Rozsudok – Obchodné záväzkové vzťahy ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 16. máj 2025

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 18Cb/1/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6123421986
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 05. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Panáková

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2025:6123421986.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou JUDr. Gabrielou Panákovou, v spore žalobcu: PASUV s.r.o.,

so sídlom 136, 090 42 Okrúhle, IČO: 47 566 639, zast.: JUDr. Dušan Remeta, advokát, so sídlom
Masarykova 2, 080 01 Prešov, proti žalovanému: A. B., s miestom podnikania A. XXX/XX, XXX XX C.,
IČO: XX XXX XXX, zast.: JURAJ MACÍK advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Petelenova 4, 974 01
Banská Bystrica, IČO: 54 459 958, o zaplatenie 12 000,- eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu zamieta.

Žalovanému sa priznáva nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100% s tým, že o výške

náhrady trov konania súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa podanou žalobou domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 12.000,- eur spolu s úrokom
z omeškania vo výške 12,75% ročne od 01.10.2023 do zaplatenia a paušálnu náhradu nákladov vo
výške 80,- eur a trovy konania. Svoj nárok odôvodnil tým, že medzi žalovaným ako zhotoviteľom
a žalobcom ako objednávateľom došlo dňa 23.02.2022 k uzatvoreniu Zmluvy o výkone prác, na základe
ktorej žalovaný pre žalobcu za odmenu vykonával dohodnuté elektromontážne práce s miestom výkonu
prác v Nemeckej spolkovej republike a v Rakúskej republike. Podľa čl. VII, bod 10 zmluvy o výkone
prác bol zhotoviteľ povinný zachovávať mlčanlivosť o obsahových náležitostiach zmluvy, o všetkých

skutočnostiach, o ktorých sa dozvedel pri plnení činností pre objednávateľa, ako aj o akýchkoľvek iných
informáciách súvisiacich alebo akokoľvek sa týkajúcich sa tohto záväzkového vzťahu, a to voči všetkým
tretím osobám. Takto získané informácie nesmie zhotoviteľ ani po skončení zmluvného vzťahu žiadnym
spôsobom zneužiť či použiť na získanie prospechu pre seba alebo akúkoľvek inú osobu. Zároveň podľa
čl. VII, bod 11 zmluvy zmluvné strany si dojednali zákaz konkurencie na dobu 2 rokov od skončenia
zmluvného vzťahu založeného touto zmluvou. Podľa čl. VIII, bod 4 a 5 zmluvy bola dohodnutá zmluvná
pokuta v prípade porušenia povinností a je splatná v lehote do 5 kalendárnych dní, pričom zmluvná

pokutaboladohodnutávovýške6.000,-eur.Žalobcazistilporušeniepovinnostížalovanéhozakotvených
v čl. VII, bod 10 a 11 zmluvy, pričom k porušeniu vyššie citovaných zmluvných povinností došlo tým,
že prostredníctvom obchodnej spoločnosti D. D., kde žalovaný spoločníkom a jediným konateľom, aj
naďalej vykonáva rovnakú činnosť akú vykonával pre žalobcu na základe zmluvy, a to priamo pre
žalobcovho zákazníka E. E. F. G. H., Rakúsko, to znamená pre rovnaký podnikateľský subjekt, pre
ktorý vykonáva v Rakúsku činnosť žalobca a cez neho ju vykonával od 28.02.2022 do 28.04.2022 aj
žalovaný, dokonca na tej istej stavbe. Žalovaný jednal priamo s týmto subjektom, o ktorom sa dozvedel

len v súvislosti s výkonom práce pre žalobcu, čím došlo k porušeniu povinnosti mlčanlivosti zo strany
žalovaného a zneužitiu týchto informácií v jeho prospech. Jeho uvážené konanie bolo v tomto smere
zjavne pripravené dlhší čas. Zároveň je zrejmé, že žalovaný svojím konaním sa dopustil aj porušenia čl.
VII, bodov 10 a 11, v dôsledku čoho vznikol žalobcovi nárok voči žalovanému na zaplatenie zmluvnejpokuty vo výške 6.000,- eur za porušenie čl. VII, bod 10 a na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške
6.000,- eur za porušenie čl. VII, bod 11 zmluvy. Žalobca zaslal predžalobnú výzvu žalovanému na úhradu
zmluvných pokút. Žalovaný predmetnú výzvu prevzal, avšak k úhrade nedošlo, ani na výzvy žiadnym

spôsobom nereagoval.

2. V rámci upomínacieho konania bol dňa 16.11.2023 vydaný platobný rozkaz, voči ktorému bol podaný
odpor, v ktorom žalovaný uviedol, že neuznáva pohľadávku žalobcu s tým, že právny dôvod vzniku
pohľadávok nevznikol a neexistuje. Žalovaný popiera celý uplatnený nárok. Žalovaný potvrdil, že so

žalobcom uzatvoril Zmluvu o výkone prác v režime podľa § 536 Obchodného zákonníka a žalobca
a žalovaný uzatvorili zmluvu o dielo. Žalovaný považuje žalobu za neurčitú a nezrozumiteľnú, nakoľko
z nej nevyplýva, aké presné obsahové náležitosti zmluvy alebo skutočnosti, o ktorých sa dozvedel pri
plnení činností pre objednávateľa, alebo aj akékoľvek iné informácie súvisiace s daným záväzkovým
vzťahom, mal žalovaný zneužiť či použiť na získanie prospechu pre seba alebo akúkoľvek inú osobu.
Zdôraznil, že úlohou žalovaného bolo zhotoviť dielo vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť

podľa pokynov, ktoré dostane od objednávateľa na pracovisku. Žalovaný považuje žalobu za neurčitú
a nezrozumiteľnú aj z dôvodu, že z nej nevyplýva, či a akú konkrétnu činnosť vo vzťahu k žalobcovi
mal žalovaný po skončení zmluvného vzťahu vykonávať. Poukázal na to, že podľa čl. VII zmluvy
zhotoviteľ ďalej realizoval dielo s použitím svojho materiálno-technického zabezpečenia, to znamená
jehopodmienkyvýkonuprácprirealizovanídielahoodlišovaliodčinnostíaúloh,ktorévtomtozmluvnom

vzťahu realizoval žalobca. Pokiaľ má žalobca za to, že žalovaný je vylúčený z vykonávania svojej
podnikateľskej činnosti titulom konkurenčnej doložky upravenej v zmluve, plnením ktorej žalovaný je
povinný vykonávať elektromontážne práce vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť, tak tvrdenia
žalobcu majú charakter ad absurdum. Predmetná konkurenčná doložka žalobcu svojou úpravou evokuje
pracovno-právny režim, ktorý však nie je aplikovateľný v prostredí obchodno-záväzkových vzťahov.

Žalovaný je podnikateľským subjektom, ktorého záväzkom bolo zhotoviť dielo pre žalobcu, a to
dodávaním elektromontážne práce a na tento predmet podnikania bol žalovaný legitimovaný vydaním
živnostenského oprávnenia už pred uzatvorením zmluvy so žalobcom. Tento stav pretrváva aj po jej
ukončení. Žalobca v žalobe nešpecifikoval, čo presne má byť jeho vlastnou činnosťou a ako, resp. čím
mu mal konkurovať žalovaný. Taktiež žalovaný namietal, že pokiaľ má dôjsť k platnému dojednaniu

konkurenčnej doložky medzi podnikateľmi v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších
súdnych autorít, jej rozsah musí byť aj v prípadoch odlišných od zmluvy o obchodnom zastúpení v súlade
sust.§672aObchodnéhozákonníka.Naplatnéuzatvoreniekonkurenčnejdoložkysavyžadujepísomná
forma a náležitosti v zmysle uvedeného ustanovenia. Konkurenčná doložka žalobcu však nespĺňa
podmienky stanovené v § 672a Obchodného zákonníka, pričom musia byť naplnené kumulatívne.

S poukazom na to konkurenčná doložka je absolútne neplatným zmluvným dojednaním v zmysle § 39
Občianskeho zákonníka. Neplatným by bola aj pre absenciu atribútov určitosti a zrozumiteľnosti v režime
§ 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Žalovaný zdôraznil, že nenaplnil skutkovú podstatu porušenia
povinností sankcionovaného zmluvnou pokutou podľa čl. VII, bod 10 Zmluvy o výkone prác, pričom
žalovanýneporušilžiadnupovinnosťmlčanlivostikonaním,ktoréšpecifikovalžalobcaasúčasnenedošlo

k žiadnemu zneužitiu týchto informácií v jeho prospech. Keby sa aj zakladalo na pravde nesprávne
a nepravdivé tvrdenie žalobcu, ktoré ale žalovaný v celom rozsahu popiera, a podľa ktorého samotná
okolnosť, že žalovaný jednal priamo s týmto subjektom, o ktorom sa dozvedel len v súvislosti s výkonom
práce pre žalobcu, došlo k porušeniu povinnosti mlčanlivosti zo strany žalovaného a zneužitiu týchto
informácií v jeho prospech, potom žalobca svoje tvrdenie formuloval v rozpore s písaným textom zmluvy

podľa čl. I, v ktorej sa žalobca zaviazal vykonávať elektromontážne práce vo vlastnom mene a na vlastnú
zodpovednosť a s poukazom na absolútnu neplatnosť konkurenčnej doložky by potom za žiadnych
okolností nebolo žiadnym zneužitím informácií zo strany žalovaného, pokiaľ by vo vlastnom mene a na
vlastnú zodpovednosť vykonával dielo aj inak než prostredníctvom objednávateľa, t.j. žalobcu. Má za
to, že nárok žalobcu na zmluvnú pokutu nevznikol. (čl. 36)

3. K podanému odporu sa vyjadril žalobca tak, že odpor žalovaného považuje za nedôvodný a účelový
s tým, že bolo preukázané, že žalovaný uzavrel so žalobcom Zmluvu o výkone prác, vykonával
elektromontážne práce pre žalobcu v Rakúsku a neskôr začal vykonávať práce priamo pre žalobcovho
zákazníka, čím porušil ustanovenie zmluvy o výkone prác, a to čl. VII, bod 10 a 11. Žalovaný okrem

námietky neplatnosti konkurenčnej doložky neuvádza nič relevantné a podstatné a len všeobecne.
Žalovaný potvrdil uzatvorenie zmluvy o výkone prác so žalobcom. Platnosť zmluvy nenamietal a nikdy
voči žalobcovi ani žiadnu námietku neplatnosti konkurenčnej doložky nevzniesol. Žalovaný nepoprel
vykonávaniečinnostíprostredníctvomspoločnostiD.D.,vktorejjespoločníkomajedinýmkonateľomprezákazníka žalobcu v rovnakej stavbe v Rakúsku a ani to, že sa o tomto zákazníkovi žalobca dozvedel na
základe výkonu prác pre žalobcu. Žalovaný vedel, ako zmluvu uzatvára, čo je jej obsahom a dobrovoľne
svojím podpisom vyjadril súhlas aj s konkurenčnou doložkou. Zároveň tvrdenie odporcu, že použil

vlastné materiálno-technické zabezpečenie, žalobca považuje za účelové, pretože to, aké prostriedky
sa použijú pri výkone konkurenčnej činnosti, nemení nič na skutočnosti, že dochádza k výkonu
konkurenčnej činnosti a nezáleží na tom, koho náradie sa použije. Žalovaný prestal bez akéhokoľvek
ukončenia zmluvy vykonávať práce pre žalobcu od konca apríla 2022. Čo sa týka konkurenčnej doložky,
uviedol, že je v celom rozsahu platná. Konkurenčná doložka sa vzťahovala na konkrétne subjekty, pre

ktoré sa práce vykonávajú, a ktoré sú v zmluvnom vzťahu s objednávateľom žalobcu. Bola uzatvorená
písomne a je časovo obmedzená na dobu 2 rokov.

4. V rámci repliky, dupliky sa žalovaný vyjadril podaním zo dňa 16.02.2024, v ktorom zdôraznil
neplatnosť konkurenčnej doložky z dôvodu, že nie je v nej vymedzený územný rozsah a absencia
spôsobuje neplatnosť. Zároveň konkurenčná doložka sa vôbec nedojednala vo vzťahu k práci pre

klientov žalobcu, pretože v zmluve sa nenachádza o tom žiadna zmienka. Zároveň žalovaný poukázal,
že bol informovaný, že zo strany spoločnosti E. E. F. G. H., Rakúsko bol odoslaný email spoločnosti
žalobcu, obsahom ktorého bolo vyjadrenie, že na stavbe už nie sú pracovníci žalobcu potrební.
Uvedené v dôsledku následne znamená, že spoločnosti žalobcu nemohla ani hypoteticky vzniknúť
škoda titulom ušlého zisku, keďže na stavbe v meste Puch už rakúska spoločnosť viac pracovníkov

žalobcu nechcela. Zároveň uviedol, že z jeho strany nedošlo k žiadnemu bezdôvodnému nedostaveniu
sa na stavbu, na ktorej objednávateľ žalobcu už nechcel žiadnych pracovníkov žalobcu. Žalovaného
ani nikto nekontaktoval s tým, že by sa v rozhodnom čase niekde nedostavil. Popiera tvrdenie žalobcu,
že ho vyzýval na nastúpenie na pracovisko, pričom žalobca toto svoje tvrdenie ani nepreukázal. Pokiaľ
žalobca uplatňuje zmluvnú pokutu 6.000,- eur ako sankciu za tvrdené porušenie povinnosti mlčanlivosti

podľa čl. VII, bod 10 zmluvy, vo vzťahu k tomu žalovaný uvádza, že popiera nárok na zmluvnú pokutu
aj v tejto časti, pretože toto dojednanie nie je a nemôže byť platným dojednaním zmluvnej pokuty,
keďže sa vzťahuje k neurčito identifikovanej povinnosti, ktorej splnenie mala zabezpečovať. Žalovaný
popiera,žebyžalobcovimoholplatnevzniknúťnároknazaplateniezmluvnejpokuty,aktátobolaviazaná
na nesplnenie záväzku žalovaným, ktorý musí byť podľa práva posúdený ako neplatný v kontexte

absolútne neplatnej konkurenčnej doložky. Je nepochybné, že záväzok z dohody o zmluvnej pokute je
akcesorickým záväzkom, a preto jeho existencia v dôsledku sa viaže na konkurenčnú doložku, pretože
ak vyjadrená povinnosť konkurenčnej doložky má väzbu na zmluvnú pokutu a táto bude vyhodnotená
ako neplatná, tak potom je na mieste žalobu o zaplatenie zmluvnej pokuty zamietnuť. Má za to, že
žalobca v rámci svojej dôkaznej povinnosti nepreukázal, že dojednanie čl. VII odrážka 11 Zmluvy je

platným dojednaním o konkurenčnej doložke zabezpečenej zmluvnou pokutou podľa čl. VIII, odrážka
4 zmluvy. Čo sa týka povinnosti mlčanlivosti, žalovaný nijako neporušil povinnosť mlčanlivosti tým,
že pracoval na inej stavbe spoločnosti E. E. F. G. H., Rakúsko, pričom žalobca ani nijako bližšie
nešpecifikoval a nevysvetlil, čím presne a ako mal žalovaný predmetnú povinnosť porušiť. Pokiaľ mal
podľa zmluvy žalovaný pracovať pre žalobcu s písomne dojednaným miestom na prácu v meste Puch,

potom nie je zrejmé, ako žalovaný mal porušiť povinnosť mlčanlivosti prácou na projekte č. XXXXX
v meste D., ktoré nebolo v žiadnej zmluvnej dokumentácii žalobcu špecifikované. Zmluvná pokuta
má väzbu na nekonkrétne dojednanú doložku mlčanlivosti vo vzťahu ku ktorej žalobca riadne netvrdí
a vôbec nepreukazuje, že by zo strany žalovaného bolo naplnené také konanie, ktorým by naplnil
podmienky pre vznik nároku žalobcu, ktorý uplatňuje v tomto konaní. Obsahom žaloby a vyjadrenia

žalobcu napokon tento de facto naznačuje, že k porušeniu povinnosti podľa čl. VII, odrážka 10 Zmluvy
malo dôjsť výkonom práce, tvrdenie porušujúcim povinnosť podľa odrážky 11, čo je argumentom ad
absurdum,atoobzvlášťvkontexteneplatnéhodojednaniakonkurenčnejdoložky.Zároveňpoukázalna§
17 ods. 1 Obchodného zákonníka. Zdôraznil, že obsahom Zmluvy o výkone prác č. 15/2022 nie je žiadne
sprostredkovanie, ale zhotovenie diela žalovaným pre žalobcu s poukazom na to, že potom zmluva

ako celok v kontexte konkurenčnej doložky a povinnosti mlčanlivosti pôsobí zmätočne. Je zrejmé, že
žalobca zmluvou o vykonávaní diela žalovaným pre žalobcu chce žalobca sankcionovať žalovaného pre
vykonávanie diela pre tretiu osobu, ktorá ale v zmluve žalobcu a žalovaného nie je nijako identifikovaná.
Táto tendencia žalobcu naznačuje jeho snahu získať monopolné postavenie a obmedzovať tretie osoby
v práve na slobodné podnikanie, resp. obmedzovať svojho zmluvného partnera práve na slobodný výber

svojichďalšíchzmluvnýchpartnerov.Považujezadôležitéuviesť,žežalovanýboliniciatívneoslovenýza
účelom spolupráce spoločnosťou E. E. F. G. H., Rakúsko a samotný žalovaný napokon ani nekonal nič,
čím by porušil akúkoľvek povinnosť mlčanlivosti a žalovaný porušenie tejto povinnosti popiera. Zároveň
žalobca ani netvrdí a vôbec nepreukazuje, čo presne má byť zneužitím informácií žalovaným, pričomnaviac čl. VII, odrážka 10 zmluvy ani neobsahuje žiadnu interpretáciu pojmu „zneužitie“ alebo spojenie
„použitie na získanie prospechu“ ani žiadne komparatívne metódy, resp. pravidlá pre vymedzenie pojmu
prospech v intenciách zmluvy o výkone prác. Zároveň navrhol výsluch strán a výsluch svedkov I. B.

a J. K..
Žalovaný sa zároveň vyjadril aj podaním zo dňa 07.05.2025, v rámci ktorého odôvodnil opätovne
neplatnosť konkurenčnej doložky s poukazom aj na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR.

5. Po vykonaní všetkých procesných úkonov súd nariadil pojednávanie, na ktorom vykonal dokazovanie

a zistil nasledovný skutkový stav:

6. Súd mal nesporne preukázané, že žalobca ako objednávateľ a žalovaný ako zhotoviteľ uzatvorili
dňa 23.02.2022 Zmluvu o výkone prác č. XX/XXXX s uvedením, že je uzavretá podľa § 536 a nasl.
Obchodného zákonníka. Predmet zmluvy bol špecifikovaný v čl. I, v zmysle ktorého žalovaný sa
zaviazal v priebehu platnosti zmluvy vykonávať pre žalovaného elektromontážne práce podľa pokynov

objednávateľa a v kvalite zodpovedajúcej príslušným právnym predpisom. Žalobca sa zaviazal tieto
práce prevziať a zaplatiť zmluvnú cenu podľa čl. II zmluvy. Zároveň bolo stanovené, že žalovaný
sa zaväzuje vykonať elektromontážne práce vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť. V čl. III
bol dohodnutý čas plnenia tak, že žalovaný sa zaviazal vykonať práce v dohodnutom čase podľa
pokynov, ktoré dostane od žalobcu na pracovisku a v čl. IV bolo dohodnuté miesto vykonania prác

Nemecká spolková republika, konkrétne pracovisko závisí od určenia objednávateľa. Dňa 23.02.2022
bol uzatvorený Dodatok č. 1 k predmetnej zmluve, v zmysle ktorej bolo dohodnuté, že žalovaný bude
vykonávať elektromontážne práce dohodnuté v zmluve o výkone prác v termíne od 28.02.2022 do
30.05.2022 na konkrétnom mieste v Rakúsku a v Nemecku. (čl. 5 až 8)

7. Podľa § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka, táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi
podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich
podnikateľskej činnosti.

8. Podľa § 536 Obchodného zákonníka

(1) Zmluvou o dielo sa zaväzuje zhotoviteľ vykonať určité dielo a objednávateľ sa zaväzuje zaplatiť cenu
za jeho vykonanie.
(2) Dielom sa rozumie zhotovenie určitej veci, pokiaľ nespadá pod kúpnu zmluvu, montáž určitej veci, jej
údržba, vykonanie dohodnutej opravy alebo úpravy určitej veci alebo hmotne zachytený výsledok inej
činnosti.Dielomsarozumievždyzhotovenie,montáž,údržba,opravaaleboúpravastavbyalebojejčasti.

(3) Cena musí byť v zmluve dohodnutá alebo v nej musí byť aspoň určený spôsob jej určenia, ibaže
strany v zmluve prejavia vôľu uzavrieť zmluvu aj bez tohto určenia.

9. Súd skonštatoval, že strany platne uzatvorili zmluvu o dielo, na základe čoho vznikol obchodno-
záväzkový vzťah, ktorý sa spravuje Obchodným zákonníkom.

10. Nárok žalobcu spočíva v zmluvnej pokute v zmysle čl. VIII, bod 4 a 5 zmluvy z dôvodu, že žalobca
zistil porušenie povinností žalovaného zakotvených v čl. VII, bod 10 a 11 zmluvy, pričom uviedol, že
k porušeniu zmluvných povinností došlo tým, že žalovaný prostredníctvom obchodnej spoločnosti D. D.
vykonával rovnakú činnosť akú vykonával pre žalobcu na základe zmluvy, a to priamo pre žalobcovho

zákazníka. To znamená pre rovnaký podnikateľský subjekt, pre ktorý vykonáva v Rakúsku činnosť
žalobca a cez neho ju vykonával od 28.02.2022 do 28.04.2022 aj žalovaný, dokonca na tej istej stavbe.

11. Žalovaný popieral porušenie akejkoľvek povinnosti s uvedením, že žalobca neuviedol, akým
konkrétnym spôsobom mal porušiť dané povinnosti, pretože zo žaloby nevyplýva, aké presne obsahové

náležitosti zmluvy alebo skutočnosti, o ktorých sa dozvedel pri plnení činností pre objednávateľa, ako
aj akékoľvek iné informácie súvisiace alebo akokoľvek sa týkajúce tohto záväzkového vzťahu, mal
žalovaný zneužiť či použiť na získanie prospechu pre seba alebo akúkoľvek inú osobu s tým, že
zdôraznil, že úlohou žalovaného bolo zhotoviť dielo vo vlastnom mene na vlastnú zodpovednosť podľa
pokynov, ktoré dostane od objednávateľa na pracovisku, pričom dielo realizoval s použitím svojho

materiálno-technického zabezpečenia, to znamená že jeho podmienky výkonu prác pri realizovaní diela
ho odlišovali od činností a úloh, ktoré v tomto zmluvnom vzťahu realizoval žalobca. Žalovaný trval na
tom, že neporušil žiadnu povinnosť mlčanlivosti konaním, ktoré špecifikoval žalobca a súčasne nedošlo
k žiadnemu zneužitiu týchto informácií v jeho prospech a neporušil ani tzv. konkurenčnú doložku.12. Podľa čl. VII, 10. odrážka Zmluvy, zhotoviteľ je povinný zachovávať mlčanlivosť o obsahových
náležitostiach tejto zmluvy, o všetkých skutočnostiach, o ktorých sa dozvedel pri delení činností pre

objednávateľa, ako aj o akýchkoľvek iných informáciách súvisiacich alebo akokoľvek sa týkajúcich
sa tohto záväzkového vzťahu, a to voči všetkým tretím osobám. Takto získané informácie nesmie
zhotoviteľ, a to ani po skončení zmluvného vzťahu žiadnym spôsobom zneužiť či použiť na získanie
prospechu pre seba alebo akúkoľvek inú osobu. Zhotoviteľ berie na vedomie, že objednávateľ ako
obchodnétajomstvošpecifikujenajmävýškudohodnutejodmeny,realizovanézákazkyastavebnépráce

vrátane subjektov, pre ktoré sa práce vykonávajú, a ktoré sú v zmluvnom vzťahu s objednávateľom.
Povinnosť mlčanlivosti zaväzuje zhotoviteľa aj po skončení zmluvného vzťahu. V prípade nedodržania
a/alebo porušenia povinnosti mlčanlivosti či zneužitia získaných informácií je zhotoviteľ povinný nahradiť
objednávateľovi každú škodu a/alebo ujmu v plnej výške, ktorá jeho konaním objednávateľovi vznikla
a za každé porušenie aj zmluvnú pokutu podľa čl. VIII tejto zmluvy.

13. Podľa čl. VII, 11. odrážka Zmluvy, zmluvné strany si touto zmluvou dojednali aj zákaz konkurencie na
dobu 2 rokov od skončenia zmluvného vzťahu založeného touto zmluvou. Zhotoviteľ nesmie vo vlastnom
mene alebo na vlastný účet vykonávať rovnaké alebo obdobné činnosti, ktoré súvisia s podnikateľkou
činnosťou objednávateľa, sprostredkúvať pre iné osoby rovnakú alebo obdobnú činnosť ako je činnosť
objednávateľa, zúčastňovať sa na podnikaní iného podnikateľa, v žiadnej forme ani vykonávať činnosť

ako štatutárny orgán, člen štatutárneho alebo iného orgánu či zamestnanec alebo spolupracujúci subjekt
inej právnickej osoby s podobným predmetom podnikania. Zhotoviteľ nesmie vykonávať žiadnu inú
zárobkovú činnosť, ktorá by mohla mať k predmetu činnosti objednávateľa konkurenčný charakter,
pričom je povinný sa výkonu takejto činnosti zdržať. Zhotoviteľ sa zaväzuje, že zaplatí objednávateľovi
pre každý prípad porušenia zákazu konkurencie zmluvnú pokutu podľa čl. VIII tejto zmluvy.

14. Podľa čl. VIII, 4. odrážka Zmluvy, zmluvná pokuta v prípade porušenia povinností uvedených v čl.
VII, odsek 10 a odsek 11 je vo výške 6.000,- eur a je splatná v lehote do 5 kalendárnych dní od jej
písomného uplatnenia voči povinnej strane.

15. Podľa § 672a Obchodného zákonníka
(1) V zmluve možno písomne dohodnúť, že obchodný zástupca nesmie najdlhšie dva roky po skončení
zmluvynaurčenomúzemíalebovočiurčenémuokruhuzákazníkovnatomtoúzemívykonávaťnavlastný
alebo cudzí účet činnosť, ktorá bola predmetom obchodného zastúpenia, alebo inú činnosť, ktorá by
mala súťažnú povahu voči podnikaniu zastúpeného.

(2) V prípade pochybností môže súd konkurenčnú doložku, ktorá by obmedzovala obchodného zástupcu
viac, ako vyžaduje potrebná miera ochrany zastúpeného, obmedziť alebo vyhlásiť za neplatnú.

16. Je nesporné, že strany si v zmluve v čl. VII, odsek 11 dohodli konkurenčnú doložku. Konkurenčná
doložka zasahuje do základných slobôd, predovšetkým práva na slobodné podnikanie, a preto je

nevyhnutné ju regulovať dostatočným obmedzením geografickým a obmedzením vecným a časovým.
Súd poukazuje aj na vyjadrenia strán sporu, ale aj na zaužívanú súdnu prax, že podstatné náležitosti
konkurenčnej doložky podľa § 672a Obchodného zákonníka je potrebné aplikovať aj pre dojednanie
konkurenčnej doložky pri iných zmluvných typoch než pri zmluve o obchodnom zastúpení, pretože nie
je dôvod, aby pri iných zmluvných typoch bol zákaz konkurencie vymedzený prísnejšie a rozsiahlejšie

či neobmedzene v porovnaní s úpravou v § 672a Obchodného zákonníka. Podstatnými náležitosťami
konkurenčnej doložky je písomná forma, platnosť len počas stanovenej doby, a to najviac 2 roky po
ukončení zmluvy a vymedzenie jej platnosti pre konkrétne územie alebo voči určitému okruhu osôb, a to
na tomto území, ako aj primerane vymedzený zákaz činnosti v priamej súvislosti s ochranou záujmov
oprávneného.

17. Súd skonštatoval, že v čl. VII, bod 11 Zmluvy nie je okruh osôb ako ani určitý okruh na tomto
území,anivymedzenýúzemnýrozsah,čojejednazpodstatnýchnáležitostíkonkurenčnejdoložky,ktorej
absencia spôsobuje jej neplatnosť. Nevymedzenie tohto územia je súčasne neprimeraným zásahom
do práva slobodného podnikania, čo bolo vyslovené aj v rozhodnutiach vyšších súdov (rozhodnutie

NS ČR 32Odo/659/2005, 23Cdo/508/2009, 23Cdo/4912/2008 atď.). Predmetná konkurenčná doložka
je zjavne nevyvážená, neprimerane zasahujúca do práva žalovaného na slobodný výkon podnikateľskej
činnosti, v dôsledku toho je nutné považovať výkon práva žalobcu vyplývajúci z tvrdenia porušeniatakejto konkurenčnej doložky v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku a s poukazom na §
265 Obchodného zákonníka nepožíva právnu ochranu.

18. Žalobca pred súdom trval, že daná náležitosť je uvedená v čl. IV zmluvy, v ktorom je vymedzené
miesto vykonania prác označením štátu a v spojení s Dodatkom č. 1 je konkrétne miesto výkonu prác
uvedené. Žalobca má za to, že čl. IV sa vzťahuje aj na čl. VII ohľadom konkurenčnej doložky a zmluvu
treba vykladať komplexne.

- Súd sa však s takýmto názorom žalobcu nestotožňuje, pretože je nesporné, že konkurenčná doložka
bola uzatvorená v ustanovení čl. VII, bod 11 zmluvy a v tom ustanovení nie je územný rozsah, pričom čl.
IV zmluvy upravuje výslovne len miesto vykonania prác v spojení s Dodatkom č. 1. Z ničoho nevyplýva,
že tento článok sa týka aj konkurenčnej doložky. Je to konkrétne miesto vykonania prác pre žalovaného
v konkrétnom období platnosti zmluvy.
- Súd teda skonštatoval, že v konkurenčnej doložke nie je územné obmedzenie.

-Niejemožnévpriebehukonaniadopĺňaťčirozširovaťobsahkonkurenčnejdoložky,pričomjenesporné,
že konkurenčná doložka bola vyjadrená v písomnej forme v čl. VII, v bode 11 zmluvy.

19.Konkurenčnádoložkamusíbyťdohodnutátak,abybolaspravodlivoprimeranáavzájomnevyvážená
pre obidve strany v súlade so základnými právami a slobodami, ktorých každý má právo na slobodnú

voľbu povolania a prípravu naň, ako aj právo podnikať a vykonávať inú hospodársku činnosť. Na
jednej strane nesmie brániť v slobodnom podnikaní, na druhej strane musí chrániť právo podnikateľa
na nerušené podnikania v prevádzkovanom podniku. Je porušením dobrých mravov pri dohodnutí
konkurenčnej doložky, ak touto doložkou bolo popreté právo osoby viazanej konkurenčnou doložkou
na slobodné podnikanie, pričom konkurenčná doložka nesmie byť neprimeraná, nesmie obmedzovať

činnosť osoby viazanej konkurenčnou doložkou viac ako zodpovedá pravidlám poctivého obchodného
styku. V prípade pochybnosti o jej primeranosti je dané právo súdu takú konkurenčnú doložku obmedziť
alebo ju vyhlásiť za neplatnú.

20. Podľa názoru súdu žalovaný je v posudzovanej konkurenčnej doložke neprimerane a bez akejkoľvek

kompenzácie obmedzený v slobodnej podnikateľskej činnosti, ku ktorej bol oprávnený podľa vydaného
živnostenského listu. Predmetná konkurenčná doložka je podľa názoru súdu zjavne nevyvážená
a neprimerane zasahuje do práva žalovaného na slobodný výkon podnikateľskej činnosti v rozsahu jeho
činnosti dohodnutej v zmluve so žalobcom.

21. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

22. Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a
zrozumiteľne; inak je neplatný.

23. Súd opätovne zdôrazňuje, že ak je pri inom zmluvnom type dohodnutý hmotno-právny inštitút
konkurenčnej doložky, ktorá je výslovne upravená v zmluve o obchodnom zastúpení podľa § 672a
Obchodného zákonníka, tak kritériá tohto inštitútu sú použiteľné aj v prípade jeho dojednania pri inom
zmluvnom type, ako to bolo v predmetnej veci pri zmluve o dielo.

24. Keďže konkurenčná doložka zasahuje do základných slobôd, predovšetkým práva na slobodné
podnikanie, je nevyhnutné ju regulovať, a to dostatočným obmedzením, zúžením geografickým
a obmedzením vecným a časovým. Podstatné náležitosti konkurenčnej doložky podľa § 672a
Obchodného zákonníka je potrebné aplikovať aj pre dojednanie konkurenčnej doložky pri predmetnej

zmluve. V predmetnej konkurenčnej doložke nebol vymedzený jej územný rozsah, čo je jedna
z podstatných náležitostí konkurenčnej doložky, ktorej absencia spôsobuje neplatnosť. Nevymedzenie
tohto územia je súčasne neprimeraným zásahom do práva slobodného podnikania tak, ako bolo vyššie
uvedené. Zároveň nebolo ani vyvážené, že žalovaný pracoval pre žalobcu na základe zmluvy o dielo
podľa dodatku č. 1 od 28.02.2022 do 30.05.2022, teda maximálne 3 mesiace, avšak konkurenčná

doložka bola upravená až na dva roky. Ak na jednej strane žalobca vyžaduje obmedzenie činnosti
žalovaného ako podnikateľa po určitú dobu, musí byť zákaz kompenzovaný nejakým protiplnením. Mali
by byť vyrovnané pre neho z doložky vyplývajúce obmedzenia tak, ako je to pri zmluve o obchodnomzastúpení upravené v § 669 ods. 1 písm. b) Obchodného zákonníka. Toto právo na spravodlivé
odškodnenie je kompenzáciou jeho možných strát.

25. Z dôvodov, že konkurenčná doložka neobsahovala podstatné náležitosti vymedzená zákonom v §
672a Obchodného zákonníka a zároveň predstavovala neprimerané obmedzenie žalovaného z hľadiska
naplnenia účelu bez úpravy protiplnenia, ktorým by bol kompenzovaný zákaz vymedzený konkurenčnou
doložkou, nakoľko bola dohodnutá platnosť na dobu 2 roky po skončení zmluvného vzťahu napriek
dohodnutému iba 3-mesačnému výkonu prác žalovaného pre žalobcu, súd posúdil zmluvné dojednanie

uvedené v čl. VII, bod 11 zmluvy o dielo za neplatne dojednanú konkurenčnú doložku, a preto na jej
základe nevznikli účastníkom zmluvného vzťahu z nej vyplývajúce práva a povinnosti.
- Súd teda skonštatoval, že konkurenčná doložka neobsahuje územný rozsah, ako ani vymedzenie
okruhu konkrétnych zákazníkov /nepostačuje iba všeobecné vymedzenie a nie je možné spravodlivo
požadovať od žalovaného zisťovať u jeho partnerov, či nie sú zákazníci/partneri žalobcu,... / a to ani na
konkrétnom území, čo tiež nie je uvedené a zároveň nevyplýva prípadná kompenzácia.

26. Súd zdôrazňuje, že obchodno-záväzkové vzťahy sú v Obchodnom zákonníku upravené na princípe
dispozitívnosti, resp. na základe zmluvnej voľnosti vyplývajúcej z autonómie vôle zmluvných strán.
Ustanovenie § 263 Obchodného zákonníka má z tohto hľadiska rozhodujúci význam, pretože vymedzuje
rozsah tejto zmluvnej voľnosti tým, že určuje, ktoré ustanovenia majú kogentnú povahu, to znamená,

od ktorých sa zmluvné strany vo svojich dojednaniach nemôžu odchýliť. Obchodný zákonník inštitút
konkurenčnej doložky upravuje iba v rámci zákonných ustanovení o zmluve o obchodnom zastúpení
v § 672a Obchodného zákonníka, pričom dané ustanovenie je ustanovením kogentným podľa § 263
Obchodného zákonníka (rozhodnutie NS SR 4Obdo/17/2016, rozhodnutie Krajského súdu v Žiline
13Cob/274/2015, Krajského súdu v Trenčíne 16Cob/208/2017, Krajského súdu v Žiline 13Cob/75/2017,

rozsudok NS ČR 23Cdo/4192/2008).

27. Súd skonštatoval, že zo spisu vyplýva, že žalovaný prostredníctvom obchodnej spoločnosti D.
D., kde je žalovaný spoločníkom a jediným konateľom, vykonával obdobnú činnosť, akú vykonával
pre žalobcu na základe predmetnej zmluvy, a to priamo pre žalobcovho zákazníka. Je nesporné, že

žalovaný vykonával pre žalobcu svoju činnosť ako živnostník, pričom z výpisu zo živnostenského
registra vyplývajú predmety podnikania, ku ktorým mu vzniklo oprávnenie už od r. 2018. Zároveň
z výpisu z obchodného registra na spoločnosť D. D. vyplýva, že žalovaný je spoločníkom a zároveň
jediným konateľom danej spoločnosti, pričom táto spoločnosť vznikla 02.04.2019, a niektoré predmety
činnosti danej spoločnosti sú zhodné s predmetom činnosti žalobcu. Je nesporné, že zmluva medzi

žalobcom a žalovaným bola uzatvorená až 23.02.2022 a žalovaný vykonával elektromontážne práce
až v r. 2022, to znamená, že v čase, keď žalovaný uzatvoril zmluvu so žalobcom, už bol konateľom
spoločnosti D. a táto spoločnosť už existovala pred uzatvorením predmetnej zmluvy. Preto pokiaľ
v zmluve medzi žalobcom a žalovaným bola dohodnutá konkurenčná doložka, v zmysle ktorej žalovaný
sa nesmie zúčastňovať na podnikaní iného podnikateľa v žiadnej forme, ani vykonávať činnosť ako

štatutárny orgán, člen štatutárneho alebo iného orgánu či zamestnanec alebo spolupracuje subjekt
inej právnickej osoby s podobným predmetom podnikania, súd jednak zdôrazňuje, že taká spoločnosť
a taká činnosť žalovaného už v čase uzatvorenia zmluvy existovala a zároveň keby žalovaný mal
postupovať v zmysle tejto konkurenčnej doložky, bol by obmedzený vo svojej podnikateľskej činnosti
neprimeraným spôsobom, nakoľko by nemohol vykonávať svoj predmet činnosti, ani byť štatutárnym

orgánom v spoločnosti, v ktorej bol už pred uzavretím zmluvy so žalobcom.
- V tejto súvislosti súd uvádza, že pokiaľ žalobca si touto žalobou uplatňuje zmluvnú pokutu za
porušenie danej povinnosti, nakoľko žalovaný mal vykonávať činnosť prostredníctvom iného subjektu
u zákazníka žalobcu a žalobca pre taký prípad predložil zmluvu o dielo s takýmto ustanovením, kde
sa žalovanému zakazuje vykonávať činnosť obdobnú, zúčastňovať sa na podnikaní iného podnikateľa

a zákaz vykonávať činnosť ako štatutárny orgán či zamestnanec a podobne, súd uvedené považuje
zo strany žalobcu za účelové, nakoľko údaje zapísané v obchodnom registri sú verejne prístupné,
ide o verejný register, z ktorého žalobca si už pred uzatvorením zmluvy mohol zistiť, že žalovaný je
spoločníkom a konateľom spoločnosti s obdobným predmetom podnikania, teda tieto skutočnosti nastali
už pred uzatvorením zmluvy. Takže zo strany žalovaného po uzavretí zmluvy nedošlo k takému konaniu,

že sa stal konateľom alebo spoločníkom spoločnosti s obdobným predmetom podnikania a bolo by
nespravodlivé a neprípustné a v rozpore s poctivým obchodným stykom požadovať od žalovaného,
aby prestal vykonávať tieto činnosti v obdobných spoločnostiach, v ktorých už niekoľko rokov pred
uzatvorením zmluvy pôsobí a činnosť vykonáva.28. Súd skonštatoval s poukazom na uvedené skutočnosti, že konkurenčná doložka je neplatná,
a to jednak z dôvodu absencie územného vymedzenia, ako aj voči určenému okruhu zákazníkov

na tomto území, nakoľko v konkurenčnej doložke to nie je jednoznačne a výslovne uvedené. Pre
platnosť konkurenčnej doložky nemožno považovať a vykladať zmluvu komplexne ako tvrdil žalobca
a nemožno teda odkazovať na iné články, ako napríklad na čl. IV, ktorý upravuje miesto vykonania
prác. Tento článok nesúvisí s článkom VII, bod 11, pretože ide o samotné miesto výkonu práce, ktoré
bolo konkretizované následne v Dodatku č. 1 a týka sa samotného výkonu. Netýka sa to zákazu

vykonávania určitej činnosti žalovanému na konkrétnom mieste. Je potrebné, aby konkrétne územie
bolo vymedzené priamo v konkrétnej doložke a nie je možné vykladať túto územnú pôsobnosť v spojení
s článkom IV, ktorý sa týka iba miesta výkonu žalovaného pre žalobcu, nie pre konkurenčnú doložku.
Taktiež nie sú definované ani konkrétne subjekty bez ohľadu na to, či žalovaný mal vedomosť, kto je
zákazníkom žalobcu alebo nemal vedomosť, ani územie daného okruhu, nakoľko uvedené musí byť
obsiahnuté priamo v konkurenčnej doložke, nepostačuje ba vedomosť z nejakej komunikácie a pod.

Podstatná skutočnosť je tá, že uvedené nebolo v konkurenčnej doložke a keďže konkurenčná doložka
vyžaduje písomnú formu, tak táto skutočnosť, tento údaj, mal byť uvedený písomne priamo v ustanovení
konkurenčnej doložky. Súd teda skonštatoval pre absenciu náležitostí a zároveň pre neprimeraný zásah
do slobodného podnikania žalovaného bez kompenzácie za neplatnú.

29. Vzhľadom k tomu, že súd skonštatoval, že konkurenčná doložka dohodnutá v čl. VII, bod 11 zmluvy
je neplatná, nie je možné priznať žalobcovi zmluvnú pokutu za porušenie z konkurenčnej doložky, ktorú
súd posúdil za neplatne dohodnutú.

30. Žalobca si zároveň uplatnil zmluvnú pokutu vo výške 6.000,- eur aj z dôvodu, že žalovaný porušil

povinnosť mlčanlivosti dohodnutej v čl. VII, bod 10 zmluvy.

31. Žalovaný trval na tom, že ide o nárok neurčitý a nezrozumiteľný, nakoľko z daného ustanovenia
nevyplýva, aké presné obsahové náležitosti zmluvy alebo skutočnosti, o ktorých sa dozvedel pri plnení
činností pre objednávateľa porušil, pričom zdôraznil, že úlohou žalovaného bolo zhotoviť dielo vo

vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť podľa pokynov, ktoré dostane od žalobcu na pracovisku. Má
za to, že ide o neurčito identifikovanú povinnosť, ktorej splnenie mala zabezpečovať zmluvná pokuta.
Trval na tom, že žalovaný nijako neporušil povinnosť mlčanlivosti tým, že pracoval na inej stavbe
spoločnosti E. E. F. G. H., Rakúsko s tým, že žalobca ani nijako bližšie nešpecifikoval a nevysvetlil, čím
presne a ako mal žalovaný predmetnú povinnosť porušiť.

32. Súd sa s názorom žalovaného stotožnil, nakoľko skutočne žalobca bližšie nešpecifikoval
a nevysvetlil, ako mal žalovaný predmetnú povinnosť mlčanlivosti porušiť. Je zrejmé, že žalovaný
pracoval pre zákazníka žalobcu prostredníctvom spoločnosti D. D., v ktorej žalovaný je jediným
konateľom a zároveň je tam aj spoločníkom, a je teda zrejmé, že žalovaný pravdepodobne sa dozvedel

o zákazníkovi žalobcu pri plnení činností pre žalobcu. Podľa čl. VII, bod 10 zmluvy žalovaný získané
informácie, ktorá sa dozvie pri plnení činností pre žalobcu, nesmie ani po skončení zmluvného vzťahu
žiadnym spôsobom zneužiť či použiť na získanie prospechu pre seba alebo akúkoľvek inú osobu.
Zároveň zobral na vedomie, že žalobca ako obchodné tajomstvo špecifikuje najmä výšku dohodnutej
odmeny,realizovanézáväzkyastavebnéprácevrátanesubjektov,prektorésaprácevykonávajú,aktoré

sú aj v zmluvnom vzťahu s objednávateľom. Povinnosť mlčanlivosti zaväzuje žalovaného aj po skončení
zmluvného vzťahu.
- Pokiaľ ide o povinnosť mlčanlivosti, súd zdôrazňuje, že pokiaľ aj žalovaný išiel vykonávať činnosť
prostredníctvom svojej spoločnosti D. D. pre zákazníka žalobcu, tak z ničoho nevyplýva, že by niečo
prezradil a že sa to dozvedel práve od žalobcu alebo zo zmluvného vzťahu, ktorý je v písomnej forme

od žalobcu, pričom súd zdôrazňuje, že v písomnej forme nie je uvedený zákazník žalobcu.
- Zároveň pokiaľ právny zástupca žalobcu poukázal na ustanovenie § 669a Obchodného zákonníka,
súd uvádza, že dané ustanovenie sa netýka zmluvy o dielo a nie je dôvod pre aplikáciu pre predmetný
zmluvný vzťah

33. Povinnosť zachovávať mlčanlivosť síce bola dohodnutá, ale nemožno to považovať za porušenie,
pokiaľ žalovaný išiel pracovať k zákazníkovi žalobcu. Tak ako už bolo vyššie uvedené, súd má za to,
že takéto konanie skôr možno považovať za v zmysle konkurenčnej doložky, avšak v danom prípade
súd posúdil konkurenčnú doložku za neplatnú. Teda čl. VII, bod 10 zmluvy je tiež možné považovaťv určitých častiach za konkurenčnú doložku, ale v takom prípade ide tiež o neplatnosť s poukazom na §
672a Obchodného zákonníka, ako aj z dôvodu, že daná povinnosť je stanovená aj po skončení vzťahu,
to znamená, že žalovaný nikdy by nemohol vykonávať žiadnu činnosť pre aktuálnych alebo bývalých

zákazníkov žalobcu.

34. Súd s poukazom na uvedené má za to, že dané ustanovenie taktiež si rozporuje s poctivým
obchodným stykom, nakoľko neprimerane zaväzuje a ukladá povinnosti žalovanému, pretože povinnosť
mlčanlivosti ho zaväzuje aj po skončení zmluvného vzťahu. To znamená, že žalovaný vykonával

pre žalobcu činnosť 2, resp. 3 mesiace v čase, keď už existovala spoločnosť, v ktorej žalovaný bol
spoločníkom a konateľom, pričom daná spoločnosť vykonávala už pred uzatvorením zmluvy obdobnú
činnosť ako aj žalobca a podľa tohto ustanovenia by žalovaný, ktorý má v predmete činnosti obdobnú,
resp. totožnú činnosť ako žalobca, by nemohol nikdy ani po skončení zmluvného vzťahu vykonávať túto
činnosť pre iné subjekty, ktoré by mohli byť v zmluvnom vzťahu so žalobcom. Súd takéto ustanovenie
považuje za neprimerané a spôsobuje neprimeraný zásah do podnikateľskej činnosti žalovaného, ktorý

by v zmysle tohto ustanovenia nemohol vykonávať už nikdy podnikateľskú činnosť so subjektami, ktoré
boli alebo budú v zmluvnom vzťahu so žalobcom, hoci by nemusel ani mať vedomosť, že boli, resp. sú
v zmluvnom vzťahu. Zároveň súd zdôrazňuje, že žalobca nepreukázal, že žalovaný porušil povinnosť
mlčanlivosti a využil vedomosť o nemeckom subjekte, pre ktorého následne začal vykonávať činnosť.
Je zrejmé, že žalovaný vykonával činnosť pre žalobcu na danom mieste, avšak z ničoho nevyplýva,

že práve nejakú informáciu z daného vzťahu získal a využil pre ďalšiu svoju činnosť, keď následne
začal vykonávať činnosť prostredníctvom spoločnosti D. D. pre zákazníka žalobcu. Z ničoho nevyplýva,
že žalovaný vedel, že ide o zákazníka žalobcu, z ničoho nevyplýva, že žalovaný vedel o zmluvnom
vzťahu medzi žalobcom a nemeckým subjektom a predsa je zrejmé, je nesporné, že žalovaný vykonával
činnosti na konkrétnom mieste pre žalobcu a následne začal pokračovať pre tento tretí subjekt a je

možné sa iba domnievať, že informáciu o tomto subjekte získal vďaka činnosti a zmluvnému vzťahu
so žalobcom, čo však neznamená, že mal informácie o zákazníkoch žalobcu z jeho vzťahu. Predsa
žalovaný vykonával činnosť na mieste nemeckého subjektu a žalobca nepreukázal, že žalovaný mal
konkrétne informácie o konkrétnom vzťahu žalobcu a nemeckým subketom, Podstatné však je, že
žalobca ničím nešpecifikoval porušenie danej povinnosti, hoci bol na to povinný v zmysle CSP už

v samotnej žalobe. V samotnej žalobe iba uviedol, že k porušeniu zmluvnej povinnosti došlo tým, že
prostredníctvom obchodnej spoločnosti D. D. vykonával rovnakú činnosť ako aj pre žalobcu aj pre
žalobcovho zákazníka. Súd v tejto súvislosti zdôrazňuje, že okrem neprimeranosti takéhoto dojednania
s poukazom na skutočnosť, že na takú povinnosť sa žalovaný zaviazal aj po skončení zmluvného
vzťahu,tedanavždy.Zároveňspoukazomnariadnenešpecifikovanieporušeniakonkrétnehoporušenia,

žalobca dané uviedol iba všeobecne, tak súd zároveň zdôrazňuje, že dané ustanovenie čl. VII, bod
10 je určitým spôsobom tiež konkurenčnou doložkou, nakoľko v zmysle tohto ustanovenia zakazuje
žalobca použiť informácie pre žalovaného vo svoj prospech takým spôsobom, že nesmie vykonávať,
spolupracovať, realizovať zákazky a podobne so subjektami v zmluvnom vzťahu so žalobcom, čo je
istým spôsobom tiež zákaz konkurencie. Súd zdôrazňuje, že žalobca si uplatnil dve zmluvné pokuty

za porušenie dvoch povinností, a to povinnosť mlčanlivosti a zákaz konkurencie, pričom obidve majú
spočívať v tom, že žalovaný začal vykonávať prostredníctvom inej spoločnosti, kde je spoločníkom
a konateľom, rovnakú činnosť pre zákazníka žalobcu. Súd považuje takýto postup žalobcu za konanie
v rozpore s poctivým obchodným stykom, nakoľko z jedného konania žalovaného si uplatňuje dve
zmluvné pokuty, pričom jednu nazval povinnosť mlčanlivosti a druhú konkurenčnú doložku, hoci obidve

spočívajú na tom istom základe.

35. S poukazom na uvedené skutočnosti súd skonštatoval, že žalobca nemá nárok ani na zmluvnú
pokutu titulom porušenia povinnosti zachovávať mlčanlivosť z vyššie uvedených dôvodov.

36. Strany sporu navrhli dôkazy, pričom žalobca prostredníctvom právneho zástupcu navrhol výsluch
svedka p. L. až na pojednávaní. Súd zdôrazňuje, že menovaný svedok nie je stranou sporu a žalobca
neoznámil vopred takýto návrh a žalovaný ani nemal vedomosť o danom svedkovi a namietal výsluch
tohto svedka. Zároveň súd skonštatoval, že okolnosti, ku ktorým sa má navrhovaný svedok vyjadriť a aj
s poukazom na vyslovený záver vyplývajúci z daného odôvodnenia, je nehospodárne a neefektívne

vykonanie takého dôkazu, preto súd vykonanie takéhoto dôkazu nepripustil.

37. Podľa čl. 8 CSP, strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci
a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.38. Podľa čl. 11 ods. 4 CSP, súd pri rozhodovaní berie do úvahy len skutočnosti, ktoré vyšli najavo v
tomto konaní, ak nejde o skutočnosti všeobecne známe alebo o skutočnosti ustanovené zákonom.

39. Podľa § 15 ods. 1 CSP, dôkazy a tvrdenia strán sporu hodnotí súd podľa svojej úvahy v súlade s
princípmi, na ktorých spočíva tento zákon.

40. Podľa § 150 ods. 1 CSP, strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce

skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.

41. Podľa § 151 CSP
(1) Skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné.
(2)Akstranapoprieskutkovétvrdenia,ktorésatýkajújejkonaniaalebovnímania,uvedievlastnétvrdenia
o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.

42. Z uvedeného vyplýva, že strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia a nie ponechávať
uvedenie skutkových tvrdení na svedkoch. Nie je teda možné uvádzať skutkové tvrdenia v rámci
výsluchov svedkov a prostredníctvom svedkov tak, ako požadoval právny zástupca žalobcu s tým, že
svedok L. sa bude vyjadrovať k okolnostiam ohľadom zmluvy. V tejto súvislosti súd zdôrazňuje, že

konkurenčná doložka musí byť uzatvorená v písomnej forme, a preto na nejaké okolnosti ohľadom
tejto konkurenčnej doložky a ohľadom zisťovania, či žalovaný mal vedomosť z ústnej komunikácie
o zákazníkoch, o mieste výkonu žalobcu, je irelevantné. Všetky tieto skutočnosti mali byť uvedené
v konkurenčnej doložke, a preto výsluch svedka za účelom zistenia, či žalovaný vedel dané skutočnosti,
dané údaje z nejakej ústnej komunikácie, je irelevantné, nehospodárne a neefektívne.

43. Súd skonštatoval, že žalobca ani neoznámil daný návrh riadne a včas, a preto nebol dôvod naň
prihliadať s poukazom na § 153 CSP.

44. Podľa § 153 CSP

(1) Strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas.
Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla
predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania.
(2) Na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana nepredložila včas,
nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie

ďalších úkonov súdu.
(3) Ak súd na prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany neprihliadne, uvedie to
v odôvodnení rozhodnutia vo veci samej.

45. Žalobca poukazoval, že má k dispozícii maily, avšak dané maily nepredložil a súd s poukazom na

posúdenie neplatnosti z vyššie uvedených dôvodov považuje ďalšie takéto listiny za irelevantné. Pokiaľ
strany navrhovali svedkov, tak súd zdôrazňuje, že najprv je povinnosť uviesť zo strany žalobcu skutkové
tvrdenia a nemá to vyplývať či vychádzať až z výsluchu svedkov.

46. Súd skonštatoval, že dokazovanie bolo vykonané dostatočné pre posúdenie veci a pre rozhodnutie,

a preto súd navrhované dôkazy nevykonal z dôvodu hospodárnosti, rýchlosti a efektívnosti.

47. Podľa § 215 ods.1 CSP, súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu.

48. Podľa § 191 ods. 1 CSP, dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky

dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.

49. Súd vykonal dokazovanie a toto vykonané dokazovanie hodnotil podľa svojej úvahy, každý dôkaz
jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliadal na všetko, čo vyšlo
počas konania najavo, pričom skonštatoval, že:

- medzi stranami bolo nesporné platné uzatvorenie zmluvy o dielo, ktorá bola nazvaná ako zmluva
o vykonaní práce č. XX/XXXX, uzavretej podľa § 536 a nasl. Obchodného zákonníka.
- V rámci predmetnej zmluvy bola dohodnutá konkurenčná doložka a zároveň bola stanovená povinnosť
mlčanlivosti, a to v čl. VII, bod 10 a 11 predmetnej zmluvy.- Súd skonštatoval s poukazom na § 672a Obchodného zákonníka, podľa ktorého je umožnené, aby
si zmluvné strany dohodli konkurenčnú doložku, v ktorej sa obchodný zástupca môže zaviazať, že
nebude najdlhšie 2 roky po skončení zmluvy na určenom území alebo voči určenému okruhu zákazníkov

na tomto území vykonávať na vlastný alebo cudzí účet činnosť, ktorá bola predmetom obchodného
zastúpenia, alebo aj inú činnosť, ktorá by vo vzťahu k podnikaniu zastúpeného mala súťažnú povahu.
Dohoda musí byť písomná a musí byť obmedzená obdobím, najviac 2 rokov a môže sa vzťahovať len
na určitú územnú oblasť, určitých zákazníkov a určité obchody. V prípade, ak konkurenčná doložka
neobsahuje tieto pravidlá aj v prípade iných zmluvných typoch, prípadne je s nimi v rozpore, je v danej

časti neplatná.
- Ustanovenie § 672a Obchodného zákonníka predstavuje transpozíciu čl. 20 Smernice Rady 86/653/
EHS z 18.12.1986.
- Konkurenčná doložka upravená v predmetnej zmluve medzi žalobcom a žalovaným neobsahuje
vymedzenie teritória, na ktoré by sa mala vzťahovať, a preto nebola medzi žalobcom a žalovaným platne
dohodnutá.

- Zároveň nemala ani konkretizovaný určený okruh zákazníkov na konkrétnom území a nie je možné
pre konkurenčnú doložku vykladať v spojitosti aj čl. IV danej zmluvy, pretože v čl. IV je uvedené miesto
výkonu práce žalovaného pre žalobcu, ale neznamená to, že aj konkurenčná doložka má na tomto
konkrétnom mieste v spojitosti s dodatkom č. 1 vymedzovať danú náležitosť.
- Súd skonštatoval, že dojednaná konkurenčná doložka je absolútnym neplatným právnym úkonom

podľa § 39 Občianskeho zákonníka, ktorý svojím obsahom odporuje kogentnému ustanoveniu zákona.
Žalobca si teda nemôže úspešne uplatňovať nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty, pretože ak hlavný
záväzok nie je dohodnutý platne, nemôže nastať ani povinnosť plniť záväzok akcesoricky, ktorý mal
zabezpečovať plnenie hlavnej zmluvnej povinnosti. Nevymedzenie územnej pôsobnosti konkurenčnej
doložky je neprimeraným zásahom aj do ústavne garantovaného práva slobodného podnikania, nakoľko

žalobca príliš širokým a neurčitým rozsahom obmedzil žalovaného nad mieru nevyhnutnú na ochranu
svojich záujmov.
- Vzhľadom na uvedené konkurenčná doložka odporuje dobrým mravom, nakoľko sa ňou nesleduje
len ochrana žalobcu pred neprípustným konkurenčným správaním sa žalovaného a svojimi dôsledkami
znamená popretie práva žalovaného na slobodné podnikanie a vylúčenie konkurencie vôbec, čo zakladá

jej absolútnu neplatnosť.
- Konkurenčná doložka tak neobsahovala jej teritoriálne obmedzenie, rovnako aj presnú špecifikáciu
konkurenčnej činnosti, ktorá sa zakazuje, ako aj konkretizácie určitého okruhu zákazníkov na tomto
území, nakoľko nebol špecifikovaný žiadny zákazník žalovaného a podobne. Bolo to vo všeobecnej
rovine, čo je neurčitým spôsobom aj pre budúcnosť voči žalovanému. Ustanovenie § 672a Obchodného

zákonníka je kogentné s poukazom na § 263 Obchodného zákonníka, čo znamená, že zmluvné strany
sa od neho nemôžu odchýliť. Ak podstatné náležitosti konkurenčnej doložky vyžadované ust. § 672a
ods. 1 Obchodného zákonníka v nej nie sú uvedené, následkom je absolútna neplatnosť takejto doložky
pre rozpor so zákonom v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka.
- Vo vzťahu k argumentácii žalobcu, že územná platnosť bola priamo vymedzená v čl. IV zmluvy, súd

zdôrazňuje, že aj v prípade, ak je v samotnej zmluve uvedené, že žalovaný je povinný vykonávať
práce v Nemeckej spolkovej republike, uvedené nehojí nedostatok podstatnej náležitosti konkurenčnej
doložky podľa § 672a ods. 1 Obchodného zákonníka (obdobný názor vyslovil aj Krajský súd v Bratislave
v rozhodnutí z 22.02.2018, sp.zn. 1Cob/182/2016), teda nepostačuje iba vymedzenie miesta výkonu
činnosti žalovaného, ale musí byť uvedená územná platnosť konkurenčnej doložky. Nepostačuje iba

vymedzenie miesta výkonu konkrétnej činnosti žalovaného v konkrétnom období.
- Súd poukazuje na to, že žalovaný hoci vedel, čo je obsahom zmluvy a dobrovoľne svojím podpisom
vyjadrilsúhlasspovinnosťoumlčanlivostiakonkurenčnoudoložkou,uvedenéničnemenínaskutočnosti,
že zmluvne dojednaná konkurenčná doložka je absolútne neplatná pre rozpor so zákonom.
- Obdobne súd posúdil aj povinnosť mlčanlivosti, ktorú možno tiež vyhodnotiť ako konkurenčnú doložku

v časti, nakoľko daným ustanovením žalobca taktiež zakázal žalovanému vykonávať činnosť pre jeho
zákazníkov navždy v prípade, že mal z nejakého zmluvného vzťahu žalovaný vedomosť o nejakej
skutočnosti týkajúcej sa žalobcu, avšak žalobca nedefinoval a riadne porušenie tejto povinnosti. Uviedol
iba vo všeobecnej rovine a ide len o akúsi domnienku, že žalovaný sa dozvedel z výkonu prác pre
žalobcuozákazníkovižalobcu,avšakzničohonevyplýva,žežalovanýmalvedomosť,žeideozákazníka

žalobcu, že ide o nejaký zmluvný vzťah medzi žalobcom a tretím subjektom. Je však zrejmé, že žalovaný
sapráveprivýkoneprácprežalobcudozvedelotomtosubjekte,avšaktietoskutočnostižalobcažiadnym
spôsobom relevantne nepreukázal. V tejto súvislosti je nutné súhlasiť aj s tvrdením žalovaného, ktorý
uviedol, že nárok žalobcu považuje za neurčitý a nezrozumiteľný, pretože ako zhotoviteľ mal dielorealizovať s použitím svojho materiálno-technického zabezpečenia, to znamená jeho podmienky výkonu
práce pri realizovaní diela ho odlišovali od činností a úloh, ktoré v tomto zmluvnom vzťahu realizoval
žalobca. Spôsobom ako žalobca zadefinoval čl. VII, bod 10 a 11 majú charakter ad absurdum, pretože

sa zakladajú na stanovisku, že žalovaný má byť vylúčený z vykonávania svojej podnikateľskej činnosti
titulom konkurenčnej doložky upravenej v zmluve, plnením ktorej žalovaný je povinný vykonávať elektro-
montážne práce vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť.
- Žalovaný trval na tom, že neporušil žiadnu povinnosť mlčanlivosti konaním, ktoré špecifikoval žalobca
a súčasne nedošlo k žiadnemu zneužitiu týchto informácií v jeho prospech. Zároveň je nutné súhlasiť

s tvrdením žalovaného, ktorý uviedol, že keby sa zakladalo na pravde nesprávne a nepravdivé
tvrdenie žalobcu, že porušil povinnosť mlčanlivosti z dôvodu, že prostredníctvom obchodnej spoločnosti
D., D. vykonával rovnakú činnosť akú vykonával pre žalobcu priamo pre žalobcovho zákazníka,
tak žalobca svoje tvrdenie formuloval v rozpore s písaným textom zmluvy podľa čl. I, v ktorej sa
žalobca zaviazal vykonávať elektro-montážne práce vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť
a s poukazom na absolútnu neplatnosť konkurenčnej doložky by potom za žiadnych okolností nebolo

možné, nebolo žiadnym zneužitím informácií zo strany žalovaného, pokiaľ by vo vlastnom mene na
vlastnú zodpovednosť vykonal dielo aj inak, než prostredníctvom žalobcu. Z ničoho nie je zrejmé, že
žalovaný získal informácie o nemeckom subjekte od žalobcu, resp. mal informácie o obsahu zmluvného
vzťahu. Skutočnosť, že žalovaný na tom mieste vykonával činnosť, čím získal vedomosť o rôznych
subjektoch, nie je porušením povinnosti mlčanlivosti, pokiaľ pre nich začal vykonávať činnosť.

- Súd zároveň opätovne uvádza, že hoci v konkurenčnej doložke nebolo uvedené konkrétne miesto,
resp. nebolo teritoriálne obmedzenie, v čl. IV zmluvy je vymedzené miesto vykonania prác označením
štátu a následne v dodatku zmluvné strany sa dohodli na výkone prác na konkrétnom mieste, a to
F. M. XX, XXXX N., O.. Podľa zmluvy o dielo zo dňa 16.02.2022 uzatvorenej medzi spoločnosťou
žalobcu a spoločnosťou E. E. F. G. H., Rakúsko je zrejmé, že dňa 16.02.2022 žalobca už vedel aj

o požiadavke na práce v meste D., projekt č. XXXXX. Napriek uvedenému v dodatku č. 1 zmluvy
uzatvorenej so žalovaným žalobca uviedol ako miesto vyslania výkonu prác mesto N., takže aj podľa
výkladovej logiky žalobcu, podľa ktorej stačí na platné dojednanie konkurenčnej doložky uviesť miesto
výkonu prác na ktoromkoľvek mieste zmluvy, by sa konkurenčná doložka mohla vzťahovať konkrétne
iba na miesto N.. Celoštátne teritoriálne vymedzenie konkurenčnej doložky je neurčitým a neplatným

zmluvným dojednaním a zároveň súd poukazuje na predložený týždenný rozpis, v ktorom je poukázané
na skutočnosť, že v 31. týždni mal žalovaný pracovať v mestskom parku v D., čo následne vyplýva
aj z textu uvedeného na listinnom dôkaze, avšak skutočnosť, že projekt XXXXX je stavbou, na ktorej
žalovaný nikdy nepracoval v súvislosti s akoukoľvek spoluprácou so žalobcom, je taktiež špecifikovaný
iný projekt XXXXX. Žalovaný má za to, že konkurenčná doložka sa vôbec nedojednala vo vzťahu k práci

pre klientov žalobcu, pretože v zmluve sa nenachádza o tom žiadna zmienka.
- Žalovaný poprel nárok na zmluvnú pokutu podľa čl. VIII, odrážka 4 z dôvodu neplatnosti dojednania,
pretože sa vzťahuje k neurčito identifikovanej povinnosti, ktorej splnenie mala zabezpečovať.
- Súd skonštatoval, že čl. VII, bod 11 zmluvy je neplatným dojednaním, a preto nie je možné priznať
zmluvnú pokutu a zároveň čo sa týka povinnosti mlčanlivosti, tak žalovaný poprel porušenie tejto

povinnosti, pričom jeho tvrdenie, že pracoval na inej stavbe spoločnosti E. E. F. G. H. Rakúsko než
pre žalobcu, nebolo zo strany žalobcu rozporované, pričom je nesporné, že žalobca nijako bližšie
nešpecifikoval a nevysvetlil, čím presne a akým spôsobom mal žalovaný predmetnú povinnosť porušiť.
Pokiaľ mal podľa zmluvy žalovaný pracovať pre žalobcu s písomne dojednaným vyslaním na prácu
v meste N., potom nie je zrejmé, ako žalovaný mal porušiť povinnosť mlčanlivosti prácou na projekte č.

XXXXX v meste D., ktoré nebolo v žiadnej zmluvnej dokumentácii žalobcu špecifikované.
- Zmluvná pokuta má teda väzbu na nekonkrétne dojednanú doložku mlčanlivosti, vo vzťahu ku ktorej
žalobca riadne netvrdí a vôbec nepreukazuje, že by zo strany žalovaného bolo naplnené také konanie,
ktorým by naplnil podmienky pre vznik nároku žalobcu, ktorý uplatňuje v tomto konaní.
- Súd zdôrazňuje, že obsahom žaloby a vyjadrenia žalobcu de facto naznačuje žalobca, že k porušeniu

povinnosti v čl. VII, bod 10 zmluvy malo dôjsť výkonom práce tvrdené porušujúcim povinnosť podľa
bodu 11, čo je argumentom ad absurdum, a to obzvlášť v kontexte neplatného dojednania konkurenčnej
doložky tak, ako bolo už vyššie zo strany súdu uvedené. Podľa § 17 ods. 1 Obchodného zákonníka
platí, že obchodným tajomstvom sú len tie skutočnosti, ktoré nie sú v príslušných obchodných
kruhoch bežne dostupné, pričom je zrejme obchodným tajomstvom žalobcu, že nie informácia

o stavebných projektoch realizovaných zahraničným developerom, na ktorých naviac developeri
štandardne kontrahujú hromadne svojich dodávateľov a zhotoviteľov, čo bol aj tento prípad tak, ako to
vyplýva z listinného dôkazu žalobcu pripojeného k žalobe označeného ako Týždenný rozpis, z ktorého
obsahu vyplýva pluralita dodávateľov a zhotoviteľov a obchodná spoločnosť žalobcu je iba jedným z ichmnožstva. Žalovaný uviedol, že bol iniciatívne oslovený za účelom spolupráce priamo spoločnosťou
E. E. F. G. H. O. a samotný žalovaný napokon ani nekonal nič, čím by porušil akúkoľvek povinnosť
mlčanlivosti a žalovaný porušenie tejto povinnosti aj poprel, pričom žalobca v konaní ani netvrdil, ani

vôbec nepreukázal, čo presne má byť zneužitím informácie žalovaným, pričom uvedené skutočnosti
tvrdené žalovaným neboli zo strany žalobcu relevantným spôsobom rozporované a namietané a ničím
neboli vyvrátené, preto súd si tieto tvrdenia osvojil. Z uvedeného teda vyplýva, že žalovaný bol oslovený
priamo zákazníkom žalobcu bez toho, aby bolo potrebné, aby žalovaný vedel, že ide o zákazníka
žalobcu, pričom je zrejmé, že vykonával činnosť na inom projekte v inom meste.

- Pokiaľ sa pre predmetný zmluvný vzťah aplikovalo ustanovenie § 672a Obchodného zákonníka, tak
súd sa už vyjadril vyššie v danom odôvodnení s poukazom na ustálenú súdnu prax, že dané ustanovenie
o náležitostiach konkurenčnej doložky sa aplikuje aj pre predmetný zmluvný vzťah s poukazom na to,
že právna úprava Obchodného zákonníka nevylučuje dojednanie konkurenčnej doložky aj v zmluve
o dielo, keďže všetky ustanovenia týkajúce sa zmluvy o dielo sú dispozitívne. Inštitút konkurenčnej
doložkyjemožnéajpriinomzmluvnomtypedohodnúťajnapriektomu,žejevýslovneupravenývzmluve

o obchodnom zastúpení, ale kritériá tohto inštitútu sú použiteľné aj v prípade dojednania pri inom
zmluvnom type, ako to bolo v predmetnej zmluve o dielo. Nebolo by správne, ak by pri iných zmluvných
typoch bol zákaz konkurencie vymedzený prísnejšie a rozsiahlejšie či neobmedzene v porovnaní
s úpravou v § 672a Obchodného zákonníka, avšak ustanovenie § 669a Obchodného zákonníka sa týka
zmluvy o obchodnom zastúpení a súd nezistil žiadny dôvod pre aplikáciu pre predmetnú zmluvu daného

ustanovenia.

50. S poukazom na uvedené skutočnosti súd žalobu zamietol v celom rozsahu z vyššie uvedených
dôvodov.

51. Podľa § 255 CSP
(1) Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
(2) Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne
vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

52. Podľa § 262 ods.1 a 2 CSP
(1)Onárokunanáhradutrovkonaniarozhodneajbeznávrhusúdvrozhodnutí,ktorýmsakonaniekončí.
(2) O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

53. Vzhľadom k tomu, že súd žalobu zamietol, úspešnou stranou bol žalovaný, preto súd mu priznal
nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100% s tým, že o výške trov konania súd
rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom

podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Banskej Bystrici.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§127 CSP), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, musí byť podpísané, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha. (§ 363 CSP)

Podľa § 365 CSP
1) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

(2) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu
prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto
vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
(3) Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Podľa ustanovenia § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré
neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný

počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch
a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí,

návrh na súdny výkon rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci (zákon č.

65/2001 Z.z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).