Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 15. apríl 2025

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 2Cob/27/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6120345047
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 04. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Krišková

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2025:6120345047.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubice Kriškovej a členiek

senátu JUDr. Marty Šašinkovej a JUDr. Viery Malinowskej v právnej veci žalobcu: ASEK TZB, spol. s
r.o., Hamuliakovo 424, 900 43 Hamuliakovo, IČO:
35 974 249, zastúpeného SMOLÁK HLAVATÁ advokátska kancelária s. r. o., Laurinská 3, 811 01
Bratislava - Staré Mesto, IČO: 47 254 432, proti žalovanému: MK - servis, spol.
s r.o., Agátová 461/2, 900 45 Malinovo, IČO: 35 731 231, zastúpeného JUDr. Evou Krištofiakovou,
advokátkou, Zelená 11, 900 45 Malinovo, o zaplatenie sumy 7.274,40 eura
s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III č.k.

26Cb/249/2020-98 zo dňa 17.10.2022, takto

r o z h o d o l :

I. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava III č.k. 26Cb/249/2020-98 zo dňa
17.10.2022 v napadnutom výroku II. a III. potvrdzuje.

II. Žalovanému priznáva voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie vo výroku I. konanie v časti 90,90 eura zastavil. Výrokom
II. rozhodol, že žalobu žalobcu zamieta a výrokom III. rozhodol, že žalobca je povinný nahradiť
žalovanému trovy konania v plnej výške, pričom o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej

inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.

2. V odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že žalobou zo dňa 23.07.2020 žiadal žalobca,
aby mu žalovaný uhradil sumu 7.274,40 eura s úrokom s omeškania vo výške 9 % ročne od 08.02.2020
aždozaplateniazdôvodu,ženazákladeobjednávkyč.018/2019/303/Q..V.zodňa09.07.2019uzatvoril
žalovaný v zmluvnej pozície objednávateľa zmluvu o dielo so žalobcom v zmluvnej pozícii zhotoviteľa, na
základe ktorej sa žalobca zaviazal pre objednávateľa vykonať dielo - dodávku 4 ks VZT jednotiek podľa

CP a VRN doprava a montáž podľa CP na objekte Faurecia P3, Lozorno. Zo strany žalovaného prišlo
k úhrade preddavku vo výške 20.000,- eura, na základe čoho dlžná suma žalovaného voči žalobcovi
predstavovala výšku 7.274,40 eura. Žalovaný sa bránil tým, že dielo nikdy neprevzal a ako objednávateľ
namietal dodanie nefunkčného diela. Žalovaný ako objednávateľ musel k sfunkčneniu uvedenia do
prevádzky 4 VZT (typ SAHARA MAXX HE) investovať čiastku 7.183,50 eura, ktorú si započítal faktúrou
č. 008 2020 zo dňa 23.01.2020 na žalovanú čiastku 7.274,40 eura a rozdiel v sume 90,90 eura žalobcovi
uhradil dňa 06.02.2020. Z tohto vyplýva, že predmetom istiny by mohla byť iba čiastka 7.183,50 eur s

príslušenstvom.

3. Súd prvej inštancie konanie v späťvzatej časti podľa § 144, § 145 ods. 1 a 2 a § 146 ods. 1 a 2 CSP
zastavil.4. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie výsluchom konateľa žalobcu J.. Q. W. a konateľa žalovaného
Q. V., a ďalej listinnými dôkazmi, a to: objednávkou č. 018/2019/303/Q..V. zo dňa 09. 07. 2019,

protokolom o funkčných skúškach zo dňa 15.10.2016, faktúrou žalobcu č. 2120200012, prehlásením
T. K. - BKP elektro s.r.o. zo dňa 21.08.2020, mailovou komunikáciou zo dňa 18.12.2019, zápisom
o odovzdaní a prevzatí diela žalovaným zo dňa 20.12.2019, výpisom z účtu žalovaného zo dňa
06.02.2020, faktúrou č. 008 2020, dodacím listom
k faktúre zo dňa 23.01.2020, oznámením žalovaného o započítaní pohľadávok zo dňa 10.03.2020,

výpisom z obchodného registra spoločností strán sporu a zistil skutkový stav veci, preukázaný
vykonaním týchto dôkazov.

5. Súd prvej inštancie mal na základe vykonaného dokazovania prostredníctvom výpisu
z obchodného registra spoločností žalobcu a žalovaného a za pomoci citovaných zákonných ustanovení
za to, že v čase uzavretia predmetnej zmluvy medzi stranami sporu boli obe zmluvné strany podnikateľmi

podľa ust. § 2 ods. 2 písm. a) Obchodného zákonníka ako obchodné spoločnosti. Vzhľadom na predmet
ich činnosti a s prihliadnutím na všetky okolnosti pri vzniku sporného záväzkového vzťahu medzi
žalobcom a žalovaným súd považoval za zrejmé, že sa týkal ich podnikateľskej činnosti podľa ust.
§ 261 ods. 1 Obchodného zákonníka, takže za použitia ust. § 261 ods. 8 Obchodného zákonníka,
podľa ktorého bola rozhodujúca povaha účastníkov pri vzniku záväzkového vzťahu sa na všetky

zmluvné ustanovenia predmetnej zmluvy, uzavretej medzi žalobcom a žalovaným vzťahuje právny režim
Obchodného zákonníka, ktorý zároveň platí tiež na všetky nároky vyplývajúce z tejto zmluvy, platný
podľa ust. § 768k ods. 2 Obchodného zákonníka v období od 01.02.2013. Vzhľadom na to, že obsah
predmetnej zmluvy zahŕňal podstatné časti zmluvy o dielo, na tento zmluvný vzťah žalobcu a žalovaného
súd použil právnu úpravu zmluvy

o dielo podľa ust. § 536 a nasl. Obchodného zákonníka.

6. Konštatoval, že strany sporu uzavreli medzi sebou zmluvu o dielo podľa ust. § 536 a nasl.
Obchodného zákonníka, kde žalobca bol zhotoviteľom diela a žalovaný objednávateľom. Zmluva medzi
stranami sporu bola uzavretá v ústnej forme, pričom návrhom na uzavretie zmluvy v zmysle ust. §

43a ods. 1 Občianskeho zákonníka (tzv. ofertou) bolo podľa názoru súdu na predloženie objednávky č.
018/2019/303/Q..V. žalovaným v písomnej forme žalobcovi a akceptáciou takéhoto návrhu na uzavretie
zmluvy v zmysle ust. § 43b ods. 1 Občianskeho zákonníka bolo podpísanie tejto písomnej objednávky
žalobcom dňa 11.07.2019. Samotné zhotovenie diela mal súd preukázané zo zhodných tvrdení strán
sporu (resp. ich štatutárnych zástupcov na pojednávaní dňa 27.09.2021) podľa ust. § 151 Civilného

sporového poriadku, pretože žalovaný nepopieral zhotovenie diela žalobcom.

7. Súd prvej inštancie uviedol, že žalovaný v rámci svojej obrany popieral včasnosť
a kvalitu diela zhotoveného žalobcom. Konštatoval, že v predmetnej objednávke
č. 018/2019/303/Q..V. zo dňa 09.07.2019, ktorú žalobca prijal dňa 11.07.2019, si žalobca výslovne

vymienil zaplatenie zálohy 20.000,- eura a dodaciu lehotu 5 kalendárnych týždňov od zaplatenia zálohy.
Žalovaný v konaní nepreukázal žiadnym hodnoverným dôkazom, kedy žalobcovi predmetnú zálohu
vo výške 20.000,- eura zaplatil. Strany sporu zhodne podľa ust. § 151 Civilného sporového poriadku
tvrdili, že žalovaný zaplatil žalobcovi túto zálohu, avšak dátum jej zaplatenia nebol v konaní preukázaný,
a teda zostal sporný. Z uvedeného dôvodu nebola sporná včasnosť vykonania diela a jeho dodania

žalovanému, pretože žalovaný nepreukázal deň zaplatenia zálohy, od ktorého mal žalobca povinnosť
do 5 kalendárnych týždňov toto dielo dodať žalovanému, a teda nemohol súd ustáliť, či žalobca dodal
dielo žalovanému včas alebo oneskorene.

8. Podľa súdu sporným v konaní zostala kvalita diela. V predmetnej objednávke

č.018/2019/303/Q..V.zodňa1107.2019boladohodnutácenadiela27.360,-eura,pričomžalobcasivoči
žalovanému uplatňoval zaplatenie zvyšku ceny diela 7.360,- eura, nakoľko žalovaný zaplatil žalobcovi
zálohu vo výške 20.000, - eura. Súd však
s odkazom na ust. § 560 ods. 1 Obchodného zákonníka, ktorý hovorí o vadách diela mal za to,
že žalovaný si objednaním určitého diela vymienil zároveň aj to, aby po jeho dodaní dielo spĺňalo

určité technologické požiadavky a bolo funkčné. Na pojednávaní dňa 27.09.2021 vypočutí štatutárni
zástupcovia strán sporu zhodne tvrdili, že dielo síce bolo dodané v októbri 2019, ale ešte v decembri
2019 nebolo funkčnéanakoniecjehofunkčnosťmuselzabezpečiťsámžalovanýmimočinnostižalobcu.Žalobcasícevkonaní
ako dôkaz o kvalite diela predložil protokol o funkčných skúškach zo dňa 14.10.2019 až 15.10.2016
(pričom tu ide zjavne o preklep, malo byť uvedené 2019), avšak uvedený protokol bol podpísaný iba

žalobcom, a sám konateľ žalobcu v konaní potvrdil, že išlo o interný dokument žalobcu, a komplexné
funkčné skúšky fungovania predmetu diela žalobca nevykonal.

9. Z uvedeného dôvodu súd prvej inštancie považoval žalobcov nárok na doplatenie ceny diela 7.360,-
eura (po čiastočnom späťvzatí žaloby 7.183,50 eura) za nedôvodný, pretože išlo o sumu prevyšujúcu

zaplatenú zálohu žalovaným, avšak žalobca súdu nepreukázal jednoznačne a bez akýchkoľvek
pochybností, že mu nárok na doplatenie celej ceny diela vznikol, pretože v konaní nebolo žalobcom
nespochybniteľne preukázané, že by žalobca dodal žalovanému dielo v ním požadovanej kvalite,
vymienenej v objednávke žalovaného č. 018/2019/303/Q..V. zo dňa 11.07.2019. Vzhľadom na uvedené
súd neposudzoval otázku započítacieho prejavu žalovaného (vykonaného oznámením žalovaného o
započítaní pohľadávok zo dňa 10.03.2020), teda či bol vykonaný platne alebo neplatne a či žalovaný

platne započítal svoju pohľadávku voči pohľadávke žalobcu, nakoľko podľa názoru súdu toto nebolo
predmetom prebiehajúceho konania, pretože sa priamo a bezprostredne netýkalo základu predmetu
sporu (ktorým bola otázka dodania diela v požadovanej kvalite
a z toho vyplývajúci nárok na zaplatenie zvyšku ceny diela), nakoľko nebolo spôsobilé privodiť zmenu
rozhodnutia súdu o samotnom základe sporu, ktorým bol fakt, že žalobca nepreukázal splnenie si svojej

zmluvnej povinnosti dodať dielo žalovanému
vpožadovanejkvalite,nazákladečohomunemoholvzniknúťnároknazaplateniecelejcenydiela(akoby
dielo bolo zhotovené v požadovanej kvalite), ale iba tej ceny diela, ktorú žalovaný ako objednávateľ
žalobcovi uhradil ešte pred zhotovením diela (zálohovou platbou vo výške 20.000,- eura).

10. Na základe vyššie uvedeného súd prvej inštancie posúdil žalobu žalovaného ako nedôvodnú a
naopak, obranu žalovaného ako dôvodnú, preto žalobu žalobcu zamietol.

11. O náhrade trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa ust. § 262 ods. 1 Civilného sporového
poriadku a nárok na náhradu trov konania v plnej výške priznal žalovanému ako úspešnej strane sporu

podľa ust. § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku.

12. Proti tomuto rozhodnutiu v rozsahu výrokov II. a III. podal odvolanie žalobca z dôvodov podľa §
365 ods. 1, písm. f) CSP, mal za to, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k
nesprávnymskutkovýmzisteniamapodľa§365ods.1písm.h)CSP,nakoľkopodľažalobcurozhodnutie

súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

13. Žalobca namietal, že súd prvej inštancie sa vo svojom rozhodnutí žiadnym spôsobom nevysporiadal
s rozsahom diela, ktoré mal žalobca zhotoviť v súlade s objednávkou žalovaného a s rozsahom skutočne
vykonaného diela a či toto zodpovedá zmluvne dojednaným požiadavkám. Podľa žalobcu dielo bolo

zhotovené v súlade
s objednávkou žalovaného. Uviedol, že predmetná objednávka okrem rozsahu diela obsahovala aj
explicitné ustanovenie, čo v rozsahu diela nie je zahrnuté: „V cene diela nie sú náklady na stav. práce,
oceľ. Výmeny a konštrukcie ani pož. Upchávky ! V ponuke nie je profesia MEI - elektro napojenie
a dopojenie VZT, ÚK - vykurovanie, náklady na kabeláž a nadradený systém MaR.“ Poukázal na

to, že riadne dokončené dielo je dielo v takom stave, ktorý zodpovedá zmluve, resp. zodpovedá
dohodnutému výsledku. Zo strany žalobcu bol v konaní predložený protokol o funkčných skúškach, ktorý
jednoznačne preukazuje tú skutočnosť, že dielo zhotovené žalobcom bolo preukázateľne funkčné. Z
objednávky žalovaného jednoznačne vyplýva, že predmetom diela nebolo elektro napojenie a dopojenia
VZT jednotiek, t.j. tých činností, ktoré si žalovaný objednal u tretej osoby a ktoré v zmysle vyjadrení

žalovaného mal vykonať žalobca. Má za to, že zo strany žalobcu prišlo k splneniu svojich zmluvných
povinností, kedy zmluvne dojednané dielo riadne zhotovil. Žalobca považuje za nesprávne tvrdenie, že z
jeho strany prišlo k dodaniu 4 ks. nefunkčných VZT zariadení, nakoľko v zmysle protokolu o vykonaných
funkčných skúškach, boli zariadenia pripravené na užívanie a teda v čase vykonania skúšok funkčné.

14. Má za to, že ak investor začal užívať halu, kde bolo vykonávané dielo žalobcom
v subdodávateľskom režime pre objednávateľa - žalovaného, je nevyhnutné logicky vyvodiť záver,
že pokiaľ by žalovaný dielo nemal odovzdané dielo žalobcom, tak následne by nemal možnosť ním
disponovať a toto dielo odovzdať hlavnému investorovi, s ktorým bol žalovaný v zmluvnom vzťahu. Kdokončeniu a odovzdaniu diel žalovanému došlo a na tento záver nemá vplyv absencia zápisnice o
odovzdaní diela.

15. Na základe uvedeného žalobca navrhuje, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil
súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

16. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný s tým, že považuje odvolanie za nedôvodné a navrhuje
rozsudok potvrdiť. Uviedol, že žalobca svoj nárok v konaní nepreukázal, naopak žalovaný preukázal a

nakoniec aj konateľ žalobcu to uviedol, na pojednávaní, že dielo nebolo funkčné a zo strany žalovaného
prevzaté, pričom sfunkčnenie diela si musel zabezpečiť žalovaný sám, a započítal si pohľadávku, ktorá
mu vznikla a rozdiel v sume 90,90 eur uhradil, čo je absolútne irelevantné vzhľadom na skutočnosť, že
nedošlo k odovzdaniu funkčného diela zo strany žalobcu a túto skutočnosť žalobca nepreukázal, preto
mu neprináleží žiadna časť zo žalovanej sumy. Pokladá za absolútne zavádzajúce tvrdenie žalobcu
v odvolaní, že dielo bolo funkčné, nakoľko sám konateľ na pojednávaní uviedol, že „spínače“ neboli

funkčné, a teda VZT nemohla byť odskúšaná a prevzatá a navrhol na pojednávaní žalovanému zľavu
1.500,- eur.

17. Ďalšie vyjadrenia neboli vo veci súdu doručené.

18. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací podľa § 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový
poriadok (ďalej len CSP) prejednal vec podľa § 380 ods. 1 bez nariadenia pojednávania v medziach
daných rozsahom a dôvodmi odvolania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s
§ 219 ods. 3 CSP oznámený na webovej stránke a úradnej tabuli Krajského súdu v Bratislave dňa
1.4.2025. Po oboznámení sa

s obsahom spisu súdu prvej inštancie a dôvodmi odvolania žalobcu dospel k záveru, že odvolaniu proti
rozsudku nie je možné vyhovieť.

19. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že na základe objednávky
č. 018/2019/303/Q..V. zo dňa 09.07.2019, uzatvoril žalovaný v zmluvnej pozícii objednávateľa, zmluvu o

dielo so žalobcom v zmluvnej pozícii zhotoviteľa, na základe ktorej sa žalobca zaviazal pre žalovaného
vykonať dielo - dodávka 4 ks VZT jednotiek podľa CP a VRN doprava a montáž podľa CP na objekte
Faurecia P3, Lozorno (ďalej aj ako dielo) a žalovaný sa zaviazal uhradiť žalobcovi dojednanú odmenu.
Predmetom sporu bol nárok žalobcu na doplatenie ceny diela 7.360,- eura (po čiastočnom späťvzatí
žaloby 7.183,50 eura) s tým, že išlo o sumu prevyšujúcu zaplatenú zálohu žalovaným. Súd prvej

inštancie dospel k záveru, že žalobca súdu nepreukázal jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností,
že mu nárok na doplatenie celej ceny diela vznikol, pretože v konaní nebolo žalobcom nespochybniteľne
preukázané, že by žalobca dodal žalovanému dielo v ním požadovanej kvalite, vymienenej v objednávke
žalovaného č. 018/2019/303/Q..V. zo dňa 11.07.2019. Žalobca súdu prvej inštancie vytýka, že sa vo
svojom rozhodnutí žiadnym spôsobom nevysporiadal s rozsahom diela, ktoré mal žalobca zhotoviť

v súlade s objednávkou žalovaného a s rozsahom skutočne vykonaného diela a či toto zodpovedá
zmluvne dojednaným požiadavkám. Má za to, že zo strany žalobcu bol v konaní predložený protokol o
funkčných skúškach, ktorý jednoznačne preukazuje tú skutočnosť, že dielo zhotovené žalobcom bolo
preukázateľne funkčné.

20. Podľa § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

21. Podľa ust. § 548 ods. 1 Obchodného zákonníka objednávateľ je povinný zaplatiť zhotoviteľovi cenu

v čase dojednanom v zmluve. Pokiaľ zo zmluvy alebo z tohto zákona nevyplýva niečo iné, vzniká nárok
na cenu vykonaním diela.

22. Podľa ust. § 554 ods. 1 Obchodného zákonníka zhotoviteľ splní svoju povinnosť vykonať dielo jeho
riadnym ukončením a odovzdaním predmetu diela objednávateľovi v dohodnutom mieste, inak v mieste

ustanovenom týmto zákonom. Ak je miestom odovzdania iné miesto, než je uvedené v odsekoch 2 a 4,
vyzve zhotoviteľ objednávateľa, aby prevzal dielo.23. Odvolací súd konštatuje správnosť dôvodov napadnutého rozsudku, keďže súd prvej inštancie na
základe listinných dôkazov správne zistil skutkový stav, zrozumiteľným spôsobom vysvetlil, z ktorých
dôkazov vychádzal, aké skutočnosti mal vykonanými dôkazmi preukázané, dôkazy vyhodnotil a zistený

skutkový stav správne právne posúdil podľa § 536 a nasl. Obchodného zákonníka. Na zdôraznenie
správnosti rozhodnutia a k odvolacím námietkam dopĺňa odvolací súd nasledovné:

24. Odvolací súd sa nestotožňuje s odvolacou námietkou žalobcu, že sa súd prvej inštancie
nevysporiadal s rozsahom diela, ktoré mal žalobca zhotoviť v súlade s objednávkou žalovaného a že

žalobca odovzdal funkčné dielo. Odvolací súd poukazuje na odsek 54. napadnutého rozsudku, v ktorom
súd prvej inštancie uviedol, že žalovaný si objednaním diela vymienil aj to, aby dielo spĺňalo určité
technologické požiadavky a bolo funkčné. Rozsah diela bol teda podľa odvolacieho súdu stanovený
objednávkou č. 018/2019/303/Q..V. zo dňa 09.07.2019, na základe ktorej sa žalobca zaviazal pre
žalovaného vykonať dielo - dodávka 4 ks VZT jednotiek podľa CP a VRN doprava a montáž podľa CP.
Žalobca sám pripojil k žalobe ako listinný dôkaz okrem predmetnej objednávky aj interný doklad Protokol

o funkčných skúškach, ktoré mali byť vykonané v období od 14.10. do 15.10.2019 a zo záveru ktorého
malo vyplývať, že na základe vykonaných funkčných skúšok zhotoviteľ súboru, t.j. žalobca preukázal
spôsobilosť dodaných a zmontovaných zariadení pre uvedenie do prevádzky. Žalobca teda sám potvrdil,
že podmienkou dodania diela bola aj jeho funkčnosť. Skutočnosť, že v objednávke je uvedené, že „V
ponuke nie je profesia MEI - elektro napojenie

a dopojenie VZT, ÚK - vykurovanie, náklady na kabeláž a nadradený systém MaR.“ neznamená, že dielo
mohlo byť dodané nefunkčné.

25. Pokiaľ však ide o tvrdenie žalobcu, že odovzdal dielo funkčné, táto skutočnosť v konaní preukázaná
nebola. Výsluchom konateľa žalobcu J.. Q. W. bolo preukázané, že protokol z októbra 2019 je

interný doklad žalobcu s tým, že žalobca vykonával svoje interné skúšky a komplexné funkčné skúšky
neprebehli. Keďže žalobca v konaní potvrdil, že podmienkou odovzdania bolo vykonanie komplexných
funkčných skúšok, odvolací súd dospel k záveru, že bez ich vykonania nedošlo k odovzdaniu diela a
teda ani k splneniu povinnosti.

26. Je pravdou, že odmena za dielo nebola podmienená povinnosťou odovzdať dielo formou
odovzdávacieho protokolu, podmienkou zaplatenia však zo zákona je vykonanie diela v rozsahu
vymienenom v objednávke. Ak teda žalobca vykonal dielo, ktoré nebolo funkčné, možno konštatovať, že
k dodaniu diela nedošlo. Ako už bolo uvedené, žalobca v konaní nepreukázal, že dodal dielo v rozsahu
vymienenom v objednávke, ani neuniesol dôkazné bremeno, z akého dôvodu nedošlo k odovzdaniu

diela vykonaním komplexných funkčných skúšok.

27. Pokiaľ ide o tvrdenie žalobcu, že žalovaný čiastočne zaplatil sumu 99,50 eur, čo podľa neho
znamená, že dielo bolo vykonané, ani s týmto nemožno súhlasiť. Zaplatenie čiastky 99,50 eura nemožno
považovať za uznanie zvyšku dlhu a to vzhľadom na obranu žalovaného, podľa ktorej dielo nebolo

funkčné a žalovaný ho nikdy neprevzal.

28. Odvolací súd na záver zdôrazňuje, že je viazaný odvolacími dôvodmi a rozsahom odvolania (§ 379,
§ 380 ods. 1 CSP), preto pri svojom rozhodovaní môže prihliadať len na uplatnené odvolacie dôvody.
Odvolací súd preto nepreskúmaval záver súdu prvej inštancie týkajúci sa posúdenia započítania a

zaoberalsaibaodvolacímdôvodom,ktorýspočíval(podľažalobcu)vnesprávnomskutkovomaprávnom
posúdení, či dielo zodpovedalo zmluvným dojednaniam.

29. Vzhľadom na uvedené dôvody odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie
v napadnutom rozsahu podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.

30. Podľa § 396 ods. 1 CSP, ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj
na odvolacie konanie.

31. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

32. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.33. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1
v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1, 2 CSP, keďže žalovaný bol v odvolacom konaní úspešný,
odvolací súd mu priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania

v plnom rozsahu. O výške trov tohto odvolacieho konania podľa § 262 ods. 2 CSP rozhodne súd prvej
inštancie samostatným uznesením.
34. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3: 0 (§ 393 ods. 2, veta druhá
CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).