Uznesenie – Ostatné ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 25. apríl 2025

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 5Co/61/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7612204489
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 04. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Stolárová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2025:7612204489.2

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Stolárovej a členiek
senátu JUDr. Slávky Zborovjanovej a JUDr. Danice Hovančákovej v spore žalobkyne: A. B., nar.
XX.XX.XXXX, bytom C. XXX, zast.: Advokátska kancelária Hovan a Hospůdka, s.r.o., IČO: 47 233 419,
so sídlom Spišská Nová Ves, M. Gorkého 8, proti žalovanému: D. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom E., E.
XXX/XX, podnikajúci pod obchodným menom D. D., s miestom podnikania E., E. XXX/XX, IČO: 33 985

201, zast.: Mgr. Alena Mikudová, advokátka, so sídlom Poprad, Orlická 2698/16, o zaplatenie 2.500 eur
s prísl., o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Spišská Nová Ves zo dňa 22. marca
2024, č. k. 1C/51/2012-650

r o z h o d o l :

M e n í uznesenie vo výroku III. tak, že štátu priznáva náhradu trov konania proti žalobkyni v pomere
50 % a proti žalovanému v pomere 50 %.

Stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Spišská Nová Ves (ďalej aj súd prvej inštancie alebo aj súd) napadnutým uznesením
zastavil konanie (I.), stranám sporu náhradu trov konania nepriznal (II.), štátu priznal náhradu trov
konania vo vzťahu k žalobkyni v pomere 26,65% a vo vzťahu k žalovanému v pomere 73,35% (III.)
a rozhodol, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia,

ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník (IV.).

2. Rozhodol tak v konaní o zaplatenia 2.500 Eur s príslušenstvom, ktoré bolo zastavené podľa § 144
a nasl. CSP v dôsledku späťvzatia žaloby zo strany žalobkyne (so súhlasom žalovaného). Dôvodom
späťvzatia žaloby bolo uzatvorenie dohody o urovnaní medzi stranami sporu, pričom obsahom dohody
bolo aj neuplatnenie nárokov na náhradu trov konania.

3. Súd o trovách konania rozhodol podľa § 256 ods.1 CSP a prihliadnuc na skutočnosť, že strany
nežiadali priznať náhradu trov konania, súd im ich náhradu nepriznal.

4. O trovách štátu rozhodol podľa § 259 CSP. Súd uviedol, že znalecké dokazovanie bolo nariadené
vzáujmeobochstrán,pretosamajúrovnakoumieroupodieľaťnatýchtotrovách.Trovyštátupredstavujú

1.071,02 Eur, ktoré boli znalcovi vyplatené zo štátnych prostriedkov. Celkové znalečné je vo výške
1.571,02 Eur (1/2 predstavuje 785,51 Eur), pričom žalobkyňa už hradila 500 Eur zložením preddavku.
Jej zostatková povinnosť predstavuje 26,65% (285,51/1.071,02) a povinnosť žalovaného je v pomere
73,35% (785,51/1,071,02).

5. Proti uzneseniu v časti výroku III. podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný z dôvodov podľa §

365 ods.1 písm. d), f) a h) CSP a navrhol, aby odvolací súd zmenil napadnuté rozhodnutie tak, že
žalobkyňu zaviaže povinnosťou nahradiť štátu trovy konania vo výške 100%. Namietal záver súduo tom, že znalecké dokazovanie bolo nariadené v záujme oboch strán sporu. Návrh na vykonanie
znaleckého dokazovania podala žalobkyňa v reakcii na kalkuláciu nákladov predloženú žalovaným.
Znaleckédokazovaniebolotedanariadenévýlučnenanávrhavzáujmežalobkyne.Maltiežzato,žesúd

nepostupovalvzmysle§253ods.2CSP,keďžalobkyniuznesením1C/51/2012-365zo16.08.2022uložil
povinnosť zložiť preddavok len vo výške 500 Eur, ktorý bol výrazne nižší, než predpokladané náklady
(je všeobecne známe, že náklady znaleckého dokazovania obvykle presahujú 1.000 Eur). Akcentoval
svoj úspech v konaní, keď k späťvzatiu žaloby došlo na základe splnenia finančného záväzku žalobkyne
z Dohody o urovnaní. Súd napriek tomu priznal štátu náhradu trov konania vo vzťahu k obom stranám

sporu bez toho, aby uviedol, podľa ktorej právnej normy takto postupoval, čím zaťažil svoje rozhodnutie
(odôvodnenie) vadou nepreskúmateľnosti.

6. Žalobkyňa vo vyjadrení k podanému odvolaniu navrhla, aby odvolací súd zmenil napadnuté
rozhodnutie tak, že náklady na znalecké dokazovanie znáša Slovenská republika. Konštatovala, že si
splnila všetky povinnosti vyplývajúce z Dohody o urovnaní. Ohľadom nákladov na znalecké dokazovanie

poukázala na zmätočný postup súdu. S odkazom na svoje skoršie podania (Vyjadrenie z 01.07.2022)
uviedla, že nevie zabezpečiť súkromný znalecký posudok a ani ho doposiaľ nenavrhla, ale ak je súd
toho názoru, že takýto (znalecký posudok, pozn. odvolacieho súdu) je nutný, nepôjde o súkromný
znalecký posudok, ale posudok znalcom, ktorého určí súd s povinnosťou uhradiť preddavok na znalecké
dokazovanie obom sporovým stranám. Žalobkyňa na výzvu súdu zaplatila preddavok, ktorý súd určil.

Opätovne poukázala na svoju snahu uzatvoriť mimosúdnu dohodu, aj s ohľadom na to, že ďalšie
znalecké dokazovanie by bolo v celej veci nehospodárne.

7. Ďalšie vyjadrenia podané neboli.

8. Odvolanie bolo žalovaným podané výlučne proti výroku III. o trovách štátu, na základe čoho výroky I.,
II. a IV. ako výroky nenapadnuté odvolaním nadobudli právoplatnosť a neboli predmetom odvolacieho
prieskumu.

9. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie žalovaného ako podané včas a

oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia odvolacieho
pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario, v rozsahu vyplývajúcom z ustanovení § 379
a § 380 CSP a z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného
je čiastočne dôvodné.

10. Podstata podaného odvolania spočíva vo vytýkaní postupu súdu, ktorým uložil žalobkyni (uznesením
zo16.08.2022č.k.1C/51/2012-365)preddavokvneprimeranenízkejvýške(500Eur),ďalejneuvedením
zákonného ustanovenia, podľa ktorého dôvodil povinnosť oboch strán úhrady trov štátu v rovnakej
výške a napokon v namietaní súdom učineného záveru o tom, že znalecké dokazovanie bolo na návrh
a v prospech oboch strán.

11. Odvolací súd v prvom rade uvádza, že odvolacia námietka vytýkajúca samotnú výšku preddavku na
znalecké dokazovanie uloženého žalobkyni je bezpredmetná a nie je spôsobilá spochybniť správnosť
napadnutéhorozhodnutia,atoanivprípade,akbynaozajbolpreddavokvyrubenývzjavneneprimeranej
výške. Preddavok na znalecké dokazovanie totiž nemá žiaden súvis s trovami štátu.

12. Niet pochybností o tom, že v priebehu konania vznikli štátu trovy konania vynaložené na znalecké
dokazovanie. V konkrétnom prípade zo štátnych prostriedkov bola vynaložená suma 1.071, 02 Eur na
znalečné (uznesenie súdu zo 17.03.2023 č. k. 1C/51/2012–571).

13. Aj keď súčasný Civilný sporový poriadok explicitne neupravuje postup a spôsob náhrady trov
konania štátu, ako tomu bolo za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku, súdna prax jednoznačne
štátu priznáva právo na náhradu tých trov, ktoré štátu v súdnom konaní vznikli.

14. Súdy v prípade štátom vynaložených trov cez článok 4 ods. 2 CSP priznávajú ich náhradu podľa

normy, ktorú by zvolili, ak by boli sami zákonodarcom, a to s prihliadnutím na princípy všeobecnej
spravodlivosti a princípy, na ktorých spočíva tento zákon, tak, aby výsledkom bolo rozumné usporiadanie
procesných vzťahov zohľadňujúce stav a poznatky právnej náuky a ustálenú rozhodovaciu prax
najvyšších súdnych autorít.15. V predmetnej veci súd vo vzťahu k náhrade trov štátu zvolil explicitne normu podľa § 259 CSP, avšak
záver súdu prvej inštancie vyslovený v bode 11. odôvodnenia uznesenia o tom, že strany sporu sa majú

rovnakou mierou podieľať na trovách štátu, je nepriamym vyjadrením aj aplikácie § 256 ods. 1 CSP,
ktoré predstavuje zásadu procesnej zodpovednosti za zavinenie. Nemožno preto prisvedčiť odvolacej
námietke vytýkajúcej absenciu uvedenia ustanovenia, na základe ktorého súd rozhodol o trovách štátu.

16. V civilnom sporovom konaní vo všeobecnosti platí, že náhrada trov konania sa priznáva podľa

zásady úspechu vo veci, ktorá je doplnená zásadou procesnej zodpovednosti za zavinenie. Zásada
procesnej zodpovednosti za zavinenie znamená, že trovy je povinná nahradiť tá zo strán, ktorá zavinila,
že vznikli. Zmyslom využitia zásady zavinenia je sankčná náhrada trov konania, ktoré by pri jeho
riadnom priebehu nevznikli, uložená rozhodnutím súdu tomu, kto ich vznik zavinil. Náhrada týchto trov sa
prisudzuje bez ohľadu na meritórny výsledok sporu. Pojem procesné zavinenie použitý v ustanovení §
256 CSP sa posudzuje výlučne z procesného hľadiska. Zásada zodpovednosti za zavinenie je inštitútom

procesného práva, a preto rozhodujúcimi skutočnosťami na posúdenie tejto zodpovednosti sú tie, ktoré
vznikli po začatí konania. Zavinenie však nie je možné interpretovať v doslovnom jazykovom zmysle,
ale vo vzťahu príčinnej súvislosti, v ktorom príčinou je správanie sa strany sporu.

17. Niet dôvodu, aby sa tieto princípy neuplatnili aj pri rozhodovaní o trovách vzniknutých štátu. Pre

rozhodnutie je pritom bezpredmetné, či znalecké dokazovanie bolo nariadené na návrh jednej či druhej
strany.

18. V priebehu konania vznikli štátu trovy konania na znalecké dokazovanie, keď z uznesenia súdu
zo dňa 17.03.2023 č. k. 1C/51/2012-571 vyplýva, že znalkyni bola z priznanej odmeny (1.571,02 Eur)

vyplatená suma 1.071,02 Eur zo štátnych prostriedkov. Predmetom rozhodnutia v napadnutej časti bolo
práve (a len) rozhodnutie o nároku na náhradu týchto trov – trov štátu, t.j. sumy 1.071,02 Eur.

19. V predmetnej veci konanie neskončilo meritórnym rozhodnutím, ale zastavením konania. Pre
rozhodnutie o trovách štátu preto bolo kľúčovým určenie strany, ktorá procesne zavinila zastavenie

konania, pričom v zmysle § 256 ods.1 CSP nárok na náhradu trov konania má protistrana (analogicky
v tomto prípade má nárok na trovy štát).

20. Súd prvej inštancie vzhľadom na neuplatnenie si trov konania sporovými stranami (vyplývajúce
z Dohody o urovnaní a vyjadrené aj podaniami strán zaslanými súdu), pri rozhodovaní o trovách štátu

zjavne považoval za nadbytočné explicitne uviesť stranu, ktorá zavinila zastavenie konania. Z bodu 11.
je ale zrejmé, že obom stranám chcel uložiť rovnakú mieru povinnosti úhrady trov štátu. Z toho možno
vyvodiť, že obom stranám pričítal rovnakú mieru procesného zavinenia na zastavení konania, s ktorým
záverom sa odvolací súd stotožňuje.

21. K procesnému zavineniu jednotlivých strán na zastavení konania odvolací súd uvádza nasledovné:

22. Konanie bolo zastavené z dôvodu uzatvorenia Dohody o urovnaní medzi sporovými stranami.
Žalovaný sám uvádza, že k späťvzatiu žalobkyňa pristúpila až po splnení finančného záväzku voči
žalovanému určenému v predmetnej Dohode, čím dôvodil aj svoj súhlas so späťvzatím žaloby. Z toho

možno vyvodiť, že procesné zavinenie zastavenia konania svedčí obom stranám sporu, v dôsledku čoho
sú obe strany povinné rovnakou mierou nahradiť trovy konania štátu. Odvolací súd poznamenáva, že na
existenciutrovštátu(anutnosťichnáhrady)mohlistrany(vkonaníobezastúpenéadvokátmi)prihliadnuť
už pri uzatváraní Dohody o urovnaní.

23. Súd prvej inštancie síce správne ustálil procesné zavinenie strán (v rovnakej miere na strane tak
žalobkyne, ako žalovaného), pochybil však, ak pri rozhodovaní o trovách štátu zohľadnil preddavok
zložený žalobkyňou. Aj keď niet pochýb o tom, že žalobkyňa v súvislosti so znaleckým dokazovaním
zložila preddavok (t.j. vynaložila) a tento bol zohľadnený v konaní, zarátal sa na odmenu priznanú
znalkyni a nie na trovy štátu. Preddavok zložený žalobkyňou z toho dôvodu predstavuje jej trovy konania,

na náhradu ktorých by jej prípadne mohol vniknúť nárok proti žalovanému. V prejednávanom prípade si
ale strany sporu výslovne v Dohode dojednali, že si náhradu trov konania neuplatňujú.24. Potom bol nesprávny postup súdu, pokiaľ tento, namiesto toho, aby zaťažil obe strany rovnakým
rozsahom (pomerom) ich povinnosti na náhradu trov štátu, v konečnom dôsledku nesprávne jednak
ponížil rozsah povinnosti žalobkyne podieľať sa na náhrade trov štátu o preddavok, ktorý ale s trovami

štátu žiadnym spôsobom nesúvisí a pokiaľ tento následne z tohto dôvodu nesprávne navýšil rozsah
povinnosti žalovaného podieľať sa na náhrade trov štátu, čím zaťažil svoje rozhodnutie v napadnutom
výroku o trovách štátu vadou nesprávneho právneho posúdenia veci. V kontexte uvedeného najmä bod
12. odôvodnenia napadnutého uznesenia je zmätočný a nesprávny.

25. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov preto bolo potrebné napadnuté uznesenie vo výroku
o trovách štátu zmeniť tak, že štátu priznáva náhradu trov konania proti žalobkyni v pomere 50 % a
proti žalovanému v pomere 50 %, pretože neboli splnené podmienky na jeho potvrdenie ani na jeho
zrušenie (§ 388 CSP).

26. Nad rámec uvedeného odvolací súd pre potreby následného určenia konkrétnej výšky trov štátu,

ktorébudúurčenésamostatnýmuznesením,pretoibapripomína,žeštátuvzniklitrovyvovýške1.071,02
Eur, ktoré sa v tomto prípade neponižujú o stranou sporu medzičasom zložený preddavok na znalečné.

27. O nároku odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods.1 CSP v spojení s § 255 ods.2
CSP a § 262 ods.1 CSP. Žalovaný v odvolacom konaní dosiahol čiastočný úspech, čo súčasne platí vo

vzťahu k žalobkyni, preto odvolací súd stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

28. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2
posledná veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1, 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).