Rozsudok ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 14. marec 2024

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 23CoP/134/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7120213238
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 03. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Miloš Kolek

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2024:7120213238.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Miloša Koleka a členov senátu

JUDr. Kataríny Morozovej Nemcovej a JUDr. Zuzany Biščákovej v právnej veci starostlivosti súdu o
maloleté deti: J. T., nar. XX.XX.XXXX a J. T., nar. XX.X.XXXX, obaja bytom u matky, zastúpení kolíznym
opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny W., deti rodičov: matka N. T., nar. X.X.XXXX,
trvale bytom W., U. I. XX, právne zastúpená JUDr. Evou Hencovskou, advokátkou so sídlom v Košiciach,
Bajzova 2 a otec: T. T., nar. X.XX.XXXX, trvale bytom G., T. XXX, právne zastúpený JUDr. Adriánou
Dudášovou, advokátkou so sídlom v Košiciach, Kukučínova 19, v konaní o zvýšenie výživného, o
odvolaní matky proti rozsudku Mestského súdu Košice, č. k. 41P/117/2020 - 699 zo dňa 1.8.2023, takto

r o z h o d o l :

I. Mení rozsudok tak, že mení rozsudok Okresného súdu Košice I, sp. zn. 11P/101/2016 z 2.11.2016 v
časti výšky výživného zo strany otca k maloletým deťom tak, že

- otec je povinný prispievať na výživu maloletého J. sumou 240 eur mesačne počnúc od 17.12.2020 a
sumou 350 eur mesačne počnúc od 1.4.2022 do budúcna, pričom výživné za ten-ktorý mesiac je otec
povinný zaplatiť vždy do posledného dňa predchádzajúceho kalendárneho mesiaca k rukám matky.

- otec je povinný prispievať na výživu maloletej J. sumou 200 eur mesačne počnúc od 17.12.2020 a
sumou 250 eur mesačne počnúc od 1.4.2022 do budúcna, pričom výživné za ten-ktorý mesiac je otec
povinný zaplatiť vždy do posledného dňa predchádzajúceho kalendárneho mesiaca k rukám matky.

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zvýšil výživné otca voči plnoletému J. zo sumy 100
eur mesačne na sumu 170 eur mesačne od 17.12.2020 a na sumu 220 eur mesačne od 1.4.2022
do budúcna. Zvýšil výživné na maloletú J. zo sumy 100 eur mesačne na sumu 150 eur mesačne od

17.12.2020 a od 1.4.2022 na sumu 200 eur mesačne. Určil dlžné výživné a rozhodol, že žiaden z
účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

2. Rozsudok odôvodnil tým, že matka sa podaným návrhom doručeným súdu dňa 17.12.2020 domáhala
zvýšenia výživného zo strany otca k maloletým deťom na sumu 300 eur mesačne na maloletého J. a
na sumu 250 eur mesačne na maloletú J.. Súd prvej inštancie rozhodol o tomto návrhu rozsudkom z
20.1.2022 tak, že zvýšil výživné na sumu 170 u maloletého J. a na sumu 150 eur mesačne na maloletú

J., pričom na odvolanie matky Krajský súd v Košiciach uznesením z 25.8.2022 zrušil rozsudok vo výroku
o zvýšení výživného. Súd prvej inštancie zistil skutkový stav, kvantifikoval potreby maloletých detí, príjmy
rodičov a uviedol, že pri maloletom J. súd vychádzal z toho, že mesačné výdavky J. sú vo výške 818 eur,
mesačné výdavky J. sú vo výške 1 066 eur. Príjem otca za obdobie od podania návrhu do 31.3.2022 súdustálil na sumu 1 853 eur mesačne, od apríla 2022 sa príjem otca zvýšil na sumu 2 672 eur mesačne a
od januára 2023 na sumu 3 060 eur mesačne v priemere v čistom. Súd pri rozhodovaní zohľadnil to, že
otcovi sa narodila ďalšia dcéra 3.5.2020. Mal. J. a J. sú zverené do starostlivosti matky. Od januára 2023

maloletý J. trávi u otca takmer polovicu mesiaca, maloletá J. každý druhý víkend. K dohode rodičov o
úprave styku zatiaľ nedošlo. Súd prvej inštancie preto považoval za dôvodné zvýšiť výživné na sumu
170 eur u maloletého J. a 150 u maloletej J. za obdobie od podania návrhu do 31.3.2022 a od 1.4. na
sumu 220 eur u maloletého J. a 200 eur u maloletej J.. Súd ustálil za nevyhnutné výdavky u maloletého
J. sumu 370 eur mesačne a u maloletej J. 426 eur mesačne. Poukázal na to, že matka má oveľa vyššie

výdavky na deti, keďže ich podporuje aj v iných aktivitách, dopraje im aj iné veci, ktoré maloleté deti
potrebujú aj nad rámec týchto nevyhnutných výdavkov. Výrok o trovách konania odôvodnil súd prvej
inštancie ustanovením § 52 CMP. Súd prvej inštancie riadne odôvodnil aj výrok o dlžnom výživnom.

3. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podala odvolanie matka, a to proti celému
rozsudku. Odvolanie odôvodnila tým, že rozhodnutie trpí vadou, vychádza z nesprávneho skutkového

a právneho posúdenia veci. Poukázala na to, že sa domáhala zvýšenia výživného na maloletého J.
na sumu 350 eur a na maloletú J. na sumu 200 eur mesačne, počnúc od podania návrhu. Vytýka
súdu, že aj keď od januára 2023 do júna 2023 došlo k ďalšiemu zvýšeniu príjmu otca, táto skutočnosť
sa neprejavila v zvýšení vyživovacej povinnosti. Dôvod, prečo tak súd urobil, v rozhodnutí absentuje.
Poukázala na to, že so stúpajúcim príjmom otca výživné vyjadrené percentuálne vo vzťahu k príjmu otca

klesá, čo je nelogické. Uviedla, že ani existencia novej vyživovacej povinnosti nemôže mať zásadný
vplyv pri rozhodovaní súdu o zvýšení výživného na maloleté deti. Otec vedomý si svojich zárobkových
a majetkových pomerov si založil novú rodinu, na základe čoho možno predpokladať, že sám bol
pripravený na zvýšenie nákladov. Poukázala na rozsudok Krajského súdu v Žiline 11CoP/15/2017, podľa
ktorého nemožno zohľadniť ďalšiu vyživovaciu povinnosť otca, nakoľko v podstate je vecou otca, pokiaľ

má záujem mať viac detí, ako si zabezpečí dostatočné príjmy na to, aby tieto deti mohol v primeranom
a požadovanom rozsahu zabezpečiť. Nie je možné znižovať životnú úroveň jedného dieťaťa na úkor
ďalších detí. Uviedla, že aj keď výška vyživovacej povinnosti závisí od individuálnych okolností prípadu,
rozhodovanie súdov by v skutkovo podobných prípadoch nemalo byť diametrálne odlišné. Výživné na
dieťa do 10 rokov by malo predstavovať 12 % príjmu rodiča a u dieťaťa do 15 rokov 14 %. Uviedla,

že je potrebné zohľadniť aj to, že sa o deti osobne stará a zabezpečuje všetky ich potreby a s otcom
sa ani na mimoriadnych nákladoch nepodieľa rovným dielom. Okrem toho deti trpeli, prípadne trpia
v rozhodnom období zdravotnými problémami, ako sú alergie, intolerancie, čo si vyžaduje zvýšené
náklady, čo zdokladovala v priebehu konania. Deti majú zároveň svoje záľuby a koníčky. Uviedla, že
pravidelné mesačné výdavky na J. predstavujú 1 066 eur, z toho existenčné výdavky cca 430 eur. U

maloletého J. mesačné výdavky 818 eur, existenčné výdavky 370 eur. Výška vyživovacej povinnosti
nepokryje úplne ani len základné existenčné výdavky maloletých detí. Súd svojim rozhodnutím založil
stav, pri ktorom ona vykonáva osobnú starostlivosť o deti a pri príjme cca 3 000 eur vynakladá mesačne
1 884,15 eur na potreby maloletých detí. K tomu sú tu aj ďalšie mimoriadne výdavky, ktoré mesačne
priemerne predstavujú cca 70 eur na každé dieťa. Otec presúva celé bremeno zodpovednosti na ňu

a zbavuje sa svojich rodičovských povinností. Otec odmieta prispievať deťom a ich záujmové aktivity,
vitamíny, či lieky z dôvodu, že to nepokladá za potrebné. Uviedla, že v prejednávanej veci je otcova
životná úroveň nadštandardná a tomu by mala zodpovedať aj výška vyživovacej povinnosti. Ak by súd
aj zvýšil výživné na celkovú sumu 550 eur, pri príjme 3 060 eur by otcovi stále zostávala suma 2 540
eur, čo je možné pokladať za nadštandardné. Navrhla, aby odvolací súd zvýšil vyživovaciu povinnosť

otca voči maloletému J. na sumu 350 eur mesačne počnúc od podania návrhu a na maloletú J. na sumu
200 eur mesačne počnúc od podania návrhu.

4. Vo vyjadrení k odvolaniu kolízny opatrovník navrhol rozhodnúť s poukazom na vek a odôvodnené
potreby maloletých detí.

5. Vo vyjadrení k odvolaniu otec uviedol, že rozhodnutie súdu prvej inštancie považuje za vecne správne.
Nad rámec určeného výživného kupuje deťom oblečenie, obuv, školské pomôcky a pod. tak, aby deťom
u otca nič nechýbalo. K zvýšeniu príjmu od januára 2023 do júna 2023 vo výške 3 060 eur mesačne
uviedol, že u otca nedošlo k zvýšeniu príjmu od januára 2023 v dôsledku zmeny pracovnej zmluvy,

respektíve mzdových podmienok, avšak v dôsledku vyplatenie pohyblivej zložky mzdy. Priemerný
príjem otca za obdobie od zmeny zamestnania, teda od 1.4.2023 do 30.6.2023 činí 2 827 eur, načo
súd prihliadol pri zvýšení výživného od 1.4.2022. Nie je pravda, že sa zbavuje svojich rodičovských
povinností a odmieta deťom prispievať na ich záujmové aktivity, vitamíny alebo lieky. Otec len chce,aby deti navštevovali mimoškolské krúžky so záujmom a len vyslovil v súdnom konaní pochybnosť, či je
práve záujme detí, aby deti boli povinné navštevovať krúžky, ktoré ich v podstate ani nebavia. Uviedol,
že od roku 2023 maloletý J. pokračoval v širšom styku s otcom. Od marca 2023 je J. u otca 17 až 20

dní v mesiaci. Tento prebiehajúci styk otca s deťmi, ako aj celkový záujem otca o deti matka neustále
popiera, pričom otec v žiadnom prípade nie je pasívny rodič, ktorý sa o deti nezaujíma a neriešiť bežné
rodičovské povinnosti. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil.

6. Odvolací súd preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, a zistil, že

odvolanie matky je čiastočne dôvodné a rozhodnutie súdu prvej inštancie je potrebné zmeniť. Súd prvej
inštancie správne zistil skutočný stav. Odvolací súd pri rozhodnutí vychádza zo súdom prvej inštancie
zisteného skutkového stavu, avšak zistený stav odlišne právne hodnotí.

7. Súd prvej inštancie v rozsudku uviedol skutkový stav, z ktorého vychádzal, a z tohto skutkového stavu
vychádza aj odvolací súd bez toho, aby tento skutkový stav opätovne uvádzal vo svojom rozhodnutí.

Rovnako odvolací súd neopakuje právne závery, ktoré uviedol súd prvej inštancie v svojom rozhodnutí.
Podľa ustálenej rozhodovacej praxe „Konanie pred súdom prvej inštancie a pred odvolacím súdom
tvorí jeden celok a určujúca spätosť rozsudku odvolacieho súdu s potvrdzujúcim rozsudkom vytvára
ich organickú jednotu. Ak odvolací súd v plnom rozsahu odkáže na relevantné skutkové zistenia a
stručne zhrnie právne posúdenie veci, rozhodnutie odvolacieho súdu v sebe tak zahŕňa po obsahovej

stránke aj odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie“ (uznesenie NS SR sp. Zn. 5Obdo/98/2018 zo
dňa 29.1.2020). „Odôvodnenia rozhodnutí prvostupňového a odvolacieho súdu nemožno posudzovať
izolovane, pretože prvostupňové a odvolacie konanie z hľadiska predmetu konania tvoria jeden
celok“ (ÚS SR vo veciach II. ÚS 78/05, III. ÚS 264/08, IV. ÚS 372/08).

8. V danom prípade bolo preukázané, že od posledného rozhodnutia o výživnom v roku 2016 došlo
k podstatnej zmene okolností a je teda dôvod na zmenu rozhodnutia o výške vyživovacej povinnosti.
Okrem zvýšenia potrieb maloletých detí došlo aj k zvýšeniu príjmu rodičov, vrátane príjmu otca. Súd
prvej inštancie vychádzal z toho, že za obdobie od podania návrhu do konca marca 2022 bol príjem
otca vo výške 1 850 eur v čistom mesačne, od apríla 2022 vo výške 2 672 eur a od januára 2023 vo

výške 3 060 eur.

9. Podľa názoru odvolacieho súdu je potrebné zohľadniť pri rozhodovaní aj to, že otcovi od 3.5.2020
pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť. Rozhodnutie rodiča mať dieťa, respektíve viac detí, sa určite
nemôže prejaviť v tom, že neskôr narodené deti by sa nepodieľali tým istým spôsobom na životnej

úrovni svojho rodiča ako skôr narodené deti. Na všetky deti jedného rodiča treba nazerať ako na
úplne rovnocenné v právach voči svojmu rodičovi. Odvolací súd preto považuje odkaz na rozhodnutie
Krajského súdu v Žiline za nenáležitý, toto rozhodnutie ani nie je ustálenou judikatúrou.

10. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových

pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov (§ 62 ods. 2 Zákona o rodine), čo
znamená, že výživné môže byť určené vo výške prevyšujúcej sumu životného minima, resp. sumu
potrebnú na pokrytie všetkých základných životných potrieb. Rozsah a spôsob uspokojovania potrieb
dieťaťa súvisí aj so životnou úrovňou rodičov. Ak výživné prevyšuje sumu potrieb dieťaťa, môže sa
odložiť na neskoršiu spotrebu, resp. môže byť využité na tvorbu úspor.

11. S prihliadnutím na zvýšený príjem otca počnúc od podania návrhu, potreby maloletých detí, ďalšiu
vyživovaciu povinnosť otca a príjem matky, primeraným výživným na maloletého J. od podania návrhu
je suma 240 eur mesačne a na maloletú J. suma vo výške 200 eur mesačne. Od 1. apríla 2022 došlo k
zvýšeniu príjmu otca na sumu 2 672 eur mesačne. Vychádzajúc z takéhoto príjmu výživné na maloletého

J. je primerané vo výške 350 eur mesačne a na maloletú J. vo výške 250 eur.

12. Z uvedeného dôvodu odvolací súd postupom podľa § 2 ods. 1 CMP v spojení s § 388 CSP zmenil
rozsudok súdu prvej inštancie a zvýšil vyživovaciu povinnosť otca voči maloletému J. na sumu 240 eur
mesačne od podania návrhu a ďalej na sumu 350 eur mesačne od 1.4.2022. Na maloletú J. výživné

zvýšil na sumu 200 mesačne od podania návrhu a ďalej na sumu 250 eur mesačne od 1.4.2022.13. Odvolací súd podotýka, že nie je v tejto veci viazaný rozsahom odvolania (§ 65 CMP) a mohol teda
prekročiť odvolací návrh matky, ktorá v odvolaní žiadala u mal. J. určiť výživné v sume 200 eur mesačne
(aj keď návrhom sa domáhala zvýšenia výživného u mal. J. na sumu 250 eur).

14. Odvolací súd neurčoval dlžné výživné, pretože výrok o dlžnom výživnom nie je povinnou súčasťou
rozsudku o výživnom, povinnosť otca prispievať na výživu jasne vyplýva aj z výroku o bežnom výživnom.
Výrok o dlžnom výživnom má význam najmä vtedy, ak počas obdobia, za ktoré sa určuje výživné,
dochádzalo k sporným platbám, u ktorých medzi účastníkmi konania nie je zrejmé, či sa jedná o platby

výživného alebo nie, teda za účelom odstránenia pochybností o výške zaplateného výživného. V danom
prípade takáto pochybnosť nie je. Výrok o dlžnom výživnom má význam aj vtedy, ak chce súd určiť dlhšiu
ako zákonnú lehotu na zaplatenie výživného splatného v čase rozhodnutia súdu. Odvolací súd v tomto
prípade nevidí dôvod, aby určoval inú splatnosť výživného, ako je splatnosť vyplývajúca zo zákona (§
44 CMP), podľa ktorého je rozhodnutie vykonateľné doručením.

15. Aj keď príjmy otca od 1.1.2023 opätovne vzrástli, v danom prípade je výživné dostatočné aj na iné,
ako nevyhnutné potreby maloletých detí. Zvýšenie príjmu otca od 1.1.2023 do 30.6.2023 (o cca 20 %,
pričom sa jedná o zvýšenie príjmu za neukončený rok spôsobené aj vyplatením mimoriadnej zložky
príjmu)niejetakouvýznamnouzmenoupomerov,abybolopotrebnémeniťvýškuvyživovacejpovinnosti.
Od 1.12023 nastala len nevýznamná zmena v pomeroch mal. detí. Naviac odvolací súd vychádza z toho,

že matka, ktorej sú tieto deti zverené, pozná ich potreby. V konaní nebola zistená žiadna pochybnosť o
tom, že by sa matka nevedela o potreby detí postarať, a preto odvolací súd nepovažoval za nevyhnutné
zvyšovať výživné nad rozsah návrhu matky.

16. O trovách konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 2 CSP v spojení s § 52 CMP. Ustanovenie

§ 52 CMP je všeobecným pravidlom rozhodovania o trovách konania v konaniach vedených podľa
ustanovení CMP. Ak CMP ustanovuje inak (napr. v ustanoveniach § 53 - 55), možno sa od tohto
všeobecného pravidla odchýliť. V danom prípade nie sú dané dôvody na rozhodnutie podľa iných
ustanovení CMP.

17. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.
2 CSP).

Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Podľa § 376 ods. 1 CMP v spojení s § 370 ods. 1 CMP ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá

vykonateľný exekučný titul, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná
ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu
rozhodnutia.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, ktorým bola upravená
vyživovacia povinnosť, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995

Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).