Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 4. jún 2025

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 26Co/10/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2223202231
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 06. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľuboslava Vanková

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2025:2223202231.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Ľuboslava Vanková a sudcov:

Mgr. Jozef Mačej a Mgr. Matúš Staríček v právnej veci žalobcu: A. B. C., narodený XX.X.XXXX, bytom
D. XXXX/XX, E. C., zastúpený: JUDr. Juraj Procházka, advokát, so sídlom Lakšárska Nová Ves 403,
proti žalovanému: Poľovnícke združenie Trhové Mýto, IČO 34 011 617, so sídlom Trstická cesta 523/2,
Trhová Hradská, zastúpený: Malata, Pružinský, Hegedüš & Partners s. r. o., so sídlom Twin City Tower,
Mlynské nivy 10, Bratislava, o určenie, že žalobca je členom žalovaného, o odvolaní žalovaného proti
rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda č. k. 17C/62/2023-139 zo dňa 10. septembra 2024, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

II. Žalobcovi sa p r i z n á v a voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom
rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. určil, že žalobca je členom Poľovníckeho
združenia Trhová Hradská, so sídlom Trstická cesta 523/2, Trhová Hradská, IČO: 34 011 617, výrokom
II. rozhodol, že žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % s tým, že
o výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.

2. Vecne argumentoval súd prvej inštancie tým, že žalobca má v zmysle ustanovenia § 137 písm.
c) Civilného sporového poriadku naliehavý právny záujem na požadovanom určení, nakoľko bez
určujúceho výroku súdu nie je možné odstrániť stav právnej neistoty žalobcu v súvislosti s jeho
statusom člena v Poľovníckom združení Trhová Hradská, keďže medzi stranami je sporné, či žalobca
je členom žalovaného a či mu v dôsledku uvedeného prislúchajú práva a povinnosti člena, ktoré bez
navrhovaného určenia nemôže vykonávať. Súd prvej inštancie konštatoval, že postup žalovaného pri
určovaní výšky účelového členského príspevku žalobcu, v dôsledku ktorého nezaplatenia malo zaniknúť

členstvo žalobcu u žalovaného, bol v rozpore so Stanovami Slovenského poľovníckeho zväzu i so
Stanovami žalovaného, z ktorých jednoznačne vyplýva, že členská schôdza poľovníckeho združenia
ako jeho najvyšší orgán je oprávnená rozhodovať nadpolovičnou väčšinou všetkých členov o stanovení
výšky členských podielov, riadnych alebo účelových členských príspevkov. Vo vzťahu k argumentácii
žalovaného, že o výške účelového členského príspevku sa hlasovalo takým spôsobom, že bol schválený
Domáci poriadok s bodovacím systémom, súd prvej inštancie poznamenal, že Stanovy žalovaného síce
predpokladajú schválenie bodovacieho systému za jednotlivé pracovné výkony a rovnako aj prijatie

Domácehoporiadku,toneznamená,žeustanoveniaDomácehoporiadkumajúprednosťpredStanovami
žalovaného, ktorých ustanovenia sú vo vzťahu k stanoveniu výšky členských príspevkov jednoznačné
a jediným kompetentným orgánom, ktoré rozhoduje o výške účelového členského príspevku, je členská
schôdza. Z uvedených dôvodov súd prvej inštancie žalobe žalobcu vyhovel.3. Súd prvej inštancie v súlade s ustanovením § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku priznal
žalobcovi plný nárok na náhradu trov konania, nakoľko mal v spore 100 % úspech.

4. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal žalovaný odvolanie z dôvodov podľa ustanovenia §
365 ods. 1 písm. d), h) Civilného sporového poriadku odvolanie. V odvolaní uviedol, že rozsudok
je nepreskúmateľný pre nedostatok dôvodov. Žalovaný v konaní preukázal, že postup bodového
hodnotenia a určenia účelového príspevku, ktorý bol uplatnený voči žalobcovi, bol u žalovaného

zavedený dlhodobo, nebol zo strany členov žalovaného žiadnym spôsobom namietaný a dokonca
samotný žalobca sa na tento postup v minulosti odvolával. Z vykonaného dokazovania teda
vyplýva zjavne šikanózny charakter žaloby. Ťažiskovou časťou prijatého bodovacieho systému bolo
práve schválenie výšky príspevku na základe jasných a jednoznačných premenných. Pre vylúčenie
pochybností si každý z členov vedel vypočítať, aká je výška jeho príspevku na základe bodov, ktoré
získal. Žiaden právny predpis neustanovuje, že musí byť účelový príspevok stanovený konkrétnym

číslom, o ktorom sa musí hlasovať samostatným uznesením členskej schôdze, ale úplne stačí, že je
jasne daný a odsúhlasený vzorec, na základe ktorého sa určuje výška príspevku. Súd prvej inštancie na
žalovanýmvznesenúargumentáciužiadnymspôsobomnereagovalnapriektomu,žeideoargumentáciu
podstatnú a relevantnú. Podľa názoru žalovaného súd prvej inštancie vychádzal z nesprávneho výkladu
Stanov žalovaného a vzájomného pomeru medzi Stanovami žalovaného a Domácim poriadkom.

Bodové hodnotenie s ohľadom na znenie Domáceho poriadku vyhotovuje výbor spolu s kontrolórom
a poľovníckym hospodárom, následne sa zverejňuje a neschvaľuje sa členskou schôdzou. Interné
predpisy žalovaného stanovujú povinnosť vyhotoviť a zverejniť bodové hodnotenie, pričom bodové
hodnotenie sa stáva účinným 15. dňom po jeho zverejnení. Žiadne ďalšie požiadavky vo vzťahu k
postuputýkajúcemusabodovéhohodnoteniainternépredpisyžalovanéhonezakotvujú.Pritomžalovaný

vyhotovil bodové hodnotenie, riadne ho zverejnil a doručil ho všetkým členom prítomným na členskej
schôdzi zo dňa 28.1.2022 a neprítomným členom ho doručil osobne po skončení tejto členskej schôdze.
Bodový systém nastavený u žalovaného je štandardným systémom aplikovaným v činnosti poľovníckych
združení. Súd prvej inštancie pritom pri posudzovaní predmetnej veci hrubo porušil pravidlá logického
myslenia. Žalovaný navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že

žalobu v celom rozsahu zamietne, príp. zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie.

5. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca. Vo vyjadrení uviedol, že žalovaný účelovo zavádza
alebo nepozná svoj vlastný právny predpis – Stanovy PZ – bod IX ods. 4 písm. g), podľa ktorého ČS

PZ rozhoduje o stanovení výšky členských podielov, riadnych alebo účelových členských príspevkov.
Polemika o tom, či musí byť účelový príspevok stanovený konkrétnym číslom, sa javí absolútne scestná,
keďže ak má akýkoľvek subjekt rozhodovať o určení výšky, nie je možné výšku akejkoľvek čiastky
peňažného alebo nepeňažného plnenia určiť inak ako číslom, v žiadnom prípade nie vzorcom na spôsob
jeho výpočtu. Žalovaný v priebehu konania nepredložil žiadne dôkazy o tom, že by akokoľvek rozhodol

o výške členského príspevku za rok 2021 v súlade s internými predpismi SPZ, ako aj s interným
predpismi samotného žalovaného a ani nepovažoval za potrebné doručiť listinu, na základe ktorej
mali zaniknúť členské práva a povinnosti žalobcu u žalovaného doporučene do vlastných rúk žalobcu.
Vykonanýmdokazovanímbolopreukázané,ženeboloprijatéuznesenieČSPZourčenívýškyčlenského
príspevku každého jednotlivého člena PZ za rok 2021. Žalobca navrhol, aby odvolací súd napadnutý

rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil.

6. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku), po zistení, že odvolanie
bolo podané včas (§ 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku), stranou, v ktorej neprospech bolo
rozhodnutie vydané (§ 359 Civilného sporového poriadku), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie

prípustné (§ 355 ods. 1 Civilného sporového poriadku), po skonštatovaní, že odvolateľ v odvolaní
použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. b), h) Civilného sporového poriadku),
preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v medziach daných rozsahom (§ 379 Civilného
sporového poriadku) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 Civilného sporového poriadku), súc pritom
viazaný skutkovým stavom, ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť

dokazovanie (§ 383 Civilného sporového poriadku), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania
(§385ods.1Civilnéhosporovéhoporiadkuacontrario),keďmiestoačasverejnéhovyhláseniarozsudku
bolo oznámené na úradnej tabuli a na webovej stránke odvolacieho súdu minimálne 5 dní pred jeho
vyhlásením (§ 219 ods. 3 Civilného sporového poriadku) a dospel k záveru, že odvolaniu nie je možnépriznať úspech, keďže napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny, v dôsledku čoho boli
splnené podmienky pre jeho potvrdenie (§ 387 ods. 1 Civilného sporového poriadku).

7. Pretože odvolací súd preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, pokiaľ ide o skutočnosti
právne rozhodné pre posúdenie žalobcom tvrdeného nároku, ktorý vo vyčerpávajúcom rozsahu
vykonal dokazovanie potrebné na posúdenie uplatneného nároku, výsledky dokazovania jednotlivo
i vo vzájomných súvislostiach dôkladne a správne vyhodnotil, pričom i podľa odvolacieho súdu dospel
k správnym skutkovým zisteniam, a pretože v celom rozsahu zdieľa i jeho právny záver vo veci,

keď vec i správne právne posúdil, s poukazom na ustanovenie § 387 ods. 2 Civilného sporového
poriadku odvolací súd odkazuje na správne a presvedčivé odôvodnenie písomného vyhotovenia
preskúmavaného rozsudku. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od týchto záverov
súdu prvej inštancie odchýliť, a preto nemôže dať za pravdu odvolateľovi. Na zdôraznenie správnosti
záverov súdu prvej inštancie sa potom žiada dodať už len nasledovné:

8. Podstatou odvolacej argumentácie žalovaného bolo namietanie nepreskúmateľnosti rozsudku
súdu prvej inštancie pre nedostatok dôvodov a pre nezodpovedanie argumentov žalovaného
a nesúhlas s posúdením požiadavky na schválenie účelového členského príspevku členskou schôdzou
a vzájomného pomeru medzi Stanovami žalovaného a Domácim poriadkom žalovaného.

9. Predmetom konania je požiadavka žalobcu na určenie, že je členom žalovaného. Súd prvej inštancie
žalobe žalobcu vyhovel z dôvodu, že postup žalovaného pri určení výšky účelového príspevku žalobcu
bol v rozpore so Stanovami Slovenského poľovníckeho zväzu a so Stanovami žalovaného, v dôsledku
nezaplatenia ktorého účelového príspevku malo dôjsť k zániku členstva žalobcu u žalovaného.
Vzhľadom na rozsah a dôvody odvolania žalobcu je úlohou odvolacieho súdu posúdiť, či postupom súdu

prvej inštancie došlo k porušeniu práva na spravodlivý súdny proces, či súd prvej inštancie vec správne
právne posúdil.

10. Odvolací dôvod podľa ustanovenia § 365 ods. 1 písm. b) Civilného sporového poriadku je naplnený
vtedy, ak nesprávny procesný postup súdu, znemožňujúci strane realizáciu jej práv, dosiahne určitú

intenzitu, ktorá odôvodní záver o tom, že celé konanie sa nejaví ako spravodlivé, pričom konkrétne
pochybenie súdu musí byť hodnotené v kontexte celého konania.

11. V zmysle ustanovenia § 220 ods. 2 Civilného sporového poriadku rozsudok musí obsahovať
odôvodnenie, pretože povinnosť súdu riadne odôvodniť rozhodnutie je odrazom práva strany na

dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktoré sa vysporiada i so špecifickými
námietkami strán. Odôvodnenie písomného vyhotovenia rozhodnutia súdu musí obsahovať výklad
opodstatnenosti, pravdivosti, zákonnosti a spravodlivosti výroku rozhodnutia. Súd sa v odôvodnení
svojho rozhodnutia musí vysporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový
postup musí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený nielen s poukazom na všetky skutočnosti zistené

vykonaným dokazovaním, ale tiež s poukazom na právne závery, ktoré prijal; niet v ňom miesto pre
dohady a domnienky. V odôvodnení rozhodnutia súd teda uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké
skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril
žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil, ktoré dôkazy v konaní vykonal a ako ich vyhodnotil,
zistený skutkový stav a právne posúdenie veci, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax.

Zákonom požadované riadne a presvedčivé odôvodnenie písomnej formy rozhodnutia súdu je nielen
formálnou požiadavkou, ktorou sa má zamedziť vydaniu obsahovo nezdôvodnených, nepresvedčivých
alebo neurčitých a nezrozumiteľných rozhodnutí, ale má byť v prvom rade prameňom poznania úvah
súdu, tak v otázke zisťovania skutkového stavu veci, ako aj v právnom posúdení veci. Inak povedané,
účelom odôvodnenia rozhodnutia je predovšetkým preukázať jeho správnosť a odôvodnenie súčasne

musí byť i prostriedkom kontroly správnosti postupu súdu pri vydávaní rozhodnutí, t. j. musí byť
preskúmateľné.

12. Preskúmaním veci odvolací súd dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je vyčerpávajúco,
správne skutkovo a právne zdôvodnený a zodpovedá všetkým požiadavkám kladeným na odôvodnenie

rozhodnutia. Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový
stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská strán k prejednávanej veci, výsledky
vykonaného dokazovania a právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad a z ktorých
vyvodil svoje právne závery. Prijaté právne závery primerane vysvetlil. Z odôvodnenia jeho rozhodnutianevyplýva jednostrannosť, ani taká aplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych
predpisov, ktorá by bola popretím ich účelu, podstaty a zmyslu. Samotný fakt, že sa žalovaný s
dôvodmi uvedenými v rozhodnutí súdu prvej inštancie nestotožňuje, ešte neznamená, že závery v ňom

obsiahnuté nie sú správne. Súd prvej inštancie totiž zrozumiteľným spôsobom uviedol dôvody, pre ktoré
žalobe vyhovel. Rozsudok súdu prvej inštancie nie je postihnutý vadou nepreskúmateľnosti z dôvodu
nedostatočného odôvodnenia a nezodpovedania argumentov žalovaného.

13. Žalovaný podal odvolanie výslovne i z dôvodu podľa ustanovenia § 365 ods. 1 písm. d) Civilného

sporového poriadku.

14. Za inú vadu konania v zmysle ustanovenia § 365 ods. 1 písm. d) Civilného sporového poriadku
sa považuje procesná vada, ktorá nie je subsumovateľná pod ostatné odvolacie dôvody, pokiaľ
mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (napr. nesprávne realizovanie manudukačnej
povinnosti súdu, vykonanie nezákonne získaného dôkazu, porušenie povinnosti viazanosti súdu iným

rozhodnutím), pričom jej dôsledkom je vecná nesprávnosť, nie zmätočnosť súdneho rozhodnutia.

15. Inú vadu konania žalovaný videl v tom, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je
nepreskúmateľný pre nedostatok dôvodov a nezodpovedanie jeho argumentov. Vady zakladajúce
zmätočnosť súdneho rozhodnutia, ktoré súd zavinil svojím procesným postupom, spravidla vždy

strane odnímajú možnosť konať pred súdom. Tieto vady zakladajú nepreskúmateľnosť rozhodnutia
ako celku, ktorá môže byť dôsledkom obsahovej a gramatickej nezrozumiteľnosti, neurčitosti alebo
neodôvodnenosti rozhodnutia. V prípade, keď je rozhodnutie súdu nepreskúmateľné, jedná sa o
zmätočné rozhodnutie. Z uvedeného dôvodu sa nejedná, pokiaľ ide o odôvodnenie napadnutého
rozsudku pre nedostatok dôvodov a nezodpovedanie argumentácie žalovaným tvrdenú tzv. inú vadu

konania, keď z obsahu odvolania žalovaného (§ 124 ods. 1 Civilného sporového poriadku) je zjavné,
že žalovaný si zamieňa tento odvolací dôvod s porušením práva na spravodlivý proces spočívajúcom
v nepreskúmateľnosti rozhodnutia. Odôvodnenie preskúmavaného rozsudku súdu prvej inštancie však
spĺňa náležitosti riadneho odôvodnenia, a preto tento žalovaným uvádzaný odvolací dôvod nebol
naplnený.

16. K odvolaciemu dôvodu žalovaného podľa ustanovenia § 365 ods. 1 písm. h) Civilného sporového
poriadku o nesprávnom právnom posúdení veci odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť
súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na
zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením je omyl súdu pri aplikácii práva na správne

zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny
právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak
zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

17. V súdenom spore niet pochybností o tom, že ide o určovaciu žalobu v zmysle ustanovenia § 137

písm. c) Civilného sporového poriadku, pretože sa žalobca domáha určenia členstva v poľovníckom
združení, teda ide o určenie, či tu právo je, pričom na tomto určení musí byť daný naliehavý právny
záujem. Správne potom postupoval súd prvej inštancie, keď v prvom rade skúmal naliehavý právny
záujem na požadovanom určení a s jeho právnym posúdením tejto otázky sa odvolací súd stotožňuje.
Skutočne z členstva v poľovníckom združení plynie pre jednotlivých členov množstvo práv a povinností.

Žalobca má za to, že Oznámenie žalovaného zo dňa 26.2.2022, ktorým žalovaný oznámil žalobcovi, že
zaniklo jeho členstvo v poľovníckom združení z dôvodu nezaplatenia účelového príspevku, nemá právnu
relevanciuatvrdí,žejenaďalejčlenomžalovaného,čímjejehoprávnepostavenieneisté,keďženemôže
vykonávať svoje členské práva a povinnosti, a preto je bezpochyby daný naliehavý právny záujem na
požadovanom určení. Neistotu v právnom vzťahu medzi žalobcom a žalovaným nemožno odstrániť iným

právnym prostriedkom ako práve žalobou o určenie členstva žalobcu v poľovníckom združení.

18. Slovenský poľovnícky zväz je poľovníckou organizácie zriadenou podľa zákona č. 274/2009 Z.
z. o poľovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorá v zmysle ustanovenia § 32 ods. 1
písm. d) citovaného zákona riadi svoju činnosť stanovami, ktoré musia byť v súlade s týmto zákonom a

ostatnými, všeobecne záväznými právnymi predpismi. Žalovaný je organizačnou zložkou Slovenského
poľovníckeho zväzu s vlastnou právnou subjektivitou, ktorá koná vo vlastnom mene, je teda právnickou
osobou podľa ustanovenia § 18 ods. 2 písm. a) Občianskeho zákonníka. Žalovaný Oznámením zo
dňa 26.2.2022 oznámil žalobcovi, že jeho členstvo v poľovníckej organizácii zaniklo, nakoľko neuhradilúčelový príspevok vyplývajúci z výsledkov bodového systému v stanovenej lehote. Spornou a odvolaním
nastolenou otázkou v prejednávanej veci bolo, či postup žalovaného pri určení výšky účelového
príspevku bol v súlade so Stanovami Slovenského poľovníckeho zväzu a so Stanovami žalovaného,

resp. či určenie účelového príspevku ne/vyžaduje schválenie členskou schôdzou žalovaného. Súd prvej
inštancie mal za to, že postup žalovaného pri určení výšky členského príspevku bol v rozpore so
Stanovami Slovenského poľovníckeho zväzu a so Stanovami žalovaného, keďže o výške účelového
príspevku nerozhodla členská schôdza žalovaného. Žalovaný nesúhlasil s týmto záverom súdu prvej
inštancie a argumentoval tým, že je postačujúcim určiť výšku účelového príspevku postupom upraveným

v Domácom poriadku žalovaného nadväzujúcim na zverejnené pravidlá bodového hodnotenia. Zo
súdom prvej inštancie citovaných ustanovení Stanov Slovenského poľovníckeho zväzu a Stanov
žalovaného jednoznačne vyplýva, že výšku účelového členského príspevku určuje členská schôdza
žalovaného, pričom na platnosť rozhodnutia o výške členského príspevku je potrebný súhlas
nadpolovičnej väčšiny všetkých členov združenia. Odvolací súd je v zhode so súdom prvej inštancie,
že konkrétnu výšku účelového členského príspevku musí schváliť členská schôdza žalovaného

a postačujúcim nie je určiť iba metodiku, či vzorec jeho výpočtu. Domáci poriadok žalovaného ako
interný predpis môže iba dopĺňať Stanovy žalovaného, teda riešiť stanovami neupravené podrobnosti,
pričom nesmie byť s nimi v rozpore. Odvolací súd sa preto nestotožňuje s názorom žalovaného,
že žalovaný bol oprávnený upraviť postup bodového hodnotenia v Domácom poriadku žalovaného
a predmetná úprava týkajúca sa postupu určenia účelového členského príspevku nevyžaduje schválenie

členskou schôdzou, pričom je pre všetkých členov žalovaného záväzná, pretože takýto postup je v
rozpore s normami citovanými súdom prvej inštancie v napadnutom rozsudku. Vyhotovenie, zverejnenie,
prípadne doručenie bodového hodnotenia podľa Domáceho poriadku žalovaného nemôže nahradiť
povinnosť zakotvenú v záväzných ustanoveniach Stanov žalovaného, aby členská schôdza žalovaného
rozhodla o stanovení výšky účelového členského príspevku, a to nadpolovičnou väčšinou všetkých

členov žalovaného. Iba s nezaplatením účelového členského príspevku vo výške schválenej členskou
schôdzou žalovaného spájajú Stanovy žalovaného, s ktorými Domáci poriadok žalovaného nesmie byť
v rozpore, závažný následok v podobe zániku členstva v poľovníckom združení. Takýto následok preto
nie je možné spájať s nezaplatením takých príspevkov, ktoré neboli členskou schôdzou žalovaného
schválené, hoci inak mohli byť určené v súlade s metodikou upravenou v Domácom poriadku

žalovaného.

19. Pokiaľ žalovaný v tejto súvislosti poukazuje na to, že postup bodového ohodnotenia a určenia
účelového príspevku bol u žalovaného zavedený dlhodobo, nebol členmi namietaný a samotný žalobca
sa na tento postup v minulosti odvolával, z čoho vyvodil šikanózny charakter žaloby, tak žiadna z

týchto skutočností nemôže s poukazom na vyššie uvedené legitimizovať postup žalovaného realizovaný
v rozpore so Stanovami Slovenského poľovníckeho zväzu a Stanovami žalovaného. Ak stanovy
jednoznačne upravujú, že o určení členského príspevku sa rozhoduje na členskej schôdzi, a to
nadpolovičnou väčšinou všetkých členov, nemôžu byť tieto kompetencie internou normou prenesené na
iný orgán poľovníckeho združenia a nemôže to riešiť v rozpore so stanovami domáci poriadok. Preto je

aj právne bezvýznamná odvolacia argumentácia žalovaného, že jednotliví členovia by nikdy nehlasovali
o svojej povinnosti čokoľvek doplácať. Ani odvolacia argumentácia žalovaného, že súd prvej inštancie
postupoval nesprávne, keď vylúčil aplikáciu Domáceho poriadku žalovaného na posudzovanú vec, nie
je opodstatnená. Hoci Domáci poriadok žalovaného stanovuje postup vytvorenia bodového hodnotenia,
odvolací súd znova zdôrazňuje, že podľa Stanov žalovaného je jediným kompetentným orgánom u

žalovaného na stanovenie výšky účelových členských príspevkov členská schôdza žalovaného, pričom
na platnosť hlasovania o výške účelového členského príspevku sa vyžaduje nadpolovičná väčšina
hlasov všetkých členov žalovaného. Domáci poriadok žalovaného je interným dokumentom žalovaného
zabezpečujúcim chod organizácie po technickej a hospodárskej stránke a nie dokumentom, ktorý by
mal upravovať základné práva a povinnosti členov žalovaného, ktoré sú vyhradené stanovám ako

základnému dokumentu prijatému členmi žalovaného na členskej schôdzi. Domáci poriadok žalovaného
nemôže byť v rozpore so Stanovami Slovenského poľovníckeho zväzu a Stanovami žalovaného.

20. Nebolo sporné, že na žiadnej členskej schôdzi žalovaného nedošlo k schváleniu výšky účelového
členského príspevku za rok 2021, pre nezaplatenie ktorého žalovaný vyvodzoval zánik členstva žalobcu

u žalovaného, a preto nemohlo dôjsť ani k platnému zániku členstva žalobcu u žalovaného pre
nezaplatenie účelového členského príspevku v určenej lehote, teda toto jeho členstvo trvá. Súd prvej
inštancie vec správne právne posúdil. Správne súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom rozhodol,
keď určil, že žalobca je členom žalovaného.21. V súvislosti s prejavom nespokojnosti žalovaného s preskúmavaným rozsudkom odvolací súd
poukazuje na stabilnú rozhodovaciu činnosť Ústavného súdu SR, podľa ktorej nemožno právo na súdnu

ochranu stotožňovať s procesným úspechom, z čoho vyplýva, že všeobecný súd nemusí rozhodovať
v súlade so skutkovým a právnym názorom účastníkov konania vrátane ich dôvodov a námietok (napr.
II. ÚS 4/97, II. ÚS 3/97). Obsahom základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy nie
je záruka, že rozhodnutie súdu bude spĺňať očakávania a predstavy účastníka konania. Podstatou je,
aby postup súdu bol v súlade so zákonom, aby bol ústavne akceptovateľný a aby jeho rozhodnutie bolo

možné kvalifikovať ako zákonné, preskúmateľné a bez znakov arbitrárnosti (napr. I. ÚS 50/04, III. ÚS
162/05, I. ÚS 140/2017). Odvolacie námietky žalovaného ohľadne porušenia práva na spravodlivý súdny
proces a nesprávnych právnych záverov konštatovaných súdom prvej inštancie vyhodnotil odvolací súd
za nenáležité.

22.Rozsudoksúduprvejinštanciedávajasneazrozumiteľneodpovedenaprávneaskutkovorelevantné

otázky súvisiace s podanou žalobou. Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol
rozhodujúci skutkový stav, zistený po náležite vykonanom dokazovaní a vysporiadal sa aj so všetkými
pre vec rozhodujúcimi argumentmi strán. Pritom sa odvolal na konkrétne právne normy, ktoré správne
aplikoval na prejednávaný spor. Zo zisteného skutkového stavu teda vyvodil správny právny záver o
preukázaní nároku žalobcu na určenie jeho členstva v poľovníckom združení.

23. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd konštatuje, že odvolacie dôvody podľa ustanovenia §
365 ods. 1 písm. b), h) Civilného sporového poriadku nie sú dané.

24. Ďalšie odvolacie argumenty žalovaného ohľadne vyhotovovania bodového hodnotenia, zverejnenia,

účinnosti a doručenia všetkým členom bodového hodnotenia, lehoty na zaplatenie účelového členského
príspevku odvolací súd považoval pre rozhodnutie vo veci samej za nerozhodné, bez potreby sa nimi
osobitne vysporiadavať. I podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov,
súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre
vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho,

aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia
tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil.
Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania
(porovnaj napríklad rozhodnutia ÚS SR II. ÚS 251/04, III. ÚS 209/04, II. ÚS 200/09 a podobne). Na ďalšiu
irelevantnú argumentáciu, nespôsobilú privodiť úspech odvolaniam, preto odvolací súd nepovažoval za

potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.

25. Vo vzťahu k rozhodnutiu o náhrade trov konania žalovaný v odvolaní neuviedol žiadne odvolacie
dôvody. Nakoľko odvolací súd považuje preskúmavaný rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku vo veci
samej za vecne správny a žalovaný žiadnym relevantným spôsobom správnosť rozsudku súdu prvej

inštancie vo výroku o náhrade trov konania vychádzajúceho z tzv. zásady úspechu nespochybnil (v
prípade ktorého ani odvolací súd nezistil žiadne zjavné dôvody jeho nesprávnosti), nie je jeho odvolanie
dôvodné.

26. Z uvedeného vyplýva, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, ktorým súd prvej inštancie

žalobe vyhovel, je vecne správny. Preto odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa
ustanovenia § 387 ods. 1 Civilného sporového poriadku potvrdil.

27. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ustanovení § 255 ods. 1, §
262 ods. 1 v spojení s ustanovením § 396 ods. 1 Civilného sporového poriadku, pričom v odvolacom

konaní úspešnému žalobcovi priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania
v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie osobitným uznesením po
právoplatnom skončení veci.

28. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,

a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany

okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).