Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 24. január 2024

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 9Co/44/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7117205147
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 01. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Miková
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2024:7117205147.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Mikovej a členiek senátu
JUDr. Gizely Majerčák a JUDr. Dany Popovičovej v spore žalobkyne A. B., nar. X.X.XXXX, trvale bytom
C., C. XXXX/XX, zastúpená Advokátska kancelária Hopferova s.r.o., so sídlom v Košiciach, Bajzova
2 proti žalovanému 1/ Univerzita D. E. F. v C., F. X, C. - B. A., IČO 00 397 768, zastúpený Sýkora -
advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Murgašova 3, Košice, IČO 47 256 206 2/ Mesto Košice, Trieda

SNP 48/A, 040 01 Košice, za účasti intervenienta na strane žalovaného v 1. rade Allianz - Slovenská
poisťovňa, a.s., so sídlom Dostojevského rad 4, Bratislava, IČO: 00 151 700, o náhradu škody na zdraví
a o náhradu nemajetkovej ujmy, o odvolaní žalovaného v 1. rade proti rozsudku Okresného súdu Košice
I zo dňa 27. januára 2022 č.k. 38C/8/2017-446

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozsudok v II. zaväzujúcom výroku voči žalovanému v 1. rade a súvisiacom V. výroku o
náhrade trov konania a v zrušenom rozsahu v r a c i a vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie

a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie preskúmavaným rozsudkom zamietol žalobu proti žalovanému v 2. rade (I.), uložil
žalovanému v 1. rade povinnosť zaplatiť žalobkyni náhradu za bolesť v sume 4.633,20 eur, náhradu
za sťaženie spoločenského uplatnenia v sume 4.290,00 eur, a náhradu za stratu na zárobku po dobu
pracovnej neschopnosti v sume 780,82 eur, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku,

zamietol žalobu o zaplatenie nemajetkovej ujmy 5.000,00 eur (III.). O nároku na náhradu trov konania
rozhodol tak, že priznal žalovanému v 2. rade proti žalobkyni nárok na trov v rozsahu 100 %, rovnako
žalovanému v 1. rade priznal proti žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % vo vzťahu k
nároku na náhradu nemajetkovej ujmy (IV. a VI.) a žalobkyni priznal nárok proti žalovanému v 1. rade na
náhradu trov konania vo vzťahu k vyhovujúcemu výroku o priznaní bolestného, sťaženia spoločenského
uplatnenia a náhrady za straty na zárobku.

2. Súd prvej inštancie rozhodoval o nároku žalobkyne na náhradu bolestného v sume 4.768,20 eur,
sťaženia spoločenského uplatnenia 15.011,00 eur, náhradu na stratu na zárobku kvôli pracovnej
neschopnosti vo výške 780,82 eur a nemajetkovú ujmu v sume 5.000,00 eur, ktoré plnenie žiadala
spoločne a nerozdielne od oboch žalovaných za následky úrazu utrpeného dňa 11.2.2015 pádom
na neupravenom, zľadovatenom chodníku na ulici Moyzesovej 9 v Košiciach pri budove bývalej

gynekologicko-pôrodníckej kliniky vo vlastníctve žalovaného v 1. rade. Pri páde žalobkyňa utrpela
zlomeninu hornej a dolnej končatiny, výpoveďou žalobkyne, jej syna a manžela, A. B., ktorí je poskytli
pomoc v mieste pádu a následne po úraze, mal súd preukázané miesto úrazu i následky na zdraví,
keď do času úrazu aktívna žalobkyňa v dôsledku následkov spôsobených úrazom a jeho liečením
potrebovala pomoc iných osôb pri základných úkonoch osobnej hygieny, obliekaní, bežnej obsluhe,
trpela intenzívnymi bolesťami, bola obmedzená v pohybe, doposiaľ na nohu kríva, nie je sebaistá pri

pohybe, tri mesiace po úraze nesmela nohu zaťažovať, pohybovala sa len s barlami, bola obmedzená
v kontakte s blízkymi, nemohla sa starať o vnučku, ktorá sa jej vtedy narodila, nesamostatnosťa izolovanosť následkom nemožnosti pohybu v nej vybudovala aj pocit menejcennosti a bola vyčerpaná
aj psychicky. Stále je limitovaná pri chôdzi na dlhšie vzdialenosti, pre skrátenie končatiny, pociťované
bolesti, neistotu a strach pri pohybe. Pri hodnotení nároku na bolestné a sťaženie spoločenského

uplatnenia súd vychádzal zo znaleckého posudku MUDr. Paula predloženého žalobkyňou a znaleckého
posudku súdom ustanoveného znalca MUDr. Holasa z ktorých súdu vyplynulo, že žalobkyňa utrpela
zlomeninu nad kĺbným hrboľom stehennej kosti vľavo s posunom úlomkom, zlomeninu dolného konca
vretennej kosti vľavo s posunom, odlomenie bodcovitého výbežku lakťovej kosti, zlomeninu bez posunu
vonkajšieho členka predkolenia vľavo. Zlomenina stehennej kosti liečená operačne s fixáciou úlomkov

implantátom, zlomenina dolného konca predlaktia zatvorene napravená a fixovaná v sadrovej dlahe,
hospitalizovaná bola od 11.2.2015 do 20.2.2015, bol konštatovaný pooperačný priebeh bez komplikácii,
postupne stavanie pacientky a chôdza s oporou o 2 nemecké podpazušné barle. Následne dňa
20.2.2015 bola preložená na kliniku fyziatrie, balneológie a liečebnej rehabilitácie, 2.3.2015 prepustená
do ambulantnej starostlivosti. Počas hospitalizácie a ambulantnej liečby bolesti tlmené pravidelnými
dávkami liekov na tíšenie bolestí. Ambulantne pravidelné kontroly na klinike úrazovej chirurgie, kde bol

zistený primeraný stav s postupným zvyšovaním záťaže. Od dňa 24.6.2015 chôdza s dostupovaním na
2/3 záťaže s oporou o 2 francúzske barle. Odo dňa 19.8.2015 už možné plné dostupovanie pri chôdzi
s oporou o 1 francúzsku barlu. Súčasne prebiehala aj ambulantná rehabilitačná liečba od 26.5.2015
do konca septembra 2015. Na ambulantnej kontrole na klinike úrazovej chirurgie dňa 24.6.2015 pri
RTG vyšetrení stehennej kosti známky pomalšieho hojenia. Tento stav pomalšieho hojenia evidovaný

aj pri kontrolách zo dňa 19.8.2015 a 25.11.2015, inak primeraný bez iných komplikácií. Dňa 21.2.2017
posledná ambulantná kontrola na klinike úrazovej chirurgie 2 roky po úraze k zhodnoteniu trvalých
následkov. Klinicky boli zistené známky ľahkého obmedzenia pohyblivosti ľavého zápästia a ľavého
kolena, zmena osi ľavej dolnej končatiny v zmysle vyrovnania prechádzajúcej obojstrannej valgus
deformity do osovo správneho postavenia, ako aj skrátenie ľavej dolnej končatiny o 1 cm. Pooperačná

jazva na ľavom stehne veľkosti 10 cm2. Na RTG vyšetrení ľavého stehna a kolena zo dňa 10.9.2020
zlomenina zahojená, osteosyntetický materiál v mieste zavedenia, bez jeho uvoľnenia.

3. V súlade so zákonom č 437/2004 Z.z. o náhrade za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia znalci
vykonali bodové ohodnotenie bolestného, sťaženia spoločenského uplatnenia, keď titulom bolestného

obaja znalci priznali žalobkyni 270 bodov : položka 147c zlomenina dolného konca vretennej kosti vľavo
extraartikulárna úplná s posunutím úlomkov a s odlomením bodcovitého výbežku lakťovej kosti vľavo
60 bodov; položka 190d suprakondylická zlomenina ľavej stehennej kosti úplná trieštivá s posunom
úlomkov riešená operačne 180 bodov; položka 199a zlomenina vonkajšieho členka vľavo neúplná
liečená konzervatívne 30 bodov. Bodové ohodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia znalec MUDr.

Holas upravil z pôvodne priznaných 850 bodov podľa znaleckého posudku MUDr. Paula na 250 bodov,
nezistiac následky na zdravie ohodnotených 700 bodmi MUDr. Paulom podľa položky 387a pakĺb
stehennej kosti suprakondylickej oblasti vľavo. Súdom ustanovený znalec MUDr. Holas stanovil bodové
ohodnotenie zranení v celkovom rozsahu 250 bodov a to za položku 351a obmedzenie pohyblivosti
zápästia vľavo 50 bodov; položka 396a obmedzenie pohyblivosti kolenného kĺbu vľavo 100 bodov; a

položka 390 deformity stehennej kosti s osovou odchýlkou 100 bodov. Tak súdom ustanovený znalec
MUDr. Holas, ako aj žalovaným v 1.rade navrhnutý svedok D. A. C. vylúčili, aby na charakter zranenia
žalobkyne, či priebeh jej liečby mala akýkoľvek vplyv jej zdravotná diagnóza, t.j. liečba reumatoidnej
artritídy a skoré štádium osteoporózy, keďže tomu nezodpovedal mechanizmus zranenia. Žalobkyňa
utrpela traumatickú zlomeninu zodpovedajúcu popisu úrazového deja, teda pádu na zľadovatenom

chodníku, ktorý následok na zdraví nemal žiaden pôvod v ochoreniach žalobkyne a nemal vplyv ani
na jej liečebný proces. Ako nedôvodnú súd hodnotil námietku premlčania nároku na bolestné a
sťaženie spoločenského uplatnenia, vychádzajúc zo záverov znaleckých posudkov, keď obaja znalci
určili dátum ustálenia zdravotného stavu žalobkyne na účely bolestného ku dňu 21.6.2016 a pre potreby
vyhodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia k 24.8.2016. Žalobkyňa podala žalobu dňa 3.3.2017,

teda v rámci plynutia subjektívnej dvojročnej premlčacej doby v zmysle § 106 ods. 1 Občianskeho
zákonníka (OZ) . Vzhľadom na obsah znaleckých posudkov považoval za neopodstatnený názor
žalovaných, aby k ustáleniu zdravotného stavu žalobkyne došlo už 22.2.2015, keď bola prepustená z
hospitalizácie na klinike úrazovej chirurgie. Hodnotu jedného bodu priznaného bodového ohodnotenia
určil podľa § 5 ods. 2 zák. č. 437/2004 Z.z. v spojení s Opatrením Ministerstva zdravotníctva SR č.

S02622-OL-2015 účinného od 31.5.2015 vo výške 17,16 eur za jeden bod, oproti žalobkyňou žiadaným
17,66 eur za jeden bod. Celkovo tak považoval za opodstatnený nárok žalobkyne na bolestné v
sume 4.633,20 eur (17,16 eur/bod x 270 bodov) a za sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške
4.290,00 eur (17,16 eur/bod x 250 bodov). Nárok žalobkyne na náhradu za stratu počas pracovnejneschopnosti posudzoval podľa § 446 OZ v znení od 1.12.2019 (zohľadňujúc nález Ústavného súdu
SR ÚS PL.ÚS/10/2016 z 10.10.2018), v zmysle ktorého poškodenému patrí nárok na náhradu straty
na zárobku počas pracovnej neschopnosti, ktorý zodpovedá peňažnému dôchodku vo výške rozdielu

medzi priemerným zárobkom poškodeného, ktorý dosahoval pred vznikom škody a náhradou, ktorá
bola poškodenému vyplatená v dôsledku choroby alebo úrazu podľa osobitných predpisov. Obsahom
predložených listinných dôkazov mal preukázaný rozsah nároku žalobkyne, kedy za dobu trvania
pracovnej neschopnosti 222 dní by jej inak prislúchal príjem 3.094,62 eur, pričom jej boli vyplatené
nemocenské dávky 2.226,80 eur a od zamestnávateľa náhrada mzdy v sume 87,00 eur, teda strata

na zárobku predstavovala žiadaných 780,82 eur. Zamietol nárok žalobkyne na náhradu nemajetkovej
ujmy uplatnenej v sume 5.000,00 eur konštatujúc, že žalobkyňa nepreukázala dôvody podľa § 13 ods. 2
OZ zakladajúce právo na odškodnenie ujmy vzniknutej jej úrazom na osobnostných právach. Poukázal
na to, že ten istý skutkový dej tvrdený pri nároku na bolestné a sťaženie spoločenského uplatnenia
automaticky nezakladá nárok aj na nemajetkovú ujmu spôsobenú fyzickej osobe na jej osobnostných
právach. Intenzita zásahu následkami úrazu musí byť značná a musí ísť o zásah závažnejšieho

charakteru do psychickej, morálnej integrity osobnosti. Vzhľadom na výsledky dokazovania konštatoval,
že žalobkyňa svoj nárok odôvodnila úplne totožným skutkovým stavom a nepreukázala takú intenzitu i
rozsah zásahu, ktoré by umožňovali priznanie žiadanej satisfakcie v podobe nemajetkovej ujmy.

4. Pri hodnotení pasívnej vecnej legitimácie žalovaných vychádzal z aplikácie § 9 ods. 2, 3 zák.

č. 135/1961 Z.z. o pozemných komunikáciách (cestný zákon) v znení účinnom v čase úrazu tj do
31.12.2015. V zmysle uvedeného zákonného ustanovenia závady v schodnosti chodníkov priľahlých
k nehnuteľnosti, ktorá sa nachádza v súvisle zastavanom území a hraničí s cestou alebo miestnou
komunikáciou,súpovinníbezprieťahovodstraňovaťvlastníci,správcoviaaleboužívatelianehnuteľností,
pokiaľ tieto závady vznikli znečistením, poľadovicou alebo snehom. K uvedenému súd konštatoval, že

podľa LV č. XXXX pre okres Košice I, k.ú. B. A. pozemok p.č. XXX/XX o výmere 263 m2 je vo výlučnom
vlastníctvežalovanéhov1.radeodroku1994,ideochodníknaMoyzesovejulici,ktorýzvonkajšejstrany
ohraničuje areál univerzity, kde došlo k pádu a úrazu žalobkyne. Z uvedeného vyvodil zodpovednosť
žalovaného v 1. rade. Nemal preukázané, aby chodník bol v správe žalovaného v 2. rade, dospel
tak záveru, že zimnú údržbu chodníka na Moyzesovej pri bývalej gynekologicko-pôrodníckej klinike v

roku 2015 mal zabezpečovať v zmysle odstraňovania závad v schodnosti spôsobených ľadom, snehom
vlastník nehnuteľnosti, čím mal za preukázanú pasívnu legitimáciu žalovaného v 1. rade a vylúčenú
zodpovednosť žalovaného v 2. rade. Skutočnosť, že chodník bol zľadovatelý, nebol riadne očistený,
mu vyplynul nielen z výpovede žalobkyne, ale aj A. B., ktorá prišla žalobkyni na pomoc na základe
telefonického kontaktu a potvrdila, že chodník bol neupravený. Svedkyňa vypovedala, že mala problém

sa po ňom prejsť, šmýkalo sa. Nebolo sporné, že k úrazu došlo v ranných hodinách o 7,00 hod., nešlo
o mimoriadnu poveternostnú situáciu, z výpovede zamestnancov žalovaného F. B., F. F., G. H. a vedúcej
investičného úseku na rektoráte I. J. súd zistil, že čistenie chodníka vykonávali zamestnanci žalovaného
v 1. rade najskôr od 6,00 hod., začínali v areáli zdravotníckeho zariadenia postupovali potom od ulice
Kostlivého, až následne na Moyzesovu, teda bolo aj časovo nereálne, aby stihli túto časť ulice vyčistiť.

Nezistil žiadnu mieru spoluzavinenia žalobkyne na vzniku úrazu, ktoré podľa tvrdení žalovaného malo
spočívať v neopatrnej chôdzi, či nevhodnej obuvi. Z výpovedí svedkov vyplývalo, že žalobkyňa mala
zimnú obuv primeranú danému ročnému obdobiu, pričom podľa jej vlastných vyjadrení sa pohybovala
so zvýšenou pozornosťou vzhľadom na zľadovatený povrch na chodníku. So zreteľom na uvedené súd
neaplikoval žalovaným navrhované krátenie škodového nároku podľa § 441 OZ. Vychádzajúc z vyššieho

zisteného skutkového stavu, na zaplatenie bolestného, sťaženia spoločenského uplatnenia, náhrady za
straty na zárobku zaviazal len žalovaného v 1. rade v rozsahu, v ktorom mal tento nárok preukázaný,
žalobu proti žalovanému v 2. rade zamietol, rovnako ako aj nárok na náhradu nemajetkovej ujmy. Pri
rozhodnutí o náhrade trov vychádzal z § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku (CSP) priznajúc
náhradu trov tej sporovej strane, ktorá bola procesne úspešná z hľadiska základu nároku. Súd priznal

žalobkyni nárok na náhradu trov proti žalovanému v 1. rade čo do nároku na náhradu za bolesť, sťaženie
spoločenského uplatnenia, stratu na zárobku a uložil žalobkyni povinnosť na náhradu trov žalovanému
v 1. rade z titulu nároku na náhradu nemajetkovej ujmy. V pomere medzi žalobkyňou a žalovaným v
2. rade, žalovanému v 2. rade ako procesne úspešnej sporovej strane priznal nárok na náhradu trov
konania v celom rozsahu.

5. Proti zaväzujúcemu výroku rozsudku a súvisiacemu výroku o náhrade trov konania podal odvolanie
žalovaný v 1. rade z dôvodov vymedzených § 365 ods. 1 písm. b/, d/, e/, f/, h/ CSP, že súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, žedošlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (b), konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci (d), súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na
zistenie rozhodujúcich skutočností(e), dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým

zisteniam (f) a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (h).
Navrhoval, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu zrušil, vrátil súdu
na opätovné konanie alebo alternatívne žalobu voči nemu zamietol a priznal mu náhradu vzniknutých
trov. Namietal správnosť záveru súdu o jeho pasívnej vecnej legitimácii, lebo nezodpovedá výsledkom
vykonaného dokazovania, a je založený na konštatovaní, že žalobkyňa spadla na chodníku, ktorého

vlastníkom je žalovaný v 1. rade. Tento skutkový záver súdu však nebol preukázaný žiadnym dôkazom,
nie je zrejmý ani z výpisu z katastra nehnuteľnosti, keď podľa LV č. XXXXX k. ú. C. A. je vlastníkom
chodníkaakoparc.č.XXXX/Xprávežalovanýv2.rade.Rovnakotakanizvyjadreniasúduvodôvodnení,
že „zimnú údržbu chodníku na Moyzesovej pri bývalej gynekologicko-pôrodníckej klinike v roku 2015
bol v súlade s § 9 ods. 2 Cestného zákona povinný vykonávať vlastník nehnuteľnosti, čím je daná
pasívna vecná legitimácia žalovaného 1.“, nie je zrejmé vlastník akej nehnuteľnosti mal vykonávať

zimnú údržbu chodníka na Moyzesovej ulici. Odvolateľ naďalej považoval za sporné miesto pádu
žalobkyne, vytýkajúc súdu, že nevykonal ani ohliadku na mieste samom. Podľa jeho názoru miesto pádu
žalobkyne nebolo v konaní riadne zistené, žalobkyňa nepredložila žiadny záznam spísaný príslušníkmi
policajného zboru, alebo zamestnancami rýchlej zdravotnej pomoci, ktorí na miesto prišli a ani ich
nenavrhla vypočuť v konaní ako svedkov a ani nebol vypočutý údajný svedok udalosti, ako nezávislá

osoba A. K., keď závery súdu boli založené len na žalobkyňou uvádzaných skutočnostiach. Odvolateľ
tiež popieral, aby akýmkoľvek spôsobom zanedbal svoje povinnosti vyplývajúce z § 9 ods. 2 Cestného
zákona konštatované súdom, keďže dňa 11.2.2015 podľa výpovedí zamestnancov bola zabezpečená
schodnosť všetkých chodníkov nachádzajúcich sa v areáli žalovaného v 1. rade, na Moyzesovej ulici,
ako aj na chodníkoch v exteriéri tohto areálu, čo potvrdili výpovede I. J., G. H., D. H., F. B. a F. F.. Podľa

odvolateľa z ich výpovede vyplýva, že zimná údržba bola realizovaná od areálu žalovaného v 1. rade
cez Kostlivého, Moyzesovú k rozhlasu a späť, keď úsek na Moyzesovej prechádzal zimnou údržbou
medzi prvými, pričom prví zamestnanci prevádzkového úseku boli na pracovisku prítomní o 5:34 hod.,
ďalší v čase od 6:29 hod. do 6:31 hod. a začali si svoje povinnosti plniť okamžite. K pádu žalobkyne
došlo v strede pracovného týždňa, keď je nepravdepodobné až vylúčené, aby úsek na Moyzesovej ulici,

nebol v čase o 7:00 hod. v riadnom, udržiavanom a schodnom stave. Za podstatné považoval tiež to,
že iné osoby, ktoré mali žalobkyni pri údajnom páde pomáhať sa na chodníku nešmykli, a neutrpeli
žiaden úraz. Zopakoval svoju argumentáciu o premlčaní nárokov uplatnených žalobkyňou dôvodiac, že
o škode a o tom kto za ňu zodpovedá sa žalobkyňa dozvedela v deň vzniku škodovej udalosti, najneskôr
v deň prepustenia z hospitalizácie na klinike úrazovej chirurgie 20.2.2015. V zmysle § 106 ods. 1 OZ

sa jej právo uplynutím 2 rokov od uvedeného dátumu premlčalo a žalobu podala 3.3.2017 po lehote.
Odvolateľ nenachádzal žiadne dôvody pre ktoré súd vychádzal z odlišného času ustálenia zdravotného
stavu žalobkyne. Priznané odškodnenie bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia hodnotil ako
neprimerané, dôvodiac tým, že priebeh liečenia bol obvyklý, bez výraznejších komplikácií, čo vyplývalo
z podaných lekárskych správ D. A. A. C., že žalobkyňa bolesti nemá, len občas, resp. pri zmene počasia,

končatinu plne zaťažuje. Fakt, že priebeh liečenia žalobkyne nevykazoval známky neprimeranosti
potvrdzovalo podľa odvolateľa aj to, že žalobkyňa sa vrátila do práce na svoje pôvodné pracovné
zariadenie. Výpoveď svedkyne A. L. B., ktorá bola zamestnávateľom žalobkyne, odvolateľ hodnotil
pre existujúci pracovnoprávny vzťah ako neobjektívnu. Namietal tiež proti vylúčeniu spoluzavinenia
žalobkyne na vzniku úrazu uvádzajúc, že sama žalobkyňa tvrdila, že po vstupe na chodník zistila,

že sa údajne strašne kĺže, teda mala prispôsobiť svoju chôdzu takémuto stavu chodníka, teda pád
žalobkyne na ľade nebol náhly, či nepredvídaný. Za podstatné považoval fakt, že okrem samotnej
žalobkyne, žiadna iná osoba sa v tom istom čase na mieste nepošmykla. Z uvedeného vyvodzoval, že
žalobkyňa nezachovala potrebnú mieru opatrnosti, aká sa predpokladá v zmysle všeobecne prevenčnej
povinnosti, vyplývajúcej z § 415 OZ, preto by sa aj v prípade založenia zodpovednosti žalovaného mala

podieľať na vzniku škody. Ako nesprávne hodnotil tiež rozhodnutie o náhrade vzniknutých trov, keďže
súd priznal žalobkyni nárok len v časti bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia, o zostatku
nároku nerozhodol, čo odôvodňovalo aplikáciu pomerných trov v zmysle § 255 ods. 2 CSP.

6. Intervenient vystupujúci na strane žalovaného v 1. rade sa plne stotožnil s obsahom podaného

odvolania, ktoré hodnotil ako dôvodné.

7. Žalobkyňa odvolanie považovala za účelové, v ktorom odvolateľ interpretuje odôvodnenie rozhodnutia
vo svoj prospech, aj keď sám vo vyjadrení v žalobe potvrdil, že je vlastníkom nehnuteľnostínachádzajúcich sa na Moyzesovej ulici v Košiciach včítane budovy bývalej 2. gynekologicko-pôrodníckej
kliniky a uvádzal, že si plní všetky svoje zákonné povinnosti súvisiace so správou a údržbou
nehnuteľnosti v jeho vlastníctve a riadne tiež zabezpečuje schodnosť chodníkov priľahlých k jeho areálu.

Sám žalovaný v 1. rade tak bez pochybností potvrdil svoje vlastníctvo k budove a tvrdil, že vykonáva
údržbu aj na priľahlých chodníkoch, čím potvrdzuje v skutočnosti svoju pasívnu vecnú legitimáciu
v konaní. Pozemok parc. č. XXX/XX je vo výlučnom vlastníctve žalovaného v 1. rade a chodník na
Moyzesovej ulici č. 9 v Košiciach kde došlo k pádu žalobkyne, ohraničuje areál žalovaného z vonkajšej
strany,ajenehnuteľnosťoupriľahloukparc.č.XXX/XX.Vzhodes §9ods.2Cestnéhozákona,účinného

v čase úrazu, bol žalovaný v 2. rade povinný zabezpečiť schodnosť na nehnuteľnostiach priľahlých
k jeho nehnuteľnosti. Miesto úrazu bolo jednoznačne identifikované označením ulice, orientačného
čísla a potvrdené aj vo veci vypočutými svedkami. Ku stavu schodnosti chodníka vypovedali viacerí
svedkovia, ktorí poskytli pomoc zranenej žalobkyni, a tí potvrdili, že nebol schodný, zamestnanci
žalovaného sa k jeho stavu v danom momente nevedeli vyjadriť. Z vykonaného dokazovania vyplynulo,
že v daný deň boli prítomní štyria zamestnanci žalovaného, traja z nich prišli do práce okolo 6:30

hod., čo vyplýva z predloženej dochádzky, začínali údržbou areálu a pokračovali po ulici Kostlivého, čo
samo o sebe preukazuje, že do 7:00 hod., keď došlo k pádu žalobkyne neboli schopní reálne začať
údržbu všetkých priľahlých nehnuteľností, pričom zamestnanci odvolateľa potvrdili, že aj po posypaní
sa chodník roztápal niekoľko hodín, teda v čase od 6:30 do 7.00 hod k tomu zjavne dôjsť nemohlo.
Žalovaný v 1. rade preto nesplnil svoju povinnosť odstrániť závady v schodnosti chodníkov priľahlých

k nehnuteľnosti v jeho vlastníctve vzniknutých znečistením poľadovicou, alebo snehom. Odkazom na
judikatúru a právnu teóriu žalobkyňa zdôraznila, že o škode sa poškodený v prípade škody na zdraví
dozvievdobe,kedymožnoobjektívnevykonaťbodovéohodnoteniesťaženiaspoločenskéhouplatnenia,
teda v čase keď došlo k ustáleniu zdravotného stavu, pričom posúdenie tejto otázky je odbornou
otázkou, závislou výlučne na vyjadrení lekára. Súd vychádzal z vyjadrení znalcov o tom, kedy bolo

možné považovať zdravotný stav žalobkyne za ustálený, od ktorého momentu tiež stanovil plynutie
premlčacej lehoty na uplatnenie nároku v konaní. Začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby pri
náhrade škody na zdraví je daný nie samotnou škodovou udalosťou, alebo prepustením z hospitalizácie,
lebo aj po nej naďalej pokračoval liečebný proces, a ustálenie zdravotného stavu nemá žiaden priamy
súvis ani s ukončením pracovnej neschopnosti. Pri posudzovaní rozsahu priznaného peňažného plnenia

súd vychádzal z exaktne stanoveného postupu uplatneného znalcami pri odškodňovaní bolestného
a sťaženia spoločenského uplatnenia, teda nie je priestor uvažovať o neprimeranosti ohodnotenia.
Argumentáciu žalovaného v 1. rade k otázke spoluzavinenia hodnotila ako absurdnú. K otázke trov
konania poukázala na to, že rozhodnutie záviselo od výsledkov znaleckého dokazovania, pričom v čase
podania žaloby bol jej zdravotný stav iný, ako v čase rozhodnutia súdu, čo potvrdil aj znalecký posudok,

opodstatnene je preto bola priznaná plná náhrada vzniknutých trov.

8.Žalovanýv1.radevodvolacejreplikezopakovalsvojuobranuzodvolania,žeznapadnutéhorozsudku
vyplýva, že jeho pasívna vecná legitimácia bola založená na konštatovaní súdu, že je vlastníkom
chodníka,naktoromdošlokpádužalobkyne,čonezodpovedáobsahuvykonanéhodokazovania,pričom

zákonná úprava vychádzala zo záveru, že závady v schodnosti chodníkov priľahlých k nehnuteľnosti,
ktorá sa nachádza v súvisle zastavanom území a hraničí s cestou alebo s miestnou komunikáciou sú
povinní bez prieťahov odstraňovať vlastníci, správcovia, alebo užívatelia nehnuteľnosti. Vytkol súdu, že
v jeho rozhodnutí sú v kontexte uvedeného obsiahnuté nesprávne informácie, resp. absentujú právne
významné zistenia o tom, na ktorom pozemku sa nachádza chodník, kde došlo k pádu žalobkyne,

komu vlastnícky patrí, či a ktorá nehnuteľnosť sa nachádza v súvisle zastavanom území obce, vo
vzťahu ku ktorej by bola daná zodpovednosť žalovaného v1. rade, či sa skutočne jednalo o závady v
schodnosti chodníka, či a ktoré nehnuteľnosti sa nachádzajú vo vzájomnom vzťahu priľahlosti, ktorými
skutočnosťami sa súd prvej inštancie nezaoberal vôbec, čo zakladá arbitrárnosť a nepreskúmateľnosť
rozhodnutia. Zdôraznil, že zamestnanci žalovaného v 1. rade potvrdili, že vykonávali zimnú údržbu dlhé

obdobie pred, ako aj po tejto udalosti. Svedkovia potvrdili, že chodníky boli v zime riadne udržiavané,
neexistuje teda žiadna špeciálna okolnosť, pre ktorú by v daný deň nemala byť riadne zabezpečená
schodnosť chodníkov. Pri zohľadnení zásady, že všetky dôkazy je potrebné hodnotiť logicky, jednotlivo
i a vo vzájomných súvislostiach, je dôvodné ich vyhodnotiť v prospech žalovaného v 1. rade, keďže
zimná údržba v uvedený deň bola zabezpečovaná obvyklým spôsobom, neboli zaevidované žiadne

pády, ani úrazy okrem žalobkyne, prítomný bol v práci bežný počet zamestnancov, úsek ulíc, na
ktorých došlo k pádu žalobkyne bežne prechádzal zimnou údržbou medzi prvými, nešlo o víkend ani
o pondelok, teda deň po víkende, ale išlo o stred pracovného týždňa, ktorému predchádzala riadna
údržba predchádzajúce dni, a o stave chodníka žalobkyňa nepredložila konajúcemu súdu žiadenobjektívny dôkaz, keď v konaní vypovedajúci svedkovia boli, resp. sú so žalobkyňou v blízkom rodinnom
vzťahu, alebo v zamestnaneckom vzťahu. K plynutiu premlčacej doby na uplatnenie nároku na bolestné
zdôraznil, že pre posúdenie bolesti je rozhodujúci okamih, kedy bolesti vznikli, bez ohľadu na to,

že bodové ohodnotenie je možné vykonať až v stave stabilizácie bolesti, a nakoľko žalobkyňa bola
odškodňovaná za bolesti utrpené zlomeninou dňa 11.2.2015, od uvedenej doby jej začala plynúť
premlčacia doba.

9. Žalobkyňa v odvolacej duplike zdôraznila, že z katastra nehnuteľnosti vyplýva, že žalovaný v 1.

rade je vlastníkom parc. č. XXX/XX zapísanom na LV č. XXXX okres C. I., k. ú. B. A., na ktorom
sa nachádza stavba – vrátnica, pričom ako priľahlý pozemok k nehnuteľnosti je chodník, na ktorom
došlo k pádu žalobkyne. Ustanovenie § 9 ods. 2 Cestného zákona účinného v čase vzniku úrazu
žalobkyne upravuje zodpovednosť vlastníka nehnuteľnosti, ku ktorému prilieha chodník, nie vlastníka
chodníka ako takého. Nemožno hovoriť ani o nedostatočnej identifikácii chodníka, keďže z odôvodnenia
rozhodnutia jednoznačne vyplýva, že sa jedná o chodník priľahlý k nehnuteľnosti, prac. č. XXX/XX, čo je

nezameniteľné s iným druhom pozemku, alebo chodníkom. K ďalším výhradám odvolateľa o tom, že súd
neskúmal, či sa daná nehnuteľnosť nachádza v súvisle zastavanom území uviedla, že ide o absurdnú
argumentáciu a nový argument, ktorá skutočnosť nebola sporná a súčasne je zrejmá aj z výpisu LV, tento
fakt nebol ničím spochybnený. K údržbe chodníka zdôraznila, že práve žalovaný v 1. rade je nositeľom
dôkazného bremena, a by mal preukázať, že v daný deň a v danú hodinu bola zabezpečená schodnosť

chodníkov, čo vylučuje už samotný dochádzkový denník, keď v žiadnom prípade v časovom rozmedzí od
príchodu prvého zamestnanca údržby, do času pádu nemohla by údržba chodníka vykonaná, keď sám
žalovaný potvrdzuje, že zabezpečoval údržbu nespočetného množstva chodníkov v areály a v jeho okolí,
keďsazačínalozdvoranaulici Kostlivého.Anijedenzosvedkovnepotvrdil,abysavšeobecnesúdržbou
začínalo na ulici Moyzesovej, ale uvádzali, že údržba začínala v areály UPJŠ, resp. na chodníku na

Kostlivého ulici. Zopakovala, že pre začatie plynutia subjektívnej premlčacej doby je dôležitý dátum
ustálenia zdravotného stavu a námietku uplatnenú odvolateľom nepovažuje za opodstatnenú.

10. Krajský súd v Košiciach, ako odvolací súd po kladnom posúdení včasnosti a prípustnosti podaného
opravného prostriedku, subjektom v neprospech ktorého bolo rozhodnuté, prejednal odvolanie bez

nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario, v rozsahu vyplývajúcom z
§ 380 ods. 1,2 CSP a z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov dospejúc k záveru, že odvolanie je
dôvodné.Postupomarozhodnutímsúduprvejinštanciebolnaplnenýodvolacídôvodvzmysle§365ods.
1 písm. b/, d/, f/, h/ CSP. Záver súdu o pasívnej vecnej legitimácii žalovaného v 1. rade je vzhľadom na
skutkové zistenia vyplývajúce z vykonaného dokazovania zmätočný a nepreskúmateľný. Konštatovanie

súdu prvej inštancie o tom, že pozemok parc. č. XXX/XX zapísaný na LV XXXX kat. územie B.
A., obec Košice-Staré Mesto vo vlastníctve žalovaného v 1. rade je chodníkom na Moyzesovej ulici
v Košiciach (bod 67, 68, 75), na ktorom došlo k pádu žalobkyne z titulu ktorého si uplatňovala nárok na
peňažné plnenie, nezodpovedá výsledkom vykonaného dokazovania, preto aj ustálenie zodpovednosti
odvolateľa je predčasné. Súčasne súd prvej inštancie opomenul rozhodnúť o celom nároku žalobkyne

na odškodnenie sťaženia spoločenského uplatnenia a bolestného, ktoré žiadala v sume 19.779,20
eur, súdom bolo priznané plnenie len v rozsahu 8.923,20 eur, o zostatku nároku súd rozhodnutie
nevyhlásil. Odvolaciemu súdu tak neostala iná možnosť, ako rozhodnutie súdu prvej inštancie v rozsahu
napadnutom zrušiť v súlade s § 389 ods. 1 písm. b/ CSP, pretože nesprávnym procesným postupom
znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu

práva na spravodlivý proces, ktorý nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom.

11. K jednotlivým odvolacím námietkam však odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že žalovaný
v 1. rade v priebehu konania nepopieral (a zjavne to ani nemalo ani žiadne logické opodstatnenie), že
je vlastníkom budovy bývalej 2. gynekologicko-pôrodníckej kliniky a zdravotníckeho areálu, ku ktorej

je priľahlou nehnuteľnosť – chodník na Moyzesovej ul. č. 9, kde došlo k pádu žalobkyne. V konaní sa
bránil len tvrdením že chodníky v jeho areáli a k nemu priľahlé boli riadne udržiavané tak, aby bola
zabezpečená ich schodnosť pre chodcov v zimnom období. Otázka vlastníckeho práva je potvrdená
aj výpisom z LV č. XXXX k.ú. B. A., že parc. XXX/XX o ktorej súd uviedol, že sa jedná o chodník,
predstavuje zastavanú plochu a nádvorie, na ktorej je evidovaná stavba sup. č. XXXX vrátnica vo

vlastníctve žalovaného v 1. rade. Ulica Moyzesova bola identifikovaná ako pozemok parc. č. XXXX/
X zapísaný na LV XXXXX k.ú. B. A., okres C. I., vo vlastníctve Mesta Košice, ktorý je definovaný
z hľadiska spôsobu využitia pozemku, ako komunikácia – cesta, chodník. Miesto pádu na Moyzesovej
č. 9 v Košiciach bolo stotožnené výpoveďou žalobkyne a svedkov, ktorí jej prišli na pomoc, ktorísa rovnako vyjadrili aj k vtedajšiemu stavu schodnosti chodníka. Žalovaný v rámci svojej obrany
relevantne nespochybnil výpovede žalobkyne a svedkov, a len popieranie tvrdení protistrany, či svedkov
bez označenia skutočností, či dôkazov zakladajúcich pochybnosti o pravdivosti tvrdení, nezakladali

dôvody pre vykonanie ohliadky na účely ustálenia miesta pádu. Manžel žalobkyne potvrdil, že na
chodníku na Moyzesovej ul. č 9 bola súvislá vrstva ľadu, boli tuhé mrazy, na okraji bol ešte sneh,
to zhodne potvrdila svedkyňa A. B., keď uvádzala, že sa šmýkalo, keď išla pomôcť žalobkyni. Fakt,
že uvedení svedkovia sú v príbuzenskom, či pracovnoprávnom vzťahu neuberá na hodnovernosti ich
výpovede, ak neboli v konaní preukázané žiadne okolnosti, ktoré by ich svedeckú výpoveď spochybnili.

V tomto kontexte nie sú podstatné hypotetické úvahy žalovaného, že došlo k pádu žalobkyne v strede
týždňa, že zamestnanci nastupovali už v skorých ranných hodinách, vždy realizovali úpravu riadne,
nedošlo k pádu žiadneho iného chodca, lebo to nijako nevylučuje pád žalobkyne v príčinnej súvislosti
s neupravených stavom chodníka, ako bol potvrdený výpoveďami svedkov. Z dokazovania pritom
vyplýva,žečasťchodníkovodKostlivéhobolaupravená,ulicanaMoyzesovejupravenánebola,šmýkalo
sa, bola pokrytá zľadovatenou vrstvou, nástup zamestnancov žalovaného na údržbu bolo v daný deň

6:30 hod., k pádu žalobkyne došlo v ranných hodinách okolo 7:00 hod., pričom údržbu zamestnanci
realizovali prvotne vo vnútri areálu, následne na Kostlivého ulici a tak nasledovali ďalšie, čo len
potvrdzujepravdivosťvyjadrenížalobkyneivkonanívypovedajúcichsvedkov,žetátočasťulicenemohla
byť z časového hľadiska objektívne upravená rannou smenou. Ak v rozhodnom období dochádzalo
k zmenám počasia, k zamŕzaniu, nie je vylúčená tvorba zľadovatenej vrstvy aj v priebehu noci.

Neopodstatnená je tiež námietka žalovaného pokiaľ ide o premlčanie nároku, ktoré nemožno vztiahnuť
k dátumu úrazu žalobkyne, či ku dňu 20.2.2015 prepustenia z ústavnej liečby, keď zo zdravotnej
dokumentácie, potvrdenej tiež obsahom znaleckých posudkov MUDr. Paula a MUDr. Holasa je zrejmé,
že k uvedenému dňu zdravotný stav žalobkyne nebol ustálený, teda žalobkyňa nepoznala rozsah škody
ako to predpokladá § 106 OZ, lebo nebolo možné stanoviť bodové ohodnotenie následkov. Po úraze

sa len začalo s odstraňovaním následkov, ktoré sú predmetom bodového ohodnotenia, a po ústavnej
liečbe nasledovala ďalšia rehabilitačná liečba na klinike fyziatrie žalovaného a následne sa pokračovalo
v liečbe ambulantnej. Súd pri ustálení času, ku ktorému bolo možné vykonať ohodnotenie bolestného,
sťaženiaspoločenskéhouplatneniavychádzalzúdajovoustálenízdravotnéhostavuuvedených zhodne
v znaleckom posudku oboch znalcov, ktoré znalecké závery odvolateľ žiadnym relevantým spôsobom

nespochybnil. Priznané bolestné a sťaženie spoločenského uplatnenia vychádzalo z bodového
ohodnotenia vykonaného znalcami, nemožno preto uvažovať o jeho neprimeranosti,vo vzťahu ku
ktorému tvrdeniu odvolateľ opäť neprodukoval žiadne relevantné námietky okrem svojho subjektívneho
názoru, že žalobkyňa sa počas liečenia cítila dobre, výnimočne mala žalobkyňa bolesti pri búrke alebo
občas pri chôdzi. Rozsah bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia zodpovedal charakteru

poškodenia na zdraví žalobkyne, ktoré znalci priznali v súlade so zákonom č. 437/2004 Z.z. podľa
sadzieb bodového ohodnotenia uvedených v Prílohe k zákonu v rozpätí bodov zodpovedajúcich
priebehu liečby, jej charakteru, ako vyplývala zo zdravotnej dokumentácie, v ktorom smere akékoľvek
subjektívne vyjadrenia žalobkyne, či ošetrujúcich lekárov boli bez vplyvu na vykonané bodové
ohodnotenie. Odvolateľ nepredniesol ani žiadnu rozumnú akceptovateľnú argumentáciu, z ktorej

by bolo možné vyvodiť dôvody pre konštatovanie spoluzodpovednosti žalobkyne na vzniku úrazu
v zmysle porušenia všeobecnej prevenčnej povinnosti podľa § 415 OZ. Primárne existuje povinnosť
zodpovedného subjektu zabezpečiť schodnosť chodníkov, a nie povinnosť chodcov vyhľadávať na
verejnosti prístupnej komunikácii miesta nepokryté ľadom, či pohybovať sa spôsobom žalovaným bližšie
nešpecifikovaným, aby k pádu nedošlo. Ani pri zvýšenej opatrnosti nemožno vylúčiť riziko pádu. Nie

nijako významné, či na zľadovatenom povrchu sa pošmykne z viacerých osôb práve a len jedna, lebo
to nevylučuje zodpovednosť toho, kto mal povinnosť závadu v schodnosti odstrániť.

12. Úlohou súdu prvej inštancie bude v opätovnom konaní presvedčivým, logickým a zrozumiteľným
spôsobom vysporiadať sa so skutočnosťou vo vzťahu k aplikovanému § 9 Cestného zákona, vlastníkom,

ktorejnehnuteľnostimalbyťžalovanýv1.rade,ktorázakladalajehozodpovednosťatedapasívnuvecnú
legitimáciu v spore. V prípade, ak súd nevyhovuje žalobe v celom rozsahu, je tiež povinný rozhodnúť aj
otejčastinároku,ktorúžalobcovinepriznal. Peňažnéplnenieuplatnenéžaloboujenávrhovýmkonaním,
aj keď o výške plnenia rozhoduje súd v spojení s výsledkami odborného znaleckého posúdenia. V časti,
v ktorej považuje uplatnenú pohľadávku za neodôvodnenú, musí o nej rozhodnúť meritórnym výrokom

rozsudku a poskytnúť k nemu tomu zodpovedajúce odôvodnenie v písomnom vyhotovení súdneho
rozhodnutia.13.Pretožeodvolacísúdzrušilrozhodnutiesúduprvejinštancie,vopätovnomkonanítentosúdrozhodne
o náhrade trov celého konania. Pri posudzovaní nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie
vychádzal zo správnej úvahy, že v prípade nárokov ktorých konečné posúdenie výšky je závislé od

znaleckého dokazovania, pri preukázaní základu nároku patrí žalobcovi plná náhrada vzniknutých trov,
ktorých výška sa odvíja od rozsahu priznaného plnenia.

14. Rozhodnutie prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427

ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).