Rozhodnutie – Ostatné ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 16. december 2024

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 4Cdo/97/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8117201575
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 12. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Svetlovská
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2024:8117201575.1

Rozhodnutie

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Svetlovskej
a sudcov JUDr. Ing. Maria Dubaňa a JUDr. Nory Halmovej v spore žalobkyne W. K., narodenej XX. B.
XXXX, O., Z. XXXX/XX, proti žalovanej obchodnej spoločnosti PO CAR, s. r. o., Prešov, Petrovianska
11565/1, IČO: 31 693 989, zastúpenej advokátom JUDr. Dušanom Maruščákom, Stropkov, Námestie
SNP 538/1, o vydanie vzájomných plnení s príslušenstvom, vedenom na Okresnom súde Prešov pod sp.

zn. 15Csp/19/2017 a o dovolaní žalovanej proti rozhodnutiu Krajského súdu v Prešove z 27. septembra
2022 sp. zn. 18CoCsp/39/2021, takto

r o z h o d o l :

Dovolanie zamieta.

Žalobkyni p r i z n á v a nárok na náhradu trov dovolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „prvoinštančný súd“) rozsudkom z 15. mája
2021 (druhým v poradí) č. k. 15Csp/19/2017 - 236 uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu
15.270 eur s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne od 01. decembra 2016 do zaplatenia v lehote 3
dní od právoplatnosti rozsudku (I.), zaviazal žalobkyňu vydať žalovanej osobné motorové vozidlo značky
Volkswagen POLO, EČV: O. XXX Y., VIN: H., ktoré bolo predmetom zmluvy o predaji motorového vozidla
z 11. augusta 2014 a to v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku (II.) a žalobkyni voči žalovanej priznal

nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % (III.). Súd prvej inštancie na skutkový stav aplikoval
ustanovenia § 52 ods. 1, 2, 3 a 4, § 53 ods. 5, § 54 ods. 1 a 2, § 457, § 458 ods. 1, 2 a 3, § 517 ods.
1, 2 a 3, § 588, § 599 ods. 1 a 2, § 619 ods. 1 veta prvá, § 620 ods. 1, § 621, § 622 ods. 1, § 623 ods.
1, § 625, § 626 ods. 1, § 627 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník. Súd prvej inštancie
ďalej aplikoval § 18 ods. 1, 2, 4 a 9 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a § 3 nariadenia
vlády č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka. Vykonaným

dokazovaním mal preukázané, že žalobkyňa ako spotrebiteľ uzatvorila so žalovanou ako dodávateľom
11. augusta 2014 zmluvu o predaji motorového vozidla, ktorej predmetom bola kúpa motorového vozidla
Volkswagen Polo s evidenčným číslo O. XXX Y., ktoré prevzala dňa 03. októbra 2014 a ktorým dňom
začala plynúť záručná lehota na uplatnenie nárokov zo zodpovednosti za vady. Žalovaná žalobkyňou
reklamované vady odstraňovala od 30. novembra 2015 do 18. decembra 2016 a od 21. januára 2016
do 22. januára 2016. Uvedenú vadu žalobkyňa opätovne reklamovala 01. marca 2016, kedy bola

riešená aj poistná udalosť s označením tzv. pazvukov, čo nesporne vyplýva zo znaleckého posudku
s tým, že motorové vozidlo jej bolo odovzdané 30. marca 2016. Naposledy danú vadu reklamovala v
autorizovanom servise spoločnosti Moris Slovakia s. r. o. (ktorá vykonáva záručné opravy motorových
vozidiel značky Volkswagen na základe zmluvného vzťahu so spoločnosťou Porsche Slovakia s. r. o.),
28. septembra 2016, ktorý jej 09. novembra 2016 oznámil vybavenie reklamácie. Tvrdenie, že Moris
Slovakia s. r. o. nie je autorizovaným servisom žalovaná nepreukázala a preto súd prvej inštancie

aplikoval § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Žalovaná tvrdila, že žalobkyňou reklamovaná vada je
len simulovaná. Znaleckým posudkom č. 21/2020 však bolo nesporne preukázané, že žalobkyňoupopisované vady sa s najväčšou pravdepodobnosťou vyskytovali pri všetkých reklamáciách a znalec
uviedol, že ide o vady skutočné vyskytujúce sa aj v čase vykonania znaleckého posudku. Pri rozporoch
vyjadrení svedka B. M. a spoločnosti Moris Slovakia s. r. o. súd prvej inštancie vychádzal z vyjadrenia

Moris Slovakia s. r. o., ktorá uviedla, že reklamácia uplatnená žalobkyňou v ich autorizovanom servise
bola oznámená žalovanej. Svedok B. M. ukončil pracovný pomer v Moris Slovakia s. r. o. k 31. októbru
2016, t. j. pred skončením reklamačného procesu. Pôvodná dĺžka záručnej lehoty sa preto predĺžila o
dobu opráv reklamovanej vady od 30. novembra 2015 do 08. decembra 2015, od 21. januára 2016 do
22. januára 2016, od 01. marca 2016 do 30. marca 2016 a od 28. septembra 2016 do 09. novembra 2016

celkovo o 84 dní od prevzatia motorového vozidla dňa 03. októbra 2014, teda uplynula 27. decembra
2016. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobkyňa platne odstúpila od zmluvy podaním zo dňa
18. novembra 2016 doručeným žalovanej 21. novembra 2016 v súlade s § 623 ods. 1 Občianskeho
zákonníka a § 18 ods. 4 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa. Žalovaná platnosť odstúpenia
od zmluvy namietla s poukazom na § 18 ods. 4 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a
rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6MCdo/16/2011. Z odôvodnenia rozhodnutia

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a v nadväznosti na to z ustanovení § 619, § 622, § 623, § 625
Občianskeho zákonníka vyplýva, že sú špeciálnymi ustanoveniami o zodpovednosti za vady pri predaji
tovaru v obchode, t. j. pri spotrebiteľských kúpnych zmluvách, ktoré upravujú podmienky zodpovednosti
predávajúceho za vady predanej veci, dĺžku záručnej doby, práva kupujúceho, ktoré má pri výskyte vád
predanej veci, miesto, ako aj spôsob akým treba práva zo zodpovednosti za vady predanej veci vo

forme reklamácie uplatniť a lehoty k uplatneniu práv zo zodpovednosti za vady. Ustanovenie § 18 ods.
4 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom do 01. júla 2007 upravuje lehoty pre
rozhodnutie o reklamácii, včítane sankcií za oneskorené vybavenie reklamácie, ktorou je nevyvrátiteľná
právna domnienka, že kupujúcemu svedčia práva z titulu neodstrániteľnosti vád, hoci ide o vady veci,
ktoré by bolo možné odstrániť, čo znamená, že kupujúci má po márnom uplynutí 30 dňovej lehoty právo

zotrvať na požiadavke odstránenia vady, alebo zmeniť voľbu a uplatniť práva podľa § 623 Občianskeho
zákonníka. Svoju voľbu riešenia existencie vady musí spotrebiteľ urobiť bezodkladne po uplynutí 30
dňovej lehoty na vybavenie reklamácie a je ňou viazaný. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že v
rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6MCdo/16/2011 je riešená odlišná skutková
situácia, kedy spotrebiteľ motorové vozidlo reklamoval 11. októbra 2006, riadne prevzal 10. augusta

2007 a nároky titulom odstúpenia od zmluvy si uplatnil až podaním zo dňa 27. marca 2008 napriek tomu,
že po ukončení posledného reklamačného procesu už ďalej vady predmetu kúpy nereklamoval. V tomto
konaní si žalobkyňa nároky z odstúpenia od zmluvy v zmysle § 18 ods. 4 zákona č. 250/2007 Z. z. o
ochrane spotrebiteľa voči žalovanej uplatnila ešte v čase pred prevzatím motorového vozidla po oprave
na základe reklamácie zo dňa 28. septembra 2016 a toto prevzala dňa 12. decembra 2016 z dôvodu,

aby si mohla splniť svoju reštitučnú povinnosť v zmysle § 457 Občianskeho zákonníka, keďže uvedená
reklamácia nebola uplatnená priamo u predávajúceho, ale v inom autorizovanom servise. Zo strany
žalobkyne teda neprišlo k zmene pôvodne voľby uplatneného nároku zo zodpovednosti za vady voči
žalovanej odstúpením od zmluvy zo dňa 18. novembra 2016. Taktiež vzhľadom na závery znaleckého
posudku číslo 21/2020 boli splnené podmienky pre odstúpenie od zmluvy aj v zmysle § 623 ods. 1 veta

druhá Občianskeho zákonníka.

1.1. Keďže žalobkyňa podaním zo dňa 18. novembra 2016 platne odstúpila od kúpnej zmluvy
uzatvorenej medzi sporovými stranami v predmete predaja motorového vozidla v rámci prekluzívnej
lehoty, potom súd prvej inštancie žalobe v plnom rozsahu vyhovel, vrátane úroku z omeškania v časti

o zaplatenie 15.270 eur od 01. decembra 2016 do zaplatenia, keďže v tom čase bolo odstúpenie
od zmluvy v dispozičnej sfére žalovanej. Vzhľadom na charakter záväzku ako synalagmatického súd
vyhovel žalobe aj v časti povinnosti žalobkyne vydať sporné motorové vozidlo.

1.2. Žalovaná namietla opotrebenie vozidla po odstúpení od zmluvy a žiadala vydanie bezdôvodného

obohatenia. Uvedené vyplýva z ustanovenia § 458 ods. 2 Občianskeho zákonníka, pričom úžitkom je
potrebnérozumieťajopotrebenievecibežnýmužívanímatopostratedobrejvieryohľadomvlastníckeho
vzťahukveciaoprávnenostijejďalšiehoužívania.Akvraciakupujúcipredávajúcemuvec,pretožekúpna
zmluva bola účinne zrušená alebo je neplatná, nemá predávajúci právo na náhradu za zníženie hodnoty
veci, ktorá je dôsledkom jej bežného užívania a s tým súvisiaceho opotrebenia do okamžiku zrušenia

zmluvy,prípadnedoprávoplatnostirozsudku,ktorýmsúdurčí,ževlastníkomvecijepredávajúcizdôvodu
neplatnosti kúpnej zmluvy, ak kupujúci do tej doby vec užíval v dobrej viere (rozsudok Najvyššieho súdu
SR zo dňa 25.09.2008 pod sp. zn. 3Cdo/113/2007). Žalovaná nepreukázala, že by žalobkyňa neužívala
motorové vozidlo v dobrej miere a súčasne svoj nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia riadnenekvantifikovala a ani neoznačila žiadne dôkazy. Súčasne by podľa súdu prvej inštancie bolo možné
zaoberať sa daným nárokom len v prípade jeho uplatnenia vzájomným návrhom, t. j nie započítacou
námietkou, keďže podľa § 581 ods. 2 Občianskeho zákonníka nemožno započítať pohľadávku, ktorej

splatnosť ešte nenastala.

1.3. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 zákona
č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej ako „CSP“).

2. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) rozsudkom z 27. septembra 2022 č. k.
18CoCsp/39/2021 - 297 na odvolanie žalovanej rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil (I.) a priznal
žalobkyni voči žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100% (II.). Odvolací
súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie dôsledne zistil skutkový stav a vec správne právne posúdil,
pričom odvolací súd odkázal na § 52 ods. 1, § 54 ods. 2, § 623 ods. 1, § 625 Občianskeho zákonníka a
§ 18 ods. 1, 2 a 9 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa. Odvolací súd uviedol, že z obsahu

súdneho spisu vyplýva, že žalovaná si uplatnila v servise PO CAR s. r. o., Prešov reklamáciu vady
zákazkovým listom č. G296196 prijatým 30. novembra 2015, opätovne zákazkovým listom č. G298080
zo dňa 21. januára 2016 a následne zákazkovým listom č. G212298 prijatým dňa 28. septembra 2016.
Z listu Moris Slovakia s. r. o. zo dňa 09. novembra 2016 vyplýva, že na základe zákazky G212298 zo
dňa 28. septembra 2016 žalobkyni oznamujú, že vozidlo je opravené podľa technologických postupov

výrobného závodu (výmenou ND), a môže si ho prísť prevziať, čo sa uskutočnilo dňa 12. decembra
2016. Listom z 18. novembra 2016, doručeným žalovanej dňa 21. novembra 2016, žalobkyňa odstúpila
od zmluvy z dôvodu opätovne sa vyskytujúcej vady po oprave, nevybavenie reklamácie v stanovenej
lehote a žalovanú vyzvala na peňažné plnenie. Z rovnakým dôvodov žalobkyňa adresovala žalovanej
odstúpenie od zmluvy aj listom zo 16. januára 2017, doručeným žalovanej dňa 17. januára 2017. Z

mailovej komunikácie medzi žalobkyňou a pracovníkom importéra Porsche Slovakia s. r. o., konkrétne
z vyjadrenia zo dňa 31. októbra 2016, že bola spolu so zástupcom technickej podpory pre značku
Volkswagen (Porsche Slovakia s. r. o.) vykonaná skúšobná jazda na vozidle VW Polo v spoločnosti
Moris Slovakia s. r. o., aj so zástupcami autorizovaného servisu a boli navrhnuté ďalšie riešenia pri
odstraňovaní vady. Z vyjadrenia autorizovaného servisu Moris Slovakia s. r. o. so sídlom v Košiciach

vyplýva, že na predmetné vozidlo sa v čase otvorenia zákazky podľa zákazkového listu G212298
z 28. septembra 2016 vzťahovala poskytnutá záruka v trvaní dvadsiatich štyroch mesiacov od jeho
zakúpenia. Po prijatí vozidla do servisu bola vykonaná diagnostika vozidla za účelom zistenia závady,
skúšobná jazda, demontáž prístrojovej dosky, demontáž stĺpika a kontrola skrutiek na volantovej tyči.
Po konzultácii s výrobcom bola prevedená výmena zotrvačníka, ložiska spojky, komplet celej spojky a

kĺbového hriadeľa. O predmetnej záručnej oprave upovedomili importéra vozidla značky VW Porsche
Inter auto Slovakia s. r. o., ako aj spoločnosť žalovanej. Uvedená spoločnosť vykonáva záručné opravy
motorových vozidiel zakúpených aj u iných predajcov, pričom oprávnenie spoločnosti Moris Slovakia
s. r. o. vykonať záručnú servisnú opravu motorového vozidla zakúpeného u iného predajcu vyplýva zo
zmluvného vzťahu medzi spoločnosťou Moris Slovakia s. r. o. a spoločnosťou Porsche Slovakia s. r.

o. ako importérom značky pre Slovenskú republiku, ktorého prioritným predmetom je vykonanie údržby
a opravy motorových vozidiel značky Volkswagen a predaj Volkswagen originálnych dielov. Dátum a
spôsob vyrozumenia spoločnosti PO CAR s. r. o. o uplatnenej záručnej oprave nemožno s odstupom
času presne identifikovať z dôvodu ukončenia pracovného pomeru príslušného zamestnanca p. B. M.Č.
k31.októbru2016.Existenciužalobkyňoureklamovanejvady-zvukyzoblastiprístrojovejdosky,potvrdil

znalec Ing. Y. C. v znaleckom posudku č. 21/2020.

2.1. Odvolací súd posudzoval predovšetkým odvolacie námietky žalovanej týkajúce sa práva žalobkyne
reklamovať vady aj u iného autorizovaného servisu okrem prevádzky žalovanej, ktorá disponuje takýmto
servisom a týkajúce sa včasnosti uskutočnenia reklamácie, v nadväznosti na čo podľa názoru žalovanej

nemala žalobkyňa nárok na postup odstúpenia od kúpnej zmluvy a vrátenia si vzájomných plnení.

2.2. Odvolací súd k tejto odvolacej námietke uviedol, že spotrebiteľ môže uplatniť reklamáciu v
ktorejkoľvek prevádzkarni predávajúceho, v ktorej je prijatie reklamácie možné s ohľadom na predávané
výrobky alebo poskytované služby, alebo u určenej osoby, ktorá je povinná reklamáciu vybaviť. Určená

osoba je zvyčajne uvedená ako autorizovaný servis. Odvolací súd uviedol, že obmedzovať žalobkyňu
ako spotrebiteľku na výber autoservisu predkladaním zoznamov servisov dodávateľom je základom
pre značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a tak
podľa § 53 Občianskeho zákonníka je takáto vymienená všeobecná zmluvná podmienka dodávateľaneplatná. Preto odvolací súd v zhode so súdom prvej inštancie mal za to, že pokiaľ žalobkyňa po
dvoch neúspešných reklamáciách u žalovaného, vyhľadala autorizovaný servis značky vozidiel, ktoré
kúpila u žalovaného, teda pre vozidlá značky Volkswagen, spĺňala aj spoločnosť Moris Slovakia s. r. o.

podmienku autorizovaného servisu, dokonca servisu, ktorý vykonával servisné práce pre výhradného
dovozcu motorových vozidiel značky Volkswagen na Slovensku (Porsche Slovakia s. r. o). Odvolací súd
sa súčasne stotožnil s tým, ako sa súd prvej inštancie vysporiadal s otázkou vedomosti žalovanej o
poskytnutí servisnej služby na základe reklamácie žalobkyne spoločnosťou Moris Slovakia s. r. o., kde
skonštatoval hodnovernosť vyjadrenia Moris Slovakia s. r. o. o tom, že žalovaná o tejto skutočnosti bola

informovaná.Odvolacísúdvzhodesosúdomprvejinštanciedospelkzáveru,žežalobkyňanasprávnom
mieste uplatnila svoju reklamáciu. Odvolací súd sa ďalej zaoberal včasnosťou uplatnenia zodpovednosti
za vady žalobkyňou, t. j. správnosťou počítania prerušenia lehoty - záručnej doby. Odvolací súd sa
stotožnil so závermi súdu prvej inštancie, kedy počítajúc od prevzatia vozidla dňa 03. októbra 2014 a
predĺžiac lehotu o 84 dní by uplynula prekluzívna lehota dňa 25. decembra 2016, čo je avšak sviatok, t.
j. lehota uplynula najbližším pracovným dňom 27. decembra 2016. Z uvedeného vyplýva, že žalobkyňa

nároky zo zodpovednosti za vady uplatnila včas, nakoľko platné odstúpenie od zmluvy bolo žalovanej
doručené dňa 21. novembra 2016. Odvolací súd uviedol, že v bode 49. odôvodenia rozhodnutia súd
prvej inštancie len uviedol, že v prípade, kedy by žalobkyňa uplatnila nároky zo zodpovednosti za vady
až dňa 16. januára 2017, uplatnila by ich po uplynutí prekluzívnej lehoty, čo sa však nestalo.

2.3. Odvolacísúdzuvedenýchdôvodovdospelkzáveru,žesúdprvejinštancievovecisprávnerozhodol
a v celom rozsahu sa vysporiadal s namietanými skutočnosťami uvedenými v predošlom zrušujúcom
rozhodnutí. V zhode so súdom prvej inštancie zároveň uviedol, že žalovaná voči žalobkyni neuplatnila
konkrétny nárok naviazaný na dĺžku doby od kúpy motorového vozidla, jeho užívania a rozhodnutia vo
veci samej, preto nebolo možné sa s touto skutočnosťou v konaní vysporiadať. Ku zvyšným námietkam

ako nepodstatným pre rozhodnutie sa odvolací súd nevyjadroval. Na základe uvedeného odvolací súd
rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP potvrdil. O nároku na náhradu trov
odvolacieho konania rozhodol podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP.

3. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu podala žalovaná (ďalej aj „dovolateľka“) dovolanie, ktoré

odôvodnila s poukazom na ustanovenie § 420 písm. f) CSP a § 421 ods. 1 písm. a) CSP a navrhla
napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu zrušiť a vec vrátiť odvolaciemu súdu na ďalšie konanie.

3.1. V nadväznosti na uplatnený dovolací dôvod podľa § 420 písm. f) CSP dovolateľka namietla, že
súd prvej inštancie svojím postupom v konaní zásadne porušil procesné práva žalovanej tým, že sa

nedržal právneho názoru odvolacieho súdu, ktorý tento vyjadril v predošlom zrušujúcom rozhodnutí
č. k. 18Co/41/2019 - 158 z 21. októbra 2019. Súdu prvej inštancie vznikla povinnosť vysporiadať
sa po kladnom závere o existencii vady s námietkami žalovanej týkajúcimi sa zodpovednosti za
vady, vedomosti žalovanej o uplatnenej zodpovednosti za vady u Moris Slovakia s. r. o., odstránením
rozporu vo výpovedi B. M. a Moris Slovakia s. r. o. a vysporiadať sa s bezdôvodným obohatením

na strane žalobkyne, ktoré vzniklo pri podmienke platného odstúpenia od zmluvy a ďalšom používaní
vozidla. Súd prvej inštancie sa právnym názorom vyjadreným v zrušujúcom rozhodnutí odvolacieho
súdu neriadil a svoj rozporný postup ani ničím neodôvodnil, čím nesprávnym procesným postupom
znemožnil žalovanej, aby uskutočňovala jej patriace práva a to v takej miere, že došlo k porušeniu
práva na spravodlivý proces. Súd prvej inštancie vydal napadnutý rozsudok bez akéhokoľvek

doplnenia dokazovania a vyhodnotenia dôkazov podľa záväzného právneho názoru odvolacieho súdu
v zrušujúcom rozhodnutí.

3.2. Vo vzťahu k uplatnenému dovolaciemu dôvodu podľa § 421 ods. 1 písm. a) CSP dovolateľka
namietla odklon od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu v nadväznosti na otázku účinného

odstúpenia od kúpnej zmluvy žalobkyňou podaním doručeným žalovanej dňa 21. novembra 2016, ktorý
mal mať za následok zánik právneho vzťahu medzi stranami, kedy súdy dospeli k záveru, že uplatnenie
práv zo zodpovednosti za vady u iného subjektu ako žalovanej (v servise) bolo riadnym uplatnením práv
a platným právnym úkonom, na čo bola naviazaná otázka plynutia prekluzívnej lehoty na uplatnenie
práva žalobkyne. Príslušné súdy sa podľa názoru žalovanej odklonili od ustálenej praxe dovolacieho

súdu prezentovanej v Stanovisku najvyššieho súdu ČSR uverejnené pod Rc 22/1983, schválenom
občianskoprávnym kolégiom NS ČSR dňa 30. decembra 1982, kde sa uvádza, že miesto uplatnenia
práv zo zodpovednosti za vady vecí predaných v obchode sa spravuje ustanovením § 625 Obč. zák.
( predtým § 253 Obč. zák. ). Kupujúci uplatňuje práva zo zodpovednosti za vady zväčša v predajniobchodnej organizácie, kde bola vec predaná, príp. ak ide o právo na odstránenie vady v záručnej
opravovni organizácie určenej na vykonávanie záručných opráv (totožne v rozhodnutiach dovolacieho
súdu sp. zn. 2Cdo/29/2008, sp. zn. 6MCdo/16/2011 a sp. zn. 8Cdo/79/2017). Žalovaná taktiež videla

odklon od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu v rozhodnutí sp. zn. 7Cdo/198/2016, kedy
dôkazné bremeno preukázania riadneho odstúpenia od zmluvy prenieslo na plecia žalovanej, pričom
negatívnu skutočnosť nie je možné preukazovať.

4. Žalobkyňa k podanému dovolaniu uviedla, že napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu považuje

za vecne aj právne správne. V kontexte dovolacej námietky žalovanej podľa § 420 písm. f) CSP
uviedla,žesúdprvejinštanciesplnilpožiadavkyodvolaciehosúduvyplývajúcezpredošléhozrušujúceho
rozhodnutia odvolacieho súdu a so spornými otázkami sa riadne vysporiadal, preto nemožno hovoriť
o odňatí práva žalovanej konať pred súdom, čím by mohlo prísť k porušeniu práva na spravodlivý
súdny proces. Dovolaciu námietku žalovanej podľa § 421 ods. 1 písm. a) CSP považuje žalobkyňa za
zmätočnú,kedyzobsahudovolanianiejemožnévyvodiť,pririešeníktorejotázky/otázoksaodvolacísúd

odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu. Na základe uvedeného navrhla dovolanie
v nadväznosti na dovolací dôvod podľa § 420 písm. f) CSP odmietnuť podľa § 447 písm. c) CSP a v
nadväznosti na dovolací dôvod podľa § 421 ods. 1 písm. a) CSP odmietnuť podľa § 447 psím. f) CSP.
Zároveň žiadala priznať jej nárok na náhradu trov dovolacieho konania v plnom rozsahu.

5. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“ alebo „dovolací súd“) ako súd dovolací (§
35 CSP) po zistení, že dovolanie podala v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) strana zastúpená v
súlade so zákonom (§ 429 ods. 1 CSP), v ktorej neprospech bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§ 424
CSP), bez nariadenia pojednávania (§ 443 CSP) dospel k záveru, že dovolanie je potrebné zamietnuť
(§ 448 CSP).

6. V zmysle § 419 CSP je proti rozhodnutiu odvolacieho súdu dovolanie prípustné, (len) ak to zákon
pripúšťa. To znamená, že ak zákon výslovne neuvádza, že dovolanie je proti tomu - ktorému rozhodnutiu
odvolacieho súdu prípustné, nemožno také rozhodnutie (úspešne) napadnúť dovolaním. Rozhodnutia
odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú vymenované v ustanoveniach § 420 a § 421

CSP.

7. Dovolanie prípustné podľa § 420 CSP možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej
v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom
spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).

8. Podľa § 421 ods. 1 písm. a) CSP je dovolanie prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým
sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo
od vyriešenia právnej otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe
dovolacieho súdu.

9. Dovolanie prípustné podľa § 421 CSP možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v
nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ
uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto
právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).

10. Dovolací súd je dovolacími dôvodmi viazaný (§ 440 CSP). Dovolacím dôvodom je nesprávnosť
vytýkaná v dovolaní (porovnaj § 428 CSP). Pokiaľ nemá dovolanie vykazovať nedostatky, ktoré v
konečnom dôsledku vedú k jeho odmietnutiu podľa § 447 písm. f) CSP, je (procesnou) povinnosťou
dovolateľa vysvetliť v dovolaní zákonu zodpovedajúcim spôsobom, z čoho vyvodzuje prípustnosť

dovolania a v dovolaní náležite vymedziť dovolací dôvod (§ 420 CSP alebo § 421 CSP v spojení s §
431 ods. 1 CSP a § 432 ods. 1 CSP). V dôsledku spomenutej viazanosti dovolací súd neprejednáva
dovolanie nad rozsah, ktorý dovolateľ vymedzil v dovolaní uplatneným dovolacím dôvodom.

11. V hierarchii postupu dovolacieho prieskumu platí, že dovolací súd najprv skúma prípustnosť

dovolania z dôvodu zmätočnosti a až ak namietaný dôvod podľa § 420 CSP preukázaný nie je,
pristúpi subsidiárne dovolací súd k prieskumu dovolacieho dôvodu spočívajúceho v správnosti právneho
posúdenia veci (§ 421 CSP). Vychádzajúc z vyššie uvedeného dovolací súd prednostne pristúpil k
posúdeniu existencie namietanej vady podľa § 420 písm. f) CSP.12. Podľa § 420 CSP je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci
samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť
samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný
opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným
postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k

porušeniu práva na spravodlivý proces.

13. Dovolateľka vyvodila prípustnosť dovolania z ustanovenia § 420 písm. f) CSP, kde namietala
nesprávny procesný postup súdu prvej inštancie, ktorý spôsobil odňatie jej možnosti konať pred súdom
a tým poprel právo žalovanej na spravodlivý proces. Prípustnosť dovolania vyvodila z tvrdení, že súd
prvej inštancie v spojení so súdom odvolacím nesprávne postupoval, keď sa nedržal záväzného pokynu

odvolacieho súdu vyjadreného v predošlom zrušujúcom rozhodnutí č. k. 18Co/41/2019 - 158 z 21.
októbra 2019, nedoplnil dokazovanie a následne sa po kladnom závere o existencii vady nevysporiadal s
otázkami týkajúcimi sa zodpovednosti za vady, vedomosti žalovanej o uplatnenej zodpovednosti za vady
u Moris Slovakia s. r. o., odstránením rozporu vo výpovedi B. M. a Moris Slovakia s. r. o. a nevysporiadal
sa s bezdôvodným obohatením na strane žalobkyne. Žalovaná súčasne namietla vnútornú rozpornosť

rozhodnutia súdu prvej inštancie.

14. Hlavnými znakmi, ktoré charakterizujú procesnú vadu uvedenú v § 420 písm. f) CSP, sú: a/
zásah súdu do práva na spravodlivý proces a b/ nesprávny procesný postup súdu znemožňujúci
procesnej strane, aby svojou procesnou aktivitou uskutočňovala jej patriace procesné oprávnenia, a to

v takej miere (intenzite), v dôsledku ktorej došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Podstatou
práva na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať sa svojich
práv na nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky poskytované
právnym poriadkom. Integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu zodpovedajúce
konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky (I. ÚS 26/94), v ktorom sa uplatnia všetky zásady

súdneho rozhodovania v súlade so zákonmi a pri aplikácii ústavných princípov. Pod porušením práva na
spravodlivý proces v zmysle citovaného ustanovenia treba rozumieť nesprávny procesný postup súdu
spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných procesných ustanovení, ktoré sa vymyká
nielen zo zákonného, ale aj z ústavnoprávneho rámca a ktoré (porušenie) tak zároveň znamená aj
porušenie ústavou zaručených procesných práv spojených so súdnou ochranou práva. Ide napr. o právo

na verejné prejednanie veci za prítomnosti strany sporu, právo vyjadriť sa ku všetkým vykonávaným
dôkazom, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, na predvídateľnosť rozhodnutia, na zachovanie
rovnosti strán v konaní, na relevantné konanie súdu spojené zo zákazom svojvoľného postupu a
na rozhodnutie o riadne uplatnenom nároku spojené so zákazom denegatio iustitiae (odmietnutia
spravodlivosti).

15. Z práva na spravodlivé súdne konanie vyplýva povinnosť všeobecného súdu zaoberať sa
účinne námietkami, argumentmi a dôkaznými návrhmi strán (avšak) s výhradou, že majú význam pre
rozhodnutie vo veci (I. ÚS 46/05). Z uvedeného potom vyplýva, že k porušeniu práva na spravodlivý
proces v zmysle ustanovenia § 420 písm. f) CSP môže dôjsť aj nepreskúmateľnosťou napadnutého

rozhodnutia odvolacieho súdu (porov. I. ÚS 105/06, III. ÚS 330/2013, či 4Cdo/3/2019, 8Cdo/152/2018,
bod 26, 5Cdo/57/2019, bod 9, 10) alebo prekvapivosťou rozhodnutia vtedy, keď odvolací súd vydá
rozhodnutie, ktoré nebolo možné na základe zisteného skutkového stavu veci predvídať, čím bola
účastníkovi odňatá možnosť právne a skutkovo argumentovať vo vzťahu k otázke, ktorá sa s ohľadom na
právnynázorodvolaciehosúdujavilaakovýznamnáprejehorozhodnutie,čirôznymizávažnýmideficitmi

v dokazovaní (tzv. opomenutý dôkaz, deformovaný dôkaz, porušenie zásady voľného hodnotenia
dôkazov a pod.).

16. Najvyšší súd vo svojich rozhodnutiach opakovane uviedol, že z hľadiska prípustnosti dovolania v
zmysle § 420 písm. f) CSP nie je významný subjektívny názor dovolateľa tvrdiaceho, že sa súd dopustil

vady zmätočnosti v zmysle tohto ustanovenia; rozhodujúce je výlučne zistenie (záver) dovolacieho
súdu, že k tejto procesnej vade skutočne došlo (viď 3Cdo/41/2017, 3Cdo/214/2017, 8Cdo/5/2017,
8Cdo/73/2017). So zreteľom na to pristúpil aj v danom prípade k posúdeniu opodstatnenostiargumentácie dovolateľky, že procesne nesprávnym postupom súdov bolo zasiahnuté do jej práva na
spravodlivý proces.

17. Vdanomprípadedovolacísúddospelkzáveru,ženapadnutépotvrdzujúcerozhodnutieodvolacieho
súdu v spojení s rozhodnutím súdu prvej inštancie spĺňa náležitosti odôvodnenia rozhodnutia (§
393 ods. 2 v spojení s § 220 ods. 2 CSP) a preto ho nemožno považovať za nepreskúmateľné
či nedostatočne odôvodnené. Odôvodnenie rozsudku odvolacieho súdu v obsahovej prepojenosti s
rozsudkom súdu prvej inštancie zodpovedá základnej (formálnej) štruktúre odôvodnenia rozhodnutia.

Súslednosti jednotlivých častí odôvodnenia a ich obsahové (materiálne) náplne zakladajú súhrnne
ich zrozumiteľnosť aj všeobecnú interpretačnú presvedčivosť. Z odôvodnenia rozsudku vyplýva vzťah
medzi skutkovými zisteniami aj úvahami pri hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi závermi na
stranedruhej.Vhodnotenískutkovýchzisteníneabsentuježiadnarelevantnáskutočnosťalebookolnosť.
Argumentácia odvolacieho súdu v nadväznosti na rozhodnutie súdu prvej inštancie je koherentná a
jeho rozhodnutie konzistentné, logické a presvedčivé, premisy v ňom zvolené, aj závery, ku ktorým

na ich základe dospel, sú prijateľné pre právnickú aj laickú verejnosť. Z odôvodnenia rozhodnutia
krajského súdu je zrejmé, na základe čoho dospel k záveru o dôvodnosti podanej žaloby a to v spojení s
rozhodnutím súdu prvej inštancie, s ktorým vzhľadom na potvrdzujúci výrok tvorí jeden celok a súčasne
v spojení so zrušujúcim rozhodnutím odvolacieho súdu, ktorého právnym názorom je súd prvej inštancie
podľa § 391 ods. 2 CSP viazaný.

17.1. Konkrétne k dovolacej námietke žalovanej týkajúcej sa tvrdenia, že súd prvej inštancie sa
nedržal právneho názoru vyjadreného v predošlom zrušujúcom rozhodnutí odvolacieho súdu č. k.
18Co/41/2019 - 158 z 21. októbra 2019, že sa nevysporiadal s odvolacími námietkami žalovanej a
nedoplnil dokazovanie tak, ako ho zaviazal odvolací súd dovolací súd uvádza, že danému nie je možné

prisvedčiť. Odvolací súd vo svojom zrušujúcom rozhodnutí zrušil rozsudok súdu prvej inštancie vo
vzťahu k odvolaním napadnutým výrokom z dôvodu uvedenom v bode 7. odôvodnenia rozhodnutia,
kde uviedol, že rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutej časti zrušuje pre jeho predčasnosť.
Predčasné vydanie rozhodnutia vo veci videl v tom, že nebolo možné dospieť k jednoznačnému záveru
o opakovanej odstrániteľnej vade, ktorá by odôvodňovala postup žalobkyne k odstúpeniu od kúpnej

zmluvy s tým, že bolo potrebné vykonať znalecké dokazovanie navrhované žalovanou, ktorým sa malo
dospieť k záveru o existencii resp. neexistencii opakovanej popísanej vady, ktorá by bránila riadnemu
užívaniu vozidla. Následne odvolací súd zaviazal súd prvej inštancie po zistení danej skutočnosti
vysporiadať sa s ostatnými námietkami žalovanej týkajúcimi sa zodpovednosti za vady, vedomosti
žalovanej o uplatnenej zodpovednosti za vady u Moris Slovakia s. r. o., odstránením rozporu vo výpovedi

B. M. a Moris Slovakia s. r. o. a vysporiadať sa s bezdôvodným obohatením na strane žalobkyne,
ktoré vzniklo pri podmienke platného odstúpenia od zmluvy a ďalšom používaní vozidla. Dovolací súd v
kontexte uvedeného dáva do pozornosti uznesenie Okresného súdu Prešov č. k. 15Csp/19/2017 - 187
z 09. apríla 2020, ktorým súd prvej inštancie na základe záväzného pokynu odvolacieho súdu nariadil
znalecké dokazovanie, ktorým bolo znalcovi uložené vyhotoviť znalecký posudok v otázkach existencie

vád popísaných žalobkyňou na motorovom vozidle. Znalecký posudok znalca Ing. Y. C. pod číslom
21/2020 bol súdu predložený dňa 15. decembra 2020 (č. l. 220), pričom na tento znalecký posudok
súd prvej inštancie a taktiež odvolací súd v dovolaním napadnutom rozhodnutí odkázal pri posudzovaní
otázky existencie či neexistencie tvrdených opakovaných vád na vozidle. Teda dovolacia námietka
žalovanej, že nebol dodržaný pokyn odvolacieho súdu na doplnenie dokazovania nie je dôvodná.

17.2. V nadväznosti na preukázanie existencie vady na vozidle podľa pokynu vyplývajúceho zo
zrušujúceho rozhodnutia odvolacieho súdu sa následne odvolací súd v spojení so súdom prvej inštancie
v dovolaní napadnutom rozhodnutí zaoberal v bodoch 31. až 34. odôvodnenia otázkou uplatnenia
zodpovednosti za vady, v bode 33. sa vyjadril k vedomosti žalovanej o uplatnení zodpovednosti za

vady v spoločnosti Moris Slovakia s. r. o. a k tomu, prečo prihliadol na vyjadrenie spoločnosti Moris
Slovakia s. r. o. a nie na vyjadrenie svedka B. M. a v bode 38. odôvodnenia sa vyjadril k otázke
bezdôvodného obohatenia žalobkyne tvrdenom žalovanou. Potvrdzujúce rozhodnutie odvolacieho súdu
tvorí s rozhodnutím súdu prvej inštancie jeden celok, a preto je potrebné odôvodnenie rozhodnutia
odvolacieho súdu obsahovo prepojiť s odôvodnením súdu prvej inštancie, kde sa tento v dovolaní

zmienenými otázkami zaoberal rozsiahlejšie a to konkrétne platnosťou odstúpenia od zmluvy v bodoch
45. až 59. odôvodnenia, vedomosťou žalovanej o uplatnení zodpovednosti za vady u Moris Slovakia s.
r. o. a rozpormi vo výpovedi svedka B. M. a vyjadrení Moris Slovakia s. r. o. v bode 47. odôvodnenia
a otázkou bezdôvodného obohatenia na strane žalobkyne vzniknutom užívaním vozidla po odstúpeníod kúpnej zmluvy v bodoch 60. až 65. odôvodnenia. Súčasne nemožno prisvedčiť námietke žalovanej
ohľadom vnútornej rozpornosti rozhodnutia súdu prvej inštancie, k čomu sa odvolací súd v napadnutom
rozhodnutí taktiež vyjadril, kedy ozrejmil, že bod 49. odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie bola

len hypotetická úvaha, kedy by žalobkyňa nestihla prekluzívnu lehotu na uplatnenie zodpovednosti za
vady odstúpením od zmluvy v prípade, že by od zmluvy odstúpila až podaním zo 16. januára 2017, čo sa
všaknestalo,kčomusasúdprvejinštancievyjadrilvnasledujúcombodeodôvodeniasvojhorozhodnutia
a na základe čoho vyhodnotil dodržanie prekluzívnej lehoty na odstúpenie od kúpnej zmluvy.

17.3. Dovolací súd preto nemôže prisvedčiť námietkam žalovanej odôvodňujúcim prípustnosť dovolania
podľa § 420 písm. f) CSP z dôvodu zmätočnosti rozhodnutia odvolacieho súdu na základe toho, že sa
odvolací súd nevysporiadal s námietkami žalovanej zmienenými v dovolaní, ktorých potrebu riešenia
uviedol v zrušujúcom rozhodnutí odvolací súd a že sa súd prvej inštancie neriadil jeho záväznými
pokynmi,nedoplnildokazovanie,čímbykonalsvojvoľnevspojenísvnútornourozpornosťourozhodnutia
súdu prvej inštancie.

18. Ústavný súd Slovenskej republiky vo svojom uznesení z 23. júna 2004, sp. zn. III. ÚS 209/04 vyslovil,
že „Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej
republiky (ďalej len „ústava“) a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd
je aj právo strany sporu na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva

odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s
uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu. Všeobecný súd však nemusí dať odpoveď na
všetky otázky nastolené stranou sporu, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne
dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia“. Odvolací súd v prípade potvrdenia
rozsudku súdu prvej inštancie sa v princípe môže obmedziť na prevzatie odôvodnenia podaného súdom

prvej inštancie (porovnaj rozsudok Helle proti Fínsku z 19. decembra 1997, sťažnosť č. 20772/92,
Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997-VIII). Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré
jasne zhodnotí skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu
je plne realizované základné právo strany sporu na spravodlivý proces (napr. II. ÚS 44/03, III. ÚS
209/04, I. ÚS 117/05, III. ÚS 191/2013). Vo svetle týchto rozhodnutí aj Najvyšší súd Slovenskej republiky

zastáva názor, že nie je nutné, aby na každú žalobnú námietku bola daná súdom podrobná odpoveď a
rozsah povinnosti odôvodniť súdne rozhodnutie sa môže meniť podľa povahy rozhodnutia a musí byť
analyzované s ohľadom na okolnosti každého prípadu. Na základe uvedeného dospel dovolací súd k
záveru, že dovolaním napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu v kombinácii s rozhodnutím súdu prvej
inštancie, s ktorým tvorí jeden komplex a so zrušujúcim rozhodnutím odvolacieho súdu, ktorého právny

názor je podľa § 391 ods. 2 CSP pre súd prvej inštancie záväzný, sa nevyznačuje vadou zmätočnosti,
ktorá by zakladala prípustnosť dovolania podľa § 420 písm. f) CSP, keďže príslušné súdy dali odpovede
na všetky pre rozhodnutie vo veci samej podstatné otázky.

19. Za procesnú vadu konania podľa ustanovenia § 420 písm. f) CSP nemožno považovať to,

že žalovaná sa s rozhodnutím odvolacieho súdu nestotožňuje a že odvolací súd neodôvodnil svoje
rozhodnutie podľa jej predstáv. Samotná skutočnosť, že dovolateľka so skutkovými a právnymi závermi
vyjadrenými v odôvodnení rozhodnutia odvolacieho súdu nesúhlasí a nestotožňuje sa s nimi, nemôže
sama o sebe viesť k založeniu prípustnosti dovolania podľa § 420 písm. f) CSP, pretože do práva na
spravodlivý proces nepatrí právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný,

teda aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi a predstavami, preberal a riadil sa
ním predkladaným výkladom všeobecne záväzných predpisov, rozhodol v súlade s jeho vôľou a
požiadavkami, ale ani právo vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom,
prípadne dožadovať sa ním navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (IV. ÚS 252/04, I.
ÚS 50/04, I. ÚS 98/97, II. ÚS 3/97 a II. ÚS 251/03).

20. Keďže dovolací súd dospel k záveru o tom, že prípustnosť dovolania žalovanej z ustanovenia §
420 písm. f) CSP nevyplýva, pristúpil k posúdeniu dovolania žalovanej z hľadiska ďalšieho uplatneného
dovolacieho dôvodu - nesprávneho právneho posúdenia veci odvolacím súdom.

21. Právnym posúdením veci je aplikácia práva na zistený skutkový stav. Je to činnosť súdu spočívajúca
v podradení zisteného skutkového stavu príslušnej právnej norme, ktorá vedie súd k záveru o právach a
povinnostiach účastníkov právneho vzťahu. Súd pri tejto činnosti rieši právne otázky (questio iuris). Ich
riešeniu predchádza riešenie skutkových otázok (questio facti), teda zistenie skutkového stavu. Právneposúdenie je všeobecne nesprávne, ak sa súd dopustil omylu pri tejto činnosti, t. j. ak posúdil vec podľa
právnejnormy,ktoránazistenýskutkovýstavnedopadá,alebosprávneurčenúprávnunormunesprávne
vyložil, prípadne ju na daný skutkový stav nesprávne aplikoval.

22. Dovolací súd v prvom rade skúmal, či sú dané procesné predpoklady pre uskutočnenie meritórneho
dovolacieho prieskumu napadnutého rozhodnutia a konania, ktoré mu predchádzalo na základe
dovolacieho dôvodu podľa § 421 ods. 1 písm. a) CSP v spojení s § 432 ods. 1 a 2 CSP a dospel k záveru,
že dovolanie žalovanej je síce procesne prípustné (kedy z obsahu dovolania vyplýva právna otázka, v

ktorej riešení sa odvolací súd mal odkloniť od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, kedy boli
vymedzené rozhodnutia, od ktorých sa mal odvolací súd odkloniť a súčasne možno abstrahovať riešenie
danej právnej otázky), ale nie je dôvodné, a preto ho zamietol (§ 448 CSP).

23. Žalovaná prípustnosť svojho dovolania vyvodzovala z ustanovenia § 421 ods. 1 písm. a) CSP, kde
za hlavnú právnu otázku, ktorú bolo podľa názoru dovolateľky potrebné riešiť, vymedzila, či žalobkyňa

účinne odstúpila od kúpnej zmluvy, teda či úkon žalobkyne zo dňa 18. novembra 2016, označený ako
„Odstúpenie od Zmluvy o predaji motorového vozidla z 11. augusta 2014, výzva na vrátenie kúpnej ceny
a výzva na náhradu škody“, ktorý bol žalovanej doručený dňa 21. novembra 2016, mal za následok
zánik právneho vzťahu medzi stranami. Žalovaná zastala názor, že uplatnenie práv zo zodpovednosti
za vady žalobkyňou u iného subjektu - servise dňa 28. septembra 2016, teda u osoby odlišnej od

žalovanej, nemožno vyhodnotiť ako platný právny úkon. Za rozhodnutia svedčiace odklonu od ustálenej
rozhodovacej praxe odvolacieho súdu označila Stanovisko najvyššieho súdu ČSR uverejnené pod Rc
22/1983, schválené občianskoprávnym kolégiom NS ČSR dňa 30. decembra 1982, v zmysle ktorého
kupujúci uplatňuje práva zo zodpovednosti za vady zväčša v predajni obchodnej organizácie, kde bola
vec predaná, príp. ak ide o právo na odstránenie vady v záručnej opravovni organizácie určenej na

vykonávanie záručných opráv (totožne v rozhodnutiach dovolacieho súdu sp. zn. 2Cdo/29/2008, sp.
zn. 6MCdo/16/2011 a sp. zn. 8Cdo/79/2017) a taktiež označila rozhodnutie dovolacieho súdu sp. zn.
7Cdo/198/2016, v zmysle ktorého dôkazné bremeno preukázania riadneho odstúpenia od zmluvy je na
pleciach odstupujúcej strany, v ktorých rozpore bolo v tejto veci rozhodnuté.

24. Súdom prvej inštancie bolo pri skúmaní skutkového stavu zistené, že spoločnosť Moris Slovakia
s. r. o., u ktorej žalobkyňa dňa 28. septembra 2016 s vybavením dňa 09. novembra 2016 reklamovala
motorové vozidlo (t. j. uplatnila právo zo zodpovednosti za vady odstránením vady opravou), je
na základe zmluvy uzatvorenej s výhradným importérom motorových vozidiel značky Volkswagen
pre Slovenskú republiku autorizovaným servisom vykonávajúcim záručné opravy motorových vozidiel

predmetnej značky, kde súčasne súd aplikoval § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Z dôvodu
pokračovania existencie vady na vozidle žalobkyňa následne uplatnila práva zo zodpovednosti za vady
odstúpením od kúpnej zmluvy podaním z 18. novembra 2016, doručeným priamo predajcovi vozidla -
žalovanej dňa 21. novembra 2016. Žalovaná namietla, že neprišlo k platnému odstúpeniu od zmluvy,
pokiaľ práva zo zodpovednosti za vady žalobkyňa neuplatnila priamo u žalovanej, ako subjektu, ktorý

okrem predaja motorových vozidiel vykonáva aj ich komplexný servis, t. j. odvolací súd sa odklonil od
ustálenej rozhodovacej praxe, keď uplatnenie práva zo zodpovednosti za vady u Moris Slovakia s. r. o.
vyhodnotil ako platné, na základe čoho prišlo k predĺženiu prekluzívnej lehoty na uplatnenie odstúpenia
od zmluvy, čím bolo odstúpenie od zmluvy zo dňa 18. novembra 2016 taktiež vyhodnotené ako platný
právny úkon.

25. Dovolací súd sa v prvom rade zaoberal dovolateľkou označeným rozhodnutím - Stanoviskom
najvyššieho súdu ČSR uverejnené pod Rc 22/1983, schváleným občianskoprávnym kolégiom NS ČSR
dňa 30. decembra 1982, v zmysle ktorého kupujúci uplatňuje práva zo zodpovednosti za vady zväčša
v predajni obchodnej organizácie, kde bola vec predaná, príp. ak ide o právo na odstránenie vady

v záručnej opravovni organizácie určenej na vykonávanie záručných opráv. Dovolací súd uvádza, že
zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie vyplýva, že spoločnosť Moris Slovakia s. r. o.
bola na základe zmluvy uzatvorenej s výhradným importérom motorových vozidiel značky Volkswagen
pre Slovenskú republiku (Porsche Slovakia s. r. o.) vyhodnotená ako autorizovaný servis vykonávajúci
záručné opravy motorových vozidiel predmetnej značky. Žalobkyňa u spoločnosti Moris Slovakia s. r. o.

uplatnila práva zo zodpovednosti za vady opravou veci dňa 28. septembra 2016. Následne z dôvodu
pretrvávajúcej existencie vady na vozidle uplatnila práva zo zodpovednosti za vady odstúpením od
kúpnej zmluvy u predávajúceho. Zo Stanoviska najvyššieho súdu ČSR uverejnené pod Rc 22/1983
priamo vyplýva, že kupujúci v prípade práva na odstránenie vady uplatňuje toto v záručnej opravovniorganizácie určenej na vykonávanie záručných opráv. Keďže žalobkyňa si právo na opravu motorového
vozidla uplatnila v spoločnosti Moris Slovakia s. r. o., ktorá bola ustálená ako autorizovaný servis
vykonávajúci záručné opravy motorových vozidiel značky Volkswagen, uplatnila si žalobkyňa právo

na odstránenie vady u subjektu v súlade so Stanoviskom najvyššieho súdu ČSR uverejnené pod
Rc 22/1983. Dovolací súd námietku žalovanej ohľadom odklonu od ustálenej rozhodovacej praxe
dovolacieho súdu v tejto časti považuje za nedôvodnú.

26. K žalovanej označenému rozhodnutiu najvyššieho súdu sp. zn. 8Cdo/79/2017 z 27. júna 2018,

svedčiacemu odklonu od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, dovolací súd uvádza, že v
predmetnom rozhodnutí sa neprejednáva otázka totožná s predmetom tohto sporu. V danej veci sa
dovolací súd zaoberal otázkou, či právny úkon, ktorým kupujúci uplatnil práva zo zodpovednosti za
vady výmenou tovaru a súčasne odstúpením od zmluvy je možné považovať za platný právny úkon.
V predmetnom rozhodnutí sa súdy nezaoberali otázkou platnosti uplatnenia práv zo zodpovednosti za
vady opravou u subjektu odlišného od predajcu veci. K odklonu od daného rozhodnutia odvolacieho

súdu preto nemohlo v tejto veci dôjsť.

27. K žalovanej označenému rozhodnutiu najvyššieho súdu sp. zn. 7Cdo/198/2016 z 10. mája 2018
dovolací súd uvádza, že rozhodnutie odvolacieho súdu nevyhodnotil ako odkláňajúce sa od ustálenej
rozhodovacej praxe dovolacieho súdu z dôvodu tvrdeného presunu dôkazného bremena na žalovanú v

otázke preukázania riadneho odstúpenia od kúpnej zmluvy zo strany žalobkyne. Žalobkyňa od kúpnej
zmluvy odstúpila podaním z 18. novembra 2016, doručeným žalovanej dňa 21. novembra 2016, t. j.,
doručeným priamo predajcovi vozidla, ktoré doručenie žalovaná nerozporovala. Neplatnosť daného
odstúpenia od kúpnej zmluvy žalovaná naviazala na plynutie prekluzívnej lehoty a jej predĺženie o dobu
reklamácie vady veci uplatnenej u iného subjektu, ktoré predchádzalo odstúpeniu od kúpnej zmluvy,

konkrétne u Moris Slovakia s. r. o. Súdy nižších inštancií vyhodnotili spoločnosť Moris Slovakia s. r.
o. ako autorizovaný servis na opravu vozidla žalobkyne, čím prišlo k predĺženiu prekluzívnej lehoty o
dobu vybavenia reklamácie a následne k platnému odstúpeniu od kúpnej zmluvy zo strany žalobkyne
a to nie len na základe skutočnosti, že by žalovaná nepreukázala, že Moris Slovakia s. r. o. nie je
autorizovaným servisom, kde by mohlo prísť k presunu dôkazného bremena na stranu žalovanej, ale na

základe skutočnosti, že Moris Slovakia s. r. o. disponuje zmluvným vzťahom s výhradným importérom
motorových vozidiel značky Volkswagen pre Slovenskú republiku (Porsche Slovakia s. r. o.), na základe
čohojeautorizovanýmservisomvykonávajúcimzáručnéopravymotorovýchvozidielpredmetnejznačky.
Z uvedených dôvodov neprišlo k odklonu od ustálenej rozhodovacej praxe v otázke dôkazného bremena
na preukázania platného odstúpenia od kúpnej zmluvy.

28. Ďalej sa dovolací súd zaoberal rozhodnutím najvyššieho súdu sp. zn. 6MCdo/16/2011 z 27. marca
2013,zktoréhoprávnejvetyvyplývanasledovné:„Akvybaveniereklamácieodstrániteľnejvadypredanej
veci trvá dlhšie ako 30 dní, má kupujúci (spotrebiteľ) v zmysle § 19 ods. 4 zákona č. 634/1992 Zb. o
ochrane spotrebiteľa rovnaké práva, akoby išlo o vadu neodstrániteľnú. Aj po márnom uplynutí tejto

lehoty má ale právo zotrvať na požiadavke odstránenia vady alebo zmeniť voľbu a uplatniť práva
uvedené v § 623 Občianskeho zákonníka. Touto voľbou je potom kupujúci viazaný a nemôže ju
dodatočnemeniť.Vobčianskomsúdnomkonanísapotommôžedomáhaťpriznanialentohopráva,ktoré
uplatnil u predávajúceho. Súd tieto vzájomne sa vylučujúce práva nemôže priznať formou alternatívneho
petitu.“ Teda opätovne možno ustáliť, že žalovanou označené rozhodnutie dovolacieho súdu, od ktorého

sa mal odvolací súd v danej veci odkloniť, sa nezaoberá otázkou vymedzenou žalovanou. Podstatou
otázky žalovanej je skutočnosť, či je možné považovať právny úkon odstúpenia od kúpnej zmluvy z
18. novembra 2016 za platný, ktorý bol doručený žalovanej v lehote predĺženej o dobu reklamácie
motorového vozidla u Moris Slovakia s. r. o., ktorý žalovaná nepovažuje za autorizovaný servis. V tomto
súdnom konaní si žalobkyňa uplatňuje nároky z odstúpenia od kúpnej zmluvy, ktoré bolo doručené

priamo predávajúcemu - žalovanej. Teda nemožno tvrdiť, že by si žalobkyňa v občianskom súdnom
konaní uplatňovala priznanie práva, ktoré neuplatnila u predávajúceho, na základe čoho nemožno
dospieť k záveru o existencii odklonu od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu v nadväznosti
na toto rozhodnutie. Rozhodnutím najvyššieho súdu sp. zn. 6MCdo/16/2011 z 27. marca 2013 sa
zaoberal aj súd prvej inštancie (body 51. až 57. odôvodnenia), pričom s daným sa dovolací súd stotožnil

a odklon od ustálenej rozhodovacej praxe nezistil.

29. Dovolací súd sa taktiež zaoberal žalovanou označeným rozhodnutím najvyššieho súdu sp. zn.
2Cdo/29/2008 z 30. júna 2009, v ktorom sa dovolací súd zaoberal otázkami naviazanými na skutkovéokolnosti, kedy si kupujúci uplatnil nároky zo zodpovednosti za vady až po uplynutí záručnej doby a kedy
sikupujúcivrámcizáručnejdobyuplatnilprávavneurčitejpodobe,zčohonebolomožnévyvodiť,čiaaké
konkrétne právo zo zodpovednosti za vady mal kupujúci pri svojom prejave vôle na mysli. V danej veci

boli teda prejednávané odlišné skutkové a právne okolnosti, než v tomto konaní, kedy sa dovolací súd
v rozhodnutí sp. zn. 2Cdo/29/2008 z 30. júna 2009 žiadnym spôsobom nezaoberal otázkami predĺženia
prekluzívnej lehoty na uplatnenie práva zo zodpovednosti za vady odstúpením od kúpnej zmluvy o dobu
trvaniareklamácieopravouveci-motorovéhovozidlavautorizovanomservise,čomalovplyvnaplatnosť
odstúpenia od kúpnej zmluvy. Dovolací súd preto nezistil odklon od ustálenej rozhodovacej praxe ani v

nadväznosti na rozhodnutie najvyššieho súdu sp. zn. 2Cdo/29/2008 z 30. júna 2009.

30. Dovolací súd na základe vyššie uvedeného dospel k záveru, že odvolací súd sa v dovolaním
napadnutom rozhodnutí v nadväznosti na žalovanou nastolenú právnu otázku neodklonil od ustálenej
rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, kedy súd prvej inštancie a v zhode s ním odvolací súd vyhodnotili
žalobkyňou uplatnenú zodpovednosť za vady odstúpením od kúpnej zmluvy podľa § 623 ods. 1

Občianskeho zákonníka za platný právny úkon urobený na správnom mieste - u predajcu a včas
v rámci prekluzívnej lehoty, ktorá bola predĺžená o dobu opravy motorového vozidla vykonávanej v
autorizovanom servise podľa § 625 v spojení s § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka.

31. Keďže dovolacia námietka žalovanej, že napadnutý rozsudok odvolacieho súdu spočíva v

nesprávnom právnom posúdení veci v ňom vymedzenej právnej otázke (§ 421 ods. 1 písm. a) CSP) je
nedôvodná a vzhľadom na neopodstatnenosť námietky, že konanie pred odvolacím súdom v spojení so
súdom prvej inštancie bolo postihnuté namietanou vadou vyplývajúcou z § 420 písm. f) CSP, dovolací
súd dovolanie žalovanej ako celok podľa § 448 CSP zamietol.

32. Žalobkyňa bola v dovolacom konaní v plnom rozsahu úspešná (§ 453 ods. 1 CSP v spojení s §
255 ods. 1 CSP), preto jej dovolací súd proti žalovanej priznal v súlade s § 262 ods. 1 CSP nárok na
náhradu trov dovolacieho konania s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia dovolacieho súdu samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§
262 ods. 2 CSP).

33. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.