Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 9. jún 2025

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 24Co/65/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2125202864
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 06. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Spálová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2025:2125202864.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v právnej veci navrhovateľky: A. B. C., nar. XX.X.XXXX, adresa D. E. F. XXXX/
X, G., zastúpenej advokátskou kanceláriou: Kanisová & Kanis Advokátska kancelária s.r.o., so sídlom
Špitálska 10, Bratislava, IČO: 36 836 460, proti odporcovi: H. A. C., nar. XX.X.XXXX, adresa D. E. F.
XXXX/X, G., zastúpenému advokátskou kanceláriou: Advokátska kancelária JUDr. Michal Antal, PhD.,
s.r.o.,sosídlomHlavná13,Trnava,IČO:55121071,onariadenieneodkladnéhoopatrenia,naodvolanie

navrhovateľky proti uzneseniu Okresného súdu Trnava č.k. 11C/33/2025-42 zo dňa 17.4.2025, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Odporcovi p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania voči navrhovateľke v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením prvoinštančný súd v celom rozsahu zamietol návrh navrhovateľky na

nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. e), g) a h) CSP, keď vo výroku rozhodol
nasledovne:
I. Súd návrh navrhovateľky na nariadenie neodkladného opatrenia zamieta.
II. Odporcovi sa náhrada trov konania nepriznáva.

2. Právne prvoinštančný súd vec posúdil na základe aplikácie ust. § 324 ods. 1, § 325 ods. 1, 2 písm.

e), g), h), § 326 ods. 1, 2, § 328 ods. 1, 2, § 329 ods. 1, 2 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového
poriadku (v texte aj len CSP).

3. Súd prvej inštancie skonštatoval, že navrhovateľka v konaní osvedčila, že strany sporu sú manželmi
(sobášny list č.l. 34) a majú dve maloleté deti - I., narodeného XX.XX.XXXX a C., narodenú XX.XX.XXXX
(rodné listy č.l.32, 33). Taktiež bolo osvedčené, že navrhovateľka, odporca a ich maloleté deti

spoločne užívali nehnuteľnosť, ktorá je predmetom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia -
byt č. X, na 4. poschodí bytového domu na ulici E. F. X, G., ktorý je v podielovom spoluvlastníctve
sporových strán v podiele 1 u každého (výpis z LV č. XXXX pre kat. úz. G. - č.l. 29). Navrhovateľka
aktuálne spoločne s maloletými deťmi býva u svojho otca. Požadovaným neodkladným opatrením sa
navrhovateľka domáhala zákazu vstupu odporcu do predmetného bytu, zákazu priblíženia a zákazu
kontaktovania odporcom. Dôvodmi, pre ktoré požadovala nariadenie neodkladného opatrenia sú ňou

tvrdené skutočnosti o násilí odporcu voči jej osobe, najmä verbálne útoky a fyzické potyčky, s presahom
negatívneho vplyvu na psychickú pohodu a vývin maloletých detí.

4.Nato,abyprvoinštančnýsúdozákazevstupudonehnuteľnostivspoluvlastníctve,atedaoobmedzení
vlastníckeho práva mohol rozhodnúť neodkladným opatrením, tak ako to navrhovateľka žiadala, musia
byť splnené predpoklady upravené v ustanovení § 325 a nasl. CSP, a to existencia chráneného nároku a

potreba bezodkladnej úpravy. Uvedené predpoklady nariadenia neodkladného opatrenia však v danom
prípade osvedčené neboli. Rovnako tieto predpoklady neboli naplnené ani v ostatných častiach návrhu.5. Súd prvej inštancie mal za to, že navrhovateľka nepreukázala bezprostredné nebezpečenstvo ujmy
na jej právach konaním odporcu, v ktorej situácií by bolo dôvodné zasiahnuť formou ňou žiadanej

neodkladnej úpravy. Súd nemal za osvedčené dôvodné podozrenie z násilia zo strany odporcu, ktoré
je nevyhnutným predpokladom nariadenia žiadaného neodkladného opatrenia v podobe zákazu vstupu
do bytu odporcom. Obdobne nemal za osvedčené také konanie odporcu, v podobe akýchkoľvek
výhražných správ, či aktuálneho neprimeraného obťažovania navrhovateľky, ktoré by si vyžadovalo
zákaz kontaktovania, či približovania k navrhovateľke. Vo vzťahu k návrhu na zákaz kontaktovania

navrhovateľky a zákaz približovania k nej, navrhovateľka ani netvrdí, že by sa odporca aktuálne o takéto
približovanie, či nadmerné kontaktovanie pokúšal, že by ju akokoľvek prenasledoval, či kontaktoval
atakujúcim spôsobom, či spôsobom vzbudzujúcim v nej strach (tvrdenie o obťažujúcom opakovanom
kontaktovaní navrhovateľky odporcom je ešte z augusta roku 2024 a predstavuje ojedinelú situáciu).
Odporca nebol vo veci vykázaný z bytu orgánmi polície, neboli proti nemu vyhodnotené trestné
oznámenia vo veci akýchkoľvek útokov na navrhovateľku, súčasťou návrhu nie sú žiadne lekárske

správy, ktoré by osvedčovali útoky odporcu na navrhovateľku. Navrhovateľka k návrhu ako dôkaz
násilia zo strany odporcu predložila čestné prehlásenia jej dvoch kamarátok (č.l. 30,31), watsapp
komunikáciu s jej kamarátkou a odporcom (č.l. 20-25) ako aj oznámenie na orgánoch policajného
zboru zo dňa 10.4.2025. Zo žiadneho z týchto dôkazov však nemal súd za osvedčené dôvodné
podozrenie z násilia odporcu voči navrhovateľke. Z dôkazov predložených navrhovateľkou, vrátane

nahrávok, sú zrejmé vzťahové konflikty medzi sporovými stranami, avšak množstvo z, v žalobe
spomenutých konfliktných situácii, je už staršieho dáta (sama navrhovateľka uvádza, že manželská
kríza vyvrcholila ešte v apríli 2024, z ktorého dátumu majú byť i fotografie červených fľakov na ruke
navrhovateľky - č.l. 27), a teda neosvedčujú aktuálne ohrozenie navrhovateľky. Najaktuálnejší incident
sa mal odohrať dňa 10.4.2025, kedy malo dôjsť k slovnej hádke medzi sporovými stranami, čo následne

navrhovateľka nahlásila na polícii (oznámenie zo dňa 10.4.2025, podľa ktorého sporové strany „mali
slovnú výmenu názorov, čo menovaná považuje za hrubé správanie voči svojej osobe.“ - č.l. 26).
Samotné oznámenie na polícií predstavuje iba jednostranné tvrdenie žalobkyne, pričom, aj v prípade
preukázania dôvodnosti tohto oznámenia o priestupku (k čomu však dosiaľ nedošlo), nedávna „slovná
výmena názorov“ nemôže byť dostatočným podkladom na tak závažný zásah do práv odporcu (bez

možnosti jeho vyjadrenia), akým je neodkladné opatrenie obmedzujúce jeho práv, vrátane práva na
užívanie nehnuteľnosti. Pre súd sú len ťažko vyhodnotiteľné nahrávky predložené navrhovateľkou,
a to vzhľadom na nemožnosť objektivizácie celkovej situácie, s poukazom na ich predloženie iba
jednou zo sporových strán a nemožnosť zabezpečenia vyjadrenia odporcu, vzhľadom na krátkosť
času. V každom prípade však ani z týchto nahrávok nemá súd za preukázanú intenzitu zásahu do

práv žalobkyne vážneho charakteru (nad rámec vzťahových konfliktov medzi manželmi pri vzťahu
v kríze), ktorá by odôvodňovala nariadenie neodkladného opatrenia. Z nahrávok nie je osvedčený
ani strach navrhovateľky, ani navrhovateľkou tvrdený strach maloletých detí, ktoré na nahrávkach
hovoria slobodne svoj názor i verbálne trvajú na pozícii voči otcovi (čo by v situácii akútneho strachu
nebolo zvládnuteľným). Samotná navrhovateľka pritom na nahrávkach koná a komunikuje asertívne,

čo preukazuje jej rovnocennú pozíciu s odporcom, typickú pre konflikt, na rozdiel od nerovnovážnej
pozície útočníka a obete v situácii násilia. Videonahrávka s fyzickou potyčkou rodičov vyvoláva zrejmý
strachmaloletého,čojevšakpochopiteľnýmvzhľadomnafyzickézapojenieobochrodičovazraniteľnosť
ich malého dieťaťa, avšak nie je z nej zrejmý žiaden priamy úmysel odporcu fyzicky napadnúť
navrhovateľku, ale naopak verbálne deklarovanie existencie vzájomného konfliktu. Navrhovateľkou

predložené čestné prehlásenia jej kamarátok opäť vychádzajú primárne z rozprávania navrhovateľky,
neobsahujú svedectvá o žiadnom zásadnom útoku na navrhovateľku a vo všeobecnosti ich nemožno
považovaťzaobjektívnydôkazokomplexnejsituáciivspoločnejdomácnostisporovýchstrán.Súdnemal
v konaní za osvedčené požívanie návykových látok odporcom, ktorá skutočnosť tak zostáva iba v rovine
tvrdenia navrhovateľky.

6. Na obmedzenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti vylúčením z jej užívania, či uloženie zákazu
kontaktovania, či približovania musí mať súd osvedčené zásadné skutočnosti spočívajúce v tom, že
vylúčená osoba svojím konaním reálne ohrozuje telesnú či duševnú integritu inej osoby, pričom uvedené
konanie prekračuje úroveň vzájomného vzťahového konfliktu sporových strán. Prvoinštančný súd na

základe uvedeného uzatvoril, že navrhovateľka v konaní neuviedla také skutočnosti a nepredložila
také dôkazy, ktorými by osvedčila, že odporca sa k nej správa takým spôsobom, že by jeho
konanie predstavovalo hrozbu, ktorá by si vyžadovala potrebu neodkladnej a bezprostrednej úpravy
pomerov medzi stranami vo forme nariadenia navrhovaného neodkladného opatrenia. Navrhovateľkoupredložené dôkazy osvedčujú, že medzi stranami existuje vzťahový konflikt, pričom zo strany odporcu
sú jeho vyjadrenia častokrát emotívne, či nie výchovne správne, avšak tento konflikt nie je na úrovni,
kde by súd mal osvedčené dôvodné podozrenie z násilia hroziaceho zo strany odporcu navrhovateľke.

Skutočnosť, že situácia medzi stranami nedosahuje intenzitu a urgentnosť, ktorá by si vyžadovala
nariadenieneodkladnéhoopatreniapreukazujeajto,ženavrhovateľkanepristúpilavčaseňoutvrdeného
posledného ohrozenia (10.4.2025) k privolaniu polície, ktorá by v prípade násilného správania odporcu
vykázala (pričom z návrhu je zrejmé, že takejto možnosti si bola vedomá), ako aj skutočnosť, že hoci
navrhovateľka tvrdí, že manželská kríza vyvrcholila v apríli roku 2024, po tejto skutočnosti naďalej

s odporcom žila v spoločnej domácnosti bez podniknutia akýchkoľvek krokov jej ochrany. Existenciu
obojstranného konfliktu preukazuje i to, že privolanie polície spomínal i samotný odporca. Súd prvej
inštancie tak uzatvoril, že medzi sporovými stranami je osvedčená existencia konfliktu, ktorého riešenie
neodkladným opatrením by nebolo prijateľným a primeraným, keď ide o inštitút výnimočného charakteru
vyžadujúciexistenciuskutkovýchokolnostíobzvlášťzásadnéhoaurgentnéhocharakteru(ajspoukazom
na nemožnosť zabezpečenia vyjadrenia druhej strany vzhľadom na krátkosť v času), ktoré v tomto

prípade osvedčené neboli. Ak navrhovateľka ako dôvod podania návrhu uvádza potrebu zabezpečenia
bývania pre seba, či maloletých, na ktoré boli zvyknutí (v spojení s tým, že odporca vymenil na byte
zámky a oni aktuálne bývajú u jej otca), má na toto iné právne prostriedky (vyplývajúce z ochrany
spoluvlastníka nehnuteľnosti), ktoré majú prednosť pred nariadením navrhovaného neodkladného
opatrenia, ktoré má iba subsidiárnu povahu.

7. Z vyššie uvedených dôvodov dospel súd prvej inštancie k záveru, že predpoklady pre nariadenie
neodkladného opatrenia v predmetnej veci splnené neboli, a preto návrh vo výroku I. preskúmavaného
uznesenia zamietol.

8. O náhrade trov konania prvoinštančný súd rozhodol v zmysle ust. § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého by
mal priznať náhradu trov konania odporcovi, avšak možnosť priznania náhrady vylučovalo to, že mu v
tomto konaní preukázateľne žiadne účelne vynaložené výdavky ako trovy konania nevznikli (uznesenie
Najvyššieho súdu SR z 26. októbra 2016, sp. zn. 6 Cdo 544/2015).

9. Proti tomuto uzneseniu v celom jeho rozsahu (proti výrokom I. a II.) podala prostredníctvom svojho
právneho zastúpenia odvolanie navrhovateľka z odvolacích dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. f) a h)
CSP aj § 62 ods. 1 zák. č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok, pričom v úvode odvolania sa
domáhala, aby bolo napadnuté uznesenie zmenené a nariadené neodkladné opatrenie v zmysle jej
návrhu, hoci v závere odvolania odvolací petit vyznieva zmätočne, keď žiada súd nariadiť neodkladné

opatrenie v znení, ktoré nie je uvedené a zároveň zrušiť napadnuté uznesenie.

10. V úvode odvolania sa navrhovateľka odvolala v celom rozsahu na svoj návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia. Pokračovala, že v danom prípade ide o opatrenie v záujme konkrétnej
osoby ak existujú závažné dôvody domnievať sa, že je ohrozený jej život, telesná alebo duševná

integrita, osobná sloboda alebo bezpečnosť. Navrhovateľka pritom k návrhu pripojila zvukové nahrávky,
ktoré osvedčujú agresívne správanie sa odporcu na základe ktorých je možné sa domnievať, že
jeho správanie ohrozovalo telesnú a duševnú integritu navrhovateľky, či jej bezpečnosť. Súd prvej
inštancie sa s obsahom priložených nahrávok podľa odvolateľky žiadnym spôsobom nevysporiadal.
Z pripojených nahrávok podľa odvolateľky vyplýva, že navrhovateľka je v blízkosti odporcu ohrozená

možným fyzickým útokom, správanie sa odporcu je nepredvídateľné a skutočnosť, že doteraz tak ešte
neurobil,neznamená,ževbudúcnostinemôžebyťbezpečienavrhovateľkykonanímodporcuvohrození.
Dňa 30.4.2025 navrhovateľka podala na Okresný súd Trnava návrh na rozvod manželstva a úpravu
práv a povinností rodičov k maloletým deťom na čas po rozvode, ktorý ako dôkaz pripojila k odvolaniu.
Podľa odvolateľky prvoinštančný súd nesprávne a nedostatočne zhodnotil dôkazy pripojené k návrhu.

Videozáznam zo dňa 19.4.2024 bol vyhotovený maloletým synom účastníkov v apríli 2024 a je na ňom
počuť ako maloletý žiada o pomoc a dokonca samovoľne dvakrát pri takýchto hádkach rodičov išiel
privolať na pomoc susedov. Skutočnosť, že syn účastníkov opakovane privolával susedov na pomoc,
predstavuje významný nepriamy dôkaz o existencii vážnej hrozby. Táto skutočnosť nebola v rozhodnutí
prvoinštančného súdu dostatočne zohľadnená, hoci ide o spontánnu reakciu dieťaťa na neúnosnú

a nebezpečnú situáciu. Ako je známe z praxe, pokus o záznam agresívneho správania často vyvoláva
ešte väčšiu agresiu násilníka, čo predstavuje neprimerané riziko pre obete. Odporca si spisoval zápisník,
ktorého časť vo fotodokumentácii pripojila odvolateľka k odvolaniu, a častokrát v zápiskoch útočil aj na
navrhovateľku, či niektoré zápisky mali čudný podtón. Väčšinu sms komunikácie odporca navrhovateľkenásilným spôsobom odstránil, a navrhovateľka nemá ako takéto správanie odporcu relevantným
spôsobom preukázať. Situácie popísané v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia neboli
ojedinelým incidentom, ide o pokračujúce opakované správanie, ktorého frekvencia a intenzita sa v čase

neustále stupňuje. Závažnejší incident sa odohral v roku 2024, ale aj v roku 2025 odporca pokračuje,
o čom svedčia nahrávky z januára a z apríla 2025. Dňa 19.4.2024 navrhovateľka kontaktovala políciu,
pričom nebola informovaná o možnosti okamžitého vykázania a v strese nepožiadala o zápis. Nemožno
bagatelizovať skutočnosť, že v minulosti sa navrhovateľka už obrátila na políciu, vyhľadala odbornú
pomoc – právnika, psychológa a organizácie pre obete domáceho násilia. Tieto kroky jednoznačne

preukazujú vážnosť situácie a navrhovateľkinu aktívnu snahu o ochranu seba a detí. Skutočnosť, že
maloleté deti sú schopné vyjadriť svoj názor v navrhovateľkinej prítomnosti je výsledkom dlhodobého
procesu budovania ich dôvery a pocitu bezpečia, ktorý im navrhovateľka zabezpečila najmä asertívnym
a ochranným prístupom. Videozáznamy, či audionahrávky predložené v konaní nezachytávajú celý
kontext situácie, najmä fyzické prejavy strachu maloletých detí ako trasenie, ukrývanie sa pod dekou,
či plač. V tejto súvislosti pripojila ako dôkaz audionahrávku – konverzáciu medzi navrhovateľkou

a maloletým I. zo dňa 9.2.2025. Navrhovateľka žila celý ten čas v obave a strachu a preto nepodala
žiadne trestné oznámenie. Na podporu svojich tvrdení predložila aspoň čestné vyhlásenia kamarátok.
Odvolateľkaspolusmaloletýmideťminemážiadnymspôsobomdoriešenénasledujúcebývanie,pretože
sa odmietajú vrátiť späť do ich spoločnej domácnosti s odporcom – otcom. Navrhovateľka musí neustále
hľadaťprechodnéubytovanie,vsúčasnostijeujejotcaanedokážesipredstaviť,žebytotaktoďalejmalo

fungovať až do majetkového vyporiadania po rozvode, ktoré môže trvať niekoľko rokov. Navrhovateľka
sa cíti v bezvýchodiskovej situácii, nevidí iné riešenie ako ochrániť deti a seba, ako pretrhnúť kontakt
s odporcom.

11. Hodnotiac vyššie uvedené skutočnosti odvolateľka považuje v dostatočnej miere za osvedčené,

že konanie a správanie odporcu v bezprostrednej blízkosti navrhovateľky ohrozuje jej telesnú
integritu. V tejto súvislosti poukázala na závery Krajského súdu v Trnave zo dňa 10.5.2021 sp.
zn. 25Co/24/2021 a zdôraznila, že pri nariadení neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm.
h) CSP vo veci zákazu priblíženia sa zákon nevyžaduje, aby odporca výslovne ohrozoval telesnú
alebo duševnú integritu žalobkyne. Neodkladné opatrenie podľa návrhu navrhovateľky je potrebné

nariadiť z dôvodu, aby sa zabránilo prípadnému útoku odporcu na navrhovateľku, ktorý nie je možné
vylúčiť. Účelom neodkladného opatrenia je ochrana telesnej a duševnej integrity navrhovateľky, ktorú
je možné dosiahnuť aj zabezpečením takých podmienok, za ktorých sa eliminuje fyzický kontakt
medzi účastníkmi tak, aby sa predchádzalo vzniku situácií, za ktorých by mohlo prísť k násiliu alebo
inému nebezpečnému správaniu. Požadovanú vzdialenosť odvolateľka považuje za dostatočnú, keďže

umožňuje navrhovateľke včas reagovať. Podľa právneho názoru odvolateľky opísaný skutkový stav,
aktuálna situácia týkajúca sa bývania navrhovateľky a odporcu, ako aj vzájomné vzťahy a správanie
sa odporcu voči navrhovateľke a maloletým deťom, plne odôvodňujú potrebu dočasnej úpravy vzťahov
medzi účastníkmi, ide o stav, ktorý neznesie odklad a takáto úprava je naliehavá a potrebná. V prípade
neposkytnutia okamžitej ochrany navrhovateľky a maloletým deťom pred odporcom by mohli vzniknúť

vážne a ťažko napraviteľné následky.

12. Odporcovi odvolací súd doručil návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, preskúmavané
uznesenie a odvolanie navrhovateľky na vyjadrenie. Odporca vo svojom písomnom vyjadrení uviedol,
že predmetné uznesenie považuje za vecne správne, plne sa stotožňuje s názorom okresného súdu,

že vo veci nie je osvedčené dôvodné podozrenie z násilia odporcu voči navrhovateľke a preto navrhuje,
aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdil.

13. Podľa odporcu manželka účelovo súdu predkladá len tie situácie a dôkazy, ktoré sa jej hodia. Je
to práve ona, ktorá je vo vzťahu nebezpečná, keďže sa účelovo snaží manipulovať nielen súd, ale

dokonca i deti, aby v rozvodovom konaní dosiahla svoje ciele. Odporca je toho názoru, že určite nie je
potrebný zásah súdnej moci v podobe obmedzenia jeho práv pohybu alebo užívania spoločného bytu.
Poukázalnato,žepriloženéaudioavideonahrávkypredstavujúnezákonnédôkazyvyhotovenébezjeho
súhlasu a preto v konaní nepoužiteľné. Napriek tomu ale uvádza, že situácie zachytené v nahrávkach
boli zmanipulované, vykonštruované, scenár vopred pripravený a vyprovokované zo strany manželky.

Z videí a audionahrávok nie je evidentný žiadny fyzický útok.

14. V prípade audionahrávky – konverzácie medzi navrhovateľkou a synom I. zo dňa 9.2.2025, podľa
odporcu manželka naschvál ako profesionálna psychologička synovi umelo vnucuje strach. Pokiaľ navideonahrávke – agresívne správanie manžela, I. kričal „nebite sa“, nekričal napríklad „nebi mamu“
a nevidno, že by deti boli rozrušené, nikto neplače, nemajú strach a dokonca I. je neemotívny.

15. K čestnému vyhláseniu F. J. odporca uviedol, že je z dátumu 30.3.2025, hoci posledné oznámenie
o priestupku je až zo dňa 10.4.2025. Menovaná vo výpovedi potvrdzuje, že sa odporca k nej správal
vždy slušne a milo, že si nemyslí, že by bil deti alebo manželku, no na druhej strane odporcu osočuje na
základe slov manželky a hovorí o ňom, že nie je psychicky v poriadku, pričom vypovedá len z prezentácie
manželky. K K. L. uviedol, že trvale žije mimo Slovenska, názor si spravila na základe písania a

rozprávaniamanželky,ktorésanezakladánapravde.Kčestnýmprehláseniamkamarátoknavrhovateľky
uviedol, že tieto nemajú žiadnu výpovednú hodnotu a ide len o ďalšiu umelú produkciu dôkazov voči
nemu, ide totiž o zrejme zaujaté osoby a zároveň ich vyhlásenia vychádzajú len z reprodukcie manželky.

16. Odporca vo vyjadrení tiež poukázal na to, že s oboma deťmi má veľmi krásny citový vzťah,
pravidelne s nimi chodí na krúžky, o čom ako dôkaz prikladá fotografie s deťmi. Odporca pokračuje, že

rodinu plne finančne zabezpečuje, pravidelne ročne chodia na opakované dovolenky, o čom ako dôkaz
pripojil fotografie. Uviedol, že neexistuje žiaden dôkaz, že sa o deti nevie postarať. Ako otec sa o deti
plnohodnotnestaralatrvánatom,žesadokážebezakýchkoľvekproblémovodetipostaraťazabezpečiť
im plnohodnotný psychický a fyzický vývoj, dokáže plnohodnotne zastať funkciu tak otca, ako aj matky
a zabezpečiť všetky potreby maloletých detí.

17. Odporca poukázal tiež na to, že sa zúčastnil psychologických kurzov, v ktorých sa vedie osobný
denník. Skutočnosť, že mu manželka napriek jej vedomosti ohľadom týchto kurzov, s evidentne zlým
úmyslom, účelovo a bez jeho súhlasu a vedomia, zobrala zo skrine denník, ktorého fotografie obsahu
sama súdu predložila, len dokazuje, že jej správanie je manipulatívne a zákerné. Ako dôkaz pripojil

listinné dôkazy o absolvovaní kurzov.

18. Ďalšou nepravdou, ktorú navrhovateľka uviedla je, že sa cíti v bezvýchodiskovej situácii a nevidí iné
riešenie ako pretrhnúť kontakt s odporcom, keďže sama v návrhu na rozvod navrhuje upraviť odporcov
styk s deťmi, takže žiaden dôvod, prečo by sa nemal s deťmi stýkať, neexistuje. Odporca zdôraznil,

že manželka je vyštudovaný psychológ. Je presvedčený, že pri nahrávkach ňou vytvorených bol syn
z jej strany manipulovaný. Z videí nadobudol presvedčenie, že pri otázkach manželky syn pozerá na ňu,
avšak sa bojí povedať svoje pravé názory a pocity.

19. Odporca tiež poprel, že by na manželku fyzicky útočil, o existencii žiadnych fľakov na ruke dosiaľ

nemal vedomosť a určite nevznikli jeho pričinením. Poukázal tiež na čestné prehlásenie (zrejme K.
M.), ktoré sporuje a vyjadrenie a jeho obsah považuje za účelový, diktovaný manželkou a jednoznačne
neobjektívny.

20. Nadväzne odporca poukázal na ust. § 187 ods. 1 CSP a čl. 11 ods. 2 CMP. Zdôraznil, že konanie

manželky považuje za účelové z dôvodu prebiehajúceho konania o rozvod manželstva a úpravu práv
a povinností k maloletým deťom. Navrhovateľka si je totiž vedomá, že on má s deťmi vynikajúci vzťah
a preto bude žiadať striedavú starostlivosť, čo sa týmto snaží evidentne zmariť. Ďalším dôvodom, ktorý
manželka návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia zrejme sleduje, je donútiť odporcu opustiť
spoločný byt.

21. Tvrdenia navrhovateľky ohľadne nadmerného užívania alkoholických nápojov odporcom sú podľa
neho tiež klamstvom. Sama potvrdila, že žije zdravým životným štýlom, chodil v skorých ranných
hodinách do fitnescentra, aby sa vrátil ešte pred budením detí a ich prípravou do školy či škôlky, kam
ich vozil. Tiež totálnou fabuláciou zo strany navrhovateľky je, že užíva návykové látky. Pracuje vo

výrobnom závode, kde je nulová tolerancia alkoholu v krvi a zamestnávateľ pravidelne robí náhodné
kontroly užívania alkoholu a iných omamných látok. Okrem toho je pravidelný darca krvi a niečo také
sa s darcovstvom vylučuje. Ako dôkaz v tejto súvislosti označil návrh na rozvod manželstva, návrh na
vydanie neodkladného opatrenia, odvolanie navrhovateľky a prehľad odberov krvi.

22. Za klamlivú označil aj údajnú obavu detí z jeho osoby, keďže s deťmi má vybudovaný veľmi krásny,
milujúci a citovo previazaný vzťah, čo sa manželka snaží zničiť. Deti sa na neho tešia a radi s ním trávia
čas, keď sa im venuje. Ako dôkaz pripojil audionahrávku z 13.5.2025, kedy dali deťom na výber s kým
chcú ísť plávať a obe si zhodne vybrali jeho. Ako dôkazy pripojil fotografie detí pri rôznych situáciách.23. Odporca pokračoval, že odmieta, že by bol vo vzťahu násilný alebo že by na navrhovateľku fyzicky
niekedy útočil. Popiera taktiež, že by navrhovateľke mal násilne zmazať sms správy. Keďže sama

navrhovateľka v odvolaní uviedla, že vyhľadala pomoc odborníkov, keby situácia reálne bola taká, ako sa
to snaží vykresliť, bola by jej určite poradená možnosť vykázania manžela z bytu. Odporca tiež poukázal
na to, že manželka sa spolu s deťmi dobrovoľne odsťahovala zo spoločnej domácnosti k svojmu otcovi,
pričom práve on ju žiadal a prosil, aby sa vrátila. I tvrdenia o výmene zámku na byte sa nezakladajú na
pravde. Po odchode z domácnosti bola niekoľkokrát v byte, v čom jej žiadnym spôsobom nie je bránené.

Ako dôkaz označil dôkazy o prítomnosti v byte 1, 2, 3 a dôkaz o tom, ako osobne preberá deti v byte.

24. V reakcii na to, že navrhovateľka druhým výrokom navrhuje, aby mu súd zakázal priblížiť sa k nej
na vzdialenosť 10 metrov, odporca uviedol, že manželka z neho žiadnu obavu nemá. Práve naopak,
obavu začína mať skôr on z nej, keďže sa evidentne snaží voči nemu využiť každé nesprávne slovo,
krok, snaží sa ho vyprovokovať, neoprávnene obmedzuje jeho rodičovské práva a v záujme dosiahnutia

svojich cieľov sa nestráni zasahovať do jeho súkromia a predložiť súdu jeho osobný denník. Dovolí so
tvrdiť, že manželka sa týmto návrhom len snaží vylepšiť si postavenie v konaní o rozvod manželstva,
ktorý je obligatórne spojený s rozhodovaním o úprave práv a povinností rodičov k maloletým deťom na
čas po rozvode a pripraviť si pôdu k tomu, aby súd nenariadil striedavú starostlivosť.

25. K doručenému vyjadreniu odporcu predložila navrhovateľka prostredníctvom svojho právneho
zastúpenia písomné vyjadrenie, v ktorom uviedla, že súhlasí so svojím návrhom na nariadenie
neodkladného opatrenia, že údaje vo vyjadrení odporcu považuje za nepravdivé, očierňujúce jej osobu
a postavenie matky a trvá na tom, aby odvolací súd vyhovel v plnom znení jej odvolaniu.

26. K použitiu dôkazov – fotky, nahrávky, denník a k údajnej manipulácii maloletých detí a súdu
uviedla, že fotografie, nahrávky a záznamy komunikácie boli predložené v úplnom rozsahu, aby si súd
mohol vytvoriť komplexný obraz o situácii v domácnosti. Nie sú žiadnym spôsobom upravované, ani
zostrihané–ichúčelomjezachytiťreálnuatmosféruadynamikuvzťahu.Navrhovateľkadôrazneodmieta
tvrdenia, že by išlo o svojvoľné zásahy, denník bol fyzicky voľne prístupný v domácnosti. Obsah denníka

dokumentuje závažný psychický stav a dehonestujúce vyjadrenia voči navrhovateľke, ktoré zvyšovali
jej obavu o bezpečnosť. Videonahrávka – agresívne správanie manžela, bola vyhotovená maloletým
synom, ktorý v nej sám žiada o pomoc, čo nie je žiadna manipulácia, ale zúfalý akt maloletého dieťaťa
svedčiaci o napätí v domácnosti. Navrhovateľka odmieta tvrdenia odporcu, že by vnucovala strach
maloletému dieťaťu. Pokiaľ odporca tvrdí, že maloleté deti na zázname nie sú rozrušené, pravda je, že

maloletý I. kričí „nebite sa“ a následne volá susedov – ide o reflex správania maloletého dieťaťa. Nízka
emočná výbava, ktorú mu odporca vyčíta, je dôsledkom dlhodobého napätia v domácnosti.

27. K čestným prehláseniam F. J. a K. L. navrhovateľka uviedla, že F. J. bola na svadbe účastníkov,
pozná ich roky a trávi čas s maloletými deťmi, teda má relevantné pozorovania. K. L. bola osobne

odporcom kontaktovaná prvýkrát v auguste 2019 s tým, že manželom ničí manželstvo, následne
ešte viackrát. Odporca písal aj jej manželovi, ktorého nikdy nevidel. V tejto súvislosti navrhovateľka
spomenula situáciu, kedy mala ísť po K. L. na letisko, s čím odporca nesúhlasil. Podľa navrhovateľky ide
teda o dôveryhodné osoby, ktorých výpovede vychádzajú zo skutočných skúseností, nie z reprodukcie
manželky. Komunikácia s K. M., ktorú odporca predložil, poukazuje na nestálosť jeho postojov, pričom

najskôr jej dobrovoľne poskytol informáciu o narodení dcéry, avšak neskôr ju vyzval, aby manželov
prestala kontaktovať.

28. K životnému štýlu odporcu a starostlivosti o deti uviedla, že vzťah odporcu k deťom je slabý,
svoju otcovskú rolu začal zdôrazňovať až v čase rozvodového sporu. Dlhé roky predtým neprejavoval

žiadnu viditeľnú angažovanosť vo vzťahu k deťom. Nezúčastňoval sa na bežných a opakovaných
činnostiach starostlivosti, prípadne len výnimočne a starostlivosť o deti zabezpečovala výhradne
navrhovateľka. Rovnako nebol bežnou súčasťou každodenného života detí. Je teda zrejmé, že
prezentovaný záujem odporcu o deti je primárne motivovaný prebiehajúcim konaním a nie dlhodobým
a stabilným rodičovským zapojením. Navrhovateľka rovnako ako odporca podnikla kroky smerujúce

k osobnostnému rastu a spracovaniu náročnej životnej situácie. Dlhodobo navštevuje psychologičku
a v súčasnosti je účastníčkou psychologického výcviku, čo odzrkadľuje jej snahu porozumieť svojej
životnej situácii, predchádzať konfliktom a podporiť zdravé rodinné prostredie pre deti. Podľa nej zvlášť
znepokojujúcimjefakt,žeodporcabezjejvedomianadobudolzbraňzfinančnýchprostriedkovpatriacichdo BSM. V kombinácii s predchádzajúcimi prejavmi výbušného správania to vyvoláva odôvodnené
obavy o bezpečnosť navrhovateľky a detí. Výcvik, ktorý absolvoval odporca, nemá výlučne terapeutický
charakter, ale ide o manažérsky rozvojový program súvisiaci s jeho pracovným zaradením a môže byť

účelovo prezentovaný ako zameraný na osobnostný rast, zatiaľ čo slúži predovšetkým na profesionálny
kariérny postup.

29. K tvrdeniu odporcu, že navrhovateľka v spoločnom byte nebýva z vlastného rozhodnutia poukázala
na to, že dňa 11.4.2025 v dopoludňajších hodinách potrebovala vyzdvihnúť svoj pracovný notebook,

pričom pri príchode zistila, že zámková vložka bola vymenená alebo zablokovaná, vstup jej nebol
umožnený. Až po upozornení na právne dôsledky takéhoto konania, odporca pristúpil k opätovnému
sprístupneniu bytu. Zároveň sa v komunikácii opakovane pokúšal presvedčiť navrhovateľku, aby sa
s deťmi do bytu vrátila napriek tomu, že on sám tam zotrvával, čo bolo v rozpore s pocitom bezpečia
navrhovateľky. Navrhovateľka do bytu vstupovala výhradne vtedy, keď bol odporca neprítomný a to
len z dôvodu nevyhnutnej potreby. V tejto súvislosti pripojila WhatsApp komunikáciu medzi účastníkmi

k prítomnosti navrhovateľky v byte a sms správu, ktorú odporca adresoval matke navrhovateľky, ktorá
naznačuje, že konal nevhodne, čo svedčí o jeho správaní. Priložený je aj výpis zmeškaných hovorov
matky navrhovateľky, ktoré nasledovali po tom, ako nereagovala na jeho správu.

30. K tvrdeniam odporcu, ktorý popiera akýkoľvek fyzický útok voči navrhovateľke, navrhovateľka

zdôraznila, že bola zo strany odporcu vystavená najmä psychickému násiliu, ale došlo aj k fyzickému
násiliu. K fotografii fľakov na ruke navrhovateľky uviedla, že ide o skutočne následok jeho fyzického
útoku a nie o účelovo vytvorené zranenie, ako sa odporca snaží tvrdiť.

31. Pokiaľ odporca poukazuje na to, že navrhovateľka bola informovaná o možnostiach riešenia

situácie, vrátane vykázania z bytu, pretože navštívila odborníkov uviedla, že rozhodnutie vyhľadať
pomoc prišlo až po opakovanej eskalácii násilia (najmä psychického), pričom sa dlhodobo nachádzala
v zlom psychickom stave, ktorý jej znemožňoval konať racionálne a včas, hoci vyhľadala odbornú
pomoc, nemalo to okamžitý účinok. Navrhovateľka sa návrhom nedomáha žiadneho neopodstatneného
obmedzenia práv odporcu ako otca, ale výlučne ochrany vlastnej fyzickej a psychickej integrity, ktorá

je dlhodobo narušovaná. Správanie odporcu (vyhrážky, nadmerná konzumácia alkoholu, verbálne
útoky a kontrolované správanie) nie sú prejavmi bežného manželského konfliktu, ale predstavujú
prejavy psychického násilia. Odporca svojím dlhodobým správaním systematicky oslaboval autonómiu
navrhovateľky a zasahoval do jej súkromného a osobného priestoru, nielen výčitkami a sledovaním,
ale aj snahou ovládať jej sociálne kontakty, čo je typický znak kontrolujúceho a manipulatívneho

správania. Navrhovateľka nežiada o zákaz priblíženia a kontaktovania preto, aby zmarila otcovské
práva odporcu, ale pretože má obavu o svoju bezpečnosť a psychické zdravie. Preto žiada súd, aby jej
situáciu neposudzoval ako bežný manželský konflikt, ale ako dôvodný pokus ochrániť základné práva
na dôstojnosť, zdravie a osobnú bezpečnosť.

32. Odporca vo svojej duplike, podanej prostredníctvom svojho právneho zastúpenia, uviedol, že
posledné vyjadrenie navrhovateľky opätovne predstavuje len účelové prekrúcanie skutočnosti. Vôbec
nie je pravdou, že by mal byť v danom vzťahu odporca agresor a navrhovateľka obeťou. V súčasnosti
sú v rozvodovom konaní a je len pochopiteľné, že vzťahy medzi nimi boli vzájomne vyostrené a došlo
aj ku konfliktným situáciám, nič z toho však nebolo jednostranné, ako to prezentuje navrhovateľka.

Ak by nemali spoločné deti, tak by už navrhovateľku, s výnimkou rozvodových a majetkových vecí,
asi ani nekontaktoval. Ako dôkaz odporca pripojil textovú komunikáciu s navrhovateľkou v poslednom
období, ktorou poukazuje na v zásade normálnu komunikáciu rodičov o svojich deťoch. Navrhovateľka
si podľa odporcu zrejme uvedomuje, že z jeho strany je ťažké preukázať nepravdivosť jej tvrdení,
avšak to by nemalo byť jeho úlohou, lebo v zásade nie je možné negatívnu skutočnosť preukázať.

Navrhovateľka na druhej strane úplne opomína, ako sa ona správa k odporcovi, ako neoprávnene proti
jeho vôli odsťahovala deti zo spoločnej domácnosti, ako mu neoprávnene bráni a diktuje styk s deťmi,
ako zľahčuje závažné zásahy do jeho intímneho súkromia, akým agresívnym spôsobom voči nemu
vystupuje a obviňuje ho. Takto sa osoba, ktorá ma strach z druhého určite nespráva. Práve naopak,
takto sa správa manipulátor.

33. Odporca absolútne odmietol, že by jeho vzťah s deťmi nebol dobrý, tieto tvrdenia navrhovateľky
popiera. V súvislosti so zneužitím jeho súkromného denníka a jeho predloženia súdu, navrhovateľka
toto správanie pre odporcu nepochopiteľne zľahčuje. Takýto prístup svedčí o nedostatku empatiea manipulatívnosti. Pokiaľ ide o autentickosť ňou doložených videí, odporca nikdy netvrdil, že tieto ona
technicky upravovala alebo zostrihala. Tvrdí, že navrhovateľka poukazuje len na situácie, pri ktorých
sa jej to hodí, avšak situácie, kedy práve ona bola voči nemu agresívna, kričala a útočila na neho,

vôbec nespomína a tvári sa, že k nim nedochádzalo. Ohľadne doložených čestných prehlásení, odporca
zotrval na tom, že ide o kamarátky manželky, ktoré jej zrejme podpíšu o čo ich požiada. Naviac
čestné prehlásenia nemajú žiadnu výpovednú hodnotu a ide len o ďalšiu umelú produkciu dôkazov
voči odporcovi. Pokiaľ ide o zbraň, túto má legálne, používa ju na športovú streľbu a na jej získanie
samozrejme absolvoval psychologické posúdenie. Navyše rešpektoval prianie manželky a zbraň v byte

nedrží, nikdy ju nemal pri sebe v prítomnosti navrhovateľky alebo detí. Nakoniec i petit, ktorého sa
navrhovateľka domáha, keď žiada nielen zákaz jeho približovania k nej, ale navyše i o vylúčenie
z ich spoločného bytu, svedčí o jej skutočných motívoch. K ostatným tvrdeniam navrhovateľky sa už
vyjadrovať nebude, uviedol všetko čo bolo treba, a preto odkazuje na svoje vyjadrenie k odvolaniu.

34. V závere zhrnul, že manželkin návrh a snaha o obmedzenie odporcových práv prostredníctvom

neodkladného opatrenia, úplne evidentne nepramení v údajnom strachu z jeho osoby. To je samozrejmé
aj z toho, že mu arbitrárne obmedzuje styk s deťmi (nedovolí, aby s ním prespali čo len jednu noc cez
víkend) ako i z jej celkového správania voči odporcovi. Navrhovateľku neprenasleduje, jej spoločnosť
nevyhľadáva, kontaktuje ju v podstate len vo vzťahu k deťom. Jej návrh je preto nedôvodný, vypočítavý
a rozhodnutie súdu prvej inštancie preto žiada ako vecne správne potvrdiť.

35. Ďalšie podania v odvolacom konaní strany do spisu nedoručili.

36. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku
– v texte aj len CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným

subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu
prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 2 v spojení s § 357 písm. d) CSP), po
skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 363 Civilného sporového poriadku) a že
navrhovateľka použila zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP), preskúmal
rozhodnutie súdu prvej inštancie v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380

ods. 1 CSP), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré nezistil
(§ 380 ods. 2 CSP), súc pritom viazaný skutkovým stavom, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP),
postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že
odvolaniu navrhovateľky nie je možné priznať úspech, keďže napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie
je vo výrokoch vecne správne, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie (§ 387 CSP).

37. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu, vymedzeným rozsahom a dôvodmi odvolania uplatnenými
navrhovateľkou, bolo posúdiť, či v danom prípade boli splnené všetky zákonné podmienky pre
nariadenie predmetného neodkladného opatrenia, najmä či bolo pre potrebu vydania neodkladného
opatrenia dostatočným spôsobom osvedčené dôvodné podozrenie odporcu z násilia orientovaného voči

navrhovateľke, príp. ohrozovanie telesnej či duševnej integrity navrhovateľky konaním odporcu.

38. Odvolací súd, vychádzajúc z obsahu návrhu, i s ohľadom na to, že dôvodnosť podozrenia odporcu
z násilia voči navrhovateľke podľa ďalej uvedeného nebola ničím osvedčená, ani navrhovateľka aktuálne
nebýva v dotknutom byte, je názoru, že ide o neodkladné opatrenie podľa § 325 ods. 1 písm. f/ a g/, h/

CSP (a nie podľa § 325 ods. 2 písm. e/ CSP) o ktorom je v zmysle § 328 ods. 2 aj v spojení s § 378 ods.
1 CSP potrebné rozhodnúť v lehote 30 dní od doručenia návrhu.

39. Pretože odvolací súd preberá súdom prvej inštancie zistený – osvedčený skutkový stav pokiaľ
ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie navrhovateľkou uplatneného nároku a pretože

v celom rozsahu zdieľa i jeho právny záver vo veci, pričom sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, s poukazom na ust. § 387 ods. 2 CSP odvolací súd konštatuje správnosť jeho dôvodov
a odkazuje na správne odôvodnenie písomného vyhotovenia preskúmavaného uznesenia. Odvolací súd
nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od skutkových alebo právnych záverov súdu prvej inštancie
dotknutých odvolaním odchýliť a nemôže preto dať za pravdu odvolateľke. Na zdôraznenie správnosti

napadnutého rozhodnutia dopĺňa iba nasledovné:

40. Neodkladné opatrenie je v zásade prípustné iba v dvoch prípadoch, a to pri potrebe bezodkladne
upraviť pomery a pri obave, že exekúcia bude ohrozená. O návrhu na nariadenie neodkladnéhoopatrenia môže súd rozhodnúť aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.
V konaní o prejednaní návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia na včasné zabezpečenie
neodkladnej úpravy nie je nevyhnutné vykonať dôkazy ako v konaní vo veci samej a pri ich

zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený na dokazovanie, čo pre krátkosť
času zvyčajne ani nie je dobre možné. Na ich nariadenie je postačujúce, ak účastník osvedčí potrebu
nevyhnutnej neodkladnej ochrany práv a právom chránených záujmov a tiež je splnená zákonná
podmienka nariadenia neodkladného opatrenia, ak sa osvedčí alebo preukáže aspoň jeden z vyššie
uvedených dôvodov na jeho nariadenie. Pre úspešnosť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia

je nevyhnutné, aby boli aspoň osvedčené (teda nemusia byť nepochybne preukázané) základné
skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná
ochrana, ale i osvedčenie, že je dané nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy. Pre rozhodnutie
súdu o neodkladnom opatrení je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.

41. Podľa Čl. 16 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky nikoho nemožno mučiť ani podrobiť krutému,

neľudskému či ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestu.

42. Podľa Čl. 3 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd nikoho nemožno mučiť alebo
podrobovať neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestu.

43. V zmysle § 324 ods. 1 a 2 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže
na návrh nariadiť neodkladné opatrenie (ods. 1). Neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu,
ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením (ods. 3).

44. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne

upraviť pomery, alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

45. Podľa § 325 ods. 2 písm. CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť, aby nevstupovala
dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne podozrivá z násilia
(písm. e/), nevstupovala alebo iba obmedzene vstupovala do domu alebo bytu, na pracovisko alebo iné

miesto, kde býva, zdržiava sa alebo ktoré pravidelne navštevuje osoba, ktorej telesná integrita alebo
duševná integrita môže byť takýmto konaním ohrozená (písm. f/), písomne, telefonicky, elektronickou
komunikáciou alebo inými prostriedkami úplne alebo čiastočne nekontaktovala osobu, ktorej telesná
integrita alebo duševná integrita môže byť takým konaním ohrozená (písm. g/), sa na určenú vzdialenosť
nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita

môže byť jej konaním ohrozená písm. h/).

46. Uvedené neodkladné opatrenia sú prostriedkom preventívneho riešenia problematiky násilia a
patria medzi právne nástroje, ktoré umožňujú rýchlu právnu úpravu situácie, ktorá smeruje k ochrane
osôb, ktoré sa ocitnú v pozícii obetí nielen domáceho násilia. Právo nebyť vystavený násiliu alebo

jeho bezprostrednej hrozbe je základným ľudským právom. Právo každej osoby na ochranu pred
akoukoľvek formou násilia vyplýva nielen z Ústavy Slovenskej republiky, ale aj z medzinárodných zmlúv,
ktorými je Slovenská republika viazaná, medzi ktoré patrí najmä Všeobecná deklarácia ľudských práv,
Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach, Dohovor o ochrane ľudských práv a základných
slobôd, Deklarácia OSN o odstránení násilia páchaného na ženách a iné.

47.Vsúvislostisnásilímjepretodôležitéminimalizovaťkontaktnásilníkasobeťou.Zuvedenéhodôvodu
boli aj sformulované neodkladné opatrenie v zmysle § 325 ods. 2 cit. písm. e), f), g), h) CSP, ktorých
účelom je poskytnúť ohrozenej strane neodkladnú ochranu, prípadne zabrániť ďalšiemu zhoršovaniu
jej postavenia aj za cenu, že skutkový stav veci nie je náležite zistený. Pred nariadením neodkladného

opatrenia podľa ustanovenia § 325 ods. 2 písm. e), f), g), h) CSP preto postačuje, ak je osvedčené
dôvodné podozrenie z násilia alebo možnosť ohrozenia telesnej alebo duševnej integrity. Osvedčenie
dôvodného podozrenia z násilia alebo možného ohrozenia telesnej alebo duševnej integrity znamená,
že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie
všetky rozhodujúce), pričom postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti

javí ako nanajvýš pravdepodobná.

48. Za násilie je pritom potrebné považovať akýkoľvek útok vedený voči fyzickej osobe alebo aj
psychickej integrite človeka, ktoré spôsobuje tejto osobe ujmu. Násilie možno vo všeobecnosti definovaťako úmyselné použitie fyzickej sily alebo moci, buď len pravdepodobne ohrozené alebo skutočné,
proti osobe alebo proti určitej skupine alebo spoločenstvu, ktoré buď má za následok alebo má
vysokú pravdepodobnosť následok poranenia, smrť, psychickú škodu a podobne. Násilie znamená

najčastejšie označenie jednorazového fyzického aktu, resp. postupu, pri ktorom človek spôsobuje ujmu
druhému človeku. Iná charakteristika násilia hovorí o akýchkoľvek atakoch, vrátane zanedbávania,
ktoré ovplyvňujú život, fyzickú a psychickú integritu alebo slobodu jednotlivca, alebo poškodzujú rozvoj
jeho osobnosti. Neodmysliteľnou kategóriou násilia je bolesť a hrozba bolesti. Násilie, ktoré spôsobuje
bolesť, je zdrojom bezmocnosti obete a súčasne prejavom prežívania moci páchateľa násilia nad svojou

obeťou. Násilie sprevádzané spôsobovaním bolesti je prejavom prežívania moci páchateľa násilia nad
svojou obeťou, ktorá je v týchto prípadoch bezmocná. Táto bezmocnosť býva častým cieľom páchateľa,
ktorému tento fakt prináša istú formu uspokojenia – ide o podrobenie obete (uznesenie NS SR sp. zn.
5MCdo 10/2012 zo dňa 15.10.2012).

49. Pojem integrita je z jazykovedného hľadiska definovaný ako celistvosť, neporušenosť, osobná istota

a bezpečnosť, pričom k ohrozeniu alebo narušeniu telesnej alebo duševnej integrity človeka dochádza
pôsobením násilia.

50. Vychádzajúc z vyššie uvedených právnych a teoretických východísk, dôkazné bremeno preukázať,
resp. aspoň osvedčiť, že v danom prípade boli splnené zákonné podmienky pre nariadenie navrhnutého

neodkladného opatrenia zaťažovalo samotnú navrhovateľku. Jej povinnosťou bolo aspoň osvedčiť (nie
nepochybne preukázať) dôvodné podozrenie z násilia odporcu voči nej, ako aj hodnoverne osvedčiť,
že jej osobná integrita vykazuje znaky fyzického alebo psychického násilia i že odporca telesnú alebo
duševnú integritu navrhovateľky svojím konaním ohrozuje alebo že telesná alebo duševná integrita
navrhovateľky môže byť konaním odporcu ohrozená. Odvolací súd, zhodne s prvoinštančným, je toho

názoru, že navrhovateľka toto svoje dôkazné bremeno neuniesla, v dôsledku čoho nebolo preukázané
bezprostredné nebezpečenstvo ujmy hroziacej navrhovateľke konaním odporcu a teda neboli splnené
podmienky pre nariadenie navrhnutého neodkladného opatrenia v žiadnom jeho rozsahu.

51. Prioritne sa žiada poukázať na to, že nariadenie neodkladného opatrenia v zmysle § 325 ods. 2 písm.

e) CSP vyžaduje, aby v dotknutom byte bývala navrhovateľka, resp. v zmysle ust. § 325 ods. 2 písm.
f) CSP aby v byte bývala, zdržiavala sa alebo ho pravidelne navštevovala, čo ale v danom prípade nie
je splnené, keďže predmetný byt aktuálne obýva výlučne odporca a navrhovateľka i s deťmi už dlhšiu
dobu býva u svojho otca. Už len z tohto dôvodu neboli splnené zákonné podmienky pre nariadenie
neodkladnéhoopatreniavzmysle§325ods.2písm.e)af)CSPpodľaprvéhovýrokunavrhnutéhopetitu.

52. V konaní tiež nebolo osvedčené žiadne také konanie odporcu, ktoré by odôvodňovalo zákaz
kontaktovania, či približovania sa odporcu k navrhovateľke, keď navrhovateľka ani netvrdila existenciu
nejakých výhražných či nevhodných alebo nadpočetných kontaktov navrhovateľky odporcom rôznymi
prostriedkami, ani neprimerané obťažovanie navrhovateľky jeho prítomnosťou. V dôsledku toho neboli

splnené zákonné podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia v zmysle § 325 ods. 2 písm. g) a h)
CSP podľa druhého a tretieho výroku navrhovaného petitu. Ako správne na to poukázal prvoinštančný
súd, navrhovateľka ani netvrdí, že by sa odporca aktuálne o nevhodné približovanie sa k navrhovateľke,
či jej nadmerné a neprimerané kontaktovanie, spôsobom vzbudzujúcom v nej strach vôbec pokúšal.

53. Odhliadnuc od uvedeného, dôkazmi predloženými navrhovateľkou neboli osvedčené ani ďalšie
predpoklady pre nariadenie navrhovaného neodkladného opatrenia, keď predloženými dôkazmi
nebolo preukázané ani osvedčené násilie alebo aspoň hrozba násilia zo strany odporcu voči
navrhovateľke. Predloženými dôkazmi - audionahrávkami, videonahrávkami, čestnými prehláseniami
známych navrhovateľky, oznámením o priestupku, nebola osvedčená existencia násilia, prípadne

hrozba násilia odporcu voči navrhovateľke. Prvoinštančný súd sa podrobne všetkými navrhovateľkou
predloženými dôkazmi vyčerpávajúco vysporiadal v ods. 21 odôvodnenia jeho rozhodnutia, na
ktoré závery, s ktorými sa odvolací súd plne stotožňuje, s poukazom na zásadu hospodárnosti
občianskeho súdneho konania (čl. 17 Základných princípov CSP) v podrobnostiach odkazuje. Nemožno
tiež opomenúť, že odporca nebol vo veci orgánmi polície vykázaný z bytu, nebolo voči nemu

začaté trestné stíhanie, neboli predložené žiadne lekárske správy osvedčujúce útok odporcu na
navrhovateľku. Z predložených dôkazov nesporne vyplýva, že medzi manželmi aktuálne prebieha
vzťahový matrimoniálny konflikt, spojený s napätím a vzájomnou nevraživosťou, ktorý vyústil do podania
návrhu na rozvod manželstva, v dôsledku ktorého ale podľa osvedčeného nedošlo k jednostrannémunásiliu, a zo známych okolností prípadu ani nie je dôvodné predpokladať danosť reálnej hrozby
takého násilia odporcu voči navrhovateľke. Za osvedčených skutočností, samotná existencia tohto
obojstranného matrimoniálneho konfliktu medzi účastníkmi, bez osvedčenia dôvodného podozrenia

z násilia odporcu voči navrhovateľke, resp. osvedčenia samotného ohrozenia telesnej alebo duševnej
integrity navrhovateľky odporcom, neodvodňuje riešenie tohto vzťahového problému navrhovaným
neodkladným opatrením, keďže ide o inštitút výnimočného charakteru vyžadujúci existenciu skutkových
okolností obzvlášť zásadného a urgentného charakteru, ktoré v danom prípade osvedčené neboli.

54. Pokiaľ odvolateľka zdôrazňuje, že skutočnosť, že maloletý syn účastníkov, aktuálne vo veku 7
rokov, v ktorom nie je schopný objektívne a reálne posúdiť sledovanú situáciu, pri konflikte rodičov
opakovane privolával na pomoc susedov, sama osebe neosvedčuje existenciu vážnej hrozby, ako to
tvrdí odvolateľka. Osobitne vtedy, ak žiaden z iných dôkazov násilie, resp. hrozbu násilia odporcu voči
navrhovateľke neosvedčil. Pokiaľ odvolateľka argumentuje tým, že neodkladné opatrenie je potrebné
nariadiť, aby sa zabránilo prípadnému útoku odporcu na navrhovateľku, ktorý nie je možné vylúčiť,

je potrebné uviesť, že vzájomný útok manželov nie je možné vylúčiť nikdy, avšak zákon pri vyššie
citovaných ustanoveniach pre nariadenie neodkladného opatrenia z dôvodu násilia zakotvuje splnenie
podmienok, ktoré v danom prípade naplnené neboli.

55. Ďalšie argumenty predostreté v odvolacom konaní odvolací súd považoval pre rozhodnutie vo

veci za nerozhodné, bez potreby sa nimi osobitne vysporiadavať. I podľa už konštantnej judikatúry tak
národných, ako aj nadnárodných súdov súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi
konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový
aprávnyzákladrozhodnutiabeztoho,abyzachádzalidovšetkýchdetailovsporuuvádzanýchúčastníkmi
konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku

účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné
argumenty účastníkov konania (porovnaj napríklad rozhodnutia ÚS SR II.ÚS 251/04, III.ÚS 209/04,
II.ÚS 200/09 a podobne). Na ďalšiu argumentáciu, už nespôsobilú ovplyvniť posúdenie napadnutého
uzneseniasúduprvejinštancie,odvolacísúdnepovažovalzapotrebnéreagovaťšpecifickouodpoveďou.

56. V dôsledku uvedeného odvolacím súdom v spojení s odôvodnením preskúmavaného uznesenia
súdom prvej inštancie, bolo potom dôvodné, aby bol predmetný návrh navrhovateľky na nariadenie
daného neodkladného opatrenia v celom jeho rozsahu, pre nesplnenie zákonných podmienok,
zamietnutý.

57. S poukazom na vyššie uvedené odvolacím súdom v spojení s odôvodnením preskúmavaného
uznesenia súdom prvej inštancie po vyčerpaní relevantných odvolacích dôvodov, odvolací súd potom
napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vo výrokoch vecne správne, včítane vzhľadom a spôsob
prvoinštančného rozhodnutia správneho výroku II. o náhrade trov prvoinštančného konania, s použitím
§ 387 CSP, potvrdil.

58. V zmysle § 396 ods. 1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú
aj na odvolacie konanie. Podľa ods. 2 ak odvolací súd zmení rozhodnutie, rozhodne aj o nároku na
náhradu trov konania na súde prvej inštancie.

59. V zmysle § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo
veci, podľa ods. 2 ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne
rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

60. V zmysle § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd

v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí, podľa ods. 2 o výške náhrady trov konania rozhodne súd
prvej inštancie v lehote 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

61. V konaní o nariadenie neodkladného opatrenia bol napokon úspešný odporca a preto odporcovi

vzniklo právo na plnú náhradu trov konania voči neúspešnej navrhovateľke. Prípadná existencia
dôvodov hodných osobitného zreteľa v zmysle § 257 CSP odôvodňujúca výnimočné nepriznanie
náhrady trov úspešnej strane (či už úplné alebo čiastočné), pritom v konaní nebola tvrdená, ani ju
odvolací súd nezistil. Odvolací súd preto odporcovi v tomto rozhodnutí, ktorým sa konanie končí,priznal náhradu trov konania (prvoinštančného i odvolacieho) voči navrhovateľke v plnom rozsahu,
pričom o výške náhrady trov rozhodne súd prvej inštancie do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia,
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

62. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo

zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v
ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu
so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor
môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto

ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V
dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem
skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).