Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 5. november 2024

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 5Co/6/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1113208236
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 11. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Považan

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2024:1113208236.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu JUDr. Juraja Považana a členov senátu JUDr.

Jany Richterovej a JUDr. Renáty Janákovej, v spore žalobcu: D.. P. A., Q. Q. V. A., F. XX, D.: XX XXX
XXX, správca konkurznej podstaty úpadcu Rapid life životná poisťovňa, a.s. v konkurze, so sídlom v
Košiciach, Garbiarska 2, IČO: 31 690 904, zast. Advokátska kancelária FARDOUS PARTNERS s.r.o.,
so sídlom Šaľa, Hlavná 6, proti žalovanej: Slovenská republika, v mene ktorej koná Národná banka
Slovenska, IČO: 30 844 789, so sídlom v Bratislave, Imricha Karvaša 1, zast. JUDr. Tomášom Borecom,
advokátom v Bratislave, Kozia 20, za účasti intervenienta na strane žalobcu: AB REAL s.r.o., Košice,
so sídlom v Košiciach, Garbiarska 2, IČO: 31 698 115, zast. JUDr. Petrom Škriečkom, advokátom v

Bratislave, Živnostenská 2, o náhradu škody, na odvolanie žalovanej proti rozsudku Okresného súdu
Bratislava I v Bratislave zo dňa 24. júna 2016 č.k. 4C/54/2013-286 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie m e n í tak, že žalobu žalobcu z a m i e t a .

Žalovanej p r i z n á v a nárok na náhradu trov prvoinštančného, odvolacieho a dovolacieho
konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1/Žalobca sa žalobou zo dňa 05.03.2013 domáhal náhrady škody z dôvodu, že ako subjekt finančného
trhu, ktorého podnikanie podlieha dohľadu nad finančným trhom, požiadal žiadosťou zo dňa 22.03.2007

Národnú banku Slovenska (ďalej len „NBS“) o rozšírenie povolenia na výkon poisťovacej činnosti o
poistenie podľa bodov 1 a 3 klasifikácie poistných odvetví v životnom poistení spojené s investičným
fondom. Národná banka Slovenska (NBS) vydala dňa 18.10.2011 rozhodnutie, ktorým v požadovanom
rozsahu rozšírila povolenie žalobcu na podnikanie v poisťovníctve o investičné životné poistenie. NBS
tak nerozhodla o žiadosti žalobcu v šesťmesačnej lehote podľa § 29 ods. 2 zákona č. 747/2004 Z.z.
V procese, ktorý predchádzal vydaniu rozhodnutia o rozšírení povolenia, NBS najprv požadované
povolenie v rozpore so zákonom nerozšírila, ale rozhodnutím zo dňa 24.07.2008, ktoré bolo potvrdené

rozhodnutím Bankovej rady NBS zo dňa 24.02.2009, konanie o rozšírenie povolenia zastavila.
Rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 15.02.2011 bolo rozhodnutie Bankovej
rady NBS pre nezákonnosť zrušené a vec vrátená NBS na nové prejednanie a rozhodnutie. NBS
po jeho doručení postupovala tak, že požadované rozšírenie povolenia o investičné životné poistenie
napokon po viac ako štyroch rokoch povolila. Najvyšším súdom SR konštatovaná nezákonne vytvorená
nemožnosť podnikať zapríčinila podľa žaloby ušlý zisk na strane žalobcu vo výške žalovanej sumy, ktorý
bol stanovený na základe odborného stanoviska znalca v príslušnom odvetví. Žalobca si nárok uplatnil

v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z., pričom žalovanú požiadal o jeho predbežné prerokovanie, táto na
žiadosť žalobcu nijakým spôsobom nereagovala.
2/Žalovaná žiadala žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietnuť. Konanie o žiadosti žalobcu bolo
rozhodnutím prvostupňového orgánu NBS zastavené z dôvodu, že žiadateľ (žalobca) nepredložilobchodno-finančný plán, ktorý by zohľadňoval požadované rozšírenie jeho povolenia na vykonávanie
poisťovacej činnosti a predpokladané umiestnenie prostriedkov garančného fondu ani predpokladanú
súvahu, a to ani na základe výzvy orgánu dohľadu. Prvostupňové rozhodnutie bolo na základe rozkladu

žalobcu preskúmané Bankovou radou NBS a potvrdené. Na základe žaloby žalobcu o preskúmanie
zákonnosti rozhodnutia bolo Najvyšším súdom SR rozhodnutie NBS zrušené a vec vrátená na ďalšie
konanie. Vo svojom rozhodnutí Najvyšší súd SR dospel k záveru, že požiadavky na doplnenie žiadosti
žalobcu na rozšírenie povolenia na vykonávanie poisťovacej činnosti nemali formálnoprávny charakter,
ale mali obsahový charakter a nesplnenie týchto požiadaviek nemalo byť dôvodom na zastavenie

konania z formálnych dôvodov, ale NBS mala pristúpiť k meritórnemu preskúmaniu a vyhodnoteniu
splnenia či nesplnenia obsahových náležitostí žiadosti a v závislosti od ich splnenia či nesplnenia
mala vydať meritórne rozhodnutie vo veci. Následne prvostupňový útvar dohľadu NBS nad finančným
trhom uskutočnil nové konanie, ktoré bolo ukončené vydaním nového prvostupňového rozhodnutia,
a to na základe vyjadrenia žalobcu, ktorý potvrdil záujem o rozšírenie povolenia v zmysle žiadosti
zo dňa 26.03.2007 a tiež na základe doplnených informácií, ktoré mal prvostupňový útvar dohľadu

k dispozícii v čase vydania nového rozhodnutia. Nové rozhodnutie NBS teda nebolo vydané až po
štyroch rokoch od podania žiadosti z dôvodov na strane NBS, ale z dôvodu na strane žalobcu, ktorý
v čase pôvodného konania nepredložil všetky požadované doklady a informácie, resp. tieto doklady a
informácie neboli po obsahovej stránke dostačujúce. Nárok žalobcu považovala žalovaná za iluzórny,
podložený iba na akomsi odbornom stanovisku, vypracovanom na objednávku žalobcu a ako taký za

nereálny, nepreukázaný a neopodstatnený.
3/Rozsudkom zo dňa 22. mája 2014 č.k. 4C/54/2013-208 súd prvej inštancie žalobu žalobcu zamietol,
konštatujúc, že v danom prípade bol splnený len jeden z predpokladov vzniku zodpovednosti žalovanej
za škodu, a to existencia nezákonného rozhodnutia, za ktoré možno považovať rozhodnutie Bankovej
rady NBS zo dňa 24.02.2009 č. U.-XXX/XXXX, ktorým potvrdila napadnuté prvostupňové rozhodnutie

NBS č. H. XXX-X/XXXX zo dňa 24.07.2008 a zamietla rozklad žalobcu. Uvedené právoplatné
rozhodnutie bolo ako nezákonné zrušené rozsudkom Najvyššieho súdu SR a vec bola vrátená na
ďalšie konanie, teda spĺňa charakter nezákonného rozhodnutia podľa § 6 ods. 1 zák. č. 514/2003
Z.z. V danom prípade však žalobca nepreukázal príčinnú súvislosť medzi uvedeným nezákonným
rozhodnutím a vznikom škody. Príčinná súvislosť musí byť priama, bezprostredná a neprerušená; v

zásade platí pravidlo, že nebyť nezákonného rozhodnutia, nevznikla by škoda. V prejednávanej veci
bolo rozhodnutie Bankovej rady NBS ako druhostupňového správneho orgánu zrušené z dôvodu, že vec
sa mala posudzovať meritórne a konanie nemalo byť zastavené z formálnych (procesných) dôvodov.
Ak by aj správny orgán postupoval v súlade s uvedeným záverom vysloveným Najvyšším súdom SR,
nie je možné vyvodiť, že by žiadosti žalobcu o rozšírenie povolenia na poisťovaciu činnosť vyhovel.

Uvedené vyplýva zo samotných rozhodnutí správneho orgánu, keď nepovažoval žiadosť žalobcu za
úplnú, nakoľko žalobca nepredložil ani na výzvu správneho orgánu doklady potrebné k skúmaniu
predpokladov pre udelenie súhlasu na rozšírenie povolenia a teda k vydaniu rozšíreného povolenia.
Napokon aj v rozhodnutí NBS, ktoré bolo vydané po preskúmaní rozhodnutia v režime správneho
súdnictva, boli predpoklady na rozšírenie povolenia skúmané a správny orgán bral do úvahy doklady

a informácie ohľadom preukázania splnenia podmienok a predpokladov na vykonávanie rozšírenej
činnosti žalobcu. Žiadosti žalobcu následne NBS vyhovela, avšak pokiaľ ide o požadované doklady,
žalobcu už nevyzývala na ich doplnenie, nakoľko ich mala v tomto čase k dispozícii. Uvedené vyplýva z
obsahu administratívneho spisu, keď NBS žalobcu v konaní pri novom rozhodovaní o žiadosti (po vydaní
rozhodnutia Najvyšším súdom SR) vyzvala, či naďalej trvá na svojej žiadosti a následne žiadosť posúdila

na základe skutočností známych správnemu orgánu z jeho činnosti, a to údajov o finančnej situácii a
hospodárskych výsledkov účastníka konania, vrátane bilancie aktív a pasív, ako aj výkazu ziskov a strát,
predložených NBS účastníkom konania v rokoch 2007 až 2011 v rámci plnenia informačných povinností.
Iba z dôvodu, že s odstupom času mal správny orgán informácie potrebné na preskúmanie žiadosti
k dispozícii, nebolo nutné vyzvať žiadateľa na ich predloženie, ktoré inak v čase podania žiadosti boli

zjavne pre posúdenie a vyhovenie žiadosti potrebné. Z uvedeného preto nie je možné vyvodiť, že nebyť
(zrušeného) rozhodnutia Bankovej rady NBS, došlo by automaticky k vydaniu rozhodnutia o rozšírení
povolenia žalobcovi a nedošlo by k vzniku tvrdenej škody. Vzhľadom k uvedenému, keď neboli na
vyvodeniezodpovednostištátukumulatívnesplnenézákonomstanovenépodmienky(absenciapríčinnej
súvislosti medzi nezákonným rozhodnutím a vznikom škody), súd prvej inštancie žalobu žalobcu ako

nedôvodnú zamietol bez potreby skúmania splnenia ďalšej podmienky uplatňovaného nároku (samotnej
škody).
4/Odvolací Krajský súd v Bratislave uznesením z 30. novembra 2015 č.k. 5Co/600/2014-243 vyššie
označený rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 221 ods. 1 písm. f/ a h/ O.s.p. zrušil a vec vrátilprvoinštančnému súdu na ďalšie konanie. Záver súdu prvej inštancie, že ak by aj správny orgán
postupoval v súlade s vyššie uvedeným záverom vysloveným Najvyšším súdom SR, nie je možné
vyvodiť, že by žiadosti žalobcu o rozšírenie povolenia na poisťovaciu činnosť vyhovel, keď nepovažoval

žiadosť za úplnú, nakoľko žalobca nepredložil ani na výzvu správneho orgánu doklady potrebné k
skúmaniu predpokladov pre udelenie súhlasu na rozšírenie povolenia a teda k vydaniu rozšíreného
povolenia, súd prvej inštancie oprel len o tvrdenia žalovanej bez opory vo výsledkoch vykonaného
dokazovania, čím jednak odňal žalobcovi možnosť konať pred súdom, tiež porušil právo žalobcu na
spravodlivýsúdnyproces(čl.46ods.1ÚstavySR),imanentnousúčasťouktoréhojeiprávoúčastníkana

takéodôvodneniesúdnehorozhodnutia,ktoréjasneazrozumiteľnedávaodpovedenavšetkyrelevantné
skutkové a právne otázky, súvisiace s uplatneným nárokom.
5/Súd prvej inštancie v poradí druhým rozsudkom zo dňa 24. júna 2016 č.k. 4C/54/2013-286 uložil
žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi 5.569.151,90 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,75%
ročne od 4.3.2013 do zaplatenia, ako aj povinnosť náhrady trov konania, všetko do troch dní od jeho
právoplatnosti.

6/Proti tomuto rozsudku v celom jeho rozsahu podala včas odvolanie žalovaná.
7/V priebehu odvolacieho konania dňa 29.5.2017 uzavrel žalobca ako postupca so spoločnosťou AB
REAL s.r.o., Košice, so sídlom Garbiarska 2, Košice, IČO: 31 698 115, zmluvu o postúpení pohľadávky,
ktorej predmetom bolo postúpenie pohľadávky, nárok na zaplatenie ktorej je predmetom tohto konania.
Súčasne žalobca návrhom doručeným odvolaciemu súdu dňa 15.6.2017 navrhol, aby do konania na

jeho miesto ako žalobca vstúpila spoločnosť AB REAL s.r.o., Košice.
8/Rozhodnutím Národnej banky Slovenska č. z. XXX-XXX-XXX-XXX, sp. Z.-XXX-XXX-XXX zo dňa 14.
júna 2017 bola zavedená podľa § 139 ods. 1 písm. I) v spojení s § 147 a nasl. zákona č. 39/2015 Z.z.
o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých iných zákonov v znení neskorších predpisov nútená
správa nad spoločnosťou Rapid life životná poisťovňa, a.s., do funkcie núteného správcu poisťovne bola

vymenovaná P.. D. Q..
9/Podaním zo dňa 8.12.2017, doručeným odvolaciemu súdu dňa 15.12.2017, vzal nútený správca
poisťovne podaný návrh na zmenu strany sporu na strane žalobcu späť a žiadal, aby súd konanie o
návrhu na zmenu žalobcu zastavil.
10/Vzhľadom ku skutočnosti, že žalobca, ktorý pôvodne zmenu strany sporu na strane žalobcu navrhol,

vzal tento návrh späť, odvolaciemu súdu neostalo než konanie o návrhu žalobcu na zmenu strany sporu
na jeho strane zastaviť (§ 145 ods. 1 v spojení s Čl. 4 ods. 1 CSP), uznesením zo dňa 9. januára 2018
č.k. 5Co/383/2016-458.
11/Podaním zo 14. januára 2018, doručeným odvolaciemu súdu dňa 23. januára 2018, oznámil svoj
vstup do konania na strane žalobcu intervenient - AB REAL s.r.o., Košice, so sídlom v Košiciach,

Garbiarska 2, IČO: 31 698 115, jeho vstup odvolací súd oznámil stranám sporu. Návrh na rozhodnutie
o neprípustnosti vstupu intervenienta nebol ani jednou stranou sporu do dňa rozhodnutia odvolacieho
súdu podaný.
12/Okresný súd Košice I uznesením zo dňa 23. januára 2018 pod sp. zn. 31K/28/2017 rozhodol o
vyhlásení konkurzu na majetok spoločnosti Rapid life životná poisťovňa, a.s. so sídlom: Garbiarska 2,

040 71 Košice, IČO: 31 690 904, za správcu podstaty ustanovil P.. L. O., Q. Q. V. A., Ž. X. Konkurz
sa považuje za vyhlásený zverejnením uznesenia o vyhlásení konkurzu v Obchodnom vestníku (29.
januára 2018).
13/Krajský súd v Bratislave rozsudkom zo dňa 30. januára 2018, sp. zn. 5Co/383/2016 rozsudok súdu
prvej inštancie zmenil tak, že žalobu zamietol a žalovanej priznal nárok na náhradu trov konania.

Odvolací súd konštatoval, že vzhľadom na postúpenie pohľadávky, ktorá bola predmetom konania, a
platnosť ktorého postúpenia žiadna zo strán nenamietala, stratila žalobkyňa aktívnu vecnú legitimáciu v
spore.Keďžekzmenesubjektunastranežalobkynenedošlo,neostaloodvolaciemusúdunežnapadnutý
rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť a v súlade so zásadou, že pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase
jeho vyhlásenia, pre nedostatok aktívnej vecnej legitimácie v spore na strane existujúcej žalobkyne,

žalobu zamietnuť.
14/Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací svojim uznesením z 13. decembra 2022 sp. zn.
7Cdo/155/2018 rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa 30. januára 2018, sp. zn. 5Co/383/2016
zrušil a vec vrátil odvolaciemu súdu na ďalšie konanie. Najvyšší súd SR zistil, že uznesením Okresného
súdu Košice I sp. zn. 31K/28/2017 z 23. januára 2018 bol na majetok dovolateľky vyhlásený konkurz.

Zverejnením rozhodnutia o vyhlásení konkurzu v obchodnom vestníku dňa 29. januára 2018 sa konkurz
považoval za vyhlásený. Odvolací súd rozhodol o odvolaní žalovanej dňa 30. januára 2018 bez toho, aby
riadne reflektoval skutočnosť, že na majetok dovolateľky bol vyhlásený konkurz. Hoci je z napadnutého
rozhodnutia zrejmé, že odvolací súd mal o tejto skutočnosti vedomosť, avšak z rozhodnutia odvolaciehosúdu nie je zrejmé akým spôsobom v zmysle ustanovení zák. č. 7/2005 Z.z. vyhodnotil vplyv vyhlásenia
konkurzu na prebiehajúce konanie. Dovolací súd konštatoval, že opomenutím vyhodnotenia skutočnosti,
že na majetok dovolateľky bol vyhlásený konkurz, došlo k procesnému pochybeniu odvolacieho súdu

majúcemu za následok porušenie práva na spravodlivý proces v zmysle § 420 písm. f) CSP, preto podľa
§ 449 ods. 1 v spojení s § 450 CSP napadnutý rozsudok odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na
ďalšie konanie.
15/Dňa 14.2.2023 správca konkurznej podstaty úpadcu pohľadávku, ktorá je predmetom tohto konania,
zapísal do súpisu majetku úpadcu z dôvodu, že mal za to, že zmluva o postúpení pohľadávky zo dňa

29.5.2017, uzavretá medzi Rapid life životná poisťovňa a.s. ako postupcom a AB REAL s.r.o. Košice
je absolútne neplatným právnym úkonom. Z dôvodu právnej istoty správca v súlade s ustanovením §
45 ods. 1 zák. č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii odstúpil od tejto zmluvy v celom rozsahu,
nakoľko nebolo preukázané prijatie akéhokoľvek plnenia (odplaty) od postupníka podľa čl. II zmluvy,
správca nezistil, že by úpadca prijal plnenie zo zmluvy a toto plnenie bolo zaúčtované ako príjem úpadcu
ku dňu podpisu zmluvy alebo neskôr.

16/Odvolacísúdvecopätovneprejednalpodľa§380Civilnéhosporovéhoporiadku (CSP)naodvolacom
pojednávaní (§ 385 ods. 1 CSP), a po doplnení dokazovania dospel k záveru, že odvolanie žalovanej
je dôvodné.
17/Súd prvej inštancie teraz, v poradí druhým rozsudkom zo dňa 24. júna 2016 č.k. 4C/54/2013-286
uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi 5.569.151,90 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške

5,75% ročne od 4.3.2013 do zaplatenia, ako aj povinnosť náhrady trov konania, všetko do troch dní
od jeho právoplatnosti. Za nezákonné rozhodnutie označil tak rozhodnutie Bankovej rady z 24.2.2009,
ktoré bolo zrušené Najvyšším súdom SR pre nezákonnosť, pričom z odôvodnenia rozsudku vyplýva,
že nezákonným bolo aj rozhodnutie Útvaru dohľadu nad finančným trhom zo dňa 24.7.2008. Žalovaná
po zrušení rozhodnutia Najvyšším súdom SR vydala nové prvostupňové rozhodnutie, ktorým žiadosti

žalobcu vyhovela, čo súd prvej inštancie vyhodnotil ako autoremedúru, uvedeným postupom teda došlo
k zrušeniu rozhodnutia zo dňa 24.7.2008 a vydaniu nového rozhodnutia zo dňa 18.10.2011, ktorým bol
nezákonný stav napravený.
Z vykonaného dokazovania, predovšetkým z Odborného stanoviska č. X/XXXX mal súd prvej inštancie
preukázaný aj vznik škody vo forme ušlého zisku ako dôsledku nevykonávania poisťovacej činnosti

žalobcu v období od 15.10.2007 do 9.11.2011. Návrh žalovanej na doplnenie dokazovania znaleckým
posudkom na určenie výšky škody súd prvej inštancie zamietol pre nehospodárnosť, keď Odborné
stanovisko číslo X/XXXX považoval súd za dostatočne odborný podklad a nemal dôvod pochybovať o
erudícii spracovateľa tohto stanoviska ako znalca v príslušnom odbore.
Taktiež sa súd zaoberal otázkou príčinnej súvislosti medzi nezákonným rozhodnutím žalovanej a

vzniknutou škodou. Konštatoval, že skutočnosťou, ktorá bola základnou príčinou ujmy žalobcu bolo
vydanie rozhodnutia Útvaru dohľadu nad finančným trhom zo dňa 24.7.2008, ktoré bolo rozhodnutím
Bankovej rady NBS potvrdené. Nebyť tohto rozhodnutia, ujma žalobcu by nevznikla. Nezákonnosť
tohto rozhodnutia bola konštatovaná rozsudkom najvyššieho súdu a vyplýva aj z postupu samotnej
žalovanej, ktorá viazaná názorom najvyššieho súdu svoje rozhodnutie v rámci autoremedúry nahradila

novým rozhodnutím. Vydanie nezákonného rozhodnutia a ujma žalobcu sú teda v logickom slede,
resp. vo vzťahu príčiny a následku. V konaní nebola preukázaná existencia žiadnej inej skutočnosti,
ktorá by bola príčinou ujmy žalobcu. Súd sa tiež zaoberal otázkou, či žalovaná mala alebo nemala
dostatok podkladov pre rozhodnutie vo veci už v roku 2008. Z administratívneho spisu žalovanej zistil, že
žalobca svoju žiadosť v roku 2011 nijako obsahovo nedopĺňal, žalovaná tvrdila, že v roku 2011 žiadosti

mohla vyhovieť, nakoľko chýbajúce údaje mala už žalovaná k dispozícii z vlastnej činnosti ako orgánu
dohľadu. Týmito údajmi boli údaje o predpokladanom umiestnení prostriedkov garančného fondu,
údaje o predpokladanej súvahe za prvé 3 roky pôsobenia poisťovne, ktoré podľa tvrdenia žalovanej
táto získala z výkazov doručovaných žalobcom žalovanej ako orgánu dohľadu. Súd sa oboznámil s
predmetnými výkazmi, pričom dospel k záveru, že údaje obsiahnuté v týchto výkazoch sa vzťahujú

výlučne k poisťovacej činnosti, ktorú žalobca vykonával na základe platného povolenia. Ide teda o
údaje, ktoré zohľadňujú skutočné parametre poisťovacej činnosti vykonávanej žalobcom v rozsahu
platného povolenia. Údaje, ktoré mali pôvodne v žiadosti žalobcu chýbať, teda údaje o predpokladanom
umiestnení prostriedkov garančného fondu a údaje o predpokladanej súvahe sa majú vzťahovať výlučne
k poisťovacej činnosti, o ktorú žalobca žiadal rozšíriť svoje povolenie, teda ktorú mal vykonávať v

budúcnosti. Tieto údaje nezohľadňujú skutočné parametre poisťovacej činnosti vykonávanej žalobcom,
ale predpokladané parametre činnosti, ktorú mal žalobca v pláne vykonávať do budúcnosti. Na základe
toho súd prvej inštancie ustálil, že žalovaná nemohla získať údaje o predpokladaných parametroch
poisťovacej činnosti plánovanej žalobcom z výkazov, ktoré obsahovali údaje o poisťovacej činnosti inéhodruhu skutočne vykonávanej žalobcom v období rokov 2007 až 2010. Stotožnil sa s názorom žalobcu,
že tvrdenie žalovanej o zmene skutkovej situácie pri vydávaní rozhodnutia v roku 2011 oproti situácii
v rokoch 2007 a 2008 je nepravdivé a žalovanou použité účelovo, v snahe zbaviť sa zodpovednosti

za spôsobenú škodu. Súd taktiež nevykonal dôkaz navrhnutý žalovanou - výsluch pracovníka útvaru
dohľadu nad finančným trhom za účelom bližšieho objasnenia vyššie uvedeného tvrdenia, týkajúceho sa
zmenyskutkovejsituácieprivydávanírozhodnutiavroku2011atozdôvodu,žeskutočnosť,napodklade
akých údajov rozhodovala žalovaná, vyplýva z administratívneho spisu, výklad relevantných zákonných
ustanovení je vecou súdu. Súd teda na podklade administratívneho spisu ustálil, že žalovaná mala

od podania žiadosti žalobcu v roku 2007 k dispozícii rovnaký rozsah údajov a podkladov, potrebných
pre rozhodnutie vo veci, aký mala k dispozícii v roku 2011, z čoho vyplýva, že všetky predpoklady
na vydanie takéhoto rozhodnutia boli už v roku 2007 pri podaní žiadosti. Rovnako nebolo preukázané
tvrdenie žalovanej, že škoda bola spôsobená žalobcom a to podaním žiadosti, ktorá neobsahovala
všetky potrebné obsahové náležitosti. O náhrade trov rozhodol súd prvej inštancie je podľa § 142 ods.
1, § 149 ods. 1, 3 a § 151 ods. 1 a ods. 8 O.s.p.

18/Proti tomuto rozsudku v celom rozsahu podala včas odvolanie žalovaná, namietajúc jeho neúplnosť,
nepreskúmateľnosť, zamlčanie viacerých podstatných skutočností na úkor žalovanej a na prospech
žalobcu, pričom viaceré tvrdenia súdu nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní a vychádzajú
z nepreukázateľných tvrdení žalobcu odporujúcich skutočnosti. Žalovaná rozsudok považovala za
odmietnutie spravodlivosti, predovšetkým základného práva žalovanej na spravodlivý proces na súdnu

ochranu. Nesúhlasila so záverom súdu prvej inštancie, že nemohla získať údaje o predpokladaných
parametroch poisťovacej činnosti plánovanej žalobcom z výkazov, ktoré obsahovali údaje o poisťovacej
činnosti iného druhu skutočne vykonávanej v období rokov 2007 až 2010. V čase podania žiadosti v roku
2007 táto nespĺňala po obsahovej stránke zákonom predpísané požiadavky podľa vtedy rozhodných
ustanovení § 5 ods. 4 písmeno g/ bodov 3 a 5 v spojení s § 9 ods. 4 zákona číslo 95/2002 Z.z., ktoré

jasne vyžadovali, aby v prípade rozšírenia povolenia na vykonanie poisťovacej činnosti poisťovňa bola
povinná predložiť národnej banke obchodno-finančný plán podľa § 5 ods. 4 písm. g) a aj preukázať, že
spĺňa podmienky solventnosti. Navyše súd prvej inštancie pri rozhodovaní ignoroval § 121 O.s.p., § 2
ods. 1 zák. č. 416/2004 Z.z. a ustanovenia § 66a bodu 6 prílohy číslo 2 zák. č. 95/2002 Z.z., kde je jasne
zakotvené, že zákonom číslo 95/2002 Z.z. o poisťovníctve v znení neskorších predpisov sa preberá

právne záväzný akt EÚ, ktorým je smernica Európskeho parlamentu a Rady z 5.11.2002 týkajúca sa
životného poistenia. V zmysle týchto prevzatých ustanovení poisťovací podnik žiadajúci o rozšírenie
svojho povolenia musí orgánu dohľadu predložiť taktiež obchodný plán, ktorý okrem iného musí
obsahovať predpokladanú súvahu a aj údaje o položkách garančného fondu spĺňajúceho požiadavky
podľa smernice EÚ 2002/83/ES o životnom poistení. Tieto skutočnosti musí aj súd rešpektovať pri

interpretácii a aplikácii ustanovenie § 5 ods. 4 písm. g) a § 9 ods. 4 zákona číslo 95/2002 Z.z. o
poisťovníctve s a to okrem iného aj vzhľadom na pravidlá zakotvené v čl. 7 ods. 2 a 5 a čl. 152 ods.
4 Ústavy SR a čl. 267 Zmluvy o fungovaní EÚ. V rámci meritórneho preskúmania žiadosti o rozšírenie
povolenia žalovaná tak prihliadla na stav žiadosti v čase jej doručenia, ako aj zmenený stav v čase
rozhodovania, pričom zohľadnila taktiež skutočnosti jej známe z jej činnosti, zohľadnila teda údaje

o finančnej situácii a hospodárskych výsledkoch poisťovne vrátane bilancii aktív a pasív a výkazov
ziskov a strát (teda súvah) ktoré NBS predložila poisťovňa aj v rokoch 2008 až 2011 na základe
Opatrenia NBS č. X/XXXX resp. č. X/XXXX. Na základe Opatrenia NBS č. XX/XXXX o solventnosti
a minimálnej výške garančného fondu, v zmysle Oznámenia č. 566/2008 Z.z. si poisťovňa postupne
plnila zákonné informačné povinnosti, ktoré sa týkali náležitej miery solventnosti v období po podaní

žiadosti, pričom takto poisťovňa postupne preukázala splnenie náležitej miery solventnosti za roky 2008
až 2010, teda za nasledujúce 3 roky po podaní žiadosti o rozšírenie povolenia. Pokiaľ teda NBS
v rozširujúcom rozhodnutí z 18.10.2011 konštatovala, že účastník konania spĺňa všetky požiadavky
zákona o dohľade, ako aj zákona o poisťovníctve pre rozšírenie povolenia, toto uviedla po posúdení
a vyhodnotení tak údajov, ktoré jej boli predložené spolu so žiadosťou, ale aj takých, ktoré jej boli

známe z jej činnosti, keďže v období od podania žiadosti do rozhodnutia dostala NBS od poisťovne
Rapid celý rad finančno-ekonomických údajov za obdobie rokov 2008 až 2010. Toto úplne postačovalo
namiesto zákonom vyžadovaných predpokladaných údajov, ktoré bola poisťovňa povinná predložiť,
ktoré však nepredložila vôbec pri podaní žiadosti, v dôsledku čoho táto žiadosť bola neúplná v rozpore
so zákonnými požiadavkami, NBS preto ani nezačala plynúť lehota na vybavenie úplnej žiadosti podľa

§ 29 ods. 2 zákona číslo 747/2004 Z.z. Nakoniec žalovaná navrhla na uvedené okolnosti vypočuť
príslušného pracovníka útvaru dohľadu, tento návrh však súd prvej inštancie zamietol, čím žalovanej
odňal právo konať pred súdom a súčasne porušil právo na spravodlivý proces. Žiadosť žalobcu o
rozšírenie povolenia tak bola neúplná a aj napriek viacerým výzvam NBS táto nebola doplnená, nebolotak možné posúdiť v roku 2007, či poisťovňa bude schopná v budúcnosti plniť zákonné požiadavky,
tieto údaje bolo potrebné saturovať z iných podkladov, ktorá poisťovňa postupne predkladala v období
rokov 2008 až 2010. Pokiaľ by však bolo pravdivé tvrdenie súdu prvej inštancie, že žalovaná nemohla

získať údaje o predpokladaných parametroch poisťovacej činnosti plánovanej žalobcom z výkazov, ktoré
obsahovali údaje o poisťovacej činnosti iného druhu skutočne žalobcom vykonávanej, tak to nespôsobilo
poškodenie žalujúcej poisťovne, ale znamenalo by to, že útvar dohľadu vydal rozhodnutie v prospech
žalobcubeztoho,abytentopredložilúplnúžiadosť.NBSbytakrozšírilapovoleniežalobcovibezsplnenia
podmienok vyžadovaných zákonom, čím by v konečnom dôsledku nedošlo k znevýhodneniu žalobcu,

ale presne naopak, išlo by teda o skutočnosť vylučujúcu vznik nároku žalobcu na náhradu škody v
príčinnej súvislosti s nezákonným rozhodnutím či údajným nesprávnym úradným postupom žalovanej.
Podľa odvolateľa súd prvej inštancie neopodstatnene priznal celú výšku údajnej škody, neskúmal
opodstatnenosť ani príčinnú súvislosť jednotlivých uplatnených položiek. Vychádzal pri tom výlučne
z odborného stanoviska vypracovaného X.. J.. F. K.. Samotný žalobca v obchodno-finančnom pláne
v bode 1, ktorý tvoril prílohu jeho žiadosti o rozšírenie povolenia predpokladal ročný zisk vo výške

5.000.000 Sk, teda za celé sledované obdobie necelých 500.000 euro, ktorá suma je 11 - násobne nižšia
ako priznaná suma. Súd prvej inštancie navyše zamietol návrh na doplnenie dokazovania vo forme
znaleckého posudku ohľadne výšky údajnej škody, ktorý by vypracoval znalec určený súdom. Dôvodnú
pochybnosť o údajnej škode vyvoláva aj skutočnosť, že žalobca neuzavrel v rozšírenom segmente ani
jednu poistnú zmluvu, údajná výška škody vo forme ušlého zisku je potom nereálna a vyfabulovaná. O

nereálnosti údajnej výšky škody nakoniec svedčia aj hospodárske výsledky žalobcu podľa účtovných
závierok, žalobca dosiahol v roku 2007 zisk 75.000 euro, 2.070 000 euro za rok 2008, 736.000 eur za rok
2009, 344.000 eur za rok 2010 a 373.000 eur za rok 2011, teda cca 3.500 000 euro za celé sledované
obdobie. Taktiež nebola zohľadnená skutočnosť, že v životnom poistení sa v prvých rokoch vyplácajú
sprostredkovateľomvysoképrovízie,čomázanásledokstratuminimálnevprvýchtrochrokochpozačatí

poskytovania nového produktu. Poisťovni Rapid pripadal trhový podiel 0,44 % v životnom poistení, čo
pri celkovom hospodárskom výsledku za sledované obdobie predstavuje len cca 2,5 milióna EUR, teda
menej ako polovica požadovanej a priznanej sumy.
Nakoniec žalovaná namietala aj rozhodnutie súdu prvej inštancie v časti týkajúcej sa trov konania,
kde súd priznal odmenu za viac úkonov právnej služby, než bolo reálne poskytnutých, a to opakovane

viacerým advokátom zastupujúcich žalobcu, taktiež náhradu vo výške 15.000 euro za odborné
stanovisko, v ktorej časti je rozsudok nepreskúmateľný.
Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov navrhla žalovaná, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu
prvej inštancie zrejme zmenil a žalobu v celom rozsahu zamietol, prípadne aby napadnutý rozsudok
súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

19/Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovanej namietal, že z odvolania nie je zrejmé,
ktorý odvolací dôvod v zmysle § 365 CSP žalovaná uplatňuje, čo pri striktnom výklade zákona by
predstavovalo dôvod na odmietnutie odvolania. V odvolaní sú nekonkretizované, bezobsažné a
nepodložené výhrady k postupu súdu, osobe sudcu či osobe žalobcu, čo predstavuje len samoúčelné
tvrdenia bez akéhokoľvek významu v prejednávanej veci, navyše bez akéhokoľvek dôkazu, ktorý by

ich potvrdzoval. Ohľadne zdroja údajov potrebných pre rozhodnutie o rozšírení povolenia žalovaná
neuviedla, ako mohla z výkazov o vykonávanej činnosti žalobcu získať údaje o predpokladanej činnosti,
ktorú mal žalobca v pláne vykonávať. Ak žalovaná namietala, že žiadosť žalobcu z roku 2007 zostala
stále neúplná, žalobca konštatoval, že žalovaná v roku 2011 rozhodla pozitívne v prospech žalobcu,
pričom údaje poskytnuté zo strany žalobcu zostali nezmenené, z čoho vyplýva, že v roku 2007 už boli

predpoklady na vydanie pozitívneho rozhodnutia splnené. Procesná obrana žalovanej, kde navodzuje
dojem, že žalobcu zvýhodnila pri pozitívnom rozhodnutí, neobstojí, žalobca konštatoval, že v zmysle
tohtopostupužalovanejmalnároknatakétozvýhodnenieužvroku2007.Čosatýkavýškyškody,úlohou
súdu prvej inštancie nemalo byť skúmanie príčinnej súvislostí jednotlivých uplatnených položiek náhrady
škody, čo je právnym nezmyslom. Súd prvej inštancie sa podľa názoru žalobcu náležite vysporiadal s

úlohami, ktoré mu odvolací súd uložil, posúdil všetky predpoklady zodpovednosti za škodu, vysporiadal
sasotázkou,čižalovanámaladostatokpodkladovpresvojerozhodnutieužvroku2007,taktiežotázkou,
či sú tu iné skutočnosti vylučujúce vznik nároku na náhradu škody a skúmal takisto náhradu škody a
jej výšku. Pokiaľ súd prvej inštancie zamietol návrh na doplnenie dokazovania znaleckým posudkom
žalobca uviedol, že žalovaná v priebehu konania odborné stanovisko nijakým spôsobom nespochybnila,

uvádzala len výhrady výlučne všeobecného charakteru, v priebehu konania nenavrhovala znalecké
dokazovanie, urobila tak až na poslednom pojednávaní. Čo sa týka hospodárskych výsledkov žalobcu,
tieto považoval žalobca za irelevantné, pri tvorbe obchodno-finančného plánu nemohol zohľadňovať
vývoj na trhu s týmto poistným produktom, keďže v tom čase sa trh s týmto produktom iba rozbiehal.Znalec ktorý vypracoval odborné stanovisko v roku 2012, mal k dispozícii reálne štatistiky týkajúce
sa predmetného poistného produktu a tieto musel aj zohľadniť. Všetky námietky žalovanej postrádajú
akýkoľvek odborný základ, ide o laické hodnotiace úsudky povereného zástupcu žalovanej. Nakoniec

žalovaná už v roku 2012 mala možnosť dať si vypracovať odborný podklad, ktorý by spochybnil či
vyvrátil závery odborného stanoviska predloženého žalobcom. Žalovaná v priebehu konania nijako
neodôvodnila, prečo nepostačuje odborné stanovisko, toto teda ostalo nespochybnené. Nakoniec
žalobca upozornil, že všetky skutkové tvrdenia a námietky ohľadom výšky škody sú novotami, prvýkrát
sa objavujúce až v odvolacom konaní, keď neboli uplatnené pred súdom prvej inštancie. Za celkom

nedôvodné označil žalobca odvolanie žalovanej proti rozhodnutiu v časti týkajúcej sa náhrady trov
konania, navrhol preto potvrdenie napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie.
20/Žalovaná v odvolacej replike konštatovala, že existenciu odvolacích dôvodov treba posudzovať podľa
obsahu odvolania. To, na základe akých skutočností bola žiadosť poisťovne z roku 2007 neúplná a
neúplnou aj ostala, vyplýva z administratívneho spisu, z obchodno-finančného plánu nevyplývali všetky
zákonom požadované náležitosti, konkrétne údaje o zamýšľanom umiestnení prostriedkov garančného

fondu, ani predpokladané súvahy za obdobie nasledujúcich troch rokov, čo vtedy zákon vyžadoval.
Samotná skutočnosť, že NBS rozhodnutím z roku 2011 rozšírila činnosť poisťovne neznamená, že
žiadosť obsahovala všetky zákonom požadované náležitosti. Žalovaná odborné stanovisko ohľadne
výšky škody spochybňovala od začiatku, znalecké dokazovanie navrhla na prvom pojednávaní
prvoinštančného súdu po zrušení jeho prvého rozsudku. Do tej doby si nedala vypracovať vlastný

znalecký posudok predovšetkým z dôvodu, že žalobca by takto stanovenú výšku spochybňoval a to
by nakoniec viedlo k určeniu znalca súdom. Zopakovala, že priznaná výška náhrady škody je zjavne
spochybniteľná, vzhľadom na hospodárske výsledky a na skutočnosť, že nedošlo k uzavretiu ani jednej
poistnej zmluvy v tomto segmente. V čase predloženia odborného stanoviska profesora F. K. Občiansky
súdny poriadok takýto typ dôkazu nakoniec vôbec nepoznal.

21/Žalobca v odvolacej duplike zotrval na námietke, že odvolacie dôvody neboli v odvolaní
konkretizované. Čo sa týka znaleckého dokazovania, bolo vecou žalovanej, aby relevantným spôsobom
spochybnila dôkaz predložený druhou stranou, paušálne vyjadrenie nesúhlasu takýmto dôkazom nie je.
Žalovaná mala dostatok priestoru vypracovať vlastné odborné posúdenie, súd prvej inštancie nemohol
suplovať procesnú úlohu žalovanej a spochybňovať dôkaz predložený žalobcom. V ďalšom žalobca,

vzhľadom na nadobudnutie účinnosti Civilného sporového poriadku, požiadal spracovateľa odborného
stanoviska o vypracovanie súkromného znaleckého posudku, ktorý v rámci odvolacieho konania aj
založil do spisu.
22/Na pojednávaní odvolacieho súdu konanom dňa 19. marca 2024 žalovaná navrhla vypočutie svedka
z radov zamestnancov NBS, následne v písomnom vyjadrení zo dňa 2. apríla 2024 konštatovala, že

napriek dopytom u viacerých zamestnancov, ktorí pôsobili u žalovaného v roku 2011, nedokázala s
odstupom času presne identifikovať osobu priamo a osobne zúčastnenú pri vyhotovovaní súhlasného
rozhodnutia žalovanej z roku 2011. Žalovaná z toho dôvodu už nevie označiť osobu svedka tak, aby
tento mohol byť zo strany konajúceho súdu predvolaný, naďalej teda netrvala na výsluchu tohto svedka.
V tejto súvislosti žalovaná odkázala na odôvodnenie písomného vyhotovenia rozhodnutia žalovaného

v roku 2011.
23/V písomnom vyjadrení zo dňa 19.6.2024 žalobca upozornil, že výhrady žalovanej v zmysle odvolania
sa orientujú len voči záveru súdu prvej inštancie, že žalovaná nemohla získať údaje o predpokladaných
parametroch poisťovacej činnosti plánovanej žalobcom z výkazov, ktoré obsahovali údaje o poisťovacej
činnostiinéhodruhuskutočnežalobcomvykonávanejvobdobírokov2007až2010ataktiežvýhradyvoči

výške uplatnenej škody. Poukázal na rozhodnutie Bankovej rady NBS o rozklade, v ktorom táto dospela
k záveru, že postup prvostupňového orgánu, ktorý konanie o žiadosti úpadcu zastavil, bol správny
a zákonný, keďže úpadca k svojej žiadosti nepredložil v rámci obchodného plánu aj predpokladané
umiestnenie prostriedkov garančného fondu podľa § 5 ods. 4 písm. g) bod 3 zákona o poisťovníctve a
predpokladanúsúvahupodľa§5ods.4písm.g)bod5zákonaopoisťovníctve.Sargumentáciouúpadcu,

podľa ktorej bolo možné chýbajúce informácie získať z hlásení a výkazov, ktoré úpadca poskytoval
žalovanému v predchádzajúcich obdobiach, sa banková rada žalovaného vysporiadala tak, že tieto
sa vypracovávajú spravidla k 31. decembru kalendárneho roka, v dôsledku čoho uvedené hlásenia a
výkazy neobsahujú predpokladané údaje alebo skutočnosti súvisiace so zámerom poisťovne vykonávať
novú činnosť, ktorú k dátumu spracovania predloženia hlásenia nevykonávala. Obsahom výkazov teda

neboli údaje, ktoré zákon o poisťovníctve vyžaduje pri žiadosti o rozšírenie povolenia a to predpokladaná
súvaha na budúce obdobie ani predpokladané umiestnenie prostriedkov garančného fondu. Banková
rada dospela teda k záveru že chýbajúce údaje nebolo možné získať zohľadnením skutočnosti známych
z dohľadovej činnosti NBS, ktoré úpadca predkladal v rámci plnenia informačných povinností. Naprotitomu v rozhodnutí NBS o povolení vydanom v roku 2011 žalovaná konštatovala, že zohľadnila v zmysle
§ 24 ods. 4 zákona o dohľade aj skutočnosti známe útvaru dohľadu z jeho činnosti a teda údajov o
finančnej situácii a hospodárskych výsledkoch účastníka, vrátane bilancie aktív a pasív, výkazu ziskov

a strát predložených NBS v rokoch 2007 a 2008 v rámci plnenia informačných povinností. Žalovaný
teda v roku 2008 konanie o žiadosti úpadcu zastavil z dôvodu, že žiadosť neobsahovala informácie o
predpokladaných parametroch novej poisťovacej činnosti, pričom následne v roku 2011 bez toho, aby
úpadca svoju žiadosť akokoľvek doplnil, tejto v celom rozsahu vyhovel s tým, že informácie chýbajúce
v žiadosti sám vyhľadal a doplnil z hlásení výkazov a správ predkladaných úpadcom v rámci plnenia

informačných povinností, týkajúce sa skutočne vykonávaných, teda povolených druhov poisťovacej
činnosti. Podľa žalobcu je teda zrejmé, že v danej veci od začiatku neexistoval dôvod na to, aby nebolo
žiadosti úpadcu o rozšírenie poisťovacej činnosti podanej v roku 2007 v plnom rozsahu vyhovené a
neexistoval dôvod na zastavenie konania o žiadosti z roku 2008. Podľa žalobcu žiadosť úpadcu bola
úplná, perfektná už pri jej podaní v roku 2007, resp. už v tomto roku pri prvom rozhodovaní mohla
žalovaná tieto informácie zistiť z výkazov. Podľa žalobcu teda súd prvej inštancie vyhodnotil otázku

nezákonnostirozhodnutia,ktoréspôsobiloúpadcoviškodu,akoajotázkupríčinnejsúvislostimedzitýmto
rozhodnutím a vznikom škody správne, a tieto svoje závery aj riadne odôvodnil.
24/Zákon č. 514/2003 Z. z. určuje v § 3 rozsah zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú orgánmi
verejnej moci pri výkone verejnej moci tak, že štát zodpovedá za škodu spôsobenú a) nezákonným
rozhodnutím, b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, c)

rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo d) nesprávnym úradným
postupom.
25/Zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným
postupom je objektívnou zodpovednosťou štátu (bez ohľadu na zavinenie), ktorej sa nie je možné
zbaviť a ktorá je založená na súčasnom (kumulatívnom) splnení troch podmienok, a to: 1) existencia

nezákonného rozhodnutia alebo nesprávneho úradného postupu, 2) vznik škody, 3) príčinná súvislosť
medzi vydaním nezákonného rozhodnutia alebo nesprávnym úradným postupom a vznikom škody.
26/O vzťah príčinnej súvislostí (tzv. kauzálny nexus) v prípade objektívnej zodpovednosti štátu za škodu
sa jedná, ak vznikla škoda následkom nezákonného rozhodnutia či nesprávneho úradného postupu,
teda ak je doložené, že nebyť vydania nezákonného rozhodnutia či nesprávneho úradného postupu,

ku škode by nedošlo. Nestačí iba pravdepodobnosť príčinnej súvislosti, či okolnosti nasvedčujúcej jej
existenciu; príčinnú súvislosť treba vždy preukázať. Rozhodujúca je vecná súvislosť príčiny a následku
a túto nemožno riešiť vo všeobecnej rovine, ale vždy v konkrétnych súvislostiach. Príčinou vzniku
škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím môže byť len také nezákonné rozhodnutie, bez ktorého
by škodný následok nevznikol. Základom je úvaha (test conditio sine qua non), či by škodlivý následok

nastal bez nezákonného rozhodnutia. Ak by tomu tak bolo, príčinná súvislosť by daná nebola. Ak
bola príčinou vzniku škody iná skutočnosť, zodpovednosť za škodu nenastáva; príčinou vzniku škody
môže byť len tá okolnosť, ktorá škodu spôsobila a bez ktorej by škodlivý následok nenastal. Pri
zisťovaní príčinnej súvislosti treba skúmať, či v komplexe skutočností prichádzajúcich do úvahy ako
príčiny škody existuje skutočnosť, s ktorou zákon zodpovednosť v danom prípade spája. Príčina musí

mať nepochybnú vecnú väzbu na vznik škody; príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím či
nesprávnym úradným postupom a vzniknutou škodou nie je naopak daná tam, kde do deja vstúpila
iná - od právne kvalifikovanej okolnosti na strane štátu nezávislá - skutočnosť, ktorá je pre vznik škody
rozhodujúca, teda ak je vznik ujmy vyvolaný bezprostredne okolnosťou, ktorá nemá vecný vzťah k
vydaniu nezákonného rozhodnutia či nesprávnemu úradnému postupu.

27/V súdenej veci rozhodnutím NBS č. H. XXX-X/XXXX zo dňa 24.7.2008, Útvar dohľadu na finančným
trhom, príslušný na konanie a rozhodovanie v prvom stupni podľa ust. § 29 ods. l zákona č. 747/2004 Z.z.
o dohľade nad finančným trhom zastavila konanie podľa § 22 ods. l písm. a/ zákona o dohľade z dôvodu,
že účastník konania - žalobca v lehote určenej Národnou bankou Slovenska neodstránil nedostatky
žiadosti o rozšírenie povolenia na vykonávanie poisťovacej činnosti zo dňa 22.3.2007, na základe

ktorej sa začalo konanie o zmenu povolenia na vykonávanie poisťovacej činnosti podľa ust. § 9 ods. 4
zákona č. 95/2002 Z.z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov, keďže žiadosť o rozšírenie povolenia na vykonávanie poisťovacej činnosti zo dňa 22.3.2007
nebola ani po výzve Národnej banky Slovenska doplnená v obchodno-finančnom pláne o predpokladané
umiestnenie prostriedkov garančného fondu podľa ust. § 5 ods. 4 písm. g/ bod 3 zákona o poisťovníctve

a o predpokladanú súvahu podľa ust. § 5 ods. 4 písm. g/ bod 5 zákona o poisťovníctve. V dôsledku toho
predmetná žiadosť neobsahovala náležitosti podľa ust. § 16 ods. 3 písm. j/ v spojení s § 16 ods. 4 zákona
odohľade.KtomutorozhodnutiuNárodnúbankuSlovenskaviedlazávažnosťabsencietýchtopodkladov
pri preverovaní poisťovne v konaní o udelenie súhlasu s rozšírením povolenia na výkon poisťovacejčinnosti, a to najmä z hľadiska ochrany finančného trhu, ako aj skutočnosť, že účastník konania svoju
žiadosť na výzvu Útvaru dohľadu o požadované doklady nedoplnil. Prvostupňové rozhodnutie bolo
potvrdené rozhodnutím Bankovej rady Národnej banky Slovenska č. U.-XXX/XXXX zo dňa 24.2.2009.

Rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 15.02.2011 sp. zn. XSž/XX/XXXX bolo
rozhodnutie Bankovej rady NBS pre nezákonnosť zrušené a vec vrátená NBS na nové prejednanie a
rozhodnutie. NBS po jeho doručení vydala rozhodnutie č. H. XXX-X/XXXX zo dňa 18.10.2011, ktorým
požadované rozšírenie povolenia o investičné životné poistenie povolila.
28/V rozhodnutí č. H. XXX-X/XXXX zo dňa 24.7.2008 Útvar dohľadu nad finančným trhom NBS reagoval

na už skoršie námietky poisťovne (keď skorším rozhodnutím z 2.10.2007 č. H.-XXX-X/XXXX/PLP bolo
konanie rovnako zastavené podľa ust. § 22 ods. 1 písm. a/ zákona o dohľade pre nedoplnenie žiadosti
účastníkom konania, ktoré rozhodnutie na základe poisťovňou podaného rozkladu Banková rada NBS
rozhodnutím zo 6.5.2008 č. U.-XXX/XXXX zrušila pre nedostatok dôvodov a nepreskúmateľnosť).
Poisťovňa uvádzala, že žiadosť bola úplná a nemala nedostatky, preukázanie miery solventnosti sa
uskutočnilo prostredníctvom elektronického aplikačného systému STATUS DFT - Zber, spracovanie a

uchovávanie štatistických údajov subjektov finančného trhu, resp. že pri posudzovaní žiadosti v zmysle §
9 ods. 4 zákona o poisťovníctve sa postupuje iba primerane podľa ustanovení § 5 alebo § 6 tohto zákona.
Prvostupňový orgán konštatoval, že jednou z povinností žiadateľa je hodnoverné preukázanie splnenia
podmienky stanovenej v § 9 ods. 4 o poisťovníctve, a to predloženie obchodno-finančného plánu podľa
§ 5 ods. 4 písm. g) tohto zákona so všetkými jeho náležitosťami. Tvrdenie poisťovne, podľa ktorého sa

pri rozšírení povolenia postupuje iba primerane podľa ustanovenia § 5 alebo § 6 zákona o poisťovníctve
je nesprávne. Útvar dohľadu postupuje podľa ustanovenia § 9 ods. 4 zákona o poisťovníctve v prípade
zmeny povolenia na vykonávanie poisťovacej činnosti primerane podľa ustanovenia § 5 alebo § 6 tohto
zákona. Rozšírenie povolenia má však osobitne stanovené podmienky. V prípade rozšírenia povolenia
na vykonávanie poisťovacej činnosti je poisťovňa povinná predložiť, teda tu neobstojí tvrdenie, že „iba

primerane“, útvaru dohľadu spolu so žiadosťou aj obchodno-finančný plán podľa ustanovenia § 5 ods.
4 písm. g) zákona o poisťovníctve a preukázať, že spĺňa podmienky podľa § 31 tohto zákona, t.j.
požiadavky na solventnosť poisťovne. K argumentácii poisťovne, ktorá sa odvolávala na ustanovenie
§ 24 zákona o dohľade, podľa ktorého skutočnosti všeobecne známe alebo známe z inej činnosti NBS
netreba dokazovať, prvostupňový orgán poukázal na skutočnosť, že v tomto prípade ide o konanie

vedené útvarom dohľadu na základe žiadosti účastníka konania. Procesné požiadavky sú ustanovené
vyčerpávajúco v ustanovení § 16 zákona o dohľade, kde sa v odseku 4 uvádza: Prílohou k žiadosti musia
byť listiny potrebné na rozhodnutie Národnej banky Slovenska v konaní, predovšetkým výpis z registra
alebo z inej evidencie, do ktorej je žiadateľ zapísaný, listiny, ktorá hodnoverne preukazujú a dokladujú
splnenie predpokladov a podmienok, ktoré musia byť splnené na udelenie žiadosťou požadovaného

povolenia, licencie, schválenia, súhlasu alebo predchádzajúceho súhlasu podľa osobitného zákona;
ak žiadateľ tieto listiny alebo niektoré z nich odovzdal Národnej banke Slovenska už pred podaním
žiadosti a ak sú už odovzdané listiny naďalej v celom rozsahu aktuálne, naďalej spĺňajú zákonom
ustanovené požiadavky a sú uschované v Národnej banke Slovenska, žiadateľ ich môže v žiadosti
nahradiť zoznamom už odovzdaných listín s uvedením dátumu odovzdania jednotlivých listín Národnej

banke Slovenska. Z uvedeného teda podľa prvostupňového orgánu vyplýva právo žiadateľa využiť túto
možnosť, avšak spôsobom ustanoveným zákonom o dohľade. Z citovaného ustanovenia nevyplýva
povinnosť útvaru dohľadu rozhodovať za účastníka konania, či využije svoje právo alebo nie. Naopak,
ak by útvar dohľadu takéto niečo spravil bez návrhu účastníka konania, dopustil by sa porušenia tohto
zákona, ktorý v prípade konania začatého na žiadosť účastníka, jednoznačne ponecháva na účastníkovi

konania možnosť rozhodovania o tom, čo považuje za náležité listinné dôkazy, ktorými chce preukázať
splnenie zákonom ustanovených požiadaviek. Ohľadom Národnej banke Slovenska skôr predložených
výkazov a hlásení prvostupňový orgán konštatoval, že tieto neobsahujú predpokladané údaje alebo
skutočnosti súvisiace so zámerom poisťovne vykonávať novú činnosť, ktorú k dátumu spracovania
a predloženia hlásenia nevykonávala. Obsahom hlásení a výkazov teda nie sú údaje, ktoré zákon

o poisťovníctve vyžaduje pri žiadosti o rozšírenie povolenia a to: predpokladanú súvahu na budúce
obdobie ani predpokladané umiestnenie prostriedkov garančného fondu na obdobie po 31. decembri
2007. Z toho dôvodu ich nemožno považovať za dostatočné podklady v konaní o rozšírenie povolenia.
29/Banková rada NBS v rozhodnutí č. U.-XXX/XXXX zo dňa 24.2.2009 (ktorým rozklad poisťovne
zamietla a prvostupňové rozhodnutie č. H. XXX-X/XXXX zo dňa 24.7.2008 potvrdila) rovnako zistila, že

predložený obchodno-finančný plán poisťovne neobsahoval predpokladané umiestnenie prostriedkov
garančného fondu podľa ustanovenia § 5 ods. 4 písmeno g) bod 3. zákona o poisťovníctve a
predpokladanú súvahu podľa ustanovenia § 5 ods. 4 písmeno g) bod 5. zákona o poisťovníctve.
Neobsahoval teda všetky listiny, ktoré by hodnoverne preukazovali a dokladovali splnenie predpokladova podmienok, ktoré musia byť splnené na udelenie žiadosťou požadovaného rozšírenia povolenia
na vykonávanie poisťovacej činnosti. Poisťovňa tieto listiny v žiadosti nenahradila zoznamom už
odovzdaných listín s uvedením dátumu jednotlivých listín NBS tak, ako to predpokladá zákon o dohľade.

Vzhľadom k uvedenému Banková rada NBS skonštatovala, že tu bol zákonný predpoklad na postup
útvaru dohľadu podľa ustanovenia § 16 ods. 5 zákona o dohľade a následne na zastavenie konania
podľa ustanovenia § 22 ods. 1 písm. a) zákona o dohľade.
30/Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozsudku zo dňa 15.02.2011 sp. zn. XSž/XX/XXXX konštatoval,
že spor o zákonnosť medzi účastníkmi konania spočíval v procesnom postupe, a to najmä vo

vyhodnotení, či vytýkané nedostatky bolo možné kvalitatívne hodnotiť ako dôvody pre zastavenie
konania podľa § 22 ods. 1 písm. a) zák. č. 747/2004 Z.z. o dohľade nad finančným trhom. Toto
ustanovenie je procesným ustanovením a upravuje možnosť zastavenia konania Národnou bankou
Slovenska, ak žiadosť alebo jej prílohy vykazujú formálne nedostatky. V danom prípade však spor medzi
účastníkmi konania spočíval v obsahových náležitostiach žiadosti, spočíval v rozličných pohľadoch
účastníkov konania na to, čo má byť obsahom žiadosti, aby došlo k rozhodnutiu o rozšírení poisťovacej

činnosti. Nevyhovenie obsahovým náležitostiam požiadaviek Národnej banky Slovenska žiadateľom o
rozšíreniepoisťovacejčinnostinemôžebyťdôvodomnazastaveniekonaniazformálnychdôvodovpodľa
§ 22 ods. 1 písm. a) zák. č. 747/2004 Z.z. Žiadosť teda neobsahovala formálne nedostatky a pre tieto
nedostatky konanie nebolo možné zastaviť. Vzhľadom na to Národná banka Slovenska mala pristúpiť k
meritórnemu preskúmaniu obsahových náležitostí žiadosti a predovšetkým o nich rozhodnúť meritórnym

rozhodnutím.
31/V rozhodnutí č. H. XXX-X/XXXX zo dňa 18.10.2011, ktorým NBS požadované rozšírenie povolenia
o investičné životné poistenie žalobcovi povolila, útvar dohľadu v procese dokazovania podľa § 24
ods. 4 zákona o dohľade zohľadnil aj skutočnosti známe útvaru dohľadu z jeho činnosti, a to údaje
o finančnej situácii a hospodárskych výsledkoch účastníka konania, vrátane bilancie aktív a pasív,

ako aj výkazu ziskov a strát, predložených NBS účastníkom konania v rokoch 2007 a 2008 v rámci
plnenia informačných povinností podľa Opatrenia NBS č. X/XXXX o predkladaní výkazov poisťovňami a
pobočkami zahraničných poisťovní, resp. v rokoch 2009 až 2011 v zmysle Opatrenia NBS č. X/XXXX o
predkladaní výkazov, hlásení prehľadov a iných správ poisťovňami a pobočkami zahraničných poisťovní.
Konštatoval,žepoisťovňaRapidvrámciplneniainformačnýchpovinnostívzmysleOpatreniaNBSč.XX/

XXXX o solventnosti a minimálnej výške garančného fondu poisťovne, pobočky zahraničnej poisťovne,
zaisťovne a pobočky zahraničnej zaisťovne preukázala splnenie požadovanej miery solventnosti aj za
rok 2008, rok 2009 a rok 2010.
32/V súdenej veci potom nebolo preukázané, že žalovaná mala v roku 2007/2008 a v roku 2011
rovnaký rozsah údajov a podkladov (rozhodnutie z roku 2011 vychádza z údajov za roky 2007 až

2010). Nebolo preukázané, že boli všetky predpoklady pre vydanie rozširujúceho povolenia už v
roku 2007/2008, naopak je nesporné, že žiadosť poisťovne neobsahovala všetky potrebné náležitosti
(čo nakoniec žalobca ani nespochybňoval a toto konštatovali i rozhodnutia žalovanej č. H. XXX-
X/XXXX zo dňa 24.7.2008, resp. č. U.-XXX/XXXX zo dňa 24.2.2009, pričom posledne označené
rozhodnutie bolo zrušené Najvyšším súdom SR len z procesných dôvodov. Poisťovňou predložený

obchodno-finančný plán neobsahoval predpokladané umiestnenie prostriedkov garančného fondu podľa
ustanovenia § 5 ods. 4 písmeno g) bod 3. zákona o poisťovníctve a predpokladanú súvahu podľa
ustanovenia § 5 ods. 4 písmeno g) bod 5. zákona o poisťovníctve, neobsahoval teda všetky listiny,
ktoré by hodnoverne preukazovali a dokladovali splnenie predpokladov a podmienok, ktoré musia byť
splnenénaudeleniežiadosťoupožadovanéhorozšíreniapovolenianavykonávaniepoisťovacejčinnosti.

Žalobca nesporoval, že poisťovňa tieto listiny v žiadosti nenahradila zoznamom už odovzdaných listín s
uvedením dátumu odovzdania jednotlivých listín NBS tak, ako to predpokladá zákon o dohľade, namietal
len, že žalovaná disponovala dostatkom údajov zo štatistických hlásení, ktoré podľa žalobcu mala v
konaní použiť. Tieto Národnej banke Slovenska skôr predložené výkazy a hlásenia však (zhodne so
záverom prvostupňového orgánu rozhodujúceho v rokoch 2007/2008, ale nakoniec aj so záverom

súdu prvej inštancie) neobsahovali predpokladané údaje alebo skutočnosti súvisiace so zámerom
poisťovne vykonávať novú činnosť, ktorú k dátumu spracovania a predloženia hlásenia nevykonávala,
obsahom týchto hlásení a výkazov teda nie sú údaje, ktoré zákon o poisťovníctve vyžaduje pri žiadosti
o rozšírenie povolenia a to: predpokladanú súvahu na budúce obdobie ani predpokladané umiestnenie
prostriedkov garančného fondu na obdobie po 31. decembri 2007. Z toho dôvodu ich nebolo možné

považovať za dostatočné podklady v konaní o rozšírenie povolenia. V roku 2007/2008 tak pre vydanie
žiadosti vyhovujúceho rozhodnutia neboli splnené zákonné podmienky, nemožno tak konštatovať, že by
žalovaná mala rozhodnúť vo veci opačne, čo by vylúčilo vznik škody na strane poisťovne. Rozhodnutie
z roku 2011 bolo vydané za iného skutkového stavu, nemožno tak konštatovať, že podmienky prevydanieobdobnéhorozhodnutiabolisplnenéužvroku2007/2008.Akbyprvostupňovýorgánrozhodoval
v súlade s neskorším názorom Najvyššieho súdu SR, a teda pristúpil k meritórnemu preskúmaniu
obsahových náležitostí žiadosti a o žiadosti rozhodol meritórnym rozhodnutím, žiadosť žalobcu by

zrejme zamietol, teda žalobca by požadované rozšírenie predmetu činnosti nezískal.
33/Odvolací súd sa potom nemohol stotožniť so záverom súdu prvej inštancie, ktorý konštatoval,
že žalovaná mala od podania žiadosti poisťovne v roku 2007 k dispozícii rovnaký rozsah údajov a
podkladov, potrebných pre rozhodnutie vo veci, aký mala k dispozícii v roku 2011, z čoho vyplýva,
že všetky predpoklady na vydanie žiadosti vyhovujúceho rozhodnutia boli už v roku 2007 pri podaní

žiadosti. Vydanie nezákonného rozhodnutia teda nemohlo mať za následok ujmu žalobcu. Príčinou
vzniku škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím môže byť len také nezákonné rozhodnutie, bez
ktorého by škodný následok nevznikol. Pri úvahe (test conditio sine qua non), či by škodlivý následok
nastal bez nezákonného rozhodnutia, odvolací súd dospel k záveru, že v prípade vydania rozhodnutia
„zákonného“ (teda žiadosť poisťovne zamietajúceho) by poisťovňa požadované rozšírenie predmetu
činnosti rovnako nezískala. Príčina vzniku škody bola iná, a to skutočnosť, že poisťovňou predložený

obchodno-finančný plán neobsahoval predpokladané umiestnenie prostriedkov garančného fondu podľa
ustanovenia § 5 ods. 4 písmeno g) bod 3. zákona o poisťovníctve a predpokladanú súvahu podľa
ustanovenia § 5 ods. 4 písmeno g) bod 5. zákona o poisťovníctve, neobsahoval teda všetky listiny, ktoré
by hodnoverne preukazovali a dokladovali splnenie predpokladov a podmienok, ktoré musia byť splnené
na udelenie žiadosťou požadovaného rozšírenia povolenia na vykonávanie poisťovacej činnosti.

34/Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd po doplnení dokazovania dospel k záveru, že vo veci
neboli súčasne (kumulatívne) splnené všetky podmienky pre záver o zodpovednosti štátu za vzniknutú
škodu, keď absentovalo preukázanie príčinnej súvislosti medzi vydaním nezákonného rozhodnutia a
vznikom škody, napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potom zmenil podľa § 388 CSP a žalobu ako
nedôvodnú zamietol bez toho, aby bližšie skúmal naplnenie ďalšieho z predpokladov zodpovednosti

(okrem existencie nezákonného rozhodnutia, čo sporné nebolo), a to vzniku a rozsahu škody.
35/Vzhľadom na spôsob rozhodnutia veci odvolacím súdom rozhodol tento o nároku na náhradu trov
prvoinštančného, odvolacieho a dovolacieho konania. Žalovaná mala v konaní nakoniec úspech v
rozsahu 100%, v ktorom rozsahu jej potom odvolací súd nárok na náhradu trov priznal (§ 396 ods. 1
v spojení s § 255 ods. 1 CSP).

36/Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - § 428 CSP).