Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 28. máj 2025

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 9Cdo/50/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4119201103
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 05. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Holič
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2025:4119201103.1

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobcu obchodnej spoločnosti H+L LUŠŇÁK, spol. s
r.o., Cabaj-Čápor, Ulica za ihriskom 1048/23, IČO: 34 103 210, zastúpenej Advokátskou kanceláriou
KOTRUSZ - BENČÍK, s.r.o., Nitra, Štefánikova 57, proti žalovanému L.. Š.G. B., narodenému XX.
T. XXXX, Q.Č., P. XXX/XX, zastúpenému advokátom JUDr. Júliusom Gogom, Nitra, Štefánikova 47,
o zaplatenie sumy 1 749,65 eura s príslušenstvom, vedenom na Okresnom súde Nitra pod sp. zn.

7C/9/2019, o dovolaní žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Nitre z 10. augusta 2023 sp. zn.
5Co/97/2022, takto

r o z h o d o l :

Dovolanie o d m i e t a.

Žalobca má nárok na náhradu trov dovolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Nitra (ďalej aj ako „súd prvej inštancie“) rozsudkom zo dňa 17. mája 2022 č. k.
7C/9/2019-406, pri právnom posúdení podľa § 52 ods. 1 až 4, § 54 ods. 1, 2, § 517 ods. 1, 2, § 631
osa. 1, § 633 ods. 1, 2, § 634 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka (ďalej iba ,,OZ“), § 3 ods. 1 nariadenia
vlády č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia OZ, § 255 ods. 1, 2, § 262 ods. 1, 2
Civilného sporového poriadku (ďalej iba ,,CSP“), uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu
1 749,65 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1 749,65 eura od 28. 11. 2018

do zaplatenia, a to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku (I. výrok). O trovách konania rozhodol
tak, že žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, o výške ktorej
rozhodne súd samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku (II. výrok).
1.1. Súd mal v konaní za preukázané, že žalobca uzavrel zmluvu o dielo so žalovaným, ktorý bol
objednávateľom oslavy narodenín syna žalovaného dňa 12. 10. 2018 v prevádzke žalobcu. Žalovaný
čiastočne uhradil sumu 1 125,90 eura z faktúry vyhotovenej žalobcom na sumu 2 875,55 eura za

zrealizovanie oslavy a po zohľadnení úhrady 1 125,90 eura, zostatok dlžnej sumy predstavuje 1 749,65
eura. Pokiaľ ide o výšku ceny diela, sporným v konaní bolo to, či si zmluvné strany dojednali odmenu
za zrealizovanie oslavy dňa 12. 10. 2018, resp. či došlo k dohode o cene diela ako aj k spôsobu
zúčtovania surovín dodaných zo strany žalovaného, ktorému zo strany žalobcu bolo umožnené dodať
niektoré vlastné suroviny a to destilát, mäso, koláče, víno, pagáče, zákusky. Do prevádzky žalobcu
osobne doniesol syn žalovaného mäso divinu 13 kg, mäso hydinu v celku 7,5 kg, mäso bravčové 3 kg,

kuracie prsia 5,3 kg, údeniny hurky a klobásy 6,5 kg a 9 kg, aperitív 3,4 l. V danom prípade nebolo
sporné, že oslava sa uskutočnila dňa 12. 10. 2018 pre 85 ľudí, začiatok bol cca o 18.00 hod, a poslední
hostia z oslavy odišli pred 05.00 hod. nasledujúceho dňa. V čase pred začiatkom oslavy personál
žalobcu pripravil priestory podľa požiadaviek syna žalovaného, následne bola zabezpečená obsluha
hostí a po skončení oslavy upratanie priestorov. Oslava začala prípitkom, predjedlo bryndzová nátierka
počet 85 ks, 85 x 1,30 eur, hlavné jedlo - jelenie mäso na grile s dubákovou omáčkou, zeleninovou

oblohou a ryža a americké zemiaky - počet 80, pre jedno dieťa kuracie nugetky s hranolkami, 4 x
losos na grile s bylinkovým maslom, varené zemiaky, 3x kurací steak. Od 21.30 hod. bol pripravenýšvédsky stôl obsahujúci 20 porcií pečeného kuraťa, 20 porcií bravčových rezňov, 15 porcií kuracieho
steaku, 20 porcií kuracieho gordon, pečené jaternice a klobásky, ako príloha k mäsu opekané zemiaky,
plnka, ryža, chlieb, majonézový šalát, cestovinový šalát chlieb. Okrem toho sa podávalo nealko, káva,

minerálka, citrónová voda v džbánoch, džúsy, coca cola, kofola, z alkoholických nápojov sa podávalo
pivo čapované, nealkoholické a radler. Bola realizovaná výzdoba priestorov a slávnostné prestieranie.
Žalovaný v konaní rozporoval, že v roku 2017, keď mal u žalobcu inú akciu
a to dňa 15. 12. 2017, dodal tiež mäso a to divinu a za jeho pečenie a prípravu si žalobca účtoval cenu
2 eura, a teraz pri akcii zo dňa 12. 10. 2018 si účtoval sumu 11 eur na porciu, t.j. spolu 880 eur, z ktorej

odpočítal sumu 221 eur. Žalovaný tvrdil, že ani v roku 2017 sa v rámci objednania nedohodla cena.
Prevádzkarka žalobcu I.. B. vo výpovedi tvrdila, že pri akcii dňa 12. 10. 2018 nebolo dohodnuté nič,
pričom sa vychádzalo z ceny jedálneho lístku a zúčtovanie malo prebehnúť tak, že sa odpočíta cena
nákladov od finálnej ceny, kedy jednotlivá cena za porciu vychádzala z ceny uvedenej v jedálnom lístku,
ktorý majú zverejnený na webe. Na základe uvedeného súd dospel k záveru, že pokiaľ ide o cenu, táto
nebola dojednaná, preto sa má zaplatiť primeraná, resp. obvyklá cena.

1.2. Súd vykonaným dokazovaním dospel k záveru, že nárok žalobcu na doplatenie zvyšnej sumy, t. j.
1 749,65 eura (faktúra vystavená na sumu 2 875,55 eura, z ktorej bolo uhradené žalovaným čiastka 1
125,90 eura) je dôvodný. Porovnaním osláv zo dňa 15. 12. 2017 a zo dňa 12. 10. 2018, išlo v prípade
oslavy z roku 2018 o väčšiu oslavu, honosnejšiu a tým pádom aj nákladnejšiu, čo sa prejavilo aj vo
výslednejcenezaoslavuzroku2018,ktorátrvalajednakdlhšie,čosaprejaviloajvcenezanájom,akoaj

množstvo dodaných surovín žalovaným bolo väčšie, a aj množstvo a rôznorodosť pripravovaných jedál
ako aj výzdoba bola honosnejšia a väčšia. Medzi žalobcom a žalovaným neexistovala žiadna zmluvná
prax a ani dohodnutá cena, s poukazom na ktorú by sa žalovaní mohli domnievať, že im bude účtovaná
cena za 1 porciu v sume 2 eura. Za obvyklú cenu súd považoval práve ceny za jednotlivé jedlá a nápoje,
ktoré sú rovnako účtované pre hociktorého iného zákazníka. Súd v zmysle pokynu odvolacieho súdu

uložil žalobcovi povinnosť zaslať súdu vyúčtovanie obdobných akcií, t.j. porovnateľných čo do stravy,
nápojov, dovezeného vlastného jedla a nápojov, ako aj honosnejšej výzdoby, za účelom porovnania
postupu žalobcu vo vzťahu k ostatným zákonníkom, avšak podaním zo dňa 20. 4. 2022 žalobca
oznámil, že s výnimkou akcií pre žalovaného nikdy takúto akciu, na ktorej by odpočítavali z cenníkových
cien plnenia dodané zákazníkom nerobil. Listinnými dôkazmi, ktoré sa nachádzajú v spise mal súd

za preukázané, že žalobca pri fakturovaní ceny jedál a nápojov postupoval obdobne ako pri iných
zákazníkoch, pričom aj z predloženého cenníka mal žalovaný možnosť oboznámiť sa s obvyklými
cenami za jedlá, nápoje, výzdobu, ubytovanie a pod., pričom z takto fakturovaných cien za jedlá a nápoje
bolo zohľadnené to čo si žalovaný sám priniesol tak ako súd uviedol v bode 51. odôvodnenia. Žalovaný
v priebehu sporu predložil odborný posudok spol. Catering Service Nitra, s.r.o., pričom tento odborný

posudok nemožno v konaní považovať za dôkaz, nakoľko táto spoločnosť sa nezaoberá reštauračnými
službami a ide o názor a vyjadrenie politiky jednej prevádzky, nie o všeobecne zastavaný názor a postup
v rámci poskytovania zliav v prípade, ak si zákazník prinesie vlastné suroviny, nápoje, pripravené jedlá
a pod. Rovnako neobstojí ani argument, že najväčší rozdiel v cene na jednu osobu vidno s akciou p.
I.J. konanou dňa 19. 10. 2018, nakoľko pri počte fakturovanej sumy 2 797,05 eura počtom osôb (70)

vyjde výsledná suma cca 39,95 eura na osobu obdobne ako pri akcii žalovaného, avšak pri akcii p. I.
bolo ubytovanie do 2:30 a na akcii, ktorá je predmetom sporu bolo ubytovanie do 5:00, rovnako na akcii
p. I.V. sa prenajímali 2 dvojlôžkové izby, na akcii žalovaného 3 dvojlôžkové izby, teda vidno rozdiely v
porovnaní týchto dvoch akcií, avšak výsledná suma fakturovaná žalovanému pred poskytnutím zľavy je
v prospech žalovaného pri prepočte na jednu osobu. Z uvedeného je zrejmé, že tieto dve akcie nie sú

obdobné a nemožno ich zrovnávať. Súd návrh na vykonanie znaleckého dokazovania zamietol, pretože
ho považoval za nehospodárny, nakoľko otázky ohľadne určenia ceny diela si súd vedel sám posúdiť a
to aj s poukazom na právny názor vyjadrený v rozsudku odvolacieho súdu, kde tento súd uviedol ako
má súd prvej inštancie postupovať, pričom súd je právnym názorom odvolacieho súdu viazaný.

2. Krajský súd v Nitre (ďalej len „odvolací súd“) rozsudkom z 10. augusta 2023 sp. zn. 5Co/97/2022
na základe odvolania žalovaného napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil a žalobcovi voči
žalovanému priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. Rozhodnutie súdu
prvej inštancie považoval za vecne správne a odvolanie žalovaného za nedôvodné, preto rozsudok v
zmysle § 387 ods. 1 CSP potvrdil a odkázal na jeho odôvodnenie. K argumentácii súdu prvej inštancie

dodal, že napriek tomu, že predmetná zmluva o dielo neobsahovala dohodu zmluvných strán o cene
diela, uvedený nedostatok ju nestavia do pozície neplatnosti, pričom v súvislosti s určovaním výšky ceny
diela je potrebné postupovať tým spôsobom, že sa má zaplatiť primeraná, resp. obvyklá cena diela. Za
obvyklú cenu s poukazom aj na zaujatý právny záver obsiahnutý v zrušujúcej časti rozsudku Krajskéhosúdu v Nitre zo dňa 08. 09. 2021 č.k. 5Co/148/2020-321 súd prvej inštancie opodstatnene považoval
cenu, resp. ceny za jednotlivé jedlá a nápoje účtované žalobcom hociktorým iným zákazníkom.
Listinnými dôkazmi v spise sa nachádzajúcimi (cenník jedál a fakturácia jednotlivých jedál a nápojov

ostatným zákazníkom), aj podľa názoru odvolacieho súdu žalobca uniesol dôkazné bremeno v tom
smere, že pri účtovaní výšky ceny jedál a nápojov poskytnutých na predmetnej oslave žalovanému
postupoval žalobca zhodne ako pri určovaní výšky cien jedál a nápojov pre ostatných zákazníkov.
S poukazom na platnosť zásady hospodárnosti občianskoprávneho konania, ako aj špecifiká danej
prejednávanej veci, odvolací súd zhodne ako súd prvej inštancie a na rozdiel od žalovaného nevzhliadol

potrebu k tomu, aby v danej prejednávanej veci bolo nariadené znalecké dokazovanie na preukázanie
výšky ceny diela. Podľa názoru odvolacieho súdu, spravodlivým a objektívnym vyčíslením celkovej ceny
predmetnej oslavy je spôsob stanovenia tejto ceny prvoinštančným súdom, ku ktorému spôsobu nemá
žiadne výhrady ani odvolací súd.

3. Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podal žalovaný dovolanie, ktorým sa domáhal zrušenia

rozsudku odvolacieho súdu, resp. aj rozsudku súdu prvej inštancie a vrátenia veci súdu prvej inštancie,
alternatívne zmeny napadnutých rozsudkov a zamietnutia žaloby, uplatniac si náhradu trov konania.
Prípustnosť dovolania vyvodzoval z ustanovenia § 420 písm. f) CSP, pretože mu súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo
kporušeniuprávanaspravodlivýproces.Dovolateľnamietal,žesúdprvejinštancienevykonalnavrhnuté

dôkazy a odvolací súd toto pochybenie nenapravil, pričom išlo o relevantné dôkazy. Napadnuté
rozhodnutie považuje tiež za arbitrárne, nakoľko odvolací súd sa nezaoberal argumentáciou žalovaného
ohľadom zisťovania primeranej ceny, dôkazné bremeno na jej preukázanie zaťažovalo žalobcu, ktorý
nepreukázal dohodu o tvorbe ceny diela podľa cenníka žalobcu. Predmetná zmluva o dielo mala prvky
zmluvy o zhotovení veci na zákazku (§ 644 OZ), na základe aplikácie § 135b OZ žalobca sa nemohol

stať vlastníkom dodaných surovín a destilátu. Dovolateľ vidí arbitrárnosť postupu nižších súdov, ktoré
si svojvoľne zamenili pojem „primeraná cena“ a „obvyklá cena“. Záver súdu, že obvyklá cena je cena
rovnako účtovaná pre hociktorého iného zákazníka, nezohľadnil špecifiká predmetného sporu v tom, že
žalovaný dodal svoje vlastné suroviny. Pokiaľ odvolací súd odkázal na bod 51. odôvodnenia rozsudku
súdu prvej inštancie, v ktorom malo byť pri určení celkovej ceny diela zohľadnené to, čo žalovaný sám

priniesol, dovolateľ namietal, že obsahom bodu 51. je len citácia § 517 ods. 2 OZ. Podľa dovolateľa bolo
podstatným zohľadniť to, že ním prinesené suroviny zostali v jeho výlučnom vlastníctve, s čím súvisí
alternatívny spôsob výpočtu nákladov žalobcu na spracovanie prinesených surovín. Je pritom zjavne
potrebné odborné stanovisko znalca k otázke, či suma 1 595 eur alebo 1 246 eur za spracovanie a
servírovanie 44,3 kg mäsa je zistená cena obvyklá alebo primeraná. Aj dôkaz predložený žalobcom,

akcia p. I. so 70 zákazníkmi, preukazuje nesprávnosť hodnotenia dôkazov, keď pri tejto akcii bola
kalkulácia ceny cca 39 eur na osobu, t.j. rovnaká cena ako pri akcii žalovaného, no pri akcii p. I.
neboli dodané žiadne vlastné suroviny. Dovolateľ namietal tiež neakceptovanie odborného vyjadrenia
spoločnosti Catering Service Nitra. Žalovaný navrhol vykonanie znaleckého dokazovania na zistenie
primeranej ceny diela, ustálením ceny jednotlivých položiek podľa objektívnych kritérií, a ustálením

cenového podielu žalobcu spočívajúceho v spracovaní dodaných surovín, čo nižšie súdy nedôvodne
zamietli. Ich rozhodnutia o akceptácii cenníkových cien žalobcu sú bez bližšieho odôvodnenia. Súdy
neprihliadli na nespornú skutočnosť, keď žalobca potvrdil žalovanému ako priateľovi, že si môže
čokoľvek priniesť a oni mu to pripravia. Súdy postupovali arbitrárne, keď nezohľadnili rozdiel medzi
výpočtom ceny jedla podľa jedálneho lístku žalobcu a skutočným stavom, keď išlo len o spracovanie

dodaných surovín a ich servírovanie.

4. Žalobca sa k podanému dovolaniu vyjadril písomne, navrhol ho ako nedôvodné zamietnuť a priznať
mu náhradu trov dovolacieho konania. Súd prvej inštancie aj odvolací súd vec správne právne posúdili,
vydanérozsudkysúvecnesprávneadostatočneodôvodnené.Dôkazy,ktorébolipredložené,preukázali,

že žalovanému boli za prípravu jedla ako aj za ostatné služby účtované obvyklé ceny podľa cenníka.
Žalovaný v dovolaní neuviedol žiadne nové skutočnosti, podané dovolanie je nedôvodné.

5. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“ alebo „dovolací súd“) ako súd dovolací
(§ 35 CSP) po zistení, že dovolanie podala v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) strana zastúpená

v súlade so zákonom (§ 429 ods. 1 CSP), v ktorej neprospech bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§
424 CSP), skúmal prípustnosť dovolania bez nariadenia pojednávania (§ 443 CSP) a dospel k záveru,
že dovolanie nie je prípustné a je potrebné ho odmietnuť.6. Podľa § 419 CSP proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
Rozhodnutiaodvolaciehosúdu,protiktorýmjedovolanieprípustné,súvymenovanév§420a§421CSP.

7. Z hľadiska ústavného aspektu treba rešpektovať právomoc najvyššieho súdu ústavne konformným
spôsobom vymedzovať si prípustnosť veci v konaní o dovolaní a vychádzať z toho, že v prvom rade
je vecou najvyššieho súdu určovať si koncepciu interpretácie prípustnosti mimoriadnych opravných
prostriedkov, a to za predpokladu, že táto nie je nepriateľská z hľadiska ochrany základných práv a
slobôd.

8. Dovolanie treba považovať za mimoriadny opravný prostriedok, ktorý má v systéme opravných
prostriedkov civilného sporového konania osobitné postavenie. Dovolanie nie je „ďalším odvolaním“ a
dovolací súd nesmie byť vnímaný (procesnými stranami, ani samotným dovolacím súdom) ako tretia
inštancia, v rámci konania ktorej by bolo možné preskúmať akékoľvek rozhodnutie odvolacieho súdu z
akýchkoľvek dôvodov a hľadísk.

9. O všetkých mimoriadnych opravných prostriedkoch platí, že narušenie princípu právnej istoty strán,
ktorých právna vec bola právoplatne skončená, musí byť vyvážené sprísnenými a jasne čitateľnými
podmienkami prípustnosti. Právnu úpravu dovolania, ktorá stanovuje podmienky, za ktorých môže
byť výnimočne prelomená záväznosť už právoplatného rozhodnutia, nemožno interpretovať bezbreho;

namieste je skôr zdržanlivý (uvážený) prístup.

10. Právo na súdnu ochranu nie je absolútne a v záujme zaistenia právnej istoty a riadneho výkonu
spravodlivosti podlieha určitým obmedzeniam. Toto právo, súčasťou ktorého je tiež právo domôcť sa na
opravnom súde nápravy chýb a nedostatkov v konaní a rozhodovaní súdu nižšej inštancie, sa v civilnom

sporovom konaní zaručuje len vtedy, ak sú splnené všetky procesné podmienky, za splnenia ktorých
môže súd konať a rozhodnúť o veci samej. Platí to pre všetky štádiá konania, vrátane dovolacieho
konania. Na týchto záveroch zotrváva aj súčasná rozhodovacia prax najvyššieho súdu.

11. Obsahom základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky je

poskytnúť uplatňovanému právu súdnu ochranu, avšak len za predpokladu, že sú splnené procesné
podmienky súdneho konania (viď napr. rozhodnutia ústavného súdu sp. zn. I. ÚS 80/09, II. ÚS 79/08, IV.
ÚS476/2012).Dovolacísúdpretopristupujekpodanémudovolaniutak,ženajskôrskúma,čijeprocesne
prípustné; k posúdeniu opodstatnenosti dovolania (t. j. posúdeniu, či je v ňom opodstatnene uplatnený
dovolací dôvod) sa dovolací súd dostáva len v prípade prijatia záveru, že dovolanie je prípustné.

12. Dovolanie je prípustné, ak jeho prípustnosť vyplýva z ustanovenia § 420 CSP alebo § 421
CSP. Dôvody zakladajúce prípustnosť dovolania treba dôsledne odlišovať od dôvodov, ktoré zakladajú
opodstatnenosť dovolania. Opodstatnené (dôvodné) je také prípustné dovolanie, v ktorom je oprávnene
uplatnený dovolací dôvod. Dovolacím dôvodom je nesprávnosť vytýkaná v dovolaní (porovnaj § 428

CSP). V prípade dovolania prípustného podľa § 420 CSP je dovolacím dôvodom procesná vada
zmätočnosti uvedená v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP), v prípade dovolania, ktoré je prípustné
podľa § 421 ods. 1 CSP, je dovolacím dôvodom nesprávne právne posúdenie veci (§ 432 ods. 1 CSP).

13. Dovolateľ prípustnosť podaného dovolania vyvodzoval z ustanovenia § 420 písm. f) CSP, v zmysle

ktorého je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým
sa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej
patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

14. Dovolací súd už konštantne uvádza, že hlavnými znakmi, ktoré charakterizujú procesnú vadu

konania v zmysle § 420 písm. f) CSP, sú a/ zásah súdu do práva na spravodlivý proces a b/ nesprávny
procesný postup súdu znemožňujúci procesnej strane, aby svojou procesnou aktivitou uskutočňovala jej
patriaceprocesnéoprávnenia,atovtakejintenzite,žedošloažkporušeniuprávanaspravodlivýproces.

15. Ustanovenie § 420 písm. f) CSP zakladá prípustnosť a zároveň dôvodnosť dovolania v tých

prípadoch, v ktorých miera porušenia procesných práv strany nadobudla intenzitu porušenia jej práva
na spravodlivý proces.
15.1. Podstatou práva na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať
sa svojich práv na nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a zárukyposkytované právnym poriadkom; integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu
zodpovedajúce súdne konanie.
15.2. Pod porušením práva na spravodlivý proces v zmysle tohto ustanovenia treba rozumieť

nesprávny procesný postup súdu spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných procesných
ustanovení, ktoré sa vymyká nielen zákonnému, ale aj ústavnému procesnoprávnemu rámcu, a ktoré
tak zároveň znamená aj porušenie ústavne zaručených procesných práv spojených s uplatnením súdnej
ochrany práva. Ide napr. o právo na verejné prejednanie veci za prítomnosti strany sporu, právo vyjadriť
sa ku všetkým vykonávaným dôkazom, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, na predvídateľnosť

rozhodnutia, na zachovanie rovnosti strán v konaní, na relevantné konanie súdu spojené so zákazom
svojvoľného postupu a na rozhodnutie o riadne uplatnenom nároku spojené so zákazom denegatio
iustitiae (odmietnutia spravodlivosti).

16. Dovolateľ prípustnosť dovolania v zmysle § 420 písm. f) CSP a porušenie práva na spravodlivý
proces oprel o tvrdenie, že rozhodnutie odvolacieho súdu je z dôvodu nedostatočného odôvodnenia a

nevysporiadania sa s argumentáciou žalovaného nepreskúmateľné a arbitrárne, dovolateľ namietal tiež
nevykonanie ním navrhnutého dokazovania.

17. V prvom rade treba uviesť, že z hľadiska prípustnosti dovolania v zmysle § 420 písm. f) CSP nie
je významný subjektívny názor dovolateľa tvrdiaceho, že sa súd dopustil vady zmätočnosti v zmysle

tohto ustanovenia; rozhodujúce je výlučne zistenie (záver) dovolacieho súdu, že k tejto procesnej vade
skutočne došlo. Dovolací súd preto cez prizmu v dovolaní uplatnených dovolacích námietok skúmal, či
došlo k dovolateľom namietanej procesnej vade; túto v procesnom postupe odvolacieho súdu nezistil.

18. Jedným z aspektov práva na spravodlivý proces je i právo na určitú kvalitu súdneho konania,

ktorej súčasťou je aj právo strany sporu na dostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia. Povinnosťou
všeobecného súdu je uviesť v rozhodnutí dostatočné a relevantné dôvody, na ktorých svoje rozhodnutie
založil. Dostatočnosť a relevantnosť týchto dôvodov sa musí týkať tak skutkovej, ako i právnej stránky
rozhodnutia (III. ÚS 107/07). Len náležite odôvodnené súdne rozhodnutie sa stáva interpretačným
nástrojom súdnej autority k zabezpečeniu spravodlivosti.

19. Podľa ústavného súdu, zjavná neodôvodnenosť (arbitrárnosť) rozhodnutia všeobecného súdu je
najčastejšie daná rozporom súvislostí ich právnych argumentov a skutkových okolností prerokúvaných
prípadov s pravidlami formálnej logiky alebo absenciou jasných a zrozumiteľných odpovedí na všetky
právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov

a obranou proti takému uplatneniu (IV. ÚS 115/03, III. ÚS 209/04). Uvedené nedostatky pritom musia
dosahovať mieru ústavnej relevancie, teda ich intenzita musí byť spôsobilá porušiť niektoré z práv
uvedených v čl. 127 ods. 1 Ústavy (II. ÚS 302/2019-44 z 20. februára 2020, ods. 17).

20. Dovolací súd, dbajúc na to, že aj v konaní na odvolacom súde treba dôsledne trvať na požiadavke

úplnosti, výstižnosti a presvedčivosti odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu, konštatuje, že v
posudzovanom prípade obsah spisu nedáva podklad pre záver, že odvolací súd svoje rozhodnutie
náležite neodôvodnil. Hoci možno konštatovať, že odôvodnenie rozhodnutia odvolacieho súdu je
pomerne stručné a nie do úplných dôsledkov reaguje na argumentáciu odvolateľa v celej jej šírke, ako
celok a najmä v spojitosti s podrobným odôvodnením prvoinštančného rozsudku z hľadiska dovolacieho

prieskumu obstojí.

21. V posudzovanej veci odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny v zmysle
§ 387 ods. 1 a 2 CSP stotožniac sa s odôvodnením odvolaním napadnutého rozhodnutia súdu prvej
inštancie. Treba mať na pamäti, že prvoinštančné a odvolacie konanie tvoria z hľadiska jeho predmetu

jeden celok (m. m. IV. ÚS 372/08, IV. ÚS 350/09) a určujúca spätosť rozsudku odvolacieho súdu s
potvrdzovaným rozsudkom vytvára ich organickú (kompletizujúcu) jednotu. Odôvodnenie rozhodnutia
odvolacieho súdu má podľa názoru dovolacieho súdu všetky zákonom vyžadované náležitosti v zmysle
ustanovenia § 393 CSP.

22. Dovolací súd nezistil, že by v danej veci išlo o taký prípad vybočenia z medzí ustanovenia § 393 ods.
2 CSP, ktorým by došlo k porušeniu práva dovolateľa na spravodlivý proces. Odvolací súd v dôvodoch
svojho rozhodnutia uvádza, ako vo veci rozhodol súd prvej inštancie, obsah odvolania žalovaného,
zhrnutie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov strán, jasne a zrozumiteľne vysvetľuje,prečo rozhodnutie súdu prvej inštancie považuje za vecne správne, k čomu na zdôraznenie jeho
správnosti dopĺňa aj ďalšie dôvody, najmä v reakcii a za účelom vysporiadania sa s podstatnými
odvolacími námietkami žalovaného.

23. Dovolací súd konštatuje, že z napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu vyplýva, že argumentácia
súdu v odôvodnení je koherentná a podporuje príslušné závery prijaté vo výroku rozhodnutia, pričom
spĺňajú požiadavku dostatočného odôvodnenia rozhodnutia, z argumentov uvedených v rozhodnutí
jednoznačne a jasne vyplývajú aj úvahy súdu, ktorými sa tento pri rozhodovaní vo veci riadil. Pre

rozhodnutie vo veci samej bol podstatný záver, že medzi stranami vznikol zmluvný vzťah, pričom napriek
tomu, že predmetná zmluva o dielo neobsahovala dohodu zmluvných strán o cene diela, uvedený
nedostatok ju nestavia do pozície neplatnosti, v súvislosti s určovaním výšky ceny diela bolo potrebné
postupovať tým spôsobom, že sa má zaplatiť primeraná, resp. obvyklá cena diela. Za obvyklú cenu je
potrebné považovať cenu, resp. ceny za jednotlivé jedlá a nápoje účtované žalobcom hociktorým iným
zákazníkom. Listinnými dôkazmi v spise sa nachádzajúcimi (cenník jedál a fakturácia jednotlivých jedál

a nápojov ostatným zákazníkom), aj podľa názoru odvolacieho súdu žalobca uniesol dôkazné bremeno
v tom smere, že pri účtovaní výšky ceny jedál a nápojov poskytnutých na predmetnej oslave žalovanému
postupoval zhodne ako pri určovaní výšky cien jedál a nápojov pre ostatných zákazníkov. Vzhľadom na
to, že medzi zmluvnými stranami nedošlo k dohode o cene diela, bolo potrebné ustáliť primeranú cenu (§
634 ods. 1 OZ). Výklad súdov nižších inštancií, podľa ktorých je takouto primeranou cenou cena obvykle

poskytovaná iným zákazníkom v zmysle cenníka poskytovaných jedál a služieb žalobcu, nevykazuje
podľa dovolacieho súdu znaky arbitrárnosti ani nedostatočného odôvodnenia. Podľa ustáleného výkladu
ust. § 634 ods. 1 OZ za primeranú cenu treba považovať cenu, ktorá sa v mieste a v čase uzavretia
zmluvy obvykle poskytuje za obdobných podmienok za porovnateľné dielo.

24. Súdy nižších inštancií sa podrobne zaoberali skúmaním a vyhodnotením všetkých relevantných
dôkazov (súd prvej inštancie doplnil dokazovanie po predchádzajúcom zrušujúcom rozhodnutí
odvolacieho súdu), stranám bola poskytnutá možnosť predložiť všetky návrhy na vykonanie
dokazovania. Súdy sa dostatočne zaoberali všetkými rozhodujúcimi špecifikami prejednávaného
sporu, ktoré spočívali v tom, že žalovaný si u žalobcu objednal oslavu narodenín svojho syna, za

„kamarátskych“podmienokaza„kamarátsku“cenu,pričomvšakpreabsenciujasnejdohodyocenebolo
potrebné túto určiť ako cenu primeranú. Preukázanie takejto primeranej ceny predstavovalo bremeno
tvrdenia a dôkazné bremeno žalobcu, ktorý predložil podrobné položkovité vyúčtovanie nákladov na
predmetnú oslavu, so zohľadnením a odpočítaním hodnoty surovín prinesených žalovaným - por.
bod 28. odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie. Súd v rámci dokazovania vyhodnotil aj inú

oslavu žalovaného u žalobcu dňa 14. 12. 2017 (bod 30. odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie),
pokladničné bloky za roky 2018-2019 za poskytované jedlá a nápoje (bod 31. odôvodnenia rozsudku
súdu prvej inštancie). Následne súd prvej inštancie vyhodnotil výsledky vykonaného dokazovania o
dospel k záveru o dôvodnosti žaloby, pričom v bode 56. odôvodnenia sa podrobne zaoberal otázkou
porovnania osláv z 15. 12. 2017 a 12. 10. 2018, s podstatným konštatovaním, že medzi stranami

neexistovalažiadnazmluvnápraxaanidohodnutácena,žalovanýpretonemalnárokpožadovaťrovnaké
podmienky a ceny. Súd prvej inštancie podrobne odôvodnil svoj záver, aká je primeraná cena za
poskytnuté služby, za takúto považoval cenu jedál a nápojov poskytovaných aj iným zákazníkom v
zmysle predloženého cenníka, so zohľadnením a započítaním hodnoty surovín prinesených žalovaným.

25. Súd prvej inštancie síce pochybil, keď v bode 56. odôvodnenia v tejto súvislosti odkázal na
bod 51. odôvodnenia, ako na to dôvodne poukázal dovolateľ, takéto pochybenie je však možné
považovať len za zrejmú nesprávnosť či chybu v písaní, ktorá nemá zásadný vplyv na celkovú
zrozumiteľnosť a presvedčivosť odôvodnenia. Podstatným je, že odôvodnenie v bode 28. obsahuje
podrobné položkovité vyúčtovanie nákladov na predmetnú oslavu, so zohľadnením a odpočítaním

hodnoty surovín prinesených žalovaným. Pokiaľ žalovaný nesúhlasil s predloženým vyúčtovaním,
zaťažovalo ho bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno na preukázanie primeranosti vyúčtovanej ceny
diela. Žalovaný za týmto účelom predložil odborný posudok spoločnosti Catering Service Nitra, s.r.o.,
ktorého obsah a výpovednú hodnotu súd vyhodnotil tak, že ho nepovažoval za relevantný dôkaz
spochybňujúci dôkazy predložené zo strany žalobcu, pričom tento svoj záver dostatočne odôvodnil.

Rovnako tak sa súd dostatočne vysporiadal aj s otázkou porovnania predmetnej oslavy a oslavy p.
I.J.. Z hľadiska ustálenia primeranej ceny diela, reagujúc aj na žalovaným opakovane zdôrazňovanú
dohodu o nadštandardne výhodných podmienkach realizácie predmetnej oslavy, nižšie súdy správne
zohľadnili aj ostatné špecifiká, ako napríklad umožnenie žalovanému priniesť si vlastné nápoje, zákusky,slané pochutiny, ako aj poskytnutie zľavy 15% z celkovej ceny diela. Dovolací súd konštatuje, že z
takto vykonaného a vyhodnoteného dokazovania vyplýva prijateľný a dostatočne odôvodnený záver o
dôvodnosti podanej žaloby.

26. Žalovaný síce v rámci svojej procesnej obrany predložil návrh na vykonanie znaleckého dokazovania
na zistenie primeranej ceny diela, ustálením ceny jednotlivých položiek podľa objektívnych kritérií, a
ustálením cenového podielu žalobcu spočívajúceho v spracovaní dodaných surovín, tento návrh nižšie
súdy zamietli s poukazom na zásadu hospodárnosti konania, ako aj špecifiká danej prejednávanej veci,

keď podľa názoru odvolacieho súdu, spravodlivým a objektívnym vyčíslením celkovej ceny predmetnej
oslavy je spôsob stanovenia tejto ceny prvoinštančným súdom, ku ktorému spôsobu nemal žiadne
výhrady.

27. Podľa konštantnej judikatúry najvyššieho súdu nie je dôvodom zakladajúcim prípustnosť dovolania v
zmysle § 420 písm. f) CSP paušálne tvrdenie o nedostatočne zistenom skutkovom stave, nevykonanie

všetkých navrhovaných dôkazov alebo nesprávne vyhodnotenie niektorého dôkazu (3Cdo/26/2017,
4Cdo/56/2017, 5Cdo/90/2017, 8Cdo/187/2017). Súlad tohto právneho názoru s Ústavou Slovenskej
republikyposudzovalústavnýsúdnapríkladvuznesenísp.zn.II.ÚS465/2017,nedospelvšakkzáveruo
jeho ústavnej neudržateľnosti. Na druhej strane ústavný súd vo svojich rozhodnutiach tiež vyslovil názor,
že nevykonanie navrhovaného dôkazu, ktorý by mohol mať vplyv na posúdenie skutkového stavu, ktorý

z doteraz vykonaných dôkazov nemožno bezpečne ustáliť, možno kvalifikovať ako porušenie práva na
spravodlivé súdne konanie v zmysle čl. 46 ods. 1 Ústavy SR (III. ÚS 332/09). Zásadám spravodlivého
procesu v zmysle čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane základných ľudských
práv a slobôd totiž zodpovedá požiadavka, aby súdmi konštatované skutkové zistenia a prijaté právne
závery boli riadne (dostatočne) a zrozumiteľne (logicky) odôvodnené. V práve na spravodlivý proces je

obsiahnutá aj ďalšia ústavná zásada (čl. 47 ods. 3 Ústavy SR a čl. 6 Základných princípov CSP), a to
„rovnosť zbraní“ v civilnom konaní, ktorá všeobecne zahŕňa tiež rovnosť bremien, ktoré sú na strany
sporu kladené a ktoré nesmie byť neprimerané (IV. ÚS 468/2018). Z práva na spravodlivý súdny proces
vyplýva aj podľa Európske súdu pre ľudské práva povinnosť súdu zaoberať sa účinne námietkami,
argumentmianávrhminavykonaniedôkazovstránsvýhradou,žemajúvýznamprerozhodnutie(Kraska

c. Švajčiarsko z 29. apríla 1993, II. ÚS 410/06).
27.1.DovolacísúdvdanejsúvislostipoukazujeajnanálezÚstavnéhosúduSlovenskejrepublikysp.zn.I.
ÚS 350/08 zo dňa 30. septembra 2010, podľa ktorého skutočnosť, že okresný súd a ani následne krajský
súd neakceptovali návrhy na vykonanie dokazovania predložené sťažovateľkou, nemôže sama osebe
viesť k záveru o porušení jej práv. Zásah do základného práva na súdnu ochranu či práva na spravodlivé

súdne konanie by v tejto súvislosti podľa ústavného súdu bolo možné konštatovať len vtedy, ak by záver
všeobecného súdu o nevykonaní účastníkom navrhovaného dôkazu bol zjavne neodôvodnený, chýbala
by mu predchádzajúca racionálna úvaha konajúceho súdu vychádzajúca z priebehu konania a stavu
dokazovania v jeho rámci, či vtedy, ak by nevykonaním navrhnutého dôkazu bol účastník postavený do
podstatne nevýhodnejšej pozície ako druhá strana v konaní.

27.2. Dovolací súd v uznesení z 28. októbra 2020, sp. zn. 7Cdo/205/2019, vychádzajúc z vyššie
uvedenej judikatúry Ústavného súdu SR, ako aj z uznesenia NS SR zo 16. mája 2019 sp. zn.
4Cdo/100/2018poukázalnato,žeprocesnémuprávuúčastníkanavrhovaťdôkazyzodpovedápovinnosť
súdu nielen o vznesených návrhoch (a dôkazoch) rozhodnúť, ale tiež, pokiaľ im nevyhovie, vo svojom
rozhodnutí odôvodniť, prečo a z akých dôvodov tak neurobil. Nevyhovenie dôkaznému návrhu strany

sporu možno odôvodniť len tromi dôvodmi. Prvým je argument, podľa ktorého tvrdená skutočnosť,
ktorú má navrhnutý dôkaz overiť alebo vyvrátiť, je bez relevantnej súvislosti s predmetom konania.
Ďalším je argument, podľa ktorého dôkaz neoverí/nevyvráti tvrdenú skutočnosť, čiže vo väzbe na toto
tvrdenie nedisponuje vypovedacou potenciou. Nakoniec tretím argumentom je nadbytočnosť dôkazu, t.j.
argument,podľaktoréhourčitétvrdenie,kuktorémuovereniualebovyvráteniujedôkaznavrhovaný,bolo

už doterajším konaním bez dôvodných pochybností overené alebo vyvrátené. Ak tieto dôvody zistené
neboli, súd postupuje v rozpore s čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 Ústavy SR, ktoré garantujú pre stranu
sporu ústavné právo na spravodlivý proces, čiže táto dôkazná vada (tzv. opomenuté dôkazy) takmer
vždy založí nielen nepreskúmateľnosť vydaného rozhodnutia pre nedostatok dôvodov, ale súčasne tiež
jeho protiústavnosť (5Cdo/151/2019).

28. V prejednávanom spore nižšie súdy odôvodnili nevykonanie ďalšieho dokazovania zásadou
hospodárnosti konania a záverom, že vo veci možno rozhodnúť na základe výsledkov už vykonaného
dokazovania. Dovolací súd považuje takýto záver za akceptovateľný. Na jednej strane je síce možnékonštatovať, že rozhodujúca sporná otázka primeranosti ceny diela nezostala zodpovedaná so 100%-
nou istotou, takáto miera istoty však ani nie je ambíciou civilného procesu. Posúdenie primeranosti
ceny diela odborne spôsobilou osobou by určite mohlo prispieť k priblíženiu sa k čo najpresnejšiemu

ustáleniu tejto rozhodujúcej otázky. Dovolateľ mal počas prebiehajúceho sporu, ktorý začal už v roku
2019, dostatočný priestor na predloženie relevantného odborného vyjadrenia (§ 206 CSP), prípadne
súkromného znaleckého posudku (§ 209 CSP), ktorými by relevantne spochybnil žalobcom preukázanú
primeranosť ceny diela. Dovolateľ síce predložil vyjadrenie spoločnosti Catering Service Nitra, s.r.o.,
ako však už bolo uvedené vyššie, toto nebolo relevantné. Nariadenie znaleckého dokazovania súdom

v zmysle § 207 CSP by prichádzalo do úvahy len vtedy, ak by rozhodnutie záviselo od posúdenia
skutočností,naktorétrebavedecképoznatky,čourčiteniejesplnenévpredmetnomspore.Relevantným
bolo určite tiež prihliadnuť na kritérium hospodárnosti konania, zohľadniac dĺžku konania, ktoré začalo
ešte v roku 2019, ako aj výšku trov konania, keď nie je želateľným stav, kedy trovy konania prevýšia
samotnú žalovanú sumu. Za takýchto okolností, pokiaľ dovolateľ stále zotrvával na návrhu na nariadenie
znaleckého dokazovania a nižšie súdy jeho návrh zamietli, nedopustili sa takého zásadného procesného

pochybenia, ktorým by porušili právo dovolateľa na spravodlivý proces. Preukázanie primeranej ceny
diela bolo možné ustáliť z už vykonaných dôkazov.

29. Dovolací súd preto uzatvára, že pri posudzovaní dôvodnosti namietaného porušenia procesných
práv dovolateľa nezistil také nedostatky v postupe odvolacieho súdu, ktoréby odôvodňovali záver, že

jeho závery by boli svojvoľné alebo zjavne neodôvodnené a nelogické, odvolací súd v odôvodnení
svojho rozsudku dostatočne jasne a vyčerpávajúco reagoval na všetky podstatné odvolacie námietky
žalovaného. Z obsahu preskúmavaného rozhodnutia odvolacieho súdu nevyplýva taká aplikácia
príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich podstaty
a zmyslu. Za procesnú vadu konania podľa § 420 písm. f) CSP v tomto smere nemožno považovať to,

že odvolací súd neodôvodnil svoje rozhodnutie podľa predstáv dovolateľa.

30. Skutočnosť, že dovolateľ sa s názormi súdov oboch inštancií nestotožňuje, sama osebe nepostačuje
na prijatie záveru o zjavnej neodôvodnenosti a/alebo arbitrárnosti súdnych rozhodnutí. Aj stabilná
rozhodovacia činnosť ústavného súdu (II. ÚS 4/94, II. ÚS 3/97, I. ÚS 204/2010) rešpektuje názor,

podľa ktorého nemožno právo na súdnu ochranu stotožňovať s procesným úspechom, z čoho vyplýva,
že všeobecný súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom sporových strán
vrátane ich dôvodov a námietok. Je však povinný na zákonom predpokladané a umožnené procesné
úkony účastníka primeraným, zrozumiteľným a ústavne akceptovateľným spôsobom reagovať v súlade
s platným procesným právom (II. ÚS 675/2014, IV. ÚS 252/04, IV. ÚS 329/04, III. ÚS 32/07).

31. Pokiaľ dovolateľ svojou dovolacou argumentáciou namietal nesprávnosť právneho posúdenia veci
(aplikáciu ustanovenia § 135b OZ), prípustnosť dovolania v zmysle § 420 písm. f) CSP nezakladá to, že
napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu (prípadne) spočívalo na nesprávnych právnych záveroch, t. j.
nesprávnom právnom posúdení veci (porovnaj judikáty R 54/2012 a R 24/2017).

32. Vzhľadom na vyššie uvedené dovolací súdu uzatvára, že vadu konania v zmysle § 420 písm. f) CSP
nezistil, preto je dovolanie žalovaného procesne neprípustné, čo je dôvod na jeho odmietnutie podľa §
447 písm. c) CSP.

33. O trovách dovolacieho konania dovolací súd rozhodol podľa § 453 ods. 1 CSP v spojení s § 255
ods. 1 CSP.

34. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.