Rozsudok – Zmluvy ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 30. apríl 2025

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 6Co/1/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5123231703
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Urbanová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2025:5123231703.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Jany Urbanovej

a členov Mgr. Andreja Kekelyho a JUDr. Renáty Krajčiovej, v právnej veci žalobcu: Okresné stavebné
bytové družstvo, so sídlom Gočárova 252, 022 47 Čadca, IČO: 31 622 704, zastúpeného spoločnosťou:
Advokátska kancelária JUDr. Stopka, JUDr. Cisarík s.r.o., so sídlom Potočná 2835/1A, 022 01 Čadca,
IČO: 36 866 849, proti žalovanej: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. D. XXXX, XXX XX E., zastúpenej
JUDr. Ladislavom Ščurym, PhD., advokátom so sídlom Mierová 1725, 022 01 Čadca, IČO:
33 916 071, o zaplatenie sumy 607,14 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovanej proti rozsudku
Okresného súdu Žilina č. k. 12C/51/2023-120 zo dňa 27. júna 2024, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Žilina č. k. 12C/51/2023-120 zo dňa 27. júna 2024
vo výrokoch II. až IV. potvrdzuje.

Žalobcovi priznáva voči žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

Vo zvyšnej časti, t.j. vo výroku I., zostáva rozsudok Okresného súdu Žilina č. k.
12C/51/2023-120 zo dňa 27. júna 2024 n e d o t k n u t ý .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd konanie v časti o zaplatenie 607,14 eur zastavil (výrok I.).

Súčasne uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania 8,5 % ročne zo sumy 607,14
eur od 01.06.2023 do 04.09.2023, úrok z omeškania 8,5 % ročne
zo sumy 533,26 eur od 05.09.2023 do 21.11.2023, úrok z omeškania 8,5 % ročne zo sumy 172,71 eur
od 22.11.2023 do 19.12.2023, všetko v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku (výrok II.).
O trovách konania rozhodol tak, že žalobca má voči žalovanej nárok
na ich náhradu v rozsahu 100 % (výrok III.). Súčasne vyslovil, že splnením povinnosti žalovanej
na základe tohto rozsudku zaniká v rozsahu jej plnenia povinnosť plnenia F. B., nar. XX.XX.XXXX,

uloženej platobným rozkazom Okresného súdu Žilina č. k. 12C/51/2023-36 zo dňa 02.08.2023 a
splnením povinnosti F. B., nar. XX.XX.XXXX, uloženej platobným rozkazom Okresného súdu Žilina č.
k. 12C/51/2023-36
zo dňa 02.08.2023, zaniká v tomto rozsahu povinnosť plnenia žalovanej uloženej týmto rozsudkom
(výrok IV.)
2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou súdu prvej inštancie
dňa 13.06.2023 domáhal, aby súd uložil povinnosť žalovanej v rade 1/ F. B. a žalovanej v rade 2/

(v napadnutom rozhodnutí označenej ako žalovaná – poznámka odvolacieho súdu) A. B. C. zaplatiť
mu sumu 607,14 eur spolu s úrokom z omeškania 8,5 % ročne zo sumy 607,14 eur od 01.06.2023
do zaplatenia, a súčasne zaviazal žalované nahradiť mu trovy, ktoré mu v súvislosti s týmto konaním
vzniknú.3. Svoju žalobu skutkovo odôvodnil tým, že žalované 1/ a 2/ sú podielové spoluvlastníčky bytu č. X na
prízemí, vchod č. s. XXXX v obytnom dome č. s. XXXX v E..
Na základe čl. VI. Zmluvy o výkone správy pre bytový dom č. s. XXXX v E. sa žalované zaviazali

poukazovať na účet domu mesačne vopred preddavky do fondu prevádzky, údržby
a opráv, poplatok za výkon správy, najneskôr do 25. dňa príslušného mesiaca v roku (ďalej len „zálohová
platba“). Výšku preddavku do fondu si určili vlastníci bytov tak, aby boli pokryté predpokladané náklady
na prevádzku. V zmysle čl. V. ods. 2 Zmluvy o výkone správy pre bytový dom č. s. XXXX v E. vyúčtovanie
nákladov za poskytované plnenia spojené s užívaním bytov a nebytových priestorov zabezpečí správca

pre všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome najneskôr do 31.05. nasledujúceho roka.
Vyúčtovaním zistený nedoplatok je vlastník bytu a nebytového priestoru povinný uhradiť do 30 dní odo
dňa doručenia vyúčtovania. Žalované mali k 28.02.2023 nedoplatok na zálohových platbách
vo výške 913,66 eur, ktorý bol uplatnený v samostatných súdnych konaniach. Následne mali žalované
za obdobie od 01.03.2023 do 31.05.2023 uhradiť zálohovú platbu za mesiac 4/2023 vo výške 202,38
eur, zálohovú platbu za mesiac 5/2023 vo výške 202,38 eur, zálohovú platbu za mesiac 6/2023 vo výške

202,38 eur, spolu v sume 607,14 eur. Žalované za obdobie
od 01.03.2023 do 31.05.2023 neuhradili žiadnu platbu.
4. Žalobca pripojil k žalobe výpis z listu vlastníctva č. XXXX, z ktorého vyplýva,
že žalované v rade 1/ a 2/ sú podielové spoluvlastníčky predmetnej nehnuteľnosti, zmluvu
o výkone správy č. 1/2019 viažucu sa k bytovému domu súp. č. XXXX a analýzu platieb - predpis od

01.07.2022 do 07.06.2023. Následne (po oprave označenia žalovanej zo strany žalobcu) Okresný súd
Žilina vydal platobný rozkaz č. k. 12C/51/2023-36 zo dňa 02.08.2023, ktorým žalobe v celom rozsahu
vyhovel. Žalovaná v rade 1/ proti tomuto rozhodnutiu odpor nepodala, a preto uvedené rozhodnutie vo
vzťahu k nej nadobudol právoplatnosť dňa 15.09.2023.

5. Žalovaná v rade 2/ podala proti platobnému rozkazu včas odpor, v ktorom namietala, že Zmluva o
výkone správy č. 1/2019, ktorá jej bola doručená ako príloha k návrhu, sa jej nedotýka, pretože ako
spoluvlastníčka predmetného bytu zapísaná v katastri nehnuteľnosti pod B 68 v podiele 2/3 nepristúpila
k uzatvoreniu zmluvy o výkone správy s Okresným stavebným bytovým družstvom (žalobcom). Túto
zmluvu uzatvorila so žalobcom G. H.. Medzi žalovanou v rade 2/ a žalobcom však žiadna zmluva o

výkone správy nebola uzatvorená. Predmetný byt žalovaná v rade 2/ zdedila po svojej matke I. J.
v podiele 1/3 a ďalšiu 1/3 nadobudla od svojej sestry H. J., ktorej vyplatila náhradu za spoluvlastnícky
podiel. Zápisom dedičského uznesenia Okresného súdu Čadca
č. k. 8D/181/2021-71 zo dňa 20.04.2022 do katastra nehnuteľnosti sa tak žalovaná v rade 2/ stala
spoluvlastníčkou v podiele 2/3. Táto skutočnosť však automaticky neznamená, že pristúpila

aj k podpisu zmluvy o výkone správy s Okresným stavebným bytovým družstvom a táto nevyplýva ani
z označeného dedičského rozhodnutia. Pred začatím dedičského konania sp.zn. 8D/181/2021, začalo
na Okresnom súde Čadca pod sp. zn. 5C/51/2020 konanie o zaplatenie 3.600,00 eur za užívanie
predmetného bytu č. X, pretože žalovaná v rade 1/ F. B. spolu so svojimi rodinnými príslušníkmi
predmetný byt č. X doposiaľ stále užíva bez akejkoľvek náhrady. Práve preto je povinná uhrádzať platby

do fondu prevádzky, údržby a opráv výlučne žalovaná v rade 1/ , ktorá tento byt č. X reálne užíva, a
zároveň je aj jeho spoluvlastníčkou v podiele 1/3. Žalovaná 2/ ďalej uviedla,
že v dedičskom konaní po svojom otcovi K. J. zdedila pohľadávku svojho otca, ktorú mal poručiteľ voči
žalovanej v rade 1/ F. B.. Táto pohľadávka je
na návrh žalovanej v rade 2/ vymáhaná v exekučnom konaní sp.zn. 373EX 747/22, v ktorom

do dnešného dňa nebolo nič vymožené. Z uvedených dôvodov žalovaná v rade 2/ odmieta uhrádzať
ďalšie výdavky spojené s bytom č. X nachádzajúcim sa v bytovom dome súp. č. XXXX, kat. územie E..
Žalovaná v rade 1/ F. B. má preto výlučne sama platiť žalobcovi platby za služby spojené s užívaním
bytu, keďže reálne predmetný byt užíva aj
bez platenia náhrady za užívanie spoluvlastníckeho podielu žalovanej v rade 2/. Žalovaná v rade 1/

neustále parazituje na svojej rodine. Žalovaná v rade 2/ iniciovala na Okresnom súde Čadca konanie
o zaplatenie náhrady za užívanie bytu pod č. k. 9C/96/2022, v ktorom si ako spoluvlastníčka nárokuje
voči žalovanej v rade 1/ náhradu za užívanie predmetného bytu
za ďalšie obdobie. Žalovaná v rade 1/ napriek opakovaným výzvam nevydala žalovanej v rade 2/ kľúče
od bytu, ani jej neplatí náhradu za užívanie jej spoluvlastníckeho podielu. Nakoľko žalovaná v rade 2/

sporný byt reálne nevyužíva, ani sa nepodieľa na vzniku nákladov
za služby spojené s užívaním bytu, vrátane spoločných priestorov bytového domu, nevidí dôvod, aby
žalobcovizauvedenéslužbyplatila.Vzhľadomktomu,že žalobcaoprelsvojnárokodomnelýzáväzkový
vzťah, ktorý medzi žalovanou v rade 2/ a žalobcom neexistuje (čl. V. zmluvy o výkone správy č. 1/2019 zodňa 15.10.2019), žalovaná v rade 2/ navrhla žalobu voči jej osobe zamietnuť. Zároveň si voči žalobcovi
uplatnila nárok na náhradu trov konania.
6. Na preukázanie svojich skutkových tvrdení žalovaná v rade 2/ označila dôkazy: zmluvu o výkone

správy č. 1/2019, uznesenie Okresného súdu Čadca č.k. 8D/181/2021-71 ako dedičské rozhodnutie
po I. J., spis Okresného súdu Čadca sp. zn. 5C/51/2020, upovedomenie o začatí exekúcie č.k. 373EX
747/2022 zo dňa 11.11.2022, spis Okresného súdu Čadca sp. zn. 9C/96/2022.
7. Žalobca vo vyjadrení k odporu uviedol, že z predloženej zmluvy o výkone správy vyplýva, že túto
podpísala G. H., nar. XX.XX.XXXX ako osoba poverená vlastníkmi podpísať zmluvu o výkone správy.

Zuvedenéhovyplýva,ževlastnícibytovanebytovýchpriestorovvbytovomdomesúp.č.XXXX,zapísaní
v evidencii nehnuteľností Okresného úradu Čadca na liste vlastníctva č. XXXX, boli G. H. pri uzatvorení
zmluvy o výkone správy so správcom OSBD Čadca (žalobcom) zastúpení v súlade s ust. § 8a ods.
1 zákona 182/1993 Z. z. Na preukázanie tohto tvrdenia žalobca pripojil do spisu ako dôkaz zápisnicu
z písomného hlasovania vlastníkov bytov a nebytových priestorov č. X/XXXX/XXXX, ktoré sa konalo v
dňoch 04.10.2019 až 06.10.2019, v ktorom vlastníci bytov a nebytových priestorov súhlasili s tým, aby

poverenýmzástupcomvzmysle§14ods.1zákonač.182/1993Z.z. zaúčelompodpisovaniazmlúvv
mene vlastníkov bytového domu bola G. H.. List vlastníctva č. XXXX pre k. ú. E. preukazuje, že žalovaná
jepodielovouspoluvlastníčkoubytuč.Xnaprízemívbytovomdomeč.XXXXvE.atentospoluvlastnícky
podiel k bytu nadobudla po svojej matke I. J. v dedičskom konaní na základe uznesenia Okresného
súdu Čadca č.k. 8D/181/2021-71 zo dňa 20.04.2022. Keďže žalovaná v rade 2/ nadobudla vlastnícke

právo k vyššie uvedenému bytu na základe právnej skutočnosti (smrti jej matky I. J.), ako dedič po tejto
poručiteľke (pôvodnej vlastníčke bytu), nie je povinná pristúpiť k zmluve o výkone správy, čo vyplýva
z ust. § 460 Občianskeho zákonníka. Žaloba bola na súd podaná dňa 13.06.2023 a jej predmetom bol
dlh žalovaných 1/ a 2/ za obdobie od 01.03.2023 do 31.05.2023 vo výške 607,14 eur
s príslušenstvom. Žalobca vychádzal zo zápisu v katastri nehnuteľností, z ktorého vyplýva, že žalované

sú podielovými spoluvlastníčkami predmetného bytu, a teda spoločne a nerozdielne zodpovedajú
za akékoľvek dlhy viaznuce na byte, bez ohľadu na skutočnosť, kto v danom byte býva. Žalovaná v
rade 2/ je stále vlastníčkou daného bytu, a preto je povinná platiť i platby, ktorých úhrady sa žalobca v
žalobe domáha. Tvrdenie žalovanej v rade 2/, že sa v byte č. X na prízemí v bytovom dome č. XXXX
L. C. B. D. M. E. sa nezdržiava, je pre rozhodnutie v tomto spore irelevantné. Vlastník bytu je povinný

platiť na účet domu mesačne vopred preddavky do fondu prevádzky, údržby a opráv, poplatok za výkon
správy bez ohľadu na to, či sa
v danom byte zdržiava/nezdržiava. Ani tvrdenia žalovanej v rade 2/ o prebiehajúcom exekučnom konaní
sp. zn. 373 EX/747/22 nemajú absolútne žiadnu relevanciu pre posúdenie nároku uplatneného žalobou.
Rovnako pre tento spor nemá žiadnu výpovednú hodnotu konanie vedené na Okresnom súde Čadca

pod sp. zn. 9C/96/2022, na ktorý žalovaná v rade 2/ v podanom odpore poukazuje. Pripojenie tohto
spisu je preto pre toto konanie nadbytočné
a nehospodárne. Aj otázka, či žalovaná v rade 2/ disponuje/nedisponuje kľúčmi od sporného bytu, nie je
pre rozhodnutie tohto sporu bezpredmetná. Žalovaná v rade 2/ ako vlastníčka bytu má viacero možnosti,
ako vykonávať svoje vlastnícke právo v celom rozsahu, čo však nie je predmetom tohto konania a ani

to nemôže byť kladené na ťarchu žalobcovi.

8. Po začatí konania vzal žalobca viacerými podaniami sčasti žalobu späť, a to v rozsahu istiny, keď
uviedol, že táto už bola zo strany žalovaných zaplatená nasledovne: dňa 19.06.2023 bola uhradená
suma 400,00 eur, z ktorej bola suma 337,54 eur priradená na dlh uplatňovaný v konaní vedenom na

Okresnom súde Žilina pod sp. zn. CA-11C/119/2022 a suma 62,46 eur bola priradená
ako čiastočná úhrada istiny uplatňovanej v konaní vedenom na Okresnom súde Žilina pod sp. zn.
CA-16C/27/2023. Dňa 25.07.2023 bola zo strany žalovaných uhradená suma 250,00 eur, ktorá bola
priradená na úhradu istiny uplatňovanej v konaní vedenom na Okresnom súde Žilina pod sp. zn.
CA-16C/27/2023. Dňa 04.09.2023 bola zo strany žalovaných uhradená suma 337,54 eur, z ktorej bola

suma 263,66 eur priradená na úhradu istiny uplatňovanej v konaní vedenom na Okresnom súde Žilina
pod sp. zn. CA-16C/27/2023 a suma 73,88 eur bola priradená na úhradu istiny v tomto súdnom konaní
vedenom na Okresnom súde Žilina pod sp. zn. 12C/51/2023. Následne v ďalšom podaní zo
dňa 25.06.2024 (pred pojednávaním vo veci) vzal žalobca žalobu späť aj vo zvyšnom rozsahu dôvodiac
tým, že istina uplatňovaná v súdnom spore bola uhradení 19.12.2023, kedy zo strany žalovaných bola

uhradenásuma265,00eur,ktorásumabolazapočítanávrozsahuistiny172,71eurnaistinuuplatňovanú
v tomto spore. V rámci sporu tak predmetom je iba nárok na úroky z omeškania za rozhodné obdobie
omeškania do úhrad hradených žalovanými, ktorý nárok si naďalej žalobca uplatňoval podľa § 517 ods.2 Občianskeho zákonníka. K podanému späťvzatiu pripojil aj analýzu platieb do 30.06.2024,
z ktorej vyplývali úhrady.

9. Žalovaná s týmto dispozitívnym úkonom žalobcu v časti predmetu konania vyslovila súhlas. Nadväzne
súd prvej inštancie s poukazom na ust. § 144 a § 145 ods. 2 CSP rozhodol o čiastočnom zastavení
konania v časti pre sumu 607,14 eur, ktorá predstavuje žalovanú istinu.

10. Súčasne konajúci súd konštatoval, že nevykonal dôkazy navrhované žalovanou pripojením spisom
Okresného súdu Čadca sp. zn. 9C/96/2022 a sp. zn. 5C/51/2022, keďže s prihliadnutím na aktuálny
predmet konania tieto nie sú relevantné pre rozhodnutie tohto sporu. Vzájomné vzťahy žalovaných ako
sestier a spoluvlastníčok predmetného bytu sa nedotýkajú tohto súdneho konania, predmetom ktorého
je aktuálne len zaplatenie úrokov z omeškania z nedoplatkov spojených s platením úhrad v prospech
žalobcu.

11. S prihliadnutím na námietky žalovanej sporovej strany súd prvej inštancie posudzoval i základ nároku
uplatneného žalobou, pretože žalovaná namietala svoju pasívnu legitimáciu v spore. Z vykonaného
dokazovaniavšakvyplýva,žežalovanájepodielovouspoluvlastníčkounehnuteľnosti(predmetnéhobytu
s príslušenstvom), ktoré nadobudla v dedičskom konaní. Akcentoval, že Občiansky zákonník pri úprave

dedenia vychádza
zo zásady univerzálnej sukcesie, v zmysle ktorej smrťou poručiteľa dedič vstupuje do jeho
majetkovoprávnych vzťahov v celom rozsahu, t.zn. nielen do práv, ale aj povinností poručiteľa, ktoré
nezanikli jeho smrťou (§ 579 Občianskeho zákonníka) a aj z ust. § 7a ods. 2 zákona č. 182/1993
Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v platnom znení vyplýva, že s prevodom alebo

prechodom vlastníctva bytu alebo nebytového priestoru v dome prechádzajú na nového vlastníka bytu
alebo nebytového priestoru v dome práva a povinnosti vyplývajúce zo zmluvy o spoločenstve. Nového
vlastníka bytu alebo nebytového priestoru
v dome zaväzujú aj právne úkony týkajúce sa domu, spoločných častí domu a spoločných zariadení
domu, príslušenstva a pozemku vykonané pred prevodom alebo prechodom vlastníctva bytu alebo

nebytového priestoru v dome. Z uvedeného je zrejmé, že bez ohľadu
na právny titul nadobudnutia vlastníctva bytu alebo nebytového priestoru žalovaná a jej sestra pristúpili
k zmluve o spoločenstve a k zmluve o výkone správy priamo zo zákona už samotným nadobudnutím
vlastníckeho práva k bytu alebo nebytovému priestoru bez nutnosti vykonania akéhokoľvek iného
právneho úkonu. Z listu vlastníctva č. XXXX pre obec a kat. územie E., ale aj z uznesenia Okresného

súdu Čadca sp. zn. 8D/181/2021, Dnot 48/2022 po poručiteľke I. J. mal okresný súd preukázané,
že F. B. nadobudla vlastnícke právo k predmetnému bytu v spoluvlastníckom podiele 1/3 a žalovaná
v spoluvlastníckom podiele 2/3. V dôsledku smrti poručiteľky I. J. došlo
zo zákona k prechodu práv a povinnosti súvisiacich zo zmluvy o výkone správy či zmluvy
o spoločenstve z právnej predchodkyne žalovaných v rade 1/, 2/ (I. J.)

na žalované. Na základe uvedeného konajúci súd uzavrel, že žalovaná B. C. spoločne so žalovanou v
rade 1/ F. B. sú v tomto spore pasívne vecne legitimované.

12. Vo vzťahu k námietke žalovanej, že zmluvu o výkone správy č. 1/2019 podpísala so žalobcom
G. H., okresný súd uviedol, že menovaná bola na uzatvorenie tejto zmluvy splnomocnená vlastníkmi

bytového domu súp. č. XXXX, čo vyplýva aj zo zápisnice
z písomného hlasovania vlastníkov bytov konaného v dňoch 04.10.2009 až 06.10.2009 s tým, že
z obsahu tejto zápisnice vyplýva, že overovateľom podpisov bol K. J. a I. J. (matka žalovanej), tiež
s uzatvorením predmetnej zmluvy s OSBD Čadca vyslovila súhlas dňa 05.10.2009. Ako nedôvodnú
vyhodnotil okresný súd námietku žalovanej, že v byte č. X na prízemí bytového domu súp. č. XXXX v

E. nebýva, pretože tam býva výlučne jej sestra F. B., ktorá by mala uhrádzať všetky platby súvisiace s
užívaním tohto bytu, vrátane platenia preddavkov do jednotlivých fondov, a to s poukazom na ust. § 10
ods. 1 vety prvej a § 10 ods. 7 zákona č. 182/1993 Z. z., v zmysle ktorého vlastníci bytov a
nebytových priestorov sú povinní v súlade so zmluvou o spoločenstve alebo so zmluvou o výkone
správy poukazovať preddavky mesačne vopred do fondu prevádzky, údržby a opráv, a to od prvého

dňa mesiaca nasledujúceho po vklade vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. Túto povinnosť
má aj vlastník (spoluvlastník) bytu alebo nebytového priestoru v dome, ktorý sa neužíva a tento vlastník
(spoluvlastník) sa nemôže domáhať upustenia od povinnosti uhrádzať preddavky do fondu
prevádzky, údržby a opráv úhrady za plnenia a platby za správu. Je teda zrejmé, žežalovaná bola povinná od prvého dňa mesiaca nasledujúceho po vklade jej vlastníckeho práva do
katastra nehnuteľností poukazovať mesačné preddavky vopred do fondu prevádzky, údržby a opráv,
a to bez ohľadu na to, či predmetný byt alebo nebytový priestor, ktorého je podielová spoluvlastníčka,

užíva alebo neužíva. Je teda irelevantné, či byt žalovaná osobne užíva, alebo ho užíva niekto iný, alebo
je daný do nájmu. Predmetná povinnosť (spolu)vlastníčky predmetného bytu vyplýva jednak z vyššie
uvedených zákonných ustanovení, ale aj z čl. VII ods. 1 a 2, ale aj z čl. VIII ods. 1, 2 a 2.1. Zmluvy o
výkone správy, z čoho vyplýva dôvodnosť podanej žaloby. Neobstojí ani námietka žalovanej, že v žalobe
bola nedostatočne identifikovaná, a preto mala byť žaloba voči nej zamietnutá. Iba skutočnosť, že

žalovaná nepoužíva titul Ing. a býva na inej adrese, ako uviedol žalobca v žalobe, nezakladá dôvod pre
zamietnutie žaloby. Navyše tak žalovaná v rade 2/ je identifikovaná žalobcom v žalobe po jej oprave,
na liste vlastníctva, ako aj
na plnomocenstve udelenej jej právnemu zástupcovi zhodnými údajmi.

13. Na základe vyššie uvedených skutočností okresný súd konštatoval dôvodnosť nároku žalobcu

uplatneného žalobou, ktorý bol v priebehu konania čo do istiny uhradený, a preto je nepochybné, že
žalobcovi vznikol nárok, aby mu žalovaná zaplatila aj úroky z omeškania. S poukazom na čl. VIII Zásady
platenia úhrad za plnenia a hospodárenie s nimi zmluvy o výkone správy zo dňa 15.10.2019 úhrady
spojené s užívaním bytu boli splatné vždy do 25. dňa predchádzajúceho mesiaca. Žalovaná istina
predstavovala sumu 609,14 eur a predstavovala 3 zálohové platby po 202,38 eur za obdobie mesiacov

apríl až jún 2023, k jej úhrade došlo až po podaní žaloby, a to dňa 04.09.2023 v sume 337,54 eur, dňa
21.11.2023 v sume 360,55 eur a 19.12.2023 v sume 265,00 eur.

14. Ku dňu rozhodovania tohto sporu bolo konanie voči pôvodnej žalovanej v rade 1/ F. B. skončené
vydaním platobného rozkazu, ktorý vo vzťahu k jej osobe nadobudol právoplatnosť dňa 15.09.2023.

Následne žalobca po čiastočnom späťvzatí žaloby si uplatnil voči pôvodnej žalovanej v rade 2/ (aktuálne
v napadnutom rozsudku označenej ako „žalovaná“) nárok na úroky z omeškania vo výške 8,5 % ročne
zo sumy 607,14 eur od 01.06.2023 do 04.09.2023, ďalej zo sumy 533,26 eur od 05.09.2023
do 21.11.2023 a zo sumy 172,71 eur od 22.11.2023 do 19.12.2023, teda ku dňu pripísania
čiastočných úhrad na istinu – dlh v jeho prospech, ktorý nárok mu s poukazom na ust. § 517 ods.2

Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 nariadenia vlády SR č. 87/2005 Z. z. súd prvej inštancie priznal
v uplatnenej výške.

15. O trovách konania okresný súd rozhodol v súlade s ust. § 255 ods. 1 v spojení s ust.
§ 256 a § 262 CSP tak, že žalobcovi priznal voči žalovanej nárok na ich náhradu v rozsahu 100 %.

Konštatoval, že k úhrade žalovanej istiny došlo až po podaní žaloby zo strany pôvodne žalovanej v rade
1/, z čoho nepochybne vyplýva, že žalobca podal žalobu na súd dôvodne a k čiastočnému zastaveniu
konania došlo pre správanie žalovanej v rade 1/, keď súčasne však zostalo príslušenstvo pohľadávky,
v ktorom rozsahu bol žalobca úspešný, neuhradené, čo zakladá nárok žalobcu na náhradu trov konania
voči žalovanej. Na uvedenom závere nič nemení ani skutočnosť, že predmetný byt aktuálne žalovaná

A. B. C. neužíva. Vzájomné vzťahy medzi žalovanými nie sú predmetom tohto sporu a nároky z toho
vzniknuté si môže A. C. uplatniť voči svojej druhej spoluvlastníčke v inom súdnom spore. Tieto však
nezakladajú dôvody hodné osobitného zreteľa pre nepriznanie nároku
na náhradu trov konania žiadnej zo sporových strán. Zároveň sa jedná aj o odlišnú situáciu ako vo veci
Okresného súdu Žilina sp. zn. 11C/119/2022, v ktorom vystupujú totožné strany sporu. Neobstojí ani

poukaz žalovanej na rozhodnutie Krajského súdu v Žiline v predmetnej veci sp. zn. 11Co/109/2023, ktorý
zmenil výrok uznesenia súdu prvej inštancie o trovách konania tak, že žiadnej zo strán sporu nepriznal
nárok na ich náhradu, v ktorom už pred rozhodovaním vo veci boli všetky platby istina, príslušenstvo,
vrátane trov konania, už uhradené.

16. S poukazom na existenciu skoršieho právoplatného rozhodnutia (platobného rozkazu Okresného
súdu Žilina č. k. 12C/51/2023-36 zo dňa 02.08.2023, ktoré vo vzťahu k žalovanej v rade 1/ F. B.
nadobudlo právoplatnosť dňa 15.09.2023), súd prvej inštancie
vo výroku IV. napadnutého rozsudku uviedol dôvody pre zánik záväzku žalovaných, pokiaľ bude plniť
z titulu týchto rozhodnutí jedna z nich.

17. Proti tomuto rozsudku podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaná A. B. C. (pôvodná
žalovaná v rade 2/ – poznámka odvolacieho súdu), a to proti jeho výrokom II. až IV., ktorá sa domáhala
jeho zmeny tak, že odvolací súd žalobu žalobcuvo zvyšnej časti, t. j. v časti príslušenstva žalovanej istiny, zamietne; alternatívne navrhla, aby odvolací
súd rozsudok okresného súdu v napadnutej časti zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie. Zároveň s poukazom na ust. § 257 CSP žiadala, aby odvolací súd nepriznal trovy konania

žalobcovi, ale žalovanej.
18. Odvolateľka vo svojom opravnom prostriedku namietala, že súd prvej inštancie jej nesprávnym
procesným postupom znemožnil, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo
kporušeniujejprávanaspravodlivýproces,akoajto,žesúdprvejinštancienevykonalnavrhnutédôkazy
potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností

a na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a tiež,
že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci [§ 365 ods. 1
písm. b), e), f) a h) CSP].
19. Žalovaná uviedla, že odmieta žalobcovi zaplatiť úroky z omeškania vyčíslené v napadnutom
rozhodnutí, hoci sa v číselnom vyjadrení jedná iba o sumu 113,32 eur, Tvrdila, že už v štádiu konania
pred okresným súdom uviedla, že žalobca si svojvoľne určuje platby, ktoré mu platí žalovaná v rade 1/

F. B., keď ich zaúčtuje do tých období,
ku ktorým mu to vyhovuje, namiesto toho, aby ich účtoval do období, za ktoré sú tieto platby pôvodne
určené. Odvolateľka si preto myslí, že aj v exekúcii sú už úroky z omeškania, ktoré sú uplatnené touto
žalobou, vymožené a žalobca mal preto zobrať aj v tejto časti žalobu späť. Situáciu zachránil konajúci
súd vo výroku IV. napadnutého rozhodnutia, ale pomerne alibisticky, pretože mu nič nebránilo v tom,

aby urobil dopyt v exekúciách a verifikoval si, či tvrdenie žalovanej o úhrade úrokov z omeškania je/
nie je pravdivé.
20. S poukazom na uvedenú argumentáciu žalovaná opätovne prezentovala názor, že súd prvej
inštancie nemal žalobcovi priznať nárok na náhradu trov konania obdobne, ako to riešil odvolací súd vo
veci Okresného súdu Čadca sp. zn. 11C/119/2022.

21. Odvolateľka zopakovala, že žalobcovi by nemal byť priznaný nárok na náhradu konania s poukazom
na existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa, na ktoré však neprihliadol. Opätovne zdôraznila, že
predmetný byt č. X ako spoluvlastníčka žalovaná vôbec neužíva a nemá k nemu žiaden prístup, nakoľko
jej je odopieraný. Sporný byt užíva výlučne žalovaná v rade 1/ F. B. spolu s jej rodinou, ktorá aj v ďalších
sporoch s OSBD Čadca platí všetky dlhy, vrátane trov konania výlučne sama. Aj zo sumárnej analýzy

platieb za obdobie od 01.07.2022 do 06.11.2022 a od 01.12.2022 do 30.09.2023 vyplýva, že táto je
adresovaná výhradne žalovanej F. B. a nie A. B. C.. Odvolateľka je spoluvlastníčkou predmetného bytu
v spoluvlastníckom podiele 2/3, avšak tento byt nemá možnosť užívať, aj keby chcela, pretože jej sestra
– pôvodná žalovaná v rade 1/, jej kľúče
od neho nevydala, hoci ju žalovaná na to opakovane vyzývala, napr. v dňoch 10.05.2022, 24.05.2022,

28.06.2022, 15.08.2022 a 22.08.2022. Nie je preto spravodlivé, aby bol voči žalovanej v tomto spore
vymáhaný nárok uplatnený žalobou. Žalovaná v rade 1/ si je pritom vedomá svojej povinnosti platiť dlžné
sumy za predmetný byt, t.j. zálohové platby spojené s užívaním bytu, v ktorom býva. Práve preto aj
postupne začala tieto zálohové platby žalobcovi splácať. Tým voči svojej osobe plne uznala aj celý nárok
uplatnený žalobou v tomto spore. Svedčí o tom aj postoj žalovanej v rade 1/ v konaniach vedených

na Okresnom súde Čadca pod sp. zn. 11C/119/2022 a sp. zn. 16C/27/2023, v ktorých dlh žalobcovi
splácala. Okrem toho F. B. má dlhy aj voči A. B. C., keďže jej za užívanie bytu, ktorého je
väčšinovou spoluvlastníčkou, neplatí žiadnu náhradu. Tento nárok si uplatnila odvolateľka voči F. B. už
v konaniach Okresného súdu Čadca sp. zn. 5C/51/2020 a sp. zn. 9C/96/2022. Navyše A. B. C. má voči
F. B. aj pohľadávku, ktorú zdedila po svojom otcovi K. J., ktorá je vymáhaná v exekučnom konaní sp. zn.

373 EX/747/22. Z uvedených dôvodov odvolateľka nesúhlasila s konštatovaním súdu prvej inštancie,
že vyššie spomínané súdne konania a s tým súvisiace spisy neboli v tomto spore potrebné na zistenie
rozhodujúcich skutočností a za účelom posúdenia dobrých mravov. Žalovaná preto zotrvala na
ich pripojení k spisu v tomto spore, prípadne aj s exekučným spisom Okresného súdu Banská Bystrica.
Nadväzne odvolateľka citovala ust. § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ako aj argumentáciu Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky v rozhodnutiach sp. zn. 2Cdo/172/2007 zo dňa 30.09.2008 a sp. zn. 2MCdo
17/2009 zo dňa 28.01.2010 tvrdiac, že v posudzovanom prípade mal súd prvej inštancie posudzovať aj
vzájomné vzťahy medzi žalovanou a F. B. ako spoluvlastníčkou predmetného bytu, ktoré považuje za
dôvod osobitného zreteľa. Určite nie je v súlade s dobrými mravmi rozhodnutie súdu, ak má odvolateľka
uhradiť žalobcovi uplatnený nárok namiesto žalovanej v rade 1/, ktorá ako spolu s jej rodinou sporný byt

užívaabránižalovanejvrade2/vovstupedotohtobytuaanijejzaužívaniebytuneplatížiadnunáhradu.
ZároveňF.B.vzniklidlhyzaužívanietohtobytuajvovzťahuknebohémuotcovi,ktorémutiežzaužívanie
bytu nič neplatila. Takéto rozhodnutie okresného súdu sa preto odvolateľke javí ako nespravodlivé
a neprimerane tvrdé voči jej osobe. Žalovaná v rade 1/ pritom opakovane mešká s úhradou zálohovýchplatieb žalobcovi, čím zapríčiňuje vznik ďalších súdnych konaní a nepríjemností až žalovanej v rade 2/.
Chybajevšakajnastranežalobcu,ktorýneuváženeabezrozmýšľaniapodávavočiobidvomžalovaným
žaloby, čím neúmerne zaťažuje súdy, ale i žalovanú v rade 2/. Žalobca by mal obidve žalované najprv

informovať o vzniku dlhu a vyzvať ich na jeho zaplatenie so stanovením lehoty na jej úhradu. Až po
nezaplatení dlhu v dodatočnej lehote by mal podávať žalobu na súd. Nižšie poplatky sa bežne riešia
mimosúdnou dohodou o splátkovom kalendári alebo o poskytnutí odkladu. Aj Občiansky zákonník
v ust. § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka v jeho druhej vete predpokladá poskytnutie dodatočnej
primeranej lehoty na splnenie dlhu, s ktorým je dlžník v omeškaní. Keďže žalobca žalovanú v rade 2/

ani raz nevyzval, aby mu zaplatila splatnú pohľadávku, nie je splnený ani prvý predpoklad na priznanie
trov právneho zastúpenia, ktorou je mimosúdna výzva.
22. Odvolateľka tiež nesúhlasila s odôvodnením okresného súdu v bode 17. odôvodnenia napadnutého
rozhodnutia, pretože hoci bol overovateľom podpisov v zápisnici z písomného hlasovania vlastníkov
bytov jej otec K. J., prvoinštančný súd neprihliadol na fakt, že ani na jednom z hlasovacích lístkov nebol
jeho podpis ako overovateľa a tiež bezpodielového spoluvlastníka sporného bytu. Nemožno preto tvrdiť,

že by vyslovil súhlas s uzatvorením zmluvy so žalobcom. Odvolateľka preto zotrvala na svojom tvrdení
neplatnosti predmetnej zmluvy o výkone správy.

23. Žalobca vo svojom vyjadrení k odvolaniu navrhol rozsudok okresného súdu ako vecne správny
potvrdiť. Súčasne si uplatnil voči žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

24. Zdôraznil, že žalované obdobie od 01.03.2023 do 31.05.2023, za ktoré vznikol dlh uplatnený v tomto
konaní, ku dňu podania žaloby (13.06.2023) žalované neuhradili, z čoho je zrejmé, že žaloba bola
podaná na súd dôvodne. Následne po podaní žaloby žalované uhradili postupne istinu uplatňovanú v
tomto spore, v dôsledku čoho zobral žalobca žalobu sčasti späť. Predmetom konania tak ostali úroky z
omeškania a trovy konania. Pri platbách realizovaných žalovanými po začatí konania nebolo uvedené,

na úhradu akého dlhu a za aké konkrétne obdobie má byť táto úhrada priradená, a preto žalobca
jednotlivé platby priradil
na starší dlh. Sumárna analýza platieb je pritom obsahom spisového materiálu. Tvrdenie žalovanej, že
úroky z omeškania sú už v exekúcii vymožené, je nesprávne. K vymoženiu úrokov z omeškania z tohto
súdneho konania v exekúcii doposiaľ nedošlo. Zároveň v priebehu prvoinštančného konania žalovaná

nenavrhla vykonať dôkaz – dopyt
na exekútorský úrad ohľadom vymoženia úrokov z omeškania, a preto je neopodstatnená jej námietka
v odvolaní, že súd tento dôkaz nevykonal. Vzhľadom na to, že žalované doposiaľ žalobcovi neuhradili
úroky z omeškania zo žalovanej istiny, situácia v tomto spore je odlišná od sporu vedeného na Okresnom
súde Čadca pod sp. zn. 11C/119/2022, na ktoré žalovaná poukazuje vo svojom opravnom prostriedku.

Žalobcovi preto v tomto spore ako úspešnej strane nepochybne prináleží nárok na náhradu trov konania.
Zároveň žalobca zdôraznil, že nesúhlasí s tvrdením žalovanej, že by v tomto spore boli dôvody
hodné osobitného zreteľa pre nepriznanie náhrady trov konania žalobcovi. Na rozhodnutie o trovách
konania nemôže mať vplyv to, že žalovaná sporný byt nevyužíva a nemá k nemu prístup. Vlastník bytu je
totiž povinný uhrádzať na účet domu mesačne vopred preddavky do fondu prevádzky, údržby a

opráv,poplatokzavýkonsprávybezohľadunato,čisavdanombytezdržiavaalebonie.Keďžežalovaná
tieto platby riadne a včas žalobcovi neuhrádzala, žaloba bola podaná na súd dôvodne, a preto ako
neúspešná strana sporu je povinná nahradiť žalobcovi trovy konania. Rovnako irelevantným je i to, či
žalovaná má alebo nemá kľúče od sporného bytu. Ako vlastníčka bytu má žalovaná viaceré možnosti,
ako vykonávať svoje vlastnícke právo v celom rozsahu, čo však nie je predmetom tohto konania a

nemôže to byť kladené na ťarchu žalobcovi. Žiadnu výpovednú hodnotu na rozhodovaní v tomto spore
nemôže mať ani konanie vedené na Okresnom súde Žilina pod sp. zn. CA-9C/96/2022 a sp. zn. CA–
5C/51/2020, v ktorom si B. C. uplatňuje od F. B. náhradu za užívanie bytu. Preto pripojenie týchto
spisov, prípadne exekučného spisu 373 EX/747/22 je vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti
nadbytočné. V tomto spore súd nemal posudzovať vzájomné vzťahy medzi F. B. a B. C., keďže by to

bolo nadbytočné a nehospodárne. Tieto vzťahy nepredstavujú dôvod hodný osobitného
zreteľa, ktorý by zakladal možnosť súdu nepriznať žalobcovi nárok na náhradu trov konania. Existencia
viacerých súdnych konaní na Okresnom súde Žilina medzi žalobcom a žalovanými F. B. a B. C. z dôvodu
neuhradených zálohových platieb za sporný byt vždy za iné obdobie len preukazuje, že u žalovaných
nie je snaha o mimosúdne vyriešenie veci. Žalovaná B. C. sa u žalobcu pravidelne informuje o výške

dlhu viaznucom na predmetnom byte, avšak napriek informáciám o výške pohľadávky žalobcovi tento
dlh dobrovoľne neuhrádza. Práve preto si svoje nároky musí uplatňovať žalobca v súdnom konaní.
25. Pokiaľ žalovaná poukazovala na primeranú lehotu v zmysle ust. § 517 ods. 1 Občianskeho
zákonníka,totozákonnéustanovenienasúdenýprípadnedopadá,nakoľkožalobcažalovanejneumožnilzaplatiť dlh v dodatočnej primeranej lehote a ani nevyužíva právo od zmluvy odstúpiť. Rovnako
nepravdivé je tvrdenie žalovanej, že predpokladom
pre priznanie trov konania je existencia predžalobnej upomienky žalobcu. Žalovaná si totiž neplní svoje

povinnosti z predloženej zmluvy o výkone správy a zákon zaslanie predžalobnej výzvy žalovanej sa
nevyžaduje. Z predloženej zmluvy o výkone správy, ktorú podpísala G. H., nar. XX.XX.XXXX ako
osoba poverená vlastníkmi podpísať zmluvu o výkone správy, vyplýva, že vlastníci bytov a nebytových
priestorov v bytovom dome č. XXXX, zapísaní v evidencii nehnuteľností Okresného úradu Čadca na
liste vlastníctva č. XXXX, boli menovanou zastúpení pri uzatvorení zmluvy o výkone správy so správcom

OSBDČadca(t.j.žalobcom)vsúladesustanovením§8aods.1zákona182/1993Z.z.Žalobcapredložil
do spisu zápisnicu z písomného hlasovania vlastníkov bytov a nebytových priestorov č. X/XXXX/XXXX,
ktoré sa konalo v dňoch 04.10.2019 až 06.10.2019 a v ktorom vlastníci súhlasili s tým, aby povereným
zástupcom v zmysle § 14 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z. z. za účelom podpisovania zmlúv v mene
vlastníkov bytového domu bola G. H.. Predložená zmluva o výkone správy je teda platným a účinným
dokumentom preukazujúcim oprávnenie správcu (žalobcu) vykonávať správu predmetného bytového

domu. Z uvedeného je zrejmé,
že okresný súd v tejto sporovej veci rozhodol vecne správne a rovnako správne je i jeho rozhodnutie
o priznaní nároku na náhradu trov konania žalobcovi. Zároveň v tomto spore nebola preukázaná
existencia žiadnych dôvodov hodných osobitného zreteľa, pre ktoré by súd žalobcovi ako úspešnej
sporovej strane nemal nárok na ich náhradu priznať.

26. Žalovaná vo svojej odvolacej replike zotrvala na podanom odvolaní. Nesúhlasila s tvrdením žalobcu,
ktorý vo svojich podaniach uvádza, že žalované uhradili postupne istinu, pričom predmetom konania
zostali len úroky z omeškania a trovy konania. Táto skutočnosť nie je pravdivá, pretože žalovaná A. B. C.
nikdy za predmetný byt žalobcovi neplatila, a to najmä z dôvodu, že predmetný byt neužíva. Tento užíva

žalovaná v rade 2/ F. B. so svojou rodinou. Takéto tvrdenie žalobcu je účelové a má zrejme evokovať
dojem, že žalovaná je si vedomá povinnosti platiť istinu, ktorú žalobca žaluje
pred súdom. Žalovaná nevie, o akom exekútorskom úrade a dopyte naň hovorí žalobca, ale podľa jej
zistenia doposiaľ žalobca nepodal návrh na vykonanie exekúcie voči F. B. v tejto veci. Z uvedeného
dôvodu, aj keby takýto dopyt súd realizoval, exekútorsky úrad by mu zrejme žiadnu novotu do konania

neoznámil. Žalovaná zopakovala, že sporný byt neužíva, nemá od neho kľúče, dokonca vedie niekoľko
súdnych sporov proti F. B., ktoré podľa jej názoru zakladajú dôvody hodné osobitného zreteľa
pre nepriznanie náhrady trov konania žalobcovi. Aj úroky z omeškania by preto rovnako mala zaplatiť
F. B., ktorá sa dostala do omeškania s platením služieb spojených
s nájomným. Žalovaná zotrvala na tom, že žalobca ju nikdy nevyzval na úhradu dlžných platieb za služby

spojené s bytom, čo je jeho obligatórna povinnosť, ak chcel v tejto veci vydať platobný rozkaz. Všetky
tvrdenia žalobcu uvedené v tejto súvislosti žalovaná označila za zavádzajúce. Záverom odvolateľka
zopakovala, že zmluvu o výkone správy podpísanú G. H. považuje za neplatnú a nesúhlasí, aby
menovaná konala za jej osobu. Keďže takáto zmluva je neplatná, odvolateľka žiadala, aby v zmysle jej
vyjadrení bola podrobená kasačnému prieskumu odvolacím súdom.

27. Žalobca vo svojej odvolacej replike zotrval na svojej argumentácii prezentovanej v štádiu
prvoinštančného i odvolacieho konania.
28. Akcentoval, že pre neho je úplne bezpredmetné, či platby za sporný byt uhrádzala žalovaná v rade
1/ alebo žalovaná v rade 2/. Z hľadiska rozhodovania tohto sporu je podstatné, či platba bola uhradená

na účet Bytového domu B. D. XXXX M. E., vedený v sumárnej analýze platieb na príslušný účet
s variabilným symbolom priradeným k bytu žalovaných v rade 1/ a 2/. Vlastník bytu je povinný hradiť
na účet domu mesačne vopred preddavky do fondu prevádzky, údržby a opráv, poplatok za výkon
správy bez ohľadu na to, či sa v danom byte zdržiava alebo nie. Preto tvrdenia žalovanej, že sporný byt
nevyužíva (čo však v konaní ani nepreukázala), je irelevantné. Rovnako nie je relevantná ani skutočnosť,

či žalovaná má/nemá kľúče od sporného bytu. Vzťahy medzi F. B. a B. C. nepredstavujú dôvod hodný
osobitného zreteľa, ktorý by zakladal dôvod
na nepriznanie nároku na náhradu trov konania v spore úspešnému žalobcovi. Zároveň zaslanie
predžalobnej výzvy žalovanej zákon nevyžaduje. Žalovaná nadobudla vlastnícke právo k spornému
bytu na základe právnej skutočnosti, ktorou bola smrť I. J., a preto ako dedič po poručiteľke (pôvodnej

vlastníčke bytu) nie je povinná pristúpiť k zmluve o výkone správy, čo nepochybne vyplýva z ust. §
460 Občianskeho zákonníka. Smrťou I. J. prešli všetky jej práva a povinnosti vyplývajúce z vlastníctva
bytu na jej právneho nástupcu, t. j. žalovanú (tzv. univerzálna sukcesia). Žalovaná teda nemá povinnosť
podpísať zmluvu o výkone správy a nedoplatky uplatnené žalobou je možné voči nej uplatňovať i bezjej vlastnoručného podpisu zmluvy o výkone správy, a to práve s poukazom na univerzálnu sukcesiu
do práv a povinností I. J. súvisiacich s vlastníctvom bytu tak, ako to prezentoval žalobca vo svojom
predchádzajúcom podaní. Žiadne dôvody, hoc osobitného zreteľa, pre nepriznanie nároku na náhradu

trov konania žalobcovi v tomto spore teda neexistujú.

29. Odvolací súd pred svojím rozhodnutím v súlade s ust. § 382 CSP vyzval sporové strany, aby
v stanovenej lehote od doručenia tejto výzvy sa vyjadrili k možnej aplikácii ust.
§ 136, § 139, § 141 a § 142, ako aj ust. § 511 a § 566 Občianskeho zákonníka, a tiež ust. § 14 ods. 1 a 4

zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v platnom znení, ktoré doposiaľ
pri doterajšom rozhodovaní veci neboli použité.

30. Žalovaná vo svojom vyjadrení k tejto výzve vyjadrila súhlas s aplikáciou uvedených zákonných
ustanovení.
31. Dodala, že voči žalovanej v rade 1/ F. B. a jej manželovi podala žalobu, na základe ktorej jej súd

priznal náhradu za užívanie jej spoluvlastníckeho podielu
na spornom byte. Uvedený rozsudok už nadobudol právoplatnosť. Keďže žalovaná a jej manžel A.
C. pohľadávku nezaplatila, súdny exekútor B. N. pristúpil k dražbe predmetného bytu, čím sa vyriešia
vzájomné vzťahy žalovanej a jej sestry,
na ktorých sa nevedia dohodnúť. Sporný byt sa teda vydraží, predá a výťažok z dražby sa rozdelí tak,

aby každá zo sestier išla svojou sestrou bez navyšovania ďalších súdnych sporov.

32. Žalobca s aplikáciou vyššie uvedených zákonných ustanovení vyslovil súhlas.

33. Ďalšie podania strán sporu neboli v štádiu odvolacieho konania produkované.

34. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), preskúmal rozsudok okresného súdu v rozsahu
vyplývajúcom z ust. § 379 CSP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania (postupom podľa § 219 ods.
3 CSP v spojení s § 378 ods. 1 CSP a § 385 ods. 1 CSP a contrario) toto rozhodnutie vo veci samej,
t. j. vo výrokoch II. a IV., a tiež v závislom výroku III. o trovách konania podľa § 387 ods. 1 CSP ako

vecne správne potvrdil.

35. Odvolací súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce otázky, ktoré boli vo veci vznesené a v celom
rozsahu sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie. Okresný súd v dostatočnom
rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej veci, vecne správne rozhodol a svoje

rozhodnutie odôvodnil v súlade s ust. § 220 ods. 2 CSP. Odôvodnenie rozhodnutia okresného súdu
je vecne správne, pričom v jednotlivostiach naň poukazuje aj krajský súd. Z uvedených dôvodov sa
odvolací súd v odvolacom konaní obmedzil iba na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia (§ 387 ods. 2 CSP).

36. Na doplnenie považoval odvolací súd za nevyhnutné reagovať na odvolaciu argumentáciu žalobkyne
formulovanú v jej opravnom prostriedku. Krajský súd zároveň poukazuje na zodpovednosť žalovanej
za obsahové vymedzenie svojho odvolania v spojitosti s nevyhnutnosťou odvolacieho súdu rešpektovať
svoju viazanosť odvolacími dôvodmi (§ 380 ods. 1 CSP).

37. Primárne odvolací súd zdôrazňuje, že do práva na spravodlivý proces nepatrí právo strany sporu,
aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením
dôkazov (IV.ÚS 252/04), ani právo na to, aby bola strana pred všeobecným súdom úspešná, teda aby
sa rozhodlo v súlade s jej požiadavkami (I.ÚS 50/04). Do obsahu základného práva podľa článku 46
ods. 1 Ústavy a práva na spravodlivý proces podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru nepatrí ani právo strany

sporu vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať
ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia dôkazov (II.ÚS 3/97, II.ÚS 251/03). Odvolacie námietky žalovanej
k spôsobu vyhodnotenia dokazovania okresným súdom z uvedených dôvodov krajský súd vyhodnotil
ako nedôvodné. Okresný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, prečo žalobe žalobcu v časti
úrokov z omeškania vyhovel, pričom ku svojim záverom dospel v kontexte všetkých vykonaných

dôkazov s prihliadnutím na individuálne okolnosti prejednávanej veci. V tejto súvislosti odvolací súd
poznamenáva, že právu na odôvodnenie súdneho rozhodnutia (ako súčasti základného práva na súdnu
ochranu) zodpovedá povinnosť dotknutého súdu dať odpoveď nielen na skutkové a právne otázky
daného prípadu, ale i na relevantné argumenty strán. V súdenej veci však okresný súd svoje rozhodnutiedostatočne a zákonným spôsobom odôvodnil. Právo na súdnu ochranu však nemožno zamieňať s
„právom“ strany sporu byť pred súdom úspešnou; prípadne s „právom“ na vydanie rozhodnutia v súlade
s jej požiadavkami a právnymi názormi. Preto nie je porušením daného základného práva, ak súd

nerozhodnepodľapredstávstranysporu;vrátanepredstávoobsahuodôvodneniasúdnehorozhodnutia.
S prihliadnutím na obsah dokazovania vykonaného okresným súdom popísaný v odôvodnení jeho
rozsudku, krajský súd len doplnil dôvody napadnutého rozhodnutia. Uvedený postup odvolacieho súdu
je v súlade s uznesením Ústavného súdu SR sp. zn. IV.ÚS 350/2009 zo dňa 08.10.2009, podľa ktorého
„....odôvodnenia rozhodnutí prvostupňového súdu a odvolacieho súdu nemožno posudzovať izolovane,

pretože prvostupňové a odvolacie konanie z hľadiska predmetu konania tvoria jeden celok (II.ÚS
78/2005, III.ÚS 264/2008, IV.ÚS 372/2008).Tento právny názor zahŕňa aj požiadavku komplexného
posudzovania všetkých rozhodnutí všetkých všeobecných súdov (tak prvostupňového súdu, ako aj
odvolacieho súdu a prípadne aj dovolacieho súdu), ktoré boli vydané v priebehu príslušného súdneho
konania“.

38. V posudzovanom prípade nebolo sporné, že pôvodne žalovaná v rade 1/ F. B., nar. XX.XX.XXXX,
bytom B. D. XXXX/X, XXX XX E. a žalovaná v rade 2/ A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. D. XXXX/
X, XXX XX E. sú podielové spoluvlastníčky bytu č. X na prízemí vo vchode č. XXXX, v obytnom dome
súp. č. XXXX, nachádajúcom sa v E., zapísanom na LV č. XXXX, a to žalovaná v rade 1/ s výškou
spoluvlastníckeho podielu 1/3 a žalovaná v rade 2/ (aktuálne v rozsudku označená ako „žalovaná“)

s výškou spoluvlastníckeho podielu 2/3. Uvedenú nehnuteľnosť spolu so všetkými
súčasťamiavybavenímaspoluvlastníckypodielvovýške7634/365050priestorunaspoločnýchčastiach
a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastnícky podiel 7634/365058 k parcele C-KN č. 2568 –
zastavané plochy a nádvoria o výmere 369 m2, vlastnila pôvodne matka žalovaných poručiteľka I. J.,
H. O., nar. XX.XX.XXXX, naposledy bytom B. D. XXXX/X, E., ktorá zomrela dňa XX.XX.XXXX a ktorú

žalovanézdedilinazákladeuzneseniaOkresnéhosúduČadcač.k.8D/181/2021-71 zodňa20.04.2022.
Ako správne konštatoval okresný súd v napadnutom rozhodnutí, nárok žalobcu pritom vyplýva z čl.
IV. Zmluvy o výkone správy pre bytový dom súp. č. XXXX v E. č. 1/2019 zo dňa 15.10.2019, ktorú
v mene vlastníkov podpísala splnomocnená osoba – G. H.. Podľa čl. V. ods. 2 Zmluvy o výkone
správy vyúčtovanie nákladov za poskytovanie plnenia spojené s užívaním bytov

a nebytových priestorov zabezpečí správca pre všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov
v dome najneskôr do 31.05. nasledujúceho roku. Vyúčtovaním zistený nedoplatok je vlastník bytu
a nebytového priestoru povinný uhradiť do 30 dní odo dňa doručenia vyúčtovania. Za obdobie od
01.03.2023 do 31.05.2023 žalované nezaplatili žalobcovi zálohovú platbu za miesiace
4/2023 až 6/2023 3x po 202,38 eur, čo spolu činí 607,14 eur, ktorá bola zo strany žalovanej v rade 1/

postupne žalobcovi po začatí konania uhradená. Predmetom aktuálneho odvolacieho konania boli teda
úroky z omeškania z jednotlivých platieb tak, ako boli vyčíslené vo výroku II. napadnutého rozsudku.

39. Súd prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí tiež správne poukázal na ust. § 10 ods. 1 vety
prvej a § 10 ods. 7 zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, z ktorých

jednoznačne vyplýva povinnosť vlastníkov bytov a nebytových priestorov, aby v súlade so zmluvou
o spoločenstve alebo so zmluvou o výkone správy poukazovali preddavky mesačne vopred do fondu
prevádzky, údržby a opráv, a to od prvého dňa mesiaca nasledujúceho po vklade vlastníckeho práva do
katastra nehnuteľností. Túto povinnosť má aj vlastník (spoluvlastník) bytu alebo nebytového priestoru
v dome, ktorý sa neužíva a tento vlastník (spoluvlastník) sa nemôže domáhať upustenia od povinnosti

uhrádzať preddavky
do fondu prevádzky, údržby a opráv, úhrady za plnenia a platby za správu. Povinnosť úhrad do fondu
prevádzky, údržby a opráv je teda spojená s existenciou vlastníctva/spoluvlastníctva bytu, pričom
skutočnosť, či žalovaná predmetný byt v žalovanom období užívala alebo neužívala, prípadne, či
disponovala kľúčmi od tohto bytu, je pre rozhodnutie v tomto spore irelevantná. Správnym je i odkaz

okresného súdu na ust. § 7 ods. 2 vety prvej a poslednej vety zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov
anebytovýchpriestorov,zktoréhovyplýva, žesprevodomaleboprechodomvlastníctvabytualebo
nebytového priestoru v dome prechádzajú na nového vlastníka bytu alebo nebytového priestoru v dome
práva a povinnosti vyplývajúce zo zmluvy o spoločenstve. Nového vlastníka bytu alebo nebytového
priestoru v dome zaväzujú aj právne úkony týkajúce sa domu, spoločných častí a spoločných zariadení

domu, príslušenstva a pozemku vykonané pred prevodom alebo prechodom vlastníctva bytu alebo
nebytového priestoru v dome. Vzájomné zachovávanie kontinuity pri platení príspevku do fondu opráv je
tak nový vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome, ktorý nadobudne vlastnícke práva na základe
iného než zmluvného titulu, ktorý má zmluvný základ, povinný prispievať do fondu opráv v súlade sozmluvou o spoločenstve alebo zmluvou o výkone správy už od momentu nadobudnutia vlastníckeho
práva k bytu a nebytovému priestoru.

40. Súčasne odvolací súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
1Cdo/60/2019 zo dňa 29.06.2021, z ktorého jednoznačne vyplýva, že otázku platnosti rozhodnutí
prijatých zhromaždením vlastníkov nemôže súd posudzovať v inom konaní, než v konaní podľa § 14 ods.
4 zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení do 30.09.2014 (aktuálne
§ 14 ods. 8 tohto zákona), a to ani ako otázku predbežnú. Zákon pritom výslovne určuje, že vlastník

sa môže domáhať neplatnosti uznesení prijatých na schôdzi či zhromaždení vlastníkov v zákonom
stanovenej prekluzívnej lehote, t. j. do 15 dní od oznámenia výsledku hlasovania, resp. do 3 mesiacov
od faktického hlasovania. Po tejto lehote dochádza ku konvalidácii prípadných vád prijatého uznesenia.
V opačnom prípade by zakotvenie týchto lehôt podľa zákona stratilo akýkoľvek zmysel. Súdnym
prieskumom platných uznesení vlastníkov po uplynutí zákonom stanovených lehôt v inom súdnom
konaní (napr. v konaní o zaplatenie pohľadávky iniciovanom voči vlastníkovi správcom zastupujúcich

všetkých vlastníkov v dome, ktorého aktívna legitimácia vyplývajúca z uznesenia schôdze vlastníkov
nebola na súde nikdy spochybnená žalobou podľa ustanovenia § 14 ods. 4 zákona o vlastníctve bytov
v znení do 30.09.2014 (aktuálne podľa ust. § 14 ods. 8 tohto zákona) by bol narušený princíp právnej
istoty a tým nielen stabilita v právnych vzťahoch medzi vlastníkmi navzájom, ale aj medzi vlastníkmi a ich
správcami, resp. tretími osobami (dodávateľmi tovarov a služieb pre bytový dom).

41. Pre rozhodnutie v tomto spore je preto úplne irelevantné, či F. B. zaplatila svojej sestre A. B.
C. náhradu za užívanie jej spoluvlastníckeho podielu predmetného bytu alebo nie. Akékoľvek ďalšie
dokazovanie v tomto spore pripojením spisov navrhovaných odvolateľkou by preto bolo nadbytočné.

42. Z ust. § 511 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pritom vyplýva, že ak právnym predpisom alebo
rozhodnutím súdu je ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté, alebo ak to vyplýva z povahy plnenia, že
viacdlžníkovmátomuistémuveriteľovisplniťdlhspoločneanerozdielne,jeveriteľoprávnenýpožadovať
plnenie od ktoréhokoľvek z nich. Ak dlh splní jeden dlžník, povinnosť ostatných zanikne.
43. Citované ustanovenie formuluje základnú definíciu solidárneho záväzku, v ktorom vystupuje viac

dlžníkov zaviazaných na jedno plnenie. Každý zo solidárne zaviazaných dlžníkov má samostatnú právnu
pozíciu, to znamená, že splatnosť záväzkov jednotlivých dlžníkov nemusí byť totožná, záväzok každého
z nich sa zároveň zvlášť premlčuje, môže tu dôjsť k dohode o urovnaní len vo vzťahu k jednému
zdlžníkovčikjednotlivémuodpusteniudlhuapodobne.Uvedenévšaknenegujezáver,ževždysúdlžníci
zaviazaní len na jeden dlh, ktorého splnenie spôsobuje zánik záväzkov ostatných dlžníkov. Samostatný

status dlžníkov sa prejavuje aj v tom, že každý zo solidárne zaviazaných dlžníkov môže byť žalovaný
osobitne (uvedené vyplýva z formulácie „je veriteľ oprávnený požadovať plnenie od ktoréhokoľvek
z nich“) a v prípade, ak sú žalovaní všetci títo dlžníci, vytvárajú v civilnom sporovom konaní samostatné
procesné spoločenstvo tak, ako je tomu aj v tomto spore.
44. Uvedené potom znamená, že aj keby žalobca žaloval v konaní jedného z dlžníkov (či už

žalovanú v rade 1/ alebo žalovanú v rade 2/), bolo by možné zaviazať tohto na celé plnenie.
V prípade eventuálneho podania žaloby voči ďalšiemu zo solidárne zaviazaných dlžníkov by pri ďalšom
rozhodovaní neexistovala prekážka veci rozhodnutej. Uvedené by však nebránilo vo veci rozhodnúť,
zaviazať ďalšieho dlžníka na to isté plnenie, avšak s výslovným vyjadrením solidárnej väzby, či väzby
k už skôr vydanému rozhodnutiu

vo vzťahu k tomu istému dlhu (čomu zodpovedá výrok IV. napadnutého rozsudku).
45. Z ust. § 139 Občianskeho zákonníka vyplýva solidarita žalovaných dlžníkov v tomto spore (t. j.
pôvodne žalovanej v rade 1/ a žalovanej v rade 2/). Pasívna solidarita podielových spoluvlastníkov
znamená, že tretia osoba v pozícii veriteľa (t. j. žalobcu) môže požadovať celé plnenie od ktoréhokoľvek
z podielových spoluvlastníkov, a to bez ohľadu na veľkosť podielu spoluvlastníka, od ktorého

požaduje poskytnutie plnenia. Vlastník, ktorý plnenie poskytol, je oprávnený od ostatných podielových
spoluvlastníkovpožadovať,abymuuhradilipomernúčasťplneniapodľasvojichpodielov.Tentoregresný
nárok spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom vyplýva z ust. § 511 ods. 3 Občianskeho zákonníka.

46. Ak teda zákon dáva veriteľovi pri solidárnych záväzkoch možnosť uplatniť si nárok u ktoréhokoľvek

dlžníka, resp. u všetkých dlžníkov, preto nie je možné uplatnenie pohľadávky žalobcu ako veriteľa voči
obidvom žalovaným v tomto spore považovať
za konanie v rozpore s dobrými mravmi. Žalobca totiž pri uplatnení nároku vychádzal z povinností
spoluvlastníkov, ktoré majú voči žalobcovi ako správcovi ich bytu v zmysle § 7b ods. 5 vety prvej a§ 10 ods. 1 vety prvej zákona o vlastníctve bytov v platnom znení v spojení s § 139 ods. 1 a § 145
ods. 2 Občianskeho zákonníka. Ani prípadná vedomosť žalobcov o faktickom užívateľovi bytu a plnení
spojených s užívaním bytu nemôže na tomto závere nič zmeniť.

47.Podľa§3ods.1Občianskehozákonníkavýkonprávapovinnostívyplývajúcichzobčianskoprávnych
vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť
v rozpore s dobrými mravmi. Je však nevyhnutné dbať na to, aby ten, kto sa dobrých mravov dovoláva,
sám nekonal v rozpore s dobrými mravmi (R 39/1986). V prejednávanom prípade je nepochybné, že

žalovaná (pôvodná žalovaná v rade 2/) nie je oprávnená dovolávať sa v tomto spore aplikácie ust. § 3
Občianskeho zákonníka voči žalobcovi, ktorý predpokladal, že obidve žalované si ako spoluvlastníčky
predmetného bytu budú plniť svoju zákonnú povinnosť – uhrádzať platby do fondu prevádzky, údržby
a opráv a na správu bytového domu, ako aj platby za plnenia spojené s užívaním celého bytu.
V danom prípade preto neexistuje dôvod kvalifikovať výkon práva žalobcu na zaplatenie žalovanej sumy
s príslušenstvom aj voči žalovanej v rade 2/ ako výkon práva v rozpore s dobrými mravmi (contra bonos

mores).

48. Pokiaľ žalovaná tvrdila, že celý nárok žalobcu je už uspokojený, v tomto smere neprodukovala pred
súdom prvej inštancie ani doposiaľ žiaden dôkaz.

49. Neobstojí ani ničím nepodložená argumentácia žalovanej o nesprávnom priraďovaní platieb splátok
na dlh, ktorý je predmetom sporu, veriteľom, t. j. žalobcom. Z ust. § 566 ods. 1 a 2 Občianskeho
zákonníka totiž vyplýva, že veriteľ je povinný prijať aj čiastočné plnenie, ak to neodporuje dohode alebo
povahe pohľadávky. Pri čiastočnom plnení peňažného dlhu sa plnenie dlžníka započítava najprv na
istinu a potom na úroky, ak dlžník neurčí inak. Ako žalobca vo svojom vyjadrení uviedol, čo nepoprela

ani žalovaná, dlžník pri splácaní žalovanej istiny žalobcovi neoznačil, ktorú časť svojho peňažného dlhu
spláca. Žalobca preto v danom prípade pri započítavaní uhrádzaných súm postupoval v súlade so
zákonom.

50. Keďže žalované v rade 1/ a 2/ sú podielové spoluvlastníčky bytu (a k nemu prislúchajúceho

spoluvlastníckeho podielu k spoločným častiam a zariadeniam bytu, ako aj pozemku, na ktorom stojí
predmetný bytový dom), majú sa o hospodárení so spoločnou vecou dohodnúť, prípadne zvoliť postup
v zmysle ust. § 139 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Rovnako majú spoluvlastníci možnosť dohodnúť
sa na zrušení spoluvlastníctva o vzájomnom vyporiadaní, alebo takýto návrh môže ktorýkoľvek z nich
podať na súd (§ 141 a § 142 Občianskeho zákonníka). Vzájomné vzťahy spoluvlastníkov však nemôžu

mať vplyv
na splnenie ich povinností vo vzťahu k žalobcovi, a to z dôvodov uvedených vyššie. Žalobca nenesie
zodpovednosť za vzájomné vzťahy spoluvlastníkov bytu, pretože v tomto spore si len uplatňuje nároky
z vyúčtovania nákladov za poskytované plnenia spojené s užívaním bytu a nebytových priestorov a tieto
vzájomné vzťahy spoluvlastníkov nemôžu zakladať dôvody hodné osobitného zreteľa pre nepriznanie

tohto zákonného nároku žalobcovi.

51. Rovnako tak tieto okolnosti ani nemôžu zakladať dôvody hodné osobitného zreteľa v zmysle ust.
§ 257 CSP na nepriznanie nároku na náhradu trov konania žalobcovi, ktorý bol v tomto spore v celom
rozsahu úspešný.

52. Z ust. § 257 CSP vyplýva, že výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú
dôvody hodné osobitného zreteľa.
53. Účelom tohto zákonného ustanovenia je umožniť súdu zmierniť dôsledky právnych noriem
upravujúcich náhradu trov konania zavedením moderačného absolučného práva. Toto ustanovenie je

výrazom skutočnosti, že tam, kde zákon nemôže byť natoľko kazuistický, aby postihol celú
rozmanitosť života, dotvára sa právo sudcovským výkladom v medziach stanovených všeobecnými
podmienkami uvedenými v zákone, za splnenia ktorých môže dôjsť rozhodnutím súdu k inému záveru o
náhradetrovkonania,nežbyplynulzpoužitiavšeobecnýchzásadnáhradytrovkonania.Zákonvyžaduje
pre realizáciu tohto sudcovského moderačného práva, aby v danom prípade išlo o výnimočné okolnosti a

dôvody hodné osobitného zreteľa. V takýchto prípadoch súd zohľadňuje osobné, majetkové, zárobkové
a iné pomery oboch strán sporu, prihliada na postoj subjektov v konaní a prípadne iné okolnosti a
môžedospieťkzáveruoúplnomnepriznanítrovkonaniaúspešnejstranealeboonepriznaníčiastočnom,
a to práve s ohľadom na intenzitu preukázaných dôvodov hodných osobitného zreteľa.54. Ako už bolo uvedené vyššie, Civilný sporový poriadok vo svojom ust. § 257 upravuje možnosť
súdu výnimočne nepriznať náhradu trov konania strane, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.

Východiskom pre ich hodnotenie je pomerne bohatá judikatúra súdov k ust. § 150 ods. 1 O.s.p.,
ktorého účel a podmienky sú v podstate totožné s aktuálne účinným ustanovením § 257 CSP. Vyplýva
z nej, že pri posudzovaní okolností hodných osobitného zreteľa je potrebné prihliadať tak na osobné,
majetkové, zárobkové a iné pomery oboch strán sporu, teda nielen toho, koho by postihovala povinnosť
nahradiť trovy, ale aj toho, ktorého majetková sféra by bola použitím výnimočného ustanovenia dotknutá.

Do úvahy však treba zobrať tiež okolnosti, ktoré viedli k súdnemu uplatneniu nároku a prihliadnuť i na
postoj strán v konaní. (z uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6MCdo 5/2011 zo
dňa 18.01.2012).

55. V posudzovanej veci bol žalobca v celom rozsahu úspešný, pretože v časti istiny zobral žalobu
späť pre správanie žalovaných, keďže k jej úhrade došlo po začatí tohto konania. Pri posudzovaní

otázky náhrady trov konania v prípade zastavenia konania, konajúci súd v zmysle § 256 ods. 1
CSP skúma otázku procesného zavinenia na zastavení konania. Najčastejším dôvodom zastavenia
konania je späťvzatie žaloby. Na strane žalovaného spočíva procesné zavinenie na zastavení konania
najmä v tom prípade, keď žalobca zobral dôvodne podanú žalobu späť práve v dôsledku správania
sa žalovaného, typicky pre splnenie žalovanej povinnosti až po podaní žaloby. Dôvodnosť podania

žaloby sa však posudzuje procesne, a to bez ohľadu na to, aký by bol výsledok konania, keby
k späťvzatiu žaloby nedošlo. Rozhodnou je teda skutočnosť, že žalovaný splnil to, čoho sa žalobca
žalobou domáhal a že len z tohto dôvodu vzal žalobca žalobu späť. Inak povedané, dôvodnosť podanej
žaloby sa neposudzuje z hmotnoprávneho hľadiska, napríklad či žalobca bol nositeľom žalovaného
práva. V posudzovanom prípade je zrejmé, že žalované nesú procesné zavinenie na čiastočnom

zastavení konania čo do istiny. Vo zvyšnej časti čo do úrokov z omeškania bol žalobca v celom rozsahu
úspešný. Z uvedeného dôvodu mu s poukazom na ust. § 255 ods. 1 CSP okresný súd priznal nárok na
náhradu trov prvoinštančného konania voči žalovaným, ktoré v spore úspech nemali. Odvolateľka ako
neúspešná sporová strana v priebehu celého sporu trvala na nedôvodnosti podanej žaloby a navrhovala
ju zamietnuť. V posudzovanej veci bol teda úspešnou sporovou stranou žalobca, čo bolo konštatované

aj v odôvodnení napadnutého rozsudku. Okresný súd tak správne pristúpil k rozhodovaniu o trovách
konania v zmysle
§ 255 ods. 1 CSP s použitím § 256 ods. 1 CSP, keď priznal žalobcovi, ktorý mal vo veci úspech, nárok
na náhradu voči žalovanej, ktorá v spore úspech nemala.

56.Spoukazomnavyššieuvedenéskutočnostiodvolacísúdrozsudoksúduprvejinštancievjehovýroku
II. a IV. ako vecne správny potvrdil. Súčasne odvolací súd potvrdil aj od odvolania
závislý výrok III. napadnutého rozsudku o trovách konania, ktoré zodpovedá zákonným ustanoveniam
a procesnej situácii popísanej vyššie.

57. Vo zvyšnej časti, nenapadnutej odvolaním, t.j. vo výroku I. zostal rozsudok okresného súdu
nedotknutý týmto rozhodnutím odvolacieho súdu.

58. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol krajský súd podľa § 262 ods. 1 v spojení s
§ 255 ods. 1 CSP a § 396 ods. 1 CSP tak, že žalobcovi ako úspešnej procesnej strane v tomto štádiu

konania priznal voči neúspešnej žalovanej nárok na ich náhradu v rozsahu 100 %. O výške náhrady
týchto trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým
sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP). Ani odvolací
súd totiž nevzhliadol žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by v zmysle ust. § 257 CSP
v spore úspešnému žalobcovi nárok na ich náhradu voči žalovanej nepriznal. V danej súvislosti odvolací

súd poukazuje na svoju argumentáciu uvedenú vyššie (najmä body 50. až 54. tohto rozhodnutia).

59. Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov
3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za
ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia

právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní

proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné

uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 1 a 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému

súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane
pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne
koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba
oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na vykonanie exekúcie
podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti /

Exekučný poriadok/ a o zmene a doplnení ďalších zákonov).