonáva činnosti
spočívajúce v zhotovení stavby rodinného domu a jeho následnom predaji so ziskom. Poukázal na

rozhodnutie ústavného súdu I. ÚS 232/2023, podľa ktorého dôkazné bremeno o štatúte nespotrebiteľa
nesie dodávateľ. Uvedené skutočne ústavný súd skonštatoval, avšak prejednávaná vec sa týkala
prípadu, ak bolo sporné, či má dlžník v spore vyplývajúcom z úverovej zmluvy vzhľadom na výkon
svojej podnikateľskej činnosti status spotrebiteľa. Ústavný súd uviedol, že „povinnosť skúmať skutočný
účel zmluvy sa pritom prirodzene spája s dôkazným bremenom dodávateľa. V každom konaní, ktorého

predmetom budú práva a povinnosti spotrebiteľa, ak bude súčasne spochybňovaný jeho štatút, bude
povinnosťou dodávateľa preukázať, že spotrebiteľ konal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo
podnikateľskej činnosti. Dôkazná povinnosť dodávateľa plynie z povinnosti odbornej starostlivosti a je
potvrdená aj skutočnosťou, že celý proces kontraktácie ovláda dodávateľ.“ Teda nejde o situáciu akov prejednávanom prípade, kedy je sporné postavenie veriteľa ako dodávateľa, preto sa uvedený záver
ústavného súdu na danú vec priamo aplikovať nedá. Vo všeobecnosti dôkazné bremeno ohľadom
určitých skutočností zaťažuje toto účastníka konania, ktorý z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre

seba priaznivé právne dôsledky; ide o toho účastníka, ktorý tiež existenciu takýchto skutočností tvrdí,
v tomto prípade je to žalovaný. Zároveň žalovaný toto dôkazné bremeno neuniesol (najmä vzhľadom na
preukázané prerušenie živnosti žalobcu, ktoré v zásade neneguje status dodávateľa, pričom žalovaný
nepreložil takmer žiadne dôkazy na podporu svojho tvrdenia). Spotrebiteľský vzťah je daný postavením
medzi realitnou kanceláriou - sprostredkovateľom ako dodávateľom na jednej strane a žalobcom

a žalovaným na strane druhej ako spotrebiteľmi, čo však na posúdenie predmetného nároku vplyv nemá.
V tomto smere súd nesúhlasí s tvrdením žalovaného, že realitná kancelária zastupovala žalobcu, toto
zo zmluvy o budúcej zmluve nevyplýva, realitná kancelária sprostredkovala predaj nehnuteľnosti medzi
žalobcom a žalovaným.

49. V danom prípade by však ani posúdenie vzťahu ako spotrebiteľského neprivodilo iné posúdenie

nároku, resp. iný výsledok. Žalovaný v tejto súvislosti nedôvodne argumentoval neprijateľnými
zmluvnými podmienkami podľa § 53 ods. 4 písm. h) a v) Občianskeho zákonníka (za neprijateľné
podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré h) prikazujú
spotrebiteľovi,abysplnilvšetkyzáväzkyajvtedy,akdodávateľnesplnilzáväzky,ktorévznikli;v)požadujú
od spotrebiteľa uhradenie plnení, o ktorých spotrebiteľ nebol pred uzavretím zmluvy preukázateľne

informovaný, ktorých úhrada nebola upravená v zmluve alebo za ktoré spotrebiteľ nedostáva dohodnuté
protiplnenie). Tvrdil, že si žalobca nesplnil povinnosť predložiť záväznú objednávku podľa 1.3.4. zmluvy
o budúcej zmluve (vznik nároku žalobcu nebol podmienený „predložením“ záväznej objednávky, pričom
akobolouvedenévyššie,takýmtoúkonomjedodatokkzmluve).Ďalejtvrdil,žežalobcapožadujeplnenie
presahujúcerámeckúpnejzmluvy,čojenesprávneinterpretované,pretožežalobcasiuplatňujenárokna

základe zmluvy o budúcej zmluve, teda záväzok, ktorý bol medzi stranami dojednaný, zmluvne upravený
a za ktorý dostal žalovaný protiplnenie.

50. Na okraj súd uvádza, že ani v prípade, ak by došiel k záveru, že záväzok žalovaného
nevznikol, nestotožnil sa s tvrdením žalovaného, že by nebolo možné priznať žalobcovi nárok titulom

bezdôvodného obohatenia. Vo vzťahu k tvrdeniam žalovaného súd konštatuje, že reálna hodnota
plnenia (vo výške žalovanej sumy) a zaplatenie tejto sumy dodávateľom materiálov v konaní sporné
nebolo (žalovaný tieto tvrdenia účinne nepoprel, teda nepreložil vlastné tvrdenia podľa § 151 ods. 1
a 2 CSP). V sporovom konaní však súd nevykonáva dôkazy na preukázanie nesporných skutkových
tvrdení strán. Nesporné skutkové tvrdenia si súd osvojí ako zistený skutkový stav, z ktorého vychádza

v meritórnom rozhodnutí. To neplatí iba výnimočne, ak existuje dôvodná pochybnosť o pravdivosti
nesporných skutkových tvrdení (§ 186 ods. 2 CSP). Navyše cenu nadštandarného materiálu a jej
zaplatenie žalobcom potvrdili viaceré dôkazy (príloha k dodatku, výpovede svedkov). Rovnako nebolo
preukázané tvrdenie, že úhradou materiálu žalobcom od dodávateľov by nedošlo l zmenšeniu jeho
majetku, keď o uvedené plnenie sa zmenšil dlh žalobcu voči H. I.. Ako už súd odôvodnil vyššie, uvedený

dlh žalobcu nie je preukázaný. Preto v danom prípade by bolo možné konštatovať, že sa žalovaný
obohatil o rozdiel ceny štandardu a nadštandardu na úkor žalobcu, ktorý tento rozdiel hradil (§ 451 ods.
1 a 2 Občianskeho zákonníka).

51. Žalovaný spochybnil aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu, avšak neurčito bez konkretizácie dôvodov,

pre ktoré by nemala byť vecná legitimácia žalobcu daná (poukázal len na súvislosť s nepodpísaním
zmlúv zo strany žalobcu). Vzhľadom na závery uvedené vyššie a o preukázaní existencie záväzkovo
právneho vzťahu medzi žalobcom a žalovaným má súd aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu za
preukázanú.

52. Zhrnúc vyššie uvedené východiská a závery súd konštatuje, že žalobca svoj nárok preukázal a tento
je dôvodný, preto zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 8.227,97 eura.

53. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný

platiť poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.54. Podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná
úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

55. Žalobca si z požadovanej sumy uplatnil aj úroky z omeškania vo výške 6,25 % ročne od 29.10.2022
do zaplatenia. Žalovaný bol povinný sumu za nadštandardný materiál zaplatiť do 5 pracovných dní od
podpisudodatkudňa24.10.2022,t.j.do02.11.2022(5.deňlehotypripadolnasobotu,pretojeposledným
dňom lehoty prvý pracovný deň – pondelok 02.11.2022) a k omeškaniu došlo dňa 031.1.2022, preto súd

priznal zákonné úroky z omeškania žalobcovi od tohto dátumu a vo zvyšku úrokov z omeškania súd
žalobu zamietol.

56. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, v zmysle ktorého súd prizná strane
náhradu trov podľa pomeru jej úspechu vo veci. Keďže bol v konaní úspešný v plnom rozsahu žalobca
(jeho neúspech predstavuje len nepatrnú časť príslušenstva), súd mu priznal voči žalovanému náhradu

trov konania v rozsahu 100 %.

57. V zmysle § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

Poučenie:

8C/14/2024

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Nitra.
O odvolaní rozhodne Krajský súd v Nitre.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je podanie určené, kto ho robí,
ktorejvecisatýka,čosanímsleduje,podpis)uvedie,protiktorémurozhodnutiusmeruje,vakomrozsahu

sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa
odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,

že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne
obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo

ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 CSP).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).

Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa Exekučného poriadku.