Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Žilina

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Gabriela Panáková

Forma rozhodnutia – Uznesenie

Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 18Cb/39/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6123421989
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 05. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Panáková
ECLI: ECLI:SK:OSZA:2025:6123421989.4

Uznesenie

Okresný súd Žilina v spore žalobcu: PASUV s.r.o., so sídlom Okrúhle 136, 090 42 Okrúhle, IČO: 47
566 639, zast. JUDr. Dušan Remeta, advokát, so sídlom Masarykova 2, 080 01 Prešov, IČO: 42 039 720,
proti žalovanému: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom: C. XXX, XXX XX C., podnikajúci pod obchodným
menom: A. B., IČO: XX XXX XXX, s miestom podnikania: C. XXX, XXX XX C., zast. JUDr. Juraj Macík
advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Petelenova 4, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 54 459 958, o

zaplatenie 12.000,- eur prísl.

r o z h o d o l :

Súd konanie zastavuje.

Žalovanému sa priznáva nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100% s tým, že o výške
náhrady trov konania súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou súdu sa žalobca domáhal, aby súd uložil žalovanému zaplatiť sumu 12.000,- eur
s úrokom z omeškania, paušálnu náhradu nákladov a trovy konania.

2. Následne súd nariadil pojednávanie na 23.05.2025, avšak právny zástupca žalobcu podaním
z 20.05.2025 vzal žalobu v celom rozsahu späť a to s prihliadnutím na meritórne rozhodnutie v obdobnej
veci vedenej na tunajšom súde pod sp.zn. 18Cb/1/2024 zo dňa 16.05.2025 a žiadal nepriznať trovy

žalovanému vzhľadom na nekalé konanie žalovaného, ktorým bola spôsobená vysoká škoda vo forme
ušlého zisku.

3. Podľa ustanovenia § 144 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších
predpisov (ďalej len ,,CSP“), žalobca môže vziať žalobu späť.

4. Podľa ustanovenia § 145 ods. 1 CSP, ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.

5. Podľa ustanovenia § 146 ods. 1 CSP, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z
vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k
späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.

6. Vzhľadom na dispozitívny procesný úkon žalobcu, ktorým vzal žalobu späť v celom rozsahu skôr,
než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 CSP alebo pojednávanie, súd na základe
ustanovenia § 145 ods. 1 CSP výrokom I. tohto uznesenia rozhodol o zastavení konania.

7. Podľa ustanovenia § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná
náhradu trov konania protistrane.8.Podľa§257CSP,výnimočnesúdnepriznánáhradutrovkonania,akexistujúdôvodyhodnéosobitného
zreteľa.

9. Podľa ustanovenia § 262 ods. 1 a 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu
súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

10.Späťvzatiežalobyjedispozitívnyprocesnýúkonžalobcu,zobsahuktoréhovyplýva,ženaprejednaní
uplatneného nároku celkom alebo v určitej časti netrvá a je uzrozumený s tým, že o jeho návrhu nebude
súdom v rozsahu späťvzatia meritórne rozhodnuté. Zákon neukladá povinnosť zdôvodniť späťvzatie
žaloby (alebo jej časti), avšak dôvody späťvzatia sú významné pre rozhodnutie o náhrade trov konania
podľa ustanovenia § 256 ods. 1 CSP. Ustanovenie § 256 ods. 1 CSP ukladá povinnosť nahradiť
trovy konania tomu, kto procesne zavinil, že konanie muselo byť zastavené. Pri zastavení sporového

konania je potom pre vyriešenie otázky náhrady nákladov konania kľúčové zistenie, či, a pokiaľ áno,
ktorý z účastníkov z procesného hľadiska zastavenie konania zavinil. Kritérium procesného zavinenia
potom treba posudzovať z objektívneho hľadiska, a to vo vzťahu medzi tým, čo žalujúca strana
v konaní požadovala, resp. akého výsledku sa domáhala, a skutočnosťou, pre ktorú žalujúca strana
neskôr vzala žalobu späť s tým, aby konanie bolo zastavené. Ak nie je preukázané, že späťvzatie

žaloby bolo odôvodnené neskorším správaním žalovaného, ktorý sa celkom či v relevantnom rozsahu
zachoval v zmysle žalobnej požiadavky, potom nie je dosť dobre možné nachádzať súvislosť, a teda
ani procesné zavinenie medzi jeho správaním vo vzťahu k žalobnej požiadavke (petitu); v takom
prípade nesie zodpovednosť na zastavení konania žalobca v dôsledku príčinnej súvislosti, ktorou je
správanie účastníka konania, teda jeho prejav vôle spočívajúci v späťvzatí návrhu /Najvyšší súd SR,

sp. zn. 7 M Cdo 4/2010, Ústavný súd SR, I. ÚS 196/09/. Keďže nárok na náhradu trov konania
je nárokom vyplývajúcim nie z hmotného, ale procesného práva, otázku, či išlo o dôvodne podanú
žalobu, je nevyhnutné posudzovať z procesného hľadiska, a teda z hľadiska výsledku správania
odporcu (žalovaného) k požiadavkám navrhovateľa (žalobcu). Ide teda o to, či sa navrhovateľ domohol
k uplatnenému nároku alebo nie, pričom súd neskúma, či by bol navrhovateľ v meritórnom konaní

úspešný alebo nie /Najvyšší súd SR, sp. zn. 7 M Cdo 1/2014/.

11. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 262 ods. 1 CSP v spojení s
§ 256 ods. 1 CSP. V prípade, ak dôjde k zastaveniu sporového konania v dôsledku späťvzatia žaloby,
je povinnosťou súdu pri rozhodovaní o trovách konania skúmať procesnú zodpovednosť pri zastavení

konania na oboch procesných stranách, teda tak na strane žalobcu, ako aj na strane žalovaného.
V prejednávanej veci žalobca využil svoje procesné právo a v priebehu konania doručil súdu písomné
podania, ktorými vzal žalobu v celom rozsahu späť, čím prejavil vôľu nepokračovať v začatom súdnom
konaní. Žalobca vo svojom podaní neuviedol konkrétny dôvod späťvzatia, iba prihliadol na meritórne
rozhodnutie v obdobnej veci, v ktorom bola konkurenčná doložka posúdená ako neplatná. Súd v tejto

súvislosti uvádza, že je irelevantné posúdenie predmetu sporu v inom konaní. Zároveň žalobca poukázal
na nekalé konanie žalovaného, v dôsledku čoho mala žalobcovi vzniknúť vysoká škoda. Súd však
uvádza, že prípadné tvrdené nekalé konanie žalovaného nebolo v tomto konaní preukazované, nakoľko
nedošlo k dokazovaniu z dôvodu späťvzatia žaloby pred začatím pojednávania a tvrdenia vo veci samej
nemôžu mať vplyv na rozhodnutie o trovách, keďže je to len tvrdenie zo strany žalobcu a bez vykonania

dokazovania.
12. Žalovaný sa podaním zo dňa 22.05.2025 vyjadril, že súhlasí so späťvzatím a žiadal mu priznať
nárok na náhradu trov konania s tým, že žalobca nepreukázal žiadne dôvody pre aplikáciu § 257 CSP.
Zastavenie konania zavinil žalobca, ktorý sa rozhodol žalobu vziať späť. Pokiaľ žalobca tvrdil vysokú
škodu a nekalé konanie žalovaného, ide o svojvoľné a nepreukázané tvrdenie žalobcu, ktoré žalovaný

popiera. Pokiaľ žalobca poukazuje na konanie 18Cb/1/2024, v tom konaní sa súd nezaoberal konaním
žalovaného vzhľadom na posúdenie neplatnosti konkurenčnej doložky a dojednania o povinnosti
mlčanlivosti.

13. Vzhľadom na uvedené súd konštatuje, že procesné zavinenie na zastavení konania v celom rozsahu

nesie žalobca, a preto je povinný nahradiť trovy konania.

14. Súd zároveň konštatuje, že nezistil existenciu žiadnej skutočnosti, ktorá by predstavovala dôvody
hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by súd nepriznal náhradu trov konania. Ustanovenie § 257 CSPnemožno interpretovať tak, že táto norma je aplikovateľná kedykoľvek a bez zreteľa na primárne zásady
rozhodovania o trovách konania. Aplikácia daného ustanovenia prichádza do úvahy v prípadoch, keď sú
kumulatívnesplnenédvepodmienky,ktorýmisúdôvodyhodnéosobitnéhozreteľaavýnimočnéokolnosti

spočívajúce v danej veci, resp. v okolnostiach na strane strán sporu. Vychádzajúc z uvedeného súd
v danom prípade nevzhliadol žiadne okolnosti naplňujúce ust. § 257 CSP, ktoré by mohli odôvodniť
nepriznanie náhrady trov konania. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd priznal žalobcovi voči
žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu /v rozsahu 100%/.

15. O výške náhrady trov konania rozhodne súd v súlade s ustanovením § 262 ods. 2 CSP samostatným
uznesením po právoplatnosti tohto uznesenia.

16. Samostatným uznesením rozhodne súd taktiež o vrátení kráteného súdneho poplatku za žalobu
žalobcovi.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom
Okresného súdu Žilina ku Krajskému súdu v Banskej Bystrici.
Odvolanie možno podať písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo
veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa

dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie
podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov
s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší
subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd
vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 Civilného sporového poriadku).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci
sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.