Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 26. november 2024

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 6Cdo/188/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7818201538
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 11. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Dušan Čimo
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2024:7818201538.1

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobcu S.. R. A., narodeného XX. D. XXXX, O., T. A.,
zastúpeného advokátkou JUDr. Martinou Vnenčákovou, Rožňava, Čučmianska dlhá 7, proti žalovanej
R.. D. A., narodenej XX. D. XXXX, I., K. X, zastúpenej advokátkou JUDr. Máriou Ďurajovou, Rožňava,
Námestie 1. mája 11, o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva, vedenom na Okresnom súde
Rožňava pod sp. zn 10C/15/2018, o dovolaní žalovanej proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach z

23. februára 2022 sp. zn. 9Co/102/2020, takto

r o z h o d o l :

Dovolanie o d m i e t a.

Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi náhradu trov dovolacieho konania vo výške určenej súdom prvej
inštancie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Rožňava (ďalej aj „súd prvej inštancie“) rozsudkom z 13. januára 2020 sp. zn.
10C/15/2018 vyporiadal bezpodielové spoluvlastníctvo strán sporu (ďalej aj „BSM“) ako rozvedených
manželov tak, že z vecí patriacich do masy BSM prikázal do výlučného vlastníctva žalobcu pozemky v
katastrálnom území I. vedené v registri „C“ katastra nehnuteľností ako parc. č. 5008/17 - trávnatý porast
o výmere 593 m2, parc. č. 5008/20 - zastavaná plocha a nádvoria o výmere 408 m2, parc. č. 5008/25 -
trvalý trávny porast o výmere 111 m2 a parc. č. 5008/30 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 99 m2

a rodinný dom súp. č. XXXX stojaci na parcele č. 5008/30, zapísané na liste vlastníctva č. XXXX (ďalej
aj ,,nehnuteľnosti“), vo všeobecnej hodnote 128.000 eur a osobné motorové vozidlo značky A. A., EČV:
I. XXXBH, v zostatkovej hodnote 4.500 eur a tiež záväzok voči veriteľovi L., D..T.., P. zo spoločného
hypotekárneho úveru č. 1854852762 so zostatkom 7.897,51 eura a do vlastníctva žalovanej prikázal
v rozhodnutí konkrétne určené hnuteľné veci v zostatkovej hodnote 1.620 eur s tým, že na vyrovnanie
podieluzBSMuložilžalobcovipovinnosťžalovanejzaplatiť58.496,28euradotrochdníodprávoplatnosti

rozsudku; sporovým stranám uložil povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť súdny poplatok 4.440,22
eura a rozhodol, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania. Rozsudok právne odôvodnil
ustanoveniami § 143, § 143a, § 148, § 149 a § 150 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v
znení neskorších predpisov (ďalej aj „OZ“).

2. Súd prvej inštancie rozhodnutie vecne odôvodnil tým, že BSM strán sporu zaniklo 13. augusta

2015 nadobudnutím právoplatnosti rozsudku Okresného súdu Rožňava z 9. septembra 2014 sp. zn.
43C/108/2013 o rozvode manželstva a vyporiadanie vykonal podľa zásad stanovených v § 150 OZ.
Nezistil dôvody pripúšťajúce určenie nerovnakých podielov. Vychádzal z toho, že obidvaja manželia
sa starali o rodinu a zaslúžili sa o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Žalobca preukázal, že
disponuje finančnými prostriedkami na vyplatenie žalovanej za jej spoluvlastnícky podiel. Žalovaná
spoločný rodinný dom užíva, úver však nespláca a podľa súdu nie je predpoklad, že by niekedy

v budúcnosti mala možnosť predmetný úver splácať. K návrhu žalovanej zohľadniť vynaloženie jej
finančných prostriedkov získaných dedením (5.000 eur) a darovaním (1.000 eur) na spoločný majetok,ako aj splácanie rôznych úverov, ktoré vykonala do rozvodu manželstva, neprihliadol, jednak preto,
že ich nepreukázala, ako aj preto, že k splácaniu úverov malo dôjsť ešte počas trvania manželstva a
existencie BSM. Rozhodnutie o náhrade trov konania odôvodnil ustanoveniami § 262 ods. 1 a § 257

zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej aj „CSP“).
Dôvody hodné osobitného zreteľa videl v samotnom konaní a prihliadol na to, ako si sporové strany
plnili procesné povinnosti.

3. Krajský súd v Košiciach (ďalej tiež len „odvolací súd“ a spolu so súdom prvej inštancie tiež len „nižšie

súdy“) na odvolania obidvoch sporových strán rozsudkom z 23. februára 2022 sp. zn. 9Co/102/2020
rozsudok súdu prvej inštancie zmenil a BSM vyporiadal tak, že z vecí patriacich do masy BSM prikázal
do výlučného vlastníctva žalobcu nehnuteľnosti vo všeobecnej hodnote 143.000 eur, osobné motorové
vozidlo zn. A. A., EČV: I. XXX P. v zostatkovej hodnote 4.500 eur a zostatok spoločného záväzku voči
veriteľovi L., D..T.., z hypotekárneho úveru č. 1854852762 k právoplatnosti rozvodu vo výške 13.887,44
eura, aktuálne 5.038,38 eura a do výlučného vlastníctva žalovanej prikázal hnuteľné veci tvoriace

zariadenie domu v zostatkovej hodnote 1.620 eur s tým, že žalobca je povinný zaplatiť žalovanej na
peňažné vyrovnanie 65.996,18 eura do 60 dní od právoplatnosti rozsudku. Stranám sporu náhradu trov
konania nepriznal a rozhodol, že štát nemá právo na náhradu trov konania. Odvolanie proti výroku o
súdnom poplatku odmietol.

4. Odvolací súd považoval za opodstatnené len odvolanie žalovanej vo vzťahu k stanoveniu hodnoty
vecí patriacich do BSM, ktorú bolo treba určiť ku dňu vyporiadania, v dôsledku čoho napadnutý
rozsudok súdu prvej inštancie podľa ustanovenia § 388 CSP zmenil. Inak sa v celom rozsahu
stotožnil s rozhodnutím súdu prvej inštancie, ktorý odôvodnil zvolený spôsob vyporiadania, pričom
reagoval na všetky podstatné námietky žalovanej proti žalobcom navrhnutému spôsobu vyporiadania.

K zásadnej námietke žalovanej, že nevyhovel jej návrhu na prikázanie spoločných nehnuteľností do
podielového spoluvlastníctva strán a k stanoveniu hodnoty nehnuteľnosti uviedol, že žalovaná v spore
hodnoverným spôsobom nepreukázala, že má, resp. že v primeranej lehote bude mať prostriedky na
vyporiadanie podielu žalobcu, ktorý naopak solventnosť preukázal. Návrh žalovanej na vyporiadanie
BSM prikázaním nehnuteľností do podielového spoluvlastníctva odvolací súd nepovažoval za vhodné

riešenie preto, že nehnuteľnosti užíva len žalovaná a spoločnú hypotéku spláca aj po rozvode
len žalobca. Aj keď podľa judikatúry je možné BSM, do ktorého patrí aj rodinný dom, výnimočne
vyporiadať tak, že sa takýto rodinný dom prikáže do podielového spoluvlastníctva bývalých manželov (R
76/1970), podľa odvolacieho súdu v prejednávanej veci neboli dané výnimočné okolnosti. Pre žalobcu
by takéto vyporiadanie nebolo spravodlivé, nakoľko každý z rozvedených manželov má právo pri

vyporiadaní ich BSM zo spoločného majetku dostať v zásade rovnakú hodnotu, prípadne jej finančnú
protihodnotu, čo by v tomto prípade nebolo naplnené a bol by podielovým spoluvlastníkom predmetných
nehnuteľností len formálne. Žalobca nechcel zotrvať v žiadnom spoluvlastníckom vzťahu so žalovanou,
prikázanie nehnuteľností do podielového spoluvlastníctva strán by vyvolávalo ďalšie spory medzi nimi
a toto riešenie by tak nebolo konečným. Ak žalobca preukázal, že disponuje dostatkom finančných

prostriedkov na vyplatenie vyrovnacieho podielu žalovanej a aj na úhradu pohľadávok záložného
veriteľa zabezpečených záložnými právami znižujúcimi hodnotu vyporiadaných nehnuteľnosti, neboli
dané výnimočné dôvody, ktoré by takéto riešenie opodstatňovali.

5. Odvolací súd poukázal na to, že pri vyporiadaní BSM neprichádza do úvahy použitie analógie s

dôvodmi hodnými osobitného zreteľa, pre ktoré súd nezruší a nevyporiada podielové spoluvlastníctvo
(§ 141 ods. 2 OZ), ktorej aplikovania sa žalovaná odvolávala z dôvodu bytových potrieb spoločného
plnoletého zdravotne postihnutého syna, nakoľko BSM zaniká rozvodom manželstva a ak už zaniklo, je
nevyhnutné vysporiadať ho rozhodnutím súdu, ak sa rozvedení manželia na vyporiadaní nedohodnú.
V zmysle ustanovenia § 150 OZ pri vyporiadaní BSM súd nemôže prihliadať na potreby plnoletých

detí. Obranu žalovanej, že ich zdravotne postihnutý plnoletý syn sa v rodinnom dome cíti bezpečne,
preto vyhodnotil ako právne irelevantnú. K ďalším žalovanou predloženým dôkazom stručne uviedol,
že trestné oznámenie nepreukazuje protiprávne konanie žalobcu voči nej a samotná táto skutočnosť
je pre rozhodnutie vo veci bez právneho významu a nemôže mať za následok disparitu podielov
bývalých manželov pri vyporiadaní ich BSM. Ako právne nedôvodné vyhodnotil aj námietky žalovanej

týkajúce sa nadštandardných príjmov žalobcu, ktoré nedal do BSM, napriek tomu, že zo zákona do BSM
patrili, jeho drahých zahraničných dovoleniek a jednorazového vyrovnania S. B. v roku 2010, pretože
tieto nepreukázala (okrem jednorazového vyrovnania z S. B.), a tak nebolo zrejmé ako bolo s nimi
naložené a či existovali aj v čase zániku BSM. Na platby žalovanej, či už žalobcovi alebo tretím osobámvynaložené do rozvodu manželstva, ktoré pri vyporiadaní žiadala zohľadniť vo svoj prospech, odvolací
súd neprihliadol, keďže boli vynaložené zo spoločného majetku hoci už oddelene žijúcich manželov,
a teda išlo o výdavky z masy BSM. Postup súdu prvej inštancie, ktorý tieto platby nekompenzoval s

tými, čo žalobca po rozvode manželstva zo svojho výlučného majetku vynaložil na splácanie spoločného
dlhu bývalých manželov, vyhodnotil ako správny. Keďže vynaloženie finančných prostriedkov žalovanej
nadobudnuté darom a dedením na spoločný majetok žalobca poprel a žalovaná ho nepreukázala, podľa
odvolacieho súdu súd prvej inštancie nepochybil ani vtedy, ak na tieto nepreukázané tvrdenia žalovanej
o použití vlastných prostriedkov pri vyporiadaní BSM neprihliadol.

6. Odvolací súd doplnil aj bez výslovného návrhu strán dokazovanie doplňujúcim znaleckým posudkom
znalca S.. E. E. č. 191/2021 z 1. decembra 2021. Podľa záverov tohto znaleckého posudku všeobecná
hodnota oceňovaných nehnuteľností v BSM v čase rozhodovania odvolacieho súdu bola podstatne
vyššia (143.000 eur), než aká táto bola v čase rozhodovania súdu prvej inštancie (128.000 eur).
Napriek tomu, že žalovaná závery znalca o cene nehnuteľnosti a znalcom určenú hodnotu predmetnej

nehnuteľnosti porovnávala s inzerovanou predajnou cenou podľa nej menej hodnotných nehnuteľností
(158.000 eur, 216.000 eur), než sú nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom vyporiadania, svoje námietky voči
postupu znalca a proti záverom jeho posudku č. 191/2021 z 1. decembra 2021 nepodporila žiadnym
relevantným dôkazom, napr. znaleckým posudkom alebo odborným vyjadrením iného znalca z daného
odboru. Odvolací súd preto nemal dôvod na vyhovenie návrhu žalovanej na doplnenie dokazovania

kontrolným znaleckým posudkom, nakoľko nebola hodnoverne spochybnená správnosť záverov znalca
v doplňujúcom znaleckom posudku o všeobecnej hodnote predmetných nehnuteľností a pri rozhodovaní
vychádzal zo všeobecnej hodnoty predmetnej nehnuteľnosti ako ju určil znalec, t.j. 143.000 eur.

7. Keďže odvolací súd pri rozhodovaní vychádzal z inej všeobecnej hodnoty vyporiadavaných

nehnuteľností než súd prvej inštancie, nanovo určil aj výšku peňažného vyrovnania, ktoré patrí žalovanej
z vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva rozvedených manželov. Z hodnoty masy BSM 149.120
eur (143.000 eur nehnuteľnosti, 4.500 eur osobné motorové vozidlo, 1.620 eur zariadenie domu) prikázal
do výlučného vlastníctva žalobcu veci v celkovej hodnote 147.500 eur (nehnuteľnosti, motorové vozidlo)
a povinnosť splácať spoločný dlh rozvedených manželov, ktorý bol ku dňu právoplatnosti rozvodu

manželstva 13.887,44 eura a peňažné vyrovnanie podielu žalovanej z vyporiadania BSM určil na
65.996,18 eura.

8. Rozhodnutie o nepriznaní nároku na náhradu trov konania stranám sporu odvolací súd odôvodnil
právne ustanoveniami § 396 ods. 1 a ods. 2, § 262 ods. 1 a § 257 CSP a vecne výnimočnosťou

konania o vyporiadanie BSM ako tzv. iudicium duplex, v ktorom každá zo strán má postavenie tak
žalobcu, ako aj žalovaného, pričom obidve strany majú záujem na vyporiadaní ich zaniknutého BSM. Z
týchto dôvodov stranám sporu náhradu trov konania nepriznal. O trovách štátu, ktoré boli vynaložené
na znalečné, odvolací súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 396 ods. 2 CSP, za použitia analógie legis
podľa ustanovenia čl. 4 ods. 1 CSP v spojení s § 257 CSP tak, že štát nemá právo na náhradu trov

konania. Odvolanie proti rozhodnutiu o poplatkovej povinnosti žalovaného ako procesne neprípustné (§
357 CSP a contrario) podľa ustanovenia § 386 písm. c) CSP odmietol.

9.Protirozsudkuodvolaciehosúdupodalažalovaná(ďalejaj„dovolateľka“)dovolaniepodľaustanovenia
§ 420 písm. f) CSP pre porušenie práva na spravodlivý proces a podľa ustanovenia § 421 ods.

1 písm. a) CSP pre nesprávne právne posúdenie veci odvolacím súdom. Navrhla zmeniť rozsudok
odvolacieho súdu tak, že nehnuteľnosti budú prikázané do podielového spoluvlastníctva žalobcu a
žalovanej, osobné motorové vozidlo bude prikázané do výlučného vlastníctva žalobcu a hnuteľné veci
tvoriace zariadenie domu budú prikázané do jej výlučného vlastníctva s tým, že pohľadávka veriteľa
L.P., D..T.., z hypotekárneho úveru sa nevyporiada, pretože v čase podania dovolania bola uhradená, že

stranám bude uložené spoločne a nerozdielne zaplatiť súdom vyrubený súdny poplatok a dovolateľke
bude priznaný nárok na náhradu trov konania. Požiadala o odklad vykonateľnosti rozsudku odvolacieho
súdu, pretože bez neho by došlo k ujme, ktorú by ako starobná dôchodkyňa neuniesla zdravotne a ani
finančne, je vystavená strate bývania, sú ohrozené jej životné istoty, ktoré roky budovala a z finančného
vyrovnania BSM nie je schopná si zabezpečiť dôstojné bývanie.

10. Dovolateľka namietala, že odvolací súd ako aj súd prvej inštancie jej znemožnili uskutočňovať
jej patriace procesné práva predovšetkým tým, že odôvodnenia ich rozhodnutí sú nepreskúmateľné,
nakoľko nedávajú odpoveď na všetky skutkovo a právne relevantné otázky súvisiace s jej názorom,že v danom prípade sú výnimočné okolnosti, pre ktoré je dôvodné prikázanie nehnuteľností patriacich
do BSM do podielového spoluvlastníctva strán sporu, ďalej nevykonaním dôkazu majúceho vplyv na
objektívnosť a zákonnosť rozhodnutia, určením všeobecnej ceny nehnuteľnosti v rozpore so znaleckými

posudkami a nesprávnym posúdením výšky náhrady za majetok jedného z manželov vložený do
spoločného majetku.

11. Nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia podľa dovolateľky spočívala v tom, že odvolací
súd neposudzoval možnosť vyporiadania BSM prikázaním nehnuteľnosti v BSM do podielového

spoluvlastníctva rozvedených manželov a nezohľadnil výnimočné okolnosti posudzovaného prípadu,
dané tým, že tento spôsob vyporiadania BSM umožní v prípadnom nasledujúcom konaní o zrušení
a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva zrušenie a vyporiadanie takéhoto spoluvlastníctva aj
nariadením predaja a rozdelením výťažku. Poukázala na rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky
(ďalej len „NS ČR“) zo 14. apríla 2009 sp. zn. 22Cdo 2597/2006 (podľa ktorého je súdna prax
jednotná v tom, že bezpodielové spoluvlastníctvo manželov, do ktorého patrí tiež rodinný dom môže

byť podľa okolností prípadu vysporiadané výnimočne aj tým spôsobom, že súd prikáže rodinný dom
do podielového spoluvlastníctva účastníkov) aj na ďalšie rozhodnutie NS ČR z 5. mája 2014 sp. zn.
22Cdo 1256/2013 (podľa ktorého v prípade, ak žiadny z účastníkov nemá prostriedky na vyrovnanie
podielu pripúšťa judikatúra prikázanie domu do podielového spoluvlastníctva s tým, že výnimočnosť
takéhoto postupu znamená len to, že preň musí byť daný zvláštny dôvod, ktorým je nezáujem účastníkov

o dom a neschopnosť podiel vyplatiť). Rozhodnutiu odvolacieho súdu vytkla, že nezohľadnil výnimočné
dôvody danej veci spočívajúce v tom, že dovolateľka pracuje niekoľko desiatok kilometrov od miesta
trvalého pobytu, keď ju len životná situácia donútila ísť za prácou niekoľko desiatok kilometrov a
žalobca slobodne opustil nehnuteľnosť a nemá o ňu záujem. Jej situácia sa zmenila, ona sa vrátila
domov a je poberateľkou dôchodku a opatrovateľkou invalidného syna, ktorý potrebuje bezpečný

domov. Zdôraznila, že nedisponuje inou nehnuteľnosťou a ani prípadná výplata žalobcom jej na kúpu
adekvátneho bývania nepostačuje, čo odvolací súd pri svojom rozhodnutí neskúmal.

12. Dovolateľka považovala za nedostatočné aj odôvodnenie ocenenia nehnuteľností patriacich do
BSM.Konštatovala,žesúdvykonalvodvolacomkonanídokazovaniedoplnenímpôvodnéhoznaleckého

posudku na určenie všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti ku dňu podania znaleckého posudku, t.j. ku
dňu jeho vyporiadania. Mal tak k dispozícii 2 znalecké posudky vyhotovené jedným znalcom (pôvodný
znalecký posudok č. 68/2019 z 3. októbra 2019 a znalecký posudok č. 191 zo 7. decembra 2021).
Namietala vecné vady doplňujúceho znaleckého posudku, ktoré vyžadujú odborný prieskum, čo nie
je v schopnostiach súdu. Uviedla, že namietala vecnú správnosť obidvoch posudkov a rozpor nielen

medzi cenou 128.000 eur uvedenou v prvom z nich (v ktorom znalec neocenil celú nehnuteľnosťou,
keďže neocenil oporný kamenný múr a spevnenú plochu za rodinným domom) a cenou v doplňujúcom
posudku, ako aj to, že stanovenie všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti podľa doplnku k pôvodnému
znaleckému posudku na 143.000 eur nezodpovedá aktuálnej trhovej cene nehnuteľnosti, keďže znalec
neobjektivizoval a nezohľadňoval faktory metódy polohovej diferenciácie dané situáciou na trhu s

nehnuteľnosťami v danom mieste a čase. Odvolací súd nereagoval a nezohľadnil námietky proti
nezákonnosti, nepresvedčivosti a nepreskúmateľnosti znaleckého posudku a napriek ním si osvojil
závery spochybneného znaleckého posudku. Nevykonanie dôkazu navrhovaného stranou (kontrolného
znaleckého posudku), hoci tento mal preukazovať medzi stranami spornú skutkovú okolnosť, ktorá
je pre meritórne posúdenie žalobného nároku významná či dokonca rozhodujúca, znemožňuje strane

uskutočňovať jej procesné práva. Nedostatočné odôvodnenie rozhodnutie odvolacieho súdu namietala
aj pri ocenení nehnuteľností patriacich do BSM ako podstatnej právnej otázky, od ktorej záviselo
rozhodnutie vo veci.

13. V dovolaní ďalej dovolateľka namietla, že rozhodnutie odvolacieho súdu ako aj súdu prvej inštancie

spočívananesprávnomprávnomposúdeníjejprávanaúhradutoho,čozosvojhovynaložilanaspoločný
majetok, keď navrhovala zohľadniť, že 5.000 eur získaných dedením a 1.000 eur darom od rodičov
boli investované do spoločného domu. Odvolaciemu súdu vytkla, že sa nevysporiadal s konkrétnymi
dôkazmiatooznámenímopriznaníjednorazovéhovyrovnaniazS.B.T.žalobcovi,výpisomzbankového
účtu o poukazovaní finančných prostriedkov na účet žalobcu, návrhom na priznanie výživného, trestným

oznámením na žalobcu podaným na Okresné riaditeľstvo Policajného zboru Rožňava, dokladmi o
splácaní spoločného úveru do rozvodu manželstva a ani so skutočnosťou, že ona po tom čo žalobca
opustil spoločnú domácnosť v roku 2010 sama uhrádzala všetky poplatky súvisiace s domom.14. Žalobca navrhol dovolanie ako neprípustné odmietnuť. Mal za to, že odvolací súd správne
vyhodnotil neexistenciu dôvodov na prikázanie nehnuteľnosti do podielového spoluvlastníctva strán
sporu a poukázal na to, že v takomto prípade by bol len formálnym spoluvlastníkom a takýto spôsob

vyporiadania by voči nemu nebol spravodlivý. K návrhu dovolateľky, aby záväzok voči veriteľovi L.,
D..T.., z hypotekárneho úveru nebol vyporiadaný (pre jeho splatenie) uviedol, že toto tvrdenie nie je
pravdivé. Tento záväzok nebol splnený, hypotéku splácal od roku 2015 sám (viac ako 10.000 eur), hoci
v dome nebýval. Argumenty žalovanej uvádzané k námietkam o nedostatočnom odôvodnení rozsudku
a k oceneniu nehnuteľnosti nepovažoval za dostatočné pre prípustnosť dovolania. V dovolaní nie je

uvedený žiaden dôkaz, že trhová hodnota obdobných nehnuteľností je vyššia. Žalovaná nespochybnila
závery znaleckého posudku č. 191/2021 a do rozhodnutia odvolacieho súdu nepredložila súdu žiaden
dôkaz, ktorý by ich spochybnilo.

15. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“ alebo „dovolací súd“) ako súd dovolací (§
35 CSP) po zistení, že dovolanie podala strana sporu v zákonnej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) zastúpená

advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), v ktorej neprospech bolo napádané rozhodnutie vydané (§ 424 CSP)
skúmal, či sú splnené aj ďalšie podmienky dovolacieho konania a predpoklady prípustnosti dovolania a
bez nariadenia pojednávania (§ 443 CSP) dospel k záveru, že dovolanie je treba odmietnuť.

16. Podľa § 419 CSP je proti rozhodnutiu odvolacieho súdu dovolanie prípustné, (len) ak to zákon

pripúšťa. To znamená, že ak zákon výslovne neuvádza, že dovolanie je proti tomu - ktorému rozhodnutiu
odvolacieho súdu prípustné, nemožno také rozhodnutie (úspešne) napadnúť dovolaním. Rozhodnutia
odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú vymenované v ustanoveniach § 420 a § 421
CSP.

17. Podľa § 420 písm. f) CSP je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo
veci samej, alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces.

18. Podstatou práva na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať
sa svojich práv na nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky
poskytované právnym poriadkom. Integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu
zodpovedajúce konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky (I. ÚS 26/94), v ktorom sa uplatnia
všetky zásady súdneho rozhodovania v súlade so zákonmi a pri aplikácii ústavných princípov. Pod

porušením práva na spravodlivý proces (vo všeobecnosti) treba rozumieť taký postup súdu, ktorým sa
účastníkom konania znemožní realizácia tých procesných práv, ktoré im právna úprava priznáva za
účelom zabezpečenia spravodlivej ochrany ich práv a právom chránených záujmov.

19. Z práva na spravodlivé súdne konanie vyplýva povinnosť všeobecného súdu zaoberať sa účinne

námietkami, argumentmi a dôkaznými návrhmi strán (avšak) s výhradou, že majú význam pre
rozhodnutie vo veci (I. ÚS 46/05). Z uvedeného potom vyplýva, že k porušeniu práva na spravodlivý
proces v zmysle ustanovenia § 420 písm. f) CSP môže dôjsť aj nepreskúmateľnosťou napadnutého
rozhodnutia odvolacieho súdu (I. ÚS 105/06, III. ÚS 330/2013, 4Cdo/3/2019, 8Cdo/152/2018 - bod
26, 5Cdo/57/2019 - body 9 a 10) alebo prekvapivosťou rozhodnutia vtedy, keď odvolací súd vydá

rozhodnutie, ktoré nebolo možné na základe zisteného skutkového stavu veci predvídať, čím bola
účastníkovi odňatá možnosť právne a skutkovo argumentovať vo vzťahu k otázke, ktorá sa s ohľadom na
právnynázorodvolaciehosúdujavilaakovýznamnáprejehorozhodnutie,čirôznymizávažnýmideficitmi
v dokazovaní (tzv. opomenutý dôkaz, deformovaný dôkaz, porušenie zásady voľného hodnotenia
dôkazov a pod.).

20. Medzi práva strany civilného procesu na zabezpečenie spravodlivej ochrany jej práv a právom
chránených záujmov patrí nepochybne aj právo na spravodlivý proces a za porušenie tohto práva treba
považovať aj nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia súdneho rozhodnutia. Povinnosť
súdu rozhodnutie náležite odôvodniť je odrazom práva strany sporu na dostatočné a presvedčivé

odôvodnenie rozhodnutia súdu, ktoré sa zaoberá všetkými právne relevantnými dôvodmi žaloby, ako
aj špecifickými námietkami strany sporu. Porušením tohto práva strany sporu na jednej strane a
nesplnením povinnosti súdu na strane druhej sa strane sporu (okrem upretia práva dozvedieť sa
o dôvodoch rozhodnutia práve zvoleným spôsobom) odníma možnosť náležite skutkovo aj právneargumentovať proti rozhodnutiu súdu v rámci riadnych i mimoriadnych opravných prostriedkov. Ak
nedostatok riadneho odôvodnenia súdneho rozhodnutia je porušením práva na spravodlivé súdne
konanie, tak takáto vada zakladá aj prípustnosť dovolania podľa ustanovenia § 420 písm. f) CSP.

21. V konaní na odvolacom súde treba dôsledne trvať na tom, aby odôvodnenie rozhodnutia bolo
úplné, výstižné a presvedčivé. V odôvodnení rozhodnutia sa odvolací súd musí vysporiadať so všetkými
rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený
nielenpoukazomnavšetkyskutočnostizistenévykonanýmdokazovaním,aletiežspoukazomnaprávne

závery, ktoré prijal. Právne závery odvolacieho súdu môžu byť dostatočne preskúmateľné len vtedy, ak
odvolací súd po skutkovom vymedzení predmetu konania podá zrozumiteľný a jasný výklad, z ktorých
ustanovení zákona alebo iného právneho predpisu vychádzal, ako ich interpretoval a prečo pod tieto
ustanovenia podriadil, prípadne nepodriadil zistený skutkový stav.

22. Z obsahu dovolania v danej veci vyplýva, že dovolateľka namietala nedostatok dôvodov rozhodnutia

odvolacieho súdu, k čomu poukazovala najmä na to, že súd sa nezaoberal jej podstatnými tvrdeniami o
tom, že vo veci boli dané mimoriadne okolnosti odôvodňujúce prikázanie nehnuteľností do podielového
spoluvlastníctva strán, že sa dostatočne nevysporiadal s jej námietkami proti určeniu ceny nehnuteľností
na základe doplňujúceho znaleckého posudku a že neuvádza dôvody, pre ktoré neprihliadol na jej
požiadavku na náhradu toho, čo z vlastného vynaložila na spoločný majetok.

23. V posudzovanom prípade podľa dovolacieho súdu obsah spisu nedáva podklad pre záver, že
odvolací súd svoje rozhodnutie odôvodnil spôsobom, ktorým by založil procesnú vadu zmätočnosti
v zmysle ustanovenia § 420 písm. f) CSP. Odvolací súd v odôvodnení rozsudku podrobne popísal
obsah podstatných skutkových tvrdení strán a dôkazov vykonaných v konaní, vysvetlil, ako ich skutkové

tvrdenia a právne argumenty posúdil, citoval ustanovenia právnych noriem, ktoré na zistené aplikoval, a
z ktorých vyvodil svoje právne závery. Odôvodnenie jeho rozhodnutia tak spĺňa požiadavky stanovené §
393 CSP. Je z neho zrejmé, prečo nepovažoval žalovanou uvádzané okolnosti za dôvody pre prikázanie
nehnuteľností do podielového spoluvlastníctva. Poukázal na to, že takáto možnosť, ktorú pripúšťa
judikatúra (R 76/1970), aj vzhľadom na postoj žalobcu, neprichádzala do úvahy. V odôvodnení zdôraznil,

žeprikázanienehnuteľnostídopodielovéhospoluvlastníctvavsituácii,keďžalobcanemázáujemzotrvať
so žalovanou v spoluvlastníckom vzťahu a má prostriedky na vyplatenie podielu žalovanej a aj úhradu
hypotéky,byboloprenehonespravodlivé,aviedlobykďalšiemusporu.Odvolacísúduviedol,ženakoľko
žalobcavdomenebývaaostalabytambývaťlenžalovaná,ktorábyzrejmeajnaďalejhypotékuviaznucu
na rodinnom dome nesplácala, nebolo by zabezpečené právo žalobcu na riadne vyporiadanie BSM a bol

by spoluvlastníkom len formálne, bez možnosti dom reálne využívať, resp. dostať za spoluvlastníctvo
domu primeranú finančnú náhradu. Odvolací súd sa vyjadril aj k ďalším argumentom žalovanej v
prospech prikázania nehnuteľností do podielového spoluvlastníctva najmä týkajúce sa ich syna, na ktoré
v zmysle ustanovenia § 150 OZ neprihliadal.

24. K námietke žalovanej, že z odôvodnenia rozsudku odvolacieho súdu nie je zrejmé, prečo pri
vyporiadavaní BSM neprihliadol na to, čo zo svojho vynaložila na spoločný majetok, ako aj na príjmy
žalobcu, ktoré podľa nej nevzniesol do BSM, dovolací súd uvádza, že odvolací súd sa v ňom podľa
jeho názoru vyrovnal so všetkými podstatnými odvolacími námietkami žalovanej, keď poukázal na to, že
vynaloženievlastnýchprostriedkovnaspoločnýmajetok,čiužzdedeniaalebodarovania,nepreukázala.

Pripojil, že zánik spoločnej domácnosti manželov nemá za následok aj zánik BSM, a preto okrem toho,
že žalobkyňa nadštandardné príjmy žalobcu a jeho drahé dovolenky nepreukázala, nepreukázala ani
to, že takéto príjmy (rovnako aj príjem z výplaty od S. B.) boli súčasťou BSM ešte aj v čase jeho zániku,
a teda boli majetkom, ktorý bol (mal byť) predmetom vyporiadania.

25. V posudzovanom prípade obsah spisu podľa názoru dovolacieho súdu nedáva podklad pre záver,
že odvolací súd svoje rozhodnutie odôvodnil spôsobom, ktorým by založil procesnú vadu zmätočnosti
v zmysle ustanovenia § 420 písm. f) CSP ani pri zisťovaní ceny nehnuteľností na základe posudku
znalca S.. E. E.. Odvolací súd v rozsudku k dôvodom, pre ktoré nenariadil vykonanie kontrolného
znaleckého posudku na ocenenie nehnuteľností dostatočne presvedčivo uviedol, prečo námietky

žalovanej podporené dvomi inzerátmi na predaj domov v danom mieste s inzerovanou cenou vyššou
ako bola cena zistená znalcom S.. E. v doplňujúcom znaleckom posudku, nepovažoval za spôsobilé
spochybniť odborné závery znalca. Zdôraznil, že odborný záver znalca bolo namieste spochybňovať
opäť len dôkazom, ktorý by sa zaoberal odbornými závermi, t.j. znaleckým posudkom alebo odbornýmvyjadrením, ktoré by opodstatnili námietky žalovanej proti záverom znalca S.. E.T.D. v jeho doplňujúcom
znaleckom posudku. Žalovaná však takéto dôkazy nepredložila, a preto odvolací súd vykonanie
kontrolného znaleckého posudku nenariadil. V odôvodnení tento postup pri zisťovaní podstatných

skutkových okolností dokazovaním v spore odvolací súd v odôvodnení dostatočne a presvedčivo
odôvodnil.

26. Na dovolacie argumenty žalovanej dovolací súd na doplnenie uvádza, že za procesnú vadu
konania podľa ustanovenia § 420 písm. f) CSP nemožno považovať to, že žalovaná sa s rozhodnutím

odvolacieho súdu nestotožnila, a že odvolací súd neodôvodnil svoje rozhodnutie podľa jej predstáv.
Samotná skutočnosť, že dovolateľ so skutkovými a právnymi závermi súdov vyjadrenými v odôvodnení
rozhodnutí nesúhlasí a nestotožnil sa s nimi, nemôže sama osebe viesť k založeniu prípustnosti
dovolania podľa ustanovenia § 420 písm. f) CSP, pretože do práva na spravodlivý proces nepatrí právo
na to, aby bola strana sporu pred súdom úspešná, teda aby sa súd stotožnil s jej právnymi názormi a
predstavami,preberalariadilsaňoupredkladanýmvýkladomvšeobecnezáväznýchpredpisov,rozhodol

v súlade s jej vôľou a požiadavkami, ale ani právo vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých
dôkazov súdom, prípadne dožadovať sa ním navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov
(IV. ÚS 252/04, I. ÚS 50/04, I. ÚS 98/97, II. ÚS 3/97, či II. ÚS 251/03). Vecná spojitosť odôvodnenia
rozhodnutiasprincípomprávanaspravodlivýprocesgarantujekaždémuúčastníkovikonania,ževydaný
rozsudok musí spĺňať limity zrozumiteľného, určitého a logicky odôvodneného rozsudku.

27. Dovolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že odvolací súd sa v odôvodnení rozsudku
vyporiadal so všetkými podstatnými odvolacími námietkami žalovanej a ostatnými rozhodujúcimi
skutočnosťami. Jeho myšlienkový postup je v odôvodnení dostatočne vysvetlený nielen poukazom na
všetkyrozhodujúceskutočnostizistenévykonanýmdokazovaním,aletiežspoukazomnaprávnezávery,

ktoré prijal. Z odôvodnenia rozsudku odvolacieho súdu je zrejmé, ako a z akých dôvodov rozhodol
a podľa názoru dovolacieho súdu má odôvodnenie rozhodnutia odvolacieho súdu všetky náležitosti v
zmysle ustanovenia § 393 CSP. Za procesnú vadu konania podľa ustanovenia § 420 písm. f) CSP
nemožno považovať to, že dovolateľka sa s rozhodnutím odvolacieho súdu nestotožňuje a že odvolací
súd neodôvodnil rozhodnutie podľa jej predstáv. V tejto časti preto nešlo dovolanie považovať za

prípustné a toto bolo zrelé na odmietnutie podľa § 447 písm. f) CSP.

28. Podľa § 421 ods. 1 CSP je dovolanie prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa
potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od
vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe

dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je
dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

29. Pre všetky tri procesné situácie, v ktorých je podľa § 421 ods. 1 CSP možné podať dovolanie, má
mimoriadny význam obsah pojmu „právna otázka“ a to, ako dovolateľ túto otázku zadefinuje a špecifikuje

v dovolaní. Otázkou relevantnou podľa ustanovenia § 421 ods. 1 CSP môže byť len otázka právna, nie
skutková otázka, na ktorej spočívalo rozhodnutie.

30. Nevyhnutným predpokladom, aby dovolací súd mohol posúdiť prípustnosť dovolania v zmysle
ustanovenia § 421 ods. 1 CSP, je konkrétne označenie právnej otázky, ktorú podľa dovolateľa odvolací

súd riešil nesprávne. Pokiaľ dovolateľ namieta nesprávnosť alebo nepodloženosť niektorých skutkových
záverov súdov, neprípustne tým predkladá na dovolací prieskum skutkové, nie právne otázky. Dovolací
súd je pritom viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil odvolací súd (§ 442 CSP).

31. V danej veci žalovaná odôvodnila dovolanie aj tým, že odvolací súd nesprávne právne posúdil

právnu otázku tzv. vnosov oddeleného majetku do vecí patriacich do BSM, ktorých úhradu mala
právo požadovať. Z námietok dovolateľky však vyplýva, že ide o otázku skutkovú. Dovolateľka
nesprávne právne posúdenie veci odôvodňuje spochybnením skutkových zistení o vynaložení vlastných
prostriedkov na spoločný majetok, ku ktorým dospeli súdy nižších inštancií. Dovolací súd zdôrazňuje,
že táto v dovolaní nastolená otázka, ktorá má skutkovú (nie právnu) povahu, nemôže byť relevantná

z hľadiska ustanovenia § 421 ods. 1 CSP a odôvodňovať dovolanie nesprávnym vyriešením právnej
otázky.32. Riešenie skutkovej otázky (quaestio facti) je v civilnom sporovom konaní spojené s obstarávaním
skutkových poznatkov súdu v procese dokazovania. Pri jej riešení sa súd zameriava na skutkové
okolnosti významné napríklad z hľadiska toho, čo a kedy sa stalo alebo malo stať, čo (ne)urobil žalobca

alebo žalovaný, čo (ne)bolo dohodnuté, či a aké skutočnosti nastali po konaní (opomenutí konania)
niektorej fyzickej alebo právnickej osoby, čo obsahuje určitá listina, čo vypovedal svedok, čo uviedol
znalec. S istým zjednodušením možno konštatovať, že otázkou skutkovou (faktickou) je pravdivosť či
nepravdivosť skutkových tvrdení procesných strán. Na rozdiel od toho riešenie právnej otázky (quaestio
iuris) prebieha v procese právneho posudzovania veci, pri ktorom súd uvažuje o určitej právnej norme,

zamýšľa sa nad možnosťou (potrebou) jej aplikácie, skúma jej obsah, zmysel a účel, normu interpretuje
a na podklade svojich skutkových zistení (to znamená až po vyriešení skutkových otázok) prijíma právne
záveryoexistenciialeboneexistenciidôvodupreaplikovaniepredmetnejprávnejnormynaposudzovaný
prípad (3Cdo/218/2017, 3Cdo/150/2017, 4Cdo/7/2018, 4Cdo/32/2018, 7Cdo/99/2018).

33. Zisťovanie, či žalovaná vložila do spoločného majetku prostriedky získané darom a dedením podľa

jej tvrdení a preukazovania týchto skutočností je otázkou skutkovou a jej riešenie a zodpovedanie
jednoznačne vychádza zo skutkových zistení a je výsledkom vykonaného dokazovania a jeho
hodnotenia. Dovolateľka tým, že sa nestotožňuje so závermi odvolacieho súdu, že nepreukázala svoj
vklad z osobného majetku do majetku v BSM v podstate spochybňuje jeho skutkové závery.

34. Odôvodnenie dovolania podaného pre nesprávne právne posúdenie veci a samotná polemika
dovolateľky s odôvodnením rozhodnutia odvolacieho súdu nie je vymedzením právnej otázky tak, ako
to predpokladá ustanovenie § 421 ods. 1 CSP v spojení s § 432 ods. 2 CSP. Právnym posúdením
veci je aplikácia práva na zistený skutkový stav. Je to činnosť súdu spočívajúca v podradení zisteného
skutkového stavu pod príslušnú právnu normu, ktorá vedie súd k záveru o právach a povinnostiach

účastníkov právneho vzťahu. Súd pri právnom posúdení veci však rieši právne otázky, nie skutkové,
preto nemožno dovolanie podané pre nesprávne právne posúdenie veci odôvodniť spochybnením
skutkových záverov odvolacieho súdu, ktorých riešenie predchádzalo riešeniu právnych otázok.

35. Dovolateľka v dovolaní nevymedzila konkrétnu právnu otázku, od vyriešenia ktorej záviselo

rozhodnutie odvolacieho súdu z hľadiska ustanovenia § 421 ods. 1 CSP, a preto nejde o prípustné
dovolanie podľa tohto ustanovenia CSP. Nesprávnym zistením skutkového stavu, prípadne len samou
polemikou s odôvodnením rozhodnutím súdu nie je podľa CSP možné vymedziť dovolací dôvod, ktorým
je nesprávne právne posúdenie veci. Uplatnenie tohto dovolacieho dôvodu predpokladá spochybnenie
správnosti riešenia právnych otázok odvolacím súdom (nie otázok skutkových). Podľa dovolacieho súdu

takáto argumentácia v dovolaní dovolateľky absentuje. Dovolateľka sa de facto dovolaním domáha
opätovného právneho posúdenia ňou tvrdeného skutkového stavu v jej prospech a tieto jej tvrdenia
nemožno považovať za vymedzenie právnej otázky zákonom spôsobom. Dovolateľkou naformulovaná
otázka je skutkovou otázkou, ktorej posúdenie vždy závisí od konkrétnych okolností prípadu.

36. Z vyššie uvedených dôvodov dospel najvyšší súd k záveru, že (ani) na podklade dovolania podľa
ustanovenia § 421 ods. 1 CSP nemožno uskutočniť meritórny dovolací prieskum, aj v tomto prípade
bol daný dôvod odmietnutia dovolania podľa § 447 písm. f) CSP, a preto o dovolaní žalovanej rozhodol
spôsobom uvedeným v prvej vete výroku tohto svojho uznesenia.

37. Dovolací súd nezistil splnenie podmienok pre odklad vykonateľnosti dovolaním napadnutého
rozhodnutia v zmysle ustanovenia § 444 ods. 1 CSP, a preto v súlade s ustálenou súdnou praxou o tom
nevydal samostatné rozhodnutie.

38. Rozhodnutie o nároku na náhradu trov dovolacieho konania najvyšší súd neodôvodňuje (§ 451 ods.

3 veta druhá CSP).

39. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.