Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 18. február 2025

Súd: Okresný súd Trebišov
Spisová značka: 17Csp/128/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6124244742
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 02. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Renáta Ďurková

ECLI: ECLI:SK:OSTV:2025:6124244742.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trebišov sudkyňou JUDr. Renátou Ďurkovou v právnej veci žalobcu: Prvá stavebná

sporiteľňa, a.s., Bajkalská 30, 829 48 Bratislava, IČO: 31 335 004 proti žalovaným: 1/ A. B., nar.
XX.XX.XXXX, bytom C. XXX/XX, XXX XX B., 2/ D. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX/XX, XXX XX
B., obaja právne zastúpení: Mgr. Ondrej Barna, Zámocká 529/34, 091 01 Stropkov, IČO: 52 824 837, v
konaní o zaplatenie 6.093,62 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu zamieta.

II. Žalovaným v 1/ a 2/ rade priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% voči žalobcovi.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca žalobou pôvodne doručenou na upomínací súd Banská Bystrica dňa 29.02.2024 žiadal, aby

súd zaviazal žalovaných zaplatiť žalobcovi sumu 6 093,62 eur, spolu so 6,69 % p. a. úrokom za úver
zo sumy 5 735,00 eur od 08.09.2022 do zaplatenia, najviac do 15.07.2044 a 5,50 % p. a. úrokom z
omeškania zo sumy 5.735,00 eur od 08.09.2022 do zaplatenia, ako aj trovy konania.

2. Podanie žaloby odôvodnil tým, že na základe Zmluvy o stavebnom sporení č. 2099708 4 02 bola
so žalovanými uzatvorená Zmluva o úvere č. 2099708 4 02 zo dňa 21.07.2014 (ďalej len ,,zmluva o
úvere“), v súlade s ktorou poskytol žalobca žalovaným medziúver č. 2099708 6 05 vo výške 5 900

eur. V zmysle čl. VIII. bod 8.1. zmluvy o úvere, poplatok za medziúver sa zaúčtoval pri prvej výplate
medziúveru tak, že celková výška vyplateného medziúveru bola znížená o výšku týchto poplatkov.
Žalovaní sa zaviazali splatiť úver pravidelnými mesačnými splátkami vo výške 39,69 eur, ktoré boli
povinní uhrádzať na účet konta stavebného sporenia. Do pridelenia cieľovej sumy túto sumu tvoria
vklady na konto sporenia vo výške 6,79 EUR a 6,69 % p. a. úrok za medziúver vo výške 32,90 eur,
pričom sa uspokojovali v poradí úroky z medziúveru a vklady na konto sporenia. Žalobca vklad prijatý na
konto stavebného sporenia, ako splátku úroku z medziúveru preúčtoval na konto medziúveru. Uvedené

preúčtovanie sa vykonávalo v súlade so zásadou poradia uspokojovania v súlade s čl. V., bod 5. 3.
zmluvy o úvere. Splátky sú splatné k 15. dňu mesiaca. Suma poskytnutého medziúveru bola základom
pre výpočet úrokov medziúveru. Žalovaní porušili zmluvne dohodnuté podmienky a medziúver prestali
riadne a včas splácať. Listom zo dňa 05.08.2022 žalobca vyzval žalovaných na doplatenie omeškaných
splátok, pričom ich zároveň upozornil, že v prípade ak omeškané splátky nebudú doplatené, žalobca
bude požadovať splatenie celého zostatku úveru s príslušenstvom pred dohodnutou dobou splatnosti.
Nakoľko omeškané splátky neboli doplatené žalobca dňa 07.09.2022 vyhlásil mimoriadnu splatnosť

zostatku úveru s príslušenstvom. Žalobca listom zo dňa 08.12.2023 vyzval žalovaných na zaplatenie
dlžnej sumy, no žalovaní dlžnú sumu neuhradili. Ku dňu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru,
žalobca zúčtoval časť nasporenej sumy vo výške 165 eur so sumou poskytnutého medziúveru vo výške
5 900 eur (poskytnuté úverové prostriedky), čo predstavuje po započítaní sumu 5.735,00 eur (istina).Časť nasporenej sumy vo výške 483,26 eur ostala blokovaná na konte stavebného sporenia v dôsledku
externých exekúcií. Žalovaná suma, t. j. dlžná suma ku dňu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru
(07.09.2022), predstavuje sumu vo výške 6 093,62 eur, pričom pozostáva z istiny vo výške 5 735 eur

a z nezaplatených 6,69 % p. a. úrokov za medziúver zo sumy 5 900 eur do 07.09.2022 spolu vo výške
358,62 eur. Žalobca si týmto dovoľuje uviesť, že si v žalobe neuplatňuje sumu nezaplatených poplatkov
ku dňu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti, celkovo vo výške 255 eur. Uvedené poplatky boli súčasťou
vyčíslenia dlžnej sumy ku dňu 07.09.2022 v Oznámení o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru zo dňa
07.09.2022. (6 348,62 eur – 255 eur = 6 093,62 eur, t. j. žalovaná suma). Požadovaním predčasného

splatenia úveru, úverová zmluva nezaniká, žalobca úročí istinu dohodnutým 6,69 % p. a. úrokom za úver
a zároveň 5,50 % p. a. úrokom z omeškania odo dňa nasledujúceho po vyhlásení mimoriadnej splatnosti
(t. j. od 08.09.2022). V súvislosti s nárokom na úrok za úver po vyhlásení splatnosti, žalobca poukázal na
rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 30.07.2019, spis. zn. 6Cdo/113/2018, kde
NS SR dal do pozornosti odvolaciemu súdu „....rozsudok Súdneho dvora (piatej komory) zo 07.09.2018 v
spojených veciach C-96/16 a C-94/17, v ktorom sa uvádza, že cieľom úrokov z omeškania je sankciovať

nesplnenie svojej povinnosti dlžníkom splatiť úver v lehotách stanovených v zmluve, odradiť dlžníka od
omeškania pri plnení jeho povinnosti a prípadne nahradiť veriteľovi škodu, ktorá mu vznikla z dôvodu
omeškania s plnením peňažného záväzku, zatiaľ čo bežné úroky (úroky z poskytnutého úveru) majú
naopak funkciu odplaty za poskytnutie peňažnej sumy zo strany veriteľa až do jej splatenia.

3. Okresný súd Banská Bystrica v upomínacom konaní vydal dňa 11.07.2024 platobný rozkaz pod sp.
zn. 39Up/455/2024, ktorým uložil žalovaným povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu 5.735 eur, úrok 358,62
eur, úrok 6,69% ročne zo sumy 5.735 eur od 08.09.2022 do zaplatenia, najviac do sumy 5.949,94 eur,
úrok z omeškania 5,50% ročne zo sumy 5.735 eur od 08.09.2022 do zaplatenia.
4. Proti predmetnému platobnému rozkazu podali v zákonnej lehote žalovaní odpor (č. l. 98-100),

v ktorom uviedli, že v žalobe absentuje akékoľvek tvrdenie zˇalobcu o tom, z čoho presne pozosta´va
jeho uplatňovany´ na´rok, zo splatnosti akých splátok odvodzuje svoju pohľada´vku. Žaloba zˇalobcu
je vnu´torne rozporna´ a ako taká s poukazom na povinnú súladnosť tvrdení žalobcu s obsahom a
(ne) úplnosťou navrhovaných dôkazov nemôže obstáť, ale najmä z dôvodu nedostatku aktívnej vecnej
legitimácie na podanie žaloby je potrebne´ žalobu v celom rozsahu zamietnuť. Žalobca nedisponuje

ním tvrdeným nárokom v tvrdenom rozsahu a to ani čiastočne. Podľa názoru žalovaných nie je možné
žalobcom uplatnený návrh považovať za oprávnený z dôvodu, že žalobca nesplnil podmienky stanovené
§ 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka a teda nedošlo k platnému zosplatneniu pohľadávky. Z obsahu
jednostranných právnych úkonov nemožno zistiť s akou konkrétnou splátkou majú byť v omeškaní,
aká časť omeškaného plnenia má predstavovať istinu a ďalšie príslušenstvo. Nie je preto možné

žiadne overenie si tvrdení žalobcu. Nemožno poskytnúť súdnu ochranu právu, ktoré je uplatňované
po použití nekalej obchodnej praktiky a je v rozpore s dobrými mravmi (§ 3 ods. 1 OZ). Poukazujú
na inkasovanie poplatku za poskytnutie úveru, pričom veriteľ tento poplatok odpočítal od sumy istiny
a poskytol inú istinu ako je deklarovaná v zmluve, čím došlo k skresleniu údajov ostatných náležitostí
zmluvy, napr. hodnota RPMN. Zmluva obsahuje zmluvne´ podmienky, ktoré svojím obsahom vytvárajú

hrubú nerovnováhu medzi stranami zmluvy v náš neprospech, čo by mal súd ex offo zohľadniť a vyhlásiť
za neprijateľné. Poukázali aj na neskúmanie bonity žalovaných, neuznávajú preto penˇazˇny´ na´rok
uvedený v platobnom rozkaze v celom rozsahu.
5. Spis bol Okresnému súdu Trebišov postúpený dňa 22.07.2024.
6. Žalobca v replike (č. l. 105-109) spisu uviedol, že žalovaní v podanom odpore nešpecifikujú konkrétne

aké predpoklady podľa Občianskeho zákonníka majú v tomto prípade za následok nedostatok aktívnej
vecnej legitimácie, ani neuvádzajú ďalšiu argumentáciu, žalobca sa k týmto tvrdeniam nedokáže
relevantne vyjadriť. Žalobca popiera tvrdenia žalovaných, že zmluva obsahuje nesprávnu RPMN v
neprospech spotrebiteľa. Žalobca a žalovaní ako zmluvné strany sa slobodne dohodli na tom, že celková
suma poukazovaných peňažných prostriedkov bude znížená o výšku poplatku za spracovanie úveru,

ktorého presná suma bola uvedená v amortizačnej tabuľke 100 eur a žalovaným bola celkovo vyplatená
suma 5800 eur. V súlade s čl. VIII bod 8.1. sa poplatok za spracovanie medziúveru stal splatný pri
prvom poukázaní finančných prostriedkov medziúveru tak, že celková suma poukazovaných peňažných
prostriedkovbolazníženáovýškutohtopoplatku.Nárokžalobcuakoveriteľanapoplatokzaspracovanie
medziúveru predstavuje nárok vyplývajúci priamo zo zákona, konkrétne ide o odplatu, ktorú je banka

oprávnená od dlžníka požadovať v zmysle ustanovenia § 499 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný
zákonník. Žalobca žalovaným peňažné prostriedky na úhradu tohto poplatku požičal, čím im de facto
vyšiel v ústrety, aby nemusel poplatky hradiť z vlastných prostriedkov. Uvedený poplatok za poskytnutie
úveru vstupuje do výpočtu RPMN ako jednorazový poplatok. Žalobca ďalej uvádza, že matematickýprepočet RPMN počíta so sumou obratov k danému dátumu a dátum výplaty medziúveru a je rovnaký
ako dátum účtovania poplatku. Tzn. že, ak žalobca počíta s celou výškou vyplateného úveru a následne
obrat zníži o poplatok, je to presne to isté ako keby počítal s výškou vyplateného úveru zníženého o

poplatok (vtedy sa už následne neznižuje obrat vstupujúci do prepočtu RPMN). Z uvedeného vyplýva,
že z hľadiska výpočtu RPMN je irelevantné, či sa bude výpočet odvíjať od celkovej sumy požičaných
peňazí, alebo od sumy poníženej o poplatok za spracovanie úveru, lebo výsledkom bude stále tá istá
výška RPMN. Žalobca riadne poskytol úver vo výške, v akej bola dojednaná v zmluve o úvere a rovnako
tak k jeho výplate došlo spôsobom dohodnutým v zmluve o úvere – časť bola žalovaným požičaná na

zaplateniepoplatkuzaspracovanieúveruazvyšnáčasťbolavyplatenánapožadovanýúčet.Žalobcamá
za to, že suma na zaplatenie poplatku bola rovnako daná žalovaným do dispozície za účelom zaplatenia
poplatku za spracovanie úveru, aby túto sumu nemuseli osobitne uhrádzať. Žalobca taktiež výslovne
popiera, že by neboli splnené podmienky pre vyhlásenie mimoriadnej splatnosti v zmysle § 53 ods. 9
a § 565 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), kvôli tomu, že z jednostranných
právnych úkonov žalobcu nie je možné podľa slov žalovaných zistiť s akou konkrétnou splátkou majú

byť v omeškaní. V zmysle čl. X. bod. 10.1 zmluvy o úvere má veriteľ právo vyhlásiť mimoriadnu splatnosť
celého zostatku úveru s príslušenstvom pred dohodnutou lehotou splatnosti predovšetkým v prípade,
ak je dlžník v omeškaní s platením čo i len jednej splátky stavebného úveru, resp. úrokov z medziúveru,
po dobu dlhšiu ako tri mesiace alebo je v omeškaní s platením čo i len jedného vkladu na účet zmluvy
stavebného sporenia po dobu dlhšiu ako tri mesiace. Uvedené zmluvné ustanovenie odráža zákonné

ustanovenie, keďže v § 53 ods. 9 je jednoznačne uvedené, že veriteľ môže uplatniť právo podľa §
565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil
spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva. Zákon nepredpisuje formu a
náležitostivyhláseniamimoriadnejsplatnosti–veriteľmusíbuďvyzvaťdlžníka,pričombysavuvedenom
prípade mala dodržať písomná forma, (zmluva o úvere musí byť písomná, tak následný právny úkon

by mal byť tiež urobený písomne aby bol platný) alebo rovno namiesto výzvy adresovanej dlžníkovi
možno uplatniť právo na zaplatenie celej pohľadávky (ak splatnosť nebola určená súdnym rozhodnutím)
podaním žaloby na súde. Rovnako ako pri upozornení dlžníka na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti,
ani pri oznámení o vyhlásení mimoriadnej splatnosti zákon žiadne ďalšie náležitosti, ako uvedenie pre
ktorú splátku, resp. splátky sa vyhlásila mimoriadna splatnosť úveru, nepožaduje. Právne úkony žalobcu

– Upozornenie na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti zo dňa 05.08.2022 a Vyhlásenie mimoriadnej
splatnosti úveru zo dňa 07.09.2022 sú dostatočne určité právne úkony a sú tak jednoznačne platnými
právnymi úkonmi.
7. K námietke skúmania bonity žalovaných žalobca uvádza, že preukázanie skúmania bonity pri
poskytnutí úveru žalovaným nie je hmotnoprávnou podmienkou žaloby. V čase žiadosti o úver 30.6.2014

ešte neexistovali Opatrenia NBS, ktorými sa ustanovujú podrobnosti o posúdení schopnosti spotrebiteľa
splácať úver na bývanie resp. spotrebiteľský úver. Žalovaný v 1/ rade A. B. bol z dôvodu preverenia
ekonomickej situácie preverený dopytom: a) do spoločného registra bankových a nebankových
informácií (SRBI / NRKI) – overenie či za posledných 12 mesiacov mala klientka vyhovujúcu platobnú
disciplínu – dopytom bolo zistené, že klientka posledných 12 mesiacov splácala všetky úvery riadne

a včas. Žalovaný v 1/ rade bol taktiež preverený dopytom do Sociálnej poisťovne, kde dopyt potvrdil,
že žalovaný v 1/ rade je zamestnaný u zamestnávateľa Yazaki Wiring Technologies Slovakia s.r.o.
(IČO 31669786). Žalovaná v 2/ rade D. B. bola z dôvodu preverenia ekonomickej situácie preverená
dopytom: a) do spoločného registra bankových a nebankových informácií (SRBI / NRKI) – overenie či
za posledných 12 mesiacov mal klient vyhovujúcu platobnú disciplínu – dopytom bolo zistené, že klient

posledných 12 mesiacov splácal všetky úvery riadne a včas. Zároveň zo žiadosti o úver vyplýva, že
žalovaní 1. a 2.boli v čase podania žiadosti o úver manželmi a mali jedno nezaopatrené dieťa. PSS, a.s.,
v čase schválenia tohto úveru uplatňovala princípy obozretného podnikania, pričom schopnosť klienta
splácať úver preverila porovnaním výšky pravidelného dlhodobého vkladu za obdobie posledných 12
mesiacov na konto stavebného sporenia klienta s výškou splátky nového úveru. Nakoľko výška splátky

nového úveru (39,69 eur) bola nižšia ako výška pravidelného dlhodobého vkladu na konto stavebného
sporenia č. 2099708 4 02 (40,00 eur), žalovaným vznikol nárok na takýto typ úveru. Žalovaní neuviedli
žiadne dôkazy a konkrétne okolnosti, ktoré by spochybnili nárok žalobcu. Žalobca navrhuje Okresnému
súdu aby podaný odpor odmietol.
8. Žalovaní dupliku nepodali.

9. Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 18.02.2025, na ktorom vec v zmysle § 180 CSP prejednal
v neprítomnosti žalobcu, ktorý svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnil podaním doručeným súdu dňa
11.02.2024 z dôvodu vysokej pracovnej vyťaženosti a súhlasil s tým, aby súd vo veci konal a rozhodol
v jeho neprítomnosti. Na pojednávanie sa nedostavil ani zástupca žalovaných, u ktorého mal súd riadnepreukázané predvolanie na pojednávanie dňom 12.12.2024. Zástupca žalovaných svoju neprítomnosť
neospravedlnil ani nepožiadal súd o odročenie pojednávania. Neprítomnosť na pojednávaní konanom
dňa 18.02.2025 zástupca žalovaných ospravedlnil až po pojednávaní a to podaním doručeným súdu

19.02.2025, v ktorom žiadal súd o ospravedlnenie z neúčasti na pojednávaní konanom dňa 18.02.2025
z dôvodu náhlej prekážky. V podaní zástupca žalovaných tiež navrhol žalobu žalobcu v celom rozsahu
zamietnuť s odkazom na doposiaľ uvedené argumenty.
10. Súd vykonal pojednávanie v neprítomnosti strán sporu.
11. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s prílohami žaloby, a to žiadosťou o úver bez záložného

práva (č. l. 17-18), Zmluvou o úvere zo dňa 21.07.2014 (č. l. 19-29), všeobecnými podmienkami
stavebného sporenia pre fyzické osoby (č. l. 30-37), tarify sporenia pre fyzické osoby (č.. l. 38),
sadzobník poplatkov pre fyzické osoby (č. l. 39-40), Amortizačnou tabuľkou medziúver a stavebný úver,
Predpokladmi, ktoré použil veriteľ na výpočet RPMN medziúveru a stavebného úveru (č. l. 41-43),
predpokladmiprevýpočetRPMN(č.l.44),doručenkač.l.47-48,upozornenienavyhláseniemimoriadnej
splatnosti č..l. 49-50, doručenka č. l. 51-52, oznámením o vyhlásení mimoriadnej splatnosti č. l. 53-54,

doručenky č. l. 55, predžalobnou výzvou č. l. 56-57 s doručenkou, výpisom z účtu medziúveru č. l. 58-63,
výpisom z účtu stavebného úveru č. l. 64-71, dátami dopytu č. l. 72-79, vyjadreniami strán sporu a zistil
tento skutkový stav veci:
12. Podľa článku I. zmluvy o úvere (ďalej len „zmluva“) – predmet zmluvy, uzatvorenej medzi žalobcom
ako veriteľom a žalovaným v 1/ rade ako dlžníkom a žalovanou v 2/ rade ako spoludlžníkom zo dňa

21.07.2014 vyplýva, že žalobca poskytol dlžníkom medziúver vo výške 5.900,- eur. Splatnosť vkladov na
účet stavebného sporenia bola dohodnutá na 15.deň v mesiaci, výška mesačnej splátky vrátane úrokov
z medziúveru 32,90 eur a výška úrokovej sadzby medziúveru bola dohodnutá na 6,69% ročne, počet
splátok 251.
13. Výška stavebného úveru po pridelení cieľovej sumy je 3.522,72 eur, úroková sadzba stavebného

úveru je 4,75% ročne, výška mesačnej splátky vrátane úrokov stavebného úveru je 39,69 eur, počet
splátok 109. Doba trvania zmluvy je 30 rokov, pričom termín konečnej splatnosti medziúveru/stavebného
úveru je uvedený do 15.07.2044. RPMN pre medziúver bola stanovená na 7,10 % a stavebný úver
4,88%. Celková čiastka medziúveru je 5.900 eur. Celková čiastka medziúveru, ktorú musí dlžník zaplatiť
je 15.059 eur.

14. Podľa článku III. zmluvy – účel a dokladovanie účelu úveru, účelom úveru je modernizácia a obnova
bytu, rodinného domu vrátane súvisiacich drobných stavieb, bytového domu alebo na udržiavacie práce
na nich.
15. Podľa čl. VIII. Zmluvy – poplatky a náklady, bod 8.1., dlžník je povinný uhradiť veriteľovi poplatky a
náklady súvisiace s úverom: poplatok za spracovanie úveru, ktorý si veriteľ zúčtuje pri prvom čerpaní

peňažných prostriedkov úveru tak, že celková suma poukázaných peňažných prostriedkov úveru bude
znížená o výšku tohto poplatku.
16. Podľa čl. X. bod 10.1 zmluvy, v prípade ak je dlžník v omeškaní s platením čo i len jednej splátky
stavebného úveru, resp. úrokov z medziúveru po dobu dlhšiu ako tri mesiace alebo je v omeškaní s
platením čo i len jedného vkladu na účet zmluvy o stavebnom sporení po dobu dlhšiu ako tri mesiace,

veriteľmáprávovyhlásiťmimoriadnusplatnosťceléhozostatkuúveruspríslušenstvompreddohodnutou
lehotou splatnosti.
17. Podľa článku XI. zmluvy - Záverečné ustanovenia - bod 11.1. právny vzťah medzi zmluvnými
stranami sa riadi právnym poriadkom SR, zákonom č. 310/92 Zb. o stavebnom sporení v platnom znení,
zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov v

platnom znení, Obchodným zákonníkom, Občianskym zákonníkom a Všeobecnými podmienkami, ktoré
sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy, ktoré dlžník obdržal spolu so zmluvou a s obsahom ktorých súhlasí.
18. Žalobca listom zo dňa 05.08.2022 – upozornenie na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti oznámil
žalovanému v 1/ rade a žalovanej v 2/ rade, že dňa 15.08.2022 vyhlási mimoriadnu splatnosť úveru.
Upozornenie bolo žalovanému v 1/ rade a žalovanej v 2/ rade doručené dňa 10.08.2022.

19. Žalobca listom zo dňa 07.09.2022 oznámil žalovaným v 1/ a 2/ rade, že z dôvodu porušenia
povinnosti splácať úver riadne a včas, ku dňu 07.09.2022 nastáva mimoriadna splatnosť celého úveru,
preto žiadal žalovaných vrátiť sumu 6.348,62 eur. Oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru
bolo žalovanému v 1/ rade a žalovanej v 2/ rade doručené dňa 12.09.2022.
20. Predžalobnou výzvou na zaplatenie dlhu z 08.12.2023 žalobca vyzval žalovaných na okamžitú

úhradu celej dlžnej sumy 7.266,23 eur. Podľa predloženej doručenky bola listina žalovanému v 1/ rade
doručená dňa 13.12.2023.21. Podľa výpisu z účtu medziúveru žalobca dňa 23.07.2014 vyplatil žalovaným medziúver vo výške
4.720 eur, poplatok za spracovanie stavebného úveru/medziúveru je 100 eur, a dňa 14.10.2014 sumu
1.080 eur.

22. Prílohou podania zo dňa 19.07.2024 bol žalobcom predložený prepočet RPMN fázy medziúveru,
kde sadzba RPMN za fázu MÚ je uvedená 4,80%, pričom suma poskytnutých prostriedkov je uvedená
20.000 eur.
23. Zo Žiadosti o spotrebiteľský úver bez rizikového životného poistenia zo dňa 30.06.2014 vyplýva, že
žalovanému v 1/ rade a žalovanej v 2/ rade má byť poskytnutý úver vo výške 5.900 eur po dobu 30 rokov

s výškou mesačnej splátky 39,60 eur.
24. Z Dát dopytu zo dňa 16.07.2014 vyplýva, že žalovaný v 1/ rade a žalovaná v 2/ rade majú kreditnú
kartu s úverovým rámcom 15.000 eur, výška splátky pri tomto úvere je 130 eur.
25. Podľa § 2 ods. 1 zák. č. 310/1992 Zb. o stavebnom sporení účinného ku dňu uzavretia zmluvy (ďalej
len „zákon o stavebnom sporení“), 1) Stavebným sporením sa rozumie

a)prijímanie vkladov od stavebných sporiteľov alebo v prospech stavebných sporiteľov,

b) poskytovanie úverov stavebným sporiteľom zo zdrojov fondu stavebného sporenia na stavebné účely
uvedené v § 11 ods. 1 (ďalej len „stavebný úver“).

26. Podľa § 2 ods. 3 písm. e) zákona o stavebnom sporení, v bankovom povolení sa môže stavebnej
sporiteľni okrem vykonávania bankových činností podľa odseku 2 povoliť aj vykonávanie týchto
bankových činností: poskytovanie spotrebiteľských úverov zo zdrojov mimo fondu stavebného sporenia
na financovanie vybavenia domácnosti
27. Podľa § 7 odsek 3, ods. 4 zákona o stavebnom sporení Zmluva o stavebnom úvere musí obsahovať

a) identifikačné údaje o stavebnej sporiteľni a o stavebnom sporiteľovi najmenej v rozsahu údajov
ustanovenom osobitnými predpismi, b) úrokovú sadzbu stavebného úveru, c) podmienky poskytnutia a
splácania stavebného úveru, d) spôsob zabezpečenia pohľadávok zo stavebného úveru, e) podmienky,
za ktorých možno vykonať prevod práv a povinností zo zmluvy o stavebnom úvere, f) podmienky,
za ktorých možno odstúpiť od zmluvy o stavebnom úvere. Zmluvy o stavebnom sporení a zmluvy

o stavebnom úvere môžu obsahovať aj ďalšie náležitosti dohodnuté medzi stavebnou sporiteľňou a
stavebným sporiteľom.
28. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

29. Ako vyplýva z § 1 ods. 2 zákona NR SR č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o
iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov v účinnom ku dňu uzavretia zmluvy (ďalej len „zákon
o spotrebiteľských úveroch“), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie
peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej
platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa

tohto zákona nemožno poskytnúť finančnými prostriedkami v hotovosti.
30. V zmysle § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch, veriteľ je pred uzavretím zmluvy o
spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru
povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom
berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru,

príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru.
31. Podľa § 11 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, Ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou
podľa § 7 ods. 1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského
úveru. V prípade hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a bez
poplatkov. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti splácať

úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo
bez nahliadnutia do príslušnej databázy údajov o spotrebiteľoch na účely posudzovania ich schopnosti
splácania úverov.

32. Podľa § 9 ods. 1 citovaného zákona, Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu.

Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom
trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.file_0.wmf

file_1.wmffile_2.wmf

(2)
Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa OZ musí obsahovať tieto
náležitosti:
a) druh spotrebiteľského úveru,file_3.wmf

AT file_4.wmf

file_5.wmf

\* MERGEFORMAT file_6.wmf

file_7.wmf

file_8.wmf

file_9.wmf

b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko,
miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu;

ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom
finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u
veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu,
c) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,file_10.wmf

d) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,
e) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa
okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva
k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom,

f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,
g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,
h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo
služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo
ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere,

i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo
referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná,
ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru,
podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové
sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových

sadzbách spotrebiteľského úveru,
j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané
na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky
predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,
k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom

sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,
l) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa
amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek
počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

m) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a
nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny,
n) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú
platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanieplatobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy
o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť,
o) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej

úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
p) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,
q) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,
r) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe,
s) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia,

t) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení
spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred
lehotou splatnosti podľa § 16,
u) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
v) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
w) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo

uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť
čerpanúistinuapríslušnýúrokpodľa§13ods.3akoajovýškeúrokuzadeňaleboospôsobejejvýpočtu,
x) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 23,
y) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu
podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok;

platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver
pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej
hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota
ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny
štvrťrok.

33. Podľa § 11 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje
za bezúročný a bez poplatkov, ak a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9
ods. 1, b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a až k), r) a y).

34.Vzmysle§52ods.1ažods.4zákonač.40/1964Zb.Občianskehozákonníkavzneníúčinnomvčase
uzavretia úverovej zmluvy (ďalej len „Občiansky zákonník“), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva
bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských
zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ,
použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné

dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú
neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú
ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.
Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej
obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení

spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti.
35. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú

hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne
a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
36. Ako vyplýva z ustanovenia § 53 ods. 2, ods. 3 Občianskeho zákonníka za individuálne
dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť
sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné

ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
37. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.
38. V zmysle § 54 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou
zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže

vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa
priznávajú, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských
zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.39. Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a
zrozumiteľne; inak je neplatný.
40. Ako vyplýva z § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo

účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
41.Vzmysle§41Občianskehozákonníkaaksadôvodneplatnostivzťahujelennačasťprávnehoúkonu,
je neplatnou len táto časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za
ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu.
42. Podľa § 879v Občianskeho zákonníka, konanie, predmetom ktorého je pohľadávka vzniknutá zo

spotrebiteľskej zmluvy, začaté pred účinnosťou tohto zákona, sa dokončí podľa doterajších predpisov.
43. Predmetom konania bol nárok žalobcu tak, ako ho tento upravil po výzve súdu v rámci upomínacieho
konania (č. l. 83-84). Žalobca sa žalobou v spojení s uvedeným návrhom domáhal priznania istiny vo
výške 5.735 eur, úrokov vo výške 358,62 eur, úrokov za úver 6,69% zo sumy 5.735 eur od 08.09.2022
do zaplatenia, najviac do sumy 5.949,94 eur, úrok z omeškania vo výške 5,00% ročne zo sumy 5.735
eur od 08.09.2022 do zaplatenia, náhrady trov konania.

44. Súd vyhodnotil zmluvný vzťah medzi stranami sporu ako spotrebiteľskú zmluvu v zmysle ust.§ 52 a
nasl. Občianskeho zákonníka, kde sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý
nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.
Zmluva uzavretá medzi stranami sporu je teda spotrebiteľskou zmluvou v zmysle zákona o ochrane
spotrebiteľa, pričom tento výklad je v súlade aj s komunitárnou úpravou ochrany spotrebiteľa v zmysle

smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.
45. Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s
dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil
dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Predpokladá sa,
že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi vystupuje ako zvýhodnený účastník

zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou.
46. Ustanovenie § 53 Občianskeho zákonníka sa týka iba podmienok, ktoré zákon označuje za
neprijateľné. Ide o podmienky, ktoré sú nečestné, neslušné, hrubo poškodzujúce spotrebiteľa a preto ich
použitie zákon sankcionuje absolútnou neplatnosťou. Vyjadruje snahu, aby dodávateľ v spotrebiteľských
zmluvách pristupoval k tvorbe podmienok v súlade s dobrými mravmi. Ochrana spotrebiteľa sa týka iba

formulárových zmlúv, ktoré sú uzatvárané na základe predbežne formulovaného zmluvného formulára,
ktorý má dodávateľ vopred pripravený a ktorý používa v dvoch alebo viacerých prípadoch, pričom
spotrebiteľ spravidla obsah zmluvy nemení.
47. Súd v danej súvislosti poukazuje aj na skutočnosť, že Slovenská republika ako člen európskej
únie je povinná plniť záväzky vyplývajúce z tohto členstva. Členské štáty Únie sú povinné zabezpečiť,

aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo
dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa
týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok
(čl. 6 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách,
ďalej len „smernica“). Dôležitým rozhodnutím je rozsudok Súdneho dvora európskej únie vo veci Océano

GrupoEditorialSAaRocíoMurcianoQuintero(C-240/98)amedziSalvatEditoresSAaJoséM.Sánchez
Alcón Prades a spol., spojené prípady C-240/98 a C-244/98, z ktorého je zrejmá aj obligatórnosť zásahu
súdu proti nekalej podmienke.
48. Aj napriek tomu, že ide o úverovú zmluvu, ktorá sa riadi režimom Obchodného zákonníka, ako
už súd uviedol vyššie, v danom prípade sa jedná o spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 52 a nasl.

Občianskeho zákonníka, pretože ju uzatváral žalobca ako dodávateľ a žalovaní ako spotrebitelia, pričom
obsah zmluvy bol daný žalobcom bez možnosti žalovaných privodiť akúkoľvek zmenu, preto je potrebné
predmetný právny vzťah posúdiť podľa príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka, úprava ktorých
je v Občianskom zákonníku pre spotrebiteľa výhodnejšia.
49. Na základe vykonaného dokazovania súd zistil, že žalobca a žalovaný v 1/ rade ako dlžník spoločne

s ďalším spoludlžníkom, žalovanou v 2/ rade uzavreli dňa 21.07.2014 Zmluvu o úvere, v súlade s
ktorou poskytol žalobca žalovaným medziúver vo výške vo výške 5.900 eur. Splatnosť vkladov na účet
stavebného sporenia bola dohodnutá na 15.deň v mesiaci a výška úrokovej sadzby medziúveru bola
dohodnutá na 6,69% ročne.
50. Skutočnosť, že sa jednalo o spotrebiteľský úver nebola medzi stranami sporná, pričom uvedené

je zrejmé aj z viacerých ustanovení zmluvy (mimo samotného označenia zmluvy tiež čl. II, , bod 11.1
zmluvy, bod 11.6 zmluvy). Zmluva o úvere uzavretá medzi stranami sporu je spotrebiteľskou zmluvou
podliehajúcou zákonu č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch (v tejto súvislosti porovnaj tiež
Uznesenie Najvyššie súdu Slovenskej republiky sp.zn 8Cdo/125/2018 z 18. 06. 2020 ).51. Odplata za poskytnutie úveru musí byť úmerná okrem iného aj bonite klienta, pričom vzhľadom
na nároky, ktoré na dodávateľa kladie únijné právo a s poukazom na ust. § 7 ods. 1 zákona o
spotrebiteľských úveroch je plne opodstatnené vyžadovať v súdnom konaní preukázanie skúmania

bonity klienta žalobcom. Pokiaľ si žalobca uplatňuje právo na plnenie zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
je nutné vyhodnotiť, či pri uzatvorení zmluvy boli splnené všetky povinnosti a podmienky, ktoré na tieto
zmluvné vzťahy kladie právna úprava zameraná na ochranu spotrebiteľa, t.j. § 52 a nasl. Občianskeho
zákonníka, zákon o spotrebiteľských úveroch a ďalšie. Bolo na žalobcovi, aby tento preukázal, že
bonitu žalovaných náležite skúmal, že si splnil povinnosť vyplývajúcu mu z ust. § 7 ods. 1 zákona o

spotrebiteľských úveroch.
52. Z vykonaného dokazovania súdu je zrejmé, že pri overovaní bonity žalovaných žalobca nemal
takmer žiadne údaje preukazujúce skutočnú výšku výdavkov žalovaných, nebolo preto preukázané, či s
odbornoustarostlivosťoupreduzavretímzmluvyospotrebiteľskomúvereposúdilschopnosťspotrebiteľa
splácať spotrebiteľský úver.
53. Pre účely posúdenia splnenia povinnosti uloženej dodávateľovi v ust. 7 ods. 1 zákona o

spotrebiteľských úveroch totiž nie je smerodajné, aká bola reálna finančná, majetková, sociálna situácia
spotrebiteľa, ale akým spôsobom dodávateľ pristupoval k zisťovaniu a hodnoteniu bonity klienta.
Odborná starostlivosť predpokladá overenie údajov, ktoré dlžník veriteľovi uviedol, resp. objektívne
podložil minimálne potvrdením zamestnávateľa, nepochybne kľúčová je i povinnosť veriteľa využívať
verejne dostupné informácie, akými sú, napr. štátom publikované údaje o životnom a existenčnom

minime podľa zákona č. 110/2006 Z. z. a tieto porovnávať so známymi alebo od spotrebiteľa zistenými
(nie iba tvrdenými) informáciami o jeho príjmoch a výdavkoch (rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn.
33Cdo/2178/2018). Overovanie bonity žalovaného iba na podklade informácií poskytnutých žalovaným
v žiadosti o poskytnutie úveru a z reportu zo Sociálnej poisťovne a prostredníctvom Spoločného
registra bankových informácií, nemožno považovať za posúdenie schopnosti spotrebiteľa splácať úver

s odbornou starostlivosťou (porovnaj rozhodnutie Krajského súdu v Prešove č.k. 2CoCsp/20/2020 z 23.
09. 2020).
54. Postup žalobcu pri skúmaní bonity spotrebiteľa preukázaný v konaní sa javí iba formálny a
nezodpovedajúci odbornej starostlivosti. S odbornou starostlivosťou posúdiť schopnosť spotrebiteľa
splácať spotrebiteľský úver nie je možné bez porovnania mesačných príjmov a výdavkov žiadateľa.

Len samotné zhromaždenie informácií o klientovi, a navyše neúplné, nemožno samo osebe považovať
za náležité splnenie si povinnosti vyplývajúcej z ust. § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch.
Takýto spôsob zisťovania bonity klienta možno charakterizovať ako posudzovanie schopnosti splácať
úver veriteľom bez údajov o sociálno-ekonomickej situácii spotrebiteľa (bez zistenej výšky či samotnej
existencie pravidelného mesačného príjmu žalovaného a jeho výdavkov) a účelové použitie údajov o

sociálno-ekonomickej situácii spotrebiteľa na vytvorenie zdania väčšej schopnosti spotrebiteľa splácať
úver, ako tomu v skutočnosti je, čo spôsobuje bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru podľa § 11 ods. 2
zákona o spotrebiteľských úveroch.
55. Žalobca v prejednávanej veci tvrdí, že z dôvodu preverenia ekonomickej situácie preveroval úverové
zaťaženie žalovaného v 1/ rade v spoločnom registri bankových informácií (SRBI), čo preukázal

predloženými Dátami dopytu, dopytom do sociálnej poisťovne, kde dopyt potvrdil, že je zamestnaný
u zamestnávateľa Yazaki Wiring Technologies Slovakia, s.r.o. a u žalovanej v 2/ rade dopytom v
spoločnom registri bankových informácií. Zároveň mal žalobca vedomosť o tom, že žalovaní boli
manželmi s jedným nezaopatreným dieťaťom.
56. Poukazujúc na vyššie uvedené v konaní nebolo preukázané, aby žalobca mal k dispozícií doklady

o výdavkoch žalovaných, najmä nákladoch na bývanie, doklady SIPO, prípadne výpisy z bežného účtu
žalovaných, pri uzatváraní zmluvy.
57. Súd tak nemá za preukázané, že by mal žalobca v čase poskytnutia úveru vedomosť o majetkových
žalovaných, teda kde títo bývali, či vlastnili nehnuteľnosť alebo či bývali v podnájme, aké výdavky
spojené s ubytovaním uhrádzali a taktiež nepreukázal ani iné doklady, resp. zistenia o ich výdavkoch

predstavujúcich uspokojovanie základných životných potrieb. Bez toho, aby žalobca preukázal, že
skúmal aj výdavky na strane žalovaných, nemohol mať reálny obraz o majetkovej situácii spotrebiteľa
potrebnej pre posúdenie schopnosti splácať poskytnutý úver (porovnaj napríklad rozsudok Krajského
súdu v Prešove sp.zn.14CoCsp/3/2021 z 14. 10. 2021). Žalobca vôbec neskúmal skutočné výdavky
žalovaných, a to predložením prislúchajúcich listín. Vychádzal zrejme iba z tvrdení žalovaných. Zo

žiadneho údaja nie sú zrejmé ani ďalšie rodinné pomery žalovaných a s tým súvisiace výdavky. Žalobca
vychádzal u žalovanej v 2/ rade len zo spoločného registra bankových informácii, bez skutočného
zisťovania ich výdavkov na živobytie pri existencii jednej vyživovacej povinnosti k maloletému dieťaťu,
žalobca poskytol žalovaným úver vo výške 5.900,- eur. Uvedené minimálne nezodpovedá odbornejstarostlivosti dodávateľa v zmysle § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch. Súd má za to, že
žalobca neuniesol dôkazné bremeno čo sa týka skúmania pravidelných výdavkov žalovaných pred
samotným uzavretím uvedenej úverovej zmluvy.

58. Pre účely skúmania bonity spotrebiteľa s odbornou starostlivosťou nepostačuje, ak dodávateľ
vychádza iba z tvrdení spotrebiteľa bez toho, aby žiadal aj preukázanie tvrdených skutočností
príslušnými listinami. Skúmanie bonity žalovaných v žalobcom uvedenom rozsahu (dáta dopytu), v
zmysle uvádzanej judikatúry, nemožno považovať za posúdenie schopnosti spotrebiteľa splácať úver
s odbornou starostlivosťou. Nahliadnutie do databáz úverových registrov a databáz bánk za účelom

skúmania výdavkov žalovaných, samo o sebe taktiež nie je možné považovať za dostatočné. Výpisy
z týchto databáz nepodávajú kompletný obraz o výdavkoch žiadateľa, nakoľko výdavkami klienta sú aj
bežné mesačné výdavky súvisiace s domácnosťou. Pokiaľ žalobca nepozná celkový objem výdavkov
klienta, nemôže urobiť záver o tom, či spotrebiteľ je alebo nie je schopný splácať požadovaný úver (napr.
rozsudok Krajského súdu v Prešove sp.zn. 18CoCsp/15/2022 z 24. 11. 2022).
59. Povinnosť súdu ex offo zisťovať, či došlo k skúmaniu bonity spotrebiteľa vyplýva z rozhodnutia

Súdneho dvora EÚ C-679/18, podľa ktorého články 8 a 23 smernice Európskeho parlamentu a Rady
2008/48/ES z 23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/
EHS sa majú vykladať v tom zmysle, že vnútroštátnemu súdu ukladajú povinnosť preskúmať ex offo
existenciu porušenia povinnosti stanovenej v článku 8 tejto smernice, podľa ktorej veriteľ musí pred
uzavretím zmluvy posúdiť úverovú bonitu spotrebiteľa, a vyvodiť dôsledky, ktoré z porušenia tejto

povinnosti vyplývajú vo vnútroštátnom práve, pod podmienkou, že sankcie spĺňajú požiadavky podľa
uvedeného článku 23. Články 8 a 23 smernice 2008/48 sa majú ďalej vykladať v tom zmysle, že bránia
vnútroštátnej právnej úprave, podľa ktorej sa sankcia za porušenie povinnosti veriteľa posúdiť pred
uzavretím zmluvy úverovú bonitu spotrebiteľa, ktorá spočíva v neplatnosti zmluvy o úvere spojenej s
povinnosťou spotrebiteľa vrátiť veriteľovi poskytnutú sumu istiny v dobe primeranej jeho možnostiam,

uplatní len pod podmienkou, že daný spotrebiteľ túto neplatnosť namietne, a to v trojročnej premlčacej
dobe.
60. Podľa Rozsudku Súdneho dvora (šiesta komora) z 10. júna 2021 C 303/20, Ultimo Portfolio
Investment (Luxembourg) SA proti KM, za účasti:Prokuratura Okręgowa w Kielcach. Článok 23 smernice
Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o

zrušení smernice Rady 87/102/EHS sa má vykladať v tom zmysle, že preskúmanie účinnej, primeranej
a odrádzajúcej povahy sankcií ustanovených v tomto článku za porušenie najmä povinnosti posúdiť
úverovú bonitu spotrebiteľa uloženej v článku 8 tejto smernice sa musí vykonať tak, že sa v súlade s
článkom 288 tretím odsekom ZFEÚ zohľadní nielen ustanovenie vnútroštátneho práva, ktoré bolo prijaté
osobitne na účely prebratia uvedenej smernice, ale takisto všetky iné ustanovenia tohto práva, pričom

sa musia vykladať v čo najväčšej možnej miere s ohľadom na znenie a ciele tejto smernice tak, aby
uvedené sankcie splnili požiadavky stanovené v článku 23 tejto smernice.
61. Pri poskytnutí úveru za situácie, keď bol poskytnutý spotrebiteľovi úver bez náležitého posúdenia
jeho bonity, nemožno žalobcovi priznať okrem istiny iný nárok z predmetnej spotrebiteľskej zmluvy.
62. V tejto súvislosti súd poukazuje na skutočnosť, že vychádzal zo skutočností a dôkazov žalobcom

predložených, pričom v súlade s § 154 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku ( ďalej
len ,,CSP“) prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany možno uplatniť najneskôr
do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí. Toto ustanovenie sa použije vo vzťahu k
dodávateľovi aj v spotrebiteľskej veci.
63. V ďalšom sa súd zaoberal skutočnosťou, či spotrebiteľská zmluva obsahuje všetky obligatórne

náležitosti vyžadované zákonom o spotrebiteľských úveroch účinným v čase jej uzavretia.
64. Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí
obsahovať aj celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho
čerpanie (§ 9 ods. 2 písm. g) zákona o spotrebiteľských úveroch).
65. V zmluve výška poskytnutého úveru bola uvedená sumou 5.900 eur. V deň poskytnutia prvej časti

finančných prostriedkov a to sumy 4.720 eur dňa 23.07.2014 bol žalovaným zaúčtovaný poplatok za
spracovanie medziúveru vo výške 100 eur (podľa čl. VIII bod 8.1. zmluvy a tiež výpisu z účtu medziúveru
na č. l. 58). Druhá časť finančných prostriedkov bola žalovaným žalobcom poskytnutá dňa 14.10.2014
vo výške 1.080 eur.
66. Z uvedeného vyplýva, že ak na účet žalovaných bola pripísaná suma úveru, vzápätí z nej žalobca

zinkasoval, ihneď vzal späť sumu poplatku 100 eur, teda reálne žalovaní disponovali nie istinou úveru
5.900,- eur, ale sumou 5.800 eur krátenou o zinkasovaný poplatok. Takýto postup žalobcu rozhodne
nepotvrdzuje, že žalovaným žalobca úver reálne poskytol vo výške dohodnutej sumy v zmluve o to viac,
keď uvedený postup iba potvrdzuje, že prioritným záujmom dodávateľa ( veriteľa ) bol ekonomický profit,prioritne a ihneď získať poplatok, ktorý sa ale mal splácať v rámci nákladov spotrebiteľa súvisiacich
s poskytnutím úveru v priebehu trvania celého zmluvného vzťahu. Za tejto situácie je preukázané, že
žalovanídisponovalireálnesumouúveruibavovýške5.800eur,aakvzmluvebolavýškaúveruuvedená

sumou 5.900 eur bola uvedená nesprávne.
67. Pre absenciu tejto obligatórnej náležitosti zmluvy (§ 9 ods. 2 písm. g) je potrebné považovať tento
spotrebiteľský úver za úver bez poplatkov a bez úrokov, ako to vyplýva z cit. ust. § 11 ods. 1 písm. b)
zák. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu podpísania zmluvy (v obdobnej veci žalobcu v
súvislosti poplatkom za poskytnutie úveru porovnaj napríklad rozsudok Krajského súdu v Prešove sp.zn.

5CoCsp/53/2020 z 24. 02. 2022, rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.zn.15CoCsp/4/2024 z
28. 02. 2024 v prípade iných dodávateľov porovnaj napríklad rozsudok Krajského súdu v Žiline sp.zn.
10CoCsp/15/2021 z 27. 10. 2021).
68. V súlade s § 220 ods. 2 CSP súd zohľadňuje aj ustálenú rozhodovaciu prax súdov a poukazuje
na vyššie cit. ust. § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka a najmä na interpretačné pravidlo citované v
rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 4 Obdo 45/2012 zo dňa 24. júna 2013, podľa

ktorého „pri nejednoznačnom výklade akejkoľvek problematiky týkajúcej sa ochrany spotrebiteľa, je
potrebné uprednostniť vždy ten výklad, ktorý sleduje záujem spotrebiteľa“. Súd sa z dôvodu predošlej
odlišnej judikatúry vyšších súdov ohľadne poplatku obdobného typu (za spracovanie úveru, poskytnutie
úveru) vždy priklonil k judikatúre uprednostňujúcej výklad, ktorý sleduje záujem spotrebiteľa. Tu je však
potrebné poukázať na tú skutočnosť, že napriek predošlej odlišnej aplikačnej praxi, došlo už v súčasnosti

k zjednocujúcemu záveru publikovanému dokonca vo forme stanoviska Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky.
69. Zásadné stanovisko vo vzťahu k otázke, čo tvorí celkovú výšku spotrebiteľského úveru, vyslovil
Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojom rozsudku zo dňa 30.06.2022, sp. zn. 9Cdo 287/2021
publikovanom v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod R

49/2022. Podľa tohto rozhodnutia, celkovú výšku spotrebiteľského úveru podľa § 2 písm. l) zákona č.
129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch predstavuje suma finančných prostriedkov reálne poskytnutá
spotrebiteľovi veriteľom. Poplatok za poskytnutie úveru zrazený z istiny hneď pri uzavretí zmluvy
nemožno zahrnúť do celkovej výšky spotrebiteľského úveru. Navýšenie celkovej výšky úveru o poplatok
za poskytnutie úveru má zároveň aj následok, že sa bude úročiť nielen poskytnutý úver, ale aj poplatok

za jeho poskytnutie a tým pádom dôjde k zvýšeniu celkovej splatnej čiastky a mení sa tým výška
hlavného predmetu zmluvy. Zmluvné dojednanie umožňujúce veriteľovi hneď pri uzavretí zmluvy zraziť
poplatokzaposkytnutieúveruzistiny,jeokolnosťouvyvolávajúcounielensankciuvpodobebezúročnosti
a bezpoplatkovosti úveru, ale zároveň predstavuje aj neprijateľnú zmluvnú podmienku spôsobujúcu
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (§ 53 ods.

1 Občianskeho zákonníka).
70. Vo vzťahu k poplatku za poskytnutie úveru je potrebné poukázať na ust. § 53 ods. 4 písm. t)
Občianskeho zákonníka účinného v čase uzavretia zmluvy, podľa ktorého za neprijateľné podmienky
uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa
plnenie za službu, ktorej poskytnutie dodávateľom v prevažnej miere nesleduje záujmy spotrebiteľa.

Poplatok by mal korešpondovať nejakému predmetu plnenia. Žalobca bližšie nešpecifikoval, aké
skutočné plnenie dostáva spotrebiteľ, keď zaň má zaplatiť poplatok 100 eur pri poskytnutom úvere 5.900
eur, nakoľko za poskytnutie úveru spotrebiteľ zaplatí odmenu v podobe úrokov. Zákon o spotrebiteľských
úveroch síce predpokladá okrem úrokov aj inštitút poplatku, ale je nevyhnutné, aby sa ním platilo
skutočné plnenie spotrebiteľovi a v jeho záujme. Dá sa len predpokladať, že poplatok za poskytnutie

úveru je zrejme poplatkom za akúsi administratívnu agendu s tým spojenú. Aj keby sa pripustil takýto
vedľajší predmet plnenia, súd považuje za neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorej zodpovedá poplatok
za vedľajšie plnenie, ktoré si spotrebiteľ neobjednal, a ktoré slúži výlučne v prospech dodávateľa.
71. Súd poukazuje na argumentáciu Vrchného Krajinského súdu Karlsruhe z 3.mája 2011 (17 U
192/10), v ktorom sa konštatuje záver, že poplatky za spracovanie pri poskytnutí spotrebiteľského

úveru sú neprijateľné „Ak banka od spotrebiteľov požaduje poplatok za spracovanie pri poskytovaní
spotrebiteľského úveru, poškodzuje tým spotrebiteľov a vystavuje ich neprijateľnému vedľajšiemu
dojednaniu o cene“. Pre spotrebiteľa vždy neprijateľné spoplatňovanie akýchkoľvek úkonov a služieb
dodávateľa, ktorými spotrebiteľovi neposkytuje skutočné protiplnenie, ale naopak tieto sú poskytované
(vykonávané) vo vlastnom záujme dodávateľa. Ak dodávateľ využíva spoplatnenie konkrétnych úkonov

alebo služieb, môže na spotrebiteľa prenášať len také nákladové bremeno, ktoré bude sledovať
prospech spotrebiteľa v prevažnej miere. Ak poskytovateľ úveru má riadne s odbornou starostlivosťou
poskytovať úvery, teda podnikať podľa svojho licencovaného predmetu podnikania, nemôže poskytnúť
úver bez toho, aby so spotrebiteľom uzatvoril zmluvu, ktorá v prípade spotrebiteľského úveru muselamať pod sankciou neplatnosti písomnú formu. Ide teda o činnosť, ktorá je pre poskytovateľa úveru
nevyhnutná na to, aby mohol spotrebiteľom poskytovať úvery a spotrebitelia sú za poskytnuté
úvery povinní zaplatiť odmenu. Samotné spoplatnenie úkonu uzatvorenia zmluvy v prevažnej miere

nesleduje záujmy spotrebiteľa, a preto predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku. Pokiaľ ide o
dojednanie poplatku za poskytnutie úveru vo výške 100 eur, súd uvádza, že neprijateľnou zmluvnou
podmienkou je podmienka, ktorá vyvoláva v neprospech spotrebiteľa, ako slabšej zmluvnej strany, hrubú
nerovnováhu. Znaky neprijateľnej zmluvnej podmienky napĺňa nielen podmienka, ktorá je neprimeraná
(napr. neprimeraná sankcia za porušenie záväzku spotrebiteľa), ale aj podmienka, ktorá je neurčitá

alebo je v rozpore s „ratio legis“ zákonného ustanovenia, podľa ktorého bola dojednaná.
72. V prípade úveru vo výške 5.900 eur suma 100 eur predstavujúca poplatok za poskytnutie úveru, mala
byť uhradená započítaním pri poskytnutí úveru. Je teda nepochybné, že žalobca do spotrebiteľského
úveru zahrnul i poplatok za jeho poskytnutie. Súčasťou celkovej výšky spotrebiteľského úveru nie je
poplatok za poskytnutie úveru, pretože uvedený poplatok, ktorý má charakter odmeny poskytovateľovi
služby, treba považovať len za náklady spotrebiteľského úveru. Je to zrejmé z ust. § 2 písm. g)

zákona č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy, podľa ktorého celkovými nákladmi
spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom všetky náklady vrátane úrokov, provízií, daní a
poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom
úvere a ktoré sú veriteľovi známe, okrem notárskych poplatkov; do celkových nákladov patria aj poistné a
náklady spojené so zmluvou o zabezpečení záväzku spotrebiteľa podľa tohto zákona, ktorých uzavretím

bolo podmienené získanie spotrebiteľského úveru alebo jeho získanie za ponúkaných podmienok.
73. Ak žalobca do celkovej výšky spotrebiteľského úveru zahrnul poplatok za poskytnutie úveru, ide
o postup v rozpore s požiadavkami odbornej starostlivosti veriteľa, ktorý mohol podstatne narušiť
ekonomické správanie spotrebiteľa vo vzťahu k poskytnutiu úveru, pričom takéto konanie zákonodarca
považuje za nekalú obchodnú praktiku a súčasne ju zakazuje. Žalovanému v 1/ rade a žalovanej v 2/

rade ako spoludlžníkovi bol teda poskytnutý úver v skutočnosti nie vo výške 5.900 eur, ale vo výške
5.800 eur. Ak žalobca pri výpočte RPMN do celkovej výšky úveru zahrnul aj poplatok za jeho poskytnutie,
bez akýchkoľvek pochybností došlo k podhodnoteniu RPMN, ktorej výpočet je závislý od celkovej
výšky úveru. Nesprávne uvedená RPMN v neprospech spotrebiteľa je sankcionovaná bezúročnosťou
a bez poplatkovosťou poskytnutého úveru v súlade s ust. § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o

spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy.
74. Súdny dvor Európskej únie vo veci C-377/14 svojím rozsudkom zo dňa 21.04.2016 vyslovil, že
čl. 3 písm. l) a čl. 10 ods. 2 Smernice 2008/48/EHS, ako aj bod I prílohy 1 tejto Smernice sa majú
vykladať v tom zmysle, že celková výška úveru a výška čerpania úveru označujú celkovú sumu, ktorá
bola daná k dispozícii spotrebiteľovi, čo vylučuje sumy, ktoré si poskytovateľ úveru účtuje na úhradu

nákladov súvisiacich s predmetným úverom a ktoré nie sú tomuto spotrebiteľovi reálne vyplatené. V
tomto rozsudku Súdny dvor Európskej únie skonštatoval, že ak pojem „celková čiastka, ktorú musí
spotrebiteľ zaplatiť“ je vymedzený v čl. 3 písm. h) Smernice 2008/48 ako „ súčet celkovej výšky úveru
a celkových nákladov spotrebiteľa spojených s úverom“ vyplýva z toho, že pojmy „celková výška úveru“
a „celkové náklady spotrebiteľa spojené s úverom“ sa vzájomne vylučujú a celková výška úveru preto

nemôže zahrňovať sumy, ktoré vstupujú do celkových nákladov na úver pre spotrebiteľa. Do celkovej
výšky úveru v zmysle čl. 3 písm. l) a čl. 10 ods. 2 Smernice 2008/48 nemožno zahrnúť nijakú zo súm
určených ako odmenu za záväzky dohodnuté z dôvodu predmetného úveru, ako sú administratívne
poplatky, úroky, provízie a akékoľvek ďalšie poplatky, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť.
75. Vychádzajúc z vyššie uvedeného, do celkovej výšky úveru nemala byť zahrnutá suma 100 eur

predstavujúca poplatok za poskytnutie úveru. Žalobca tak poskytol žalovaným úver iba vo výške 5.800
eur. Celková výška spotrebiteľského úveru ako náležitosť vyplývajúca z ust.§ 9 ods. 2 písm. g) zák.
č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy, nebola uvedená správne a teda tiež pre
absenciu tejto náležitosti je potrebné považovať poskytnutý úver za bezúročný a bez poplatkov podľa §
11 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy.

76. Pri spotrebiteľských zmluvách (ako je to aj v tomto prípade) je potrebné do úvahy vziať už
ochranu spotrebiteľa pri posudzovaní, či veriteľ pri dojednaní záväzku poskytnúť na požiadanie peňažné
prostriedky spotrebiteľovi, môže dojednať odplatu v zmysle § 499 Obchodného zákonníka. Napriek
tomu, že ide o priamo dojednanie v zmluve, takáto zmluvná podmienka, vzhľadom na to, že ide o
spotrebiteľský úver, podlieha súdnemu prieskumu v zmysle generálnej klauzuly § 53 ods. 1 Občianskeho

zákonníka. V zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať
ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky,
ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky súvyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne, alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
Ak spotrebiteľské zmluvy v zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech

spotrebiteľa (neprijateľné podmienky), potom vyžadovanie poplatku za spracovanie medziúveru, na
základe zmluvného dojednania, je neprijateľnou podmienkou, pretože žalobca (banka) koná v rámci
svojej obchodenej a podnikateľskej činnosti, keď na jednej strane vykonáva bankové činnosti priamo
v zmysle zákona o stavebnom sporení aj s poskytovaním stavebných úverov, ale na druhej strane,
v neprospech spotrebiteľa vyžaduje za vykonávanie takejto bankovej činnosti vyplývajúcej priamo

zo zákona nielen samotný poplatok za spracovanie úveru (medziúveru), čím dochádza k značnej
nerovnováhe v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, čo je potrebné
považovať za neprijateľnú zmluvnú podmienku.
77. Pojem „značná nerovnováha“ je potrebné chápať aj v zmysle záverov Súdneho dvora EÚ v
rozsudku vo veci C-226/12, Constructora Principado, že čl. 3 ods. 1 smernice Rady 93/13/EHS sa má
vykladať v tom zmysle, že existencia značnej nerovnováhy nevyhnutne nevyžaduje, aby výdavky, ktoré

znáša spotrebiteľ na základe zmluvnej podmienky, mali na tohto spotrebiteľa značný ekonomický vplyv,
vzhľadomnahodnotupredmetnejtransakcie,alemôževyplývaťužzosamotnejskutočnosti-dostatočne
závažného narušenia právneho postavenia, v ktorom sa tento spotrebiteľ ako zmluvná strana nachádza,
na základe platných vnútroštátnych predpisov, či už formou zúženia obsahu práv, ktoré mu podľa týchto
predpisov vyplývajú zo zmluvy, alebo prekážky v ich výkone, alebo tiež formou prenesenia dodatočnej

povinnosti, ktoré vnútroštátne predpisy nestanovujú, na spotrebiteľa. Pri poplatku za spracovanie úveru
má spotrebiteľ platiť dodávateľovi za to, že tento v rámci svojej podnikateľskej činnosti vykonáva
konkrétny úkon, ktorý práve vyplýva z jeho obchodnej a podnikateľskej činnosti a prenáša tak nákladové
bremeno za samotné spracovanie úveru a následne vedenie účtu na spotrebiteľa, pričom takýto účet
ani nie je platobným účtom regulujúcim platobné služby. V tejto súvislosti je potrebné poukázať aj

na to, že žalobca poplatok za spracovanie medziúveru zaúčtoval už pri prvej výplate mimoriadneho
medziúveru, takže celková výška vyplateného mimoriadneho medziúveru bola znížená o výšku týchto
poplatkov, čo žalobca priamo uviedol aj v zmluve v čl. VIII. Pokiaľ je teda predmetom posúdenia
poplatok za poskytnutie úveru, ktorý je bez pochýb nákladom spotrebiteľa súvisiacim s úverom, potom
je pojmovo vylúčené, aby bol zároveň považovaný za finančné prostriedky poskytnuté na základe

úverovej zmluvy. Žalobca tak síce formálne poskytol žalovaným finančné prostriedky, avšak v dôsledku
následného odpočítania poplatku za poskytnutie úveru s týmito finančnými prostriedkami spotrebitelia
nemohli disponovať a v skutočnosti im bola ako úver poskytnutá suma nižšia, než bola deklarovaná v
zmluve o úvere. Navýšenie celkovej výšky úveru o poplatok za poskytnutie úveru má zároveň aj ten
následok, že sa bude úročiť nielen poskytnutý úver, ale aj poplatok za jeho poskytnutie, tým pádom

dôjde k zvýšeniu celkovej splatnej čiastky a mení sa tým výška hlavného predmetu zmluvy. Zmluvná
podmienka stanovujúca povinnosť platiť poplatok za spracovanie pri poskytnutí spotrebiteľského úveru
je neprijateľná, a teda voči spotrebiteľom neúčinná. Pre spotrebiteľa je vždy neprijateľné spoplatňovanie
akýchkoľvek úkonov a služieb dodávateľa, ktorými spotrebiteľovi neposkytuje skutočné protiplnenie, ale
naopak tieto sú poskytované a vykonávané vo vlastnom záujme dodávateľa (pozri aj rozsudok NS SR

9Cdo/287/2021, rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.zn.15CoCsp/4/2024 z 28. 02. 2024). 99.
Ako uviedol Ústavný súd SR: „Pokiaľ je však zmluvná podmienka až v hrubom nepomere v neprospech
spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu zo štandardnej spotrebiteľskej zmluvy, ktorý
vzťah teória a prax navyše označujú za fakticky nerovný, nevyvážený, nemali by byť žiadne pochybnosti
o tom, že takáto zmluvná podmienka sa prieči dobrým mravom.“ (Uznesenie Ústavného súdu SR z

24.2.2011, IV.ÚS 55/2011-19).
78. Poukazujúc na vyššie uvedené skutočnosti je potrebné úver z predmetnej zmluvy považovať aj
z tohto dôvodu za bezúročný a bez poplatkov, a preto je treba vychádzať z toho, že žalovaní by mali
žalobcovi vrátiť len sumu skutočne poskytnutého úveru.
79. V ďalšom súd skúmal, či v prejednávanej veci došlo k splatnému zosplatneniu úveru a dospel

k záveru, že tomu tak nie je.
80. Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má
vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od
omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní
na uplatnenie tohto práva.

81. Podľa § 565 Občianskeho zákonníka ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie
celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené.
Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.82. Zo žalobcom predložených listinných dôkazov a to výzvy na zaplatenie podľa § 53 ods. 9 OZ zo
dňa 05.08.2022 (č. l. 49), ktorú žalovaní podľa pripojenej doručenky prevzali dňa 10.08.2022 vyplýva,
že v tejto žalobca oznámil žalovaným, že dňa 15.08.2022 PSS, E. vyhlási mimoriadnu splatnosť úveru,

nakoľko napriek zaslaným výzvam do dnešného dňa nedošlo k uhradeniu vkladu na účte stavebného
sporenia, resp. omeškaných splátok úrokov z medziúveru, vrátane splátky za mesiac august 2022 spolu
vo výške 236,74 eur.
83. Z listu žalobcu označenom ako oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru zo dňa
07.09.2022 adresovaného žalobcovi v 1/ rade mal súd za preukázané, že týmto listom žalobca iba

oznámil žalovanému v 1/ rade, že ku dňu 07.09.2022 nastáva mimoriadna splatnosť celého úveru na
základe zmluvy o úvere, resp. všeobecných podmienok stavebného sporenia pre fyzické osoby a vyzval
žalovaného v 1/ rade vrátiť celú dlžnú sumu vrátane príslušenstva, ktorá k 7.09.2022 predstavuje čiastku
6.348,62 eur. Z obsahu tejto listiny ide o písomný jednostranný prejav veriteľa voči dlžníkovi.
84. Z obsahu oboch listín, t. j. výzvy zo dňa 05.08.2022, ktorá predchádzala zosplatneniu úveru a zo
samotného oznámenia o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru zo dňa 07.09.2022 nevyplýva, pre ktorú

splátku dochádza k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru podľa § 565 OZ.
85. Na tomto mieste súd poukazuje na aktuálne rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.
zn. 1Cdo/123/2022 zo dňa 30. januára 2024, z ktorého záverov vyplýva, že v zospolatnení (vo vyhlásení
predčasnej splatnosti úveru) nemusí byť uvedená splátka, ktorá zosplatnenie vyvolala, ale vo výzve na
úhradu pred zosplatnením (§ 53 ods. 9 OZ) musí byť uvedené, s ktorou konkrétnou splátkou je dlžník

v omeškaní (viď. rozsudok Krajského súdu v Košiciach 6CoCsp/47/2023 zo dňa 17.12.2024).
86.Keďževprejednávanejvecivýzvanaúhradupredzosplatnenímzodňa05.08.2022avtomtoprípade
aj predčasné zosplatnenie pohľadávky žalobcom ako dodávateľom neobsahuje jednoznačné, jasné a
určité nezameniteľné skutkové a právne odôvodnenie týchto jednotlivých úkonov tak, aby spotrebiteľ,
teda aj žalovaní týmto úkonom porozumeli a skutkový dej mali nezameniteľný, k platnému zosplatneniu

úveru pre jeho neurčitosť § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka nedošlo. Hmotnoprávne úkony žalobcu
svojim obsahom odporujú zákonu, a to § 53 ods. 9 a § 565 pre absenciu nezameniteľného uvedenia
splátky pre ktorú žalobca pristupuje k mimoriadnej splatnosti úveru a okolnosti za akých k tomu došlo,
preto takýto nejednoznačný právny úkon nemôže mať žiadne právne následky. Pre absolútnu neplatnosť
právneho úkonu podľa § 39 Občianskeho zákonníka je súd povinný prihliadať ex offo. Nešpecifikácia

konkrétnej splátky, pre ktorú bola vyhlásená mimoriadna splatnosť úveru spôsobuje neurčitosť takéhoto
úkonu, nakoľko bez tejto špecifikácie nemožno posúdiť, či došlo k splneniu podmienky stanovenej v
ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, ktorá umožňuje využitie práva podľa ust. § 565 Občianskeho
zákonníka. Zároveň pre posúdenie určitosti a následnej možnosti, či k zosplatneniu dlhu došlo v súlade
so zákonom je nutné, aby bolo zrejmé s ktorou splátkou je dlžník v omeškaní. (napr. rozsudok Krajského

súdu v Prešove sp.zn. 2CoCsp/31/2023 z 30. 01. 2024).
87. Pokiaľ súd dospel k záveru, že poskytnutý spotrebiteľský úver je bezúročný a bez poplatkov, potom
žalobca mal právo len na vrátenie istiny úveru. Keďže zároveň súd dospel k záveru o nemožnosti
predčasného zosplatnenia úveru, mohol žalobcovi priznať iba istinu splatných nepremlčaných splátok
do dňa vyhlásenia rozsudku.

88. Za tejto situácie sa v prípade aplikačnej praxe sudov vyskytujú viaceré názory:
89.Podľajednéhonázoru,keďžedlhžalovanýchjebezúročnýabezpoplatkov,vzmluvebolodohodnuté,
že dlh bude uhradený za 251 mesiacov, teda od 15.08.2014 kedy mala byť zročná prvá splátka úveru
do 15.07.2044, kedy mal byť uhradený celý dlh, v takom prípade po konštatovaní bezúročnosti a
bezpoplatkovosti úveru výška splátky mesačne má predstavovať 23,107 eura (istina 5.800 eur : 251

splátok = 23,107 eur). V súvislosti s uvedeným výpočtom súd poukazuje na rozsudok Krajského súdu
v Prešove sp.zn. 17CoCsp/38/2021 z 24. 02. 2022. Ku dňu vyhlásenia rozsudku (18.02.2025) by tak
istina dlžných splátok od 15.08.2014 do 15.02.2024 v počte 127 predstavovala 2.934,589 eur, pričom
po odrátaní úhrad zo strany žalovaného v 1/ a žalovanej v 2/ rade ako spoludlžníka by tak ich dlh
predstavoval najviac 194,929 eur (2.934,589 – 2.739,66 eur = 194,929 eur) a nad uvedenú sumu by

súd musel žalobu zamietnuť.
90. Podľa ďalšieho názoru je potrebné vychádzať z amortizácie úveru určenej vo formulárovej zmluve
práve žalobcom. Podľa predložených listinných dokladov (amortizačná tabuľka pre medziúver a
stavebnýúvernač.l.41-43spisu)žalovanýv1/radeav2/rade(spoludlžník)nebolivobdobímedziúveru
povinní splácať istinu, splácali len úroky a poplatky, pričom istinu mali začať splácať až od júna 2035,

a preto ku dňu vyhlásenia rozsudku žalovaní neboli v omeškaní so splácaním akejkoľvek časti istiny. V
dôsledku uvedeného žalobcovi zatiaľ nevznikol nárok ani na zaplatenie istiny.
91. Žalobca mohol od žalovaných vyžadovať len splatnú istinu ku dňu vyhlásenia rozsudku. Táto bola
skutočne v amortizačnej tabuľke uvedená výške 0,-eur.92. S poukazom na vyššie citované rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4 Obdo
45/2012 zo dňa 24. júna 2013, súd pri nejednoznačnom výklade problematiky týkajúcej sa ochrany
spotrebiteľa, uprednostnil ten výklad a postupoval v súlade aplikačnou praxou vyšších súdov, ktorá

sleduje záujem spotrebiteľa.
93. Súd je tak toho názoru, že žalobca môže od žalovaných vyžadovať len splatnú istinu ku dňu
vyhlásenia rozsudku, ktorá je v amortizačnej tabuľke uvedená výške 0,- eur. V dôsledku uvedeného
žalobcovi doposiaľ nevznikol nárok ani na zaplatenie istiny.
94. Bolo práve v možnostiach žalobcu, ktorý ako dodávateľ koncipoval formulárovú zmluvu, aby

nastavil amortizáciu splátok medziúveru tak, aby bola pribežne uhrádzaná aspoň časť istiny. Nastavenie
splácania spôsobom, ako to žalobca pripravil v posudzovanej zmluve, je výsostne v neprospech
spotrebiteľa, ktorý uhrádza najprv úroky a poplatky (21 rokov) a až následne dochádza k čiastočným
úhradám istiny. Bolo právne na žalobcovi, ktorý formulárovú zmluvu ako dodávateľ pripravoval, aby táto
spĺňala všetky obligatórne náležitosti vyžadované zákonom a tiež mal v súlade so zákonom postupovať
aj pri vyhlásení predčasnej splatnosti úveru. Pokiaľ je to práve žalobca ako dodávateľ, ktorý závadne

konal, čoho dôsledkom bola bezúročnosť úveru a nemožnosť jeho predčasného zosplatnenia (resp.
neplatnosť zosplatnenia), súd nevidí dôvody, prečo by za takej situácie mal byť zvýhodnený vo vzťahu
k spotrebiteľovi a súd by mal v rozpore so žalobcom pripraveným obsahom zmluvy, tomuto priznať aj
nárok na istinu, ktorý podľa zmluvy doposiaľ nie je splatný a uvedeným spôsobom modifikovať obsah
zmluvy v neprospech spotrebiteľa.

95. Aj napriek tomu, že predmetný právny vzťah je špecifický, kedy na jednej strane v medziobdobí
( do splnenia nároku na stavebný úver) dlžník spláca splátky medziúveru, ale na druhej strane navyšuje
peňažné prostriedky na účte stavebného sporenia, ktoré ku dňu pridelenia cieľovej sumy ponížia
nesplatenú časť medziúveru, súd konštatuje, žiaden predpis (vrátane osobitného predpisu zák. č.
310/1992 Zb.) žalobcovi neukladá, aby splátkami medziúveru nebola uhrádzaná aspoň čiastočne istina

úveru. Uvedené si vymienil sám žalobca v ním pripravenom formulári zmluvy o spotrebiteľskom úvere.
Ak si akýkoľvek účastník zmluvného vzťahu, a teda nielen spotrebiteľ, dohodne splácanie dlhu (plnenie
v splátkach), takáto dohoda mu zaručuje právo na plnenie v splátkach. Uvedené právo nie je absolútne
a môže byť prelomené vyhlásením predčasnej splatnosti. Ak by teda súd v rozpore s obsahom zmluvy a
v predstihu rozhodol o zaplatení časti nároku, ktorý podľa zmluvy ešte nie je splatný, takéto rozhodnutie

by popieralo samotný úver, ktorého splatenie bolo dohodnuté v splátkach. Rovnako by boli závery
napadnutéhorozsudkupostavenéprotipodstateinštitútupredčasnejsplatnosti(§53ods.9Občianskeho
zákonníka). Takéto rozhodnutie by bolo vnútorne rozporuplné, pretože na jednej strane by vychádzalo zo
stavu, že predčasná splatnosť úveru do úvahy neprichádza, no na druhej strane by predčasnú splatnosť
fakticky nariaďovalo.

96. Takáto právna konštrukcia, ktorou by súd konal proti samej podstate práva na plnenie v splátkach,
môže mať negatívne následky obzvlášť v prípade dlhotrvajúcich úverov a pri väčšom objeme úverových
prostriedkov, tak ako je tomu v prejednávanej veci. Konštrukcia narúša podstatu a zmysel predčasnej
splatnosti, ktorej sa v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie venuje pozornosť: V prvom rade, pokiaľ
ide konkrétne o podmienku týkajúcu sa predčasného splatenia uvedenú v dlhodobých zmluvách z

dôvodu neplnenia povinností zo strany dlžníka počas určitého obdobia, je úlohou vnútroštátneho súdu
predovšetkým preveriť, ako uviedla generálna advokátka v bodoch 77 a 78 svojich návrhov, či možnosť
predajcu alebo dodávateľa rozhodnúť o splatnosti celého úveru závisí od toho, že si spotrebiteľ nesplnil
povinnosť, ktorá je v spornom zmluvnom vzťahu podstatná, či sa táto možnosť priznáva v prípadoch, v
ktorých je takéto nesplnenie povinnosti dostatočne závažné vo vzťahu k dobe splácania úveru a k jeho

výške, či táto možnosť predstavuje odchýlku od právnych predpisov uplatňovaných v tejto oblasti a či
vnútroštátne právo stanovuje primerané a účinné prostriedky, ktoré spotrebiteľovi, na ktorého sa takáto
podmienka uplatní, umožnia, aby odvrátil účinky takejto splatnosti úveru ( porovnaj rozsudok Súdneho
dvora Európskej únie zo 14. marca 2013 vo veci C-415/11 Mohamed Aziz, F.:F.:G.:XXXX:XXX).
97. Rozhodnutie, ktorým by súd priznal dosiaľ nesplatnú časť nároku žalobcovi, by nereflektovalo na

podstatu a zmysel amortizačnej tabuľky relevantnej pri spotrebiteľských úveroch. Amortizačná tabuľka
špecifikuje zložky splátok úveru podľa časti dopadajúcej na istinu, úroky a poplatky (napr. rozsudok SD
EÚ z 9. novembra 2016 vo veci C-42/15 Home Credit Slovakia proti , F.:F.:G.:XXXX:XXX). Veriteľ nemá
zákonný podklad na jednostranné vypĺňanie ,,priestoru“ dopadajúceho v splátke na úroky istinou z inej
splátky. Takéto rozhodnutie by bolo v rozpore s princípom ekvivalencie, podľa ktorého nie je prípustné

v dotknutej veci postupovať menej výhodne ako v iných úverových vzťahoch, pri ktorých rovnako nie je
možnénaplniťpredčasnúsplatnosť.Vpreskúmavanejvecibytakýmtorozhodnutímvčasovompredstihu
aj bez aktivácie defaultu súd neumožnil vykonať žalovaným ich právo na ešte len v budúcnosti splatnú
splátku. Takéto rozhodnutie by bolo proti podstate splátok úverového vzťahu ako zákonného inštitútu.98. Nastavenie splácania spôsobom, ako to žalobca pripravil v posudzovanej zmluve, je za riadneho
splácania úveru v neprospech spotrebiteľa, ktorý uhrádza najprv len úroky a poplatky v celom rozsahu
a až následne dochádza k čiastočnej úhrade istiny. Pokiaľ je to práve žalobca ako dodávateľ, ktorý

závadne konal, čoho dôsledkom bola bezúročnosť úveru a nemožnosť jeho predčasného zosplatnenia
(resp. neplatnosť zosplatnenia), súd nevidí dôvody, prečo by za takej situácie mal byť zvýhodnený
vo vzťahu k spotrebiteľovi opäť žalobca a súd by mal v rozpore so žalobcom pripraveným obsahom
zmluvy (Príloha zmluvy), tomuto priznať aj nárok na istinu, ktorý podľa zmluvy doposiaľ nie je splatný a
uvedeným spôsobom modifikovať obsah zmluvy v neprospech spotrebiteľa.

99.Poukazujúcnavyššieuvedenésúdžalobužalobcuvcelomrozsahuakonedôvodnú,resp.predčasne
podanú zamietol.
100. Podľa § 251 CSP trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
101. Podľa § 255 ods. 1, ods. 2 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu
vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí,

prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
102. Podľa § 262 ods. 1, ods. 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd
v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v
lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré
vydá súdny úradník.

103. Žalobca bol v predmetnej veci v celom rozsahu neúspešný, nakoľko bola jeho žaloba vo vzťahu k
žalovaným zamietnutá. Vzhľadom na to, že žalobca bol v konaní neúspešný, neprislúcha mu nárok na
náhradu trov konania. V plnom rozsahu boli v danej veci úspešní žalovaní, ktorí majú nárok na náhradu
trov konania proti žalobcovi v rozsahu 100 %, pričom títo si náhradu trov aj konania uplatnili, preto im súd
náhradu trov konania priznal. O konkrétnej výške náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným

uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia odvolanie na Okresný súd
Trebišov (§ 362 ods.1 CSP).

Podľa ust. §-u 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa ust. §-u 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na podanie odvolania.

Podľa ust. §-u 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že

právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v ods. 1, ak táto vada má vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.