Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 28. apríl 2025

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 14Co/47/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1424211433
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 04. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Kriváňová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2025:1424211433.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte v zložení: predsedníčka senátu JUDr. Darina Kriváňová a členovia
senátu JUDr. Roman Bolebruch a JUDr. Michaela Krajčová, v spore žalobcov: 1/ F. A., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom B. kaštieľom XXX/XX, O. E. a 2/ W. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom B. kaštieľom XXX/
XX, O. E., obaja zast. V.. B. K. advokátska kancelária s.r.o., IČO: 50 361 864, so sídlom Damborského
13, Nitra proti žalovanému: RED-constructor s.r.o., IČO: 52 441 016, so sídlom Pribišova 47, Bratislava,

o nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zriadením záložného práva, o odvolaní žalovaného proti
uzneseniu Mestského súdu Bratislava IV, č.k. 42C/113/2024-135 zo dňa 10. decembra 2024, v spojení
s uznesením Mestského súdu Bratislava IV, č.k. 42C/113/2024-259 zo dňa 12. februára 2025, takto

r o z h o d o l :

I. Krajský súd v Bratislave uznesenie Mestského súdu Bratislava IV, č.k. 42C/113/2024-135 zo dňa 10.
decembra 2024, v spojení s uznesením Mestského súdu Bratislava IV, č.k. 42C/113/2024-259 zo dňa
12. februára 2025, p o t v r d z u j e.

II. Žalobcom v 1. a 2. rade p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalovanému
v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Mestský súd Bratislava IV, č.k. 42C/113/2024-135 zo dňa 10. decembra 2024, v spojení s uznesením

MestskéhosúduBratislavaIV,č.k.42C/113/2024-259zodňa12.februára2025,nariadilzabezpečovacie
opatrenie, ktorým zriaďuje záložné právo k nehnuteľnostiam evidovaným na liste vlastníctva č. XXXX,
vedenom Okresným úradom I., katastrálny odbor, okres I., obec I., katastrálne územie I., a to pozemku
parcela reg. H., parc. č. XXXX, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, o výmere XXX m2, parcela
reg. C KN parc. č. XXXXX, druh pozemku: ostatná plocha o výmere XXX m2, veľkosť spoluvlastníckeho
podielu 1/1, v prospech žalobcov za účelom zabezpečenia pohľadávky žalobcov

voči žalovanému vo výške 71.893,95 eur spolu s príslušenstvom, a to do zaplatenia zabezpečenej
pohľadávky. Žalobcom v 1. a v 2. rade proti žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu
100 %.

2. Žalobcovia podaným návrhom na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia žiadali, aby súd nariadil
zabezpečovacie opatrenie, ktorým zriaďuje záložné právo k nehnuteľnostiam. Dňa 27.11.2024

žalobcovia súdu doručili návrh, ktorým sa domáhajú nariadenia zabezpečovacieho opatrenia, ktorým
by súd k nehnuteľnostiam evidovaným na liste vlastníctva č. XXXX, vedenom Okresným úradom I.,
katastrálny odbor, okres I., obec I., katastrálne územie I., a to pozemku parcela reg. H., parc. č. XXXX,
druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, o výmere XXX m2, parcela reg. C KN parc. č. XXXXX, druh
pozemku: ostatná plocha o výmere XXX m2, veľkosť spoluvlastníckeho podielu 1/1, zriadil v prospech
žalobcov záložné právo za účelom zabezpečenia pohľadávky žalobcov proti žalovanému o vydanie

bezdôvodného obohatenia vo výške 71.893,95 eur s príslušenstvom.3. Žalobcovia návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia odôvodnili tým, že dňa 08.07.2022
uzavreli nasledovné zmluvy: Zmluva o budúcej zmluve o prevode vlastníctva bytu č. Z._XXX, Zmluva
o budúcej zmluve o prevode vlastníctva bytu č. Z Zmluva o budúcej zmluve o prevode vlastníctva

bytu č. Z._XXX, Zmluva o budúcej zmluve o prevode vlastníctva bytu č. Z._XXX, Zmluva o budúcej
zmluve o prevode vlastníctva bytu č. Z._XXX. Predmetom Zmlúv bolo budúce uzatvorenie zmlúv o
odplatnom prevode vlastníckeho práva k bytom špecifikovaným v predmetných Zmluvách. Na základe
Zmlúv žalobcovia uhradili nasledovné zálohy: záloha za byt č. XXX zaplatená dňa 11.07.2022 vo výške
14.271,15 eur, záloha za byt č. XXX zaplatená dňa 11.07.2022 vo výške 14.279,85 eur, záloha za

byt č. XXX zaplatená dňa 11.07.2022 vo výške 14.285,55 eur, záloha za byt č. XXX zaplatená dňa
11.07.2022 vo výške 14.304,15 eur, záloha za byt č. XXX zaplatená dňa 11.07.2022 vo výške 14.753,25
eur. Žalovaný mal dať v rámci predzmluvných rokovaní žalobcom prísľub dokončenia predmetu zmluvy
najneskôr začiatkom roku 2024. Napriek tomu, že odo dňa uzatvorenia zmluvy uplynuli viac ako dva
roky, žalovaný so stavbou nijako nepokročil a predmet Zmlúv nie je dokončený ani len výhľadovo.
Ku dňu odstúpenia od Zmlúv nedošlo ani len k začatiu výstavby nehnuteľností. Z uvedeného dôvodu

žalobcovia dňa 15.08.2024 odstúpili od Zmlúv, čím došlo k ich zrušeniu od počiatku. Žalovaný však
ani napriek výzvam nevrátil žalobcom ani len časť zo zaplatených záloh a naďalej zostáva žalobcom
dlžný celkovú sumu vo výške 71.893,95 eur. Tejto sumy sa žalobcovia voči žalovanému domáhajú
prostredníctvom návrhu na vydanie platobného rozkazu zo dňa 19.11.2024 v upomínacom konaní na
Okresnom súde Banská Bystrica. Poukázali na to, že žalovaný nemá iný známy majetok, z ktorého by

sa žalobcovia mohli pre prípad, že súd žalobe vyhovie, uspokojiť , ale len nehnuteľnosti nachádzajúce
sa v k. ú. I., zapísané na LV č. XXXX, vedenom Okresným úradom Nitra, katastrálny odbor pre k. ú.
I., a to parcela reg. H. parc. č. XXXX, zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXX m2, parcela reg.
H. parc. č. XXXX, ostatná plocha o výmere XXX m2. Na predmetnom liste vlastníctva č. XXXX boli vo
vlastníctve žalovaného zapísané aj ďalšie pozemky, a to parc. č. XXXX/X, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/

XX, XXXX/XX, XXXX/XX,XXXX/XX,XXXX/XX a XXXXX/XX, ktoré žalovaný v mesiaci november 2024
previedol na iné osoby a tieto pozemky sa už na predmetnom liste vlastníctva nenachádzajú. Všetky
tieto pozemky žalovaný previedol na spriaznenú osobu O. s.r.o., ktorá vznikla v roku 2024, a ktorá má
rovnakého konateľa aj spoločníka ako je žalovaný. Takéto konanie žalovaného predstavuje jednoznačný
dôkaz ohrozenia prípadnej exekúcie a to tak, že žalovaný sa zbaví aj zvyšného nehnuteľného

majetku, čím zmarí vymožiteľnosť vydania bezdôvodného obohatenia. Vyjadrili názor, že existencia
bezdôvodného obohatenia v danej výške ako aj úkony žalovaného smerujúce k zbavovaniu sa majetku
sú dostatočným predpokladom pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Ohrozenie exekúcie vidia
v tom, že žalovaný nemá iný známy majetok ako nehnuteľnosti, ktorých sa z výpisu listu vlastníctva
žalovaný preukázateľne zbavuje. Účel sledovaný návrhom na vydanie zabezpečovacieho opatrenia je

možné dosiahnuť práve nariadením zabezpečovacieho opatrenia, pričom nariadenie zabezpečovacieho
opatrenia nijakým spôsobom žalovaného v bežnom živote neobmedzí.

4. Mestský súd právne vec posúdil podľa § 343 ods. 1, 2, 3, § 344, § 325 ods. 1, § 326 ods. 1, 2 ,
§ 328 ods. 1, § 329 ods. 1,2 Civilného sporového poriadku a na základe listinných dôkazov, ktoré

predložili žalobcovia, mal osvedčené, že medzi žalobcami a žalovaným existuje právny vzťah na základe
uzatvorených Zmlúv o budúcich zmluvách, na základe ktorých žalobcovia v prospech žalovaného zložili
zálohu spolu vo výške 71.893,95 eur. Z dôvodu omeškania žalovaného, žalobcovia dňa 15.08.2024
odstúpili od uvedených Zmlúv a žiadali vrátenie zálohy, ale žalovaný im zálohy nevrátil.

5. Z predložených listov vlastníctva č. XXXX a č. XXXX súd zistil, že žalovaný v období medzi
XX.XX.XXXX a XX.XX.XXXX previedol časť svojho nehnuteľného majetku na inú právnickú osobu/
spoločnosť.

6. Mestský súd zistil, že na Okresnom súde Banská Bystrica je vedené upomínacie konanie pod sp.

zn. 6Up/2149/2024, v ktorom sa žalobcovia proti žalovanému domáhajú zaplatenia sumy 71.893,95 eur
s príslušenstvom.

7. Súd dospel k záveru, že nehnuteľnosti predstavujú jediný majetok žalovaného ako právnickej osoby a
takjeosvedčenádôvodnáobavaohrozeniaexekúcie.Súdprihliadolnavýškuuplatňovanejpohľadávkya

tiež na skutočnosť, že žalovaný v čase od doručenia odstúpenia od Zmlúv a doručenia žiadosti o vrátenie
zálohy až do podania návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, previedol nehnuteľnosti na
inú právnickú osobu, čo dostatočne osvedčuje obavu z ohrozenia a marenia prípadnej exekúcie.Podľa súdu nariadením zabezpečovacieho opatrenia v požadovanom znení sa nevytvorí nenávratný a
nenapraviteľný stav v budúcnosti v právnych vzťahoch medzi stranami sporu.

8. Okrem toho je splnená aj požiadavka proporcionality, keďže s výkonom záložného práva je možné
začať až na základe právoplatného rozhodnutia. Záložné právo na nehnuteľnostiach žalovaného bude
zriadené len do výšky nesplatenej peňažnej pohľadávky žalobcov a žalovaný má naďalej zachovanú
možnosť nakladať s predmetnými nehnuteľnosťami a akokoľvek ich užívať. Nariadené zabezpečovacie
opatrenie je primerané k hodnote zabezpečovanej pohľadávky žalobcov a nevzniká ani zjavný nepomer

medzi zásahom do majetkových práv žalovaného a výhodou, ktorú získajú žalobcovia. Zásah do práv
žalovaného nastúpi až vtedy, ak žalovaný nebude ochotný splniť čo mu bude ukladať právoplatné súdne
rozhodnutie a tak výkon záložného práva nastane až potom, ako bude pohľadávka právoplatne priznaná
v súdnom konaní. Obavu z ohrozenia exekúcie môže vyvolať akákoľvek skutočnosť svedčiaca o tom,
že žalobca nebude v budúcnosti schopný účinne vymôcť svoj súdom priznaný nárok voči konkrétnemu
žalovanému, pričom ustanovenie § 343 CSP dokonca ani nevyžaduje, aby žalovaný vykonával faktické

úkony smerujúce k prevodu vlastníctva nehnuteľností. Ak by aktivita žalovaného bola podmienkou pre
vyhovenie návrhu, mohlo by sa stať, že požadovaná ochrana nebude žalobcovi poskytnutá včas, keďže
žalovaný by mohol nehnuteľnosti rýchlo previesť.

9. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, vzhľadom na úspech žalobcov vo veci,

ktorým priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % proti žalovanému.

10. Uznesením č.k.42C/113/2024-259 zo dňa 12. februára 2025 Mestský súd opravil výrok I. uznesenia
tak, že opravil chybu v písaní parc. č. XXXX, pretože nesprávne bola uvedená parc. č. XXXXX, čo
namietal aj žalovaný v podanom odvolaní.

11. Proti uznesenia súdu prvej inštancie, ktorým bolo nariadené zabezpečovacie opatrenie podal
odvolanie žalovaný, ktorý nesúhlasil s rozhodnutím súdu a navrhol uznesenie zmeniť a návrh na
nariadenie zabezpečovacieho opatrenia v celom rozsahu zamietnuť a priznať žalovanému nárok na
náhradu trov konania.

12. V podanom odvolaní žalovaný namietal odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. d) CSP, že
konanie pred súdom má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, podľa §
365 ods. 1 písm. f), že súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
a podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP, že rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia

veci.

13. Žalovaný v odvolaní tvrdil, že s obsahom uznesenia súdu prvej inštancie nesúhlasí považuje ho za
predčasne vydané a nezákonné na základe ustanovenia § 151 ods. 2 CSP žalovaný popiera skutkové
tvrdenia žalobcov v návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, ktorý je neopodstatnený.

Žalobcovia v návrhu neuvádzajú všetky skutočnosti
a účelovo uvádzajú skutkový stav vymedzený faktami, ktoré sú v ich prospech, a ktoré sú vo svojom
obsahu nepravdivé, neúplné alebo nepresné.

14. Žalovaný namietal, že súd riadne nevyhodnotil relevantnosť nároku žalobcov. V zmysle ustanovení

zmluvy o budúcej zmluve si zmluvné strany dojednali podmienky pre nadobudnutie nehnuteľnosti do
budúcnosti za tam dojednaných podmienok. Žalobcovia ako budúci kupujúci súhlasili s tým, že riadna
kúpna zmluva bude podpísaná v zmysle ustanovenia čl. 1 bod 1.11. zmluvy o budúcej zmluve „ Posledný
deň lehoty 30. deň od právoplatnosti kolaudačného rozhodnutia, dokedy môže byt' zmluvnými stranami
najneskoršie uzatvorená budúca zmluva, po zohľadnení prípadného predĺženia lehoty podľa čl. 4.2.

zmluvy. „ V bode 1.13. uvedeného článku zmluvy o budúcej zmluve je definované „ Výzva - písomná
alebo emailová výzva budúceho predávajúceho na uzatvorenie budúcej zmluvy po kumulatívnom
splnení podmienok pre uzatvorenie budúcej zmluvy - pod bodom c) je uvedené kolaudačné rozhodnutie
nadobudne právoplatnosť. K dnešnému dňu nebolo právoplatne vydané kolaudačné rozhodnutie,
teda podmienka pre učinenie výzvy splnená nebola, pričom dojednania v zmluvách iné dojednanie

ohľadne lehoty na plnenie neobsahuje. Žalovaný poukázal na to, že právny titul pre vznik nároku na
vrátenie zaplatených záloh, ako uviedli žalobcovia, je odstúpenie od jednotlivých zmlúv a tvrdil, že
nedošlo k platnému odstúpeniu z dôvodu žalobcami tvrdeného omeškania žalovaného ako budúceho
predávajúceho s plnením predmetu zmlúv. Ku dňu odstúpenia od zmluvy o budúcej zmluve t.j.k 15.08.2024 nebol žalovaný v omeškaní, dokonca omeškanie ani ničím žalobcovia nepreukázali,
teda nemohol platne vzniknúť nárok žalobcov na vrátenie plnenia, poskytnutého ako záloha (súčet
jednotlivých záloh plnených na základe jednotlivých zmlúv o budúcej zmluve ) na budúcu kúpnu cenu.

Argumentácia žalobcov, na ktorú konajúci súd poukázal ako na relevantnú vo vzťahu k existencii
nároku žalobcov spočívajúca v údajnom prísľube - ako uviedli žalobcovia „ predzmluvnom“ o dokončení
predmetu zmluvy najneskôr k začiatku roku 2024 je účelovým, ničím nepodloženým tvrdením žalobcov.
Ako uviedli žalobcovia, že malo ísť o predzmluvný prísľub. Uvedený prísľub nie je obsahom zmluvy
o budúcej zmluve, teda nedošlo k platnej dohode o ukončení výstavby a plnení budúceho predmetu

zmluvy. Podľa žalovaného nárok ktorému bola nariadením zabezpečovacieho opatrenia poskytnutá
ochrana nevznikol platne a žalovanému povinnosť vrátiť žalobcom zaplatenú zálohu platne nevznikla.
Žalovaný po oznámení zámeru žalobcov odstúpiť od zmluvy o budúcej zmluve reagovala svojím
nesúhlasom s odstúpením a vyzval žalobcov na pokus o vyriešenie danej situácie a ich nespokojnosti
s postupom avšak na to žalobcovia nereagovali. Zo strany žalobcov ide preto o špekulatívne
konanie s cieľom vyhnúť sa plneniu na ktoré sa zaviazali a to z dôvodu že bezdôvodné obohatenie

uzatvorenia budúcej zmluvy je na základe dohody zmluvných strán sankcionované započítaním
záloh na zmluvnú pokutu čomu sa jednoznačne snažia žalobcovia vyhnúť. Tým bol záujem žalobcov
vyplývajúci zo špekulatívneho zámeru vyhnúť sa budúcemu plneniu. V súvislosti sa namietanom
neexistenciou exekučného titulu žalovaný uviedol že nárok uplatnený v upomínacom konaní z hľadiska
potvrdenia existencie takéhoto nároku je právne irelevantné do dnešného dňa nebolo preukázané

že takýto nárok existuje k samotnému upomínaciemu konaniu uviedol že správnej teórie vyplýva že
upomínacie konanie v zmysle zákona č. 307/2016 Z.z. o upomínajucom konaní je alternatívny spôsob
riešenia sporov o peňažné plnenie nakoľko tento druh konania funguje paralelne vedľa štandardného
konania, ktoré sa spravuje Civilným sporovým poriadkom. Žalovaný je proti vydanému platobnému
rozkazu oprávnený podať odpor zohľadňujúci tvrdenia o neplatnosti žalobcami uplatňovaného titulu

vzniku nároku ako existencie samotného nároku žalobcov. Týmto žalovaný preukazuje že žalobcovia
nepreukázali exekučný titul

15. Rovnako tak žalobcovia nepreukázali, že žalovaný sa zbavuje svojho majetku. Iba tvrdenie žalobcov
o údajnom zbavovaní sa majetku žalovaného je opätovne len účelovým tvrdením. Ak by bolo pravdou,

že žalovaný sa zbavuje majetku za účelom jeho ochrany pred exekúciou ako uviedli žalobcovia
prevodom pozemkov v katastrálnom území I. na majetkovo a personálne prepojenú spoločnosť
nedáva logiku takéto konanie práve z titulu prepojenosti, naopak pre vysvetlenie vzťahov medzi
spoločnosťami žalovaného dochádza v rámci bežného obchodného styku vzhľadom na množstvo
projektov realizovaných žalovaným k presunu nehnuteľnosti určených na spravovanie konkrétnych

subjektov. Tvrdil, že nie každý prevod majetku musí automaticky znamenať nekalý úmysel prevodcu
poškodiť veriteľa. Žalobcovia nepreukázali žiadny takýto úmysel v kontexte alebo súvislostiach s inými
úkonmi žalovaného.

16. Zároveň žalovaný namietal, že nebola dodržaná resp., nebola splnená podmienka proporcionality,

i keď v odôvodnení súd uviedol, že v danom prípade je požiadavka proporcionality splnená, keďže s
výkonom záložného práva je možné začať až na základe právoplatného rozhodnutia. Záložné právo na
nehnuteľnostiach žalovaného bude zriadené len do výšky nesplatenej peňažnej pohľadávky žalobcov
zároveň platí, že žalovaný má naďalej zachovanú možnosť nakladať s nehnuteľnosťami a akokoľvek
ich užívať. Nariadené zabezpečovacie opatrenie je primerané aj z hľadiska hodnoty zabezpečenej

pohľadávky žalobcov, teda nevzniká ani celkom zjavne nepomer medzi zásahom do majetkových práv
žalovanéhoavýhodouktorúzískajúžalobcovia.Žalovanýsuvedenýmzáveromsúdunesúhlasí,nakoľko
zásadaproporcionalitunespočívalenvzachovanímožnostinakladaniasnehnuteľnosťami,naktorébolo
zriadené záložné právo lebo takéto tvrdenie by nebolo komplexné. S pokazeným na rozsah investičného
projektu jeho financovanie ale aj s ohľadom na predmet projektu, ktorým je výstavba za účelom predaja

bytových a nebytových priestorov je viac ako potrebné poukázať aj na zmarenie možností úverového
financovania projektu ak na pozemky na ktorých je projekt realizovaný bude zriadená ťarcha v podobe
záložného práva. Taktiež, z hľadiska reputácie predávajúceho, existencia ťarchy na pozemkoch, ktoré
budú predmetom predaja je likvidačná pre žalovaného zaťaženie predmetných pozemkov zriadením
záložného práva v prospech žalobcov zasiahne žalovaného v podstate vo vyššej intenzite nakoľko by

mohlo ohroziť financovanie investičných nákladov, ktoré môže žalovaný zabezpečiť čerpaním úveru z
banky a tým ohroziť aj celú realizáciu projektu. Neprimeraným a v rozpore so zásadou proporcionality
je aj možný zásah do práv tretích osôb, ktoré si zarezervovali budúce byty a zaplatili zálohu. Žalovaný
preto tvrdil, že nariadením zabezpečovacieho opatrenia konkrétne vo vzťahu k parc. č. XXXX a č.XXXX, došlo k nevyváženému zásahu do vzťahu medzi stranami sporu v neprospech žalovaného, v
tej súvislosti poukázal na uznesenie NS SR sp. zn. 5Obdo/33/2012 zo dňa 13. decembra 2012 a na
judikát R 49/1995.

17. Žalovaný ďalej namietal, že žalobcovia nepreukázali úkony ani faktické, ani zamýšľané zo strany
žalovaného smerujúce k zbavovaniu sa majetku a nebol naplnený predpoklad preukázania obavy z
budúceho výkonu rozhodnutia. Z návrhu žalobcov je zrejmé, že za takýto stav považujú aj prevod
pozemkov, ktoré nie sú predmetom nariadeného zabezpečovacieho opatrenia, existencia uvedených

pozemkov absolútne nesúvisí so záväzkovým vzťahom medzi sporovými stranami. Ide o majetok
pôvodne patriaci žalovanému, ktorý v rámci výkonu bežnej obchodnej činnosti odplatne previedol
na majetkovo a personálne prepojený subjekt. Ide o subjekt, ktorý bude realizovať projekt práve na
uvedených pozemkoch. Z uvedeného je logické a zmysluplné bez úvah o úmysle ukracovania veriteľov,
presunúť majetok na projekt realizujúci subjekt. Už samotný odplatný prevod uvedených pozemkov
diskvalifikuje úvahy o zmenšení majetku žalovaného ako predávajúceho. Významné pre posúdenie

zámeru žalovaného a nároku žalobcov na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je, že predmetom
prevodu neboli pozemky nachádzajúce sa v k.ú. I., reg. N. parc. č. XXXX zastavaná plocha a nádvorie
o výmere XXX m2, a par.č. XXXX ostatná plocha o výmere XXX m2, vo vzťahu ku ktorým sa žalobcovia
domáhali vydania zabezpečovaného opatrenia. V súvislosti s odplatným prevodom pozemkov odlišných
od pozemkov, na ktorých sa realizuje daný investičný projekt žalovaný považuje tvrdenie žalobcov

o zbavovaní sa majetku žalovaný považuje za účelové a nepravdivé s cieľom privodiť si výhodu na
strane žalobcov. Uvedené aktivity žalovaného korešpondujú so zameraním jeho obchodnej činnosti na
realizáciu developerských projektov.

18. Žalovaný tiež namietal, že žalobcovia nepreukázali jeho nečinnosť, keď tvrdili, že žalovaný na

projekte nevykonáva žiadnu činnosť, čo je úplná nepravda, ktorú žalobcovia zámerne uvádzajú súdu,
pričom majú informácie o postupe žalovaného v realizácii projektu už len existenciou vydaného
stavebného povolenia, ktoré bolo potvrdené aj odvolacím úradom a v súčasnosti je právoplatné.
Stavebné povolenie bolo vydané mestom I. ako príslušným stavebným úradom pod č. rozhodnutia
XXXXX/XXXX-XXX- R.. M. zo dňa 11.08.2023 potvrdené nariadeným úradom rozhodnutím č. OU-

NR-OVBP2- 2024/002909-009 zo dňa 12.01.2024. Poukázal na to že ide o investičný projekt určený
na bývanie s 35-bytovými jednotkami s riešením aj dopravnej situácie, úpravami zelene a boli vydané
samostatné stavebné povolenia, ktoré zvýšia kvalitu bývania v celej lokalite. Z predložených listín
žalovaného vyplýva, že kontinuálne od roku 2020 uskutočňuje kroky k realizácii projektu. Zabezpečil
všetky potrebné podklady začal so stavbou čo je zrejme aj z fotografií pričom samotná skutočnosť,

že výstavba je v súčastnosti dočasne pozastavená, z dôvodu podania správnej žaloby majiteľom
susedného pozemku, nič na situácii nemení. Preto tvrdenie žalobcov, že na projekte v súvislosti s
realizáciou zmluvy o budúcej zmluve sa nekoná, a preto je v omeškaní s plnením projektu je nepravdivé.
Vzhľadom na uvedené podľa žalovaného je preukázané, že nie sú splnené podmienky pre nariadenie
zabezpečovaciehoopatreniaapretonavrholuzneseniezmeniťanávrhnanariadeniezabezpečovacieho

opatrenia zamietnuť.

19. K odvolaniu žalovaného sa podaním zo dňa 18.03.2025 vyjadrili žalobcovia, ktorí uviedli, že odstúpili
od predmetných zmlúv o budúcich kúpnych zmluvách z dôvodu že sa žalovaný ani po viac ako dvoch
rokov od podpisu zmlúv nedostal ani do fázy začiatku výstavby. Podľa § 50a ods. 3 OZ záväzok uzavrieť

budúcu zmluvu zaniká, ak sa pomery zmenia do takej miery, že nemožno spravodlivo požadovať, aby sa
zmluvauzavrela.Tunastalasituácia,kedyjedeveloperdlhodobonečinnýaspotrebitelia vtomtoprípade
žalobcovia majú viazané značné finančné prostriedky bez reálneho posunu vo výstavbe bez vlastného
zavinenia. Nakoľko odstúpením zmluvy zanikajú od počiatku, odpadol aj právny dôvod, na základe
ktorého žalovaný prijal od žalobcov sumu 71.893,95eur. V zmysle § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka

tak ide o bezdôvodné obohatenie, ktoré je žalovaný povinný vydať. Žalovaný od uzatvorenia zmlúv
dlhodobo disponuje peniazmi žalobcov, avšak neplní si podstatnú časť svojho záväzku t.j. výstavbu
a do dnešného dňa s ňou ani len nezačal. Žalovaný v odvolaní opakovane naznačuje, že žalobcovia
konajú špekulatívne či nekalo. Takéto tvrdenie nie je ničím podložené, práve naopak, žalobcovia uhradili
vysoké zálohy v domnení, že výstavba prebehne v dohľadnom čase. Nemôžu sa obohatiť na tom, že

developer nestavia - práve naopak, ich prostriedky zostávajú blokované u žalovaného a je to preto
práve žalovaný, ktorý koná špekulatívne a na škodu žalobcov. Odstúpenie od zmlúv tak nebolo prejavom
svojvôle, ale legitímnou obranou proti neplneniu zmluvy zo strany žalovaného. V rámci predzmluvných
rokovaní žalovaný deklaroval (a odvolateľ sám nepopiera, že stavba mala byť dokončená v horizonteroka 2024), že výstavbu realizuje v reálnom časovom úseku tak, aby bolo možné najneskôr začiatkom
roka2024kolaudovaťanásledneuzavrieťriadnekúpnezmluvy.Kdnešnémudňustavebnépráceanilen
nezačali, hoci odvolateľ sám priznáva, že stavebné povolenie je už vyše roka právoplatné. Žalovaný teda

reálne nepokročil s výstavbou, čím hrubo porušil záväzok vyplývajúci z uzatvorenej zmluvy o budúcej
zmluve. Žalobcovia preto využili možnosť odstúpiť od zmlúv, čo platne učinili, nakoľko sa ukázalo, že
žalovaný záväzok dokončiť predmet budúceho prevodu v dohodnutom (resp. odôvodnene očakávanom)
čase nesplní. Týmto odstúpením zmluvy zanikli od počiatku a vzniklo právo žalobcov na vrátenie
všetkého, čo žalovaný prijal. Odvolateľ tvrdí, že nebolo preukázané nijaké „zbavovanie sa“ majetku.

Súd prvej inštancie však na základe listinných dôkazov správne zistil, že žalovaný krátko pred podaním
návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia (v novembri 2024) previedol viacero pozemkov z
toho istého listu vlastníctva na kapitálovo i personálne prepojenú spoločnosť. Tieto prevody prebehli
do novovzniknutého subjektu s rovnakým konateľom a spoločníkom ako má žalovaný, boli vykonané
tesne predtým, než žalobcovia pristúpili k podaniu návrhu na súde. Takéto konanie odôvodňuje reálnu
obavu, že žalovaný (resp. odvolateľ) môže aj zvyšné nehnuteľnosti previesť ďalej, bez ohľadu na to,

či tak doteraz urobil alebo nie, a tak zmariť akúkoľvek budúcu exekúciu. Tvrdenie, že ide o „obvyklý
obchodný postup“, nijako nevyvracia obavu, že cieľom je zmariť vymožiteľnosť pohľadávky žalobcov.
Súd to preto správne vyhodnotil ako jeden z relevantných dôvodov pre nariadenie zabezpečovacieho
opatrenia. Zriadenie sudcovského záložného práva je dočasným a primeraným riešením. Neumožňuje
žalobcom okamžitý výkon - ten je viazaný až na právoplatné rozhodnutie o nároku. Zároveň však chráni

budúce uspokojenie nároku žalobcov, keďže existujú dôvodné indície, že žalovaný podniká kroky na
minimalizáciu svojho nehnuteľného majetku. Argument odvolateľa, že „žiadna exekúcia nehrozí, lebo
neexistuje právoplatné rozhodnutie“, je právne irelevantný. Zabezpečovacie opatrenie sa zriaďuje práve
pred konečným meritórnym rozhodnutím, aby sa budúci výkon (exekúcia) nestal nemožným. Odvolateľ
namieta, že nariadené zabezpečovacie opatrenie je neprimerané, pretože „znemožňuje financovanie

projektu“či„môžespôsobiťstratudôvery“tretíchosôb.Konajúcisúdsazásadouproporcionalityvýslovne
zaoberal a dôvodne konštatoval, že záložné právo bude zriadené len do výšky sumy, ktorú žalobcovia
vymáhajú (71.893,95 eur). Žalovaný zostáva vlastníkom nehnuteľností, môže ich bežne užívať a
dokonca môže s nimi aj nakladať, avšak len s vedomím, že jestvuje záložné právo, ktoré bude chrániť
oprávnené záujmy žalobcov v prípade, ak im súd prizná ich pohľadávku právoplatným rozhodnutím.

Takisto je potrebné uviesť, že od júla 2022 mal žalovaný možnosť a povinnosť riešiť financovanie
projektu, doteraz tak zrejme neučinil, čo je zjavné z jeho vyjadrenia. Preto takýto argument nemôže
obstáť, skutočnosť, že počas vyše dvoch rokov nestihol zabezpečiť financovanie projektu nemôže byť
na ťarchu žalobcov, ktorí sa domáhajú svojich práv súdnou cestou. Vzhľadom na doterajšiu pasivitu
žalovaného, argument o financovaní projektu je len účelovým argumentom bez dôkazov s cieľom zrušiť

zabezpečovacie opatrenie. Odvolateľ popiera vlastnú nečinnosť v projekte, tvrdí, že stavebné povolenie
nadobudlo právoplatnosť a výstavbu „len dočasne pozastavil“. Treba zdôrazniť, že žalovaný (odvolateľ)
však doteraz nezačal so samotnou realizáciou stavby, hoci k právoplatnému stavebnému povoleniu
došlo už pred viac ako rokom. Nemožno hovoriť o žiadnom „pokračovaní prác“ na stavenisku, keďže
na stavenisku sa nič nedeje; samotná skutočnosť, že stavebné povolenie existuje, na preukázanie

stavebného postupu nestačí. Žalovaný v odvolaní nevzniesol žiadnu novú relevantnú námietku, ktorá
by spochybnila správnosť napadnutého uznesenia. Takisto neposkytol žiadne tvrdenie ani dôkaz o
existencií akéhokoľvek iného majetku, ktorý by postačoval na prípadné budúce uspokojenie nároku
žalobcov. Hrozba zmarenia budúcej exekúcie je dostatočne osvedčená, keďže žalovaný krátko pred
podaním návrhu na zabezpečovacie opatrenie previedol časť pozemkov na spriaznenú spoločnosť.

Zásada proporcionality je pri rozhodovaní o zriadení záložného práva plne rešpektovaná. Zriadenie
záložného práva nemá za následok okamžitý výkon, len zabezpečuje prípadné uspokojenie pohľadávky
žalobcov do výšky dlžnej sumy, ak im bude priznaná právoplatným rozhodnutím. Všetky zákonné
podmienky na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia boli naplnené a súd správne posúdil aj obavu z
ohrozenia exekúcie, ako aj nutnosť dočasnej ochrany práv žalobcov. S prihliadnutím na vyššie uvedené

skutočnosti žalobcovia navrhujú, aby odvolací súd napadnuté uznesenie potvrdil a priznal žalobcom
náhradu trov konania.

20. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 CSP), viazaný rozsahom (§ 379 CSP) a odvolacími
dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), preskúmal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania,

vzhľadom k tomu, že nebolo potrebné zopakovať resp. doplniť dokazovanie a dôležitý verejný záujem
si to nevyžadoval (§ 385 ods. 1 CSP), a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.
21. Zabezpečovacie opatrenie možno nariadiť v konaniach, ktorých predmetom je zaplatenie peňažnej
sumy (pohľadávky), za účelom zabezpečenia majetku pred hrozbou možného zmarenia exekúcie, ktorejpredmetom by bolo vymoženie peňažnej pohľadávky. Primárnym účelom zabezpečovacieho opatrenia
nie je len posilnenie pozície veriteľa, ale zabránenie zhoršeniu jeho pozície.

22. Podľa § 343 ods. 1 CSP zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach,
právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa,
ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

23. Podľa § 343 ods. 2 CSP záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení.

Záložné právo vzniká zápisom do príslušného registra.

24. Podľa § 343 ods. 3 CSP výkon záložného práva nastane až potom, ako bola pohľadávka právoplatne
priznaná súdnym rozhodnutím.

25. Podľa § 344 CSP ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie

opatrenie.

26. Cieľom zabezpečovacieho opatrenia je posilnenie postavenia veriteľa, a to zriadením záložného
práva na špecifikovaný majetok dlžníka, na zabezpečenie jeho pohľadávky, ktorá by mohla byť
neskôr judikovaná, alebo už bola judikovaná, s cieľom, aby sa zamedzilo alebo zredukovalo možné

nebezpečenstvo uspokojenia pohľadávky veriteľa.

27. Predpoklady pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia sú tie, že zabezpečovacie opatrenie
možno zriadiť len na návrh, ďalej spôsobilý predmet záložného práva, ktorým môžu byť veci, práva a
iné majetkové hodnoty, okrem toho že zriadenie záložného práva prostredníctvom zabezpečovacieho

opatrenia bude zabezpečovať peňažnú pohľadávku a posledným predpokladom je existencia obavy z
budúceho zmarenia exekúcie.

28. Odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť predpoklad pre nariadenie zabezpečovacieho
opatrenia, ktorým je existencia obavy z budúceho zmarenia exekúcie. Týmto predpokladom je, že

zriadením zabezpečovacieho opatrenia sa má odvrátiť možnosť zmarenia uspokojenia peňažnej
pohľadávky v exekučnom konaní. Týmto spôsobom sa tak má posilniť vymožiteľnosť pohľadávky
veriteľa v exekučnom konaní. Pri skúmaní obavy budúceho zmarenia exekúcie má súd vychádzať
z konkrétnych skutkových okolností prípadu. Dokazovanie sa v tomto prípade nevykonáva, ale
súd musí mať osvedčené, že existuje obava, že exekúcia bude ohrozená. Z hľadiska osvedčenia

relevantných skutočností by mal navrhovateľ súdu poskytnúť dôkazy, ktoré jednoznačne osvedčia
potrebu neodkladnej úpravy pomerov, v dôsledku hrozby zmarenia exekúcie.

29. Pokiaľ ide o majetok, na ktorý sa má vzťahovať zabezpečovacie opatrenie, musí súd zohľadniť
zásadu primeranosti zásahov do majetkových pomerov dlžníka, a to aj vo vzťahu k pohľadávke, na

zabezpečenie ktorej súd zriaďuje zabezpečovacie opatrenie. Z hľadiska rozsahu zabezpečenia tak
nesmie vzniknúť celkom zjavný nepomer. Súd by mal preto aj v tomto prípade rešpektovať zásadu a
požiadavku proporcionality.

30. V zmysle ustanovenia § 343 Civilného sporového poriadku súd zabezpečovacím opatrením môže

zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka, s cieľom
zabezpečiť výlučne peňažnú pohľadávku veriteľa, v prípade, ak navrhovateľ v návrhu preukáže, že
je tu hrozba zmarenia exekúcie. V danej veci navrhovatelia zabezpečovacieho opatrenia odôvodnili a
preukazovali svoj návrh tým, že dňa 08.07.2022 uzatvorili so žalovaným Zmluvy o budúcej zmluve o
prevode vlastníctva bytov, predmetom ktorých bolo budúce uzatvorenie Zmlúv o odplatnom prevode

vlastníckeho práva k bytom, špecifikovaným v predmetných zmluvách. Na základe Zmlúv žalobcovia
uhradili žalovanému zálohy: záloha za byt č. XXX zaplatená dňa 11.07.2022 vo výške 14.271,15 eur,
záloha za byt č. XXX zaplatená dňa 11.07.2022 vo výške 14.279,85 eur, záloha za byt č. XXX zaplatená
dňa 11.07.2022 vo výške 14.285,55 eur, záloha za byt č. XXX zaplatená dňa 11.07.2022 vo výške
14.304,15 eur, záloha za byt č. XXX zaplatená dňa 11.07.2022 vo výške 14.753,25 eur. Žalovaný

mal dať v rámci predzmluvných rokovaní žalobcom prísľub dokončenia predmetu zmluvy najneskôr
začiatkom roku 2024. Napriek tomu žalovaný so stavbou počas obdobia 2 rokov nijako nepokročil a
predmet zmlúv nie je dokončený ani len výhľadovo. Ku dňu odstúpenia od zmlúv nedošlo ani len k
začatiu výstavby. Z uvedeného dôvodu žalobcovia dňa 15.08.2024 odstúpili od Zmlúv, čím došlo k ichzrušeniu od začiatku. Žalobcovia vyzvali žalovaného aby im zálohu v celkovej sume 71 893,95 eur vrátil,
ale žalovaný s tým nesúhlasil a preto žalobcovia podali návrh na vydanie platobného rozkazu zo dňa
19.11.2024 v upomínacom konaní na Okresnom súde Banská Bystrica. Poukázali na to, že žalovaný

nemá iný známy majetok, z ktorého by sa žalobcovia mohli pre prípad, že súd žalobe vyhovie, uspokojiť ,
ale len nehnuteľnosti nachádzajúce sa v k. ú. I., zapísané na LV č. XXXX, vedenom Okresným úradom
I., katastrálny odbor pre k. ú. I., a to parcela reg. H. parc. č. XXXX, zastavaná plocha a nádvorie o
výmere XXX m2, parcela reg. H. parc. č. XXXX, ostatná plocha o výmere XXX m2. Na predmetnom liste
vlastníctva č. XXXX boli vo vlastníctve žalovaného zapísané aj ďalšie pozemky, a to parc. č. XXXX/X,

XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX,XXXX/XX,XXXX/XX a XXXXX/XX, ktoré žalovaný
v mesiaci november 2024 previedol na iné osoby a tieto pozemky sa už na predmetnom liste vlastníctva
nenachádzajú. Všetky tieto pozemky žalovaný previedol na právnickú osobu O. s.r.o., ktorá vznikla v
roku 2024, a ktorá má rovnakého konateľa aj spoločníka ako je žalovaný.

31. Žalobcovia v návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia dôvodne tvrdili, že takéto konanie

žalovaného predstavuje jednoznačný dôkaz ohrozenia prípadnej exekúcie a to tak, že žalovaný sa
zbaví aj zvyšného nehnuteľného majetku, čím zmarí vymožiteľnosť vydania bezdôvodného obohatenia.
Vyjadrili názor, že existencia bezdôvodného obohatenia v danej výške, ako aj úkony žalovaného
smerujúce k zbavovaniu sa majetku, sú dostatočným predpokladom pre nariadenie zabezpečovacieho
opatrenia. Ohrozenie exekúcie odôvodňuje to, že žalovaný nemá iný známy majetok ako nehnuteľnosti,

ktorých sa z výpisu listu vlastníctva žalovaný preukázateľne zbavuje. Účel sledovaný návrhom
na vydanie zabezpečovacieho opatrenia je možné dosiahnuť práve nariadením zabezpečovacieho
opatrenia, pričom nariadenie zabezpečovacieho opatrenia nijakým spôsobom žalovaného v bežnom
živote neobmedzí.

32. Odvolateľ v podanom odvolaní namietal, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci. V súvislosti s uvedenou námietkou treba uviesť, že právnym
posúdenímječinnosťsúdu,priktorejzoskutkovýchzistenívyvodzujeprávnezáveryaaplikujekonkrétnu
právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii
práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil

správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval
aleboakzosprávnychskutkovýchzáverovvyvodilnesprávneprávnezávery.Trebauviesť,ženesprávne
právne posúdenie veci (omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav) je síce relevantným
odvolacím dôvodom, ale v danom prípade táto námietka nie je opodstatnená, pretože súd prvej
inštanciejasneadostatočnevysvetlilprávnedôvody,prektorénávrhuvyhovelanariadilzabezpečovacie

opatrenie.

33. Pokiaľ odvolateľ zotrváva na právnych názoroch, ktoré sú odlišné (iné) od právneho posúdenia
veci konajúcim súdom, uplatnil odvolací dôvod, že rozhodnutie súdu spočíva na nesprávnom
právnom posúdení veci. Polemika o nesprávnosti okresným súdom vyslovených právnych záverov pre

nezohľadnenie právnej argumentácie strany sporu, sama o sebe nie je presvedčivou bázou pre tvrdenie
o nedostatku odôvodnenia súdneho rozhodnutia, jeho nepreskúmateľnosti (prípadne arbitrárnosti). V
danom prípade súd prvej inštancie uviedol konkrétne dôvody, pre ktoré považoval návrh na nariadenie
zabezpečovacieho opatrenia za dôvodne podaný.

34. Pre doplnenie odvolací súd uvádza, že strana sporu nedisponuje právom, podľa ktorého by bol
súd povinný zdôvodniť rozhodnutie podľa jej predstáv. V danom prípade zákonná podmienka, týkajúca
sa odôvodnenia uznesenia súdu prvej inštancie, podľa názoru odvolacieho súdu splnená bola. Súd
prvej inštancie dostatočne objasnil, z akých skutkových a právnych dôvodov uvedených v návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia vychádzal.

35. S prihliadnutím na uvedené, odvolací súd zastáva názor, že návrh je dôvodný, nakoľko existuje
v danom prípade nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy a je ohrozená exekúcia, ako tvrdia
žalobcovia, ktorí k návrhu pripojili aj listinné dôkazy o pôvodnej existencii zmluvného vzťahu so
žalovaným, ktorý ani nenamietal, že zálohy od žalobcov prijal. Konanie žalovaného, ako vyplýva z

návrhu, predstavuje jednoznačný dôkaz ohrozenia prípadnej exekúcie a to tak, že žalovaný sa už
zbavil časti svojho nehnuteľného majetku, čím marí vymožiteľnosť vydania bezdôvodného obohatenia.
V danom prípade existencia bezdôvodného obohatenia v danej výške, ako aj úkony žalovaného
smerujúce k zbavovaniu sa majetku, sú dostatočným predpokladom pre nariadenie zabezpečovaciehoopatrenia. Žalovaný nemá iný známy majetok ako nehnuteľnosti z výpisu listu vlastníctva, ktorých sa
žalovaný preukázateľne zbavuje. Účel sledovaný návrhom na vydanie zabezpečovacieho opatrenia je
možné dosiahnuť práve nariadením zabezpečovacieho opatrenia, pričom nariadenie zabezpečovacieho

opatrenia nijakým spôsobom žalovaného v bežnom živote neobmedzí a neobmedzí ho ani pri
plnení svojich povinností v súvislosti s uzatvorenými zmluvami s ďalšími záujemcami o zhotovené
byty, pretože predmet záložného práva je viazaný iba do výšky sumy, ktorú tvoria zálohy žalobcov
realizovanévsúvislostisuzatvorenýmizmluvamiobudúcejzmluve.Zároveňbudesplnenýajpredpoklad
proporcionality, keď žalovaný má u seba zálohy , ktoré mu uhradili žalobcovia na základe zmlúv a svoje

povinnosti podľa zmlúv neplní a dlhodobo disponuje peniazmi žalobcov. Žalovaný nebude obmedzovaný
vo svojej činnosti a plnení povinností voči ostatným záujemcom. Pokiaľ žalovaný namietal, že môže byť
zmarená možnosť úverového financovania projektu, ak na pozemky, na ktorých je projekt realizovaný
bude zriadená ťarcha v podobe záložného práva, tak ak žalovaný vráti žalobcom peniaze ako zálohy,
ktoré mu odovzdali pôvodne v súvislosti s uzatvorenými zmluvami, takýto problém nemusí vzniknúť.
Rovnako nie je dôvodná námietka žalovaného, že dôjde k neprimeranému zásahu a v rozpore so

zásadou proporcionality, do práv tretích osôb, ktoré si zarezervovali budúce byty a nebytové priestory
a zaplatili zálohy, pretože zálohy platené žalobcami sa týkajú iba ich zmluvného vzťahu so žalovaným
a nie ostatných osôb.

36. S prihliadnutím na uvedené nebola dôvodná námietka žalovaného v podanom odvolaní, že súd

prvej inštancie nesprávne právne posúdil danú vec, keď návrh žalobcov na zriadenie záložného práva
zabezpečovacím opatrením súd správne posúdil podľa § 343 Civilného sporového poriadku a rozhodol
v súlade s týmto ustanovením, správne si ho vyložil a správne ho aplikoval na danú vec.

37. V danom prípade odvolací súd sa stotožnil s argumentáciou žalobcov, ohľadne potreby dočasnej a

predbežnej úpravy, ktorou zároveň osvedčil danosť práva, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana
a to vymoženie peňažnej sumy, ktorú ako tvrdia žalobcovia, poskytli žalovanému, ktorý neplnil záväzky
z uzatvorených zmlúv o budúcich zmluvách. Podľa názoru odvolacieho súdu, žalobcovia pre účely
zabezpečovacieho opatrenia zriadením záložného práva osvedčili danosť nároku, ako aj zákonné
predpoklady pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia a preto súd prvej inštancie správne rozhodol,

keď návrhu vyhovel.

38. Podľa článku 1 Civilného sporového poriadku, spory vyplývajúce z ohrozenia alebo porušenia
subjektívnych práv prejednáva a rozhoduje nezávislý a nestranný súd, ak táto právomoc nie je zákonom
zverená inému orgánu.

39. Podľa článku 2 ods. 1 CSP ochrana ohrozených alebo porušených práv a právom chránených
záujmov musí byť spravodlivá a účinná tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty.

40. Podľa § 344 CSP ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na

zabezpečovacie opatrenie.

41. Pri nariaďovaní neodkladného opatrenia prevláda požiadavka rýchlosti nad požiadavkou úplnosti
skutkového zistenia z dôvodu, že nariadenie neodkladného opatrenia má iba dočasný charakter. V
dôsledku toho sa nezisťujú všetky skutočnosti, ktoré má mať súd zistené pred vydaním konečného

rozhodnutia vo veci samej a skutočnosti, z ktorých sa vyvodzuje dôvodnosť návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia a tiež zabezpečovacieho opatrenia, nemusia byť preukázané dôkazmi. Zákon
nepredpokladá, že by pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení mal súd vykonávať dokazovanie, a
preto je postačujúce, pokiaľ sú okolnosti, z ktorých sa vyvodzuje opodstatnenosť návrhu na neodkladné
opatrenie aspoň osvedčené. Preukázanie alebo aspoň osvedčenie skutočností odôvodňujúcich

nariadenie neodkladného opatrenia súd posudzuje len podľa obsahu návrhu a k nemu pripojených
listín. V súlade s ustanovením § 329 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd môže rozhodnúť o návrhu na
nariadenie predbežného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania,
súd nevykonáva dokazovanie, ale vychádza iba z obsahu návrhu a príloh, pričom na základe ich
spravdepodobnenia vyvodí záver o tom, či je osvedčená potreba a naliehavosť dočasnej úpravy

pomerov účastníkov. Z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva vyplýva, že v rozhodnutiach
všeobecných súdov musí existovať rozumný proporčný vzťah medzi použitými prostriedkami a
sledovaným cieľom. Ak použitie neodkladného opatrenia súdom predpokladá kumulatívne splnenie
všetkých zákonných podmienok, je výlučne vecou navrhovateľa neodkladného opatrenia, aby svojetvrdenia o osvedčení nároku, pre ktorý požaduje dočasnú ochranu, preukázal dostatočnými dôkazmi, z
ktorých súd vyvodí závery o prípustnosti a opodstatnenosti takéhoto návrhu. V štádiu, keď súd rozhoduje
o návrhu na neodkladné opatrenie nie je mysliteľné, aby súd vykonával dokazovanie, prípadne, aby

vyvinul procesné úsilie o doplnenie dokazovania. Povinnosť tvrdenia, dôkazná povinnosť a dôkazné
bremeno v činnosti súdu, ktorý rozhoduje o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia spočíva
výlučne na navrhovateľovi. Potreba okamžitej a dočasnej úpravy pomerov účastníkov je kumulatívnou
požiadavkou nariadenia neodkladného opatrenia, ale musí byť reálne preukázaná. Zúžené požiadavky
na dokazovanie v súvislosti s rozhodovaním o neodkladnom opatrení nemožno interpretovať tak, že

neodkladné opatrenie môže súd vydať bez toho, aby dokazovanie vykonal v potrebnej miere a preveril
ním vierohodnosť navrhovateľom tvrdených skutočností.

42. Vychádzajúc z uvedeného zistenia, odvolací súd dospel k záveru, že v danom prípade sú splnené
podmienky na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zriadením záložného práva, keď žalobcovia
osvedčili právny záujem na zriadení záložného práva, dôvodnosť nároku, ktorému sa má poskytnúť

predbežná ochrana a tiež nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy ohrozením exekúcie, v prípade
jeho úspechu vo veci. Zo skutočností, ktoré tvrdili žalobcovia v návrhu, ktoré aj v potrebnom rozsahu
preukázali vyplýva, že žalobcovia podľa § 343 ods. 1 CSP preukázali, že je potrebné zriadiť záložné
právo zabezpečovacím opatrením na majetok žalovaného ako dlžníka, na zabezpečenie peňažnej
pohľadávky žalobcov ako veriteľov, pretože je tu obava, že exekúcia bude ohrozená aj v súvislosti s

tvrdenými námietkami odvolateľa ohľadne dôvodnosti uplatneného nároku žalobcu v konaní vo veci
samej. Pokiaľ žalovaný žalobcom dobrovoľne nevydal peniaze v uvedenej sume, ako zálohy v súvislosti
s uzatvorenými zmluvami, potvrdzuje svoj postoj k veci aj v tomto konaní, nemá záujem vydať žalobcom
zálohy v sume 71,893,95 eur, s príslušenstvom, ktoré si museli žalobcovia uplatniť v konaní pred súdom,
bolo správne rozhodnutie súdu prvej inštancie, keď návrhu žalobcov na nariadenie zabezpečovacieho

opatrenia vyhovel. V odôvodnení uznesenia súd prvej inštancie uviedol, že sa stotožnil s argumentáciou
žalobcov, ohľadne potreby dočasnej a predbežnej úpravy, ktorým zároveň osvedčili danosť práva,
ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana. Súd dospel k záveru, že v danom prípade sú splnené
podmienkynanariadenieneodkladnéhoopatrenia,keďžalobcoviaosvedčili právnyzáujemnanariadení
neodkladného opatrenia, dôvodnosť nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana a tiež

nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy, a preto návrhu vyhovel.

43. Odvolací súd z uvedených dôvodov nezistil dôvod pre zmenu odvolaním žalovaného napadnutého
uznesenia súdu prvej inštancie, ktorým návrhu vyhovel a preto uznesenie podľa § 387 ods. 1 Civilného
sporového poriadku ako vecne správne potvrdil a podľa § 387 ods. 2 CSP sa odvolací súd stotožnil

so skutkovým a právnym záverom súdu prvej inštancie a na zdôraznenie správnosti uznesenia potvrdil
dôvody, na ktorých založil svoje rozhodnutie mestský súd.

44. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 v spojení
s § 396 Civilného sporového poriadku tak, že úspešným žalobcom v 1. a 2. rade priznal nárok na ich

náhradu proti žalovanému v rozsahu 100% s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne podľa §
262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti uznesenia samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.

45. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebof) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

(2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní
proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 CSP).

(1) Dovolanie podľa § 421 odsek 1 CSP nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

(2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

(2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

(2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 CSP).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 420 CSP možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej

v tomto ustanovení.

(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 CSP).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 CSP možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v

nesprávnom právnom posúdení veci.

(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za
nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 CSP).Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).