Rozsudok ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 17. marec 2025

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 2To/54/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4622010083
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 03. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomíra Kubáňová

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2025:4622010083.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubomíry Kubáňovej a sudkýň

JUDr. Ľubice Libantovej Medveckej, PhD. a JUDr. Lenky Formel Kováčovej, PhD., v trestnej veci
obžalovaného A. B. C., pre prečin porušovania ochrany stromov a krov podľa § 306 odsek 1 Trestného
zákona, o odvolaní obžalovaného A. B. C., proti rozsudku Okresného súdu Nitra zo dňa 19.04.2024 sp.
zn. TO-1T/1/2022, na verejnom zasadnutí konanom v Nitre dňa 17.03.2025, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 odsek 1 písmeno d/ Trestného poriadku s poukazom na ustanovenie § 2 odsek 1 Trestného
zákona z r u š u j e sa napadnutý rozsudok súdu I. stupňa v celom rozsahu.

Podľa § 322 odsek 3 Trestného poriadku sa
obžalovaný
A. B. C., nar. XX.XX.XXXX v D. D., trvale bytom E. XXX,

podľa § 285 písmeno b/ Trestného poriadku

o s l o b o d z u j e

spod obžaloby prokurátorky Okresnej prokuratúry Topoľčany zo dňa 25.02.2022 sp. zn. Pv 273/20/4406
pre skutok právne kvalifikovaný ako prečin porušovania ochrany stromov a krov podľa § 306 odsek 1
Trestného zákona, ktorého sa mal dopustiť na tom skutkovom základe, že:
ako starosta obce E., v presne nezistenom čase koncom mesiaca B. XXXX bez príslušného povolenia na
výrub drevín, v obci E. ústne požiadal F. G., ktorý aj spolu s ďalšími tromi osobami v tej dobe vykonávali
búracie práce na zdravotnom stredisku pre obec E., aby vyrúbal dreviny a kríky nachádzajúce sa na
rozhraní parciel registra „E" č. XXX/XX, druh pozemku orná pôda, o výmere XXXX m2, zapísanom na

liste vlastníctva č. XXXX, ktorého vlastníkom je B. G. a parcely č. XXX o výmere 2219 m2, druh pozemku
ostatná plocha, zapísanom na liste vlastníctva č. XXXX, vlastníkom ktorého je obec E., v k. ú. H. E.,
časť G., v lokalite I. stupňa ochrany, pričom F. G. tejto požiadavke za finančnú odplatu vo výške 35,-
eur pre každú osobu vyhovel v domnení, že obvinený má vydané príslušné povolenie na výrub stromov
a krov, a tak následne F. G. v období od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX s ďalšími osobami vykonal na
pokyn obvineného výrub a opílenie (poškodenie) 4 ks stromov (dva stromy sú trojáky) - dreviny vŕba
rakytová(lat.Salixcaprea)asúčasnevypílilkrovitýporast(Slivkatrnková-prumusspinosa,Ružašípová

- rosa canina, Baza čierna - Sambucus nigra) o výmere najmenej 70 m2, pričom pri výrube boli vyrušení
pracovníčkou Štátnej ochrany prírody I. a tak vo výrube drevín nepokračovali, čím obvinený konal v
rozpore s ustanovením § 47 odsek 1, odsek 3 zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v
znení neskorších predpisov v rozsahu 9.269,28 Eur,

pretože skutok nie je trestným činom.

Podľa § 288 odsek 3 Trestného poriadku sa poškodený H. J. K., odbor starostlivosti o životné prostredie,
I. L. M. XXXX, K. s nárokom na náhradu škody odkazuje na civilný proces. o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresný súd Nitra (ďalej len súd I. stupňa) uznal obžalovaného A. B. C. (ďalej
len obžalovaný) vinným z prečinu porušovania ochrany stromov a krov podľa § 306 ods. 1 Tr. zák.,

ktorého sa mal dopustiť na tom skutkovom základe, že:
ako starosta obce E., v presne nezistenom čase koncom mesiaca B. XXXX bez príslušného povolenia
na výrub drevín, v obci E. ústne požiadal F. G., aby opílil a odstránil dreviny a kríky nachádzajúce sa
na rozhraní parciel registra „E" č. XXX/XX, druh pozemku orná pôda, o výmere 4917 m2, zapísanom na
liste vlastníctva č. XXXX, ktorého vlastníkom je B. G. a parcely č. XXX o výmere 2219 m2, druh pozemku
ostatná plocha, zapísanom na liste vlastníctva č. XXXX, vlastníkom ktorého je obec E., v k. ú. Obce E.,

časť G., v lokalite I. stupňa ochrany, pričom F. G. spolu s ďalšími osobami tejto požiadavke vyhovel v
domnení, že obžalovaný má vydané príslušné povolenie na výrub stromov a krov, a tak následne F. G. v
období od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX s ďalšími osobami vykonal na pokyn obžalovaného opílenie a
odstránenie časti kmeňov 4 ks stromov (dva stromy sú trojáky) - dreviny vŕba rakytová (lat. Salix caprea)
a súčasne vypílil krovitý porast (Slivka trnková - prumus spinosa, Ruža šípová - rosa canina, Baza čierna

- Sambucus nigra) o výmere najmenej 70 m2, pričom pri tejto činnosti boli vyrušení pracovníčkou Štátnej
ochrany prírody I. a tak v tejto činnosti nepokračovali, čím obžalovaný konal v rozpore s ustanovením §
47 odsek 1, odsek 3 zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov
v rozsahu 9.269,28 Eur.

Za to mu bol podľa § 306 ods. 1 Tr. zák., nezistiac poľahčujúce okolnosti podľa § 36 Tr. zák. a ani
priťažujúce okolnosti podľa § 37 Tr. zák., postupom podľa § 38 ods. 2 Tr. zák. a § 56 ods. 1, ods. 2 Tr.
zák. a § 57 ods. 1 Tr. zák. peňažný trest vo výške 700,- eur. Podľa § 57 ods. 2 Tr. zák. rozhodol, že
zaplatená suma peňažného trestu pripadá štátu. Zároveň podľa § 57 ods. 3 Tr. zák. sa ustanovil pre
prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený, náhradný trest odňatia slobody

vo výmere 20 dní. Podľa § 288 ods. 1 Tr. por. súd poškodeného H. J. K., H. N. o O. P., s nárokom na
náhradu škody odkázal na civilný proces.

Proti tomuto rozsudku podal dovolanie obžalovaný prostredníctvom oboch svojich obhajcov.
V písomných dôvodoch odvolania obhajca obžalovaného, JUDr. Juraj Bizoň, uviedol, že napadnutý

rozsudok súdu I. stupňa je nezákonný z dôvodu, že súd nevyhodnotil vykonané dôkazy v súlade
so základnou zásadou trestného konania upravenou v § 2 ods. 12 Tr. por. a nevykonal navrhnuté
dôkazy, pričom svoje rozhodnutie oprel o nevykonané dôkazy. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku
nie je možné zistiť, ktoré skutočnosti vzal súd za dokázané a o ktoré konkrétne dôkazy opieral svoje
rozhodnutie, akými úvahami sa spravoval v prípade rozporov v dôkazoch. Podľa jeho názoru skutok

neobsahuje materiálny korektív uvedený v § 10 ods. 2 Tr. zák., pričom závažnosť tohto skutku je
nepatrná. Poukázal na znalecké dokazovanie, z ktorého vyplýva, že v predmetnom skutku nedošlo
k poškodeniu vŕb a ani náletových kríkov, pretože vŕby majú vysokú schopnosť obnovy a samy sa
obnovili.
Zo znaleckého posudku Q. R. S. nevyplýva, že došlo k zničeniu a poškodeniu stromov a on zisťoval

iba ich spoločenskú hodnotu. Nezisťoval, či sa stromy nachádzajú v štádiu senescencie, ani v ktorom
ochrannom pásme sa nachádzajú. Pri posudzovaní kríkov sám nevidel, či boli vyrúbané na mieste
samom ako rastúce alebo dovezené odniekiaľ, videl iba, že boli nahádzané na kope a výmeru prevzal zo
spisu, čím v tejto časti je skutok nepreskúmateľný a nehodnoverný. Horeuvedený znalec nestanovil, či
došlo k poškodeniu stromu alebo rastúceho kríka a neboli dokonca zistené ani formálne znaky skutkovej

podstaty trestného činu, prípadne v akom ochrannom pásme sa nachádzajú, aby mohol súd ustáliť, či
vôbec má zisťovať spoločenskú hodnotu alebo škodu. Sám súd mal o výške škody pochybnosti, pretože
poškodenú stranu s nárokom na náhradu škody odkázal na civilný proces. Namietal, že skutková veta
neoznačuje popis skutku, ktorý by mohol byť aplikovateľný na § 47 ods. 1 zákona č. 543/2002 Zb., teda
že došlo k poškodeniu a zničeniu drevín. K tomuto nikdy nedošlo, pretože podľa súdu na určenie výšky

škody treba ďalšie dokazovanie. Sám znalec uviedol, že nevie, či došlo k zničeniu alebo poškodeniu
stromov, pretože on toto nestanovoval, iba určoval spoločenskú hodnotu. K výrubu stromov vôbec
nedošlo, došlo len k zosadzujúcemu rezu na samoobnoviteľnej vŕbe. V prípade, že nedošlo k výrubu,
nebol potrebný ani žiadny súhlas orgánu ochrany prírody.
Poukázal ďalej na znalecké posudky znalcov B. G., z ktorého vyplynulo, že škoda mohla vzniknúť

maximálne do výšky 795,- eur, čo nedosahuje intenzitu trestného činu, znalca A. D., ktorý stanovilspoločenskú hodnotu drevín maximálne na 2 119,- eur, pričom hodnota drevnej hmoty bola 59,39 eur.
Znaleckým posudkom Slovenskej poľnohospodárskej univerzity v Nitre bolo preukázané, že k výrubu
drevín nedošlo, ale len k uplatneniu zosadzujúceho rezu, čo nenapĺňa zákonnú dikciu žalovaného

trestného činu. Zo znaleckého posudku univerzity taktiež vyplynulo, že vŕby boli biologicky staré a ich
opílením sa dokonca zvýšila ich spoločenská hodnota. Znalci vychádzali z meraní, ktoré vykonala
svedkyňa T. nemajúca odbornú kvalifikáciu a tieto jej merania nie sú v súlade so štyrmi znaleckými
posudkami.
Ďalej obžalovaný namietal nehodnovernosť výpovede svedkyne T., ktorej manžel bol v politickom spore

s obžalovaným. Uvedená svedkyňa vyhotovila písomnosti svedčiace proti obžalovanému, účelovo mu
uškodila, spájala ho s G., stanovila nesprávny rozsah orezania stromov, ktorý nesprávne nazvala
výrubom, nesprávne identifikovala dreviny a navozené vysušené kríky, pričom stanovila nesprávne ich
rozsah a výmeru. Tento dôkaz však nebol na pojednávaní zákonne vykonaný, pretože nie je možné
dodržiavať zásadu ústnosti pojednávania u priamo usvedčujúcich svedkov prečítaním ich výpovede.
Keďže súd sa uspokojil len s prečítaním výpovede T. a G., nemohlo ísť o dôležitých svedkov, pričom

v odôvodnení napadnutého rozsudku je svedkyňa T. uvedená ako najdôležitejšia svedkyňa, ktorá
vyhotovovala fotografie dňa 31.03.2020, usvedčovala G. a S. z vykonávania orezu, pričom obžalovaný
na mieste činu nebol. Vyhotovovaním meraní tejto svedkyne na mieste činu uviedla do omylu aj znalca
S., ktorý už merania nevykonával. Za ďalších nevieryhodných svedkov považoval svedkov F., U. a V.
G. ako aj A. S., ktorých údajne svedkyňa T. pristihla, ako orezávajú konáre na vŕbach. Títo na nátlak

orgánov činných v trestnom konaní začali vinu zvaľovať na obžalovaného. Súd pri rozhodovaní prihliadol
aj na tieto dôkazy, hoci tieto neboli zákonne vykonané, keďže ich výpovede boli iba prečítané. Poukázal
na nedôveryhodnosť výpovedí hore uvedených svedkov.
Namietal, že súd nevykonal dôkazy svedčiace v prospech obžalovaného, keď nevykonal a nepripustil
výsluch svedkov vyšetrovateľky N. a T.. Obžaloba bola podaná v rozpore so záväzným stanoviskom

generálneho prokurátora č. 1/2010. Namietal porušenie zákona 543/2002, keďže škoda nebola zistená
ataktiežnamietal,ževyšetrovanienevykonávalvyšetrovateľalesúkromnáosoba,keďžeA.U.N.odroku
2018 až po súčasť vykonávala funkciu poslankyne obecného zastupiteľstva, čo je v rozpore s zákonom
č. 73/1998 Zb. Navrhol obžalovaného spod obžaloby v plnom rozsahu oslobodiť.
Obhajca obžalovaného, JUDr. Ing. Rudolf Cádra, v písomnom odôvodnení odvolania poukázal na to,

že jedným z obligatórnych znakov základnej skutkovej podstaty prečinu porušovania ochrany stromov
a krov podľa § 306 ods. 1 Tr. zák. je spáchanie skutku vo väčšom rozsahu, teda ide o spáchanie
skutku v rozsahu škody vo výške 2 660,- eur. Novelou Trestného zákona došlo k zmene hranice
výšky škody, pričom škodou väčšieho rozsahu je škoda vo výške 20 000,- eur. S poukazom na novelu
Trestnéhozákonapodľajehonázoruzaniklatrestnosťčinu,podľaktoréhosavedietrestnékonanie.Ďalej

v písomných dôvodoch odvolania poukázal na chyby prípravného konania, spočívajúcu v tom, že trestné
oznámenie bolo podané 15.05.2020 a trestné stíhanie bolo začaté na základe ohliadky miesta činu
04.06.2020, teda nešlo o neodkladný a neopakovateľný úkon. Namietal, že začatie trestného stíhania
bolo vykonané zaujatou vyšetrovateľkou, keďže dňa 09.10.2020 Krajské riaditeľstvo PZ v Nitre odňalo
vec Okresnému riaditeľstvu PZ v K. a prikázalo na ďalšie konanie Okresnému riaditeľstvo PZ v I..

Ďalej namietal aj znalecký posudok znalca Doc. Dr. Ing. Ladislava Ducsaya, ktorý oprel svoj znalecký
posudokovýsledkyprocesnenepoužiteľnejobhliadkymiestačinu,ktorývykonalazaujatávyšetrovateľka
B. Q. A. U. N.. Sám znalec na mieste skutku osobne nebol a konštatoval, že s odstupom času je
obhliadka nepodstatná, pretože išlo o vŕbu, ktorá dokáže regenerovať. Ďalšou vadou tohto znaleckého
posudku je to, že nebol vyhotovený ku dňu spáchania skutku ale ku dňu 31.07.2020. Táto vada

spôsobuje nepoužiteľnosť tohto znaleckého posudku. Okrem toho tento znalecký posudok je nesprávny
z obsahového hľadiska, nakoľko určuje spoločenskú hodnotu celých drevín, čo by bolo možné urobiť
iba vtedy, ak by došlo k výrubu celých týchto drevín, k čomu však nedošlo.
Namietal, že výrub stromov nebol preukázaný ani vykonaným dokazovaním. Pri stromoch, teda štyroch
kusov vŕby, nebolo možné rozsah skutku hodnotiť podľa spoločenskej hodnoty celých stromov ale iba

ich poškodenie. Namietal aj výmeru vyrúbaných kríkov, pričom na výrub dreviny sa súhlas nevyžaduje,
ak ide o súvisle krovité porasty za hranicami zastávaného územia obce s výmerou do 20 m2.
Namietal, že súd pri vyhodnocovaní vychádzal z nezákonných a procesne nepoužiteľných dôkazov
a to pokiaľ ide o výpisy z uskutočnenej telekomunikačnej prevádzky, ktoré boli zabezpečené vylúčenou
vyšetrovateľkou. Odmietol vykonať výsluchy svedkov B. P. T. a B. Q. A. U. N..

Namietal aj skutkovú vetu napadnutého rozsudku, kde skutok popisuje iné jeho konanie, ako mu je
kladené za vinu v kvalifikačnej časti výroku napadnutého rozsudku, kde výrok rozsudku zodpovedá
dokonanému trestnému činu podľa § 306 ods. 1 Tr. zák., pričom popis jeho konania zodpovedá
iba účastníctvu na dokonanom trestnom čine. Právna kvalifikácia jeho konania je potom nesprávna.Z uvedeného je potom zrejmé, že postavenie F. G. a ostatných osôb je nesprávne procesné postavenie.
Závažnou procesnou vadou je aj to, že majiteľke parcely č. XXX/XX D. B. G. priznal procesné postavenie
poškodenej,avšakobciE.takétoprocesnépostavenienepriznalatoajnapriektomu,žestromyakroviny

sa nachádzali na parcele č. XXX, ktorá je vo vlastníctve obce. Ďalej namietal, že súd I. stupňa oprel
napadnutý rozsudok o výpovede svedkyne Q. T., ktorej vierohodnosť je významným spôsobom znížená,
čomu zodpovedá správa Okresného úradu K., ktorý dňa 18.05.2020 vykonal na parcelách č. XXX/XX
W. XXX štátny dozor a skonštatoval, že vyrúbané kríky boli na oveľa menšej ploche, ako sa to uvádza
v stanovisku Q. T. a taktiež bolo zistené, že bolo orezaných menej stromov, ako uvádzala Q. T.. Kríky

nemali byť vyrúbané na ploche 225 m2, ale iba na ploche 70 m2, pričom tak bolo urobené v troch
samostatných častiach, z ktorých dve časti v celkovej výmere 40 m2 ani nepodliehali súhlasu. Poukázal
na rozpory vo výpovedi svedkyne T. ohľadne telefonovania obžalovanému a takisto bola spochybnená
aj jej výpoveď pri rekognícii, kde opoznala osobu K. G., pričom jeho účasť na opilovaní stromov nebola
preukázaná.
Navrhol oslobodiť obžalovaného spod obžaloby z dôvodu zániku trestnosti činu, alternatívne navrhol

podľa § 321 ods. 1 písm. a/, písm. b/, písm. c/ Tr. por. zrušiť napadnutý rozsudok a vec vrátiť súdu I.
stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu prejednal a rozhodol.

Na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu doplnil toto svoje odvolanie tým, že poukázal na novelu
Trestného zákona č. 40/2024 Z. z. účinnú od 06.08.2024, kde hranica trestnosti trestného činu podľa

§ 306 ods. 1 Tr. zák. je určená presiahnutím sumy 7 000,- eur, pričom dokonca aj znalec Doc. Dr. Ing.
Ladislav Ducsay vo svojom znaleckom posudku konštatoval spoločenskú hodnotu poškodenia stromov
na 6 472,52 eur a nie sumu 7 981,28 eur, avšak aj v prípade, ak by bola braná do úvahy suma 7 981,28
eur, tak ako je použitá v prvostupňovom rozsudku, v tomto prípade by bolo potrebné túto sumu znížiť
o súčet súm 497,34 eur a 783,- eur (body č. 4 a 5 tabuľky č. 1 uvedené v znaleckom posudku Doc. Dr.

Ing. Duscaya) v nadväznosti na zákon č. 202/2024 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 543/2002
Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov, nakoľko v zmysle tejto novely sa podľa
ustanovenia § 47 ods. 4 písm. a/ citovaného zákona nevyžaduje súhlas s výrubom stromov uvedených
a označených v bodoch 4 a 5 tabuľky č. 1 znaleckého posudku Doc. Dr. Ing. Ladislava Ducsaya, pretože
spoločenská hodnota stromov by bola iba 6 700,94 eur. Vo vzťahu k týmto stromom nie je možné uplatniť

ani ustanovenie § 47 ods. 5 zákona o ochrane prírody, keďže ani jeden zo znalcov necharakterizoval
územie, na ktorom sa nachádzajú. Z dôvodu novelizácie hore citovaného zákona je potrebné potom
vypustiť zvyšky škody aj spoločenskú hodnotu krov vo výške 1 288,- eur, keďže v zmysle novelizovanej
úpravy by bolo možné túto sumu z trestnoprávneho hľadiska považovať za škodu iba vtedy, ak by išlo
o krovinatý porast v rozlohe väčšej ako 200 m2. Ďalej dal do pozornosti súdu, že ustanovenie § 47 ods.

1, ods. 3 zákona o ochrane prírody, ktoré porušenie sa kladie obžalovanému za vinu, sa nachádzajú
v tretej časti tohto zákona, pričom predmetom trestného konania je územie prvého stupňa ochrany, preto
nie je možné dávať obžalovanému za vinu porušenie hore uvedených ustanovení o ochrane prírody.
Na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu obhajcovia zotrvali na svojich odvolaniach a na doplnení
odvolania, pričom navrhli obžalovaného spod obžaloby oslobodiť. Obžalovaný poukázal na vyjadrenia

svojich obhajcov a uviedol, že poškodené stromy nepatria do štvrtého ani piateho ochranného pásma.
Zástupca krajského prokurátora konštatoval, že súd I. stupňa dospel k správnym a právnym skutkovým
záverom, avšak s poukazom na novelu zákona č. 543/2002 Z. z. podľa § 47 tohto zákona nie je potrebný
súhlas na odstránenie krov z plochy, ktorá bola určená v obžalobe ako 70 m2, čo navrhol odpočítať
od celkovej škody, avšak pokiaľ ide o spoločenskú hodnotu stromov, táto bola vyčíslená správne, keď

konanie obžalovaného je možné chápať ako poškodenie stromov. Navrhol zrušiť napadnutý rozsudok
súdu I. stupňa a obžalovaného uznať vinným podľa § 306 ods. 1 Tr. zák. účinného od 06.08.2024 tak, že
navrhol zo skutkovej vety vypustiť výrok o krovinatom poraste a od celkovej výšky škody odčítať škodu
za tento výrub porastu a pokiaľ ide o trest, navrhol mu uložiť rovnaký trest ako súd I. stupňa.

Na základe riadne a včas podaného odvolania oprávnenou osobou - obžalovaným, Krajský súd v Nitre v
zmysle § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého výroku rozsudku, proti
ktorému odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby,
ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa §
371 ods. 1 Tr. por. a dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného je dôvodné.

Po preskúmaní predloženého spisového materiálu krajský súd dospel k záveru, že skutok, z ktorého
bol obžalovaný uznaný vinným, sa stal a tohto sa dopustil práve obžalovaný. I napriek tomu, že
obžalovaný spáchanie skutku poprel, vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že obžalovaný bola je starostom obce E. a koncom mesiaca B. XXXX bez príslušného povolenia na výrub drevín, ktoré
sa síce snažil zabezpečiť, keď začiatkom B. XXXX doručil žiadosť o výrub drevín v katastrálnom
území E. (v extraviláne), ktorej účelom malo byť vyčistenie pozemku, aby tam nedochádzalo k vzniku

skládok odpadu, čo vyplýva z výpovede svedka Q. B. D. ako aj z vyjadrenia Okresného úradu K.
zo dňa 31.01.2024. Dňa 17.03.2020 mala byť urobená ohliadka miesta činu, ktorá však v dôsledku
pandemických opatrení bola zrušená potom, čo dňa 13.03.2020 bol vydaný pokyn, že sa nebudú konať
ústne pojednávania a miestne šetrenia. Starosta obce (obžalovaný) bol o tom informovaný telefonicky.
Dňa 31.03.2020 bolo zistené, že na mieste samom bola vykonaná ohliadka Q. T.. Žiadosť o výrub drevín

resp. súhlas na výrub drevín na parcele č. XXX katastrálne územie E. bola podaná dňa 04.03.2020, kde
v tejto žiadosti bolo uvedené, že malo ísť o výrub drevín vŕba rakyta za účelom čistenia pozemku.
Tvrdenie obžalovaného, že nedával pokyn na výrub resp. orez drevín, boli vyvrátené výpoveďami
svedkov F. G., V. G., U. G. a A. S., ktorí potvrdili, že výrub bol realizovaný na pokyn obžalovaného
s prísľubom finančnej odmeny.
Pokiaľ ide o výpoveď svedkyne T., táto vykonala merania na mieste činu, kde zadokumentovala rozsah

poškodenia stromov, ich stav, vykonala meranie na mieste činu a popísala okolnosti, za ktorých bol
zistený rozsah vykonaného výrubu a spôsob identifikácie jednotlivých krov a drevín, ktoré boli pri výrube
zasiahnuté protiprávnym konaním, keďže nebol udelený súhlas na výrub drevin.
Pokiaľ ide o spoločenskú hodnotu stromov, túto vyčíslil znalec doc. Dr. Ing. Ducsay na základe údajov
vyplývajúcich zo spisového materiálu. Znalec vychádzal zo samotných meraní na mieste samom v rámci

obhliadky miesta činu, ktorú realizoval dňa 04.06.2020 a spoločenskú hodnotu posudzoval v danom
čase a mieste, teda v okamihu spáchania skutku. Tento znalecký posudok nemal odvolací súd dôvod
spochybňovať, keďže tento najpresnejšie stanovil jednak obvod pňov ako aj výšku, do ktorej boli tieto
vŕby opílené.
Z tohto znaleckého posudku vyplýva, že došlo k výrubu štyroch stromov vŕby rakytovej, z čoho dva

stromy boli trojáky. Ich spoločenskú hodnotu ako poškodenia drevín určil na 6 472,52 eur a spoločenskú
hodnotu po zohľadnení prirážkových indexov na sumu 7 981,28 eur. Spoločenskú hodnotu vyrúbaného
krovinatého porastu o rozlohe 70 m2 určil na 1 288,- eur. Celkovo teda určil spoločenskú hodnotu hore
uvedených stromov a krovinatých porastov na 9 269,28 eur.
Súd I. stupňa konanie obžalovaného v čase jeho rozhodovania kvalifikoval ako prečin porušovania

ochrany stromov a krov podľa § 306 ods. 1 Tr. zák. účinného do 06.08.2024, podľa ktorého kto v
rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi na úseku lesného hospodárstva alebo všeobecne
záväznými právnymi predpismi na ochranu prírody a krajiny vo väčšom rozsahu poškodí alebo zničí
strom alebo ker alebo ich vyrúbe, potrestá sa odňatím slobody až na tri roky. V čase rozhodovania súdu
I. stupňa väčšou škodou sa rozumela škoda prevyšujúca 2 660,- eur a neprevyšujúca 26 600,- eur.

Od 06.08.2024 zákonom č. 40/2024 bolo toto ustanovenie Trestného zákona novelizované a podľa
súčasne platného Trestného zákona trestného činu porušovania ochrany stromov a krov podľa §
306 ods. 1 sa dopustí ten, kto v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi na úseku
lesného hospodárstva alebo všeobecne záväznými právnymi predpismi na ochranu prírody a krajiny
v desaťnásobku malého rozsahu poškodí alebo zničí strom alebo ker alebo ich vyrúbe, potrestá sa

odňatím slobody až na 3 roky.
Desaťnásobokmaléhorozsahupredstavujesumu7000,-eur,keďmalýrozsah(škoda)jevzmysle§125
ods.1Tr.zák.účinnéhood06.08.2024škodaprevyšujúca700,-eur.Nanaplnenieznakovhoreuvedenej
skutkovej podstaty je preto potrebné spôsobiť škodu v sume 7 000,- eur. Okrem toho bol novelizovaný
aj zákon č. 543/2002 o ochrane prírody a krajiny zákonom č. 202/2024 účinný od 23.07.2024.

Podľa § 47 ods. 4 písm. a/ hore citovaného zákona súhlas na výrub drevín sa nevyžaduje na stromy
s obvodom kmeňa do 60 cm meraným vo výške 130 cm nad zemou a súvislé krovité porasty s výmerou
do 20 m2, ak ide o drevinu rastúcu v zastavanom území obce na pozemkoch, ktoré sú územným plánom
obce určené na zastavanie; na stromy s obvodom kmeňa do 80 cm, meraným vo výške 130 cm nad
zemou a súvislé krovité porasty s výmerou do 100 m2, ak ide o drevinu rastúcu v zastavanom území

obce na pozemkoch, ktoré nie sú územným plánom obce určené na zastavanie; na stromy s obvodom
kmeňa do 90 cm meraným vo výške 130 cm nad zemou a súvislé krovité porasty s výmerou do 200 m2,
ak ide o drevinu rastúcu za hranicami zastavaného územia obce.
Charakter pozemku, na ktorom boli dreviny vyrúbané a to parcela č. XXX v katastrálnom území obce
E., je v liste vlastníctva č. XXXX registrovaná ako parcela E charakterizovaná ako pozemok, ktorý je

umiestnený mimo zastavaného územia obce a parcela XXX/XX v liste vlastníctva XXXX registra E je
taktiež v katastrálnom území obce E. je charakterizovaný ako pozemok umiestnený mimo zastavaného
územia obce. Vzhľadom na charakter pozemku, na ktorom mali byť vyrúbané dreviny a kry, keďže ide
o dreviny rastúce za hranicami zastavaného územia obce, súhlas na výrub týchto drevín sa nevyžadujes poukazom na hore citované ustanovenia § 47 ods. 4 písm. a/ posledná veta za bodkočiarkou na stromy
s obvodom kmeňa do 90 cm meraným vo výške 130 cm nad zemou a súvislé krovité porasty s výmerou
do 200 m2.

Zo znaleckého posudku znalca doc. Ing. Ducsaya vyplýva, že u všetkých štyroch vŕb, ktoré boli opílené,
nebol obvod pňa meraný vo výške 130 cm nad zemou (čl. 188). Pokiaľ ide o vŕbu rakytovú (troják,
označená v tabuľke znaleckého posudku pod č. 1, 2, 3), iba jeden obvod pňa bol meraný vo výške 130
cm nad zemou a tento mal obvod pňa 170 cm a spoločenská hodnota tohto pňa bola 969,84 eur. Pri
druhej vŕbe rakytovej označenej ako troják (v tabuľke znaleckého posudku označené pod č. 4, 5, 6) iba

pri vŕbe pod bodom 6 bol nameraný obvod pňa 180 cm vo výške 130 cm nad zemou, čo predstavovalo
spoločenskú hodnotu taktiež 969,84 eur. Pri vŕbe označenej ako č. 7, bol obvod pňa vo výške 130 cm
nad zemou, nameraných 200 cm, čo predstavovalo spoločenskú hodnotu 1 119,42 eur a pri štvrtej vŕbe
označenej v znaleckom posudku pod č. 8, bol obvod pňa vo výške 130 cm nad zemou nameraný 190
cm so spoločenskou hodnotou 969,84 eur. Celková spoločenská hodnota vyrúbaných drevín je potom
4 028,94 eur.

Pokiaľ ide o súvislé krovité porasty, bolo obžalovanému kladené za vinu, že dal vypíliť krovitý porast
najmenej o výmere 70 m2, pričom nepotrebuje súhlas na výrub súvislých krovitých porastov s výmerou
do 200 m2 a bolo tiež zistené, že tieto porasty musia byť mimo zastavaného územia obce, čo tieto
pozemky skutočne aj boli, ako to vyplýva z listín nachádzajúcich sa na čl. 531 – 533.
Z prechodného a záverečného ustanovenia zákona č. 202/2024 Z. z., ktorým bol zmenený zákon č.

543/2002Z.z.oochraneprírodyakrajinyvzneníneskoršíchpredpisovvyplývaz§104k,ženaukladanie
sankcií za porušenie ustanovení tohto zákona v znení účinnom pred nadobudnutím účinnosti tohto
zákona, ku ktorému došlo pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona, sa použijú ustanovenia v znení
účinnom po nadobudnutí účinnosti tohto zákona, ak sú pre toho, kto porušil zákon, priaznivejšie.
Aj napriek tomu, že skutok sa stal v marci 2020, novela zákona o ochrane prírody a krajiny zákonom

č. 202/2024 Z. z. nadobudla účinnosť 23.07.2024 a z prechodného a záverečného ustanovenia § 104k
vyplýva, že aj ak bol porušený zákon pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona, na ukladanie sankcii
sa použijú ustanovenia v znení účinnom po nadobudnutí účinnosti tohto zákona.
Jednoznačne z hore uvedených skutočností vyplýva, že tento zákon o ochrane prírody a krajiny je pre
obžalovaného priaznivejší, nehovoriac o tom, že priaznivejší je aj Trestný zákon účinný od 06.08.2024.

Z vykonaného dokazovania potom vyplynulo, že skutok sa stal, avšak škoda, ktorú mal obžalovaný tým,
že dal vypíliť (orezať) vŕby nachádzajúce sa mimo zastavaného územia obce a dal odstrániť kroviny
na rozlohe 70 m2, nedosahovala sumu presahujúcu desaťnásobok malého rozsahu, keďže škoda bola
iba 4 028,94 eur.

S poukazom na tieto skutočnosti potom krajský súd napadnutý rozsudok súdu I. stupňa zrušil podľa §
321 ods. 1 písm. d/ Tr. por. s poukazom na ustanovenie § 2 ods. 1 Tr. zák., keď trestnosť činu posudzoval
podľa zákona, ktorý je pre obžalovaného priaznivejší. Trestný zákon účinný od 06.08.2024 ako celok
je pre obžalovaného priaznivejší a preto sám po zrušení napadnutého rozsudku vo veci rozhodol tak,
že obžalovaného podľa § 285 písm. b/ Tr. por. spod obžaloby oslobodil, pretože skutok nie je trestným

činom.

Keďže obžalovaný bol spod obžaloby oslobodený, s poukazom na ustanovenie § 288 ods. 3 Tr. por.
poškodený Okresný úrad K., odbor N. o O. P. s nárokom na náhradu škody odkázal na civilný proces.

Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.